Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoPv-15-2018.pdf
PDF · 353.25 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoPv/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu 1/ BLOCK a. s., so sídlom Stulíkova 1392, 19800 Praha 9, Česká republika, IČO: 180 55 168 a žalobcu 2/ BLOCK Technical AG, so sídlom Fadenbrücke 10, 6374 Buochs, Švajčiarska konfederácia, reg. číslo.: CHE-483.823.952, obaja žalobcovia zastúpení Zathurecky InPaRtners, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578 proti žalovanému Building Leader in Overall Cleanroom Know-How SR, s.r.o. - skrátene B.L.O.C.K. SR, s.r.o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 560, zastúpeného Advokáti Heinrich s. r. o., so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966 o ochranu práv z obchodného mena, z ochranných známok, z nekalosúťažného konania a z práv k doménovému menu, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/, ako aj žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12CbPv/6/2017-204 zo dňa 28. marca 2018 takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti I., II., III., VIII., IX. a X. výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12CbPv/6/2017-204 zo dňa 28. marca 2018 odmieta.
II. Rozhodnutie okresného súdu v jeho IV., V., VI. a VII. výrokovej vete potvrdzuje.
III. Späťvzatie žaloby žalobcom 2/ v časti nárokov, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12CbPv/6/2017-204 zo dňa 28. marca 2018 v jeho XI., XII., XIII. a XIV. výrokovej časti pripúšťa, rozhodnutie v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.
IV. Rozhodnutie okresného súdu v XV. výrokovej vete mení tak, že žalobcovi 1/ priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
V. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12CbPv/6/2017-204 zo dňa 28. marca 2018 v XVI. výrokovej vete mení tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvostupňového konania právo.
VI. Žalobcovi 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
VII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím v jeho prvej, druhej a tretej výrokovej vete zastavil súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu 1/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa používania označení U., U., U. a K. vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v triedach 09, 10, 20 a 37 medzinárodného Niceského triedenia v registri medzinárodných ochranných známok pre medzinárodné ochranné známky č. XXXXXX „U. K. C. C. O." a č. XXXXXX „U. K. C. C. O. ®. v časti o uloženie povinnosti
žalovanému odstrániť zo svojej internetovej stránky www.L...K. informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K. ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva a zrušiť prelinkovanie internetovej stránky Y. na stránky žalobcu 1/ a v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa pozmeňovania a používania informatívnych a propagačných materiálov žalobcu 1/ akoukoľvek formou .
2. Štvrtou výrokovou vetou uložil súd žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia C.. s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich, vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pre ochrannú známku žalobcu C. č. XXXXXX, v triedach 09, 11, 37, a 42 medzinárodného Niceského triedenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Piatou výrokovou vetou uložil súd žalovanému povinnosť zmeniť svoje obchodné meno tak, aby obchodné meno žalovaného, vrátane skrátenej verzie obchodného mena, neobsahovalo slovný prvok „." s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich a podať na obchodný register príslušného okresného súdu riadny návrh na zápis takto zmeneného obchodného mena, to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Šiestou výrokovou vetou uložil súd žalovanému povinnosť ukončiť registračné obdobie doménového mena Y. v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Siedmou výrokovou vetou uložil súd žalovanému povinnosť previesť doménové meno Y. na organizačnú zložku žalobcu 1) BLOCK, a. s. so sídlom Stulíkova 1392, 198 00 Praha 9, Česká republika, IČO: 180 55 168, a to na spoločnosť: BLOCK a. s. - organizačná zložka, so sídlom Vrbovská cesta 39, 921 01 Piešťany, IČO: 46 136 355 v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Osmou, deviatou a desiatou výrokovou vetou súd konanie o žalobe žalobcu 2/ v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa používania označení U., U., U. a K. vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v triedach 09, 10, 20 a 37 medzinárodného Niceského triedenia v registri pre medzinárodné ochranné známky č. XXXXXX „U. K. C. C. O." a č. XXXXXX „U. K. C. C. O. ®. v časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zo svojej internetovej stránky Y.k informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K. ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva a zrušiť prelinkovanie internetovej stránky Y.k na stránky žalobcu 1) a v časti o uloženie povinnosti žalovaného zdržať sa pozmeňovania a používania informatívnych a propagačných materiálov žalobcu 1/ akoukoľvek formou zastavil.
7. Jedenástou, dvanástou, trinástou a štrnástou výrokovou vetou súd žalobu žalobcu 2/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa používania označenia C. s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich, vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pre ochrannú známku žalobcu C. č. XXXXXX, v triedach 09, 11, 37, a 42 medzinárodného Niceského triedenia, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, v časti o uloženie povinnosti žalovanému zmeniť svoje obchodné meno tak, aby obchodné meno žalovaného, vrátane skrátenej verzie obchodného mena, neobsahovalo slovný prvok „C. s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich a podať na obchodný register príslušného okresného súdu riadny návrh na zápis takto zmeneného obchodného mena, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v časti o uloženie povinnosti žalovanému ukončiť registračné obdobie doménového meno Y. v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v časti o uloženie povinnosti žalovanému v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku previesť doménové meno Y. na organizačnú zložku žalobcu BLOCK a.s. - organizačná zložka, so sídlom Vrbovská cesta 39, Piešťany 921 01, IČO: 46 136 355 zamietol.
8. Pätnástou výrokovou vetou rozhodol súd o trovách konania tak, že žalobcovi 1/ priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 40% a šestnástou výrokovou vetou rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ v rozsahu 100 %.
9. Rozhodnutie odôvodnil tým, že námietka nedostatku kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica vznesená žalovaným v súvislosti so žalobnými nárokmi žalobcov 1/ a 2/ uvedenými v žalobe nie je dôvodná, pretože podľa § 25 ods.1 CSP je kauzálne príslušným, keďže sa jedná o konanie
týkajúce sa sporu z priemyselného vlastníctva, kedy žalobca 1/ v žalobe tvrdil, že označenia U. a K. používajú ochranu nezapísaného označenia podľa Zákona o ochranných známkach, ktoré tvrdenia nemohol súd preskúmať práve z dôvodu späťvzatia žaloby, avšak pre posúdenie kauzálnej príslušnosti nie je rozhodné, či je žalobca 1/ aj skutočne majiteľom tvrdených priemyselných práv. Pokiaľ ide o zásah žalovaného do obchodného mena žalobcu 1/ a 2/, sú aj v žalobe navrhované petity nárokmi týkajúcimi sa práv na označenie úzko späté so zapísanou ochrannou známkou žalobcu 1/ č. XXXXXX „C." zapísanej do registra ochranných známok SR s právom prednosti od 04. 09. 1996, pričom s poukazom na § 25 ods.3 CSP, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa ods. 1 a 2 cit. ust. aj pre tieto nároky.
10. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ vystupujú v postavení samostatného procesného spoločenstva podľa § 76 CSP. Žalobca 1/ je majiteľom slovnej ochrannej známky č. XXXXXX „C." zapísanej pre tovary a služby v triedach 09, 11, 37 a 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, od ktorej odvodzoval svoje práva. Národná kombinovaná ochranná známka č. XXXXXX, ktorú žalobca 1/ uvádzal v žalobe ako svoju ďalšiu ochrannú známku zanikla uplynutím ochrannej doby ku dňu 04.09.2016.
11. Žalobca 2/ je majiteľom medzinárodných ochranných známok, a to medzinárodnej kombinovanej ochrannej známky č. XXXXXX „U. K. C. C. O." zapísanej v registri ÚPV SR aj v znení U. ®. pre tovary a služby v triedach 06, 10, 17, 19 a 37 a medzinárodnej kombinovanej ochrannej známky č. XXXXXX „U. K. C. C. O.", zapísanej v registri ÚPV SR aj v znení U. ®. pre tovary v triedach 09, 10, 20 a 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, od ktorých odvodzuje svoje práva. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalobca 2/ nepreukázal svoje tvrdenia o majiteľstve uvedených ochranných známok, keď listiny o nich predložil len v cudzom jazyku a ich preklady napriek oznámeniu súdu (čl. 127) nepredložil, pričom iné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení žalobca 2/ nenavrhol.
12. Pokiaľ žalobca 1/ tvrdil, že je užívateľom práv k nezapísanému označeniu „U.", resp. „U. K. C. C. O." a k označeniu „K." súd uviedol, že tieto označenia nepožívajú ochranu zapísanej ochrannej známky a vo vzťahu k ním bola žaloba vzatá žalobcami 1/ a 2/ späť. Keďže žalobca 1/ a 2/ zhodne navrhli vydať rozsudok v nimi vymedzenom rozsahu, súd každý z navrhnutých petitov žaloby vo vzťahu ku každému zo žalobcov posudzoval samostatne.
13. Po podaní žaloby, avšak pred pojednávaním vzali žalobca 1/ a 2/ žalobu v časti, v ktorej si uplatňovali voči žalovanému právo na uloženie povinnosti zdržať sa uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa používania označení U., U., U. a K. vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v triedach 09, 10, 20 a 37 medzinárodného Niceského triedenia v registri medzinárodných ochranných známok pre medzinárodné ochranné známky č. XXXXXX „U. K. C. C. O." a č. XXXXXX „U. K. C. C. O.", uloženia povinnosti žalovanému odstrániť zo svojej internetovej stránky Y. informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K., ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva, zrušenia prelinkovania internetovej stránky Y. na stránky žalobcu 1/ a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa pozmeňovania a používania informatívnych a propagačných materiálov žalobcu 1/ akoukoľvek formou späť, v dôsledku čoho súd konanie o vyššie uvedených nárokoch žalobcov 1/ a 2/ podľa § 145 ods.2 CSP zastavil.
14. Zo strany žalobcov došlo aj k zmene žaloby, ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením č. k. 12CbPv/6/2018-190 zo dňa 27. 03. 2018. Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca 1/ sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa používania označenia C. s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich, vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pre ochrannú známku žalobcu C. č. XXXXXX v triedach 09, 11, 37, a 42 medzinárodného Niceského triedenia dôvodne, pretože žalobca 1/ v konaní preukázal, že je vlastníkom ochrannej známky č. XXXXXX „C." zapísanej do registra ochranných známok ÚPV SR s právom prednosti od 04.09.1996 pre tovary a služby zaradené do tried, ktoré patria do oblasti predmetu podnikania žalobcu a tieto sa prelínajú s obchodnou činnosťou žalovaného. Žalovaný mal pritom vedomosť o označeniach žalobcov 1/ a 2/, resp. D. C. O., keďže sa pôvodne žalobca 1/ na podnikaní žalovaného podieľal. V spoločnosti žalovaného mal väčšinový obchodný podiel dovtedy, kým si nevytvoril samostatnú právnickú osobu za účelom podnikania v oblasti predmetu jeho činnosti. V období spolupráce žalobcu 1/ so žalovaným používal žalovaný označenia, ku ktorým mal žalobca 1/ priemyslové práva, pričom zo Zmluvy o
prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalobcom 1/ a P.. X. ako spoločníkmi žalovaného dňa 03.04.2012, najmä z jeho čl. III. bod 5 vyplýva, že nadobúdateľ obchodného podielu P.. X. ako spoločník so 100%-ným vlastníctvom obchodných podielov spoločnosti BLOCK SK, s. r. o. vykoná zmenu obchodného mena spoločnosti BLOCK SK, s. r. o. tak, že nebude v obchodnom mene použitý pojem „C.", ku ktorému mal žalobca 1/ ako prevodca práva. Toto označenie preto mohol žalovaný používať na základe vzájomnej spolupráce so žalobcom 1/ dovtedy, kým bol spoločníkom žalovaného, avšak po ukončení jeho účasti v spoločnosti žalovaného žalobca 1/ žalovanému súhlas na ďalšie používanie obchodného mena nedal. Nadobúdateľ obchodného podielu pritom ako jediný spoločník a aj konateľ žalovaného svoj záväzok vykonať zmenu obchodného mena dôsledne nesplnil, preto mu právo používať v obchodnom mene skratku C. bez ohľadu na to, že jednotlivé písmená oddelil bodkami, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť, v roku 2012 zaniklo.
15. Tvrdenie žalovaného, že obchodné meno spoločnosti BLOCK SK, s. r. o. bolo zapísané do obchodného registra skôr, ako bola priznaná ochrana označeniu C. v prospech žalobcu 1/ pre ochrannú známku, prihlášku ktorej podal na ÚPV SR dňa 04.09.1996, keď táto bola do registra ÚPV SR zapísaná dňa 23.08.2000 nie je podľa názoru súdu relevantné, pretože prihlášku ochrannej známky podal žalobca 1/ skôr, než bola spoločnosť s obchodným menom BLOCK SK, s.r.o. založená. Žalovaný pritom na svojom webovom sídle uvádza, že vystúpil z D. C. O.. Používanie slova C. v jeho obchodnom mene však svedčí o tom, že sa snaží zachovať kontinuitu predchádzajúcej participácie v tomto holdingu.
16. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že podobnosť obchodného mena žalovaného v jeho skrátenej forme so staršou zapísanou ochrannou známkou žalobcu 1/ vyvoláva u priemerného zákazníka predstavu, že spoločnosť žalovaného je ďalšou organizačnou zložkou žalobcu 1/, keďže jeho viacslovné obchodné meno nie je ľahko zapamätateľné, na rozdiel od skráteného znenia C., ktoré tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a ktoré je zapísané aj do obchodného registra. Slovo C. možno hodnotiť ako slovo, ktoré je podobné z vizuálneho, fonetického aj sématického hľadiska s ochrannou známkou žalobcu 1/, čo vyvoláva asociáciu medzi majiteľom ako oprávneným používateľom ochrannej známky C. a žalovaným.
17. Žalovaný svoju skrátenú formu obchodného mena B.L.O.C.K SR s.r.o. používa aj pri propagácii ním ponúkaných tovarov a služieb, preto sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalovaného, že používanie jeho celého obchodného mena nepredstavuje hrozbu pre práva žalobcov 1/ a 2/ z ochranných známok.
18. Súd neprihliadol na žalovaným predložené dôkazy, ktorými preukazoval, že relevantná časť subjektov pôsobiacich na trhu rozlišuje medzi žalobcom 1/ a žalovaným (čl. 197-203), čo je pochopiteľné o to viac, ak sú v dlhodobých obchodných vzťahoch so žalobcom 1/ alebo so žalovaným. Vyjadrenia spoločností, ktoré žalovaný predložil o tom, že tieto subjekty rozlišujú medzi žalobcom 1/ a žalovaným pri obchodovaní vyvracia ponuka v rámci tendra pre výstavbu Detského kardiocentra NÚSCH v Bratislave a pri zákazke na vybudovanie práčovne ako čistého priestoru v triede „C" a tiež dôkaz predložený žalobcom 1/, podľa ktorého zástupca spoločnosti Galvex s.r.o. sa v e-maily pýtal žalobcu 1/, ako má pokračovať v komunikácii, či má jednať s p. X. ako materskou spoločnosťou BLOCK alebo s p. M. alebo so žalobcom 1/. Vyjadrenia, ktoré žalovaný predložil súdu si vyžiadal sám s otázkou na tieto spoločnosti, či evidujú rozdiel medzi spoločnosťou Building Leader in Overall Cleanroom Know-How SR, s.r.o., skrátene B.L.O.C.K SR s.r.o. a pôvodnou spoločnosťou BLOCK SK s.r.o., preto pri takto vopred určenom okruhu respondentov, ktorí so žalovaným spolupracujú a pri otázke, ktorá im je takouto formou položená je možné očakávať výsledok podporujúci tvrdenia žalovaného. Je tiež možné, že pri dlhodobej obchodnej spolupráci tieto spoločnosti vnímajú rozdiel medzi žalobcom 1/ a žalovaným, čo ale nevyvracia skutočnosť, že pri zbežnom porovnaní ochrannej známky žalobcu 1/ a obchodného mena žalovaného sú tieto vzájomne ťažko rozlíšiteľné, a to len interpunkčnými znamienkami a skratkou SR. (ktorá ani nemá rozlišovaciu spôsobilosť). Existuje tak vysoká pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti pri označovaní žalovaného skratkou jeho obchodného mena B.L.O.C.K SR s.r.o. a ochrannou známkou žalobcu 1/ „C.", ktorý žalovanému 1/ na používanie takejto skratky obchodného mena ako majiteľ ochrannej známky súhlas nedal. V tejto časti žalobcom uplatneného nároku preto súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť navrhovanú žalobcom 1/ v štvrtej výrokovej vete odvolaním napadnutého rozhodnutia.
19. Rovnako vyhovel návrhu žalobcu v časti, v ktorej si uplatnil nárok na uloženie povinnosti žalovanému zmeniť svoje obchodné meno tak, aby obchodné meno žalovaného, vrátane skrátenej verzie obchodného mena, neobsahovalo slovný prvok „C. s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich a podať na obchodný register príslušného okresného súdu riadny návrh na zápis takto zmeneného obchodného mena, to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože obchodné meno žalovaného je evidentne zameniteľné s ochrannou známkou žalobcu 1/, ktorým konaním žalovaný zasahuje do práv žalobcu 1/ vyplývajúcich mu z ochrannej známky a porušuje aj pravidlá hospodárskej súťaže, keď pri ponuke tovarov a služieb používa označenie, ktoré je príznačné pre žalobcu, čím vyvoláva nebezpečenstvo zámeny podľa § 47 ods.1 písm.b) Obch. zák.
20. Žalobca 1/ tak môže aj v súlade s § 53 Obch. zák. žiadať odstránenie takéhoto protiprávneho stavu zapríčineného žalovaným, ktoré je reálne možné len zmenou obchodného mena žalovaného, ktorý nielenže mal podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu povinnosť ho zmeniť a zvoliť si akékoľvek iné obchodné meno, ktoré by do práv žalobcu 1/ ako majiteľa ochrannej známky nezasahovalo, ale naopak, zvolil si také obchodné meno, ktoré môže klientov žalobcu 1/ zmiasť.
21. Žalobe žalobcu 1/ vyhovel aj v časti, v ktorej žiadal uložiť žalovanému povinnosť ukončiť registračné obdobie doménového mena Y. v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v nadväznosti na to bolo na mieste uložiť žalovanému aj povinnosť previesť doménové meno Y. na organizačnú zložku žalobcu 1/ BLOCK, a. s. so sídlom Stulíkova 1392, 198 00 Praha 9, Česká republika, IČO: 180 55 168, a to na spoločnosť: BLOCK a. s. - organizačná zložka, so sídlom Vrbovská cesta 39, 921 01 Piešťany, IČO: 46 136 355 v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s odôvodnením, že na hornej lište internetovej stránky Y. sa nachádza štylizované označenie C., ktoré je používané ako logo žalovaného, ktoré evokuje aj ochrannú známku žalobcu 1). Z výpisu z registra WHOIS.SK-NIC.SK z registra domén registrovaných v rámci domény najvyššej úrovne .sk vyplýva, že držiteľom domény C. je žalovaný. Medzi stranami nebolo sporné, že M.. <http://Y. existuje je od roku 1995, pôvodne ju používala spoločnosť BLOCK SLOVAKIA s. r. o., IČO: 31396054 (v súčasnosti BL Slovakia, spol. s r. o.) a v roku 2001 bola doména prevedená na žalovaného, avšak so súhlasom žalobcu 1), keďže mal v spoločnosti žalovaného väčšinovú majetkovú účasť. Konaním žalovaného, a to držbou internetovej domény C., ktorý bez súhlasu žalobcu 1/ používa ním chránené označenie vo forme obchodného mena, ako aj ochrannej známky zasahuje do jeho práv a vytvára nebezpečenstvo zámeny podľa § 47 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, čo pre neho zakladá nároky podľa § 8a zákona o ochranných známkach, teda nárok zdržovací a podľa § 53 Obchodného zákonníka aj nárok odstraňovací, preto žalobe žalobcu 1/ aj v tejto časti vyhovel.
22. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z tej skutočnosti, že žalobca 1/ vzal žalobu v časti späť zavinením žalovaného, ktorý po podaní žaloby prestal pozmeňovať a používať informatívne a propagačne materiály žalobcu 1/ a keď odstránil zo svojej internetovej stránky Y. informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K., ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva a zrušil prelinkovanie internetovej stránky Y. na stránky žalobcu 1/. Žalobca 1/ však nepreukázal, že je majiteľom ochranných známok U., U., U. a K., v dôsledku čoho by bola bývala žaloba zamietnutá, preto v tejto časti ním uplatneného nároku sám zavinil, že konanie bolo v tejto časti zastavené. Celkový úspech žalobcu tak vypočítal na 80% a žalovaného na 20%, v dôsledku čoho priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
23. O trovách konania, ktoré vznikli žalobcovi 2/ a žalovanému rozhodol súd podľa rovnakých ustanovení s tým, že žalobca 2/ sa domáhal šiestich nárokov voči žalovanému, pričom po zmene žaloby došlo k rozšíreniu na celkový počet sedem výrokov, avšak len z dôvodov preformulovania pôvodného VI. výroku na dva samostatné, preto súd posudzoval žalobu len ohľadom šiestich žalobcom 2/ navrhovaných výrokov. V časti II., III. a IV. pôvodne navrhovaného výroku ( v rozhodnutí sa jedná o výroky VIII. - X.) vzal žalobca 2/ žalobu späť, preto v tejto časti procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené, keď k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného. Žalobca 2/ v konaní nepreukázal, že je majiteľom ním tvrdených medzinárodných ochranných známok, preto by bola žaloba bez ohľadu na čiastočné späťvzatie v celom rozsahu zamietnutá. Žalobca 2/ tak zavinil nielen zastavenie konania, ale bol neúspešný aj v ostatných troch výrokoch zo šiestich, preto žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi 2/.
