Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/481/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: L. Č., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Radomírom Jakabom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Bočná 10 proti žalovanej: G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Ď. XX, zast. JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17, v konaní o zaplatenie 5 000,00 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 000,00 eur od 2.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.4.2014 bola medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bola povinnosť žalovanej previesť na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. Ď., zapísanej na LV č.XXX ako parc.KN-C 123/21-orná pôda vo výmere 998 m2, ktorej žalovaná bola výlučnou vlastníčkou. Žalobca vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy nadobudol. Predmetnú nehnuteľnosť kupoval za účelom výstavby rodinného domu. Citoval čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy, kde žalovaná prehlásila, že nehnuteľnosť sa prevádza bez tiarch a záväzkov. Žalobca počas vykonávania úprav na predmetnom pozemku zistil, že naprieč celého pozemku v jeho stredovej časti je vedené vodovodné potrubie s rozmerom 160 mm. Poukázal na ust. § 19 ods. 2 písm. a/ zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zák. č.276/2001 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, na ochranu verejných vodovodov sa zriaďujú aj pásma ochrany, ktoré sú vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia na obidve strany 1,5 m pri verejnom vodovode do priemeru 500 mm vrátane. Teda v dôsledku umiestnenia vodovodného potrubia a zriadenia ochranného pásma k nemu je využitie daného pozemku na zamýšľaný účel veľmi obmedzené. Keďže v čase prevodu žalobca nebol upovedomený o existencií tejto ťarchy, ale naopak, bol informovaný o tom, že na pozemku neviaznu žiadne ťarchy a záväzky, bol týmto žalovanou uvedený do omylu. Citoval ust. § 597 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Vzhľadom na to, že dodatočne vyšlo najavo, že predmet kúpy má vady - umiestnené vodovodné potrubie, o ktorom žalobca nebol informovaný, ba naopak, bol ubezpečený, že predmet kúpy nemá vady, žalobca si týmto voči žalovanej uplatňuje nároky z vád predmetu kúpy. V súvislosti s následnou snahou žalobcu o predaj predmetného pozemku žalobca požiadal realitnú kanceláriu Orange Real s.r.o. o stanovenie orientačnej trhovej ceny danej nehnuteľnosti aj po zohľadnení existencie vodovodného potrubia na tomto pozemku. Podľa stanoviska realitnej kancelárie trhová hodnota danej nehnuteľnosti je v rozmedzí od 12 000,00 eur do 15 000,00 eur. Žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť za sumu 22 500,00 eur. Aj s prihliadnutím na to žalobca má za to, že keďže nadobudol nehnuteľnosť s vadami, o ktorých nebol upovedomený má nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny min. vo výške 5 000,00 eur. Žalobca si u žalovanej uplatnil nároky z vád predanej nehnuteľnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 10.11.2015, ktorý bol žalovanej doručený dňa 16.11.2015. Týmto listom vyzval žalovanú na úhradu primeranej zľavy z kúpnej ceny vo výške 5 000,00 eur v lehote do 15 dní od dňa doručenia tohto listu. Žalovaná však na výzvu nereagovala.

2. Žalovaná písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 17.8.2016 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Neuznala uplatnenú pohľadávku žalobcu ani čo do základu ani čo do výšky. Uviedla, že žalobca v kúpnej zmluve potvrdil, že sa oboznámil so stavom predmetného pozemku. Poprela tvrdenia žalobcu, že ho neupozornila, že na pozemku sa nachádza vodovodné potrubie s ochranným pásmom, čo považuje žalobca za ťarchu, pretože predmetný pozemok v čase jeho predaja nebol zaťažený žiadnymi ťarchami a záväzkami a žalobca bol upozornený synom žalovanej p. Ľ. R., ako aj žalovanou, že na pozemku sa nachádza vodovodné potrubie s ochranným pásmom, čo bolo v čase predaja na LV č.XXX pre kat.úz. Ď. uvedené nie ako ťarcha (časť C LV ťarchy bola bez zápisu), ale len ako „iné údaje“ a tento LV mal žalobca od žalovanej v čase kúpy pozemku k dispozícií. Ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy sa žalobca bol informovať u starostky obce Ďurďošík p. I. W. o možnosť umiestnenia stavby domu na predmetnom pozemku, k čomu od starostky a od zamestnankyne obecného úradu obdŕžal podrobné informácie o pozemku a na ňom umiestnenom vodovodnom potrubí, vrátane informácií z územného plánu obce Ď. a až po dôkladnom oboznámení sa so stavom predmetného pozemku a územným plánom obce následne žalobca uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu so žalovanou. Žalovaná nepovažuje ochranné pásmo vodovodného potrubia na svojom pozemku, ktoré neprebieha v celej jeho dĺžke ako tvrdí žalobca za vadu predanej veci, na ktorú by žalobca v čase kúpy pozemku nebol upozornený, pretože toto nebráni žalobcovi predmetný pozemok užívať v súlade s územným plánom obce, pričom účel kúpy v kúpnej zmluve žalobca ani neuviedol a je tiež toho názoru, že použitie (uplatnenie) ust. § 597 ods.1 Občianskeho zákonníka je vylúčené v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.1.2001 sp.zn. 5Cdo 133/2000).

