Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-42-2017.pdf
PDF · 138.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: R. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom P. K. XX, XXX XX P. K., zastúpeného: JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 o zaplatenie náhrady škody vo výške 295,20 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 295,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 295,20 € od 21.07.2017 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou 24.08.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 295,20 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „Úrad“) listom zo dňa 22.09.2016, pod číslom N.-O.-N.-XXXX/ XXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX/SEI predvolal žalobcu na prejednanie priestupku na deň 25.10.2016, a to ako obvineného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to na tom skutkovom základe, že „dlhodobo, presne nezistenú dobu neumožňuje D. Q., V.. XX.X.XXXX, trvale bytom P. K. Č.. XX, okres Ž. V. X., vstup do humna na parcele číslo XXX/X pri dome č. XX v katastrálnom území obce P. K., ktorého je spoluvlastníčkou v podiele 8/20.“ Žalobca sa dostavil na prejednanie priestupku, pričom na zastupovanie pri prejednaní splnomocnil právneho zástupcu JUDr. Samuela Baránika, advokáta, ktorý sa s ním zúčastnil prejednania. Rozhodnutím Úradu zo dňa 25.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2016, bolo priestupkové konanie voči obvinenému žalobcovi zastavené, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Za právne služby advokáta pri zastupovaní v priestupkovom konaní pred Úradom vystavil advokát žalobcu faktúru č. 20016 zo dňa 25.10.2016. Faktúra pozostávala z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa 25.10.2016) v sume jedného úkonu po 35,75 € podľa § 12 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 2 x po 8,58 €, a náhradu nákladov na cestu a straty času za cestu na pojednávanie dňa 25.10.2016 (podľa § 15 - § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), všetko spolu v sume 295,20 €. Žalobca uhradil vystavenú faktúru bezhotovostne, prevodom na účet dňa 26.10.2016. Listom zo dňa 16.01.2017, ktorý bol doručený žalovanej dňa 16.01.2017, požiadal žalobca žalovanú o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, pričom škodu vyčíslil zhodne s faktúrou zo dňa 25.10.2016, t.j. na sumu 295,20 €. Listom zo dňa 17.07.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21.07.2017 žalovaná nárok na náhradu škody neuznala, vzhľadom na nepreukázanie vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním správneho orgánu. Žalovaná škodu neuhradila.
3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 14.11.2017 uviedla, že so žalobou žalobcu nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú a žiadala, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Špecifikom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je skutočnosť, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom. Žalobca požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podaním zo dňa 16.01.2017. Žiadosť žalobcu bola postúpená Sekcii verejnej správy Ministerstva vnútra SR, ktorá v liste zo dňa 17.07.2017 oznámila žalobcovi, že ním uplatnený nárok na náhradu škody je nedôvodný a žiadosti o poskytnutie náhrady za škodu nie je možné vyhovieť a to z dôvodu nepreukázania naplnenia všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu tak, ako sú vymedzené zákonom č. 514/2003 Z. z. Správny orgán na základe správy o výsledku objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch začal dňa 27.09.2016 konanie o priestupku a stanovil na deň 25.10.2016 prejednanie priestupku, na ktorom po objasnení všetkých skutočností vydal rozhodnutie, ktorým toto konanie o priestupku zastavil, z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. Žalovaná sa nestotožnila s tvrdením žalobcu, že Okresný úrad Žiar nad Hronom mal vec odložiť podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. Správny orgán zistil, že policajný orgán pri objasňovaní priestupku neobjasnil základné skutočnosti skutku a zo záznamov o podaní vysvetlenia účastníkov priestupkového