Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jana Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľa: P. W., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX F., t. č. A. 2, XXXX H., Q., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, so sídlom AK T. G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec a manželky: P. W., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX F., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou, so sídlom AK T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práva a povinností na čas po rozvode k maloletej: P. W., nar. XX. U. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 4P/13/2018-196 zo dňa 17.08.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a VI. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: „I. Súd manželstvo účastníkov konania P. W., nar. XX.XX.XXXX a P. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. vo zväzku X ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom X r o z v á d z a . II. Maloleté dieťa P. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky P. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. III. Otec P. W., nar. XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej P. W., nar. XX.XX.XXXX mesačným výživným vo výške 200,-Eur; počnúc mesiacom august 2018; takto určené výživné je splatné k rukám matky P. W., nar. XX.XX.XXXX vždy do každého 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred. IV. Otec P. W., nar. XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na tvorbu úspor maloletej P. W., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne na osobitný účet zriadený matkou v prospech maloletého dieťaťa vedený vo Q. R., a.s., č.ú. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc mesiacom august 2018. V. Súd styk otca P. W., nar. XX.XX.XXXX s maloletým dieťaťom P. W., nar. XX.XX.XXXX zatiaľ n e u p r a v u j e . VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania“.

1.1 Okresný súd poukázal na ustanovenia § 18, § 19 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 64 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z., alebo „Zákon o rodine“) a s konštatovaním, že mal dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel, manželstvo účastníkov konania rozviedol.

1.2 Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu výživným vo výške 200,-Eur mesačne ako bežné výživné a sumou 100,-Eur mesačne na tvorbu úspor maloletej. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom nemá. Priemerný čistý mesačný príjem otca prestavuje sumu 3.082,39 Eur, má náklady spojené s bývaním, stravou, sociálnym poistením vo Q.. Napriek prebiehajúcemu konaniu o rozvod manželstva mesačne uhrádza výdavky manželky spojené s bývaním v spoločnom byte v F., prispieva na výdavky na domácnosť v celkovej sume v priemere 925,-Eur ako aj na všetky spoločné úvery, hypotéku na byt, úvery od nebankových spoločností, splátky lízingu ako aj ďalšie výdavky - mobil a internet. Vyjadril sa, že v ich úhrade chce pokračovať aj naďalej. Matka maloletej pritom pracuje ako predavačka v pekárni v F. s priemerným čistým mesačným príjmom 145,78 Eur, poberá invalidný dôchodok mesačne vo výške 117,10 Eur. Matka výdavky súvisiace s bývaním nemá, vzhľadom na úhradu nákladov na vedenie domácnosti zo strany otca.

1.3 Pokiaľ ide o maloletú, táto má v súčasnosti 16 rokov, od septembra 2018 bude žiačkou 1. ročníka strednej školy. Podľa predloženého vyčíslenia mesačných výdavkov na maloletú súd vzal za preukázané a reálne výdavky na stravu na maloletú v sume 150,-Eur, stravu v školskej jedálni v sume 22,-Eur, oblečenie, drogéria, lieky a školské pomôcky v sume 80,-Eur, telefón v sume 40,-Eur, internet 16,90 Eur. Výdavky na maloletú predstavujú 308,90 Eur. Pokiaľ matka preukazovala sumu 100,-Eur za výdavky v zubnej ambulancii, túto súd prvej inštancie nebral ako pravidelný mesačný výdavok, preto ho do výpočtu nezahrnul.

1.4 Okresný súd zdôraznil, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča sú vo všeobecnosti rozhodujúce odôvodnené výdavky a potreby maloletého dieťaťa a osobné, majetkové pomery určujúce možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča. Výživné je určené na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, nie na osobnú potrebu toho-ktorého rodiča. Obaja rodičia sú povinní podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa s ohľadom na svoje zárobkové možnosti a schopnosti. Na základe uvedeného mal okresný súd preukázané, že vzhľadom na preukázané mesačné výdavky na výživu maloletej v sume 310,-Eur, je suma 200,-Eur mesačne ako bežné výživné a suma 100,-Eur mesačne na tvorbu úspor maloletej dostačujúca na pokrytie životných potrieb maloletej. Súd prvej inštancie prihliadal aj na skutočnosť, že od 1. septembra 2018 je maloletá žiačkou 1. ročníka strednej školy, v prípade pokračovania v ďalšom štúdiu na vysokej škole sa vytvára v budúcnosti priestor na možné zvyšovanie vyživovacej povinnosti výživou toho-ktorého povinného rodiča.

