Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-47-2023.pdf
PDF · 87.61 KB
No categories available
7P/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky/manželky: A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. D. E. XXX/X A., F., proti manželovi: G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXX/X A., F., o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: G. B., nar. XX. X. XXXX, A. B., nar. X. X. XXXX a H. B., nar. XX. X. XXXX, mal. deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto
rozhodol:
I/ Súd r o z v á d z a manželstvo A. B., I. J., nar. XX. XX. XXXX a G. B., nar. XX. XX. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX v F. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. vo zväzku X, ročník XXX X, strana XXX, poradové číslo X.
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu rodičov maloletých detí G. B., nar. XX. X. XXXX, A. B., nar. XX. XX. XXXX a H. B. nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
II/ Maloleté deti G. B., nar. XX. X. XXXX, A. B., nar. XX. XX. XXXX a H. B., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III/ Otec maloletých detí je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 140 Eur mesačne, na výživu mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 140 Eur mesačne a na výživu mal. H. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 120 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa poskytuje výživné, do rúk matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
IV/ Navrhovateľka/manželka je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu vo výške 161,36 Eur a manžel navrhovateľky je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 161,36 Eur na účet Okresného súdu Námestovo podľa priloženého platobného predpisu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 25. 4. 2023 navrhovateľka/manželka žiadala, aby súd rozviedol ich manželstvo s manželom a upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom, ktoré pochádzajú z manželstva, na čas po rozvode tak, že ich zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že tá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a že otca mal. detí zaviaže, aby na výživu mal. G. B. prispieval sumou 220 Eur, na výživu mal. A. B. sumou 200 Eur a na výživu mal. H. B. sumou 190 Eur mesačne. Žiadala, aby súd neupravil styk otca s mal. deťmi. Návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo po trojročnej známosti, keď už mali dvojročného syna G. B.. Spočiatku bolo harmonické, až
do roku 2018, kedy ich vzťahy ochladli a dlhodobo sa odcudzili. Nie je možnosť obnovy ich manželského spolužitia.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky/manželky a jej manžela, znaleckým posudkom B. K. E. , B. - znalca z odboru psychológie, vyjadrením kolízneho opatrovníka a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že návrh na rozvod je dôvodný.
3. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine:
1/Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka/manželka sa domáha rozvodu ich manželstva s manželom a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktoré pochádzajú z tohto manželstva. Súd z výsluchov navrhovateľky/manželky a jej manžela zistil, že ich manželstvo nespĺňa účel, ktorý určuje zákon o rodine a to vytvorenie trvalého a harmonického životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželia spolu od apríla 2023 nežijú, pretože navrhovateľka/manželka aj s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti. Odvtedy spolu nekomunikujú, každý z nich si organizuje svoj život samostatne. Súd je názoru, že ich manželstvo je už len formálnym zväzkom, pretože manželia spolu nežijú, nevychovávajú spolu deti, nevedú citový ani intímny život. Vzhľadom na to, že obaja manželia deklarovali nezáujem o obnovu spolužitia, súd je názoru, že rozvrat vzťahov medzi nimi je nielen hlboký, ale aj trvalý, bez reálnej perspektívy zlepšenia v budúcnosti. Súd preto toto manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Čo sa týka príčiny zhoršenia vzťahov medzi manželmi, navrhovateľka/manželka tvrdila, že príčinou bola nadmerná žiarlivosť a nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany manžela. Manžel navrhovateľky/manželky pripustil, že nadmerne požíval alkoholické nápoje, čo však odôvodňoval tým, že v manželstve nebol šťastný a tvrdil, že manželka nehospodárne nakladala
s peniazmi a uprednostňovala kamarátky pred rodinou. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že bolo preukázané, že manžel nadmerne požíval alkoholické nápoje. Neobstojí jeho vysvetlenie , že alkoholické nápoje požíval preto, že bol v manželstve nešťastný. Požívanie alkoholických nápojov nijako nezlepšilo vzťahy medzi manželmi ani nezmiernilo negatívne pocity manžela z manželstva, práve naopak. Čo sa týka nadmernej žiarlivosti, navrhovateľka/manželka tvrdila, že manžel spočiatku toleroval, že má kamarátov, ale postupne sa to zmenilo a boli kvôli tomu aj hádky. Súd dospel k záveru, že ani navrhovateľka/manželka nerešpektovala dôstojnosť svojho manžela, keď neprestala komunikovať s inými mužmi napriek tomu, že vedela, že manželovi to prekáža a spôsobuje to medzi nimi hádky. Čo sa týka tvrdení manžela o nehospodárnom nakladaní navrhovateľky/manželky s peniazmi a uprednostňovaní kamarátok pred rodinou, tieto tvrdenia neboli preukázané vzhľadom na to, že navrhovateľka/manželka ich nepotvrdila, ostali sporné a manžel navrhovateľky/manželky na ich preukázanie nenavrhol žiadne dôkazy.
5. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, rodičia mal. detí ohľadne zverenia mal. detí, zastupovania mal. detí a spravovania ich majetku uzavreli rodičovskú dohodu, v znení uvedenom vo výrokovej časti II/ rozsudku. Túto rodičovskú dohodu odporučil kolízny opatrovník schváliť. Súd zo správy kolízneho opatrovníka aj z výsluchov rodičov detí zistil, že mal. deti v súčasnosti bývajú s matkou, ktorá zabezpečuje starostlivosť o nich na potrebnej úrovni. Zo znaleckého posudku z odboru psychológie súd zistil, že zverenie detí do osobnej starostlivosti matky je v súlade so želaním mal. detí . Súd potom dospel k záveru, že zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky bude v záujme mal. detí, preto schválil rodičovskú dohodu. Rodičia detí nenavrhli upraviť styk otca s deťmi, súd preto styk otca s deťmi neupravoval.