24. Záverom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalovaný na poslednom pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k vyjadreniam žalobcu doručeným mu pred otvorením pojednávania dňa 28.03.2018, najmä vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré v ňom boli citované. Súd uviedol, že nie jeho vinou sa zvyšuje aktivita strán sporu s blížiacim sa termínom pojednávania. Žalovaný, rovnako ako aj žalobcovia, po nariadení termínu pojednávania doručovali súdu nevyžiadané podania, ktorých prijatie nemôže súd odoprieť a ktoré deň pred nariadeným pojednávaním a pred otvorením pojednávania doručoval stranám, ktorým poskytol časový priestor na oboznámenie sa s nimi. Ich obsah podstatným spôsobom nezmenil dovtedajší priebeh sporu, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaný nemal výhrady a skutkovo podania žiadne nové skutočnosti nepriniesli. Právne posúdenie a odkazy na rozhodnutia iných súdov nijakým spôsobom neovplyvňujú súd pri jeho rozhodovacej činnosti, keď právne posúdenie veci je výlučne vecou súdov, a nie strán sporu.
25. K námietke právneho zástupcu žalovaného o nevykonateľnosti výroku o prevode domény na organizačnú zložku žalobcu 1/, ktorá nemá samostatnú právnu subjektivitu uviedol, že navrhovaný petit žaloby znel na uloženie povinnosti žalovanému previesť doménové meno Y. na organizačnú zložku žalobcu 1), a to na spoločnosť: BLOCK a. s. - organizačná zložka, so sídlom Vrbovská cesta 39, 921 01 Piešťany, IČO: 46 136 355. Žalobca 1/ ako zahraničná právnická osoba sa domáhal podanou žalobou aktívneho konania žalovaného voči nemu, pričom na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom svojej organizačnej zložky, preto ani túto námietku neposúdil súd ako spôsobilú privodiť zmenu v spôsobe jeho rozhodovania.
26. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojili žalobcovia 1/ a 2/ a podali proti nemu každý zvlášť, aj keď spoločným podaním, odvolania.
27. Žalobca 1/ podal odvolanie proti rozhodnutiu v jeho I. až III. výroku, ktorými súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ konanie zastavil, ako aj voči rozhodnutiu súdu v jeho XV. výrokovej vete, ktorou mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%.
28. Žalobca 2/ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v jeho výrokoch pod bodom VIII. až X., ktorými súd konanie o jeho nárokoch zastavil, proti výrokom v bode XI. až XIV., ktorými súd žalobu žalobcu 2/ zamietol, ako aj proti rozhodnutiu súdu v XVI. výrokovej vete odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi 2/ v rozsahu 100%.
29. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v jeho IV.,V.,VI.,VII. a XV. výrokovej vete podal odvolanie aj žalovaný.
30. Vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu v časti, v ktorej si spoločne uplatnili nároky na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa používania označení U., U., U. a K. vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v triedach 9, 10, 20 a 37 medzinárodného Niceského triedenia v registri medzinárodných ochranných známok pre medzinárodné ochranné známky č. XXXXXX „U. K. C. C. O." a č. XXXXXX „U. K. C. C. O.", v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť zo svojej internetovej stránky Y.k informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K. ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva a zrušenia prelinkovanie internetovej stránky Y. na stránky žalobcu 1/ a v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa pozmeňovania a používania informatívnych a propagačných materiálov žalobcu 1/ akoukoľvek formou pred pojednávaním s ohľadom na správanie sa žalovaného späť, pretože ten v krátkej dobe po podaní žaloby dobrovoľne splnil to, čoho sa žalobcovia vyššie uvedenými návrhmi domáhali, súd prvej inštancie mal podľa názoru žalobcu 1/ a 2/ konanie o takto uplatnených spoločných nárokoch zastaviť lej jedným výrokom vo vzťahu k obom žalobcom naraz, a nie ho deliť zvlášť na výroky o zastavení konanie pod bodom I. až III. a na výroky pod bodom VIII. až X..
31. V súvislosti s týmito nárokmi súd prvej inštancie podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ nesprávne posúdil ich procesné spoločenstvo v konaní, ktoré má podľa ich názoru charakter nerozlučného spoločenstva, keďže obaja sú členmi nadnárodnej holdingovej spoločnosti BLOCK GROUP, pričom ide o vzájomne majetkovo a personálne prepojené subjekty konajúce v zhode. Žalobca 1/ je pritom českou obchodnou spoločnosťou, ktorá ako materská spoločnosť so svojimi dcérskymi spoločnosťami, ktorými
sú zahraničné organizačné zložky, ako aj s dcérskymi spoločnosťami žalobcu 2/ tvoria nadnárodnú skupinu spoločnosť BLOCK GROUP, pričom žalobca 2/ je švajčiarska obchodná spoločnosť, ktorá ako zahraničná dcérska spoločnosť žalobcu 1/ reprezentuje a zabezpečuje záujmy žalobcu 1/ a celej skupiny BLOCK GROUP vo viacerých európskych krajinách. Obaja žalobcovia sú majiteľmi ochranných známok obsahujúcich slovný prvok „., ktoré označenia využívajú spoločne na základe vzájomných, aj keď nezapísaných krížových licencií.
32. Obchodné meno žalobcu 1/ a 2/ je tvorené slovným prvkom „C.", pričom konanie žalovaného porušujúce práva žalobcov z ochranných známok, ako aj ich obchodného mena je v súbehu s nekalosúťažným konaním žalovaného. Obchodovanie s výrobkami žalobcov a žalobou uplatnené porušovanie práv v prostredí internetu žalovaným nie je možné oddeliť tak, aby bolo jednoznačné, ktoré práva a ktoré protiprávne konanie sa týka žalobcu 1/ a ktoré žalobcu 2/. Boli preto toho názoru, že nimi uplatnené práva jednou žalobou je treba posudzovať ako práva uplatnené na základe ich procesného spoločenstva, preto s právnym posúdením súdu prvej inštancie o tom, že sa na strane žalobcov 1/ a 2/ jedná o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP, napriek tomu, že každý z navrhnutých petitov žaloby sa osobitne týkal žalobcu 1/ a 2/, nie je správne. Takéto nesprávne právne posúdenie procesného spoločenstva žalobcov viedlo následne k nesprávnemu rozhodnutiu vo výrokoch I. až III., ako aj IX. až XII. (správne VIII. až X.) a tiež aj vo výroku o trovách konania pod bodom XV. a XVI., ktoré sa týkajú žalobcu 1/ a 2/. V odvolaní tvrdili, že počas celého konania vystupovali ako spoločenstvo nerozlučné a domáhali sa ochrany svojich práv úzko prepojených.
33. Žalobca 2/ v odvolaní namietal aj tú skutočnosť, že súd výrokmi o zastavení konania vo vzťahu k nemu potom, ako vzal žalobu sčasti späť pre správanie sa žalovaného, ktorý stiahol informatívne dvojlisty a kompletné katalógy systémov U., U., U. a zrušil prelinkovanie na informatívny dvojlist systému C. K. na webovej stránke žalobcu 1/ rozhodol o trovách konania tak, že zastavenie konania zavinil žalobca 2/, keď nepredložil úradné preklady cudzojazyčných výpisov z registra medzinárodných ochranných známok, čím tak svoje majiteľstvo k ochranným známkach a existenciu jeho práva uplatneného žalobou nepreukázal odôvodnil aj tým, že ak by konanie nebolo zastavené, bol by žalobu žalobcu 2/ zamietol, s ktorým posúdením žalobca 2/ nesúhlasil. Uviedol, že písomná výzva súdu doložiť preklad cudzojazyčných dokumentov do slovenského jazyka (čl. 124 spisu) právnemu zástupcovi žalobcov doručená nebola, preto súd nemohol aplikovať postup podľa § 128, resp. § 129 CSP a na uvedené dôkazy nesprávne neprihliadol.
34. Nahliadnutím do súdneho spisu dňa 09.05.2018 žalobca 2/ zistil, že na čl. 124 je zažurnalizované „oznámenie súdu" zo dňa 20.02.2018, ktorým upovedomuje stranu, že dôkaz listinou predloženou v cudzom jazyku (výpis z registra dotknutých medzinárodných ochranných známok) nie je prípustný a v prípade zotrvania na vykonaní tohto dôkazu je potrebné predložiť súdu úradný preklad. Na čl. 143 súdneho spisu je však zažurnalizovaná elektronická doručenka zo dňa 08.03.2018, obsahom ktorej je aj zoznam príloh, medzi ktorými sa vyššie uvedené oznámenie nenachádzalo. Oznámenie, ktoré síce formálne korešponduje s označením písomností na čl. 124 spisu sa v súbore elektronickej schránky právneho zástupcu nachádzalo, ale bolo ním po otvorení súboru uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12CbPv/4/2017-176 týkajúce sa iného konania, v ktorom žalobcovia a ani ich právni zástupca nefigurujú. Táto skutočnosť musí byť zrejmá súdu aj po otvorení dotknutého súboru v súdnom elektronickom spise. Právny zástupca žalobcov uviedol, že ním poverený zamestnanec bezprostredne po obdržaní uvedenej elektronickej zásielky dňa 08.03.2018 telefonicky informoval asistentku senátu 12CbPv o skutočnosti, že mu nedopatrením bola doručená písomnosť nesúvisiaca s vecou, o čom je úradný záznam z 08.03.2018, avšak k riadnemu dodatočnému doručeniu oznámenia, na ktoré súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia žalobcovi 2/ a ani jeho právnemu zástupcovi, a to ani dodatočne, nedošlo.
35. Navyše uviedol, že podľa zásady procesnej ekonomiky nie je náležité trvať na predložení úradných prekladov cudzojazyčných dokumentov do štátneho jazyka len pre účely rozhodovania o trovách konania, keď žalobca vzal žalobu späť a konanie bolo zastavené. Otázkou, ku ktorej by mal odvolací súd zaujať jednoznačné výkladové stanovisko je zabezpečenie prekladov cudzojazyčných dokumentov, ktoré v čase podania žaloby dňa 15.03.2017 až do 30.04.2017 bolo upravené v § 155 CSP, zmenené s účinnosťou od 01.05.2017. Až zmenou ust. § 155 CSP bola uložená súdu povinnosť zabezpečiť preklad na trovy účastníka, ak nevyhovel výzve súdu na doloženie prekladu. Keďže k späťvzatiu žaloby žalobcami došlo predtým, a to dňa 30.06.2017, pričom novela CSP neobsahuje prechodné ustanovenie.
Nie je tak zrejmé, či mal súd postupovať pri žalobách podaných pred účinnosťou novely podľa vtedy účinnej právnej úpravy alebo podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu o zastavení konania.
36. Procesným pochybením na strane súdu prvej inštancie, ktorý nedoručil žalobcovi 2/ oznámenie s výzvou na doloženie prekladov a následne postupoval v zmysle § 128, resp. § 129 CSP namiesto postupu podľa § 155 CSP, došlo k nesprávnemu rozhodnutiu o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi 2/ v prospech žalovaného.
37. Pokiaľ ide o odvolanie podané žalobcom 1/ do výrokov, ktorými súd konanie o jeho žalobe zastavil na základe jej čiastočného späťvzatia pred prvým pojednávaním poukazujúc na ním uplatnený nárok v rovnakom znení, ako si uplatnil aj žalobca 2/, súd prvej inštancie zaujal pri rozhodovaní o trovách konania stanovisko, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca 1/, čo následne premietol do pomeru úspechu žalobcu 1/ v piatich zo šiestich výrokoch a jeho neúspechu vo vzťahu k celému predmetu konania, pričom pomer úspechu stanovil na 83,3% k 16,7%. Vo výroku však následne nesprávnym výpočtom rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 40% namiesto správnych 66,6%. Žalobca 1/ zároveň nesúhlasil s tým právnym hodnotením procesného zavinenia na zastavení konania žalobcom 1/, že by bol sám zavinil zastavenie konania tým, že nepreukázal, že by bol majiteľom ochranných známok a že by bola žaloba, ak by nebolo konanie zastavené voči nemu v tejto časti zamietnutá, čo malo za následok konštatovanie neexistencie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu 1/ v dotknutej časti žalobného návrhu. S takýmto právnym názorom žalobca 1/ nesúhlasil a toto nesprávne právne posúdenie malo za následok aj nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným.
38. Žalobca 1/ netvrdil a ani nepreukazoval, že je majiteľom medzinárodných ochranných známok č. XXXXXX „U. K. C. C. O." a č. XXXXXX „U. K. C. C. O.", ktorých majiteľom je nepochybne žalobca 2/. Pokiaľ sa žalobca 1/ a 2/ domáhali, aby sa žalovaný zdržal používania označení U. a U., U. a K., žalobca 2/ uplatňoval tento nárok ako majiteľ medzinárodných ochranných známok č. XXXXXX a XXXXXX - U. a U. a ako používateľ nezapísaných označení U. a K., pričom žalobca 1/ ho uplatňoval ako držiteľ nezapísaných označení a licencie, ktorý v čase podania žaloby disponoval rovnakými právami na ochranu voči neoprávnenému zásahu do práv ako majiteľ ochranných známok podľa § 20 ods.4 zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach. Používanie týchto ochranných známok žalobcom 1/ bolo v konaní preukázané a porušovaním práv k týmto známkam došlo aj k porušovaniu práv z ochrannej známky žalobcu 1/ BLOCK, ktorá je v týchto obsiahnutá.
39. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca 1/ je výrobcom a na Slovensku a v Českej republike aj distribútorom špecifických stavebných systémov a zariadení dlhodobo označovaných označeniami U. a K., ktoré sú používané ako nezapísané označenia a tieto používajú ochranu pred nekalosúťažným konaním zo strany žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ domáhať sa spoločne so žalobcom 2/ ochrany týchto práv je preto preukázaná a konštatovanie súdu o zavinení na zastavení konania žalobcom 1/ a 2/ nie je dôvodné.
40. Vyššie uvedené skutočnosti sa vzťahujú v odvolaní aj k výrokom II. a IX. odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom ohľadom výroku III. a X., ktorým sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému odstrániť zo svojej internetovej stránky Y.k <http://.> informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K. ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva a zrušiť prelinkovanie internetovej stránky Y. na stránky žalobcu 1/ a v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa pozmeňovania a používania informatívnych a propagačných materiálov žalobcu 1/ akoukoľvek formou, ktorú povinnosť žalovaný po podaní žaloby splnil, posúdil súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania rôzne.
41. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ tak, ako to bolo uvedené vyššie dospel súd k záveru, že to bol žalobca 2/, ktorý zavinil zastavenie konania tým, že nepreukázal, že je majiteľom ním tvrdených ochranných známok a vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol, že k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo zavinením žalovaného. V tejto súvislosti žalobca 1/ doplnil, že informačné dvojlisty patrili žalobcovi 1/ a ochranné známky vyobrazené na ich prvej strane boli vo vlastníctve žalobcu 2/, preto žalovaný svojim protiprávnym konaním porušoval práva obidvoch žalobcov. Aj z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie posúdiť procesné spoločenstvo žalobcov ako nerozlučné a o späťvzatí žaloby a o zastavení konania rozhodovať jedným
výrokom, rovnako ako aj o trovách konania, keďže žalobcovia 1/ a 2/ procesne zastavenie konania nezavinili a návrhy v týchto častiach podali dôvodne.
42. Z tohto dôvodu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd rozhodnutie v časti I., II., III., VIII., IX. a X. výrokovej vete zmení a konanie o spoločných žalobných nárokoch žalobcov zjednotením výrokových častí I., II., III. a VIII., IX. a X. zjednotí a konanie zastaví jedným výrokom vo vzťahu k žalobcovi 1/ a 2/ a spoločným žalobným nárokom uvedeným pod bodom iv) až vii) vyhovie a prizná im právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
43. Žalobca 2/ podal odvolanie aj proti tej časti rozhodnutia, ktorou mu bola žaloba vo výrokoch XI., XII., XIII. a XIV. zamietnutá len z toho dôvodu, že v konaní netvrdil ani nepreukázal oprávnenie k ochrannej známke C. č. XXXXXX, ktorej majiteľom nebol, a preto nemohol mať ani aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, s ktorým názorom sa žalobca 2/ nestotožnil.
44. V odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že aj keď sa môže javiť, že žaloba sa v týchto častiach týka výlučne žalobcu 1/, keďže tento je majiteľom ochrannej známky C. č. XXXXXX, právny záujem žalobcu 2/ na vydaní rozhodnutia je deklarovaný aj tým, že medzinárodné ochranné známky, ktoré sú zapísané v jeho prospech obsahujú slovný prvok C. a zároveň je aj nositeľom obchodného mena tvoreného týmto slovným prvkom, čo súd prvej inštancie nevyhodnotil. Žalovaný sa snaží navodzovať dojem, že je súčasťou holdingovej skupiny C. O., že pracuje s know-how patriacim tejto skupine a že poskytuje služby spojené s výrobkami žalobcu 1/. Vzhľadom k tomu, že obchodné meno žalobcu 2/ je totožné s obchodným menom celého holdingu, pod ktorým žalobca 1/ a 2/ vystupujú a je tvorené slovným prvkom C., je aj na túto časť nároku uplatneného žalobcom 2/ potrebné aplikovať vyššie uvedenú argumentáciu žalovaným 1/, ktorá je zhodná. Pokiaľ súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil právny záujem žalobcu 2/ na vydaní súdneho rozhodnutia v ním odvolaním napadnutej časti, je jeho rozhodnutie nesprávne, a to aj pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k nemu, pretože zastavenie konania rovnako, ako žalovaný 1/, nezavinil. Žalobca 2/ navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v časti výrokov I. a VIII., II. a IX., III. a X., XI. a XVI. zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
45. Žalobcovia 1/ a 2/ priložili k odvolaniu preklad výpisu z obchodného registra pre žalobcu 2/ (čl. 242 spisu) úradne vyhotovený dňa 11.05.2018, preklad výpisu ochrannej známky U. č. XXXXXX pre žalobcu 2/, úradný preklad do slovenského jazyka pre ochrannú známku U. pre žalobcu 2/ pod č. zápisu XXXXXX, úradný preklad výpisu z registra pre ochrannú známku U. č. XXXXXX zapísanej pre žalobcu 2/.
46. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v jeho IV.,V.,VI.,VII. a XV. výrokovej vete podal odvolanie žalovaný. Uviedol v ňom, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
47. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že podania žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 19.03. a 22.03.2018, ktorými žalobca navrhol zmenu a doplnenie zmeny žalobného návrhu a ktorú zmenu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.03.2018 pripustil, boli žalovanému doručené na tom istom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok súdu. Tieto podstatné procesné úkony, akými bola zmena žaloby a jej doplnenie neboli žalovanému doručené v dostatočnom predstihu tak, aby na ne mohol relevantne reagovať, čo právny zástupca žalovaného vytkol súdu priamo na pojednávaní dňa 28.03.2018 po doručení týchto podaní vo veci samej, keď poukázal na to, že podanie zo dňa 19.03.2018 označené ako Úprava žalobného návrhu obsahuje prílohu s judikatúrou, na ktorú žalobcovia odkazovali, ku ktorej sa žalovaný nemohol obratom na pojednávaní vyjadriť a obsahovali aj nový žalobný petit, na vyjadrenie sa ku ktorému poskytol súd žalovanému 10 minút na prečítanie. Bol preto toho názoru, že ak žalobca navrhne zmenu žaloby, má mať žalobca dostatok času na to, aby na ňu reagoval. Ak boli doručené súdu v ten istý deň, kedy ich žalobcovia vyhotovili, mal súd dostatok času na to, aby ich žalovanému včas doručil a nie aby tak urobil až na pojednávaní, pretože bez toho, že by sa k nim mohol žalovaný vyjadriť, v dôsledku čoho tak nebola zachovaná 5-dňová lehota prípravy na pojednávanie a ani ust. § 153 a § 154 CSP. Podania žalobcov pritom boli podaniami vo veci samej a nemali charakter vyjadrení, preto mal súd pojednávanie vytýčené na deň 28.03.2018 odročiť a podania žalobcov vo veci samej doručiť
žalovanému s určením lehoty na vyjadrenie. Žalobca okrem uvedeného v podaní zo dňa 22.03.2018 doplnil úplne nový petit, ktorý dovtedy nebol predmetom žalobného návrhu a ani sa počas celého konania nikdy neprejednával, ktorý postup je v rozpore s § 167 a § 178 ods.2 CSP.
