Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10P-172-2018.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/172/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. M. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., z rodičov: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX a H. Šebo, nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. XXX, v konaní zastúpený M.. V. Y. D., advokátkou so sídlom G. XXX, na návrh matky, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 23.07.2018.
II. Zaostalé výživné za obdobie od 23.07.2018 do 13.12.2018 vo výške 425,84 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu U. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC/XXX/ XXXX-XX vo výroku o výživnom pre mal. M..
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 23.07.2018 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. M. zo sumy 50 Eur na sumu 150 Eur mesačne od podania návrhu. V písomnom návrhu poukázala na zvýšené náklady pre syna, ktorý navštevuje 6. ročník základnej školy. Uviedla, že od rozvodu manželstva s otcom dieťaťa nekomunikujú, nie je schopná si od neho pýtať viac peňazí na výdavky so synom. Na pojednávaní uviedla, že sú zvýšené náklady aj stým, že dieťa sa venuje turistike, kde síce neuhrádza pravidelný poplatok, avšak chodia na turistické sústredenia v trvaní napr. týždeň. Len počas leta 2018 takto uhradila 400 Eur, nakoľko chcela, aby syn mal počas letných prázdnin program. Tiež sa venuje v škole florbalu, pričom mu musí zabezpečiť športové ošatenie a výstroj. Maloletý je alergik, je potrebné doplácať za lieky, ktoré užíva. S dieťaťom žije sama v obecnom byte. Poukázala na výdavky spojené s bývaním. Uviedla, že v októbri 2018 u nej došlo k zmene, nakoľko je práceneschopná, keďže je onkologická pacientka. Má zvýšené náklady, chodí každý tretí týždeň na chemoterapiu do N. N., kde ju vozia autom, pretože pre nevoľnosť nemôže cestovať vlakom resp. autobusom. Bola nútená si zakúpiť parochňu, na ktorú štát prispel sumou len 30 Eur. Otec prispeje synovi aj navyše, ale nie často, najmä na sviatky maloletého. Teraz zakúpil ošatenie, za čo je otcovi vďačná. Do apríla 2019 by mala absolvovať chemoterapiu, teda minimálne do toho obdobia nemôže pracovať. Žiadala, aby súd prihliadol na to, že otec potreby na seba vyčíslil vo výške 400 Eur mesačne, pričom z takejto sumy musí ona zabezpečiť potreby dvoch ľudí.
2. Otec v písomnom vyjadrení ako i na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného na sumu 70 Eur mesačne. Poukázal na to, že so synom sa stretáva pravidelne, podľa možností dieťaťa. Matka s ním prestala komunikovať, stretnutie s maloletým rieši výlučne so synom. Pokiaľ by ho matka požiadala o zvýšenie výživného, mohli sa dohodnúť mimosúdne. Vždy, ak je príležitosť, kupuje synovi oblečenie alebo mu dá peniaze. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorej zdravotný stav nedovoľuje sa zamestnať, pričom bývajú s jeho rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Na celkových nákladoch na bývanie sa podieľajú s manželkou v 1 - ine. Uhrádza tiež pôžičky, pričom jednu si zobral v čase vyporiadania BSM a druhú na materiál v súvislosti s prerábkou domu. Okrem nákladov na bývanie, pôžičky, poistenie vozidla uviedol, že jeho osobné náklady na ošatenie, hygienické potreby, stravu, mobilný telefón sú vo výške 400 Eur a na ošatenie, stravu a hygienické potreby manželky 150 Eur mesačne. Má za to, že od poslednej úpravy výživného vzrástol príjem matky dieťaťa viac ako o 100%, pričom jej ubudla vyživovacia povinnosť k synovi O.. Matka nepreukázala, že náklady pre syna sú 300 Eur mesačne, nepredložila náklady na učebné pomôcky a iné potreby.
3. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky a zvýšiť výživné na sumu 150 Eur mesačne. Poukázal na dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodnutia, za ktorú na strane maloletého došlo k zmene pomerov. Maloletý fyzicky vyspel, navštevuje druhý stupeň základnej školy. Sú náklady aj s jeho zdravotným stavom. Zmenili sa pomery aj na strane rodičov, pričom otec nepreukázal, že by výživné vo výške 150 Eur nebol schopný platiť, ani nepreukázal výšku svojich osobných výdavkov, na ktoré poukazuje.
4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Vyživovacia povinnosť otca k mal. M. bola naposledy upravená (určená) rozsudkom Okresného súdu U. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode bol mal. M. zverený do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 50 Eur mesačne. Aj ďalšie deti pochádzajúce z manželstva v tom čase mal. U., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 120 I. pre U. a XX Eur pre O..
5. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom matka s deťmi bývala v podnájme, za ktorý mesačne uhrádzala 170 Eur. Z pripojeného spisu (o rozvode manželstva čl. 25) vyplýva, že dosahovala príjem 350 Eur mesačne. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 763,38 Eur. Býval v byte, ktorý mali rodičia v BSM. Uhrádzal elektrinu 45 Eur, plyn 51 Eur, fond bývania 17 Eur, vodu 30 Eur, internet 20 Eur, Digi TV 10 Eur a pôžičku vo výške 150 Eur mesačne. Rodičia mali ďalšie dve vyživovacie povinnosti (viď bod 4. odôvodnenia). O.. M. navštevoval materskú školu, kde mesačný poplatok za stravu predstavoval 20 Eur, poplatok do triedneho fondu 1 Eur. Bol zdravý.