6. Čo sa týka výživného na mal. deti, matka detí navrhovala, aby súd zaviazal otca detí, aby na výživu mal. G. B. prispieval sumou 220 Eur, na výživu mal. A. B. sumou 200 Eur a na výživu mal. H. B. sumou 190 Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 29. 4. 2024 akceptovala výživné 400 Eur mesačne na všetky 3 deti. Otec detí s navrhnutým výživným nesúhlasil, akceptoval maximálne 250 Eur mesačne na všetky tri deti.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že mal. G. B. navštevuje X. ročník, mal. A. B. X. ročník a mal. H. B. X. ročník Základnej školy v F.. Maloleté deti sú zdravé, majú len bežné potreby. Matka maloletých detí pracuje v spoločnosti L. L. M. so sídlom N. O. XX, J., kde za posledných 12 mesiacov jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 12644,20 Eur a daňový bonus 3456,45 Eur. Jej čistý priemerný mesačný príjem je teda vo výške 1341,72 Eur. Okrem toho poberá prídavok na deti vo výške 180 Eur mesačne ( 60 Eur na každé z detí ). Matka detí deklarovala výdavok za byt 250 Eur mesačne, elektrinu 55 Eur mesačne, školský klub detí 12 Eur mesačne ( pre mal. H. B. ) , mobilný telefón mal. G. B. 15 Eur mesačne a mal. A. 8 Eur mesačne, ZRPŠ a triedny fond 20 + 15 Eur ročne ( každé z detí ), 20 Eur za pracovné zošity ( mal. H. ), internet 18,90 Eur mesačne. Otec detí aj kolízny opatrovník tieto výdavky matky detí akceptovali. Otec detí však neakceptoval výdavky tvrdené matkou na splátky pôžičiek, ktoré si matka mala zobrať v januári 2024 a použiť ich na zakúpenie zariadenia bytu. Matka detí síce preukázala, že uzatvorila zmluvy o pôžičke, avšak nepreukázala svoje tvrdenie o spôsobe použitia peňazí na zakúpenie zariadenia bytu.
8. Čo sa týka otca mal. detí, ten pracuje v spoločnosti M. M. so sídlom G. XXX , F. ako výrobný pracovník pri výrobe betónových tvárnic. Za obdobie od mája 2023 do marca 2024 mu bol vyplatený čistý príjem vo výške 6477,42 Eur, priemerný mesačný čistý príjem teda predstavuje 588,85 Eur mesačne. Súd vychádzal z jeho naposledy vyplatenej mzdy ( za marec 2024 )ako z jeho potencionálneho zárobku, pretože jeho faktický príjem priemerne 588,85 Eur mesačne nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy pre zamestnancov v Slovenskej republike ( aktuálne je minimálna mzda 860 Eur mesačne v hrubom ). Keďže otec mal. detí mal naposledy ( za marec 2024 ) vyplatenú mzdu vo výške 1079,48 Eur, súd je názoru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby takúto mzdu dosahoval aj v budúcnosti.
9. Otec mal. detí deklaroval svoje výdavky ako 300 Eur nájomné za časť rodinného domu, kde býva a splátka pôžičky 96 Eur mesačne, ktorú si zobrali spoločne s manželkou. Matka detí nemala výhrady k výdavkom, ktoré deklaroval otec detí. Potvrdila tiež, že otec detí od januára 2024 platí na mal. deti výživné 250 Eur mesačne ( na všetky tri deti ) a okrem toho zaplatil mal. G. v apríli 2024 príspevok na výlet 160 Eur. Súd je názoru, že vzhľadom na vek a potreby mal. detí je primerané výživné vo výške po 140 Eur mesačne na mal. G. B. a A. B. a 120 Eur mesačne na mal. H. B. a súčasne je v možnostiach
a schopnostiach otca mal. detí, aby platil takéto výživné. Vo zvyšnej časti súd zamietol návrh matky detí na určenie výživného ako nedôvodný.
10. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov.
11. Pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že štát má právo podľa výsledku konania proti účastníkom na náhradu nákladov konania, ktoré platil v konaní vedenom podľa Civilného mimosporového poriadku. V konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania podľa pomeru účastníctva na veci a konaní. Vzhľadom na to, že trovy konania štátu ( znalečné vo výške 322,72 Eur ) vznikli v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, majú obaja účastníci konania (teda tak otec, ako aj matka) rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní. Súd preto uložil obom rodičom detí zaplatiť trovy konania štátu, každému po polovici, t.j. 161,36 Eur. Spolu s rozsudkom súd rodičom mal. detí doručuje platobný predpis na zaplatenie trov konania štátu.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd schválil rodičovskú dohodu ( výroková časť II/ rozsudku ) rodičia maloletých detí nie sú oprávnení podať odvolanie. V tejto časti je oprávnený podať odvolanie kolízny opatrovník mal. detí v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Námestovo.
Proti tomuto rozsudku vo výrokovej časti I/ sú navrhovateľka/manželka a manžel oprávnení podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Námestovo.
Proti tomuto rozsudku vo výrokových častiach III/ a V/ sú účastníci oprávnení podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Námestovo.
Proti tomuto rozsudku vo výrokovej časti IV/ sú oprávnení podať odvolanie rodičia mal. detí a štát v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Námestovo.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.