48. Žalovaný tiež doručil svoje podanie zo dňa 26.03.2018 v rámci zákonnej koncentrácie konania s poukazom na § 154 CSP predtým, ako bolo vyhlásené uznesenie, ktorým sa dokazovanie na pojednávaní dňa 28.03.2018 skončilo elektronicky, ktoré bolo podľa tvrdenia žalovaného doručené žalobcovi až na pojednávaní dňa 28.03.2018.
49. Namietal tiež, že zo zvukovej nahrávky z pojednávania dňa 28.03.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vyplýva, že v súdnom spise nebolo založené vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.08.2017 s dôkazmi, ktoré preukazovali zrejmú odlišnosť spoločnosti žalobcu 1/ a žalovaného, pričom šlo o úplne inú spoločnosť, ktorá vystúpila z Holdingu BLOCK, ako aj to, že je jasne odlíšiteľné súčasné obchodné meno žalovaného od obchodného mena žalobcu 1/, ako aj od jeho ochrannej známky C.. Na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení predložil žalovaný vyjadrenie 7 subjektov, ktorým je tento rozdiel známy, sú s ním oboznámení a vedia rozlíšiť žalobcu 1/ a žalovaného. Súd toto vyjadrenie s prílohami nemal založené v súdnom spise v listinnej podobe, čo sudca potvrdil na pojednávaní a toto podanie našiel sudca počas pojednávania v elektronickom spise s tým, že do spisu bolo vytlačené priamo na pojednávaní dňa 28.03.2018. Súd preto nebol oboznámený pred pojednávaním dňa 28.03.2018 s obsahom tohto vyjadrenia a najmä s dôkazmi siedmich spoločností napriek tomu, že súd uvedené podanie v listinnej podobe založil spolu s dôkazmi a ich prečítaním vykonal dokazovanie. Rozhodol tak, že obchodné meno žalovaného, resp. časť jeho skrátenej formy C. je zameniteľné a existuje nebezpečenstvo zámeny. Súd nedal možnosť vyjadriť sa žalobcovi k tomuto vyjadreniu žalovaného a prílohám, pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že nemá námietky k vykonanému dokazovaniu. Právny zástupca žalovaného však uviedol, že sa momentálne k zmene žaloby vyjadriť vzhľadom na jej rozsah nevie, čo zopakoval aj v záverečnej reči.
50. Zároveň namietal, že súd nesprávnym procesným postupom v rozpore s § 216 ods.1 CSP rozhodol nad rámec žalobného návrhu žalobcov 1/ a 2/, keď vo výroku VI. určil povinnosť pre žalovaného ukončiť registračné obdobie doménového mena Y.k s lehotou do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalobcovia navrhovali a súd to uznesením zo dňa 27.03.2018 pripustil lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, preto súd priznal žalobcom voči žalovanému časový termín, ktorý pre plnenie ani nežiadali. Jedná sa o podstatné porušenie súdneho procesu zo strany súdu a predstavuje závažnú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
51. Rovnako nesprávne postupoval súd aj pri rozhodnutí obsiahnutom v VII. výrokovej vete, keď uložil žalovanému povinnosť previesť doménové meno v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia napriek tomu, že petit žalobného návrhu bol do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd tak upravoval petit žaloby v snahe napraviť jeho vadnosť, pretože bol nevykonateľný. Urobil tak na základe námietky žalovaného, na ktorú žalobcovia nereagovali a namiesto nich na ňu reagoval súd, ktorý zmenil požadovaný termín tak, aby bol vykonateľný. Ingerencia súdu do žalobného návrhu účastníka konania je pritom neprípustná, preto súd konal v rozpore s procesnými predpismi, keď sám zmenil znenie žalobného petitu. Súd tak nesprávnym procesným postupom rozhodol o návrhu žalobcov, keď v uvedených výrokoch určil povinnosť pre žalovaného v inej lehote, ako to žalobcovia žiadali v žalobe.
52. Žalovaný tiež namietal, že predložil súdu dôkazy založené na čl. 197-203, ktoré preukazujú od siedmich spoločností vnímanie žalovaného a žalobcu 1/ tak, že tieto dva subjekty rozlišujú, preto mal súd tieto tvrdenia žalovaného posúdiť ako nesporné a nie vyhodnocovať ich v bode 26 odôvodnenia s pochybnosťami vyjadrenými tým, že nie je možné vylúčiť dôsledné odlišovanie žalobcu 1/ a žalovaného týmito siedmimi spoločnosťami, ak sú v dlhodobých obchodných vzťahoch so žalovaným, čo žalovaný posúdil ako porušenie zásady nestrannosti súdu a rovnosti zbraní, keď nenamietané dôkazy žalobcami preukazujúce zjavnú odlišnosť, vylučujúce zámenu žalobcu 1/ a žalovaného potvrdilo sedem stavebných spoločností.
53. Nesúhlasil ani s tým právnym názorom, že by obchodné meno žalovaného bolo zameniteľné s ochrannou známkou žalobcu 1/, ktorý v skrátenej forme používa svoje obchodné meno vo forme B.L.O.C.K SR s.r.o., pričom neprihliadol na úplný názov žalovaného, ktorý okrem ďalších viac ako 60
úplne odlišných znakov vylučuje zameniteľnosť slovného spojenia B.L.O.C.K s ochrannou známkou žalobcu 1/. Žalovaný na svoje tvrdenie priložil výpisy z obchodných registrov, kde je asi 40 alebo 50 firiem, ktoré majú takýto pojem vo svojom obchodnom názve a medzi ktorými sú aj také, ktoré poskytujú služby v stavebníctve. Zdôraznil tiež, že pojem C. je pojem opisný, všeobecný, preto nemôže požívať takú právnu ochranu, akej sa žalobca domáha.
54. Nesúhlasil s vlastným prekladom obchodného mena žalovaného súdom, čo má za následok nesprávne skutkové zistenie. Žalovaný preto priložil k odvolaniu odborné stanovisko úradného prekladateľa, ktorý potvrdil, že celé obchodné meno žalovaného má zmysluplný význam.
55. Nesúhlasil ani s názorom súdu o tom, že skrátený názov obchodného mena žalovaného B.L.O.C.K SR nie je dostatočne rozlíšiteľný od znenia ochrannej známky žalobcu 1/, resp. od jeho obchodného mena BLOCK a.s., pretože bodka patrí podľa pravidiel slovenského pravopisu do sústavy interpunkčných znamienok používaných na členenie textu a má svoju funkciu v tom, že naznačuje skrátenie slova, aj z fonetického hľadiska sa jedná o rozličné označenia, kedy obchodné meno žalovaného nemá s ochrannou známkou žalobcu 1/ žiadne znaky fonetickej podobnosti. Ani zo sémantického hľadiska nemá ochranná známka žalobcu 1/ žiadnu súvislosť s obchodným menom žalovaného a obchodné meno žalovaného nie je s ochrannou známkou žalobcu 1/ zameniteľné, preto takýto záver súdu nevyplýva zo žiadneho dokazovania, ktoré by bol súd vykonal. Ak by aj hypoteticky platilo tvrdenie súdu, ktoré žalovaný napadol odvolaním, potom by súd mal zakázať žalovanému používanie skráteného tvaru obchodného mena osamote a nie uložiť mu povinnosť, aby jeho obchodné meno vrátane skrátenej formy tak, aby neobsahovalo slovný prvok C. zmenil.
56. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nenamietal používanie obchodného mena žalovaného v skrátenej forme (je to predmetom žaloby ako nekalosúťažné konanie), pričom zdôraznil, že pojem „C." nemá rozlišovaciu spôsobilosť, je to len všeobecne a bežne používaný pojem. Žalovaný založil do spisu dokument zo dňa 02.10.2014 s názvom Konvergencia, Zásady spoločného postupu, Konvergentný program CP5. Relatívne dôvody - pravdepodobnosť zámeny spolu so svojim vyjadrením, pričom súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k právnej argumentácii žalovaného k týmto dokumentom nevyjadril.
57. Jedná sa tak zo strany súdu v jeho V. výrokovej vete o rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, rovnako ako aj rozhodnutie v VII. výrokovej vete, keď súd neprihliadol na argumenty žalovaného obsiahnuté už v jeho vyjadrení zo dňa 26.03.2018, že doména Y. <http://.> existuje už od januára 1996, kedy žalobca 1/ nemal ochrannú známku registrovanú a túto žalovaný používa viac ako 22 rokov, preto neexistuje zákonný dôvod na to, aby bol žalovaný povinný previesť túto doménu na žalobcu. Žalovanému v tejto súvislosti patrí právo prednosti nezapísaného označenia
- uvedenej domény. Internetová doména bola pritom zapísaná skôr ako bola podaná prihláška žalobcu 1/ na ÚPV SR o registráciu slovnej ochrannej známky C..
58. Vzhľadom k tomu, že žalobca 1/ bol spoločníkom nielen spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s.r.o., ale aj spoločnosti žalovaného, v ktorých boli prevedené obchodné podiely na nadobúdateľa bez toho, že by žalobca 1/ žiadal odovzdanie domény alebo zákaz jej používania, bol žalovaný toho názoru, že dňom 05.09.2012 si splnil svoju povinnosť, keď zmenil obchodné meno na Building Leader in Overall Cleanroom know-how SR s.r.o., B.L.O.C.K SR s.r.o. a súčasne týmto prevodom obchodného podielu nadobudol všetky práva k internetovej doméne Y. <http://.> vytvorenej spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA s.r.o. ešte na prelome rokov 1995 a 1996.
59. Žalobca 1/ je tak povinný strpieť používanie domény ako nezapísaného označenia žalovaným, pretože má k nej skoršie právo prednosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/352/2008, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.12.2009, sp.zn. 2Obdo/35/09. Uvedený stav preto nie je konfliktom medzi doménovým menom žalovaného a registrovanou ochrannou známkou žalobcu. Podľa názoru žalovaného nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie v VI. a VII. výrokovej vete správne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď VII. výroková veta trpí nesprávnosťou v tom, že súd zaviazal žalovaného previesť doménové meno na organizačnú zložku, ktorá nemá právnu subjektivitu, preto nemôže byť uvedená ako nadobúdateľ príjemca doménového mena.
60. K výroku V. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prikázal vykonať žalovanému zmenu obchodného mena žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že o tejto rozhodujú spoločníci, preto spoločnosť nemôže za spoločníkov takúto zmenu bez ich rozhodnutia prijať a ani ich nemôže prinútiť, aby takúto zmenu obchodného mena odsúhlasili, preto je rozhodnutie v tejto časti nevykonateľné.
61. Žalovaný podal odvolanie aj voči rozhodnutiu súdu trovách konania, ktoré je podľa XV. výrokovej vety povinný zaplatiť žalobcovi 1/. Zotrval na svojom názore, že nejde o spor z priemyselného vlastníctva v tej časti, v ktorej bolo konanie o žalobe žalobcu 1/ zastavené, pretože žalovaný prezentoval, že predáva tovary U. a K. a do znenia propagačného materiálu, resp. katalógového listu žalobcu 1/ nezasiahol. Samotná skutočnosť, že sa na technickom liste, či informačnom materiáli nachádza ochranná známka žalobcu 1/ neznamená automaticky, že ide o spor z priemyselného vlastníctva, preto povaha sporu zostáva naďalej v rovine autorského práva ku katalógovému listu, či informačnému materiálu, preto III. a IV. petit žalobného návrhu vo vzťahu k nezapísaným označeniam U., U., U. a K. nie sú zjavne sporom z priemyselného vlastníctva.
62. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 03.08.2017, v ktorom preukazoval, že uvedenie názvu výrobku prípadne aj s jeho technickými parametrami nie je neoprávneným zásahom do práva z ochrannej známky, a to aj v prípade, že na takomto letáku má príslušný podnikateľský subjekt uvedené svoje obchodné meno s adresou a kontaktnými údajmi. Žalovaný odstránil katalógové listy a propagačné materiály z dôvodu, že obchodná spolupráca medzi žalobcom 1/ a žalovaným bola podaním žaloby ukončená, preto nemal dôvod predávať tovary a služby žalobcu 1., Zastavenie konania v tejto časti (pôvodne III. a IV. petit žaloby) zapríčinil preto v celom rozsahu žalobca 1/. Navyše informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a surgical mali patriť pod ochranné známky žalobcu 2/, nie pod ochranné známky patriace žalobcovi 1/. Keďže žaloba žalobcu 1/ nebola prejednaná, nemohlo dôjsť k zisteniu, či bola podaná dôvodne alebo nie, preto v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca, ktorý sám zavinil, že nie je možné oprávnenosť nároku uvádzaného žalobcom 1/ v žalobe preskúmať.
63. Navrhol preto rozhodnutie o trovách konania v XV. výrokovej vete, rovnako ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokových vetách IV.,V.,VI.,VII. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že žalobu žalobcu 1/ v časti výrokov IV.,V.,VI.,VII. zamietne. Výrok v XV. bode odvolaním napadnutého rozhodnutia zmení tak, že žalobcu 1/ zaviaže vo vzťahu k nemu na náhradu trov celého konania.
64. K odvolaniu žalobcu 1/ podal žalovaný dňa 02.07.2018 elektronicky vyjadrenie. Okrem sumarizácie jednotlivých úkonov strán sporu od podania žaloby žalobcom 1/ na súd až po podanie odvolania v bode I vyjadrenia sa žalovaný opakovane tak, ako aj v jeho odvolaní vyjadroval k právnemu posúdeniu procesného spoločenstva žalobcov 1/ a 2/ súdom prvej inštancie. Bol toho názoru, že žalobcovi 1/ nebolo znemožnené uskutočniť jeho procesné práva, mohol sa riadne vyjadriť k okolnostiam samostatného spoločenstva tak, ako mu to súd v uznesení zo dňa 27.03.2018 vopred avizoval. Na svoje tvrdenia o tom, že obaja žalobcovia sú členmi holdingu skupiny BLOCK GROUP, ktorí konajú v zhode uviedol, že žalobcovia na toto svoje tvrdenie nepredložili žiadne dôkazy, rovnako ako nedoložil žalobca 1/ dôkazy týkajúce sa nadnárodnej skupiny, keď jediným akcionárom žalobcu 1/ podľa výpisu z obchodného registra je spoločnosť Cleantech Group a.s. Praha, z čoho je zrejmé, že žalobca 1/ nie je materskou spoločnosťou, lebo má svojho vlastníka. Pritom z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti nevyplýva, kto je jej vlastníkom. Žalobca 1/ nedoložil jeho vzťah k žalobcovi 2/ a nepreukázal, že by žalobca 2/ mal reprezentovať a zabezpečovať záujmy žalobcu 1/, pričom skutočnosť, že žalobca 2/ reprezentuje záujmy žalobcu 1/ v zahraničí neznamená, že ide o nerozlučné spoločenstvo.
65. Uviedol tiež, že len žalobca 1/ má ochrannú známku C., avšak žalobca 2/ takúto známku nemá. Žalobca 2/ má mať ochrannú známku U. K. C. C. O., ktorú nie je možné zamieňať s ochrannou známkou C. a ani s výrokmi, ktorých sa domáhal žalobca 1/, pokiaľ šlo o označenie C., pričom u oboch žalobcov nejde o také procesné spoločenstvo, ktorých úkony by ich navzájom zaväzovali. V konaní šlo o uplatňovanie nárokov k názvu C., ako aj k názvu U., U., U., ku ktorým žalobca 1/ nepreukázal žiaden právny vzťah. Naopak, žiadal prevod domény na žalobcu 1/, a nie aj na žalobcu 2/. Žalobca 1/ v konaní nepreukázal ani jeho tvrdenie, že je v postavení licencovaného subjektu k vyššie uvedeným označeniam, pretože v konaní žiadne licencie nepreukázal, preto šlo na strane žalobcov o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP a odvolanie žalobcu 1/ čo do výroku I. až III. nie je dôvodné.
66. V časti III. vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca 1/ sa domáha zmeny výrokov I.,II. a III. odvolacím súdom, ktoré znejú tak, že súd konanie zastavuje, pričom odvolací súd má vydať rozhodnutie s rovnakým výrokom, a teda žalobca nežiada žiadnu zmenu výroku, preto odvolanie žalobcu čo do výroku I.,II. a III. nie je dôvodné.
67. V časti IV. vyjadrenia sa žalovaný vyjadruje k odvolaniu žalobcu 1/ čo do výroku XV. odvolaním napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho výpočtu pomeru úspechu a neúspechu. Súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o tom, že výrok o povinnosti zdržať sa používania označení U., U., U. sa netýkal žalobcu 1/, ktorý nemá k týmto označeniam žiadne práva, preto žalobca svojim správaním zavinil procesne zastavenie konania čo do tohto prvého výroku, v dôsledku čoho nemohol byť v konaní v tejto časti úspešný. Čo sa týka ostatných dvoch výrokov, žalovaný nesúhlasil s tým, že by bol zapríčinil zastavenie konania a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania v XV. výrokovej vete podal odvolanie. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 03.08.2017, pričom táto časť argumentácie žalovaného je totožná s argumentáciou v jeho odvolaní pod bodom VI., ktoré je doslovne zhodné s vyjadrením žalovaného v čl. IV, preto odvolací súd pri obsahu vyjadrenia žalovaného odkazuje na vyššie uvedené body rozhodnutia odvolacieho súdu. V závere vyjadrenia žalovaný navrhol, aby krajský súd odvolanie žalobcu 1/ v časti výrokov I., II., III. a XV. zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
68. V rovnaký deň, a to dňa 02.07.2018 podal žalovaný vyjadrenie elektronicky do podateľne súdu aj k odvolaniu žalobcu 2/. Vyjadrenie žalovaného je v bode I. pri úprave označenia žalobcu ako žalobcu 2/, ktorý podal odvolanie voči VIII. až XIV. a XVI. výrokovej vety odvolaniami napadnutého rozhodnutia a v bode II. rovnaké ako vyjadrenie, ktoré zaslal k odvolaniu žalobcu 1/ s tým, že ani žalobcovi 2/ nebolo znemožnené uskutočniť jeho procesné práva, keď sa mohol na pojednávaní dňa 28.03.2018 tak, ako mu súd vopred avizoval v uznesení zo dňa 27.03.2018, vyjadriť k okolnosti samostatného spoločenstva žalobcu 1/ a 2/, čo neurobil. Žalovaný uviedol, že ani žalobca 2/ nedoložil žiadne dôkazy týkajúce sa holdingu skupiny BLOCK GROUP alebo okolnosti, z ktorých by bolo evidentné, že spolu so žalobcom 1/ sú jeho členmi a že konajú v zhode. Nedoložil ani dôkazy týkajúce sa nadnárodnej skupiny, pričom poukázal na to, že z výpisu obchodného registra žalobcu 1/ nevyplýva, že by bola materskou spoločnosťou pre žalobcu 2/, pretože má svojho vlastníka. Žalobca 2/ tak nedoložil vzťah k žalobcovi 1/ týkajúci sa vzťahu materská a dcérska spoločnosť a nevyplýva to ani z výpisu z obchodného registra pre žalobcu 2/. Okolnosť, že reprezentuje záujmy žalobcu 1/ v zahraničí ešte neznamená, že ide o nerozlučné spoločenstvo. Ochrannú známku C. má len žalobca 1/, žalobca 2/ takú ochrannú známku nemá a majiteľstvo k ním označeným medzinárodným ochranným známkam, ktoré nie je možné zamieňať s ochrannou známkou žalobcu C. a ani s nárokmi, ktoré si žalobca 1/ v konaní uplatnil, nepreukázal. Odvolanie žalobcu 2/ čo do výroku VIII. až X. odvolaniami napadnutého rozhodnutia nie je preto dôvodné.
69. V časti III. vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca 2/ sa domáha zmeny výrokov VIII. až X., ktorými súd prvej inštancie konanie zastavil tak, aby odvolací súd zmenil jeho rozhodnutie v tejto časti a konanie zastavil, teda nejde o žiadnu zmenu výroku, preto považoval odvolanie žalobcu 2/ v tejto časti za nedôvodné.
70. V časti IV. vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že žalobca 2/ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie konal v rozpore s § 155 CSP, keď nezabezpečil preklady príloh žaloby, ktoré žalobca 2/ doložil v cudzom jazyku a ani žalobcu 2/ nevyzval, aby zabezpečil preklady sám, keďže elektronická výzva obsahovala inú prílohu, pričom žalovaný už vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2017, ktoré bolo žalobcovi 2/ doručené túto skutočnosť namietal, preto tento nedostatok v procesnom postupe musí ísť na jeho ťarchu.
