Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-94-2017.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/94/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Šablu a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcov 1/ J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Y. 6, XXX XX U. U. a 2/ S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Y. 6, XXX XX U. U., obidvoch zastúpených JUDr. Jánom Krištofom, advokátom so sídlom Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, 2/ LICITOR group, a. s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, zastúpeného TOMANÍČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000 a 3/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom XXX XX U. XXX, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/210/2014-268 zo dňa 9. januára 2015 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný 1/ m á voči žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovaný 2/ m á voči žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaná 3/ m á voči žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 09. januára 2015 (v poradí druhým) zamietol žalobu (I. výrok) o určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, konanej dňa 23.04.2010 v hoteli Rohozná, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, zapísaných Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom (predtým Správa katastra Brezno) na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. U. ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXX. Žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania (II. výrok), žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 173,48 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok) a žalovanej 3/ náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobcovia namietali porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, pretože dražobník nezverejnil oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec U., neumiestnil na predmete dražby najmenej 15 dní pred jej konaním označenie podľa prílohy zákona o dobrovoľných dražbách ani oznámenie o opakovanej dražbe, nezaslal oznámenie o dražbe príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky, nesplnil si povinnosť zaslať žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby znalecký posudok.
1.1.1. Poukázali na to, že dražba aj opakovaná dražba boli vykonané na základe ocenenia nehnuteľností znalcom Ing. Miroslavom Dubcom v znaleckom posudku č. 54/2009, s ktorým nemali možnosť oboznámiť sa; namietli tiež, že tento znalecký posudok bol v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Dražobník podľa žalobcov porušil povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a v čase konania dražby vzhľadom na to, že v roku 2007 bol pre účely poskytnutia stavebného úveru vypracovaný znalecký posudok súdnym znalcom Ing. Slavomírom Auxtom, ktorým boli tieto nehnuteľnosti ocenené na sumu 43.152,- eur, kým v znaleckom posudku vypracovanom pre účely dražby boli ocenené iba na sumu 25.100,- eur. Okrem toho žalobcovia dražený rodinný dom zhodnotili investovaním časti stavebného úveru na jeho rekonštrukciu.
1.2. Žalovaný 1/ sa bránil tým, že boli dodržané všetky právne predpisy a dražba bola vykonaná v súlade so zákonom, preto navrhol žalobu zamietnuť.
1.3. Žalovaný 2/ uviedol, že si riadne a včas splnil všetky povinnosti. Prvé kolo dražby aj opakovaná dražba boli zverejnené v týždenníku BYSTRICKO-BREZNIANSKO, registrovanom na Ministerstve kultúry SR pod č. FV 3676/09. Označenie predmetu dražby zabezpečil v súlade s § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách.
1.3.1. Zdôraznil, že dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby je iba také porušenie zákona, ktoré súčasne ukracuje osobu napádajúcu platnosť dražby na jej právach. Pokiaľ si ako dražobník nesplnil povinnosť zaslať oznámenie o dražbe príslušnej správe katastra, nie každé porušenie zákona o dobrovoľných dražbách je dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby.
1.3.2. Znalecký posudok v prípade opakovanej dražby nesmie byť starší ako 1 rok. Žalobcom bol znalecký posudok zaslaný, v prvom ani druhom kole dražby voči nemu nevzniesli námietky. Dôvodom neplatnosti dražby nie je ohodnotenie predmetu dražby v znaleckom posudku inou sumou, ako bolo jeho ohodnotenie v znaleckom posudku v čase kúpy nehnuteľnosti žalobcami. Na cenu dosiahnutú vydražením nemalo vplyv ohodnotenie predmetu dražby, pretože táto sa dosahuje ponukou a dopytom v danom mieste a čase.
1.4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 18.09.2009 uzavreli žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a žalovaný 2/ ako dražobník zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby nehnuteľností vedených Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom (predtým Správou katastra Brezno) na LV č. XXXX pre kat. úz. U. ako parcela C-KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C-KN č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele C-KN č. XXX, ktorých vlastníkmi boli žalobcovia. Dôvodom podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bolo, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ dňa 11.03.2009 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.02.2008, ktorú uzavrel so žalobcami, z dôvodu neplnenia povinností zo strany žalobcov. Dlžná suma k 22.06.2009 predstavovala 11.543,16 eur s príslušenstvom. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo doručené žalobcom dňa 30.04.2009. Na základe objednávky žalovaného 2/ vypracoval znalec Ing. Miroslav Dubec dňa 19.08.2009 znalecký posudok č. 54/2009, ktorý bol rovnako ako oznámenie o dražbe žalobcom zasielaný v tom istom čase na adresu trvalého pobytu aj na adresu U. 304. Žalobkyňa 2/ si prevzala oznámenie o dražbe, žalobca 1/ si neprevzal žiadnu z písomností. Zo zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby vyplýva, že sa mala konať dňa 11.11.2009 o 11.30 hod. v Hoteli Poľana vo Zvolene. Do začiatku dražby nebola zložená dražobná zábezpeka, teda nikto neurobil ani najnižšie podanie, preto bola dražba vyhlásená na neúspešnú. Túto zápisnicu, ktorá bola žalobcom doručovaná, si prevzala iba žalobkyňa 2/.