konania nebolo možné zistiť, kedy sa mal skutok stať a z nedostatočného vysvetlenia žalobcu nebolo možné posúdiť, či jeho konanie naplnilo alebo nenaplnilo zákonné znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko sa k tejto skutočnosti v zázname o podaní vysvetlenia na polícii vôbec nevyjadril a až po zistení týchto skutočností mohol správny orgán rozhodnúť. Správny orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď v danej veci začal konanie o priestupku, pretože bolo potrebné presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a za týmto účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, aby toto rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K záveru, že priestupkové konanie žalobcu je potrebné zastaviť, Okresný úrad Žiar nad Hronom dospel na základe výsledkov prejednania priestupku, keď na základe skutočností objasnených pri ústnom prejednaní priestupku dospel k záveru že konanie žalobcu nenaplnilo skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívanou podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Správny orgán je povinný vykonať reálne všetky dôkazy na zistenie skutočného stavu veci a bez ich vykonania neprichádza do úvahy postup podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch - odloženie veci. V prípade, že by správny orgán postupoval takýmto spôsobom a nevykonal by všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, vychádzal z nedostatočného objasnenia veci a bol by v konečnom dôsledku nečinný. Začatie konania o priestupku umožňuje, aby správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav veci. Bolo by nelogické predpokladať, že už pri začatí konania o priestupku musí byť priestupok jednoznačne preukázaný, keďže spoľahlivé zistenie, že sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa zákona o priestupkoch alebo iného zákona, a že tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, je cieľom prejednania priestupku príslušným správnym orgánom. Na základe vyššie uvedeného považujeme za odôvodnený záver, že postup Okresného úradu Žiar nad Hronom v predmetnom priestupkovom konaní nie je možné považovať za nesprávny. Naopak, predmetné priestupkové konanie bolo vedené v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Nemožno paušálne považovať za nesprávny každý úradný postup, ktorý nevyústil v uznanie obvineného z priestupku za vinného. V každej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh konania o priestupku z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad správneho konania. Na základe týchto skutočností a argumentov sa domnievala, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Žiar nad Hronom, ktorý by odôvodňoval ním uplatnený nárok na náhradu škody. V danom prípade teda nie je splnená podmienka existencie nesprávneho úradného postupu správneho orgánu.
4. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 sporové strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka konkrétneho pochybenia správneho orgánu vníma toto pochybenie v tom, že podľa jeho názoru daná správa o objasňovaní skutku neopodstatňuje záver o tom, že by bolo možné takto opísaný skutok subsumovať pod ktorúkoľvek skutkovú podstatu priestupku, v zmysle zákona o priestupkoch. Priestupkový orgán mal takúto správu o objasňovaní odložiť v súlade s ustanovením § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch. Takto vymedzený skutok, či sa objasní len s časti, alebo či sa bude objasňovať do max. možných podrobností nikdy nemôže spĺňať skutkové znaky priestupku, nakoľko keby aj sa potvrdilo, že žalobca neumožňoval vstup do humna jednej z podielových spoluvlastníčok daného humna, tak nemožno podľa jeho názoru toto označiť za priestupok. V konečnom dôsledku k tomuto právnemu záveru dospel aj samotný správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie o zastavení konania, nakoľko skutok pre ktorý sa začalo konať nemožno považovať za priestupok. Neexistuje žiadna skutková spornosť medzi stranami. Sporné podľa je práve by som povedal právne posúdenie, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany priestupkového orgánu. Prítomná zástupkyňa žalovanej poukázala na skutočnosť, že