3. Žalobca v replike zo dňa 22.12.2016 uviedol, že popiera, že by bol zo strany žalovanej, resp. jej syna informovaný o tom, že by na danom pozemku sa nachádzalo akékoľvek vodovodné potrubie. Naopak, bol upovedomený o tom, že na danom pozemku môže stavať rodinný dom bez obmedzenia, pre účely čoho aj daný pozemok kupoval. Ak by tvrdenia žalovanej, že informovala žalobcu o existencií vodovodného potrubia na danom pozemku boli pravdivé, potom by žalobca nedal spracovať projektovú dokumentáciu stavby tak, že by táto mala byť umiestnená na potrubí. Naopak, žalobca dal spracovať takúto projektovú dokumentáciu tak, ako by na predmetnom pozemku nebolo žiadne vodovodné potrubie. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca bol upovedomený starostkou obce, ako aj zamestnankyňou obecného úradu, že na danom pozemku je umiestnené vodovodné potrubie. Na stretnutí so starostkou a zamestnankyňou úradu sa zúčastnil aj I. Q., ktorý mal taktiež záujem o kúpu pozemku. Ten by mal preukázať nepravdivosť tvrdenia žalovanej uvedeného v tomto bode. Potvrdil, že starostka obce a zamestnankyňa obecného úradu upovedomili žalobcu o územnom pláne obce Ďurďošík, vrátane časti o stave zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania a vodných tokov. Z daného plánu vyplýva, že žiadne vodovodné potrubie sa nenachádza na predmetnom pozemku. Nachádza sa na pozemnej komunikácií pred pozemkom. Z toho vyplýva, že podľa územného plánu obce, na predmetnom pozemku nemá byť žiadne vodovodné potrubie. Ak by starostka resp. uvedená zamestnankyňa žalobcovi uviedli niečo iné, bolo by to v rozpore s územným plánom obce. Rovnako nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalovanej, že na základe údaja na LV č.XXX pre kat.úz. Ď. v časti „iný údaj“ a v znení „R55/09-Rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia č.200/00216 o určení pásma ochrany vodných stavieb“ mal mať žalobca vedomosť, že na predmetnom pozemku je umiestnené vodovodné potrubie. Podotkol, že je tam uvedené, že existuje pásmo ochrany vodných stavieb. Pričom toto pásmo nie je totožné s rozsahom priebehu vodovodného potrubia. V územnom pláne je evidentné, že na pozemok nezasahuje potrubie, ale iba časť ochranného pásma. Táto informácia bola pre žalobcu smerodajná pri rozhodovaní sa o kúpe pozemku. Ak by mal vedomosť o tom, že na pozemku je umiestnené priamo vodovodné potrubie, ku kúpe predmetného pozemku by nepristúpil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 25.4.2014 bola medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa v kat.úz. Ď., zapísanému na LV č.XXX ako parc. KN-C č.123/21-orná pôda vo výmere 998 m2, za kúpnu cenu 22 500,00 eur.

6. Na pojednávaní dňa 28.3.2018 strany sporu zotrvali na svojej argumentácií v spore ako ich uviedli v žalobe, v podanom vyjadrení k žalobe a replike.