1.5 Nakoľko otec maloletej sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a na územie Slovenskej republiky chodí len dvakrát ročne, okresný súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval.

1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka samostatne, do výroku III. odvolanie, v ktorom navrhla, aby bolo priznané výživné vo výške 400,-Eur mesačne. Zdôraznila, že manželstvo sa rozpadlo kvôli tomu, že navrhovateľ nemal záujem o svoju rodinu a hlavne o spoločnú dcéru. Namietala závery okresného súdu, že navrhovateľ uhrádza výdavky s bývaním a na domácnosť v sume 925,-Eur. Namietla aj to, že navrhovateľ uvádzal vyššiu sumu rodinných prídavkov, ako v skutočnosti posielal. Toto isté tvrdenie patrí aj o výške sumy na domácnosť. Navrhovateľ namiesto uvádzaných 178,-Eur posielal rodinné prídavky vo výške 150,-Eur až 160,-Eur, na domácnosť posielal sumu 200,-Eur, namiesto 250,- Eur, ktoré uvádzal. Okresný súd neakceptoval jej argumenty a dôkazy a v rozsudku uvádzal nepravdivé sumy. Navrhovateľ pritom manželke neposiela rodinné prídavky, ktoré poberal vo Švajčiarsku, nakoľko mu boli pozastavené. Uviedla, že navrhovateľ jej tri dni po pojednávaní zavolal, že už bude uhrádzať iba polovicu nákladov na bývanie a úvery, a teda nepravdivé je konštatovanie súdu v tom, že v úhradách vo výške 925,-Eur bude pokračovať. Navrhovateľ odmietol dať dcére aj peniaze navyše okrem výživného. Navrhovateľ v konaní tiež zavádzal súd o výške svojho príjmu, uviedol len tie, kde mal nižší príjem a až na vyžiadanie súdu dodatočne doložil výplatné pásky, na základe ktorých mu vyšiel vyšší príjem. Klamal tak o výškach súm na domácnosť, o výške rodinných prídavkov a posielal menej ako uviedol. Navrhla, aby súd prihliadal na sumu 100,-Eur výdavky v zubnej ambulancii, maloletá musí každý mesiac chodiť na zubné ošetrenie. Odvolateľka zdôraznila, že aj ona sa podieľa na výdavkoch na zubné ošetrenie, v dôsledku nižšieho príjmu nedokáže prispievať väčšou čiastkou. Otec maloletej má pritom dostatočný príjem, aby prispieval väčšou sumou výživného ako mu bolo určené súdom.

2.1 Navrhla, aby súd prihliadal na skutočnosť, že do výdavkov na maloletú nebola zahrnutá výška jej čiastka na bývanie v sume 100,-Eur, ani žiadna suma na výlety a na vreckové. Zdôraznila svoje zdravotné problémy a skutočnosť, že je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. Maloletá má pritom vyššie nároky, má 16 rokov a od septembra 2018 nastúpila na strednú školu mimo trvalého bydliska, čím sa zvýšia jej náklady. Poukázala na životnú úroveň navrhovateľa, ktorý spláca lízing vo výške 520,- Eur mesačne na motorové vozidlo, ktoré nepotrebuje a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tvrdila, že navrhovateľ navštevuje wellness pobyty, bol aj na dovolenkách v Taliansku a Španielsku a bol tam bez dcéry. Na tieto dovolenky išiel s priateľkou, ktorú stále zapiera a ktorá bola dôvodom rozpadu manželstva.