hoci právny zástupca zastupoval p. R. Q. a faktúra bola vystavená na p. R. Q., ale zaplatené to bolo z účtu jeho manželky p. Q.. Z toho dôvodu namietla aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko škoda ako taká a úbytok z peňažných prostriedkov nebol z účtu p. R. Q., ale jeho manželky. Ďalej namietla, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Vychádzajúc z genézy, ktorá predchádzalo tomuto konaniu je nepochybné, že bolo podané oznámenie p. Q.. Má za to, že došlo k priestupku a bola vypočúvaná vyšetrovateľom. Čo sa týka vyšetrovateľa nemal inú možnosť, ako toto konanie, ktoré nenapĺňalo znaky trestného činu, ale znaky priestupku postúpiť a danú veci na prešetrenie príslušnému správnemu orgánu. Čiže postup vyšetrovateľa v tomto konaní je úplne v súlade so zákonom. Miestne príslušným na prešetrenie tohto priestupku bol Okresný úrad Žiar nad Hronom. Žalobca namietal, že správny orgán nemal začať konanie. Avšak právny orgán v zmysle zákona či už priestupkového a násl. aj správneho poriadku, ktorý určuje spôsob a postup, nestanovoval inú možnosť, ako v tomto štádiu začať správne konanie. Až na základe začatia správneho konania mohol správny orgán vykonať dôkladné vyšetrenie veci, čo v skutočnosti sa aj stalo. Až na základe dôsledných výpovedí a vykonaných podkladov dospel správny orgán k tomu, že skutok nenapĺňa všetky znaky. V čase, keď podala oznámenie p. Q. sa to javilo a preto bolo dôvodné práve z tohto dôvodu začať dané správne konanie. Nakoniec namietla samotnú účelnosť trov konania, ktoré v tomto konaní sú predmetom konania. Mala za to, že sa má priznať na účelne vynaložené trovy, ktoré vznikli v súvislosti s obhajobou, avšak treba zdôrazniť, že napriek skutočnosti kedy sa nedá hovoriť o hospodárnosti, keď si žalobca splnomocnil právneho zástupcu z Bratislavy a nie z bližšieho okolia, opomenúc túto skutočnosť treba povedať, že právny zástupca žalobcu sa zúčastnil na výsluchu, ktorý trval v rozsahu 35 min. a 30 min. a počas tohto výsluchu nemal dopad na výsledok tohto konania. Bez ohľadu na to, či by bol právny zástupca účastný alebo nie správny orgán by dospel k rovnakému záveru, preto hovoriť o účelnosti právneho zastúpenia v tomto konaní sa určite nedá
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu: žaloba č.l. 1, plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu č.l. 9, predvolanie OÚ Žiar nad Hronom zo dňa 22.09.2016 č.l. 10, rozhodnutie OÚ Žiar nad Hronom č. N.-O.-N.-XXXX/XXXXXX č.l. 11, faktúra č. 20016 č.l. 14, potvrdenie o zrealizovaní transakcie č.l. 15, žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci č.l. 16, odpoveď Ministerstva vnútra SR zo dňa 17.07.2017 č.l. 17, odpoveď na lustráciu žalobcu v RO č.l. 19, poverením zamestnanca MV zo dňa 01.03.2017 č.l. 25, vyjadrením žalovaného k žalobe - replika zo dňa 14.11.2017 č.l. 30, poverenie pre zamestnanca Ministerstva vnútra SR R.. J. A. č.l. 32, podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.12.2017 č.l. 43, pripojeným spisom OÚ Žiar nad Hronom č. sp. N.-O.-N.-XXXX/XXXXXX, zistil nasledovný skutkový stav:
6. V zmysle Záznamu č. N.-O.-N.-XXX/XXXX-Y. zo dňa 25.08.2016 pani D. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom P. K., podala oznámenie o priestupku, v ktorom uviedla, že býva na adrese svojho trvalého bydliska, pričom je 8/20 spoluvlastníčkou humna s popisným číslom XXX v katastrálnom území obce P. K.. Uvedené humno je postavené na parcele č. XXX/X ktorej majiteľom je R. Q., XX.XX.XXXX, bytom P. K. Č.. XX. Tento jej bráni v užívaní uvedeného humna a to tým spôsobom, že uvedené humno je zamknuté a menovaná odtiaľ nemá kľúč a tým pádom sa do humna nemá ako dostať. Uvedený spor medzi R. Q. a ňou je dlhodobý a v minulosti už mala spor s R. Q. a to v tom zmysle, že vyhádzal menovanej jej veci z uvedeného humna, čo menovaná riešila aj oznámením na polícii. Berie konanie p. R. Q. ako schválnosti z jeho strany, aj napriek tomu, že v posledných dvoch rokoch nebola p. Q. nijako konfrontovaná a ani nijako kontaktovaná. K veci sa vyjadrila aj manželka p. Q. v tom zmysle, že ona humno do užívania oznamovateľke dá iba v prípade, že jej to nariadi súd.