7. Vypočutý žalobca uviedol, že v roku 2014 sa rozhodol s manželkou, že si kúpia pozemok na výstavbu rodinného domu. Našiel inzerát, že v obci Ď. sa odpredáva pozemok za 25 eur/m2 vo výmere 998 m2. Keďže sa mu cena zdala výhodná, telefonicky kontaktoval osobu, ktorá ho oboznámila s tým, kde sa predmetný pozemok nachádza. Spolu s kamarátom I. Q. išli do Ď., žalobca si bol pozrieť predmetný pozemok a spoločne išli za starostkou obce p. W., kde sa informoval ohľadom predmetného pozemku. Starostka a jej sekretárka ho ubezpečili, že je to dobrý pozemok, že ho kupuje za výbornú cenu a že je udivená, že ho predávajú pod cenu, lebo že ona by zaňho pýtala viac. Žalobca uviedol, že on mal vlastne záujem zistiť, či nie sú nejaké problémy s týmto pozemkom, keďže nehnuteľnosť kupoval prvýkrát. Oni ho ubezpečili, že žiadne problémy s týmto pozemkom nie sú. Neskôr si na portáli katastra zistil, že na LV je uvedené ochranné pásmo, tak zisťoval bližšie a na verejne dostupných územných plánoch zistil, že vlastne na hranici tohto pozemku, ktorý odkúpil, vedie vodovodné potrubie. Keďže mal záujem stavať rodinný dom, podľa týchto plánov v podstate potrubie nebolo na vadu tohto pozemku. Preto telefonicky kontaktoval syna žalovanej a v podstate sa dohodli na kúpnej cene 22 500,00 eur. Kúpnu zmluvu vypracoval jeho známy. Vklad do katastra trval dlhšie, pretože v tom čase sa ešte prejednávala predmetná parcela v dedičskom konaní. Následne žalobca začal riešiť veci, zavolal geodeta, požiadal o vyjadrenie jednotlivé inštitúcie ako plynárne, vodárne, aby si pripravil podklady pre stavebné povolenie. Koncom roka 2014 mal pripravené podklady a začal už iba jednať s obcou čo sa týka stavebného povolenia. Keďže na pozemku sa nenachádzali žiadne inžinierske siete, tak mu nechceli povoliť túto stavbu, preto mu zostávalo iba čakať, kedy tieto inžinierske siete budú natiahnuté. Prešiel rok a on začal s terénnymi úpravami na tomto pozemku. Išlo iba o zrovnanie plochy, kde mal stáť rodinný dom. Práve pri tomto zrovnávaní pozemku, keď prišiel bagrista, tak zhruba 25 m od hranice vlastne kde sa malo nachádzať potrubie od tohto pozemku, tak vlastne v strede tohto pozemku sa nachádzalo potrubie a išlo tak povediac diagonálne. Pozemok je orientovaný 20 m na šírku a 50 m na dĺžku a dané potrubie križuje pozemok po celej šírke, čiže celý ten 20 m úsek. Následne sa žalobcovi zrútili všetky plány, pretože potrubie išlo presne stredom domu, ktorý mal naplánovaný. Vzhľadom k projektu sa už tento projekt nedal posunúť ani dopredu ani dozadu, pretože z prednej strany je ešte ďalšie ochranné pásmo elektrického vedenia a je to 5 m od hranice pozemku po celej šírke. Keďže pri tomto zrovnávaní pozemku došlo ku škode, keďže bagrista radlicou poškodil to potrubie, žalobca musel uhradiť zhruba 500,00 eur náhradu škody. Celá stavba sa zastavila a snažil sa skontaktovať so synom žalovanej, čo sa mu nepodarilo a následne sa rozhodol, že bude požadovať zľavu z kúpnej ceny. Kontaktoval realitnú kanceláriu a zisťoval akú hodnotu mal v tej dobe predmetný pozemok a na základe ich stanoviska si určil požadovanú zľavu 5 000,00 eur. Uviedol, že v tej dobe keď kupoval predmetný pozemok, tak jeho známy kupoval asi o 100 m vyššie takýto pozemok, ale už aj s inžinierskymi sieťami a jeho cena bola za 30 resp. 33 000,00 eur. Bol to rovinatý pozemok a išlo o cenu 30-35,00 eur/m2. Žalobca ďalej uviedol, že v čase keď zistil na katastri, že na začiatku pozemku vedie potrubie, nekontaktoval nikoho, teda ani starostku. Asi deň predtým než začal s terénnymi úpravami oslovil p. Š., ktorá vlastní vedľajší pozemok a informoval sa či ho niečo neprekvapí na