Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/60/2018

Zmenené rozhodnutím 1P/91/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, ml., v právnej veci starostlivosti o maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX E. a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX H. H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení: II. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, pričom oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne. III. Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV. Styk matky s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje. V. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/293/2016-209 zo dňa 18.06.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/60/2018-265 zo dňa 13.12.2018 vo výroku o výchove, výžive a úprave styku maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M., V. 2, právne zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, J. Kráľa 7 a otca F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M., Z. 5, o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/293/2016-209 zo dňa 18.06.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., IV., V., VI. potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (prvý výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80 Eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok), upravil styk otca s maloletým na 1/ každý nepárny týždeň od piatku 18:00 h do nedele 18:00 h, 2/ každý týždeň v pondelok od 14:00 h do 18:00 h a v stredu od 14:00 h do 18:00 h, 3/ každý rok počas letných prázdnin od 01.07. o 08:00 h do 16.07. o 18:00 h a od 01.08. o 08:00 h do 15.08. o 18:00 h, 4/ každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty 08:00 h na začiatku prázdnin do nasledujúcej soboty 18:00 h, 5/ každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od štvrtku 08:00 h do pondelka 18:00 h, 6/ počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12. o 08:00 h do 28.12. o 18:00 h a každý nepárny rok od 28.12. o 08:00 h do 06.01. o 18:00 h (tretí výrok) s tým, že otec je oprávnený maloletého od matky v stanovené dni a hodiny prevziať pred vchodom do bytu matky na adrese M. M., V. XX a povinný matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do jej bytu na adrese M. M., V. XX (štvrtý výrok), matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť (piaty výrok), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok), štátu uložil povinnosť nahradiť znalkyni z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých X.. X. U., bytom C., V. XX, zapísanej v zozname znalcov a tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR pod evidenčným číslom 915011, znalečné v sume 542,40 Eur (siedmy výrok) a upravil učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby tejto znalkyni vyplatila uvedené znalečné na účet vedený v mBanke, číslo IBAN: V XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ôsmy výrok); konštatoval, že štát nemá nárok na náhradu trov konania (deviaty výrok) a že týmto rozhodnutím dochádza ku zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/102/2012-44 zo dňa 20.07.2012 vo výroku o výchove a výžive maloletého (desiaty výrok).

Vychádzajúc z ustanovení §24 ods.2,4, §25 ods.1, §26, §62 ods.1,2,4,5, §75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“) súd prvej inštancie konštatoval, že maloletý pochádza z manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/102/2012-44 zo dňa 20.07.2012 rozvedené; na čas po rozvode bola schválená dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, na základe ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti v týždennom intervale, ktorú doposiaľ rodičia aj maloletý realizujú. Striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa vyžaduje vysokú kultúru rodičovského vzťahu, komunikácie. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že v súčasnosti, aj keď striedavá osobná starostlivosť sa realizuje, nie je funkčná. Každý z rodičov uvádzal dôvody nefunkčnosti striedavej osobnej starostlivosti, spočívajúce vždy na strane druhého rodiča. Vykonaným dokazovaním súd však môže konštatovať, že rodičia vo výchove maloletého nie sú jednotní. Matka pri výchove skôr inklinuje k benevolentnejšiemu prístupu, otec inklinuje k pravidlám, systému, ale bez rešpektovania požiadaviek maloletého (viď správa z poradensko- psychologického procesu, znalecký posudok). Z vyjadrení rodičov tiež vyplynulo, že maloletý nemá rovnaký režim pri plnení školských povinností v domácom prostredí. Rodičia sa nevedia zhodnúť ani na záujmovej činnosti maloletého (prihlásenie maloletého na krúžok otcom a odhlásenie maloletého z krúžku matkou), návšteve predmetu náboženstvo, resp. etiky. V rodičovskom vzťahu absentuje dôvera, rešpekt, akceptovanie sa navzájom ako rodičov, čo sa už prejavilo v aktuálnom psychickom prežívaní maloletého, u ktorého boli zaznamenané mierne psychické adaptačné problémy (viď znalecký posudok). Z pohovoru s maloletým, vykonaným opatrovníkom a taktiež pred znalcom vyplynul odmietavý postoj maloletého k striedavej osobnej starostlivosti, ktorý nie je priamo matkou zmanipulovaný, ovplyvnený tak, ako otec udával, ale vyplýva zo silne negatívneho vzťahu maloletého k ďalším osobám vo výchovnom prostredí otca (starých rodičov maloletého zo strany otca), ktorí sú neprimerane zaangažovaní do výchovy maloletého. Starí rodičia maloletého zo strany otca sa písomne vyjadrili súdu, v ktorom sa negatívne vyjadrovali k osobe matky, jej priateľovi, jej výchovným prístupom a vyzdvihovali seba napriek tomu, že nie sú rodičmi, pri potrebe napr. navštevovania špeciálnej ZŠ maloletého. Okresný súd dospel k názoru, že nie je v záujme maloletého, aby sa naďalej jeho starostlivosť realizovala vo forme striedavej osobnej starostlivosti, a preto návrh matky považoval za dôvodne podaný. Po zrušení striedavej osobnej starostlivosti, ktorej sa domáhali obidvaja rodičia, každý z nich trval na zverení maloletého do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletého po zrušení striedavej osobnej starostlivosti. Za účelom posúdenia citových väzieb maloletého s rodičmi bolo nariadené znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že vzťah maloletého a matky je silne emočne pozitívny a blízky. Vzťah maloletého s otcom je pozitívny len mierne. Výchovný prístup matky je viac zameraný na emočné porozumenie maloletého, na vzájomnú komunikáciu a blízkosť. Menej je zameraný na podporu samostatných a nezávislých prejavov maloletého. Otcov výchovný prístup je viac zameraný na praktické a formálne stránky výchovy. Celkovo je však výchovný prístup otca menej angažovaný a vo väčšej miere ovplyvnený v nahrádzaní aj výchovným prístupom starých rodičov, čo vyplynulo nielen zo znaleckého posudku, ale samotného podania starých rodičov zo strany otca, v ktorom uvádzali, že práve vďaka nim maloletý navštevoval špeciálnu MŠ, dali mu zákaz používať mobilný telefón jeden deň. Výchovný prístup rodičov je čiastočne ovplyvnený aj ich zdravotnými obmedzeniami, na strane matky jej zrakovým postihnutím a na strane otca jeho psychickým ochorením (reziduálna schizofrénia). Súd dospel k záveru, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky zodpovedá potrebám maloletého a preto jej návrhu v tejto časti vyhovel, t.j. maloletého po zrušení striedavej osobnej starostlivosti zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, ale len v bežných veciach. V tejto súvislosti súd matku upozornil, že o podstatných veciach maloletého, ako je jeho príprava na budúce povolanie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zmena bydliska maloletého sa musí s otcom dohodnúť a v prípade, že medzi nimi nedôjde k dohode, nič jej nebráni v podaní návrhu v zmysle § 35 Zákona o rodine. Okresný súd poukázal aj na §28 ods. 2, prvá veta a §30 ods.1 Zákona o rodine, nespochybňujúc dôležitú úlohu starých rodičov na výchove dieťaťa, že ani starí rodičia vo vzťahu k maloletému (svojmu vnukovi) nemôžu a ani nemajú zákonné oprávnenie zasahovať do starostlivosti oboch rodičov o maloleté dieťa, alebo ju v takom rozsahu suplovať, ako v konaní bolo preukázané. Pri určovaní výšky výživného vo výške 80Eur otcovi okresný súd konštatoval, že maloletý má 10 rokov, končí 3. ročník ZŠ, stravuje sa v škole, absolvuje bezplatné krúžky; je vedený v očnej, hematologickej, imunoalergologickej ambulancii. Počas sezóny maloletý na alergiu užíva lieky za doplatok 20 Eur; nosí okuliare s obmenou jedenkrát za 2 roky. Otec maloletého je invalidným dôchodcom, jeho miera poklesu zamestnať sa je 45%; aktuálne jediným príjmom otca je invalidný dôchodok vo výške 165,80 Eur. Pracovný pomer u posledného