7. V zmysle Záznamu č. N.-O.-N.-XXX/XXXX-Y. zo dňa 09.09.2016 pani F. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom P. K. XX, podala vysvetlenie v ktorom uviedla, že býva na adrese svojho trvalého bydliska, pričom je spolumajiteľkou parcely číslo XXX/X v katastrálnom území obce P. K. a to s jej manželom R. Q.. Na uvedenej parcele je postavené aj tzv. Humno, ktorého majiteľmi je menovaná s manželom v podiely 10/20, ktoré kúpili v roku 1988 o čom predložila aj kúpno - predajnú zmluvu z uvedeného roku. Uvedené humno využívajú od roku 1988 kedy ho aj zrenovovali vymenili sme na ňom strechu a taktiež aj latovanie. Je pravdou to, že povedala D. Q., že jej sprístupní uvedené humno keď jej to nariadi Okresný súd. Uvedený spor o vyššie spomínané humno sa bude riešiť na Okresnom súde v dohľadnej dobe.
8. V zmysle Záznamu č. N.-O.-N.-XXX/XXXX-Y. zo dňa 09.09.2016 pán R. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom P. K.Ô. XX, podal vysvetlenie v ktorom uviedol, že býva na adrese svojho trvalého bydliska, pričom je spolumajiteľom parcely číslo XXX/X v katastrálnom území obce P. K. a to s jeho manželkou F. Q.. Na uvedenej parcele je postavené aj tzv. Humno, ktorého majiteľmi je menovaná s manželom v podiely 10/20, ktoré kúpili v roku 1988 o čom menovaná predložil aj kúpno - predajnú zmluvu z uvedeného roku. Uvedené humno využívajú od roku 1988 kedy ho aj zrenovovali vymenili sme na ňom strechu a taktiež aj latovanie. Uvedený spor o vyššie spomínané humno sa bude riešiť na Okresnom súde v dohľadnej dobe.
9. Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku č. N.-O.-N.-XXX/XXXX-Y. dňa 09.09.2016 vyplýva, že dňa 25.08.2016 bolo na OO PZ Kremnica oznámené spáchanie priestupku „Proti občianskemu spolunažívaniu“ podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z ktorého je podozrivý R. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom P. K. Č.. XX, ktorý robil schválnosti v tom zmysle, že poškodenej D. Q., V.. XX.XX.XXXX neumožnil vstup do humna na parcele číslo XXX/X v katastrálnom území obce P. K. pri dome č. XX, ktorého je ona majiteľkou a to v podieli 8/20. Vzhľadom na uvedené podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predkladal Okresnému úradu Žiar nad Hronom, odboru všeobecnej vnútornej správy, správu o výsledku objasňovania priestupku ako podnet na začatie konania o priestupku.
10. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy predvolaním zo dňa 22.09.2016 predvolal R. Q., V.. XX.XX.XXXX, ako obvineného, na prejednanie priestupku. V zmysle zápisnice Okresného úradu Žiar nad Hronom o prejednaní priestupku č. N.-O.-N.-XXXX/XXXXXX zo dňa 25.10.2016 obvinený R. Q.B., V.. XX.XX.XXXX vo výpovedi uviedol, že spolu s manželkou som spolumajiteľom parcely č. XXX/X v katastrálnom území P. K. v podiele BSM. Na tejto parcele je postavené humno, ktorého majiteľmi je on s manželkou, ktoré užívajú od roku 1988, kedy ho kúpili. Až v roku 2008 si D. Q. svojvoľne zložila do tohto humna drevené police, pričom pred tunajším správnym orgánom bolo vedené priestupkové konanie pod spis. zn. F. voči mne s tým, že toto konanie bolo správnym orgán zastavené, pretože skutok nie je priestupok, ale ide o občianskoprávny vzťah. Od tej doby bol znova vo veci pokoj, až do augusta 2016. Niekedy v polovici augusta, mu manželka povedala, že D. Q. sa domáhala vstupu do humna, že ho chce otvoriť. Zo skutku, z ktorého bol obvinený, sa necítil byť vinný. Bol presvedčený, že výlučnými vlastníkmi humna som on s manželkou a preto D. Q. neumožnil vstup do humna. S D. Q. nehovoril od roku 2008, preto sa voči nej nemohol dopustiť žiadneho priestupku. D. Q. nerobil žiadne schválnosti, ani sa k nej hrubo nesprával, ani ju slovne ani fyzicky nenapadol. Ide o riešenie vlastníckeho práva k objektu humna. S najväčšou pravdepodobnosťou sa vo veci obrátime na súd, ktorý vyrieši tento náš občianskoprávny spor. Prítomný právny zástupca obvineného JUDr. Samuel Baránik, advokát, žiadal, aby konanie vo veci bolo zastavené, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
11. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. N.-O.-N.-XXXX/ XXXXXX zo dňa 25.10.2016 právoplatným dňa 15.12.2016 rozhodol, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, z ktorého bol podozrivý R. Q., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. K. Č.. XX, okres Žiar nad Hronom tým, že dňa 25.08.2016 v čase okolo 08.40 hod. neumožnil D. Q., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. K. Č.. XX, okres Žiar nad Hronom, vstup do humna na parcele číslo CKN XXX/X pri dome č. XX v katastrálnom území obce P. K., ktorého je spoluvlastníckou v podiele 8/20, čím jej robil schválnosti, podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavuje, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
12. Faktúrou č. 20016 zo dňa 25.10.2016 splatnou dňa 09.11.2016 JUDr. Samuel Baránik, advokát, vyfakturoval žalovanému cenu poskytnutých právnych služieb v celkovej výške 295,20 €.
13. V zmysle potvrdenia Všeobecnej úverovej banky, a.s., o zrealizovaní transakcie zo dňa 26.10.2016 platiteľ F. Q.Á. uhradila na účet právneho zástupcu žalobcu sumu 295,20 €, pričom do informácie pre príjemcu uviedla: R. Q..
14. Listom zo dňa 17.07.2017 žalobca, ako poškodený, požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 295,20 €.
15. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v odpovedi č. T.-N.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 17.07.2017 uviedlo, že nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
17. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z obsahu pojmu neprávny úradný postup vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Súd v prvom rade skúmal základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom, ktorými sú: a) alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie ( § 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 17 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
19. Ustanovením § 49 zákona č. 372/1990 Zb. sa poskytuje ochrana riadnemu občianskemu spolunažívaniu. Ustanovením písm. d) sa chráni občianske spolunažívanie pred jeho narušovaním hrubým spôsobom, pričom najrozšírenejšie prípady hrubého správania sa výslovne uvádzajú v tomto ustanovení. Schválnosť musí mať povahu hrubého konania a musí mať schopnosť narušiť občianske spolunažívanie. Schválnosti bývajú vymedzované aj ako úmyselné strpčovanie alebo sťažovanie života inej osoby drobnými priekmi a prekážkami zo zlomyseľnosti alebo inej nevysvetliteľnej príčiny, pričom je potrebné aby došlo aspoň k dvom schválnostiam. Iné hrubé správanie je postihnuteľné podľa citovaného zákonného ustanovenia len vtedy, ak páchateľ ním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň možno považovať súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie nad rámec právnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácií. Pri danom priestupku podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia.
