Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-99-2018.pdf
PDF · 164.86 KB
No categories available
14Cob/99/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Global Consulting, a.s., so sídlom Na Stráži 1442/7, 180 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 264 50 861, právne zastúpeného: KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, proti žalovanému: Ing. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. X. Z. XXXX/XX, XXX XX F. Z., zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom M. Pišúta 919/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 977 504, v konaní o zaplatenie 174.240,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/204/2016-90 zo dňa 10.11.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/204/2016-123 zo dňa 23. apríla 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/204/2016-90 zo dňa 10.11.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/204/2016-123 zo dňa 23. apríla 2018 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozhodol tak, že výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 174.240,- Kč s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 87.120,- Kč od 15.10.2014, zo sumy 87.120,- Kč od 16.5.2015 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. určil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100% a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 263 ods. 1, 2 OBZ Obchodní zákoník z. č. 513/1991 Sb. (ďalej aj len „OBZ“), § 265 OBZ, § 369 OBZ, § 642 OBZ, § 644 OBZ, § 651 OBZ, § 2 NAŘÍZENÍ VLÁDY č. 351/2013 Sb., okresný súd žalobe vyhovel. Uviedol, že záväzkový vzťah strán sporu sa riadi právnym poriadkom Českej republiky, ktorý si zvolili zmluvné strany (článok 3 ods. 1 Rím I). Medzi stranami nie je sporné, že dňa 8.8.2011 žalobca a žalovaný uzavreli „Zmluvu o spolupráci a zastupovaní.“ V článku V.10. sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa riadi právnym poriadkom Českej republiky, najmä Obchodným zákonníkom v jeho platnom znení. Predmetom zmluvy je spolupráca medzi agentom a hráčom smerujúca k tomu, aby mal hráč možnosť a/ uzatvoriť hráčsku zmluvu s klubom (II.1.). Agent sa zaviazal zastupovať hráča pri rokovaniach s klubom, ktoré sa týkajú dohadovania obsahu hráčskej zmluvy a jej zmien (II.2.). V článku II.4. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že hráč bude vykonávať činnosť profesionálneho hokejistu, či bude mať záujem takúto činnosť vykonávať v Českej republike, či na Slovensku, bude činnosti uvedené v bode II.1. a II.2. tohto článku vykonávať buď žalobca alebo niektorá z dcérskych spoločností žalobcu. V článku III.1. písm. b/ sa zmluvné strany
dohodli, že hráč sa zaväzuje po dobu účinnosti zmluvy nejednať so žiadnými inými fyzickými osobami alebo právnickými osobami pôsobiacimi v oblasti zastupovania športovcov prípadne osobami oprávnenými za takéto osoby konať; písm. e/ neuzatvárať po dobu účinnosti tejto zmluvy hráčsku zmluvu alebo dodatky k nej bez predchádzajúceho písomného súhlasu agenta. Podľa článku IV.1. za služby poskytované na základe tejto zmluvy sa hráč zaväzuje vyplatiť žalobcovi odmenu. Ak uzavrie hráč s klubom, ktorý pôsobí v Českej republike hráčsku zmluvu, zaplatí agentovi 5 % odmeny za podpis hráčskej zmluvy a zo súčtu hrubých ročných príjmov stanovených hráčskou zmluvou pre jednotlivé sezóny, na ktoré je dojednaná, prípadne včítane opčných rokov. Žalobcovi patrí odmena za podpis hráčskej zmluvy bez minimálnej hranice a hrubého príjmu minimálne vo výške 10.000,- Kč mesačne. Podľa bodu IV.5. hráč sa zaväzuje splátky odmeny vyplývajúce z článku IV.1. tejto zmluvy zaplatiť v hotovosti alebo na účet žalobcu na základe faktúry vystavenej žalobcom, a to v termínoch splatnosti ku dňu 16. októbra a ku dňu 16. mája kalendárneho roku danej hokejovej sezóny. Podľa článku V.1. zmluvy v prípade, že hráč uzavrie v dobe platnosti tejto zmluvy hráčsku zmluvu alebo inú zmluvu bez prostredníctva alebo súčinnosti žalobcu, či subjektov zmienených v článku II.5. a 6., je hráč povinný hradiť žalobcovi takto uzavretej zmluvy všetky odmeny vo výške tak, ako stanovujú články IV.1., IV.2. a IV.3. tejto zmluvy. V prípade odmeny vyplatenej podľa článkov IV.1. a IV.2. je hráč povinný plniť tento záväzok po celú dobu platnosti hráčskej zmluvy uzavretej podľa predchádzajúcej vety. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (V.2.). Túto zmluvu je možné ukončiť buď dohodou zmluvných strán, alebo výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ak je zmluva ukončená dohodou, musí mať písomnú formu a musí byť z nej jasné, ku ktorému dňu je ukončovaná. Ak je zmluva ukončovaná výpoveďou, tak takýto prejav vôle musí byť urobený formou doporučeného listu adresovaného druhej zmluvnej strane. Výpovedná lehota je dohodnutá na šesť mesiacov a začína sa počítať prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená (V.3.).
3. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nie je sporné, že dňa 3.4.2013 uzavrel žalovaný ako profesionálny hráč zastúpený agentom - žalobcom „Hráčsku zmluvu" s HOKEJOVÝM KLUBOM - HC VÍTKOVICE STEEL, a.s., IČO: 26 86 18 36, so sídlom Ruská 3077/135, Ostrava - Zábřeh 700 30 v znení príloh č. 1 uzavretej dňa 3.4.2013 a č. 2 uzavretej dňa 3.4.2013 sprostredkovanú žalobcom. Hráčska zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2013 do 30.4.2015. Mesačná odmena bola dohodnutá vo výške 240.000 Kč. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyzýval žalovaného písomne 31.8.2016 na zaplatenie pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Žalovaný listom zo dňa 12.9.2016 oznámil zástupcovi žalobcu, že v októbri a novembri 2013 doporučeným listom oznámil žalobcovi podľa článku V.3. zmluvy, že končí zmluvu. Splnil si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a uhradil všetky finančné záväzky ku dňu 30.4.2014. V máji 2014 ako hráč uzatvoril novú zmluvu s klubom HC VÍTKOVICE STEEL, na ktorej už nefiguruje agent. „Predmetom konania je zaplatenie odmeny zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným za obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015 zo zmluvy, ktorej uzavretie sprostredkoval žalobca pre žalovaného s hokejovým klubom HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. dňa 3.4.2013 (odmena hráča za jeden mesiac 240.000 Kč, za 12 mesiacov /jeden rok/ 2.880.000 Kč z toho 5 % je 144.000 Kč zvýšených o 21 % DPH, t. j. 30.240 Kč. Vyúčtované faktúrou č. 1501/64 vo výške 87.120,- Kč, splatnú 15.10.2014 a faktúru č. 15/01/186 vo výške 87.120 Kč, splatnú 15.5.2015, spolu vo výške 174.240 Kč. Výška odmeny a spôsob jej výpočtu nie sú medzi stranami sporné. Sporným je oprávnenosť nároku žalobcu. Ostatné zmluvné záväzky (odmena) boli žalovaným žalobcovi do 30.4.2014 uhradené. Medzi stranami nie je sporné, že doporučeným listom zo dňa 6.11.2013 podaným na pošte 6. 11. 2013 žalovaný vypovedal zmluvu uzavretú so žalobcom 8.8.2011. Výpoveď sa dostala do dispozičnej sféry žalobcu v novembri 2013. Výpoveď bola adresovaná štatutárovi žalobcu - predsedovi predstavenstva JUDr. Jiřímu Hamalovi. Medzi stranami nie je sporné, že šesťmesačná výpovedná lehota, ktorá začala plynúť 1.12.2013 uplynula 31.5.2014, čo tvrdil v žalobe aj žalobca. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní. Predmetom konania je zaplatenie odmeny - provízie žalovaným žalobcovi za sprostredkovanie uzavretia hráčskej zmluvy žalovaného (hráča) s HOKEJOVÝM KLUBOM - HC VÍTKOVICE STEEL, a.s., lebo žalovaný s týmto klubom uzavrel hráčsku zmluvu hráča profesionálneho hokeja dňa 3.4.2013 v znení príloh č. 1 a 2. Nárok na zaplatenie odmeny uplatňoval žalobca od žalovaného s odkazom na článok IV. 1., článok V. 3. „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní“ článok VII. „Hráčskej zmluvy" a článok I. 1. „Prílohy č. 1 Hráčskej zmluvy“. Predmetom zmluvy je činnosť žalobcu smerujúca k tomu, aby mal žalovaný možnosť uzavrieť hráčsku zmluvu a zastupovanie hráča pri jeho rokovaniach s klubom, ktoré sa týkajú dojednania obsahu hráčskej zmluvy, zmeny zmluvy. Odmena náleží žalobcovi ak sa pričinil o uzavretie hráčskej zmluvy. K zrušeniu (zániku) „Hráčskej zmluvy" uzavretej 3.4.2013 došlo písomnou „Dohodou o ukončení štatutárnej hráčskej zmluvy uzavretej 3.4.2013“ dňa 30.4.2014 medzi žalovaným - hráčom a HOKEJOVÝM KLUBOM - HC VÍTKOVICE STEEL a.s. s tým, že dohoda obsahuje potvrdenie o uzavretí novej hráčskej zmluvy, ktorá nadobúda platnosť a účinnosť od 1.5.2014, čo prehlásili už 30.4.2014. Dňa 1.5.2014 (pred uplynutím výpovednej lehoty) uzavrel žalovaný ako hráč novú hráčsku zmluvu s HOKEJOVÝM KLUBOM - HC VÍTKOVICE STEEL a.s. za tých istých zmluvných podmienok ako bolo dojednané medzi žalobcom a žalovaným, čo nebolo medzi stranami sporné. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2014 do 30.4.2015, teda na rovnakú dobu ako bola dojednaná v zmluve uzavretej 3.4.2013.“
4. Žalovaný sa ako hráč zaviazal neuzatvárať po dobu účinnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní“ hráčsku zmluvu alebo dodatky bez predchádzajúceho písomného súhlasu agenta. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný ako hráč samostatne ukončil (dohodou Hráčsku zmluvu uzavretú 30.4.2013) a uzatvoril novú hráčsku zmluvu bez predchádzajúceho súhlasu agenta (a už vôbec nie písomného), čo je porušenie zmluvy, za ktoré nie je dojednaná žiadna sankcia. Táto situácia, ktorá môže nastať je upravená v článku V.l. „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní". V článku V.1. sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ hráč uzavrie v dobe platnosti hráčsku zmluvu bez súčinnosti žalobcu, je povinný hradiť žalobcovi z takto uzatvorenej zmluvy všetky odmeny vo výške, akoby k uzavretiu zmluvy došlo v dôsledku činnosti žalobcu pre žalovaného. Žalovaný namietal, že toto dojednanie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. V obchodnom práve je možné dojednať aj iné ustanovenia, ako sú kogentné ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní. Za okolností uvedených nižšie, nejde zo strany žalobcu o výkon práva v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Výpovedná lehota a tým účinnosť zmluvy uplynula 31.5.2014 a nová hráčska zmluva bola uzavretá najneskôr 1.5.2014 (pred uplynutím účinnosti zmluvy), keďže už 30.4. žalovaný a hokejový klub vyhlásili, že potvrdzujú uzavretie novej hráčskej zmluvy, ktorá nadobúda platnosť a účinnosť dňa 1.5.2014. Okresný súd mal preukázané, že k uzavretiu novej hráčskej zmluvy došlo vo výpovednej lehote (Zmluvy o spolupráci a zastupovaní), pred uplynutím výpovednej lehoty „Zmluvy o spolupráci a zastúpení", ktorá je svojím obsahom zmluvou o sprostredkovaní a má určité prvky mandátnej zmluvy (žalobca mohol žalovaného zastupovať, podpisovať hráčske zmluvy). Žalobca trvá na tom, že má právo na odmenu do dňa zániku ním sprostredkovanej hráčskej zmluvy, teda aj za žalované obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015. Poukazoval na článok V.1., že ak hráč uzavrie v dobe platnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní" hráčsku zmluvu bez súčinnosti žalobcu -agenta, je povinný zaplatiť žalobcovi (agentovi) z takto uzavretej zmluvy všetky odmeny vo výške ako stanovujú články IV.1, 2., 3. zmluvy. Prípadne odmeny vyplácanej podľa článku IV. 1., 2. je hráč povinný plniť tento záväzok po celú dobu platnosti hráčskej zmluvy uzavretej podľa predchádzajúcej vety. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní (1. záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť hráčsku zmluvu; 2. odplatnosť zmluvy). Zmluva o sprostredkovaní je synalagmatický záväzok. Nemožno sa odchýliť od kogentných ustanovení upravujúcich podstatné náležitosti zmluvy (§ 642 OBZ, § 263 ods. 2 OBZ). Možno sa odchýliť od dispozitívnych ustanovení. Bolo povinnosťou žalovaného ako hráča neuzatvárať po dobu účinnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní" hráčsku zmluvu bez predchádzajúceho písomného súhlasu agenta (článok III. 1. písm. e/ Zmluvy). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nemal súhlas na zrušenie sprostredkovanej hráčskej zmluvy a uzavretie novej hráčskej zmluvy. Právo hráča zrušiť zmluvu, respektíve právo hokejového klubu zrušiť zmluvu, nie je žiadnym spôsobom obmedzené. V prejednávanom prípade mal žalovaný dojednanú zmluvu sprostredkovanú žalobcom na obdobie od 1.5.2013 do 30.4.2015 a bez zjavného dôvodu k 30.4.2014 ukončil žalobcom sprostredkovanú hráčsku zmluvu s tým, že nasledujúci deň od 1.5.2014 uzavrel novú hráčsku zmluvu s identickým hokejovým klubom, za tých istých platobných podmienok. Žalovaný sa neocitol ani na deň v období od 1.5.2013 do 30.4.2015 bez platnej hráčskej zmluvy a bol počas tejto doby hráčom toho istého hokejového klubu, s ktorým mu prvú zmluvu sprostredkoval žalobca, za tých istých platobných podmienok. Už 30.4.2014 disponoval žalovaný písomným potvrdením, že s účinnosťou od 1.5.2014 má uzavretú hráčsku zmluvu. Vykonávať možno iba platné právo, teda výkon práva nemôže byť protiprávny. Žalobca vykonáva právo dohodnuté v zmluve so žalovaným. Ustanovenie § 265 OBZ postihuje šikanózny výkon práva. Zákon postihuje zneužitie práva, keď účelom nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu záväzkového vzťahu a spôsobiť jej ujmu. Zásady poctivého obchodného styku nie sú definované právnou normou. Ide o súbor všeobecných morálnych zásad, ktoré sú konkretizované pre danú oblasť konkrétnych spoločenských (obchodných) vzťahov. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku ho kvalifikuje ako poctivý. Nárok na províziu dojednanú podľa článku V.1. nie je v prejednávanom prípade v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku, lebo podľa § 651 OBZ má sprostredkovateľ právo na províziu ak bola uzavretá sprostredkovaná zmluva až po zániku zmluvy o sprostredkovaní, tým skôr, ak bola zmluva uzavretá za trvania zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný uzavrel prvú hráčsku zmluvu so subjektom, ktorého sprostredkoval žalobca a kontinuálne bol počas rovnakej doby ako bolo dojednané v prvej hráčskej zmluve hráčom toho istého hokejového klubu. Dohodou o zrušení sprostredkovanej hráčskej zmluvy a uzavretím novej hráčskej zmluvy nezískal žalovaný žiadnu výhodu (okrem (ne)platenia odmeny za sprostredkovanie). V tejto veci preto podľa okresného súdu nejde o výkon práva žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a okresný súd celkom žalobe vyhovel. Výšku úroku z omeškania upravuje nariadenie vlády č. 351/2013 Sb., ak nastalo omeškanie s plnením peňažného dlhu po 1.1.2014; výška sadzby úrokov z omeškania sa nemení, zostáva rovnaká po celú dobu omeškania. „Určujúci je prvý deň omeškania (rozhodnutie NS ČR zo dňa 5. 4. 2000, sp. zn. 25 Cdo 213/2000). Ku dňu 16. 10. 2014 a 16. 5. 2015 bola repo sazba stanovená Českou národnou bankou pro první den kalendáfního pololetí, v némž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodu t. j. k 1. 7. 2014 a 1. 1. 2015 (0,05 + 8 percentuálnych bodov).“ O trovách konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 100% (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP) tak, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 174.240,- Kč (6.448,32 Eur) s príslušenstvom, keďže žalobca zabezpečil svojou činnosťou pre žalovaného uzatvorenie Hráčskej zmluvy s hokejovým klubom HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. zo dňa 3.4.2013 (ďalej len „Hráčska zmluva“). Takto odôvodnil žalobu zo dňa 28.10.2016 aj žalobca. Toto zistenie a odôvodnenie považoval žalovaný za nesprávne. Žalovaný totiž dňa 6.11.2013 zaslal žalobcovi v poradí už druhú „Výpoveď zo zmluvy o spolupráci a zastupovaní“, ktorou ukončil Zmluvu o spolupráci a zastupovaní zo dňa 8.8.2011 (ďalej len „Zmluva“), v ktorej okrem iného výslovne žiadal, aby zo strany žalobcu neboli vyvíjané žiadne aktivity, týkajúce sa jeho osoby. V októbri 2013 zaslal žalovaný žalobcovi prvú výpoveď, ale táto sa žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, o čom žalovaný predložil okresnému súdu listinný dôkaz. Napriek tomu okresný súd na str. 6 bod 8 druhá veta napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi stranami nie je sporné, že šesťmesačná výpovedná lehota, ktorá začala plynúť 1.12.2013 uplynula 31.5.2014. Hoci táto skutočnosť nebola z hľadiska predmetu sporu rozhodujúca, tak s týmto tvrdením okresného súdu žalovaný nesúhlasil. Dôvody nesúhlasu boli uvedené „aj na pojednávaní a tiež bolo logicky vysvetlené, z akého dôvodu posielal žalovaný aj v poradí druhú výpoveď. V súvislosti s vypovedaním Zmluvy žalovaný tiež uvádza, že k jej vypovedaniu (z dôvodu nespokojnosti s prácou agenta) došlo už v Októbri roku 2013, teda v čase, keď žalovaný ešte netušil, aký hokejový osud ho čaká o pol roka neskôr.“
6. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že po skončení prvého roku trvania Hráčskej zmluvy sa dňa 30.4.2014 žalovaný s klubom HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. dohodol na skončení Hráčskej zmluvy zo dňa 3.4.2013. Táto dohoda o skončení zmluvy a pôsobenia žalovaného v doterajšom klube vyplynula zo skutočnosti, že žalovaný dostal ponuku hrať za účastníka Kontinentálnej hokejovej ligy - ruský hokejový klub Traktor Čeľabinsk, o čom predložil žalovaný okresnému súdu listinný dôkaz - návrh zmluvy predložený žalovanému zo strany Traktora Čeľabinsk v origináli, v totožnom znení a vo forme zodpovedajúcej zmluvám iných hráčov KHL. Túto skutočnosť žalobca nerozporoval. Z dôvodu predbežnej dohody s klubom KHL teda došlo k ukončeniu Hráčskej zmluvy s klubom HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. Tento dôvod považoval žalovaný za zrozumiteľný a pochopiteľný. Žalovaný sa však s klubom KHL na zmluvných podmienkach nakoniec nedohodol, no keďže hokejový klub HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. mal stále záujem o služby žalovaného, ktorý v tom čase vystupoval ako „voľný hráč“, dohodli sa vzájomne na ďalšom pôsobení v tomto klube na sezónu 2014/2015. K uzatvoreniu novej Hráčskej zmluvy medzi žalovaným a HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. došlo spätne k 1.5.2014, nakoľko v tom čase sa v českej extralige uzatvárali zmluvy na 12 mesiacov. Táto ďalšia zmluva však bola uzatvorená bez akéhokoľvek pričinenia a súčinnosti žalobcu, nakoľko v tomto čase už žalobca nebol nijakým spôsobom činný pre žalovaného a nerokoval s klubom HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. o zmluvných podmienkach na ďalšiu sezónu 2014/2015, preto nebol správny záver okresného súdu, že žalovaný bez vážneho dôvodu ukončil Hráčsku zmluvu.
7. V odvolaní žalovaný uviedol, že žalobca sa podľa žaloby domáha plnenia (odmeny) zo zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s klubom HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. dňa 3.4.2013, pričom však bolo v konaní medzi stranami nesporné, že táto zmluva dohodou strán zanikla a došlo k uzavretiu novej hráčskej zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel bez akejkoľvek súčinnosti žalobcu dňa 1.5.2014, z dôvodov uvedených vyššie. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia odmeny z Hráčskej zmluvy zo dňa 3.4.2013 (prvej), ktorú pre žalovaného sprostredkoval on sám (str. 6 bod 9 Rozsudku „Žalobca trvá na tom, že má právo na odmenu do dňa zániku ním sprostredkovanej hráčskej zmluvy....“), domáha sa plnenia zo zmluvy, ktorá preukázateľne zanikla. Titul, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok, teda neexistuje. Pokiaľ žalobca vzhľadom na túto skutočnosť neuskutočnil v priebehu sporu relevantný procesný úkon a neprispôsobil jej svoju argumentáciu, hoci tak urobiť mohol, nemožno jeho nárok považovať za preukázaný a teda dôvodný. Pokiaľ má byť žalovaný sankcionovaný za uzavretie (ďalšej) Hráčskej zmluvy zo dňa 1.5.2014, čomu nasvedčovalo aj odôvodnenie okresného súdu v bode 9 piata veta na str. 7 rozsudku okresného súdu, žalobca nemôže žalobu skutkovo odôvodniť nedodržaním ustanovení Hráčskej zmluvy, resp. ich naplnením (čo by mohlo zakladať nárok žalobcu), keď je evidentné, že predmetná Hráčska zmluva zanikla (tá prvá zo dňa 3.4.2013). Žalobca tak odvodzoval svoj nárok z právneho úkonu, ktorý už nemôže spôsobovať medzi stranami sporu právne účinky. Nakoniec aj okresný súd rozlišoval v „odôvodnení rozsudku „prvá" a „ďalšia" hráčska zmluva, čím evidentne rozlišuje dve hráčske zmluvy, t. j. v konaní ustálil, že existovali dve hráčske zmluvy. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok z prvej hráčskej zmluvy, nemožno mu prisúdiť plnenie podľa druhej hráčskej zmluvy, ktorého sa v konaní ani nedomáha. Preto napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.“ Žalobou uplatňovaný nárok žalobcom, považoval žalovaný v celom rozsahu za nedôvodný. Pokiaľ priznal prvostupňový súd žalobcovi uplatňovaný nárok za takéhoto skutkového stavu, priznal žalovanému nárok na plnenie, o ktoré sa svojou činnosťou nijako nepričinil, žiadnu činnosť podľa zmluvy nevykonal, čo samo o sebe je neprimerané a najmä v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a imperatívom vyjadreným v § 265 Obchodného zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý konštatoval, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol daný. Žalobca na rozdiel od žalovaného zastával stanovisko, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil vec. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa žalobcu, žalovaný len zopakoval svoje tvrdenia uvedené pred súdom prvej inštancie. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 174.240,- Kč s príslušenstvom, ktorých zaplatenie mu okresný súd priznal. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 8.8.2011 Zmluvu o spolupráci a zastupovaní a že žalobca sprostredkoval pre žalovaného uzavretie hráčskej zmluvy s HOKEJOVÝ KLUB - HC VÍTKOVICE STEEL, a.s. zo dňa 3.4.2013, v znení prílohy č. 1 zo dňa 3.4.2013 a prílohy č. 2 zo dňa 3.4.2013, podľa ČI. IV. Zmluvy o spolupráci a zastupovaní, zaplatí (žalovaný) agentovi (žalobcovi) sumu 5% z odmeny za podpis hráčskej zmluvy a zo súčtu hrubých príjmov stanovených hráčskou zmluvou na jednotlivé sezóny, Hráčska zmluva zo dňa 3.4.2013 bola medzi žalovaným a klubom uzatvorená na dobu do 30.4.2015, žalobca (agent) má nárok na odmenu za obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015 a predmetom žaloby je zaplatenie odmeny žalobcu (agenta) žalovaným (hráčom) za obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015. Podľa Čl. V.1. Zmluvy o spolupráci a zastupovaní zo dňa 8.8.2011 v prípade, že hráč uzavrie v dobe platnosti tejto zmluvy hráčsku zmluvu alebo inú zmluvu bez prostredníctva alebo súčinnosti žalobcu či subjektov z uvedených v ČI. II. 5 a 6 je hráč povinný hradiť žalobcovi z takto uzavretej zmluvy všetky odmeny vo výške tak, ako stanovujú články IV.1., IV.2. a IV.3. tejto zmluvy. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplynulo, že žalovaný (hráč) vypovedal žalobcovi (agentovi) Zmluvu o spolupráci a zastupovaní zo dňa 8.8.2011 doporučeným listom zo dňa 6.11.2013, podaným na pošte dňa 6.11.2013, pričom výpoveď bola adresovaná predsedovi predstavenstva žalobcu (štatutárnemu orgánu) JUDr. Jiřímu Hamalovi, ktorému sa dostala do dispozičnej sféry v novembri 2013. Zmluva o zastupovaní a spolupráci zo dňa 8.8.2011 bola uzavretá na dobu neurčitú (čl.V.2.). Túto zmluvu je možné ukončiť buď dohodou zmluvných strán, alebo výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán, alebo výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ak je zmluva ukončená dohodou, musí mať písomnú formu a musí byť z nej jasné, ku ktorému dňu je ukončená. Ak je zmluva ukončovaná výpoveďou, tak takýto prejav vôle musí byť urobený formou doporučeného listu adresovaného druhej zmluvnej strane. Výpovedná lehota je dohodnutá na šesť mesiacov a začína sa počítať prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená (V.3.). Výpoveď nebola doručená žalobcovi, ale jej štatutárnemu orgánu, z tohto dôvodu je sporná jej platnosť, ale inak výpovedná doba začala plynúť 1.12.2013 a uplynula 31.5.2014. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ide už o druhú výpoveď, čo nijako nepreukázal a nepredložil o tom okresnému súdu žiadny dôkaz, pričom uplynutie výpovednej doby dňom 31.5.2014 žalovaný nepovažuje za rozhodujúcu skutočnosť z hľadiska sporu. Žalovaný napriek poučeniu okresného súdu podľa § 167 ods. 2 a 167 ods. 4 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, sa v rámci procesnej obrany svojim vyjadrením k žalobe zo dňa 27.2.2017, doručeným okresnému súdu dňa 1.3.2017 bránil tým, že žalovaný sa svojou činnosťou nepodieľal na uzatvorení jeho hráčskej zmluvy s klubom z mája 2015. Žalobca vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.3.2017 uviedol, že si neuplatňuje odmenu z hráčskej zmluvy z roku 2015, ale že si uplatňuje odmenu za obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015. Napriek sudcovskej koncentrácii konania, na pojednávaní dňa 16.10.2017 sa žalovaný žalobe bránil tým, že dňa 30.4.2014 došlo k zrušeniu jeho hráčskej zmluvy a od 1.5.2014 uzavrel novú hráčsku zmluvu, z ktorej podľa neho žalobcovi odmena nepatrí, nebránil sa už prostriedkom procesnej obrany vo vyjadrení k žalobe, t.j. že sa žalobca nepodieľal na uzavretí jeho hráčskej zmluvy z mája 2015, t.j. celkom inej, v poradí už jeho tretej zmluvy s hokejovým klubom.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd správne zistil a na „str. 6 dôvodov rozsudku v ods. 9 uviedol, že žalovaný sa ako hráč zaviazal neuzatvárať po dobu účinnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní" hráčsku zmluvu alebo dodatky bez predchádzajúceho písomného súhlasu agenta. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný ako hráč samostatne ukončil (dohodou hráčsku zmluvu uzavretú 30.4.2013) a uzatvoril novú hráčsku zmluvu bez predchádzajúceho súhlasu agenta (a už vôbec nie písomného), čo je porušenie zmluvy, za ktoré nie je dojednaná žiadna sankcia. Táto situácia, ktorá môže nastať je upravená v článku V.1. „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní“. V článku V.1. sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ hráč uzavrie v dobe platnosti hráčsku zmluvu bez súčinnosti žalobcu je povinný hradiť žalobcovi z takto uzatvorenej zmluvy všetky odmeny vo výške akoby k uzavretiu zmluvy došlo v dôsledku činnosti žalobcu pre žalovaného.“ Žalovaný namietal, že toto dojednanie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. V obchodnom práve je možné dojednať aj iné ustanovenia ako sú kogentné ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní. Za okolností uvedených nižšie nejde zo strany žalobcu o výkon práva v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Výpovedná lehota a tým účinnosť zmluvy uplynula 31.5.2014 a nová hráčska zmluva bola uzavretá najneskôr 1.5.2014 (pred uplynutím účinnosti zmluvy), keďže už 30.4. žalovaný a hokejový klub vyhlásili, že potvrdzujú uzavretie novej hráčskej zmluvy, ktorá nadobúda platnosť a účinnosť dňa 1.5.2014. Súd mal preukázané, že k uzavretiu novej hráčskej zmluvy došlo vo výpovednej lehote (zmluvy o spolupráci a zastupovaní), pred uplynutím výpovednej lehoty „Zmluvy o spolupráci a zastúpení", ktorá je svojim obsahom zmluvou o sprostredkovaní a má určité prvky mandátnej zmluvy (žalobca mohol žalovaného zastupovať, podpisovať hráčske zmluvy). Žalobca trvá na tom, že má právo na odmenu do dňa zániku ním sprostredkovanej hráčskej zmluvy, teda aj za žalované obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015. Poukazoval na článok V.1., že ak hráč uzavrie v dobe platnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní" hráčsku zmluvu bez súčinnosti žalobcu - agenta, je povinný zaplatiť žalobcovi (agentovi) z takto uzavretej zmluvy všetky odmeny vo výške, ako stanovujú články IV.1., 2., 3. zmluvy. Prípadne odmeny vyplácanej podľa článku IV.1., 2. je hráč povinný plniť tento záväzok po celú dobu platnosti hráčskej zmluvy, uzavretej podľa predchádzajúcej vety. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní (1. záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť hráčsku zmluvu., 2. odplatnosť zmluvy). Zmluva o sprostredkovaní je synalagmatický záväzok. Nemožno sa odchýliť od kogentných ustanovení upravujúcich podstatné náležitosti zmluvy (§ 642 OBZ, § 263 ods. 2 OBZ). Možno sa odchýliť od dispozitívnych ustanovení. Bolo povinnosťou žalovaného ako hráča, neuzatvárať po dobu účinnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní“ hráčsku zmluvu bez predchádzajúceho písomného súhlasu agenta (článok III. 1. písm. e) Zmluvy). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nemal súhlas na zrušenie sprostredkovanej hráčskej zmluvy a uzavretie novej hráčskej zmluvy. Právo hráča zrušiť zmluvu, respektíve právo hokejového klubu zrušiť zmluvu, nie je žiadnym spôsobom obmedzené. V prejednávanom prípade mal žalovaný dojednanú zmluvu sprostredkovanú žalobcom na obdobie od 1.5.2013 do 30.4.2015 a bez zjavného dôvodu k 30.4.2014 ukončil žalobcom sprostredkovanú hráčsku zmluvu s tým, že nasledujúci deň od 1.5.2014 uzavrel novú hráčsku zmluvu s identickým hokejovým klubom, za tých istých platobných podmienok, na rovnakú dobu do 30.4.2015. Žalovaný sa neocitol ani na deň v období od 1.5.2013 do 30.4.2015 bez platnej hráčskej zmluvy a bol počas tejto doby hráčom toho istého hokejového klubu, s ktorým mu prvú zmluvu sprostredkoval žalobca, za tých istých platobných podmienok. Už 30.4.2014 disponoval žalovaný písomným potvrdením, že s účinnosťou od 1.5.2014 má uzavretú hráčsku zmluvu. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že žalobca si neuplatnil odmenu z hráčskej zmluvy uzavretej žalovaným s klubom zo dňa 1.5.2014, nakoľko žalobca si uplatnil zaplatenie odmeny od 1.5.2013 do 30.4.2015, teda aj so žalovaným uzavretej novej hráčskej zmluvy zo dňa 1.5.2014, čo uviedol na pojednávaní 16.10.2017 (viď. zápisnica) a čo okresný súd podľa žalobcu správne zistil a napísal v dôvodoch rozsudku na str. 6, ods. 9 a teda neobstálo tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobca v priebehu sporu neurobil procesný relevantný úkon a neprispôsobil svoju argumentáciu prakticky novo vzniknutej situácii.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie v tom, že ak si žalobca uplatnil nárok z prvej hráčskej zmluvy, tak mu nemožno prisúdiť plnenie z druhej hráčskej zmluvy, ktorého sa podľa neho žalobca v konaní ani nedomáha, tak túto obranu a názor žalovaného žalobca vyhodnotil za nedôvodné a nesprávne. Okresný súd správne právne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie odmeny na základe Zmluvy o spolupráci a zastupovaní, a to za obdobie od 1.5.2014 do 31.5.2015. Žalobca sprostredkoval žalovanému uzavretie hráčskej zmluvy do 31.5.2015. Skutočnosť, že žalovaný v snahe vyhnúť sa plateniu sprostredkovateľskej odmeny zrušil pôvodnú (podľa žalovaného prvú) hráčsku zmluvu dňom 30.4.2014 a dňom 1.5.2014 uzavrel novú hráčsku zmluvu, nemalo vplyv na platenie odmeny, čo okresný súd s ohľadom na znenie článku V.1. sprostredkovateľskej zmluvy, teda ak hráč uzavrie v dobe platnosti zmluvy o spolupráci a zastupovaní novú hráčsku zmluvu, bez súčinnosti žalobcu - agenta, tak je povinný zaplatiť žalobcovi (agentovi) z takto uzavretej zmluvy všetky odmeny vo výške ako stanovujú čl. IV.1, 2, 3 Zmluvy. Okresný súd mal preukázané, že k uzavretiu novej hráčskej zmluvy došlo vo výpovednej lehote (zmluvy o spolupráci a zastupovaní), pred uplynutím výpovednej lehoty, t. j. že zmluva o spolupráci a zastupovaní bola skončená dňom 31.5.2014 a nová hráčska zmluva bola uzatvorená dňa 1.5.2014. Žalovaný namietal, že dojednanie v zmluve o spolupráci a zastupovaní o nároku žalobcu na zaplatenie odmeny aj z novej hráčskej zmluvy vo výpovednej lehote zmluvy o spolupráci a zastupovaní (sprostredkovateľskej), je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva. Okresný súd správne posúdil vec, že zo strany žalobcu nejde o zneužitie práva, pretože žalobca vykonáva právo dohodnuté v zmluve so žalovaným. Podľa žalobcu bol práve postup žalovaného šikanózny, keď sa účelovým uzatvorením novej hráčskej zmluvy, za tých istých podmienok a na rovnakú dobu do 30.4.2015, snažil vyhnúť zaplateniu odmeny žalobcu. „Právne irelevantným je aj tvrdenie žalovaného, že mal ponuku hráčskej zmluvy zo strany Traktora Čeľabinsk, k čomu sa žalobca na pojednávaní vyjadril. V prípade uzavretia tejto zmluvy, by mal žalobca právo na aj plnenie a zaplatenie odmeny aj z nej.“
11. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril (č.l. 117 spisu, doručenka č.l. 117 rub spisu).
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/99/2018-130 zo dňa 4.12.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
14. Podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené a náhrada trov konania bola priznaná žalobcovi a za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
20. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 23.11.2017.
21. Krajský súd uvádza, že neboli splnené podmienky ani na zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto pre vecnú správnosť prvoinštančného rozhodnutia bolo nevyhnutné toto potvrdiť za aplikácie § 387 ods. 2 CSP. Uvádza krajský súd, že postupom a rozhodovaním okresného súdu nedošlo k zásahu ani do právnej istoty sporových strán, pretože okresný súd sa neodchýlil pri prejednávaní danej sporovej veci od ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri posudzovaní nároku žalobcu uplatneného žalobou.