jeho pozemku, keďže tam ide kopať, pričom táto ho ubezpečila, že nie, len aby nekopal na začiatku. Preto s čistým svedomím sa pustil do úpravy terénu. Po týchto skutočnostiach si spolu s manželkou kúpili hotový rodinný dom v obci Geča, pretože si potrebovali zabezpečiť bývanie. Na otázku svojho právneho zástupcu, či v čase keď sa informoval ohľadom stavebno-územného plánu v obci, či bol predmetný pozemok na výstavbu rodinného domu, žalobca uviedol, že pozemok je aj v súčasnosti vedený ako orná pôda a pozemok je mimo zastavaného územia, ale v schválenom územnom pláne je vedený ako stavebný pozemok. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či v čase, keď jednal so synom žalovanej a zistil poznámku, ktorá je uvedená na LV o ochrannom pásme, či sa na to pýtal syna žalovanej žalobca uviedol, že nie, pretože keď to zistil bližším štúdiom tak mu to neprekážalo, pretože to išlo po hranici pozemku. Bol ubezpečený, že pozemok je bez chýb, o žiadnom vodovodnom potrubí nepadlo ani slovo. Opätovne uviedol, že keď bol u starostky sa informovať ohľadom predmetného pozemku starostka ho vôbec neinformovala o tomto potrubí a spolu aj so svojou sekretárkou ho ubezpečovali, že je to dobrý pozemok a že za nízku cenu ho predávajú a taktiež spomenul, že po kúpe tohto pozemku mu 2 krát, resp. 3 krát volali z obecného úradu, konkrétne p.Š.G. a naznačovala mu, aby prispel do obecného rozpočtu sumou 1 000,00 eur, nakoľko veľmi výhodne kúpil pozemok.

8. Vypočutá žalovaná uviedla, že v čase keď sa rozhodla odpredať predmetnú nehnuteľnosť splnomocnila svojho syna, ktorý to všetko v podstate vybavoval. So žalobcom sa stretla prvýkrát u notára, keď boli podpísať zmluvu a opýtala sa žalobcu či je všetko v poriadku, na čo žalobca ju ubezpečil, že samozrejme. Predmetný pozemok, ktorý odpredávala sa nachádza v Ďurďošíku a je zhruba vo výmere asi 10 árov. Skutočnosť, že na predmetnom pozemku sa nachádza potrubie mala vedomosť, avšak nevedela kade toto potrubie vedie. Toto potrubie vedie aj cez jej záhradu a ide vlastne o obecný vodovod, pričom ona nemala vedomosť o tom, kadiaľ predmetné potrubie pôjde. Pri stretnutí so žalobcom mu nepovedala, že na pozemku je potrubie, len mu uviedla, že musí ísť na obecný úrad. Na obecný úrad ho posielala kvôli tomu, že tam mu povedia čo sa nachádza na pozemku. Ona o žiadnej ťarche nevedela ani to nie je nikde napísané. Je len uvedené, že je tam ochranné pásmo. Nikdy nemala vedomosť o tom, že na predmetnom pozemku kadiaľ konkrétne vedú tieto rúry. Ani teraz to nevedela, až keď prišli kopať a prekopali toto potrubie. Druhýkrát žalobcu stretla, keď prišiel za ňou so žiadosťou, aby mu odpredala aj cestu, ktorá vedie k pozemku. Žalovaná mu odpredala aj tento pozemok s tým, že žalobca uviedol, že všetko vybaví.

9. Vypočutý svedok I. Q. uviedol, že so žalobcom sú kolegovia a že cestou domov z Michaloviec sa zastavili na Obecnom úrade v Ďurďošíku spolu aj so žalobcom a informovali sa o pozemkoch aký je stav. On si taktiež vyhliadol pozemok na internete, pričom žalobca mu uviedol, že aj on si našiel v tejto obci pozemok, pričom jeho starostka informovala, že pozemok, ktorý si vyhliadol, nemá prístupovú cestu. Potom sa informoval žalobca o svoj pozemok, starostka po nahliadnutí do počítača nespomínala žiadny problém s predmetným pozemkom. Podľa svedka žalobca viedol so starostkou rozhovor ohľadom prípojky elektriky a pod., ale o žiadnom probléme na tomto pozemku sa nehovorilo. Žiadny problém, ktorý by vyplynul z mapy sa tam nevyskytol. Jedine čo riešili bol elektrický stĺp, ale ten nebránil vo výstavbe. Uviedol, že si nespomína, že by tam bola nejaká reč o vodovodnom potrubí.