20. Výsledkom objasňovania priestupku oznámeného pani D. Q., V.. XX.XX.XXXX vykonávaného Obvodným oddelením Policajného zboru Kremnica bola Správa o výsledku objasňovania priestupku č. N.-O.-N.-XXX/XXXX-Y. dňa 09.09.2016, ako podnet na začatie konania o priestupku, v zmysle ktorej podozrivý R. Q., V.. XX.XX.XXXX robil schválnosti v tom zmysle, že poškodenej D. Q., V.. XX.XX.XXXX neumožnil vstup do humna na parcele číslo XXX/X v katastrálnom území obce P. K. pri dome č. XX, ktorého je ona majiteľkou a to v podiely 8/20. Z oznámenia priestupku zaznamenaného v Zázname č. N.- O.-N.-XXX/XXXX-Y. dňa 25.08.2016, vyplýva, že R. Q., XX.XX.XXXX bráni pani D. Q., V.. XX.XX.XXXX v užívaní humna. V posledných dvoch rokoch nebola oznamovateľka p. Q. nijako konfrontovaná a ani nijako kontaktovaná. Z podaných vysvetlení R. Q.B., V.. XX.XX.XXXX a jeho manželky F. Q., V.. XX.XX.XXXX zaznamenaných v Záznamoch č. ORPZ-O.-N.-XXX/XXXX-Y. zo dňa 09.09.2016 vyplýva, že spoluvlastnícky podiel vo výške 10/20 sporného humna kúpili v roku 1988 a od vtedy ho po nimi vykonanej renovácii využívajú. Spor o vyššie spomínané humno sa bude riešiť na Okresnom súde v dohľadnej dobe. Hoci uvedený podklad na začatie konania o priestupku neobsahoval všetky skutočností nevyhnutné na prejednanie priestupku, nakoľko príslušný policajný orgán pri objasňovaní priestupku neobjasnil základné skutočnosti skutku a zo záznamov o podaní vysvetlenia účastníkov priestupkového konania nebolo možné zistiť, kedy sa mal skutok stať a z nedostatočného vysvetlenia žalobcu nebolo možné posúdiť, či jeho konanie naplnilo alebo nenaplnilo zákonné znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, Okresný úrad Žiar nad Hronom nezabezpečil došetrenie priestupku, ale začal konanie o priestupku a z jeho spáchania obvinil R. Q., V.. XX.XX.XXXX. Po prejednaní priestupku konanom dňa 25.10.2016 Okresný úrad Žiar nad Hronom rozhodnutím č. N.-O.-N.-XXXX/ XXXXXX z toho istého dňa, právoplatným dňa 15.12.2016, konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, z ktorého bol podozrivý R. Q., V.. XX.XX.XXXX, podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nikto nemôže byť obvinený zo spáchanie priestupku a byť zaň stíhaný inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, pričom začať konanie o priestupku možno len v odôvodnených prípadoch. Vzhľadom k tomu, že výsledok v predmetnom konaní vykonaného objasňovania priestupku neodôvodňoval začatie konania o priestupku, nakoľko konanie R. Q., V.. XX.XX.XXXX nenapĺňalo pojmové znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., a správny orgán prejednávajúci priestupok vec podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. vec neodložil, súd mal za to, že v konaní bola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu.