71. Ust. § 155 CSP od 01.05.2017 neupravuje povinnosť súdu vyzývať účastníka, aby doložil preklad a ani aby vykonal preklad na jeho náklady. Pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach uvedené inak, platí nepravá retroaktivita a novelizované znenie platí aj pre prebiehajúce súdne spory, preto podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nemal vyzývať žalobcu 2/ na doloženie prekladu a ani nemal vykonať preklad týchto listín na náklady žalobcu 2/. Žalobca 2/ ich mohol kedykoľvek predložiť, čo neurobil.
72. V časti V. vyjadrenia žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca 2/ podal odvolanie do XVI. výrokovej vety z dôvodu nesprávneho výpočtu pomeru úspechu, ktorý súd vypočítaval z dôvodu zastavenia konania vo vzťahu k žalobcovi 2/ a skúmaniu jeho zavinenia na zastavení konania bol toho názoru, že výroky VIII. až X. v súvislosti s označeniami U., U., U. sa žalobcu 2/ netýkali, keďže nepreukázal v konaní právny nárok k týmto označeniam, preto podľa názoru žalovaného žalobca 2/ v tejto časti zastavenie konania procesne zavinil. Konštatovanie súdu, ako aj tvrdenia žalobcov, že vo vzťahu k žalobcovi 1/ bolo čiastočné späťvzatie žaloby zapríčinené správaním žalovaného nevychádza podľa názoru žalovaného z vykonaného dokazovania, preto je takéto tvrdenie zavádzajúce, v dôsledku čoho podal proti XV. výrokovej vete odvolanie.
73. V časti VI. vyjadrenia žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu 2/ proti výrokom XI. až XIV. odvolaniami napadnutého rozhodnutia zdôvodnil nerozlučným spoločenstvom. Žalobca 2/ nie je majiteľom ochrannej známky C., preto sa tieto výroky nemôžu týkať žalobcu 2/ a nemôže mať ani právny záujem na vydaní rozhodnutia s takýmito výrokmi, keďže si žalobca 2/ zamieňa právny titul a právny záujem, keď ochranu pre označenie C. má registrovanú len žalobca 1/, na čo vzťah materskej a dcérskej spoločnosti nemá žiaden vplyv. Podľa názoru žalovaného preto neobstojí ani tvrdenie, že obchodné meno žalobcu 2/ obsahuje pojem C., pretože obchodné meno žalobcu 2/ je BLOCK TECHNICAL AG a toto bolo pre žalobcu 2/ zapísané až dňa 22.01.2014, t.j. neskôr ako vzniklo obchodné meno žalovaného. Žalobca 2/ tak bol neúspešný vo všetkých žalovaných výrokoch, preto je rozhodnutie o náhrade trov konania v časti 100% v prospech žalovaného správne.
74. Dňa 13.07.2018 bolo elektronicky doručené do podateľne súdu vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ k odvolaniu žalovaného. Žalobcovia v ňom uviedli, že tvrdenie žalovaného, že nemal k dispozícii podania žalobcu zo dňa 19.03. a 22.03.2018 je účelové a nepravdivé, pretože obe boli v prílohe e-mailovej správy zasielané právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie v ten istý deň, ako ich zasielali žalobcovia súdu, o čom predložili e-mailové správy. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že by súd na pojednávaní, na ktorom pripustí zmenu žaloby nemohol rozhodnúť vo veci, ktoré tvrdenie podporuje aj § 142 CSP (čl. 408). Zdôraznili, že pokiaľ by výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom na konanie o z menenej žalobe, súd by nebol zmenu pripustil. K tvrdeniu žalovaného, že jeho vyjadrenie zo dňa 24.08.2017 nebolo žurnalizované v listinnej podobe súdneho spisu nemení nič na tom, že ho súd evidoval v elektronickom spise a ho krátkou cestou odovzdal žalobcom na pojednávaní s tým, že jeden rovnopis založil do súdneho spisu a zároveň poskytol žalobcovi priestor na oboznámenie sa s ním, ako aj s listinami, ktorý postup § 105 CSP nevylučuje.
75. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní pod časťou III. o nevykonateľnosti výroku rozhodnutia pod č. VI. odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že aj keď je súd pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom, neznamená to, že by lehotu na plnenie nemohol stanoviť podľa vlastnej úvahy. Ak súd prvej inštancie v rozhodnutí určil lehotu na plnenie, ktorá je kratšia než navrhoval žalobca, nie je jeho postup nezákonný, pretože lehota na plnenie a právomoc súdu túto predĺžiť je upravená priamo v § 232 ods.2 CSP. (čl. 409) K námietke žalovaného, že súd doplnil nesprávne formulovaný petit žalobcov, čím ho aj zmenil tak, aby bol vykonateľný v časti návrhu žalobcu 1/ týkajúceho sa internetovej domény Y. <http://Y.> žalobcovia uviedli, že súd pri rozhodovaní o veci nijakým spôsobom neprekročil žalobný petit žalobcu, preto je námietka žalovaného neopodstatnená. Žalobca písomným podaním zo dňa 22.03.2018 označeným ako Doplnenie žalobného návrhu žalobcu 1/ tento doplnil tak, aby bol vykonateľný.
76. K časti IV. odvolania žalovaného, v ktorom žalovaný argumentoval tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam žalobcovia uviedli, že dôkazy predložené žalovaným, založené v spise na čl. 197-203, predstavujú vyjadrenie siedmich obchodných spoločností - zákazníkov žalovaného, čo žalobca nerozporoval. Súd nemal dôvod aplikovať § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého sa za nesporné považujú skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na dôkazy, ktoré strana predkladá na podporu, či osvedčenie svojich skutkových tvrdení, keďže vykonávanie a hodnotenie dôkazov patrí výlučne do kompetencie súdu. Na túto situáciu nie je možné aplikovať ani § 186 ods.2 CSP, preto skutkové tvrdenia strán čo sa týka zameniteľnosti označení, zostali v konaní protichodné. Žalobcovia zotrvali na svojom názore, že posudzované označenia sú zameniteľné po stránke fonetickej, sémantickej, ako aj vizuálnej napriek tomu, že žalovaný predložil metodické postupy. Súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku vyčerpávajúco zaoberal posúdením zameniteľnosti predmetných označení a tieto vyhodnotil s prihliadnutím na vnímanie priemerného spotrebiteľa. Tá skutočnosť, že jednotlivé hlásky skrátenej
formy obchodného mena žalovaného B.L.O.C.K sú oddelené interpunkčnými znamienkami nemá z hľadiska sémantického a fonetického pre odlíšenie označení žalobcov a žalovaného žiaden význam. K siedmim vyjadreniam rôznych spoločností, ktorým žalovaný položil zrejme rovnakú otázku, čo sám potvrdil vo svojom podaní zo dňa 24.08.2017, sledoval žalovaný vopred očakávanú odpoveď, čo je možné dedukovať z odpovedí všetkých siedmich spoločností, keď tieto potvrdili, že evidujú jasný rozdiel medzi spoločnosťou žalovaného označenou Building Leader in Overall Cleanroom know-how SR s.r.o., skrátene B.L.O.C.K SR s.r.o. a pôvodnou spoločnosťou BLOCK SK s.r.o., ako aj zrejme položenou otázkou, či im je jasné, že spoločnosť B.L.O.C.K SR s.r.o. nie je súčasťou žiadneho holdingu pod názvom BLOCK SK s.r.o., preto takéto vyjadrenia nemôžu potvrdiť nezameniteľnosť označení žalobcov a žalovaného.
77. Tvrdenie žalovaného, že slovný prvok C. používa v rámci viacerých obchodných mien množstvo obchodných subjektov neznamená, že by ochranné známky žalobcov nemali rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k zapísaným tovarom a službám. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ale ich možná zameniteľnosť, a to aj s obchodným menom žalovaného. Priemerný spotrebiteľ môže nadobudnúť dojem o pretrvávajúcej spolupráci žalobcu 1/ a žalovaného, resp. istej previazanosti týchto subjektov, keď sám žalovaný na webovej stránke uviedol informáciu, že vystúpil z holdingu BLOCK GROUP, pričom jeho konanie v obchodnom styku deklaruje snahu o zachovanie materiálnej holdingovej identity, čo svedčí o opaku. Preklad celého názvu obchodného mena žalovaného, o ktorom predložil odborné vyjadrenie až k odvolaniu, nie je relevantným dôkazom, ktorý mohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaniach na tento dôkaz neprihliadol, keďže sa jedná o prípad uvedený v § 366 CSP.
78. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že súd nepriznal doméne C.egistrovanej dňa 25.01.2006 právo prednosti pred mladšou ochrannou známkou C. prihlásenou 04.09.1996 a neprihliadol na povinnosť jej majiteľa strpieť používanie nezapísaného označenia so skorším právom prednosti žalobcovia uviedli, že na základe § 14 ods.2 ZOZ je majiteľ ochrannej známky povinný strpieť používanie nezapísaného označenia zhodného alebo podobného s ochrannou známkou, ktoré jeho držiteľ začal používať v obchodnom styku pred dňom podania prihlášky a toto používanie, ktorého rozsah sa nezmenil, má iba miestny dosah. Existencia práva na staršie nezapísané označenie je pritom viazaná na osobu svojho nositeľa a nadobudnutie takéhoto staršieho práva inou osobou je podľa názoru žalobcu zásadne vylúčené okrem prechodu označenia v rámci prevodu podniku. Nadobudnutím užívacích práv k internetovej doméne nový nadobúdateľ nenadobúda práva na staršie nezapísané označenie, ktoré možno uplatniť voči tretej osobe, aj keby ho predchádzajúci užívateľ domény získal, pretože jeho existencia je založená práve na príznačnosti staršieho označenia pre jeho nositeľa. V prejednávanej veci však používanie domény ako nezapísaného označenia zo strany žalovaného nezačalo pred dňom podania prihlášky, keďže žalovaný nadobudol právo na používanie domény až 12.01.2001, keď tak ako sám uviedol, túto doménu získal so súhlasom žalobcu 1/ od spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s.r.o., ktorá ju používala od roku 1996. Doménu pritom žalovaný vždy používal so súhlasom žalobcu 1/, ktorý mal na spoločnosti žalovaného majetkovú účasť, čo platilo aj pre predchádzajúcu spoločnosť. Na tejto doméne boli propagované a ponúkané zásadne výrobky žalobcu 1/, ktorý stav pretrvával do polovice roku 2017, keď po podaní žaloby žalovaný odstránil zo stránky Y. <http://Y.> informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov vyrábaných žalobcom 1/ U., U., U. a K. a zrušil prelinkovanie tejto stránky na stránky žalobcu 1/.
79. Navyše žalobca 1/ si v konaní uplatnil nielen právo z ochrannej známky, ale aj právo z obchodného mena, ktoré má zapísané do obchodného registra od roku 1991. (čl. 413)
80. V časti odvolania žalovaného týkajúce sa nemožnosti uloženia mu povinnosti previesť doménové meno v prospech organizačnej zložky žalobcu, ktorá nemá právnu subjektivitu žalobcovia uviedli, že aj keď organizačná zložka zahraničnej osoby nemá autonómnu právnu subjektivitu v plnom rozsahu, jej vedúci je oprávnený robiť za zahraničnú osobu úkony týkajúce sa úloh plnených organizačnou zložkou. Žalobca sa fakticky domáha žalobou prevodu domény na seba samého reprezentovaného organizačnou zložkou, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Pravidlá poskytovania doménového priestoru SK NIC neumožňovali zahraničným právnickým, či fyzickým osobám držbu domény „sk". Toto obmedzenie sa však na zahraničnú osobu reprezentovanú organizačnou zložkou zapísanou do obchodného registra SR nevzťahovalo, preto tvrdenia žalovaného v odvolaní právne neobstoja.
81. K námietke žalovaného ohľadom vykonateľnosti V. výrokovej vety, keď o zmene obchodného mena rozhodujú spoločníci spoločnosti a nie spoločnosť žalobca uviedol, že je to obchodná spoločnosť, kto je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie, a nie spoločníci, preto povinnosť meniť obchodné meno sa ukladá obchodnej spoločnosti. Valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré by malo o zmene obchodného mena rozhodnúť nemá sama o sebe procesnú subjektivitu, preto uvedená námietka neobstojí.
82. V tej časti odvolania žalovaného, ktoré sa týka rozhodnutia o trovách konania podali žalobcovia odvolanie, preto sa pridržiavajú v ňom tvrdených skutočností.
83. Prílohou vyjadrenia žalobcov je aj e-mailová správa zasielaná na e-mailovú adresu právneho zástupcu žalovaného dňa 22.03.2018 o 17:19 ako doplnenie žalobného návrhu a dňa 20.03.2018 o 9:58 úprava žalobného návrhu o zmenu obchodného mena žalovaného.
84. Zo stanoviska žalobcu 1/ zo dňa 11.09.2018 k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu vyplýva, že nie je jeho povinnosťou subsumovať skutočnosti, ktoré uvádza v odôvodnení odvolania pod konkrétny odvolací dôvod. Uviedol, že žalobcom kvalifikované procesné spoločenstvo je otázkou úvahy súdu, pričom súd neočakávane zmenil právnu kvalifikáciu procesného spoločenstva až na konci konania priamo na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pričom predtým pristupoval k žalobcom ako k nerozlučným spoločníkom a v konaní im uložil zaplatiť jeden súdny poplatok za podanie žaloby. Zasielal im jedno predvolanie na pojednávanie, jednu výzvu na vyjadrenie, ktorú adresoval žalobcom spoločne, t.j. ako nerozlučným procesným spoločníkom. Žalobcovia ani nemali možnosť vo vzťahu k súdu prekvalifikovanie procesného spoločenstva namietať.
85. K nepreukázaniu licenčného vzťahu medzi žalobcom 1/ a 2/ uviedol, že tento uviedli už v písomnom vyjadrení zo dňa 28.04.2017 a žalovaný toto tvrdenie nikdy nespochybnil ani nerozporoval, preto je ho nutné považovať za stranami nesporné. Na takúto obranu vznesenú žalovaným až v odvolacom konaní nie je možné prihliadnuť. K nárokom k označeniu C., U., U., U. uviedol, že jednotlivé nároky nie je možné od seba oddeliť, pretože sú vzájomne prepojené. V konaní nebolo sporné, že informačné dvojlisty patrili žalobcovi 1/ a ochranné známky, resp. označenia vyobrazené na ich titulnej strane boli vo vlastníctve žalobcu 2/. Žalovaný tak porušoval súbežne práva oboch žalobcov, z čoho je zrejmá aktívna vecná legitimácia žalobcu 1/. Aj keď vlastnícky vzťah k uvedeným označeniam nepreukazoval, tento nie je sporný.
86. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca v konaní nežiada zmenu výrokov I.,II. a III. rozsudku, ale rovnaký výrok uviedol, že tieto formálne napadol, keďže sa posúdenie procesného spoločenstva súdom v nich premietlo tým, že súd skonštatoval zavinenie žalobcov na zastavení konania. Bez formálneho napadnutia výrokov o zastavení konania by nebolo technicky možné napadnúť výroky o trovách konania, preto žiadal zjednotenie výrokových častí rozsudku, v rámci ktorých rozhodol súd prvej inštancie o zastavení konania osobitne vo vzťahu k žalobcovi 1/ a 2/.
87. K tvrdeniu žalovaného, že výroky rozsudku týkajúce sa označení U., U., U. sa ho netýkali a nemá k nim žiadne práva, preto sa ani správanie žalovaného nemohlo odzrkadliť na posúdení zavinenia pri zastavení konania vo vzťahu k žalobcovi 1/ tento uviedol, že nikdy netvrdil a nepreukazoval, že je majiteľom ochranných známok č. XXXXXX a č. XXXXXX. Týmto je po ich prevode zo strany žalobcu 1/ nepochybne žalobca 2/. Žalobca 2/ preto uplatňoval svoj nárok titulom majiteľstva k nim a žalobca 1/ ako držiteľ nezapísanej licencie, ktorý v čase podania žaloby disponoval rovnakými právami na ochranu do práv ako majiteľ ochrannej známky podľa § 20 ods.4 Zákona o ochranných známkach. Žalobca 1/ ochranné známky patriace žalobcovi 2/ nepochybne používa, pričom k porušovaniu práv k týmto vyššie uvedeným ochranným známkam dochádzalo zároveň k porušovaniu práv z ochrannej známky žalobcu 1/ C., ktorá je v týchto obsiahnutá a je ich súčasťou. V konaní preukázal, že je výrobcom a na Slovensku a v Českej republike aj distribútorom špecifických stavebných systémov, ktoré sa označujú U. a K. a sú používané ako označenia nezapísané.
88. K aplikácii § 256 CSP žalobca 1/ uviedol, že žalovaný splnil po podaní žaloby to, čoho sa žalobca 1/ domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca následne žalobu v tejto časti späť, čo odôvodnil v podaní zo dňa 14.03.2018, inak by bola bývala jeho žaloba zamietnutá ako nedôvodná.
89. Zo stanoviska žalobcu 2/ z toho istého dňa, ktoré je v časti argumentácie uvedenej pod I. až III. rovnaká, žalobca 2/ k výkladu § 155 CSP uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd mienil žalobcom zaslať výzvu na doloženie prekladov dôkazov a domnieval sa, že tak aj urobil, čo žalobca 2/ vysvetlil v odvolaní na str. 6 a 7. Nie je však podľa neho zrejmé, či bolo potrebné trvať na úradných prekladoch dôkazov, keď ich obsah tvorili údaje z príslušných registrov ochranných známok, ktorým s prihliadnutím na charakter zverejnených informácií svedčí domnienka materiálnej formálnej publicity. Skutočností, ktoré mali byť nimi osvedčené sa viazali najmä na údaje o osobe majiteľa ochranných známok, ktoré bolo možné bez väčších problémov osvedčiť aj bez potreby doloženia úradných prekladov. Bol toho názoru, že prílišným formalizmom súdu prvej inštancie spojeným s jeho procesným pochybením došlo k porušeniu procesných práv žalobcov.
90. K neosvedčeniu právneho nároku žalobcu 2/ vo vzťahu k označeniam U., U., U. týkajúcich sa výrokov VIII. až X. rozsudku žalobca 2/ poukázal na str. 6 a 7 svojho odvolania z 15.05.2018.
91. K prepojeniu nárokov žalobcu 1/ a 2/ uviedol, že v konaní netvrdil ani nepreukazoval, že je majiteľom ochrannej známky C. napriek tomu, že majiteľom ochrannej známky C. č. XXXXXX je žalobca 1/. Právny záujem žalobcu 2/ na vydaní rozhodnutia je deklarovaný aj holdingovou identitou skupiny BLOCK Group, do ktorej patrí ako majiteľ medzinárodných ochranných známok, ktoré slovný prvok C. obsahujú. Okrem toho je aj nositeľom obchodného mena tvoreného týmto slovným prvkom.
92. Zo stanoviska žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 20.09.2018 k odvolaniu žalovaného vyplýva, že aj keď žalovaný podal odvolanie len vo vzťahu k výrokom IV. až VII. a XV. rozsudku týkajúcich sa nárokov žalobcu 1/, nie je možné výroky týkajúce sa aj žalobcu 2/ od výrokov vzťahujúcich sa k žalobcovi 1/ oddeliť technicky, či formálne, pretože otázkou posúdenia procesného spoločenstva na strane žalobcu sa bude zaoberať odvolací súd.
93. K tvrdeniam žalovaného, že podania žalobcov z 19. a 22.03.2018, ako aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o pripustení zmeny žaloby zo dňa 27.03.2018 mu boli doručené na pojednávaní, na ktorom bol súčasne vyhlásený rozsudok, preto nemal možnosť sa v dostatočnom časovom predstihu s obsahom doručovaných písomností oboznámiť, čím došlo k porušeniu procesných práv žalovaného a právny zástupca žalobcov mu nedoručil písomnosti formou e-mailovej správy žalobcovia uviedli, že napriek tomu, že žiaden právny predpis neurčuje stranám sporu povinnosť zasielať písomnosti priamo protistrane, zaslal právny zástupca žalobcov uvedené písomnosti e-mailom právnemu zástupcovi žalovaného, aby sa mohol pred pojednávaním s ich obsahom oboznámiť, preto nie je tvrdenie žalovaného pravdivé. O tejto skutočnosti priložil e-mailové správy, prílohou ktorých boli uvedené podania. Žalovaný bol na pojednávaní zastúpený advokátom a súd mu tieto písomnosti duplicitne doručil, čo ust. § 105 ods.1 CSP nevylučuje. Zákonným spôsobom doručené písomnosti na pojednávaní nie sú dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, rovnako ako ani rozhodnutie súdu o zmene návrhu, keďže bol žalovaný na pojednávaní prítomný.
94. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd nebol s jeho podaním zo dňa 24.08.2017 oboznámený, napriek tomu rozhodol, pretože ním súd disponoval, keďže bolo zaevidované v elektronickom súdnom spise, ako aj v poštovej knihe, pričom súd stranám poskytol primeraný priestor na oboznámenie sa, rovnako ako sa s ním oboznámil aj súd sám. Skutočnosti uvedené žalovaným v písomnom podaní nie sú nič iné ako prostriedky procesnej obrany uplatnené v písomnej forme, ktoré bol súd schopný vyhodnotiť tak, aby mohol o veci rozhodnúť.
95. K lehote určenej na plnenie súdom v rozsudku žalobcovia uviedli, že súd nie je viazaný lehotou na plnenie, ktorú navrhuje strana sporu. Podľa § 232 ods.3, druhá veta CSP nevylučuje, že lehota na plnenie je zo zákona 3-dňová. Nie je teda minimálnou, ale zákonom stanovenou, pričom súd môže určiť aj lehotu dlhšiu bez toho, že by bol v tejto časti návrhom žalobcov viazaný.
96. K tvrdeniu žalovaného, že medzi odbornou verejnosťou nie je zameniteľnosť obchodných mien žalobcu 1/ a žalovaného zrejmá, čo doložil príslušnými dôkazmi uviedli, že označenia sú zameniteľné až identické nielen po stránke vizuálnej, sémantickej, ale aj fonetickej, preto oddelenie jednotlivých grafém obchodného mena žalovaného nemá žiaden význam pre odlíšenie posudzovaných označovaní z uvedeného hľadiska, keďže interpunkčné znamienko signifikuje iba pauzu v reči.
97. K interpretácii § 151 ods.1 CSP žalovaným, že žalobcovia výslovne vyjadrenia žalovaného o nezameniteľnosti označení nepopreli uviedli, že všetky relevantné údaje, od ktorých odvíjali v konaní uplatnený žalobný nárok sú dôkazom o tom, že nemali dôvod duplicitne popierať tvrdenia žalovaného. S tým tvrdením žalovaného, že obchodné mená žalobcov nie sú zameniteľné s jeho obchodným menom s prihliadnutím na doterajšie výsledky dokazovania a tvrdenia, ktoré prezentovali nesúhlasili a odkázali na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
98. Vyjadrenia rôznych obchodných spoločností, ktoré žalovaný predložil nemôžu mať pre navádzajúce otázky a ich formulácie takú dôkaznú silu, akú im žalovaný prikladal. Civilný sporový poriadok upravuje len dva prípady, v ktorých môže súd aj bez návrhu vykonať dôkazy, o ktoré sa v prejednávanej veci nejednalo, preto nemal z vlastnej iniciatívy dôvod dokazovanie dopĺňať.
99. K vyjadreniu žalovaného, že právo k doméne preukázateľne existovalo skôr, ako bol podaný návrh na zápis ochrannej známky žalobcom, preto patrí nielen originálnemu držiteľovi, ale aj každému jeho právnemu nástupcovi žalobcovia uviedli, že žalovaný nesprávne interpretuje § 14 ods.2 ZOZ, pretože v prejednávanej veci je potrebné zohľadniť nielen práva žalobcov z ochrannej známky, ale aj z obchodného mena, pod ktorým pôsobí žalobca 1/ na trhu od roku 1991.
100. K tvrdeniu žalovaného, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, preto je rozsudok súdu v tejto časti nevykonateľný uviedol, že k tomuto problému sa vyjadroval dňa 13.07.2008 na str. 9. Poukázal na to, že Pravidlá poskytovania doménového priestoru SK NIC neumožňovali zahraničným právnickým, či fyzickým osobám držbu domény v priestore .sk, preto napriek existencii organizačnej zložky by sa nemohli domáhať ochrany svojich porušovaných práv.
101. Podaním zo dňa 25.10.2018 sa vyjadril k stanovisku žalobcov žalovaný. K tvrdeniam žalobcov, že zasielali právnemu zástupcovi žalovaného podania o zmene žaloby e-mailovou správou dňa 20.03. a 22.03.2018 uviedol, že ich neobdržal. Nesúhlasil s tým, aby sa doručovanie písomností, akou je zmena žaloby uskutočňovalo na pojednávaní, keď zmenou žaloby si žalobcovia uplatnili nové nároky, v dôsledku čoho šlo o úplne nové skutkové aj právne okolnosti, ako aj o nový požadovaný petit. Súd tento nový nárok oboznámil žalovanému dňa 28.03.2018 po poskytnutí 10 minút a následne o ňom rozhodol rozsudkom. Takýto postup súdu je v rozpore s procesnými postupmi - jednak s právami podľa § 167 CSP, pretože nový petit predstavuje novú žalobu a jednak s právami podľa § 178 ods.2 CSP, a to dostatok času na prípravu.
102. Žalobcovia nesprávne dávajú do spojitosti § 142 CSP s právom žalovaného vyjadriť sa k návrhu na zmenu žaloby, keďže ust. § 142 CSP rieši spôsob, akým súd rozhoduje o návrhu na zmenu žaloby, nie však to, že by žalovaný bol nútený vyjadriť sa k tejto zmene, najmä ak sa jedná o nové nároky priamo na pojednávaní. Toto ustanovenie preto nemá žiaden zrušujúci vplyv na § 178 ods.2 CSP a na právo žalovaného na dostatok času na prípravu. Žalobcovia celý čas poukazujú ohľadom zameniteľnosti obchodných mien len na laickú verejnosť, pričom vo vzťahu k odbornej verejnosti skutkové tvrdenia žalovaného nepopreli, preto sa stalo nesporným. Žalovaný v konaní tvrdil, že medzi odbornou verejnosťou zameniteľnosť obchodných mien nebola a tým, že súd uviedol úplne opačné skutkové vyhodnotenie, bola porušená zásada rovnosti zbraní, keď namietané dôkazy žalobcami vyvracal samotný súd, nie žalobca vo svojom odôvodnení.
103. Oddelenie jednotlivých písmen skratky obchodného mena žalovaného má svoju funkciu, ktorou je skrátenie slova. Z hľadiska fonetického sa číta takéto slovo inak, ako keby bodky nemalo, preto ochranná známka žalobcu v tvare C. nemá so skratkou obchodného mena žalovaného B.L.O.C.K SR s.r.o. žiadnu fonetickú podobnosť.
104. Pokiaľ ide o stanoviská spoločností, ktoré žalovaný predložil súdu, každá z obchodných spoločností mohla odpovedať jednak formou, že eviduje rozdiel, ako aj že ho neeviduje, preto nejde o kapcióznu otázku, keďže nie je klamlivá a je položená tak, aby subjekty mohli voľne podľa seba odpovedať kladne alebo záporne. Nejde ani o sugestívnu otázku, pretože v sebe neobsahovala žiadnu odpoveď a na nič nenavádzala. Písomné vyjadrenia týchto spoločností deklarujú, že v odbornej verejnosti nedochádza k zámene obchodného mena žalovaného s obchodným menom, resp. obchodnou známkou žalobcu. Tento dôkaz predložený žalobcom nik na pojednávaní nerozporoval, preto nebol daný dôvod zo strany žalovaného za týmto účelom doplňovať ďalšie dokazovanie.
105. K doménovému menu registrovanému žalovaným poukázal na § 14 ods.2 ZOZ, kedy nastáva povinnosť majiteľa skoršej ochrannej známky - žalobcu 1/ strpieť používanie nezapísaného označenia so skorším právom prednosti, ktorým je práve doména žalovaného, čo je potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp.zn. 1Cob/352/2008. Na argumentáciu žalobcov o tom, že v čase podania žaloby Pravidlá poskytovania doménového priestoru SK NIC neumožňovali zahraničným právnickým osobám držbu domény v priestore .sk žalobcovia neuviedli žiaden dôkaz, pričom toto ich tvrdenie nemôže mať žiaden vplyv na to, aby bola doména evidovaná pre organizačnú zložku, ktorá nemá právnu subjektivitu.
106. K nevykonateľnosti výroku o zmene obchodného mena žalovaný uviedol, že spoločnosť samotná nemá žiadne oprávnenie, aby takéto rozhodnutie o zmene mena spravila za spoločníkov alebo aby ich k tomu prinútila, preto tento výrok nie je vykonateľný.
107. V podaní žalovaného datovaného dňom 26.10.2018 ako vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu 2/ tento uviedol, že žalobca 2/ v podanom odvolaní síce uviedol jednotlivé odvolacie dôvody, avšak ich bližšie nekonkretizoval, pritom rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním. Tvrdil, že sa žalobca 2/ o tom, že súd neposudzuje procesné spoločenstvo ako samostatné dozvedel už prv, a to na začiatku pojednávania a mohol sa k tomu vyjadriť. Žiaden z argumentov, ktorý žalobca 2/ uvádza v odvolacom konaní neuvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, preto naň nie je možné prihliadnuť. Žalobca 2/ neuviedol žiadne argumenty, pre ktoré malo ísť o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Jednotlivé výroky, v ktorých sa žalobcovia domáhali sa automaticky nevzťahovali na všetky subjekty, išlo o uplatňovanie nárokov k názvu C., avšak aj k názvu U., U., U., ku ktorým žalobca 1/ nepreukázal žiaden právny vzťah alebo o prevod domény na žalobcu 1/, a nie aj na žalobcu 2/. Neobstojí ani tvrdenie, že žalobca 1/ bol k označeniam U., U., U. v postavení licencovaného subjektu a túto skutočnosť žalovaný nerozporoval, pričom vyjadrenie zo dňa 28.04.2017, na ktoré žalobca 2/ poukazuje nemá žalovaný k dispozícii. Žalobcovia v konaní žiadne licencie netvrdili a nepreukázali a ani neodkazovali na aplikáciu § 20 ods.4 ZOZ, preto ide o novoty v konaní, ktoré nie je možné použiť. Žalovaný od začiatku rozporoval nároky žalobcu 1/ v súvislosti s týmito označeniami, pretože mu žiadne práva k týmto ochranným známkam nepatria.
108. Odvolanie žalobcu 2/ čo do výroku XI. až XIV. napádaného rozsudku nie je preto dôvodné, rovnako ako ani zmena výrokov VIII. až X., ktorú ani nežiadal, keďže žiadal len rovnaký výrok.
109. Ohľadom úradných prekladov, dôkazov predkladaných žalobcami v cudzom jazyku poukázal na to, že § 185 ods.2 CSP má dopad len na to, že súd môže, ale nemusí vykonať dokazovanie sám. To však nemá vplyv na okolnosť, že dokument je v cudzom jazyku a má byť v jazyku slovenskom, o čom žalobca 2/ žiadne úradné preklady nedoručil. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu 2/, že tieto záznamy z registra sa týkali len osoby majiteľa ochrannej známky, ktorú bolo možné bez väčších komplikácií osvedčiť, pretože tento záznam špecifikuje aj charakter ochrannej známky, vzhľad, vyobrazenie a na aké tovary sa vzťahuje, a to nie je možné bez prekladu definovať.
110. Dňa 26.10.2018 vyhotovil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu 1/, ktorý podal odvolanie voči výrokom I.,II.,III. a XV.. Opakovane sa v ňom vyjadroval k tvrdeniu žalobcu 1/ o nerozlučnom procesnom spoločenstve a o tom, že mal možnosť sa žalobca 1/ k nemu vyjadriť na začiatku pojednávania, čo neurobil. Poukázal pritom na § 77 CSP, pričom na strane žalobcov nejde o také procesné spoločenstvo, že by úkony jedného z nich zaväzovali aj druhého. Neobstojí ani tvrdenie, že žalobca 1/ bol k označeniam U., U., U. v postavení licencovaného subjektu, pretože žiadne licencie žalobca 1/ netvrdil a ani nepreukázal, preto jeho odvolanie nie je dôvodné. Vyjadrenie žalovaného k tvrdeniam žalobcu 1/ o tom, že nežiada zmenu výroku, ale žiada rovnaký výrok sú totožné ako v predchádzajúcom vyjadrení, na ktoré odvolací súd poukazuje. Žalovaný v ňom tvrdil, že žalobca 1/ svojim procesným správaním sám zavinil zastavenie konania, čo do prvého výroku, preto bol v tejto časti neúspešný. Žalovaný zdôraznil, že nikdy nepoužíval ochranné známky zapísané pre žalobcu 2/ „U. K. C. C. O." a č. XXXXXX „U. K. C. C. O." a nepoužíval ani označenia U., U., U., K. v rozpore s právami žalobcu 1/. Uvedenie názvu výrobku prípadne aj s jeho technickými parametrami nie je neoprávneným zásahom do práva z ochrannej známky, a to aj v prípade, že na takomto letáku má príslušný podnikateľský subjekt uvedené svoje obchodné meno s adresou a kontaktnými údajmi, preto žalobca 1/ nemohol byť v konaní úspešný. Vo zvyšnej časti odkázal na jeho podanie zo dňa 02.07.2018.
111. Nesprávny je aj odvolací návrh žalobcu 1/, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%, keď procesne zastavenie konania zavinil žalobca 1/.
112. Podaním zo dňa 02.10.2018 vzal žalobca 2/ vychádzajúc z formálneho posúdenia spoločenstva žalobcov súdom prvej inštancie ako samostatného procesného spoločenstva v priebehu odvolacieho konania žalobu v časti zodpovedajúcej výrokom XI. až XIV. rozhodnutia napadnutého aj ním podaným odvolaním, ktorým súd prvej inštancie samostatne rozhodol vo vzťahu k žalobcovi 2/ uvedenými výrokmi, späť. Navrhol, aby odvolací súd po pripustení späťvzatia žaloby v tejto časti konanie zastavil. Upravený návrh na rozhodnutie vo veci, na čiastočné zastavenie konania a na rozhodnutie o trovách konania ponechal nezmenený a na jeho rozhodnutí odvolacím súdom trval.
113. Dôvodom čiastočného späťvzatia bolo nesprávne posúdenie charakteru procesného spoločenstva na strane žalobcov ako samostatného procesného spoločenstva, na základe čoho rozsudkom súd osobitne zamietol nároky uplatnené žalobcom 2/ v situácii, keď totožným výrokom vo vzťahu k žalobcovi 1/ žalobe vyhovel. Takéto rozhodnutie sa odrazilo pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré súd priznal žalovanému proti žalobcovi 2/ v plnom rozsahu, preto žalobca 2/ napadol odvolaním aj výroky XI. až XIV.
114. Po podaní odvolania usúdil, že s ohľadom na procesne neprehľadnú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku posúdenia charakteru procesného spoločenstva žalobcov ako samostatného bude vhodné vziať žalobu v časti, o ktorej bolo rozhodnuté výrokmi XI. až XIV. späť.
115. Dňa 26.10.2018 doručil súdu žalovaný aj vyjadrenie k späťvzatiu žaloby žalobcom 2/, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobcom 2/ nesúhlasí z vážnych dôvodov. Žalobca 2/ bol v časti výrokov XI. až XIV. neúspešný, pričom neakceptoval postup súdu, ktorý mal za to, že žalobcovia 1/ a 2/ tvoria samostatné spoločenstvo, preto ak je to jediný dôvod späťvzatia žaloby, mal vziať svoje odvolanie v časti výrokov XI. až XIV. späť, a nie žalobu, čím by akceptoval rozhodnutie súdu, ako aj stav samostatného spoločenstva. Žalobca 2/ však naďalej trvá na žalobe v časti výrokov VIII., IX. a X. a aj na odvolaní vrátane odvolania proti XVI. výrokovej vete o trovách konania, ako aj na dôvode, že postavenie žalobcov považuje ako nerozlučné spoločenstvo. Z toho vyplýva, že žalobca 2/ postupuje účelovo podľa toho, ako sa mu to hodí. Dôvod žalobcu 2/ na späťvzatie žaloby v časti výrokov XI. až XIV. je okolnosť, že bol v spore neúspešný a chce sa vyhnúť meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, čo je vážny dôvod na strane žalovaného, a to jeho úspech vo veci samej v danej časti konania. Žalovaný v danej časti nezasiahol do práva ochrannej známky C., ktorá svedčila žalobcovi 2/, preto má etický záujem na rozhodnutí v danej veci.
116. Podľa § 370 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
117. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
118. Podľa ods.3 cit. ust., ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
119. Späťvzatím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu v odvolacom konaní netrvá. Civilný sporový poriadok bližšie neurčuje hľadiská, z ktorých by mal súd vychádzať pri posudzovaní vážnosti, a teda aj závažnosti dôvodov vedúcich žalovaného k nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom 2/. Rozhodujúce sú preto vždy okolnosti konkrétneho prípadu a povaha uplatňovaného nároku, aby súd vážnosť dôvodu, pre ktorý žalovaný nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, posúdil. Odvolací súd žalovaným uvádzaný dôvod nesúhlasu neposúdil za tak vážny, že by späťvzatiu žaloby žalobcom 2/ nepriznal tie účinky, aké úkon čiastočného späťvzatia vo vzťahu k stranám sporu, ako aj vo vzťahu k celému predmetu konania vyvolá. Vážnymi dôvodmi sú spravidla okolnosti, z ktorých je možné odvodiť, že späťvzatím žaloby je žalovaný ohrozený vo svojich oprávnených záujmoch.
120. Ak by aj nebolo došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom 2/, bolo by bývalo rozhodnutie súdu z dôvodu podania odvolania žalobcom 2/ predmetom preskúmania vecnej správnosti odvolacím súdom, pričom výsledok odvolacieho konania nie je v tomto štádiu konania možné prejudikovať. Späťvzatie žaloby neumožňuje rozhodnúť aj keď len v tejto časti meritórne. Faktom však je, že súd prvej inštancie žalobu v tej časti, v ktorej ju následne vzal žalobca 2/ späť, zamietol. Vo vzťahu k zamietavým výrokom, ktorými nebolo žalobcovi 2/ v tejto časti vyhovené, nemôže mať späťvzatie žaloby na postavenie žalovaného, a to ani v časti rozhodovania o trovách konania, horší dopad, pretože aj zamietnutie žaloby a aj zastavenie konania v rovnakej časti ide výlučne z procesného hľadiska na ťarchu žalobcu 2/. Žalobca 2/ v tejto časti nesporne zavinil, že konanie sa zastavilo. Rovnako rozhodol súd prvej inštancie keď žalobu žalobcu 2/ v tejto časti zamietal. Postavenie žalovaného v štádiu, kedy vzal žalobca 2/ žalobu v tej časti, v ktorej boli jeho nároky zamietnuté, sčasti späť sa preto zhoršiť nemohlo. Zastavenie konania sčasti oproti meritórnemu rozhodnutiu o zamietnutí časti žaloby nemá pre žalovaného iné závažnejšie dôsledky, než by malo rozhodnutie o zamietnutí návrhu, pokiaľ by nadobudlo právoplatnosť.
121. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že ani z hľadiska rozhodovania o trovách konania by odvolací súd s prihliadnutím k tomu, že späťvzatie žaloby žalobcom 2/ bolo zavinené jeho správaním nerozhodoval inak, ako keď posudzuje procesné zavinenie strany sporu na zastavení konania sčasti, pretože v tejto časti uplatneného nároku nebol žalobca 2/ úspešný rovnako, ako nebol úspešný ani v tej časti žaloby, o ktorej rozhodoval súd prvej inštancie, keď túto v tejto časti zamietol.
122. Žalovaný z uvedených dôvodov nemohol mať žiaden právny, procesne ekonomický a ani etický záujem na tom, aby o žalobe žalobcu 2/ v časti, v ktorej ju vzal späť muselo byť meritórne rozhodované oproti vôli, ktorú žalobca doručením čiastočného späťvzatia žaloby vo vzťahu k žalovanému v konaní pred odvolacím súdom prejavil. Ani etický záujem žalovaného, ktorý odôvodňoval žalovaný tým, že v danej časti nezasiahol do práva ochrannej známky C., ktorá svedčila žalobcovi 2/, s ktorým tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, nemôže vážnosť dôvodu naplniť.
123. Odvolací súd sa zaoberal posúdením nesúhlasu žalovaného a dospel k záveru, že neobsahuje žiadne vážne dôvody preto, aby čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom 2/ bolo vyhlásené za neúčinné. Vážne dôvody v zmysle § 370 ods.2 CSP musia byť významné pre prejednávanú vec, preto musia byť vecné a musia sa týkať podstaty sporu. Žalovaný však žiadne takéto dôvody vo svojom vyjadrení na výzvu súdu prvej inštancie k čiastočnému späťvzatiu žalobcu 2/ neuviedol. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôvodňoval najmä záujem na rozhodnutí o priznaní plnej náhrady trov konania, pričom mu bolo ľahostajné, či mu súd prizná náhradu trov konania v rozhodnutí o veci samej alebo v rozhodnutí o zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Takýto záujem žalovaného nie je preto možné považovať za vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Tieto majú charakter vážnych dôvodov vtedy, ak by žalovaný mal právny alebo iný, napr. morálny, procesno-ekonomický oprávnený záujem na tom, aby bolo o žalobe meritórne rozhodnuté napriek nedostatku vôle žalobcu pokračovať v konaní. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.