2.2 Odvolateľka zdôraznila, že nežiada vyššie výživné pre svoju potrebu, žiada ho pre potreby maloletej, nakoľko má za to, že otcov príjem vo výške 3.082,39 Eur je vysoký a má iba minimálne náklady na živobytie vo Švajčiarsku, ktoré dokladoval vo výške 776,-Eur mesačne. V telefonáte sa navrhovateľ vyjadril, že po rozvode bude platiť už iba polovičné náklady na BSM, a to vo výške 125,-Eur nájom, 85,- Eur hypotekárny úver, pôžička v Ceteleme 30,- Eur a inkaso vo výške 26,80 Eur. Náklady navrhovateľa na BSM budú vo výške 266,82 Eur. Výdavky navrhovateľa na jeho živobytie vo Švajčiarsku a na BSM sú tak vo výške 1.042,80 Eur, mesačne mu každý mesiac zostane 2.039,57 Eur. Táto suma je postačujúca na platenie vyššieho výživného pre maloletú, súdom určené výživné 200,-Eur a 100,-Eur na sporenie je nepostačujúce.

3. Samostatným podaním podala odvolanie i právna zástupkyňa manželky, ktorá navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil, navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 400,-Eur mesačne. Namietla odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f) a písm. h) C.s.p.

3.1 Uviedla, že výška určeného výživného vzhľadom k výške priemerného čistého mesačného zárobku otca je nízka, je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou vyššou ako 200,-Eur mesačne. Je pravdou, že navrhovateľ posielal finančné prostriedky na úhradu bývania, splátky úveru a ďalších výdavkov, nie je pravda, že tak bude robiť aj naďalej. Po rozvode manželstva navrhovateľ s manželkou komunikoval a oznámil jej, že všetky výdavky na bývanie a úvery bude uhrádzať iba v polovici. V konečnom dôsledku navrhovateľ je do vysporiadania BSM povinný prispievať na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu ako aj pokiaľ ide o spoločné úvery. Nie je výnimočné, že do rozvodu manželstva navrhovateľ aj vzhľadom k svojmu príjmu platil náklady spojené s bývaním a so spoločnými úvermi, úvery si brali účastníci konania spoločne. Počas doby, ako otec maloletej pracuje v zahraničí, celková výchova a starostlivosť o maloletú, vrátane starostlivosti o domácnosť, bola výlučne iba na manželke. Priemerný čistý mesačný zárobok otca predstavuje sumu 3.327,07 Eur a nie 3.082,39 Eur, v čistom mesačnom zárobku sú už započítané výdavky otca na bývanie a zrážková daň štátu Švajčiarsko. Navrhovateľ pritom inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej Moniky nemá, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné požadované manželkou, v sume 400,-Eur mesačne na bežné výživné a 100,-Eur na tvorbu úspor. Životná úroveň otca je nadštandardná, len lízingová splátka na osobné motorové vozidlo prestavuje 520,-Eur, čo je viac ako výživné určené súdom na maloletú. Zdôraznila, že otec absolvoval wellness pobyt v Relaxcentre Aquavital Opatovce nad Nitrou a pokiaľ si dopraje takéto aktivity, je preukázané, že jeho životná úroveň je veľmi dobrá. Právna zástupkyňa matky zdôraznila, že súd nedôvodne neprihliadol na výdavky uhrádzané v zubnej ambulancii, medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napr. tie, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou. Výdavky na zubnú starostlivosť manželka v konaní preukázala. Maloletá je pritom žiačkou prvého ročníka strednej školy, výdavky spojené s ošatením, stravovaním, štúdiom, cestovným, športovým a kultúrnym vyžitím sú u dieťaťa tohto veku vysoké. Je dôvodné, aby otec platil výživné na maloletú v sume vyššej ako 200,-Eur mesačne. Aj keď otec spláca úvery, ide o úvery pochádzajúce z BSM, ktoré bude po rozvode manželstva vysporiadané.