21. Na konanie o priestupku sa vzťahujú aj zásady trestného konania. Univerzálne princípy správneho trestania majú základ vo všeobecných princípoch demokratického a právneho štátu a v požiadavkách, ktoré sú obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, predovšetkým však v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo veciach priestupkov ide o veci trestného charakteru bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach trestného charakteru musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možno domôcť sa práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn: 8Sžo 87/2008). Z uvedeného dôvodu judikatúra vo veci náhrady škody pri nezákonnom vznesení obvinenia z trestného činu je aplikovateľná na účely náhrady škody v prípade vznesenia obvinenia zo spáchania priestupku. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Súdna judikatúra NS SR, Ústavného súdu SR v mnohých rozhodnutiach vychádza zo záveru, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho súdu z 18. októbra 2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009)
22. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda. Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk. Pri definícii pojmu škody je potrebné na daný prípad aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného žalobcu, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná súvislosť. V dôsledku vyššie konštatovaného nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Žiar nad Hronom, spočívajúcom v neodôvodnenom začatí konania o priestupku vznikla žalobcovi ujma v majetkovej sfére
- škoda vo výške 295,20 €, ktorú tvoria trovy právneho zastúpenia, nakoľko R. Q., V.. XX.XX.XXXX, po obvinení zo spáchania priestupku, využil právnu pomoc advokáta, ktorý sa zúčastnil prejednania priestupku konaného dňa 25.10.2016. V konaní nie je sporné, že manželkou žalobcu je F. Q.. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich, nadobudli za trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v zákone. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Hoci úhrada trov právneho zastúpenia bola advokátovi uhradená zo spoločného účtu manželov, ktorý je vedený na meno manželky žalobcu, platobný príkaz spracovaný bankou obsahoval v informácii pre príjemcu jednoznačnú špecifikáciu, že ide o plnenie dlhu R. Q.. Platba bola navyše presne identifikovaného variabilným symbolom VS20016 zhodným s číslom faktúry advokáta vystavenej pre žalobcu a uvedeným v zmysle pokynov na úhradu uvedených na faktúre. Z týchto dôvodov súd považoval takto vykonanú úhradu trov právneho zastúpenia za majetkový úbytok, ku ktorému došlo na strane žalobcu, t.j. za skutočnú škodu. Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalovanej, že v danom prípade sa nejedná o účelne vynaložené trov konania, pretože obvinený z priestupku si splnomocnil právneho zástupcu z Bratislavy a nie z bližšieho okolia. Využitie poskytnutia služieb splnomocneného zástupcu je právom každého účastníka správneho konania (§ 17 ods. 1 správneho poriadku). Ústavou garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Vzhľadom na ústavou zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu neúčelne vynaložené náklady konania vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov konania ju diskriminovať. Z tvrdení žalovanej vyplýva, že strana sporu by si mohla vybrať advokáta len z bližšieho okolia. Takýmto obmedzením by došlo jednoznačne k porušeniu práva strany sporu na slobodný výber právneho zástupcu. Takýto záver považuje okresný súd za odporujúci podstate práva na právnu ochranu. Právo na výber advokáta nemôže byť obmedzovaný tým, že si účastník konania musí vybrať niekoho zo svojho okolia bez ohľadu na to, aké skúsenosti s povahou týchto súdnych sporov tento advokát, príp. advokátska kancelária má.
23. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup Okresného úradu v Žiari nad Hronom spočívajúci v neodôvodnenom začatí konania o priestupku a obvinení žalobcu z jeho spáchania, mal za následok prejednanie priestupku, ktorého sa obvinený zúčastnil využijúc právne služby advokáta. Žalobcovi tým vznikli trovy právneho zastúpenia a tak došlo k zmenšeniu jeho majetku, k čomu by nedošlo keby správny orgán vec odložil. Následné rozhodnutie o zastavení konania o priestupku potvrdilo, že skutok, o ktorom sa konalo nebol priestupkom, ale išlo o občiansko-právny spor týkajúci sa vlastníckeho práva k predmetnému humnu, riešenie ktorého náleží súdu. Podozrenie zo spáchania priestupku žalobcom sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí konania o priestupku voči žalobcovi.
24. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Nakoľko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v odpovedi č. T.-N.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 17.07.2017 doručenej právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.07.2017 uviedlo, že nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva, lehota omeškania začala plynúť týmto dňom. Žalovaná sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,00, a preto súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,0 % zo sumy 295,20 € od 21.07.2017 do zaplatenia.
26. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, nakoľko došlo k súčasnému splneniu všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca plný celkový úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.