10. Vypočutá svedkyňa L. Č. - manželka žalobcu uviedla, že v podstate so žalovanou a jej synom sa stretla 2 krát a viac-menej s nimi komunikoval jej manžel. Keď sa prvýkrát stretli v Galérií so synom žalovanej, ten uviedol, že ide o veľmi dobrý pozemok za dobrú cenu a že je okamžite k dispozícií k predaju, pretože potrebuje peniaze, lebo odchádza do zahraničia. Manžel sa ho pýtal, či sú tam nejaké ťarchy a nejaké obmedzenia, o ktorých by sme mali vedieť, avšak syn žalovanej uviedol, že je všetko v poriadku, že žiadna ťarcha tam nie je a že budeme spokojní. Druhýkrát sa stretla so žalovanou a jej synom u notára, avšak nikdy nepadla reč ohľadom vodovodného potrubia na predmetnom pozemku. Svedkyňa uviedla, že ona nevidela LV, ale bola spolu s manželom sklamaná z toho celého, pretože potrebovali urýchlene riešiť bytovú otázku. Uviedla, že ona spolu aj so žalobcom hovorili synovi žalovanej, že na predmetnom pozemku chcú stavať dom. Taktiež potvrdila, že syn žalovanej uviedol, že na pozemku je ochranné pásmo, ale že podľa tohto projektu, ktorý sme mali vlastne, nezasahuje do nášho projektu. Ona s manželom nič neriešila ohľadom tohto ochranného pásma ani so žalovanou ani s jej synom.

11. Vypočutý svedok Ľ. R. - syn žalovanej uviedol, že podal inzerát na odpredaj predmetného pozemku, ktorý zdedila jeho matka a na ten inzerát sa mu ozvalo viacero osôb, vrátane žalobcu. Neskôr ho žalobca kontaktoval, že sa bol pozrieť na tento pozemok, pričom sa neskôr aj stretli, kde žalobca mal ohľadom predmetného pozemku záujem o informácie. Na internete pri inzeráte mal ako prílohu mapu, č.LV, bola uvedená cena a žalobcu informoval o tom, že predmetný pozemok patrí jeho matke, že je vedený ako orná pôda, ale v územnom pláne obce je vedený ako stavebný pozemok a v najbližšom období tam obec bude riešiť inžinierske siete. Pri rozhovore spomenul žalobcovi aj poznámku, ktorá je na LV ohľadom vodovodu. Uviedol žalobcovi, že cez pozemok vedie potrubie, avšak nevie presne určiť v ktorej časti, ale že je to niekde vo vrchnej časti, ale že nikdy to nemal zamerané. Povedal žalobcovi, aby sa informoval ohľadom tejto skutočnosti na obecnom úrade u starostky. Žalobca aj súhlasil, že pôjde sa poinformovať. Potom sa dohodli na cene a stretli sa už u notára. Potvrdil, že žalobcovi povedal, že na LV nie sú žiadne ťarchy, iba oznámenie o ochrannom pásme vodnej stavby a že to znamená, že je tam vodovod, ktorý ide ako tranzitný do obce Trsťany. Keďže nevedel, ktorým miestom prechádza toto potrubie cez pozemok, preto posielal žalobcu, aby si to zistil v územnom pláne obce, kde je to zakreslené. Žalobca voči tomuto námietky nemal, že sa na pozemku nachádza potrubie. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo do kúpnej zmluvy neuviedol, že na pozemku existuje ťarcha, svedok uviedol, že návrh zmluvy dával žalobca a na LV v časti ťarchy nie je uvedená žiadna ťarcha.