22. Primárne krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalovaného, musí ísť o súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, s rozsahom jeho odôvodnenia konštatuje, že toto súdne rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované § 220 ods. 2 CSP, keď okresný súd stručným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci, predmetom ktorej bol uplatnený nárok žalobcom. Už aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa. K rozsahu, potrebe, ako aj dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia v rámci odvolacieho konania rovnako je už ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05, podľa ktorého, súčasťou základného práva na súdnu ochranu v sporovom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je upravená v procesnoprávnom predpise. Táto norma procesnoprávneho predpisu sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, preto ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Vzhľadom k tejto ustálenej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd konal aj pri vydávaní svojho rozhodnutia a rozsahu jeho odôvodnenia v spojení s § 387 ods. 3 posledná veta CSP, keď vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sa tento ako odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalovaného. Krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie má všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to vyžadované procesnoprávnym predpisom, ktorým je Civilný sporový poriadok s poukazom k § 220 ods. 2 CSP.
23. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že žalobcovi zaslal v poradí už druhú výpoveď zo zmluvy dňa 6.11.2013, prvú výpoveď zaslal v októbri 2013, ktorá sa žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote a tvrdil, že predložil okresnému súdu o tom listinný dôkaz. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného sa poukazuje na obsah zápisnice spísanej okresným súdom dňa 16.10.2017, z ktorej vyplýva, že okresný súd považoval za sporné tvrdenie žalovaného, že výpoveď Zmluvy o spolupráci a zastupovaní doručil žalovaný žalobcovi ešte v októbri 2013, ktorá podľa tvrdenia žalovaného mu mala byť vrátená v odbernej lehote ako neprevzatá žalobcom. Okresný súd konštatoval, že iba žalovaný by mohol preukázať jej doručovanie žalobcovi. Na základe splnenia dôkaznej povinnosti potom okresný súd konštatoval, že výpoveď Zmluvy o spolupráci a zastupovaní medzi stranami sporu bola doručená do konca novembra 2013 a šesťmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1.12.2013 a uplynula 31.5.2014, ktoré uplynutie medzi sporovými stranami nebolo sporné. Hráčska zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2013 do 30.4.2014. Mesačná odmena bola dohodnutá vo výške 240.000,- Kč. K zrušeniu (zániku) „Hráčskej zmluvy" uzavretej 3.4.2013 došlo písomnou „Dohodou o ukončení štatutárnej hráčskej zmluvy uzavretej 3.4.2013“ dňa 30.4.2014 medzi žalovaným - hráčom a HOKEJOVÝM KLUBOM - HC VÍTKOVICE STEEL a.s. s tým, že dohoda obsahuje potvrdenie o uzavretí novej hráčskej zmluvy, ktorá nadobúda platnosť a účinnosť od 1. 5. 2014, čo prehlásili už 30.4.2014. Dňa 1.5.2014 (pred uplynutím výpovednej lehoty Zmluvy o spolupráci a zastupovaní) uzavrel žalovaný ako hráč novú hráčsku zmluvu s HOKEJOVÝM KLUBOM - HC VÍTKOVICE STEEL a.s., za tých istých zmluvných podmienok, ako bolo dojednané medzi žalobcom a žalovaným, čo nebolo medzi stranami sporné. Táto zmluva (hráčska) bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2014 (v čase, keď plynula výpovedná lehota Zmluvy o spolupráci a zastupovaní) do 30.4.2015, teda na rovnakú dobu, ako bola dojednaná v zmluve uzavretej 3.4.2013. Žalovaný sa ako hráč zaviazal neuzatvárať po dobu účinnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní“ hráčsku zmluvu alebo dodatky bez predchádzajúceho písomného súhlasu agenta. Zostalo nesporné, že žalovaný ako hráč samostatne ukončil (dohodou hráčsku zmluvu uzavretú 30.4.2013) a uzatvoril novú hráčsku zmluvu bez predchádzajúceho súhlasu agenta (a už vôbec nie písomného). V článku V.1. Zmluvy o spolupráci a zastupovaní sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ hráč uzavrie v dobe platnosti hráčsku zmluvu bez súčinnosti žalobcu, je povinný hradiť žalobcovi z takto uzatvorenej zmluvy všetky odmeny vo výške, akoby k uzavretiu zmluvy došlo v dôsledku činnosti žalobcu pre žalovaného. Odvolací súd akcentuje, že Zmluva o spolupráci a zastupovaní uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v zmysle čl. V. bola uzatvorená na neurčito. Túto zmluvu je možné ukončiť buď dohodou zmluvných strán, alebo výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ak je zmluva ukončená dohodou, musí mať písomnú formu a musí byť z nej jasné, ku ktorému dňu je ukončovaná. Ak je zmluva ukončovaná výpoveďou, tak takýto prejav vôle musí byť urobený formou doporučeného listu adresovaného druhej zmluvnej strane. Výpovedná lehota je dohodnutá na šesť mesiacov a začína sa počítať prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená (V.3.). Odvolací súd potom zvýrazňuje závery okresného súdu, teda že dňa 1.5.2014 (pred uplynutím výpovednej lehoty Zmluvy o spolupráci a zastupovaní) uzavrel žalovaný ako hráč novú hráčsku zmluvu s HOKEJOVÝM KLUBOM - HC VÍTKOVICE STEEL a.s., za tých istých zmluvných podmienok, ako bolo dojednané v predchádzajúcej hráčskej zmluve (čo nebolo medzi stranami sporné), preto ak bol žalobcovi priznaný nárok na províziu v zmysle uzatvorenej Zmluvy o spolupráci a zastupovaní, tak takéto rozhodnutie bolo odvolacím súdom vzhľadom na skutkový a právny stav veci ustálený okresným súdom, vyhodnotené ako vecne správne. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu § 387 ods. 1, 2 CSP.