3.2 Zdôraznila, že pri určení výšky výživného mal súd vychádzať výlučne z majetkovej situácie otca ako povinného rodiča, životná úroveň otca je oproti životnej úrovni matky oveľa vyššia. Aj po odpočítaní všetkých výdavkov mu ostáva cca. 2.000,-Eur, ktorá skutočnosť je podstatnou pre určenie výšky výživného. Určené výživné tak nezodpovedá schopnostiam a možnostiam otca.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na svojich vyjadreniach a doterajších správach a vyjadril názor, že s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa je napadnutý rozsudok vecne správny a určené výživné a príspevok na tvorbu úspor je primeraný veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam povinného otca. Navrhol odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Právna zástupkyňa navrhovateľa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnutý rozsudok vo výroku III. za spravodlivý a navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolaním napadnutý rozsudok v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správny.

5.1 Podané odvolanie potvrdilo, že manželka v navrhovateľovi vidí len zdroj uspokojovania svojich finančných potrieb, čo prezentoval ako príčinu rozvodu manželstva. V minulosti finančné prostriedky vždy manželke zasielal v nadštandardných sumách, na ich spoločný účet ako aj na jej osobný účet, ku ktorému dispozičné právo nemal. Poukázal na výšku v minulosti uhrádzaných finančných prostriedkov a spôsob ich úhrady. Manželka v minulosti vždy mala kompletne uhradené všetky platby v súvislosti s bývaním v byte v F., ona v minulosti v tejto oblasti nemusela nič platiť. Nie je pritom zrejmé, ako manželka s týmito finančnými prostriedkami, ktoré jej zasielal hospodárila. Naopak, zo spoločného účtu si prevádzala na svoj účet nemalé finančné prostriedky. Zdôraznil, že v mesiacoch marec a máj 2018 za účelom stomatologického ošetrenia maloletej zaslal manželke na jej žiadosť na jej osobný účet celkom sumu 660,-Eur, pričom preukázané úhrady boli vo výške 369,95 Eur. Od manželky nikdy nežiadal, aby mu preukázala dokladmi, aké sumy za stomatologické vyšetrenie dcéry reálne uhrádzala, avšak z dokladov doložených do súdneho spisu vyplýva, že on sám pre dcéru zaplatil za stomatologické ošetrenie náklady minimálne na ďalší rok vopred. Manželka si na finančný nadštandard uhrádzaný z finančných prostriedkov z jeho mzdy zvykla, ona svoju mzdu, invalidný dôchodok, rodinné prídavky odkladala na vlastný účet a tieto finančné prostriedky nepoužívala na úhradu potrieb rodiny. Pre manželku je ťažké pochopiť, že výživné určené súdom je účelové plnenie v prospech maloletého dieťaťa a nemôže slúžiť na uspokojovanie vlastných potrieb manželky.

5.2 Navrhovateľ zdôraznil, že manželka v súdnom konaní nepreukázala ani to, že by mesačné výdavky na maloletú dosahovali sumu 200,-Eur mesačne, aj ona samotná je povinná finančne sa spolupodieľať na uspokojovaní potrieb.

5.3 Nesúhlasil s tvrdením matky, že jeho mzdy bola nesprávne v konaní vyčíslená. Jeho priemerná mzda predstavuje 3.064,72 Eur. Zdôraznil však, že z dôvodu rozvodu manželstva a zverenia maloletej do osobnej starostlivosti manželky, klesne mesačná mzda o položku prídavku na dieťa v sume 188,50 CHF, zvýši sa mu zrážková daň štátu Švajčiarsko a bude sa pohybovať v rozpätí od 5,24 do 5,88 % z hrubého príjmu (namiesto 3,29 do 3,96 %). Jeho mzda sa tak po rozvode zníži o sumu 350,-Eur a bude predstavovať 2.714,72 Eur.