zamestnávateľa, kde dosahoval príjem vo výške 509,99 Eur, rozviazal dohodou bez uvedenia dôvodu k 31.03.2018. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 252,20 Eur, kompenzačného príspevku vo výške 18 Eur, príspevku na bývanie vo výške 30 Eur mesačne a jej miera poklesu zamestnať sa je 70 Eur. Obaja rodičia okrem maloletého H. inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletým. Maloletý na čas po rozvode bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa realizuje takmer 6 rokov. Z výsledkov dokazovania nevyplynula žiadne okolnosť, pre ktorú by otec nemohol realizovať svoje rodičovské právo a zároveň povinnosť podieľať sa na výchove, starostlivosti o maloletého v rámci realizácie styku. Nebola zistená žiadna okolnosť, pre ktorú by sa maloletý s otcom nemohol stretávať. Maloletému vzhľadom na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti domácnosť otca je známa. Otec počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého za výdatnej pomoci svojich rodičov sa s maloletým učil, dohliadal na jeho školské povinnosti, zabezpečoval mu mimoškolské aktivity, trávil s ním voľný čas. Otec pozná povahu, potreby maloletého. Maloletý si zvykol aj na výchovu v domácnosti otca, či už priamo zo strany otca, alebo jeho rodičov. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania striedavej osobnej starostlivosti a tým aj podiel otca na výchove a starostlivosti o maloletého za pomoci svojich rodičov, súd sa stotožnil so záverom znalca, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým v čo najväčšom a najčastejšom rozsahu, čím otec bude mať naďalej možnosť aktívne sa zúčastňovať na školských a mimoškolských aktivitách maloletého, ktoré mu doposiaľ aj zabezpečoval. Pri samotnej úprave rozsahu styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom súd berie do úvahy okolnosti tak na strane maloletého ako jeho vek, zdravotný stav, plnenie školských, mimoškolských aktivít a na strane oprávneného rodiča vytvorenie bytových, ekonomických podmienok na stretávanie sa s maloletým, jeho pracovnú dobu a v neposlednom rade aj vzájomnú citovú väzbu medzi maloletým dieťaťom a oprávneným rodičom. Pri úprave styku otca v 1. bode, t.j. úprave styku na každý nepárny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele 18:00 hod. súd návrhu matky, ktorá navrhovala upraviť styk otca s maloletým na každý nepárny týždeň od piatku 18:00 hod. do nedele 10:00 hod. a otec v rámci poradensko-psychologického procesu v prípade zverenia maloletého matke navrhoval upraviť jeho stretávanie trikrát do týždňa, nevyhovel. Návrhu matky nevyhovel z dôvodu, že nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý styk otca s maloletým by sa nemohol realizovať počas celého víkendu, t.j. do nedele 18:00 hod. Pri úprave styku otca do nedele 18:00 hod. súd zohľadnil skutočnosť, že otec doteraz sa o maloletého staral, podieľal sa na plnení školských povinností maloletého a v rámci doterajšej formy striedavej osobnej starostlivosti si rodičia maloletého odovzdávali práve v nedeľu o 18:00 hod., čím súd ponechal kontinuálnosť odovzdávaní v nedeľu o 18:00 hod. Súd ani návrhu otca, ktorý žiadal upraviť styk na tri víkendy v mesiaci nemohol vyhovieť z dôvodu, že matka má rovnako ako otec právo tráviť s maloletým dni pracovného voľna a mať s ním rovnako ako otec program, uskutočňovať výlety, čo by jej bolo znemožnené. Pokiaľ matka navrhovala upraviť styk otca s maloletým na párny víkend, súd jej návrhu nevyhovel, pretože doteraz otec maloletého mal od nedele párneho týždňa do nedele