24. Žalovaný v odvolaní uviedol, že „Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia odmeny z hráčskej zmluvy zo dňa 3.4.2013 (prvej), ktorú pre žalovaného sprostredkoval on sám (str. 6 bod 9 Rozsudku „Žalobca trvá na tom, že má právo na odmenu do dňa zániku ním sprostredkovanej hráčskej zmluvy....“), domáha sa plnenia zo zmluvy, ktorá preukázateľne zanikla. Titul, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok teda neexistuje. Pokiaľ žalobca vzhľadom na túto skutočnosť neuskutočnil v priebehu sporu relevantný procesný úkon a neprispôsobil jej svoju argumentáciu, hoci tak urobiť mohol, nemožno jeho nárok považovať za preukázaný a teda dôvodný. Pokiaľ ma byť žalovaný sankcionovaný za uzavretie (ďalšej) hráčskej zmluvy zo dňa 1.5.2014, čomu nasvedčuje aj odôvodnenie súdu v bode 9 piata veta na str. 7 Rozsudku, žalobca nemôže žalobu skutkovo odôvodniť nedodržaním ustanovení Hráčskej zmluvy, resp. ich naplnením (čo by mohlo zakladať nárok žalobcu), keď je evidentné, že predmetná Hráčska zmluva zanikla (tá prvá zo dňa 3.4.2013). Žalobca tak odvodzuje svoj nárok z právneho úkonu, ktorý už nemôže spôsobovať medzi stranami sporu právne účinky.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného odvolací súd poukazuje na skutočnosti uvádzané v žalobe tak v právnej, ako aj v skutkovej rovine, v prvoinštančnom konaní a v napadnutom rozsudku okresného súdu a dôvody uvádzané odvolacím súdom vyššie, preto nie je dostatočné zrejmé a ani žalovaný sám neuviedol, nekonkretizoval ním uvádzaný v odvolaní „relevantný procesný úkon“ žalobcu, ktorému „neprispôsobil svoju argumentáciu“ žalobca. Okresný súd dostatočne odôvodnil svoje závery, východiská a akcentuje sa odvolacím súdom z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácií žalovaného „Žalobca trvá na tom, že má právo na odmenu do dňa zániku ním sprostredkovanej hráčskej zmluvy, teda aj za žalované obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015. Poukazoval na článok V. 1., že ak hráč uzavrie v dobe platnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní" hráčsku zmluvu bez súčinnosti žalobcu - agenta, je povinný zaplatiť žalobcovi (agentovi) z takto uzavretej zmluvy všetky odmeny vo výške ako stanovujú články IV. 1., 2., 3. zmluvy. Prípadne odmeny vyplácanej podľa článku IV. 1., 2. je hráč povinný plniť tento záväzok po celú dobu platnosti hráčskej zmluvy uzavretej podľa predchádzajúcej vety. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní (1. záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť hráčsku zmluvu; 2. odplatnosť zmluvy).“ „Bolo povinnosťou žalovaného ako hráča neuzatvárať po dobu účinnosti „Zmluvy o spolupráci a zastupovaní" hráčsku zmluvu bez predchádzajúceho písomného súhlasu agenta (článok III. 1. písm. e/ zmluvy). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nemal súhlas na zrušenie sprostredkovanej hráčskej zmluvy a uzavretie novej hráčskej zmluvy. Právo hráča zrušiť zmluvu respektíve právo hokejového klubu zrušiť zmluvu nie je žiadnym spôsobom obmedzené. V prejednávanom prípade mal žalovaný dojednanú zmluvu sprostredkovanú žalobcom na obdobie od 1. 5. 2013 do 30. 4. 2015 a bez zjavného dôvodu k 30. 4. 2014 ukončil žalobcom sprostredkovanú hráčsku zmluvu s tým, že nasledujúci deň od 1. 5. 2014 uzavrel novú hráčsku zmluvu s identickým hokejovým klubom, za tých istých platobných podmienok, na rovnakú do 30. 4. 2015. Žalovaný sa neocitol ani na deň v období od 1. 5. 2013 do 30. 4. 2015 bez platnej hráčskej zmluvy a bol počas tejto doby hráčom toho istého hokejového klubu, s ktorým mu prvú zmluvu sprostredkoval žalobca, za tých istých platobných podmienok. Už 30. 4. 2014 disponoval žalovaný písomným potvrdením, že s účinnosťou od 1. 5. 2014 má uzavretú hráčsku zmluvu. Vykonávať možno iba platné právo, teda výkon práva nemôže byť protiprávny. Žalobca vykonáva právo dohodnuté v zmluve so žalovaným. § 265 OBZ postihuje šikanózny výkon práva. Zákon postihuje zneužitie práva, keď účelom nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu záväzkového vzťahu a spôsobiť jej ujmu. Zásady poctivého obchodného styku nie sú definované právnou normou. Ide o súbor všeobecných morálnych zásad, ktoré sú konkretizované pre danú oblasť konkrétnych spoločenských (obchodných) vzťahov. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku ho kvalifikuje ako poctivý. Nárok na províziu dojednanú podľa článku V. 1 nie je v prejednávanom prípade v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku, lebo podľa § 651 OBZ má sprostredkovateľ právo na províziu ak bola uzavretá sprostredkovaná zmluva až po zániku zmluvy o sprostredkovaní, tým skôr ak bola zmluva uzavretá za trvania zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný uzavrel prvú hráčsku zmluvu so subjektom, ktorého sprostredkoval žalobca a kontinuálne bol počas rovnakej doby ako bolo dojednané v prvej hráčskej zmluve hráčom toho istého hokejového klubu. Dohodou o zrušení sprostredkovanej hráčskej zmluvy a uzavretím novej hráčskej zmluvy nezískal žalovaný žiadnu výhodu (okrem ne/platenia odmeny za sprostredkovanie).“
25. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch, neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
26. V súvislosti s vyššie uvedenými odvolacími dôvodmi žalovaného, krajský súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010 sp.zn. 5Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.
27. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
28. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného tak, ako bol vymedzený v ním podanom odvolaní, nemohol byť odvolacím súdom vyhodnotený ako relevantný, s dôrazom na dôvody a rozsah podaného odvolania, a to vo väzbe na dôvody napadnutého rozhodnutia, preto vo vykonanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
29. Krajský súd len pre úplnosť dodáva, že napadnutý rozsudok okresného súdu mohol teda posudzovať a vyhodnocovať len na základe odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v jeho odvolaní, preto ak iné námietky v podanom odvolaní žalovaného neodzneli, potom ani krajský súd nemal zákonný priestor
- mandát k tomu, aby posudzoval závery okresného súdu z iných než dôvodov odvolacích.
30. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalovaný so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalobcovi ako úspešnej strane sporu tohto odvolacieho konania bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.