Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-274-2018.pdf
PDF · 96.52 KB
Case nature
Subarea
6Co/274/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov Mgr. Anny Mihálikovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. XXXX/XX, XXX XX X. X., zastúpenej JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom, so sídlom A. U. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XX, 2/ Ing. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XX, obom zastúpeným spoločnosťou AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, 3/ MUDr. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX Y., 4/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX Y., v konaní o zriadenie vecného bremena, v štádiu rozhodovania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 21C/26/2018-79 zo dňa 11.09.2018,
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 21C/26/2018-79 zo dňa 11.09.2018 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2018 sa žalobkyňa domáha, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zriadi vecné bremeno na pozemky vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ až 4/ v kat. úz. U., okres Turčianske Teplice spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovými vozidlami k jej nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území U., ktoré sú na Okresnom úrade Turčianske Teplice, katastrálny odbor zapísaným na LV č. XX. Rozsah vecného bremena je vyznačený v geometrickom pláne č. 35/2018 vyhotovenom Ing. G. A. dňa 08.05.2018, autorizačne overenom Ing. T. G. dňa 09.05.2018 a úradne overenom Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálny odbor dňa 11.05.2018 pod č. 91/2018. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.08.2018 doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd prikázal žalovaným v rade 1/ až 4/ strpieť obmedzenie spočívajúce v umožnení prechodu a prejazdu pešo a motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne v kat. úz. U., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že nemá možnosť slobodného prístupu k svojmu majetku, hrozí vznik škôd, ktoré by v prípade, ak by k nim došlo, nemala ako odvrátiť či zmierniť ich následky, nemôže užívať svoj majetok, nemôže sa kedykoľvek dostať k hnuteľným veciam uloženým v budovách a nie je možné sa nijakým schodným spôsobom dohodnúť so žalovanými na umožnení prístupu k jej nehnuteľnostiam. Žalobkyňa podľa právneho záveru okresného súdu neosvedčila, že je v danom prípade potrebné neodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali potrebu urýchleného zásahu súdu. K oploteniu pozemkov vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/, na ktoré žalobkyňa poukazovala, došlo už v roku 2015 - žalobu o zriadenie vecného bremena podala žalobkyňa na súde až v máji 2018, teda v období približne 3 rokov existencia oplotenia, ktorý bráni žalobkyni v prístupe k jej nehnuteľnostiam, pre ňu nepredstavovala neprekonateľnú prekážku. Tri mesiace po podaní
žaloby vo veci samej podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, okresnému súdu však preskúmaním známych skutočností nebol zrejmý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné urýchlene nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovaným strpieť prechod cez svoje pozemky, keďže tento faktický stav existuje už dlhšie obdobie.
3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa ktorá sa domáhala jeho zmeny a nariadenia ňou navrhovaného neodkladného opatrenia. Poukázala na svoje tvrdenia, ktoré produkovala už v konaní na súde prvej inštancie, a síce, že aktuálne nemá možnosť slobodného prístupu k vlastnému majetku, a v prípade možného vzniku škody by nemala možnosť vzniku škody účinne zabrániť, prípadne vzniknutú škodu zmierniť. V stavbách, ktoré sú obklopené pozemkami žalovaných, sa nachádzajú hodnotné hnuteľné veci, stroje a mechanizmy, na ktorých používanie je žalobkyňa odkázaná na svojvôľu majiteľov okolitých pozemkov (žalovaných), pričom bez prekonania oplotenia nie je prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne možný. Už vzhľadom na stav, keď sú pozemky žalovaných reálne oplotené (čo uviedol aj prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí), nemá žalobkyňa bez predchádzajúceho dohovoru a prosieb prístup k svojim nehnuteľnostiam a nemôže svoj majetok užívať spôsobom, akým by chcela. Žalovaní v rade 1/ a 2/ naviac žijú v Y., na základe čoho sa s nimi musí dohadovať, kedy jej prídu bránu otvoriť. Pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že popísaný faktický stav trvá, nemalo by byť problematické zriadiť na nehnuteľnostiach žalovaných vecné bremeno nielen vo veci samej, ale aj vydaním neodkladného opatrenia, trvajúceho do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Odvolateľka záverom svojho odvolania poukázala na ústavné právo vlastniť a užívať zákonne nadobudnutý majetok, ktorého ochrany sa nielen žalobou vo veci samej, ale aj formou neodkladného opatrenia domáha.