nepárneho týždňa 18:00 hod. Úpravou nepárneho víkendu súd sledoval zachovanie kontinuálnosti trávenia víkendov maloletého či už s otcom, alebo matkou. Okresný súd, stotožňujúc sa s odporučením znalca, upravil aj stretávanie otca podľa 2. bodu, t.j. každý týždeň v pondelok od 14:00 hod. do 18:00 hod. a stredu od 14:00 hod. do 18:00 hod. Pri úprave týchto dní súd vychádzal z vyjadrenia otca pred opatrovníkom, ktorý práve navrhoval upraviť styk počas týždňa na dni v pondelok a v stredu, čomu súd vyhovel z dôvodu, že maloletý práve v pondelok má mimoškolskú aktivitu, na ktorej sa otec bude môcť s maloletým spoločne zúčastniť. Aby styk otca s maloletým bol čo najčastejší, upravil jeho stretávanie s poukazom aj na odporučenie znalca aj počas stredy. Pri určovaní rozsahu styku otca počas pondelka a stredy súd zohľadnil režim maloletého, jeho školský rozvrh a možnosť otca v stredu podieľať sa aj na príprave maloletého do školy. Pri úprave styku otca s maloletým v 3. bode, t.j. počas letných prázdnin od 01.07. o 08:00 hod. do 16.07. 18:00 hod. a od 01.08. o 08:00 hod. do 15.08. 18:00 hod. súd návrhu matky vyhovel (matka navrhovala upraviť styk otca počas letných prázdnin na dva týždne v júli a dva týždne v auguste, ktoré bližšie nešpecifikovala). Otec navrhoval v rámci poradensko-psychologického procesu v prípade zverenia maloletého do starostlivosti matky upraviť jeho styk s maloletým počas letných prázdnin celé dva mesiace. Súd takémuto návrhu otca nemohol vyhovieť z dôvodu, že pri svojom rozhodovaní musel rešpektovať nielen právo otca ale aj matky počas letných prázdnin mať možnosť tráviť s maloletým čas výletmi, príp. pobytmi mimo miesta bydliska. Keďže matka nešpecifikovala konkrétne obdobie dvoch týždňov v mesiaci júl a august, súd ich upravil v mesiaci júl hneď na začiatku letných prázdnin, aby otec mohol po bežnom kontakte počas školského roka, t.j. každého nepárneho víkendu tráviť s maloletým čas. Následne upravil styk otca v mesiaci august v prvej polovici preto, aby matke ponechal priestor pred

nástupom do školy maloletého postupne pripravovať na školské povinnosti a mala možnosť mu zakúpiť do školy školské potreby, oblečenie. Pri úprave styku otca s maloletým v 4. bode, t.j. každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty 08:00 hod. na začiatku prázdnin do nasledujúcej soboty 18:00 hod. súd čiastočne návrhu matky vyhovel, t.j. v zmysle jej návrhu upravil styk otca s maloletým každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty 08:00 hod. na ich začiatku do nasledujúcej soboty. Súd však nevyhovel návrhu matky, aby maloletý bol odovzdaný v sobotu na konci jarných prázdnin o 08:00 hod. z dôvodu, že matka čas odovzdania žiadnym spôsobom neodôvodnila a zároveň nebol zistený žiadny dôvod, aby styk otca s maloletým sa nerealizoval do soboty 18:00 hod. Aj pri odovzdaní maloletého na konci jarných prázdnin v sobotu o 18:00 hod. maloletý má stále dostatočný priestor, aby sa po styku s otcom a ich spoločných aktivitách v domácnosti matky zaklimatizoval a pripravil na nástup do školy po jarných prázdninách. Pri úprave styku podľa 5. bodu t.j. každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od štvrtka 08:00 hod. do pondelka 18:00 hod. súd čiastočne vyhovel návrhu matky a návrhu otca. Matka navrhovala upraviť styk otca počas veľkonočných prázdnin od štvrtka 18:00 hod. do pondelka 18:00 hod. a otec každý rok celé veľkonočné sviatky. Súd upravil styk otca s maloletým počas veľkonočných prázdnin v zmysle návrhu matky počas nepárneho roka od štvrtka, ale nie od 18:00 hod. ale od 08:00 hod. do pondelka, ale nie 10:00 hod. ale 18:00 hod. Súd pri úprave času preberania a odovzdávania maloletého rodičmi počas veľkonočných sviatkov zohľadnil dĺžku trvania veľkonočných prázdnin a skutočnosť a tiež možnosť otca v nepárnom roku tráviť s maloletým celé veľkonočné prázdniny s tým, že počas párneho roka matka bude mať rovnakú možnosť. Z tohto dôvodu návrhu otca, ktorý žiadal mať upravené veľkonočné prázdniny každý rok nevyhovel. Pri úprave styku otca s maloletým podľa 6. bodu, t.j. počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. do 08:00 hod. do 28.12. o 18:00 hod. každý nepárny rok od 28.12. o 08:00 hod. do 06.01. 