5.4 Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne manželky o jeho povinnosti prispievať na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu v F. zdôraznil, že nemá zákonnú povinnosť uhrádzať všetky výdavky spojené s užívaním bytu, manželka by sa mala jednou polovicou na týchto výdavkoch podieľať. Poukázal na to, že v byte patriacom stále do bezpodielového spoluvlastníctva býva s manželkou a s maloletou dcérou aj jej priateľ manželky, ktorý ju doprevádzal aj na súdne pojednávania. Nie je tak pravdou tvrdenie manželky, že priateľ ju len navštevuje. Navrhovateľovi sa tak zdá nespravodlivé, že on v zahraničí pracuje od rána do neskorého večera, aby uhrádzal všetky výdavky na bývanie manželky a jej priateľa, čo žiada formou, že trvá na určení vyššieho výživného. Rozporoval aj tvrdenie manželky ohľadne dovolenky v Taliansku a vysvetlil, že na dovolenke nebol, bol len požiadaný kolegami, aby ich tam odviezol, nakoľko danú oblasť poznal.

5.5 Navrhovateľ uzavrel, že výživné vo výške 200,-Eur mesačne ako aj čiastka 100,-Eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletú zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Zdôraznil, že inštitút výživného na maloleté dieťa nemôže slúžiť na uspokojovanie potrieb manželky, ako si to táto nesprávne vykladá.

6. Manželka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že zotrváva na dôvodoch podaného odvolania, navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel a určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej na sumu 400,-Eur mesačne.

7. Navrhovateľ sa v písomnom vyjadrení s vyjadrením kolízneho opatrovníka stotožnil, odvolaním napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.

8. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo.

9. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie manželky navrhovateľa nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a obsahu odvolania vyplýva, že odvolaním bol napadnutý len výrok III. rozsudku okresného súdu, ktorým súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200,-Eur mesačne. Výrok o rozvode manželstva, zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode, o úprave styku a o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletej napadnutý nebol. Matka maloletej s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasila predovšetkým z dôvodu, že životná úroveň navrhovateľa je vyššia a je v jeho schopnostiach prispievať na výživu maloletej vyšším, ako určeným výživným; sama navrhla výživné vo výške 400,-Eur mesačne.

11.1 V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V predmetnej veci, vzhľadom na vek dieťaťa, je nespochybniteľné, že maloletá nie je schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvá. Povinnosť výživného na maloleté dieťa predchádza všetky ostatné vyživovacie povinnosti, má absolútnu prednosť pred akýmikoľvek ďalšími výdavkami rodičov; je to priorita, ktorú nemožno zameniť so žiadnou inou. Dieťa potrebuje zabezpečiť bývanie, stravu, ošatenie, výdavky na školské pomôcky, záľuby. Je zrejmé, že do rozvodu manželstva navrhovateľ zo svojich príjmov prispieval nadštandardne nielen na výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú, ale aj na všetky výdavky, ktoré manželia počas trvania manželstva mali. Na čas po rozvode manželstva bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky; povinnou osobou na platenie výživného bude otec maloletej.

11.2 Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti musí súd uplatňovať množstvo faktorov; zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará; miera prihliadnutia závisí od veku, zdravotného stavu a potrieb dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnou pomocou na uspokojovaní vlastných potrieb. Výživné má spotrebný charakter, je potrebné ho platiť pravidelne mesačne a vopred a nie podľa uváženia povinného rodiča.

11.3 Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (tu maloletej) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Tieto kritériá treba posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinno-právnych vzťahov. V prípade rozvodu manželstva súd vždy upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pochádzajúcim z manželstva, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd rozhodujúci o rozvode manželstva súčasne určí, ako má rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, prípadne schváli rodičovskú dohodu. Na strane oprávneného (maloletého dieťaťa) je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného (v danom prípade otca) súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu.

11.4 V danom prípade je nesporné, že navrhovateľ ako otec maloletej dosahuje na tunajšie pomery pomerne nadštandardný príjem, ktorý ale neznamená nevyhnutne nadštandardnú životnú úroveň. Je notoricky známe, že v štáte, kde žije a pracuje, sú v porovnaní so Slovenskou republikou nielen vyššie príjmy, ale aj bežné výdavky na denné živobytie.