4. Odvolací súd postupom podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP doručil žalovaným v rade 1/ až 4/ odvolanie žalobkyne spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktoré reagovali podaním doručeným súdu dňa 06.11.2018 žalovaní v rade 1/ a 2/.
5. Žalovaní v rade 1/ a /2 v reakcii na návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že v danom prípade nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhuje žalobkyňa. Žalobkyňa tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako ani v odvolaní proti napadnutému uzneseniu neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali urgentnosť zásahu súdu v podobe nariadenia ňou navrhovaného neodkladného opatrenia. Faktický stav nehnuteľností sa nezmenil a pretrváva už od roku 2015, kedy bolo oplotenie postavené, a odvtedy žalobkyňa nepovažovala za potrebné tento stav riešiť súdnou cestou. Predmetný pozemok vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/ je ohradený iba „kolovým“ oplotením, ktoré je opatrené visiacim zámkom, a ako to vyplýva aj s fotodokumentácie predloženej žalovanými v rade 1/ a 2/ tvoriacej prílohu ich podania zo dňa 27.06.2018, jedná sa v prípade potreby (vznik živelnej pohromy a pod.) o ľahko prekonateľné oplotenie. Účelom oplatenia je ochrana pred divou zverou, ktorá na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných chodila. Žalobkyňa má prístup ku svojim nehnuteľnostiam cez pozemky žalovaných vždy po telefonickej dohode, ktorý systém sa aj fakticky realizuje; naposledy bol prístup dohodnutý na deň 24.10.2018, pričom žalobkyňa sa nedostavila. Za nepravdivé označili tvrdenia žalobkyne o tom, že sa trvalo nezdržiavajú v U. ale v Y. - žalovaní v rade 1/ a 2/ už 6 rokov žijú v obci U., kde sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú a do Y. chodia na dlhšie obdobie raz do roka, pričom v tomto čase nechávajú kľúče od brány na oplotení nehnuteľností susedovi, ktorý žalobkyni po telefonickom dohovore umožní prístup ku jej nehnuteľnostiam. Poukázali aj na vstupovanie žalobkyne a niektorých iných osôb (napr. synovec žalobkyne) na sporné nehnuteľnosti v krátkom čase pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v časovom rozmedzí od 18.07.2018 do 24.10.2018 bolo dohodnutých 7 vstupov, zrealizovalo sa 6). Žalovaní v rade 1/ a 2/ žalobkyni nikdy nerobili problém s prístupom k jej nehnuteľnostiam v prípade potreby, keď napr. v priebehu marca 2018 ich žalobkyňa telefonicky oslovila s tým, že jej pozemku bude potrebné vymeniť elektrické meradlo, čo žalovaní v rade 1/ a 2/ zariadili. Podľa ich názoru nedošlo k skutkovej zmene oproti stavu, ktorý bez potreby nariadenia neodkladného opatrenia pretrvával už roky, vždy umožnia žalobkyni vstup na pozemok po dohode a vzhľadom na neuzamykateľnosť a prevedenie oplotenia je tento ľahko prekonateľný a nebráni v nevyhnutnej údržbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Na základe uvedeného žiadali odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdiť. 6. Žalovaní rade 1/ a 2/ v ďalšej časti svojho podania produkovali tvrdenia vo vzťahu k žalobe žalobkyne vo veci samej.
7. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania neboli súdu doručené.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Vo vzťahu k dôvodom odvolania žalobkyne, na podporu správneho záveru prvoinštančného súdu o nesplnení zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, odvolací súd upriamuje pozornosť na dôvody uvedené nižšie.
11. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
13. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
14. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
15. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov - regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), pričom potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba upraviť pomery nemusí byť zásadne len jednorazová, môže byť aj pretrvávajúca po dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami (prípadne navrhovateľom a odporcom) je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude vo vzťahu k podmienke naliehavosti a neodkladnosti pomerov spravidla opodstatnený, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a subjektom, voči ktorému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, musí byť pritom zo strany navrhovateľa relevantným spôsobom osvedčená, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana - či už formou navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne žalobou vo veci samej.
16. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že tu nebola splnená jedna zo zákonom stanovených podmienok jeho nariadenia, a síce potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami formou neodkladného opatrenia. V samotnom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia absentoval nie len princíp opodstatnenosti, ale i princíp proporcionality práv, ktoré by boli nariadeným neodkladným opatrením dotknuté (nariadenie neodkladného opatrenia v prospech práv žalobkyne by v danom prípade automaticky znamenalo zásah do práv protistrany, t.j. žalovaných v rade 1/ až 4/). Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala a v konkrétnostiach ani netvrdila, že by jej zo strany žalovaných v rade 1/ až 4/ reálne hrozil vznik akejkoľvek škody či ujmy, že by zo strany žalovaných v rade 1/ až 4/ dochádzalo k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv a oprávnených záujmov, prípadne že by existovala priama hrozba zhoršenia jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
17. Z tvrdení sporových strán, ktoré sú odvolaciemu súdu známe z predloženého spisového materiálu a ktoré boli podané na súde nielen vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj vo vzťahu k žalobe vo veci samej (o zriadenie vecného bremena), má odvolací súd osvedčené, že žalobkyňa v nehnuteľnostiach v jej vlastníctve, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, nebýva. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v jednej z nehnuteľností sa nachádzajú bezpečne uložené rôzne hnuteľné veci ako pozostalosť po manželovi, ale aj tovar, ktorý slúžil jej manželovi na podnikanie, pričom obchodná spoločnosť ďalej pokračuje v podnikateľskej činnosti (svoje tvrdenie o pokračovaní obchodnej spoločnosti Elektrogas-servis, s.r.o., so sídlom 038 42 Príbovce 235, IČO: 45 975 256, žalobkyňa osvedčila predloženým výpisom z Obchodného registra Oddiel: Sro, vložka číslo: 54397/L). Predmetná spoločnosť, ktorej jedinou spoločníčkou je v súčasnosti žalobkyňa, nemá v nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, sídlo a ani súd nemá osvedčené, že by v predmetných nehnuteľnostiach bola vykonávaná podnikateľská činnosť. Z tvrdení žalobkyne, ktoré neboli žalovanými rozporované, možno ustáliť, že v dotknutých nehnuteľnostiach sa aktuálne môžu nachádzať hnuteľné veci, týkajúce sa činnosti spoločnosti Elektrogas-servis, s.r.o., so sídlom 038 42 Príbovce 235, IČO: 45 975 256, rovnako však možno ustáliť, že prístup k týmto nehnuteľnostiam, vrátane manipulovania s hnuteľnými vecami v nich uskladnenými, sa po dohode so žalovanými vykonáva (táto skutočnosť nebola zo strany žalobkyne rozporovaná). S prihliadnutím na spôsob využívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne vo vzťahu k podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti, tak bez ďalšieho nezakladá reálnu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorej sa žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha.
18. K tvrdeniam žalobkyne obsiahnutým v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o neschodnosti dohody medzi sporovými stranami odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bližším spôsobom nešpecifikovala, v čom reálnu nemožnosť dohody, dočasne upravujúcej právne vzťahy medzi sporovými stranami, vidí. Z tvrdení sporových strán má odvolací súd osvedčené, že prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne je zo strany žalovanej sporovej strany umožňovaný, pričom ani žalobkyňa nerozporovala, že by zo strany žalovaných dochádzalo k neochote resp. časovej rigidite pri dohodách o umožnení prístupu k jej nehnuteľnostiam.
19. Za skutočnosť preukazujúcu neodkladnosť úpravy právnych pomerov sporových strán formou nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení nemožno v danom prípade považovať ani obavu žalobkyne o nemožnosti zabráneniu vzniku škody, prípadne zmiernenia už vzniknutej škody spôsobenej napr. živelnou pohromou či požiarom. Zo správania žalovaných, týkajúceho sa umožňovania prístupu žalobkyne ale aj iných osôb cez svoje nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam žalobkyne, nemožno dedukovať, že by žalovaní pri vzniku žalobkyňou načrtnutej hypotetickej skutočnosti, pri ktorej by na vlastníctve žalobkyne hrozil vznik škody (príp. jej pretrvávanie), nekonali v súčinnosti s postupom potrebným pre zamedzenie škody, ad absurdum by konali v úmysle vzniku škody reálne nezabrániť.
20. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, a preto uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu žalobkyne na jeho vydanie ako vecne správne p o t v r d i l .
21. Odvolací súd dáva zároveň do pozornosti, že neposkytnutie predbežnej ochrany sporným právnym vzťahom prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia neznamená resp. neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ku ktorému dôjde až po vykonaní dokazovania a zhodnotení všetkých relevantných skutočností. Komplexné posúdenie dôvodnosti žaloby bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami strán sporu, ktoré boli stranami sporu produkované v tomto štádiu konania (o neodkladnom opatrení).
22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).