1.4.1. Dňa 26.11.2009 bola medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzavretá zmluva o vykonaní opakovanej dražby, v ktorej sa dražobník a navrhovateľ dražby dohodli na najnižšom podaní vo výške 12.550,- eur. Zaslané oznámenie o opakovanej dražbe si prevzala iba žalobkyňa 2/. V tomto oznámení boli presne uvedené miesto a čas konania dražby, predmet dražby a jeho opis, práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, všeobecná cena predmetu dražby určená podľa znaleckého posudku, číslo znaleckého posudku, meno znalca, výška najnižšieho podania aj minimálneho prihodenia a údaje týkajúce sa dražobnej zábezpeky. Dňa 23.04.2010 o 12.30 hod. bola v Hoteli Rohozná v Brezne vykonaná opakovaná dražba, ktorej sa zúčastnili vydražiteľka a ako verejnosť aj žalobcovia 1/, 2/ a ich splnomocnený zástupca. Podľa odpisu notárskej zápisnice - osvedčenia o priebehu a výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby, zhotovenej pod zn. N 324/2010, Nz 14038/2010, NCRIs 14334/2010 notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou, so sídlom Notárskeho úradu v Žiline, ul. 1.mája 5 sa na opakovanej dražbe zúčastnila jedna účastníčka dražby, ktorá zložila dražobnú zábezpeku. Dražbu otvoril vyvolaním licitátor, ktorý označil a opísal predmet dražby, oboznámil prítomných so zistenou cenou predmetu dražby a s tým, že na predmete dražby viaznu práva a záväzky (zapísané v časti "C" listu vlastníctva - exekučný príkaz č. EX 13/09-29 zo dňa 14.04.2009 súdnej exekútorky JUDr. Aleny Bohovičovej, zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 17.04.2009 a záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. V 360/08 v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. (žalovaného 1/)). V časti "B" listu vlastníctva bolo zapísané začatie výkonu záložného práva v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. predajom zálohu na dražbe, upovedomenie o spôsobe exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti č. EX 13/09-20 zo dňa 31.03.2009 súdnej exekútorky JUDr. Aleny Bohovičovej, do katastra nehnuteľností zapísané dňa 08.03.2009, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. na nehnuteľnosti EX 454/2009 zo dňa 21.01.2010 súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, do katastra nehnuteľností zapísané dňa 26.01.2010. Licitátor oboznámil, že udelením príklepu vlastnícke právo prechádza na vydražiteľa a prechodom vlastníckeho práva zanikajú ostatné záložné práva v poradí za záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Následne oboznámil prítomných so zistenou cenou predmetu dražby 25.100,- eur, s najnižším podaním 12.550,- eur, s minimálnym prihodením 500,- eur a s výškou dražobnej zábezpeky 2.500,- eur. Na vyhlásenie najnižšieho podania vo výške 12.550,- eur reagovala účastníčka dražby a vyslovila súhlas so sumou. Vyššie podanie urobené nebolo, preto licitátor po tretej výzve udelil príklep účastníčke dražby
- žalovanej 3/. Dražba bola o 12.40 hod. ukončená, notárka na záver osvedčila jej priebeh. Na základe osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby a následným zaplatením ceny dosiahnutej vydražením bol do katastra nehnuteľností k predmetu dražby povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej 3/, ktorá nehnuteľnosti vydražila za 12.550,- eur.
1.5. Po citácii ustanovení § 2 písm. a), § 3 ods. 1, § 11 ods. 4, 5, § 12 ods. 1, 4, § 17 ods. 5 písm. c), § 21 ods. 2, 4 a § 22 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „ZoDD“) súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.5.1. Konštatoval, že oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec U. bolo zverejnené v týždenníku BYSTRICKO-BREZNIANSKO, registrovanom na Ministerstve kultúry SR pod č. FV 3676/09 s pôsobnosťou väčšou ako je územie obce U., čím bolo naplnené ust. § 11 ods. 4 ZoDD.