18:00 hod. súd návrhu matky rovnako ako aj otca nevyhovel. Matka navrhovala upraviť styk počas zimných prázdnin každý rok od 26.12. 13:00 hod. do 29.12. 13:00 hod. a otec každý rok od 23.12. do 02.01.. Súd pri úprave zimných prázdnin zobral do úvahy dĺžku ich trvania a možnosť každého rodiča tráviť zimné prázdniny s maloletým v rozsahu 1/2. Zároveň súd umožnil maloletému tráviť vianočné sviatky striedavo s každým rodičom a zažívať tradície vianočných sviatkov tak v rodine otca ako aj matky. Pri úprave styku otca s maloletým a to konkrétne určovania času preberania a odovzdávania maloletého sledoval zabezpečenie jeho jednotnosti a preto čas preberania a odovzdávania upravoval na 18:00 hod. resp. 08:00 hod.. Takto upravený rozsah styku je nielenže štandardným, zodpovedajúci zaužívanej súdnej praxi a platnej judikatúre, ale zároveň otcovi umožní aktívne tráviť s maloletým čas, mať spoločné aktivity a tým udržiavať ich vzťah spolupatričnosť a citovú väzbu. Pokiaľ otec navrhoval v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky v rámci poradensko-psychologického procesu upraviť jeho styk s maloletým 1/ tri víkendy v mesiaci, 2/ celé dva mesiace júl, august, 3/ zimné prázdniny od 23.12. do 02.01., 4/ celé veľkonočné sviatky, súd konštatoval, že otec takýmto rozsahom styku s maloletým nemôže kompenzovať skutočnosť, že maloletý zverením do starostlivosti matky bude s ňou vo väčšom rozsahu. Pri úprave styku oprávneného rodiča v danom prípade otca, súd musel zohľadniť aj potrebu matky aktívne tráviť s maloletým voľný čas, víkendy, prázdniny a preto návrh otca nemohol akceptovať. Miesto preberania a odovzdávania maloletého rodičmi na styk s otcom súd upravil pred vchodom do bytu matky, čím nechal kontinuálnosť preberania maloletého tak, ako v súčasnosti pri realizovaní striedavej osobnej starostlivosti prebieha. Vzhľadom na matkou prezentovaný záujem v konaní bez súhlasu otca presťahovať sa do Nitry, špecifikoval miesto adresou X., V. XX. Aj keď súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, maloletého nemá v absolútnej moci, a preto nemôže len matka rozhodovať o takej podstatnej veci, ako je presťahovanie maloletého bez vedomia a súhlasu otca. Matka si musí byť vedomá, že presťahovanie maloletého do Nitry za jej priateľom závažným spôsobom zasahuje do práv maloletého a rovnako aj do práv otca ako rodiča, ktorý má rovnaké rodičovské práva. Súd nespochybňuje právo matky na svoj súkromný život, ale pri svojom rozhodovaní o ňom musí zohľadňovať skutočnosť, že sa týkajú aj maloletého. Súd matke uložil povinnosť maloletého na styk pripraviť, t.j. maloletého odovzdať s potrebnými osobnými vecami a po psychickej stránke ho pripraviť tak, aby otca tak ako doposiaľ neodmietal. Matka je tiež povinná styk otcovi s maloletým v zmysle súdneho rozhodnutia umožniť. O trovách konania súd rozhodol podľa §52 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie do tretieho a štvrtého výroku o úprave styku matka. Nesúhlasila s 3. a 4.

výrokom uvedeného rozsudku, pretože súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; okresný súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci v zmysle §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Miesto preberania a odovzdávania dieťaťa pri realizácii styku dieťaťa s otcom súd určil adresou Q.XX, M. M.. Na tejto adrese sa matka zdržiava len prechodne a nemá tu trvalý pobyt. V tomto byte býva na základe nájomnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú s prenajímateľom len do konca januára 2019. V prílohe súdu predložila dodatok číslo 4 k nájomnej zmluve. Takýto výrok rozsudku bude v čase ukončenia nájomnej zmluvy na byt, v ktorom matka v súčasnej dobe býva, nevykonateľný a bude v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. V prípade zmeny adresy matky pri skončení nájomnej zmluvy bude táto nútená opätovne podávať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti z dôvodu zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd nemôže zaväzovať matku k povinnosti ktorej splnenie nezávisí len od matky samotnej. Predmetná nájomná zmluva upravuje vzťah medzi prenajímateľom a matkou, kedy jej trvanie nie je vo výlučnej dispozícii matky. Predmetný výrok rozsudku by bol v prípade výpovede z nájmu zo strany prenajímateľa nevykonateľný. Matka by sa v dôsledku vyššie uvedeného dostala do konania v rozpore so zákonom, kedy by z jej strany nebolo možné zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia a to aj bez jej zavinenia. Uvedené rozhodnutie súdu, ktorým presne špecifikoval adresu odovzdávania dieťaťa preto považovala s poukazom na §35 zákona o rodine za nadbytočné. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu, kde prvostupňový súd poukazuje na matkou prezentovaný záujem presťahovať sa s maloletým do S., považovala za nedostatočné. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo I US 269/05 - 34 zo dňa 20.12.2006 o potrebe v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom odôvodniť rozhodnutie súdu. Okresný súd nedostatočne odôvodnil aj rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým na každý týždeň v pondelok a stredu v čase od 14. 00 do 18. 00 hod. V tejto časti okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom a neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala na závery znaleckého dokazovania a na povinnosť súdu prihliadať na názor maloletého dieťaťa. Maloletý H. vo veku 10 rokov je schopný vyjadriť svoj názor v otázke rozsahu stretávania sa s otcom. Súd mal podrobnejšie skúmať dôvody odmietania otca maloletým dieťaťom. Nevykonanie dôkazu o príčinách odmietania otca dieťaťom podstatným spôsobom ovplyvnilo konečné rozhodnutie súdu. Súd neskúmal postoj maloletého k veci stretávania sa s otcom aj počas školského týždňa. Dokazovanie nebolo vykonané dostatočne. Poukázala na správu z poradensko-psychologického procesu zo dňa 11.01.2017 Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, kde je uvedené, že otec maloletý otca odmieta. Okresný súd mal skúmať príčiny správania sa dieťaťa vzhľadom na závery znaleckého posudku o problémovom správaní sa maloletého v školskom prostredí, jeho neschopnosť začleniť sa do školského kolektívu. Osobná starostlivosť predstavuje pre otca nadmernú psychickú záťaž, čo by sa mohlo odzrkadliť v celkovej kvalite jeho výchovného prostredia. Znalkyňa uviedla, že vzťah maloletého s otcom je pozitívny, ale len mierne a poukázala na záver znaleckého posudku, že v osobnosti otca sa prejavili trvalejšie následky psychického ochorenia, na ktoré sa lieči. Uvedené zistenia okresný súd nezahrnul do dokazovania pri posudzovaní vhodnosti rozsahu stretávania sa maloletého s otcom v rámci jeho mimoškolských aktivít cez školský týždeň, ako aj konečného vplyvu správania sa otca na maloletého. Nesúhlasila s tvrdením prvostupňového súdu, že postoje maloletého nevychádzajú z jeho vlastného vnímania; súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku 18. 00 hod do nedele 18.00, každý rok počas letných prázdnin od 01.07. o 8.00 hod, do 16.07. o 18.00 hod a od 01.08. o 8.00 hod do 15.08. o 8.00 hod, každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty o 8.00 na začiatku prázdnin do nasledujúcej soboty 18.00 hod, každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od štvrtku 8.00 hod do pondelka 18.00 hod, počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12. o 8.00 hod do 28.12 o 18.00 hod a každý nepárny rok o 8.00 hod do 06.01. o 18.00 hod a v časti úpravu úpravy miesta odovzdávania maloletého dieťaťa na styk s otcom navrhla rozsudok zmeniť tak, že otec je oprávnený maloletého od matky stanovené dni a hodiny prevziať pred vchodom do bytu matky a povinný matke stanovené dni a hodiny maloletého odovzdať pred vchodom do jej bytu. Prípadne navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušilo a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Odvolaním matka len potvrdila skutočnosť, že sa mieni odsťahovať za svojím terajším priateľom do S.