124. Rešpektujúc dispozičné právo žalobcu 2/, využitím ktorého vzal žalobu v časti po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým, než odvolací súd odvolanie žalobcu 2/ ohľadom tejto časti žaloby prejednal späť, odvolací súd, a to napriek nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, v ktorom vážnosť dôvodov pre takýto nesúhlas nezistil, rozhodol tak, že späťvzatie žaloby v časti podľa § 370 ods. 1 a 3 CSP pripustil, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
125. Žalobca 2/ zotrval na ním podanom odvolaní týkajúcom sa VIII. až X. výrokovej vety, ako aj XVI. výrokovej vety, o ktorom žiadal odvolací súd rozhodnúť.
126. Odvolací súd k odvolaniam žalobcu 1/ a 2/, ktoré podali proti tej časti rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie konanie o ich nárokoch na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti I. až III. a VIII. až X. výrokovej vety odvolaním napadnutého rozhodnutia šiestimi výrokovými vetami zastavil uvádza, že nimi podané odvolania nie sú v tejto časti dôvodné a nie sú ani podané oprávnenými osobami.
127. Na nesúhlas žalobcov len s tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o ich čiastočnom späťvzatí zastavením konania troma výrokmi, ale až šiestimi výrokmi, ktorým postupom nerešpektoval ich nerozlučného procesné spoločenstvo, nemohol odvolací súd prihliadnuť.
128. Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
129. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
130. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
131. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
132. Odvolací súd je toho právneho názoru, že žalobca 1/ a 2/ nemohli podať účinne odvolanie proti I.,II.,III. a VIII., IX. a X. výrokovej vete rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože na podanie takéhoto odvolania neboli subjektívne legitimovaní. K podaniu odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sú síce legitimované v sporovom konaní strany sporu, avšak len v prípadoch, keď im nebolo rozhodnutím súdu prvej inštancie plne vyhovené, prípadne ak im bola takýmto rozhodnutím spôsobená na ich právach konkrétna ujma. Legitimáciu na podanie odvolania preto nemá automaticky každá strana sporu, prípadne účastník konania, čo vyplýva z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Rozhodujúcim pritom je výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže existenciu prípadnej ujmy je možné posúdiť len z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní nie je možné vziať do úvahy subjektívne presvedčenie strany sporu, resp. účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj keď nie je príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť len zrušením alebo zmenou odvolaním napadnutého rozhodnutia. Právo podať odvolanie svedčí preto len tej strane sporu, v neprospech ktorej vyznieva porovnanie najpriaznivejšieho výsledku, ktorý súd prvej inštancie pre stranu sporu mohol svojim rozhodnutím založiť a výsledku, ktorý svojim rozhodnutím skutočne založil, ak je zároveň takýmto rozhodnutím spôsobená strane sporu ujma odstrániteľná tým, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší alebo zmení.
133. Pre výsledok súdneho konania, a teda pre zastavenie konania aj len v časti, ktorý pre žalobcu 1/ a 2/ vyznel v konečnom dôsledku v ich prospech, pretože využili ich dispozičného právo so žalobou, ktorú z vlastného rozhodnutia čiastočne vzali späť, nemá nimi uvádzaný dôvod, že žalobu podali ako nerozluční spoločníci a nie samostatne, na výsledok súdneho konania v časti I. až III. a VIII. až X. výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia podstatnejší vplyv. Ak vystupuje na strane žalobcu viac osôb, je k odvolaniu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie legitimovaný každý z týchto procesných spoločníkov. Odvolanie podané samostatným spoločníkom má právne účinky len pre jeho osobu, ak nevyplýva zo zákona niečo iné. Nerozlučný spoločník podáva odvolanie s účinkami pre všetkých spoločníkov, ktorí na jeho strane vystupujú.
134. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na strane žalobcu 1/ a 2/ sa pri podávaní žaloby napriek tomu, že obaja žalobcovia túto vyhotovili na jednej listine, ktorej bola pridelená len jedna spisová značka a nepodávali ju na dvoch samostatných listinách s dvomi spisovými značkami a že zaplatili jeden súdny poplatok nejedná na strane žalobcu 1/ a 2/ o nerozlučné spoločenstvo, ale o spoločenstvo samostatné. Samostatné spoločenstvo vzniká aj tým, že žalobu podajú ako žalobcovia spoločne dve a viac osôb, keďže z povahy sporu, ktorého sa žaloba žalobcov 1/ a 2/ týka jednoznačne vyplýva, že v nej koná každý účastník sám za seba a jeho úkony nemajú na práva a povinnosti ostatných spoločníkov žiaden vplyv. Jediným dôvodom existencie tohto spoločenstva je preto výlučne hospodárnosť konania, inak by mohli byť spory oboch žalobcov ako procesných spoločníkov prejednané samostatne.
135. O nerozlučné spoločenstvo žalobcov by šlo vtedy, keď by žalobcovia mali také spoločné práva alebo povinnosti, že by sa rozhodnutie o veci samej muselo vzťahovať na oboch žalobcov, ktorí vystupujú v prejednávanej veci na jednej strane sporu. Pre rozhodnutie o veci samej by potom z toho vyplynulo, že voči všetkým spoločníkom má, resp. by muselo mať konanie rovnaký výsledok, pričom by bolo vylúčené, aby voči niektorému z nich bol vydaný tzv. čiastočný rozsudok.
136. Pre posúdenie, či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je preto rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Len tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednávaný a rozhodovaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo.
137. Z výsledkov súdneho konania, pokiaľ by sa mali dotýkať žalobcu 1/ a 2/ tak, ako boli naformulované ich nároky uplatnené žalobou, ktorá bola v priebehu konania menená nevyplýva, že by úkony jedného zo žalobcov mali byť na prospech druhému žalobcovi a že by oboch žalobcov súčasne zaväzovali. Z uvedených dôvodov dospel preto odvolací súd k záveru, že odvolanie, ktoré podali žalobca 1/ a 2/ proti I.,II.,III. a VIII.,XIX. a X. výrokovej vete podali ako neoprávnené osoby, v dôsledku čoho musel odvolací súd ich odvolania s poukazom na § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenými osobami odmietnuť.
138. S prihliadnutím na vyššie uvedené, keď o odvolaniach žalobcu 1/ a 2/ proti I.,II.,III. a VIII., IX. a X. výrokovej vete bolo rozhodnuté tak, že tieto boli odmietnuté a keď o odvolaní žalobcu 2/ odvolací súd z dôvodu, že žalobca 2/ vzal v časti nárokov, o ktorých rozhodol súd XI.,XII.,XIII. a XIV. výrokovou vetou tak, že čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom 2/ v tejto časti žaloby pripustil a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, už o odvolaní žalobcu 2/ v tejto časti nerozhodoval.
139. Predmetom posúdenia správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie len v jeho IV.,V.,VI. a VII. výrokovej vete, ktoré odvolaním napadol žalovaný, správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania v XV. výrokovej vete, ktorý odvolaním napadol žalobca 1/ a aj žalovaný a správnosť rozhodnutia XVI. výrokovej vety, ktorú odvolaním napadol žalobca 2/.
140. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
141. Zo spisového materiálu odvolací súd pre tú časť nárokov uplatnených žalobcom 1/, ktorých posúdenie oprávnenosti zostalo na základe odvolania žalovaného predmetom sporu zistil, že žalobca 1/ je českou obchodnou spoločnosťou, ktorá vznikla zápisom do obchodného registra vedeného Krajským súdom v Ostrave odd. B, vložka 196 dňa 07.06.1991 s obchodným menom C.. Z výpisu vyplýva predmet jej podnikania, a to okrem iného stavebné práce, výkony a dodávky stavebných častí stavieb a stavby v odboroch pozemného a priemyselného staviteľstva, najmä pre bytovú a priemyslovú výstavbu, výrobu alebo služby a v súvislosti s bytovou a priemyslovou výstavbou tiež v oboroch inžinierskeho a vodného staviteľstva, stavby ekologické a modernizácia a rekonštrukcia, výroba, výkony, práce a služby, zvlášť výroba betónových zmesí a zmesí pre výrobu betónu, stavebných dielcov, betonárske výstuže, oceľových konštrukcií, montáž stavebných dielcov bytovej výstavby, skeletov a oceľových konštrukcií, cestná doprava pre vlastnú potrebu, asanačné, demolačné práce, inžinierske, prípravné, opravárenské a servisné činnosti. Žalobca 1/ sa zameriava najmä na vývoj, výrobu a dodávku ucelených systémov pre výstavbu operačných sál, centrálnej sterilizácie jednotiek intenzívnej starostlivosti, RTG pracovísk, mikrobiologických pracovísk v oblasti zdravotníctva, ale aj na vývoj, výrobu a dodávky technologických celkov pre výskum, výrobu, kontrolu a distribúciu liekov v oblasti farmácie a biotechnológie, na komplexné riešenie a dodávky laboratórií pre farmáciu, chemický priemysel, zdravotníctvo, vysoké školy, potravinársky priemysel a iné, ako aj priemyselné stavby v oblasti elektrotechniky, potravinárstva a v iných, ktoré vyžadujú najvyšší stupeň čistoty prostredia a poskytuje aj záručný a pozáručný servis a technickú podporu.
142. Žalobca 1/ má registrované obchodné meno C. v obchodnom registri od 07.06.1991 a dňa 04.09.1996 podal prihlášku na zápis rovnakého znenia slovnej, individuálnej, čiernobielej ochrannej známky C., ktoré bolo pre neho registrované ako ochranná známka v registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej ÚPV SR) ku dňu 07.11.2000. Uvedená ochranná známka pod č. OZ XXXXXX má predpokladaný dátum platnosti do 04.09.2026. Bola zapísaná pre tovary zatriedené podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb do tried 09, 11, 37 a 42. V triede 09 sú okrem iného zaradené elektrické prístroje a nástroje, prístroje a nástroje na bezdrôtovú telegrafiu, telefóny
a príslušenstvo, zabezpečovacie, navigačné, signalizačné prístroje a nástroje, rozvádzače na nízke napätie. Do triedy 11 sú zaradené tovary - osvetľovacie zariadenia a svietidlá, pre triedu 37 - bytové občianske a priemyselné stavby, elektrické inštalácie, opravy a údržba elektrických zariadení, opravy motorových vozidiel a pre triedu 42 projektová činnosť investičnej výstavby, investorská a inžinierska činnosť, revízia elektrických zariadení.
143. Na internetovej stránke <D. žalobcu 1/ ponúka žalobca 1/> produkty a systémy pre realizáciu priestorov s vysokonáročnými požiadavkami na čistotu pracovného prostredia, ktoré aj vyrába a dodáva aj na územie Slovenskej republiky. Tieto systémy sa skladajú z jednotlivých komponentov C., ktorých výroba je zabezpečená prostredníctvom dcérskych spoločností. Jedná sa o systém U.
- ktorý je uceleným systémom komponentov pre komplexnú výstavbu priestorov s vysokonáročnými požiadavkami na čistotu pracovného prostredia, systém U. - ide o variabilný systém nábytkových prvkov a vybavenia pre laboratóriá, systém K. - je moderný systém výstavby operačných sál a iných zdravotníckych priestorov pripravený pre technológiu budúcnosti a systém U., ktorý je uceleným systémom komponentov pre komplexnú výstavbu zdravotníckych priestorov. O všetkých systémoch má na svojej internetovej stránke katalógy komponentov, na ktoré odkazuje.
144. Žalovaný prostredníctvom automatického prelinkovania protiprávne používal v čase podania žaloby doménu žalobcu 1/. <http://www.blockcrs.cz>, na ktorej zverejňuje ochrannú známku žalobcu C. v spojení s označením K..
145. V čase podania žaloby žalobca 1/ používal pri označení U. aj svoju ochrannú známku C., rovnako ako aj pri označení U. a K., čím demonštruje, že ide o označenia, ktoré sú používané nielen žalobcom 1/, ale aj žalobcom 2/.
146. Žalobca 2/ je obchodnou spoločnosťou so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá je podľa jeho tvrdenia majiteľom medzinárodných ochranných známok, ktoré sú platné aj na území Slovenskej republiky, a to pod č. XXXXXX - U. K. C. C. O. pre výrobky a služby zatriedené podľa medzinárodného triedenia - klasifikácia do triedy 06,10,17,19 a 37, č. XXXXXX - U. K. C. C. O. pre triedy tovarov a služieb zatriedených podľa medzinárodného triednika do triedy 09,10,20 a 37, pričom súčasťou oboch medzinárodne registrovaných ochranných známok je aj slovný prvok C. zhodný s časťou obchodného mena žalobcu 1/ a 2/. Podľa údajov žalovaného a podľa výpisu z obchodného registra pre žalobcu 2/ priloženého v cudzom jazyku ( preklad bol doložený až k odvolaniu) bola spoločnosť žalobcu 2/ založená dňa 22.01. 2014.
147. Spoločnosť žalovaného bola tak, ako to vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra odd. Sro, vložka č. 12058/N zapísaná do obchodného registra dňa 21.08.2000. Predmetom jej činnosti je inžinierska činnosť, sprostredkovania obchodu, služieb a výroby, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod v rozsahu voľných živností), kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod v rozsahu voľných živností), uskutočňovanie stavieb a ich zmien, vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, vypracovanie dokumentácie a projektu technického, technologického a energetického vybavenia týchto stavieb, výkon činnosti stavby vedúceho - pozemné stavby, výkon činnosti stavebného dozoru - pozemné stavby, technologické zariadenia stavieb, montáž, oprava a údržba klimatizačných a chladiarenských zariadení, výroba, oprava a montáž meracej a regulačnej techniky, zámočnícke a klampiarske práce, výroba, oprava a montáž, údržba elektrických strojov a zariadení.
148. Pôvodne bol majoritným spoločníkom žalovaného aj žalobca 1/, a to v čase od založenia žalovaného, t.j. od 21.08.2000 do 04.09.2012, kedy žalobca 1/ ako zakladajúci spoločník žalovaného s väčšinovým obchodným podielom previedol tento na druhého spoločníka P.. X. X. Zmluvou o prevode obchodného podielu, pričom P.. X. X. sa stal jediným spoločníkom žalovaného. V Zmluve o prevode obchodného podielu prevzal na seba záväzok zmeniť obchodné meno spoločnosti, ktorá obsahovala slovo C. tak, aby nové obchodné meno žalovaného toto slovo neobsahovalo. Žalovaný síce zmenil obchodné meno, avšak jeho skrátená forma, ktorá je podľa tvrdenia žalovaného skratkou slov, ktoré tvoria obchodné meno žalovaného, a to Building Leader in Overall Cleanroom Know-How SR, s.r.o. - skrátene B.L.O.C.K. SR, s.r.o. pričom skratka obsahuje päť začiatočných písmen oddelených bodkami,
úplne zhodných s piatimi hláskami obchodného mena žalobcu 1/ a časti obchodného mena žalobcu 2/, ktoré pri čítaní, ako aj vnímaní evokujú u priemerného spotrebiteľa slovo C..
149. Z faktúry spoločnosti Gratex IP 522/97 (čl. 113) vyplýva, že táto fakturovala spoločnosti BLOCK Slovakia, s.r.o. neobmedzené pripojenie na internetovú doménu Y. sumu 1.643,- Sk s dátumom vystavenia faktúry 10.04.1997. Súčasťou spisového materiálu je aj príloha č.1 k Zmluve o poskytovaní pripojenia k sieti internet č. IP/366/96 s prihlasovacím menom C. zo dňa 10.04.1997, Zmluva o poskytovaní prístupu k sieti internet zo dňa 17.11.1997 pre objednávateľa spoločnosti BLOCK Slovakia (rub čl. 114) a Zmluva o poskytovaní služieb siete zo dňa 05.10.1999 (čl. 116) vrátane konfiguračného protokolu, z ktorého vyplýva názov domény C. a e-mail pre spoločnosť BLOCK Slovakia. V spise nie sú doklady o tom, že by uvedená spoločnosť mala registrovanú doménu Y.> už od roku 1995 tak, ako to žalovaný tvrdil.
150. Až následne, a to od 12.01.2001 bola doména prevedená zo spoločnosti BLOCK Slovakia s.r.o. na žalovaného, ktorý mal v tom čase zapísané v obchodnom registri obchodné meno BLOCK SK, s.r.o. Stalo sa tak len z toho dôvodu, že aj v spoločnosti BLOCK Slovakia s.r.o., ako aj v spoločnosti žalovaného, BLOCK SK, s.r.o., bol majoritným spoločníkom práve žalobca 1/. To bol dôvod, prečo aj doména registrovaná pôvodne pre spoločnosť BLOCK Slovakia s.r.o. niesla rovnaký názov, ako bolo obchodné meno žalobcu 1/. Žalovaný na internetovej doméne Y. ponúkal a propagoval výrobky žalobcu 1/, u ktorých odkazoval na informačné dvojlisty patriace žalobcovi 1/, označované nezapísanými, avšak žalobcami 1/ a 2/ dlhodobo používanými označeniami K. a U., ako aj pre žalobcu 2/ registrovanými ochrannými známkami U. a U..
151. Je preto logické, ak žalobca 1/ z dôvodu, že prestal byť spoločníkom u žalovaného 2/ žiadal žalovaného o zmenu obchodného mena tak, aby neobsahovalo slovo C.. Používanie obchodného mana žalobcu 1/ prestalo byť nadobudnutím platnosti a účinnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu zo žalobcu 1/ na zostávajúceho spoločníka žalovaného pre žalovaného legálnym rovnako, ako prestalo byť legálne aj ďalšie používanie domény, ktorá obsahovala totožné slovo, ako je obchodné meno a ochranná známka žalobcu 1/ bez ohľadu na to, že jej prevod žalobca 1/ písomne so žalovaným neriešil.
152. Žalovaný používa pri svojej podnikateľskej činnosti internetovú doménu <. od 12.01.2001, kedy bola na neho prevedená, na ktorej ešte v čase podania žaloby ponúkal na stiahnutie súbory komplexných systémov pre čisté priestory U.®, U.®, U.® a C. K.®. H. z jeho internetovej stránky zo dňa 18.01.2017, ktorý žalobcovia k žalobe na DVD priložili svedčí o tom, že žalovaný všetky systémy vyrábané žalobcom 1/, vrátane popisu a zobrazenia tak, ako boli používané žalovaným v čase, kedy jeho spoločníkom bol ešte žalobca 1/, aj po jeho odchode zo spoločnosti žalovaného v roku 2012 používal, prezentoval a propagoval ako svoje riešenia a dodávky napriek tomu, že v histórii o svojej spoločnosti na tejto internetovej stránke žalovaný poukázal na svoju históriu, ktorá začala v roku 2000. Uvádza v nej, že spoločnosť žalovaného sa vznikom automaticky stala súčasťou holdingového zoskupenia BLOCK Group ako reprezentant filozofie značky C.® na slovenskom stavebnom trhu a že od svojho vzniku spolupracuje pri riešeniach ako vo sfére technickej prípravy, tak aj počas realizácií zoskupenou technológov a projektantov materskej spoločnosti, keď na začiatku histórie poukazuje na to, že spoločnosť žalovaného vznikla založením spoločného podniku s majetkovou účasťou českej spoločnosti BLOCK a.s. a súkromnej osoby. V závere síce uvádza, že v roku 2012 odkúpil podiel českej spoločnosti a vystúpil zo skupiny BLOCK Group. Zároveň uvádza, že zmenil názov na B.L.O.C.K SR, pričom sa stal subjektom s čisto slovenskou majetkovou účasťou. Neuvádza však úplný názov obchodného mena, ale len jeho skratku.
153. Žalobca 1/ založil svoju organizačnú zložku na Slovensku pod označením BLOCK a.s. - organizačná zložka, so sídlom Vrbovská cesta 39, 921 01 Piešťany, IČO: 46 136 355, ktorá to, že je organizačnou zložkou má subsumované priamo v obchodnom mene ako právnická osoba a takto bolo jej obchodné meno zapísané aj do obchodného registra ku dňu 13.04.2011. Potom, ako u žalovaného ukončil v roku 2012 svoju účasť, podnikal na území Slovenskej republiky len prostredníctvom tejto spoločnosti.