1.5.2. Žalovaný 2/ si ako dražobník v súlade s § 11 ods. 5 ZoDD splnil povinnosť zabezpečiť označenie predmetu dražby, čo preukázal fotodokumentáciou aj svedeckou výpoveďou J.. J. G..
1.5.3. Znalecký posudok znalca Ing. Miroslava Dubca č. 54/2009 bol žalobcom doručovaný na adresu M. U. 8, U. U., odkiaľ sa zásielky vrátili ako nedoručené dňa 13.10.2009 s poznámkou o neznámom adresátovi. Z rovnakej adresy, ale aj z adresy U. XXX boli žalovanému 2/ vrátené ďalšie zásielky zasielané žalobcom, resp. tieto si prevzala iba žalobkyňa 2/. Žalobcovia mali vedomosť o pripravovaných dražbách, na ktorých sa aj zúčastnili, teda vlastným pričinením zmarili možnosť oboznámiť sa s cenou dražených nehnuteľností určenou znaleckým posudkom, ktorú mali možnosť zistiť aj z oznámenia o dražbe a oznámenia o opakovanej dražbe. Znalecký posudok bol vypracovaný 19.08.2009, opakovaná dražba sa konala 23.04.2010, preto s poukazom na § 22 ods. 1 ZoDD nebolo potrebné zabezpečovať nový odhad ceny predmetu dražby (znalecký posudok nebol starší ako 1 rok). K námietke rozdielnej ceny určenej v znaleckom posudku Ing. Dubca zhotovenom pre účely dobrovoľnej dražby v roku 2009 a v znaleckom posudku Slavomíra Auxta vypracovanom v roku 2007 pre účely poskytnutia úveru súd prvej inštancie na základe porovnania obsahu obidvoch znaleckých posudkov aj na základe výpovede svedka Slavomíra Auxta uviedol, že situácia na trhu s nehnuteľnosťami v roku 2007 bola iná ako v roku 2009. Svedok Slavomíra Auxt potvrdil, že najmä v roku 2008 začala cena nehnuteľností klesať. Dražená nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite so zníženým záujmom o kúpu nehnuteľností, v ktorej je ponuka a dopyt približne na rovnakej úrovni. Východiskovú hodnotu nehnuteľností v znaleckých posudkoch ovplyvnil koeficient polohovej diferenciácie, ktorý sa odvíja od času a ekonomickej situácie v štáte. Pripustil, že ak by oceňoval nehnuteľnosť v roku 2009, stanovená cena by bola nižšia ako v roku 2007. Okresný súd poukázal v odôvodnení rozsudku aj na to, že aj vydraženie nehnuteľností až v opakovanej dražbe svedčí o tom, že za vyššiu cenu nehnuteľnosť nebol ochotný nikto kúpiť. Žalobcovia nepreukázali, že nesprávnosť znaleckého posudku spočíva v nesprávne použitej metóde ohodnotenia nehnuteľností alebo v zlom výpočte ceny. Zdôraznil, že ZoDD neupravuje možnosť súdu v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmavať ocenenie jej predmetu.
1.5.4. Nezaslanie oznámenia o dražbe príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky okresný súd nepovažoval za také porušenie ZoDD, ktoré by sa dotklo práv žalobcov. Uviedol, že toto pochybenie žalovaného 2/ nemohlo spôsobiť žiadnu skutočnú ujmu na majetku žalobcom a už vôbec nie do takej miery, aby okresný súd dražbu z tohto dôvodu vyhlásil za neplatnú.
1.6. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Žalovaní 1/ a 3/ si náhradu trov konania neuplatnili, žalovaný 2/ si uplatnil náhradu trov konania vo výške 243,39 eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia 69,91 eur a cestovných náhrad vo výške 173,48 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovanému 2/ okresný súd nepriznal vzhľadom na to, že pojednávanie, na ktorom sa právny zástupca žalovaného 2/ zúčastnil, muselo byť odročené práve z dôvodu na strane žalovaného 2/ (nepredloženie dražobného spisu do dňa pojednávania), takže nešlo o účelne vynaložené trovy konania. Cestovné náhrady boli priznané vo výške 173,48 eur (Žilina - Brezno a späť dňa 28.10.2014 - 300 km pri spotrebe 8,7 l/100 km, cene PHM 1,25 eur/1 l a základnej náhrade za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 eur/1 km) a dňa 09.01.2015 (300 km pri spotrebe 8,7 l/100 km, cene PHM 1,19 eur/1 l a základnej náhrade za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 eur/1 km) podľa § 7 zák. č. 283/2002 Z. z.; žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť ich úhrady spoločne a nerozdielne.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie namietajúc, že okresný súd sa nezaoberal nesplnením povinnosti dražobníka v zmysle § 17 ods. 5 písm. c) ZoDD zaslať oznámenie o dražbe príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky. Táto podmienka pre zákonnosť dražby vyžadovaná uvedeným zákonným ustanovením nebola dražobníkom splnená. Navrhli, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Žalovaná 3/ uviedla, že oznámením o dražbe príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky sa súd prvej inštancie zaoberal. Ustanovenie § 17 ods. 5 písm. c) ZoDD sa podľa jej názoru týka len osôb, ktoré majú k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo, nejde o všeobecnú povinnosť (ktorá by bola uvedená v zákone v samostatnom odseku alebo pod samostatným písmenom).
4. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 C. s. p.), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcov (ďalej tiež „odvolateľov“) v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
6. Osoba, ktorá tvrdí, že bola porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd o určenie neplatnosti dražby do 3 mesiacov odo dňa príklepu (keďže nejde o prípad, kedy by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má prechádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu). Z obsahu spisu vyplýva, že opakovaná dražba sa konala dňa 23.04.2010, žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 19.07.2010, teda v 3-mesačnej lehote odo dňa príklepu. Zákon o dobrovoľných dražbách totiž neobsahuje špeciálne ustanovenie vo vzťahu k možnosti domáhať sa určenia neplatnosti opakovanej dražby, vychádzajúc z charakteru a podstaty tohto inštitútu je však potrebné aplikovať ust. § 21 ZoDD analogicky aj vo vzťahu k opakovanej dražbe.
7. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že pre určenie neplatnosti dražby nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je namietajúca osoba na svojich právach dotknutá. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.02.2012 uviedli, že (č. l. 96) ich na ich právach ukracuje neoznačenie predmetu dražby zákonom určeným spôsobom, v odvolaní (podanom za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) za takéto porušenie označili nesplnenie povinnosti dražobníka v zmysle § 17 ods. 5 písm. c) ZoDD zaslať oznámenie o dražbe príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky.
7.1. V zmysle § 17 ZoDD je dražobník povinný v stanovenej lehote oznámenie o dražbe zaslať aj zákonom vymedzeným osobám, ktorých práva môžu byť dotknuté konaním dražby. V prípade ust. § 17 ods. 5 písm. c) ZoDD ide o osoby, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností. Nedoručením oznámenia o dražbe príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky teda neutrpeli ujmu žalobcovia, ale práve tieto osoby. Toto zákonné ustanovenie treba vykladať aj v spojení s § 3 ods. 5 ZoDD a so splnením povinnosti navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 5 ZoDD. Navyše poznámka v zmysle § 38 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení účinnom k 23. 04.2010 vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. V tomto prípade má poznámka evidenčný účinok (§ 4 ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností), ide o informáciu pre tretie osoby, že sa začína dobrovoľná dražba a vlastník nie je oprávnený nehnuteľnosť previesť. Týmto spôsobom dochádza k zvýšeniu ochrany tretích osôb, ktoré by mali záujem o prevod nehnuteľností. Po zapísaní poznámky do katastra nehnuteľností je správa katastra povinná zamietnuť návrh na vklad vlastníckeho práva vzhľadom na ust. § 31 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností, pokiaľ by dlžník nepredložil súhlas záložného veriteľa s dispozíciou s nehnuteľnosťou. Poznámky môžu byť v zmysle § 38 zákona o katastri nehnuteľností obmedzujúce alebo informujúce. Podľa § 29 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 23.04.2010 poznámka, ktorá informuje o nehnuteľnosti alebo práve k nehnuteľnosti, je najmä poznámka zapísaná na základe oznámenia o začatí colného exekučného konania, začatia vyvlastňovacieho konania, návrhu účastníka s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, oznámenia veriteľa o začatí výkonu záložného práva.
8. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolatelia netvrdili, a to ani vo vzťahu k výrokom o trovách konania (II., III. a IV. výrok), hoci odvolaním formálne napadli celý rozsudok. Nakoľko ide o závislé výroky (§ 379 písm. a) C. s. p.) od výroku vo veci samej (I. výrok), odvolací súd ich podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil ich vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou účinnou v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie, preto aj v tejto časti rozsudok okresného súdu potvrdil.
9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z § 262 ods. 1 a § 252 ods. 1 C. s. p.. V odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu každý zo žalovaných, preto odvolací súd každému z nich voči žalobcom spoločne a nerozdielne (procesné spoločenstvo žalobcov nie je samostatné) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).