a tam vychovávať ich spoločného syna, s čím otec nesúhlasí. Táto skutočnosť môže v značnej miere ovplyvniť jeho kontakt so synom. V znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že úprava styku otca so synom 2× do mesiaca počas víkendov je nedostatočná, a aby mohol byť za angažovaný do jeho školských a záujmov iných vecí, bolo by vhodné a žiaduce, aby mohol mať so synom styk aj počas týždňa. Znalkyňa preto odporučila súdu okrem víkendových stretnutí zaradiť aj 2 stretnutia počas týždňa, čo okresný súd aj správne vyhodnotil. Nesúhlas matky dieťaťa s touto skutočnosťou len opätovne poukazuje na to, že matka dieťaťa sa mieni vysťahovať mimo M. M., čo by úplne znemožnila otcovi stretávať sa so synom. On má záujem naďalej sa podieľať na výchove svojho syna tráviť s ním a voľné chvíle, pomáhať mu pri školských aj mimoškolských aktivitách. Je potrebné so synom navštevovať pravidelné zdravotné prehliadky, na čo jeho matka neustále zabúda. Okresný súd rozhodol správne, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne vec posúdil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu v časti zmeniť a v časti potvrdiť ako vecne správny. Matka maloletého má byt na V. ulici XX v M. M. v prenájme a to na základe zmluvy o prenájme do 31.01.2019. V prípade výpovede z nájmu by odovzdávanie a preberanie dieťaťa pri styku s otcom značne bolo sťažené a nekorešpondujúce so záujmom dieťaťa. V tejto časti navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, aby otec bol oprávnený maloletého od matky v stanovené dni a hodiny prevziať pred vchodom do bytu matky a povinný matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do jej bytu. Vo zvyšných častiach odporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Otec maloletého pri realizovaní striedavej osobnej starostlivosti o maloletého v týždňových intervaloch sa o maloletého riadne stará a podieľa sa na plnení školských povinností maloletého a tiež na mimoškolských aktivitách maloletého spolu s maloletým. Výchova otca má nezastupiteľný význam, čo sa preukázalo aj v doterajšom priebehu starostlivosti a maloletého. Kolízny opatrovník sa stotožnil s vyjadreniami znalca, ktorý odporúčal, aby sa otec mohol kontaktovať s maloletým aj počas pracovného týždňa, aby mohol byť naďalej angažovaný v školských a záujmových aktivitách maloletého. Znalkyňa uviedla, že vzťah maloletého s otcom je pozitívny, ale len mierne, je preto v najlepšom záujme maloletého, aby sa jeho vzťah s otcom naďalej posilňoval a rozvíjal.

5. Po doručení vyjadrení sa už účastníci k nim nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov:

7. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci rozsiahle dokazovanie, úplne zistil skutočný stav veci a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov; obidvaja rodičia vytvorili pre maloleté dieťa prijateľné podmienky na bývanie. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ako aj pri úprave styku súd vychádzal z výsluchu účastníkov, rodičov, kolízneho opatrovníka, zo znaleckého posudku a listinných dokladov.

9. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými matkou v odvolaní, sa náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie; dôsledne sa zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázala v odvolaní matka. Styk, upravený okresným súdom, je vzhľadom na vzťah maloletého dieťaťa s otcom, dostatočný s prihliadnutím práve na skutočnosť, že otec má možnosť sa s dieťaťom pravidelne stretávať aj uprostred týždňa.

10. Krajský súd sa stotožňuje s obsahom úpravy styku, stanoveným okresným súdom. V budúcnosti nie je vylúčené, že v prípade osvedčenia tohto modelu bude možné styk otca s maloletým dieťaťom nanovo upraviť, resp. ak rodičia budú schopní spolupracovať, k ďalšej úprave styku už súdne rozhodnutie potrebovať nebudú. Krajský súd zdôrazňuje, že model otca pri výchove maloletého dieťaťa je nenahraditeľný a pri výchove maloletého dieťaťa aj prospešný. Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a to riadne, čo znamená primeraným oblečením, obutím, odovzdaním preukazu poistenca, ale aj psychicky, t.j. motiváciou tak, aby sa maloletý na styk s otcom tešil a aj ho s radosťou prežíval. Miesto preberania maloletého pred bytom matky, viazaným na konkrétnu adresu, je v prejednávanej veci akceptovateľné vzhľadom na správanie sa matky, prezentujúcej záujem odsťahovať sa s dieťaťom do S.. Nie je dôvodné zmeniť túto úpravu ani vzhľadom na končiacu sa lehotu nájmu matky s prenajímateľom bytu; matka predkladala už štvrtý dodatok o predĺžení nájomnej zmluvy, aktuálne trvajúcej do 31.01.2019. Je preto zrejmé, že nič jej nebráni ani v súčasnosti nájomnú zmluvu opäť predĺžiť o jeden rok. krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že dieťa nie je vo vlastníctve matky, otec má právo podieľať sa plnohodnotne na jeho výchove, hoci už rodičia spolu nežijú.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, preto rozsudok v plnom rozsahu potvrdil, a to aj vo výrokoch V. a VI., hoci osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokmi súvisiacimi.

12. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v zmysle §52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).