154. Žalobca predložil na CD nosiči listinné dôkazy, a to printscreen úvodnej internetovej stránky žalovaného Y. ako aj internetovej stránky žalobcu 1/ Y.rátane printscreenu časti histórie a náhľadu internetovej domény žalovaného C..sk k stiahnutiu, z ktorých vyplýva, že ešte aj v čase podania žaloby
zverejňoval a ponúkal žalovaný na svojej internetovej stránke C. na stiahnutie informačný dvojlist U. z roku 2010 patriaci žalobcovi 1/, pričom jednotlivé komponenty, priečkové panely a ich doplnky zn. U. vyrábané žalobcom 1/ boli popísané v nadväzujúcich 50 katalógových listoch patriacich žalobcovi, z ktorých 20 listov bolo označených žalovaným na dolnej lište jeho údajmi, najmä skráteným znením jeho obchodného mena C. ako aj telefónnym, e-mailovým a internetovým kontaktom na neho, pričom tieto jednotlivé komponenty systému U. prezentoval ako svoje vlastné výrobky s označením úplného znenia ochrannej známky žalobcu 2/ U. K. C. C. O. a C. U..
155. Rovnako takto prezentoval aj systémy U., a to samostatne označením úplného znenia ochrannej známky žalobcu 2/ U. K. by C. O. a C. U., pričom na svojej internetovej stránke zverejňoval informatívny dvojlist, ako aj kompletný katalóg pre tento systém laboratórneho nábytku a zariadení, na ktorom v dolnej časti uvádzal obchodné meno žalobcu 1/ BLOCK a.s. ako výrobcu a dodávateľa systému U., pričom na druhej strane dvojlistu uviedol a spájal ochrannú známku C.alobcu 1/, ochrannú známku U. s výrazným logom žalovaného C. Aj tento systém bol uvedený a popísaný na 30 katalógových listoch patriacich žalobcovi 1/, ktoré žalovaný zverejňoval a ponúkal na stiahnutie a prezentoval ako svoje vlastné výrobky s tým, že 12 listov bolo označených v dolnej časti skráteným obchodným menom žalovaného B.L.O.C.K SR a jeho e-mailovým, internetovým a telefónnym kontaktom.
156. Na internetovej stránky Y. zverejňoval žalovaný tiež informatívny dvojlist, ako aj kompletný katalóg pre ucelený systém U. vyrábaný žalobcom 1/, pričom komponenty a tento systém boli popísané na 30 katalógových listoch patriacich žalobcovi 1/, ktoré žalovaný ponúkal na stiahnutie a prezentoval ich ako svoje vlastné výrobky. Na informačnom dvojliste žalobcu 1/ v jeho dolnej časti prvej strany uviedol sám seba ako BLOCK SR s.r.o. dodávateľ systému U. pre zdravotníctvo a operačné sály. Okrem grafického spájania ochrannej známky C. U. a obchodného mena žalobcu 1/ BLOCK uvádzal aj svoje identifikačné údaje vrátane e-mailovej adresy a@b.L. a internetovej stránkI.>, pričom na 15 listoch z 50 katalógových listov bol žalovaný označený na dolnej lište jeho skráteným obchodným menom C. 157. Žalovaný na svojej internetovej stránke Y. ktorých náhľad žalobca 1/ priložil ako dôkaz č. 21 až 24 zverejnil a ponúkal na stiahnutie aj informatívny dvojlist pre systém C. K. ako stavebné prvky pre zdravotníctvo, pričom po kliknutí na príkaz - stiahnuť - sa stránka žalovaného automaticky prelinkovala na informatívny dvojlist žalobcu 1/, ktorý je súčasťou jeho hlavnej stránkI.. Informatívny dvojlist na prvej strane uvádza ochrannú známku C.. spojenú s označením K., ako aj grafické znázornenie pôdorysu a 3D vizualizácie operačnej sály.
158. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavného zák. č. 460/1992 Zb. o Ústave Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) v platnom znení sa na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
159. Podľa čl. 13 ods. 1, písm. a) a b) Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd a medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.
160. Podľa čl. 1, ods. 2 vyhl. č. 64/1975 Zb. o Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovanom v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Stockholme 14. júla 1967 sú predmetom ochrany priemyslového vlastníctva patenty na vynálezy, úžitkové vzory, priemyslové vzory alebo modely, továrenské alebo obchodné známky, známky služieb, obchodné meno a údaje o proveniencii tovaru alebo označení jeho pôvodu. Ďalšou úlohou ochrany priemyslového vlastníctva je aj potlačovanie nekalej súťaže.
161. Podľa čl. 2 ods. 1 cit. vyhl. príslušníci každej únijnej krajiny požívajú, pokiaľ ide o ochranu priemyslového vlastníctva, vo všetkých ostatných únijných krajinách tie isté výhody, ktoré príslušné zákony poskytujú alebo poskytnú príslušníkom vlastného štátu bez ujmy na právach najmä určených týmto dohovorom. Budú teda požívať tú istú ochranu ako títo štátni príslušníci a tie isté právne prostriedky
proti akémukoľvek porušovaniu svojich práv, s výhradou, že splnia podmienky a formality, ktoré predpisy ukladajú príslušníkom vlastného štátu.
162. Podľa čl. 6 J. A.-(1) cit. vyhl. každá továrenská a obchodná známka riadne zapísaná v krajine pôvodu bude tak, ako je, pripustená na prihlásenie a chránená v ostatných únijných krajinách, s výhradami uvedenými v tomto článku. Tieto krajiny môžu pred vykonaním konečného zápisu požadovať, aby bolo predložené osvedčenie o zápise v krajine pôvodu vydané príslušným úradom. Pre toto osvedčenie nebude sa požadovať žiadne overenie.
163. Podľa čl. 8 cit. vyhl. obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.
164. Podľa čl. 10 bis ods. 1 cit. vyhl. únijné krajiny sú povinné zabezpečiť príslušníkom Únie účinnú ochranu proti nekalej súťaži.
165. Podľa ods. 2 cit. čl. nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode.
166. Podľa ods. 3 cit. čl. musia sa najmä zakázať: -1/ akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami alebo s priemyslovou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa, -2/ falošné údaje pri vykonávaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo priemyslovej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa a -3/ údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu by mohlo uvádzať verejnosť do omylu o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie alebo o množstve tovaru.
167. Podľa čl. 10 ter 1 únijné krajiny sa zaväzujú, že zabezpečia príslušníkom ostatných únijných krajín vhodné zákonné prostriedky na účinné potlačovanie všetkých činov uvedených v článkoch 9, 10 a 10 bis <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/64/>.
168. Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike podnikajú podľa tohto zákona. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti.
169. Podľa § 10 Obch. zák. obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.
170. Podľa § 44 ods. 1 Obch. zák. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
171. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Obch. zák., vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov.
172. Podľa § 53, veta prvá Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav.
173. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOZ), ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením.
174. Podľa § 8a ods. 1 ZOZ, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 8 ods. 1 a 2 sa môže majiteľ ochrannej známky domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.
175. Podľa § 25 ods. 1 CSP je na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
176. Podľa ods. 3 cit. ust., ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odsekov 1 a 2.
177. Podľa § 26 ods. 1, písm. b) CSP je na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch príslušný Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne.
178. Podľa § 153 ods.1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
179. Podľa ods.2 cit. ust. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
180. Podľa ods.3 cit. ust., ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
181. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
182. Podľa § 155 ods.1 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
183. Podľa ods.2 cit. ust. trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
184. Podľa § 232 ods.2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
185. Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je v jeho IV. až VII. výrokovej časti, ktorú odvolaním napadol žalovaný vecne správne. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutej časti rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody, aj keď sa v celom rozsahu s právnym posúdením, ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vyslovil bez toho, aby bol dodržal zákonom stanovený postup upravený v § 129 CSP a vyzval žalobcu 2/ kvalifikovaným spôsobom na doplnenie žaloby o preklad listín z cudzieho jazyka do jazyka slovenského, nestotožnil.
186. Odvolací súd k procesným námietkam žalovaného v ním podanom odvolaní o tom, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k podstatnému porušenie súdneho procesu, čo predstavuje závažnú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uvádza nasledovné.
187. K námietke nedostatku kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica vznesenej opakovane žalovaným v jeho odvolaní v súvislosti so žalobnými nárokmi žalobcov uplatnenými nielen z titulu porušenia práv k obchodnému menu, ale aj z titulu nekalej súťaže, z titulu porušenia práv k doménovým menám žalobcu 1/, ako aj z titulu porušenia práv k ochranným známkam je s poukazom na § 25 ods. 3 CSP podstatné, že na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica, pričom žalobca 1/ v žalobe tvrdil a aj preukázal, že je majiteľom ochrannej známky C.. Pokiaľ by bol súd prvej inštancie postupoval podľa § 129 CSP zrejme by aj bol aj žalobca 2/ svoje tvrdenie, že je majiteľom ním tvrdených ochranných známok, ktorá skutočnosť kauzálnu
príslušnosť konajúceho súdu nesporne zakladá, preukázal. Obaja by boli zrejme preukázali, že majú právo disponovať s nezapísanými označeniami totožného znenia ako medzinárodne zapísané ochranné známky pre žalobcu 1/, neskôr prevedenými na žalobcu 2/, čo v konaní tvrdil žalobca 1/, ktoré nesporne dlhé obdobie používajú, čo tiež zakladá ich právo k priemyselnému označeniu, o ktorom je Okresný súd Banská Bystrica oprávnený rozhodovať. Navyše je potrebné zdôrazniť, že aj na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je na rozhodovanie príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Námietka kauzálnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica vznesená žalovaným nie je preto dôvodná.
188. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preklady dokumentov preukazujúcich žalobcom 2/ uvedené tvrdenia neboli ním súdu predložené preto, že mu žiadne oznámenie súdu, na ktoré súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje, doručené nebolo. Pokiaľ bol súd informovaný zo strany žalobcu 2/, o čom je v spise úradný záznam z 08.03.2018, že mu takéto oznámenie doručené nebolo, mal žalobcu 2/ opakovane vyzvať postupom podľa § 129 CSP na ich predloženie, čo neurobil a čo nemôže ísť na ťarchu žalobcu 2/. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že po čiastočnom späťvzatí žaloby už nemali listiny v cudzom jazyku vplyv na predmet konania, a preto dokazovanie nimi nevykonal, pretože nesporne mohli mať vplyv na nároky žalobcu 1/, ale aj na rozhodnutie o trovách konania.
189. Podania žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 19.03. a 22.03.2018, ktorými žalobca 1/ a 2/ navrhli zmenu a doplnenie zmeny žalobného návrhu boli využitím ich dispozičného práva so žalobou, ktorú zmenu nemal dôvod súd prvej inštancie nepripustiť. Dovtedy vykonané dokazovanie mohlo byť podkladom pre zmenu žaloby, ktorou žalobcovia na základe dovtedy zisteného skutkového stavu uplatnili aj ďalšie nároky, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď navrhnuté zmeny žaloby uznesením zo dňa 27.03.2018, proti ktorému ani odvolanie nie je prípustné, pripustil. Uvedené podania a j uznesenie súdu bolo právnemu zástupcovi žalobcu a aj žalovaného doručené zo súdu do ich elektronickej schránky dňa 27.8.2018. Aj keď tak súd urobil len deň pred pojednávaním s prihliadnutím na dátum ich doručenia tak nemohol urobiť skôr. Tvrdenie žalovaného, že mu boli podania žalobcu o zmene žaloby doručené až na pojednávaní dňa 28.03.2018 nie je preto pravdivé. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že mu ich súd vytlačil v listinnej podobe až pred, príp. aj na tomto pojednávaní, pretože povinnosť súdu doručiť ich žalovanému vo forme elektronického dokumentu do elektronickej stránky právneho zástupcu žalobcu a aj žalovaného splnil.
190. Civilný sporový poriadok v § 141 počíta s tým, že ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe aj bez rozhodnutia o jej pripustení, pričom v § 142 ods. 1 CSP priamo počíta s tým, že o zmene žaloby, ktorá môže byť doručená aj len na pojednávaní, rozhodne priamo na pojednávaní. Ak boli žalobca a aj žalovaný prítomní tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, stačí im doručiť zmenu žaloby priamo na pojednávaní, pričom uznesenie, ktorým by súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby stranám prítomným na pojednávaní ani nedoručuje. Aj keď boli podania žalobcov podaniami vo veci samej, nemal súd žiaden zákonný dôvod na to, aby pojednávanie vytýčené na deň 28.03.2018 len z toho dôvodu, aby sa žalovaný k zmene žaloby, keď tak mohol urobiť ústne aj na pojednávaní, odročil. Zmenou žaloby sa domáhal žalobca 1/takého nároku, ktorý s dovtedy uplatnenými nárokmi bezprostredne súvisel a vo vzťahu ku ktorému nebolo potrebné ani doplniť dokazovanie.
191. Ak samotné strany sporu nedodržiavajú ustanovenia Civilného sporového poriadku tým, že prostriedky procesného útoku a obrany nedoručujú súdu včas, a teda nekonajú dostatočne starostlivo s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania, nebol postup súdu v rozpore s § 167 a § 178 ods.2 CSP tak, ako to žalovaný v odvolaní tvrdil. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie vinou súdu sa zvyšuje aktivita strán sporu s blížiacim sa termínom pojednávania. Táto sa zvyšuje s blížiacim sa termínom pojednávania, čo v prípade sudcovskej koncentrácie, o ktorej boli strany sporu poučené môže znamenať aj to, že súd prvej inštancie nemusí na stranami predkladané vyjadrenia a návrhy, ktoré neboli podané včas, prihliadnuť. Sú to najmä strany sporu, ktoré nesú za svoju procesnú aktivitu zodpovednosť.
192. Okresný súd napriek krátkosti času doručoval elektronicky deň pred nariadeným termínom pojednávania všetky písomnosti do elektronických stránok právnych zástupcov strán sporu a tiež v listinnej podobe, pričom stranám poskytol časový priestor na oboznámenie sa s nimi.
193. K námietke žalovaného, že sa nemohol vyjadriť k judikatúre, na ktorú žalobcovia odkazovali napriek tomu, že mu súd poskytol na oboznámenie sa s podaním žalobcov čas, keď pojednávanie prerušil, odvolací súd uvádza, že pre rozhodovanie súdov je relevantná len judikatúra súdnych autorít publikovaná v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp. zn. 6 Cdo 29/2017), pričom právne posúdenie je zásadne vecou súdu a nie strán sporu, ani ich zástupcov. Obsahy uvedených podaní museli byť stranám sporu zrejmé už pred pojednávaním, keďže im boli súdom doručené, preto sa k nim mohli vyjadriť aj ústne na pojednávaní.
194. K námietke žalovaného, že ani v čase pojednávania dňa 28.03.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok nebolo v súdnom spise založené v listinnej podobe jeho vyjadrenie zo dňa 24.08.2017 s dôkazmi, ktoré preukazovali zrejmú odlišnosť spoločnosti žalobcu 1/ a žalovaného odvolací súd uvádza, že to neznamená, že by sa súd s týmto vyjadrením a jeho prílohami, ktoré sú nesporne súčasťou elektronického súdneho spisu v rámci prípravy pojednávania neoboznámil. Tá skutočnosť, že nebolo vytlačené a založené do súdneho spisu pred pojednávaním, ale len v jeho priebehu nemá na to, a to aj z dôvodu, že ním súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vyjadrenia siedmich spoločností právne posúdil, žiaden vplyv. 195. Tvrdenie žalovaného, že súd nedal možnosť vyjadriť sa žalobcom k tomuto vyjadreniu žalovaného a k prílohám, pričom právny zástupca žalobcov uviedol, že nemá námietky k vykonanému dokazovaniu, nemá rovnako, pokiaľ túto skutočnosť žalobcovia nenamietali na súde prvej inštancie, žiaden význam.
196. Odvolací súd nesúhlasí ani s tým tvrdením žalovaného v ním podanom odvolaní, že súd nesprávnym procesným postupom v rozpore s § 216 ods.1 CSP rozhodol nad rámec žalobného návrhu žalobcov 1/ a 2/, keď vo výroku VI. určil povinnosť pre žalovaného ukončiť registračné obdobie doménového mena Y. s lehotou do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalobcovia navrhovali a súd uznesením zo dňa 27.03.2018 pripustil lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu a keď rovnako nesprávne postupoval súd aj pri rozhodnutí obsiahnutom v VII. výrokovej vete, keď uložil žalovanému povinnosť previesť doménové meno v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia napriek tomu, že petit žalobného návrhu bol do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v rozsudku, ktorým súd ukladá povinnosť na plnenie je potrebné vždy určiť lehotu tak, ako to vyplýva z § 232 ods.3 CSP, podľa ktorého je táto tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Jedná sa pritom o lehotu, márnym uplynutím ktorej, ak nie je ustanovené inak, sa stáva rozsudok vykonateľným. Určenie lehoty na plnenie pritom nemá žiadnu náväznosť na lehoty hmotnoprávne a jej úlohou je vymedziť časový okamih, v ktorom má povinný účastník ešte možnosť splniť svoju povinnosť dobrovoľným uspokojením nároku oprávneného.
197. Z obsahu uvedeného ustanovenia tak vyplýva len to, že súd nesmie stanoviť kratšiu lehotu, než sú tri dni, pričom v odôvodnených prípadoch môže určiť alebo stanoviť lehotu dlhšiu. Dôvody, prečo stanovil lehotu na plnenie dlhšiu než je zákonná trojdňová lehota, je súd povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť. Súd preto nie je lehotou, ktorú navrhovali žalobcovia 1/ určiť žalovanému na splnenie jeho povinnosti, viazaný. Nemôže sa z tohto dôvodu preto jednať ani o podstatné porušenie súdneho procesu zo strany súdu, ktorý by predstavoval závažnú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
198. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti štvrtej výrokovej vety o tom, že žalovaný je povinný zdržať sa používania označenia C. s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich, vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR pre ochrannú známku žalobcu C. č. XXXXXX, v triedach 09, 11, 37, a 42 medzinárodného Niceského triedenia správne.
199. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca 1/ je majiteľom slovnej ochrannej známky C. č. XXXXXX zapísanej do registra ochranných známok ÚPV SR s právom prednosti už od 04. 09. 1996, o čom žalovaný v dôsledku účasti žalobcu 1) na jeho podnikaní musel vedieť. V období spolupráce žalobcu 1) so žalovaným, ktorého pôvodné obchodné meno bolo BLOCK SK, s. r. o. vzniklo ku dňu jeho zápisu do registra dňa 21.08. 2000, bola už žalobcom 1/ dňa 04. 09. 1996 podaná prihláška národnej ochrannej známky žalobcu 1/ „C.", teda štyri roky pred založením spoločnosti žalovaného. Skutočnosť, že ochranná známka bola do registra zapísaná až 23. 08. 2000 nie je podstatná, pretože právo prednosti k označeniu C. vzniklo pred podaním prihlášky ochrannej známky žalobcom 1/ ako jej prihlasovateľom. Obchodné meno žalovaného v jeho skrátenej forme C. je preto so
staršou ochrannou známkou žalobcu 1/ BLX. nesporne v konflikte, keďže žaloba 1/ žalovanému súhlas na jej používanie nedal.
200. Ochranná známka žalobcu „C." registrovaná od 23. 08. 2000, s právom prednosti od 04. 09. 1996 získala za pomerne dlhé obdobie dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť na to, aby na jej základe mohol spotrebiteľ odlíšiť tovary a služby žalobcu 1/ od tovarov a služieb iného subjektu na relevantnom trhu. Námietka žalovaného, že slovný prvok „C." je použitý vo veľkom množstve obchodných mien spoločnosti v SR i ČR, ako aj vo veľkom množstve ochranných známok, nie je pre žalobcom 1/ uplatnené nároky relevantné, keďže sa žalobca 1/ môže vo vzťahu ku každému ďalšiemu subjektu, ktorý porušuje jeho práva k obchodnému menu a k ochrannej známke BLX. domáhať svojich nárokov kedykoľvek.
201. Slovnú ochrannú známku žalobcu 1/ „C." a skrátenú formu obchodného mena žalovaného B.L.O.C.K. SR, s. r. o. možno aj bez podrobnejšej analýzy hodnotiť ako podobné z vizuálneho, fonetického i sémantického hľadiska. Bodky ako interpunkčné znamienka oddeľujúce jednotlivé písmená v skratke obchodného mena žalovaného C. nie sú spôsobilé odlíšiť vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti ochrannú známku žalobcu 1/ C. od tohto zameniteľné označenia žalovaného a ani jeho obchodné meno. Žalovaný tak zasahuje do práv z ochrannej známky žalobcu „BLX." tým, že pri ponúkaní, propagácii a ponuke služieb a výrobkov stavebných technológií zameriavajúcich sa na čisté vnútorné prostredie v oblastiach priemyslu a služieb vyžadujúcich vysoký stupeň čistoty vnútorného prostredia používa svoje obchodné meno v skrátenej forme „B.L.O.C.K. SR, s. r. o.", pri ktorom existuje vysoká pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti so zapísanou ochrannou známkou žalobcu 1) „C.", pričom tak robí bez súhlasu majiteľa ochrannej známky,. Jeho konanie je tak ktorý je porušením § 8 ods. 2 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. d) zákona o ochranných známkach.
202. Aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v piatej výrokovej vete odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaným, ktorým mu súd uložil povinnosť zmeniť svoje obchodné meno tak, aby obchodné meno žalovaného, vrátane skrátenej verzie obchodného mena neobsahovalo slovný prvok „. jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich a podať na obchodný register príslušného okresného súdu riadny návrh na zápis takto zmeneného obchodného mena je vecne správne.
203. Žalovaný protiprávne používa označenie C.. napriek tomu, že táto skratka je pre neho legálne zapísaná aj v obchodnom registri. Skratka obchodného mena žalovaného vytvorená rovnakými hláskami ako obchodné meno žalobcu 1/, líšiaca sa len bodkami medzi jednotlivými hláskami, ktoré ich oddeľujú a ktoré v podstate ani svoj účel interpunkčných znamienok, keďže svojim zhlukom vytvárajú písmená samostatné slovo neplnia, nemôže vyvolať iný dojem, len dojem zameniteľnosti s obchodným menom žalobcu 1/, ktoré mal žalobca 1/ registrované prv, než si žalovaný zvolil obchodné meno Building Leader in Overall Cleanroom Know-How SR, s.r.o. - skrátene B.L.O.C.K. SR. Dojem zameniteľnosti je vyvolaný predovšetkým tým, že žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti používa napriek tomu, že má registrované obchodné meno skladajúce sa z piatich slov, svoje obchodné meno výlučne v skrátenej forme C. 204. Odvolací súd nepochybuje o tom, že celé obchodné meno žalovaného môže mať zmysluplný význam, avšak dovtedy, kým bude jeho nedeliteľnou súčasťou aj jeho skrátená forma, ktorá je dominantnou časťou obchodného mena žalovaného a už na prvý dojem vyvoláva u priemerného spotrebiteľa dojem, že môže ísť o žalobcu 1/, hoc s modifikáciou jeho obchodného mena, je obchodným menom zameniteľným s obchodným menom žalobcu 1/. Pri obchodnom mene žalobcu 1/ nemôže mať argumentácia žalovaného o tom, že pojem C. je pojem opisný, všeobecný, preto nemôže požívať takú právnu ochranu, akej sa žalobca domáha, žiaden význam. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný si mohol zvoliť akékoľvek iné obchodné meno, ktoré by zameniteľnosť s obchodným menom žalobcu 1/ neevokovalo a nevytváralo tak asociáciu hoci aj pre odborníka, ktorý so stavebnými systémami vyrábanými a dovážanými žalobcom 1/ prichádza do styku, pričom sa môže domnievať, že žalovaný je len ďalším subjektom založeným žalobcom 1/.
205. Žalovaný poukazoval na to, že na svojom webovom sídle má informáciu o tom, že vystúpil z holdingu BLOCK Group, avšak používanie skrátenej formy obchodného mena v tvare B. L. O. C. K SR, s. r. o. svedčí skôr o tom, že i naďalej sa snaží zachovať kontinuitu predchádzajúcej participácie v danom holdingu, keďže od vzniku žalovaného až do odchodu žalobcu 1/ v roku 2012 bol jeho majoritným spoločníkom práve žalobca 1/, ktorý s tým, že spoločnosť žalovaného bude aj po jeho odchode zo
spoločnosti žalovaného do registra zapísaná naďalej ako BLOCK SK s.r.o., nesúhlasil. Súhlas s použitím obchodného mena C. aj po jeho odchode zo spoločnosti žalovaného žalovanému nedal. Naopak trval na tom, aby ho žalovaný zmenil tak, že jeho obchodné meno slovo C. obsahovať nebude, čo žalovaný nesporne nedodržal.
206. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ sa tak používaním svojho obchodného mena, ktoré je zameniteľné s obchodným menom žalobcu 1/ domáha žalobca 1/ aj ochrany pred nekalosúťažným konaním žalovaného. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zmeniť svoje obchodné meno vrátane jeho skrátenej verzie tak, aby neobsahovalo slovný prvok „C. s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich a podať na obchodný register príslušného okresného súdu návrh na zápis takto zmeneného obchodného mena.
207. Rozhodnutie súdu o tom, že žalovaný, a nie jeho spoločníci je povinný podať na obchodný register príslušného okresného súdu návrh na zápis zmeneného obchodného mena tak, aby neobsahovalo slovný prvok „." s jednotlivými hláskami oddelenými interpunkčnými znamienkami alebo bez nich je z uvedených dôvodov správne. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že dňom 05.09.2012 si splnil svoju povinnosť, keď zmenil obchodné meno na Building Leader in Overall Cleanroom know-how SR s.r.o., B.L.O.C.K SR s.r.o., pretože v ňom ponechal dovtedy registrovanú dominantnú časť obchodného mena C.. Ak žalovaný nesplní súdom uložené povinnosti, má žalobca 1/ právo domáhať sa jeho výkonu v exekučnom konaní nie voči spoločníkom, či konateľom, ale len voči žalovanému.
208. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný pri ponuke a propagácii ním ponúkaných tovarov a služieb, ktoré sú v priamej konkurencii s tovarmi a službami ponúkanými žalobcom 1) používa skrátenú formu svojho obchodného mena „B.L.O.C.K. SR, s. r. o." Z náhľadov viacerých internetových stránok predložených žalobcami (č. l. 145 - 154) vyplýva, že žalovaný pri svojej prezentácii na trhu používa najmä skrátený tvar obchodného mena „B. L. O. C. K. SR, s. r. o." Dôkazy, ktorými preukazoval, že relevantná časť subjektov pôsobiacich na trhu rozlišuje medzi žalobcom 1) a ním (č. l. 197-203) nemajú pre prejednávanú vec podstatnejší význam, pretože takto môžu vnímať žalobcu 1/ a žalovaného tie spoločnosti, ktoré s nimi spolupracujú alebo majú o nich vedomosť. Ostatné subjekty pôsobiace na trhu si ich môžu zameniť, o čom svedčia dôkazy žalobcu 1/ - vyjadrenia spoločností ohľadom ponuky v rámci tendra pre výstavbu Detského kardiocentra NÚSCH v Bratislave a pri zákazke na vybudovanie práčovne ako čistého priestoru v triede „C" a tiež dôkaz predložený spoločnosťou Galvex, s. r. o..
209. Žalovaný tak svojim konaním porušuje nielen právo žalobcu k obchodnému menu, ale vzhľadom na zameniteľnosť jeho obchodného mena porušuje aj pravidlá hospodárskej súťaže, keď pri ponuke tovarov a služieb používa označenie svojho obchodného mena, ktoré má prv registrované žalobca 1/, čím žalovaný vyvoláva nebezpečenstvo zámeny podľa § 47 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka. Právnym prostriedkom ochrany proti nekalej súťaži je podľa § 53 Obchodného zákonníka aj možnosť požadovať odstránenie závadného stavu, a teda zmenu obchodného mena žalovaného.
210. Správne rozhodol súd prvej inštancie, keď šiestou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť ukončiť registračné obdobie doménového mena Y. a keď mu siedmou výrokovou vetou uložil povinnosť previesť doménové meno Y. na organizačnú zložku žalobcu 1) BLOCK, a. s. so sídlom Stulíkova 1392, 198 00 Praha 9, Česká republika, IČO: 180 55 168, a to na spoločnosť: BLOCK a. s. - organizačná zložka, so sídlom Vrbovská cesta 39, 921 01 Piešťany, IČO: 46 136 355.
211. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď žalovaný doménu Y. ktorej existencia pred rokom 1997 preukázaná v konaní nebola, spolu so žalobcom 1/, pokiaľ bol spoločníkom žalovaného ešte s obchodným menom BLOCK SK s.r.o. používal, dialo sa tak len preto, že žalobca 1/ ako majoritný spoločník žalovaného s jej používaním žalovaným súhlasil. Potom, ako žalobca 1/ previedol na druhého spoločníka u žalovaného svoj obchodný podiel a spoločník sa zaviazal zmeniť obchodné meno tak, aby neobsahovalo slovo C., prestala mať spoločnosť žalovaného právo naďalej používať nielen obchodné meno, v ktorom sa nachádza slovo BLX., ale aj doménové meno rovnakého základu, a to bez ohľadu na to, že to zo Zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcu 1/ táto skutočnosť nevyplýva.
212. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že ak žalovaný na hornej lište internetovej stránkI. uvádza označenie C. ktoré je skrátenou časťou jeho obchodného mena, ktorý ho zrejme používa aj ako logo a ktoré je zhodné s ochrannou známku žalobcu 1/ a aj s jeho obchodným
menom, koná protiprávne. Z výpisu registra domén registrovaných v rámci domény najvyššej úrovne .sk Y..SK-H..SK vyplýva, že držiteľom domény C..K. je žalovaný, na ktorého bola prevedená zo spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s. r. o., IČO: 31396054 (v súčasnosti BL Slovakia, spol. s r. o.) v roku 2001. Odvolací súd však nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že má k uvedenej doméne v zmysle registračnej zásady U. právo prednosti. Je nepochybné, že obchodné meno žalobcu 1/ BLOCK, ochranná známka C., ako aj pre neho prv registrovaná doména Y. oprávňujú žalobcu 1/ k tomu, aby sa aj na doméne Y. prezentoval on sám vrátane svojich tovarov a služieb, a nie žalovaný. Pokiaľ žalobca 1/ v konaní preukázal majiteľstvo k obchodnému menu, ochrannej známke C., viacerým doménam, ktoré všetky obsahujú slovný prvok C., má výlučné právo používať svoje obchodné meno a aj ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná aj na internetovej doméne Y. Pokiaľ žalovaný doménu Y. dobrovoľne nepreviedol na žalobcu 1/, je jej užívanie žalovaným protiprávnym zásahom do práv žalobcu 1/ na jej držbu.
213. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že konaním žalovaného, ktorý bez súhlasu žalobcu 1/ používa označenia chránené vo forme obchodného mena, ochrannej známky a jeho internetovej domény Y. tým, že má v držbe internetovú doménu C. dochádza k zásahu do práv žalobcu 1/, čo pre žalobcu 1/ zakladá zdržovací a odstraňovací nárok podľa § 8a zákona o ochranných známkach, keďže doména má z hľadiska priemyselného práva na označenie povahu nezapísaného označenia a rovnaké nároky má aj podľa § 53 Obchodného zákonníka. Nebol to totiž žalovaný, ktorý by bol zriadil doménu Y. tak, ako to vo svojich vyjadreniach tvrdil, keď táto bola na žalovaného so súhlasom žalobcu 1/ len prevedená.
214. Súd preto správne uložil žalovanému povinnosť previesť doménové meno Y. na organizačnú zložku žalobcu 1/ BLOCK, a. s. so sídlom Stulíkova 1392, 198 00 Praha 9, Česká republika, IČO: 180 55 168, a to na spoločnosť: BLOCK a. s. - organizačná zložka, so sídlom Vrbovská cesta 39, 921 01 Piešťany, IČO: 46 136 355, ktorú si sám zvolil a ktorej súčasťou obchodného mena je aj to, že je organizačnou zložkou, čo musí súd rešpektovať. Spoločnosť BLOCK a. s. - organizačná zložka, so sídlom Vrbovská cesta 39, 921 01 Piešťany, IČO: 46 136 355 je sama právnickou osobou a jej právna forma je akciová spoločnosť, a nie odštepný závod, ako organizačná zložka inej právnickej osoby. Má preto právnu subjektivitu a môže byť uvedená ako nadobúdateľ doménového mena, pokiaľ je označená správne, a teda tak, ako je zapísaná v obchodnom registri príslušného súdu.
215. Žalovaný používal prostredníctvom automatického prelinkovania listu žalobcu 1/ aj jeho ďalšiu internetovú stránku <D. a na nej zverejnený informačný dvojlist C.® K., ako aj ochrannú známku BLX.® v spojení s označením K., čím vyvolával klamlivý dojem, že ide o jeho ochranné známky, o jeho systém, výrobky a informačný materiál, pričom internetová stránka, na ktorej je zverejnený materiál žalobcu 1/ mohol vyvolať klamlivý dojem spojenia medzi žalobcom 1/ a žalovaným.
216. Konanie žalovaného spočívajúce v systematickom nahrádzaní svojho obchodného mena jeho skrátenou formou v znení C. má za následok zameniteľnosť s obchodným menom žalobcu 1/ C., rovnako ako aj používanie internetovej domény Y.> s jeho internetovou doménou Y.> a Y. <http://. Aj používaním zhodnej e-mailovej adresy v tvare B. a@b.c <Z. evokuje spojenie so žalobcom 1/, vrátane úprav informačných materiálov a nedovoleného používania ochranných známok a nezapísaných označení žalobcov 1/ a 2/, čím nesporne vyvoláva nielen nebezpečenstvo zámeny, ale aj klamlivý dojem spojenia medzi žalovaným a žalobcom 1/.
217. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v jeho IV., V., VI. a VII. výrokovej vete podľa § 387 CSP potvrdzuje.
218. Žalobca 1/ a aj žalovaný podali odvolanie aj voči rozhodnutiu súdu o trovách konania, ktoré je podľa XV. výrokovej vety povinný zaplatiť žalobcovi 1/ v rozsahu 40% žalovaný.
219. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi 1/ rozhodol súd tak, že žalobca 1/ nepreukázal, že je majiteľom ochranných známok U., U., U. a K., v dôsledku čoho by bol žalobu zamietol, preto v tejto časti ním uplatneného nároku sám zavinil, že konanie bolo v tejto časti zastavené. Žalobca 1/ vzal späť žalobu aj v časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zo svojej internetovej stránky Y.nformatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K., ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva, o zrušenie prelinkovania internetovej
stránky Y. na stránky žalobcu 1/ a tiež v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa pozmeňovania a používania informatívnych a propagačných materiálov žalobcu 1/, pretože žalovaný po podaní žaloby vyššie uvedené požiadavky žalobcu 1/ po podaní žaloby splnil. K zastaveniu konania pred súdom prvej inštancie došlo v tejto časti výlučne zavinením žalovaného. Celkový úspech žalobcu 1/ tak vypočítal súd v pomere 80% úspechu žalobcu a 20% žalovaného, v dôsledku čoho priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 40%, s ktorým posúdením sa odvolací súd nestotožnil.
220. K zastaveniu konania o nárokoch rozhodnutých súdom prvými troma výrokovými vetami došlo podľa názoru odvolacieho súdu výlučne zavinením žalovaného, pričom ani pomer úspechu a neúspechu strán sporu vo vzťahu k predmetu konania nebol vo výpočte percentuálneho rozsahu zavinenia žalobcu na zastavení konania určeného súdom uvedený správne. Odvolací súd je toho právneho názoru, že ak by bol súd vyzval žalobcu 1/ alebo žalobcu 2/ na predloženie prekladov výpisov z medzinárodného registra pre označenia U., U., U. postupom podľa § 129 CSP, bol by zistil, či je žalobca 1/ oprávnený používať vyššie uvedené označenia, aj len ako nezapísané, keďže v konaní tvrdil a aj dostatočne preukázal, že ich na svojich tovaroch, a to aj pri ich ponuke a distribúcii používa. V konaní predložil doklady aj o internetovej doméne Y. ktorá obsahuje označenie K. zhodné s tým, pod ktorým žalobca 1/ na svojej doméne Y.> ponúka stavebný systém rovnakého označenia, pričom na nej používa aj označenia ostatných troch systémov U., U., U.. Žalobca 1/ vzal žalobu v tejto časti späť dôvodne, pretože žalovaný vyhovel aj nároku, ktorý si v prvej časti uplatnil voči nemu, keď tieto označenia na internetovej doméne Y. prestal žalovaný po podaní žaloby používať. K zastaveniu konania v I. až III. výrokovej vete tak došlo výlučne zavinením žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca 1/ bol úspešný aj v tej časti ním uplatnených nárokov, ktorým súd správne v VIII. až XI. výrokovej vete vyhovel, mal okresný súd priznať nárok na náhradu trov, ktoré žalobcovi 1/ vznikli v prvostupňovom konaní voči žalovanému v plnom rozsahu.
221. Rozhodnutie súdu prvej inštancie musel preto odvolací súd v jeho XV. výrokovej vete podľa § 388 CSP, v nadväznosti na § 396 ods. 2 CSP zmeniť tak, že žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu.
222. Pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré vznikli žalobcovi 2/ a žalovanému vychádzal súd prvej inštancie z toho názoru, že žalobca 2/ sa domáhal len šiestich nárokov voči žalovanému, aj keď po zmene žaloby došlo k rozšíreniu na celkový počet sedem výrokov, avšak len z dôvodov preformulovania pôvodného VI. výroku na dva samostatné, preto aj odvolací súd posudzoval žalobu len ohľadom šiestich žalobcom 2/ navrhovaných výrokov. V časti II., III. a IV. pôvodne navrhovaného výroku ( v rozhodnutí sa jedná o výroky VIII. - X.) posúdil súd prvej inštancie späťvzatie žaloby žalobcom 2/ ako jeho procesné zavinenie, a teda, že k späťvzatiu žaloby došlo jeho zavinením, a nie pre správanie žalovaného, s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožnil.
223. Nie je správny ani ten názor súdu, že žalobca 2/ v konaní nepreukázal, že je majiteľom ním tvrdených medzinárodných ochranných známok, a preto by bola bývala súdom žaloba bez ohľadu na jej čiastočné späťvzatie v celom rozsahu zamietnutá, a to len z dôvodu, že žalobca 2/ nepredložil preklady výpisov z registra medzinárodných ochranných známok WIPO v Ženeve, na ktoré bol súd povinný žalobcu 2/ postupom podľa § 129 CSP vyzvať, čo preukázateľne neurobil, keďže dôkaz o odoslaní takejto výzvy v spisovom materiály založený nie je a žalobca 2/ túto skutočnosť správne v odvolaní namietol. Takéto právne posúdenie, ktoré malo nesporne vplyv na rozhodnutie o nároku na trovy prvostupňového konania je nesprávne a aj predčasné a malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu.
224. Je nesporné, že žalobca 2/ zastavenie konania v tej časti ním uplatneného nároku, ktorým sa rovnako ako žalobca 1/ domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa používania označení U., U., U. a K. vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi alebo službami zapísanými v triedach 09, 10, 20 a 37 medzinárodného Niceského triedenia v registri medzinárodných ochranných známok pre medzinárodné ochranné známky č. XXXXXX „U. K. C. C. O." a č. XXXXXX „U. K. C. C. O. ", v časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zo svojej internetovej stránky Y. informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K. ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva a zrušiť prelinkovanie internetovej stránkI. na stránky žalobcu 1/ a v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa pozmeňovania a používania informatívnych a propagačných materiálov žalobcu 1/ akoukoľvek formou, nezavinil.
225. Odvolací súd súhlasil s tým názorom žalobcu 2/, že žalovaný cez prelinkovanie internetovej stránky Y., ktorá má rovnaké znenie ako časť jeho medzinárodných ochranných známok č. XXXXXX „U. K. C. C. O." a č. XXXXXX „U. K. C. C. O. " na stránky žalobcu 1/ ponúkal na svojej internetovej doméne výrobky s označením stavebných systémov vyrábaných a distribuovaných síce žalobcom 1/ avšak označovaných práve označeniami patriacimi žalobcovi 2/. Ak túto činnosť prestal po podaní žaloby žalobcom 2/ vykonávať a odstránil zo svojej internetovej stránky Y. informatívne a katalógové listy týkajúce sa systémov U., U., U. a K., ako aj akékoľvek zmienky týkajúce sa uvedených systémov, ich jednotlivých častí a príslušenstva a zrušil aj prelinkovanie internetovej stránky Y. na stránky žalobcu 1/, pričom sa zdržal aj pozmeňovania a používania informatívnych a propagačných materiálov žalobcu 1/, ktoré označenia U., U., U. a K. nesporne obsahovali, vzal žalobca 2/ žalobu v uvedenej časti späť zavinením žalovaného.
226. Ohľadom ostatných výrokov, a to XI. až XIV. žalobca 2/ z dôvodu zamietnutia jeho žaloby v tejto časti úspešný nebol, preto mal súd pri rovnakom pomere úspechu žalobcu 2/ a žalovaného k celému predmetu konania 3 : 3, keď okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania posudzoval šesť navrhovaných výrokov, rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
227. Z uvedených dôvodov zmenil odvolací súd podľa § 388 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho XVI. výrokovej vete tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania.
228. Žalobcovi 1/, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný priznal podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
229. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom 2/, ktorý procesne zavinil zastavenie odvolacieho konania, ako aj z dôvodu, že odvolací súd odvolanie žalobcu 2/ proti VIII. až X. výrokovej vete odmietol, úspešný, priznal voči žalobcovi 2/ podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď úspech žalobcu ohľadom ním podaného odvolania proti XVI. výrokovej vete posúdil len ako nepatrný, v plnom rozsahu.
230. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).