6. V súčasnosti matka s mal. M. býva v obecnom byte, za ktorý mesačne uhrádza preddavky vo výške 138,91 Eur, elektrinu 19,35 Eur, plyn 33 Eur, vodu štvrťročne podľa spotreby od 43,70-55,10 Eur, RTVS 4,64 Eur, satelit 23,53 Eur. Ročný poplatok za komunálny odpad platí 45 Eur. Matka je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem predstavuje 991,45 Eur a poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur. Od 14.10.2018 je práceneschopná z dôvodu onkologického ochorenia (o druhu ochorenia a potrebe chemoterapie predložila lekárske potvrdenie). Sú jej priznané nemocenské dávky vo výške 22,74811000 Eur na deň. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.148,14 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce v U.. Má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, nebola však uznaná za invalidnú (čl. 50-52), nemá žiaden príjem. Bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov otca, ktorí tiež bývajú s nimi v spoločnej domácnosti. Podieľajú sa v polovici na nákladoch spojených s bývaním, čo mesačne predstavuje plyn 70 Eur, elektrina 20 Eur, voda 20 Eur. Otec tiež uhrádza pôžičky vo výške 155,11 Eur mesačne, internet 23 Eur a raz ročne zákonné poistenie motorového vozidla 130 Eur. Rodičom ubudli vyživovacie povinnosti k spoločným v tom čase plnoletým deťom U. a O., ktorí podľa vyjadrenia matky sú schopní sami sa živiť.
7. V súčasnosti navštevuje mal. M. 6. ročník základnej školy (v čase začatia konania bol po ukončení piateho ročníka). Stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok predstavuje 22 Eur. Aktívne sa venuje turistike a florbalu. V súvislosti s alergiou užíva lieky, pričom doplatky činia podľa vyjadrenia matky okolo 20 Eur mesačne.
8. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa§ 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne
- vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
13. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
14. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.
15. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
16. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného ubehlo 8 rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. O.. M. fyzicky vyspel, v ktorej súvislosti sa zvýšili náklady na jeho ošatenie, stravovanie, hygienické potreby, športové a kultúrne vyžitie. Je nesporné, že všetky náklady na dieťa v druhom stupni základnej školy sú vyššie ako u dieťaťa v predškolskom veku, pričom v súčasnosti sú tiež náklady na zabezpečenie školských pomôcok, mimoškolských aktivít ako i so zdravotným stavom dieťaťa. Jednoznačne i na strane rodičov sa oproti ostatnej úprave výživného zmenili pomery podstatným spôsobom. Obom ubudla vyživovacia povinnosť k dvom spoločným deťom, ktorú mal otec určenú v celkovej výške 200 Eur mesačne. Taktiež u oboch došlo k zvýšeniu príjmu a to u otca o 384,76 Eur a u matky o 641,45 Eur (príjem z pracovného pomeru) resp. o 355,19 Eur (v porovnaní s príjmom z nemocenských dávok) mesačne. Otec síce v súčasnosti vyživuje aj svoju manželku, ktorá je bez príjmu, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že by jeho manželka bola neschopná vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, teda že je v plnej miere z objektívnych dôvodov odkázaná na výživu otca maloletého. Otec poukazuje na uhrádzanie pôžičiek vo výške okolo 155 Eur mesačne, na ktorú skutočnosť však súd prihliadnuť nemohol, keď v zmysle Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ by aj súd akceptoval všetky mesačné výdavky otcom vyčíslených, tak po ich odpočítaní z jeho príjmu (náklady na bývanie, pôžičky, manželku a jeho náklady) mu aj tak zostane suma 310,14 Eur. Pričom matke mal. dieťaťa po uhradení nevyhnutných nákladov na bývanie v súčasnosti zostane suma 465,59 Eur, z ktorej musí pokryť nie len potreby dieťaťa, ale v súčasnosti i svoje zvýšené náklady súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom. Odhliadnuc však od zdravotného stavu matky a zníženia jej príjmu v tejto súvislosti, súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive mal. M. zvýšeným výživným 150 Eur mesačne bez ohrozenia možnosti uspokojovať svoje odôvodnené potreby ako i sčasti podieľať sa na výžive manželky. Súd poukazuje na to, že obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k dvom spoločným deťom, nie len matke ako sa v písomnom vyjadrení otec mylne domnieva. I napriek skutočnosti, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu (pokiaľ pracuje) vo väčšom rozsahu ako u otca, táto skutočnosť otca nezbavuje povinnosti podieľať sa na výžive svojho jediného dieťaťa vo väčšom rozsahu.
17. Zvýšené výživné zo strany otca, spolu s výživným zo strany matky a rodinnými prídavkami, je podľa názoru súdu spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby mal. M. a zodpovedá i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Zároveň rešpektuje zásadu zakotvenú v Zákone o rodine v zmysle ktorej, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
18. Výživné súd zvýšil od 23.07.2018 t. j. odo dňa začatia konania v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko už v čase podania návrhu jednoznačne na strane mal. M. bola preukázaná zmena pomerov, keďže už v tom čase navštevoval druhý stupeň základnej školy. Otcovi za obdobie od 23.07.2018 do dňa rozhodnutia súdu 13.12.2018 vznikla na výživnom zaostalosť vo výške 425,84 Eur (mal zaplatiť: júl 150 Eur: 31 dní = 4,84 Eur x 8 dní + 4 mesiace x 50 Eur), ktorú mu súd povolil zaplatiť v mesačných
splátkach po 20 Eur popri bežnom výživnom stým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz.
19. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).