11.5 Výška výživného nie je však limitovaná len možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby, ale aj odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa. Tieto odôvodnené potreby súd prvej inštancie riadne zisťoval, na pojednávaní dňa 07.06.2018 uložil právnej zástupkyni matky predložiť súdu zoznam mesačných výdavkov na domácnosť matky a na maloletú dcéru, tento zoznam výdavkov sa premietol do napadnutého rozhodnutia. V ďalšom konaní sa manželka sústredila predovšetkým na preukazovanie príjmov otca a ňou tvrdenej životnej úrovne; ďalšie náklady spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa v konaní nepreukazovala.

11.6 S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci tak odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku za správne. S prakticky všetkými skutočnosťami, uvádzanými v odvolaní proti výroku o určení výšky výživného, sa náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie; dôsledne sa zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázala v odvolaní matka. Výživné určené okresným súdom je vzhľadom na vek maloletého dieťaťa dostatočné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s dieťaťom nestretáva pravidelne. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej neboli tvrdené a ani preukazované žiadne ďalšie náklady, ktoré by mali charakter mimoriadnych výdavkov (napr. spojených so zdravotným stavom maloletej, s jej mimoškolskými aktivitami), ktoré by odôvodňovali vyššie, ako okresným súdom priznané výživné.

11.7 Pokiaľ ide o odvolacie námietky, manželka navrhovateľa predovšetkým poukazovala na doterajší stav, výšku príjmu navrhovateľa a výšku finančných prostriedkov, ktoré doposiaľ na domácnosť, za trvania manželstva, posielal. Uvedené tvrdenia nič nemenia na správnosti skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že doposiaľ boli všetky reálne výdavky na domácnosť zabezpečované z príjmu otca v zahraničí, ktorý na domácnosť ako aj na výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú riadne prispieval. Vzhľadom k existencii bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva sú tieto námietky manželky navrhovateľa irelevantné. Dôvodom pre zmenu alebo zrušenie rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku nie je ani tvrdenie manželky navrhovateľa, že tento jej oznámil, že na náklady spojené s domácnosťou už bude prispievať len vo výške 1 nákladov. Podstatné je, že aj po rozvode manželstva, až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bude navrhovateľ naďalej prispievať na náklady spojené s domácnosťou, platbami za byt a splátkami na spoločné úvery. Predovšetkým platbami za byt, v ktorom maloleté dieťa žije, bude nad rámec súdom určeného výživného prispievať na náklady súvisiace s bývaním maloletej.

11.8 Vo vzťahu k zubným ošetreniam maloletej odvolací súd uvádza, že niet sporu o tom, že tieto náklady vznikali, tieto náklady boli doposiaľ uhrádzané navrhovateľom z jeho príjmu (patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). V konaní ale nebolo preukázané, že náklady na zubné ošetrenie majú charakter pravidelných mesačných výdavkov, preto ich súd prvej inštancie správne nezahrnul do pravidelných nákladov, z ktorých určil navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- Eur mesačne.

11.9 V konečnom dôsledku matka maloletej a jej právna zástupkyňa sa v podanom odvolaní zamerali predovšetkým na preukazovanie príjmu otca a jeho životnej úrovne. V tomto smere odvolací súd opätovne poukazuje, že bežné výživné je limitované okrem schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby odôvodnenými potrebami osoby oprávnenej. A tieto súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania zohľadnil. Výživné sa určuje pre potreby maloletého dieťaťa a nemá pokrývať potreby a výdavky tretích osôb. V konečnom dôsledku pokiaľ ide životnú úroveň navrhovateľa a jeho súčasné príjmové možnosti, tieto bolo dôvodom pre postup podľa § 63 ods. 3 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. a navrhovateľ bol zaviazaný mesačne prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 100,- Eur mesačne, na osobitný účet maloletej.

12. Rozhodnutie okresného súdu je v rozsahu, napadnutom odvolaním, správne; odvolací súd nezistil dôvody na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) či zrušenie (§ 389 C.s.p), preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v napadnutom výroku potvrdil, a to aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

13. O trovách odvolacieho konania s prihliadnutím na ustanovenie § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C. m. p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C. m. p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).