12. Vypočutá svedkyňa I. W. - starostka obce L. uviedla, že parcela, ktorá bola predmetom kúpy sa nachádza v územnom pláne obce a je určená na individuálnu bytovú výstavbu. Uviedla, že v čase kúpy žalobca sa bol informovať ohľadom predmetnej parcely a bol priamo za ňou. Informoval sa či je na predmetnom pozemku nejaká ťarcha a či sa tam dá stavať rodinný dom. Žalobcovi predložila tzv. „výcuc“ z územného plánu obce, ktorý je zverejnený na internetovej stránke obce, kde je jednoznačne naznačený skupinový vodovod, ktorý prechádza a dotýka sa aj predmetnej parcely. Túto skutočnosť aj povedala žalobcovi a ukázala mu presne aj tento „výcuc“, ktorý predložila aj súdu. Tento „výcuc“ je vlastne len informatívny a v prípade ak chce niekto riešiť niečo na predmetnej parcele, je povinný požiadať príslušný obecný úrad ako stavebný úrad o vyjadrenie, to znamená, v tomto prípade bolo by potrebné vytýčiť trasu vodovodného potrubia, je to vodovodný rad, ktorý zásobuje Obec Trsťany. Žalobca bez toho, aby požiadal obecný úrad alebo správcu skupinového vodovodu obce Bidovce, začal riešiť výkopové práce na svojej parcele a tým poškodil tento skupinový vodovod. Žalobca vedel, že na predmetnej parcele vedie vodovodné potrubie, len sme presne nevedeli určiť, kde na predmetnej parcele sa nachádza toto potrubie, a preto bol povinný požiadať o tie vyjadrenia, čo však žalobca neurobil. Rieši sa to tým, že sa urobia sondy a konkrétne sa presne vytýči trasa vodovodu. Ďalej uviedla, že žalobca tým, že spôsobil škodu, túto škodu aj odstránil na vlastné náklady. Svedkyňa predložila súdu mapu z predmetnej oblasti, kde sa nachádza aj parc. 123/21, ktorá patrí žalobcovi a svetlou farbou je na nej zhruba naznačené kadiaľ ide trasa vodovodu. Ďalej svedkyňa uviedla, že predmetný pozemok nie je znehodnotený, pretože vodovodný rad je od vrchnej hranice 25,60 m v hĺbke 140 cm, to znamená, že sa tam dá krásne umiestniť rodinný dom. Na vedľajšej parcele je už postavený rodinný dom a na susednej parcele taktiež v strede vlastne prechádza toto vodovodné potrubie cez túto parcelu a už je na nej postavený tiež rodinný dom. To znamená, že nie je znehodnotená táto parcela a obecný úrad ako stavebný úrad a prevádzkovateľ skupinového vodovodu Obec Bidovce nemá problém vydať stavebné povolenie, je tam ochranné pásmo 2 m z každej strany, čiže nie je problém postaviť tam rodinný dom. Ďalej uviedla, že v čase keď sa žalobca informoval ohľadom vodovodného potrubia, nemali vedomosť o takomto priebehu vedenia vodovodného potrubia ako predložila na pojednávaní, ale povinnosťou žalobcu bolo požiadať o vyjadrenie, tak ako už uviedla, a teda o vytýčenie vodovodnej trasy. Ku každému úkonu, ktorý robí na predmetnej parcele, je povinný požiadať obecný úrad ako stavebný úrad o vytýčenie vodovodnej trasy. Žalobca nezačal upravovať terén, ale začal kopať, a to kopať základy na predmetnej parcele na dom. Žalobca porušil povinnosť v momente keď začal kopať na predmetnej parcele a predtým nepožiadal o vytýčenie vodovodnej trasy obecný úrad ako stavebný úrad. Nielenže nepožiadal o vytýčenie, ale nemal žiadne iné povolenie na to, aby začal kopať základy. Nemal ani ohlásenie ani stavebné povolenie. Ďalej dodala, že žalobca predtým ako kupoval predmetnú parcelu vedel, že na parcele je niekde voda, pretože mu bol predložený tento plánik, ktorý bol aj na pojednávaní svedkyňou predložený, nebol žiadny problém predtým než kúpil žalobca túto parcelu, obecný úrad by bol vytýčil kde sa nachádza voda a žalobca by sa rozhodol, či kupuje alebo nekupuje predmetnú parcelu. Vedel, že na tejto parcele voda je. Na základe vlastníka susednej parcely od žalobcu, tento vlastník požiadal o vytýčenie kade vedie vodovod, preto obec ako stavebný úrad urobila toto vytýčenie a zameranie. To isté by bola obec urobila aj žalobcovi pred kúpou tohto pozemku, keby bol požiadal obec. Pred kúpou pozemku žalobca presne videl, keďže svedkyňa mu ukázala tento plánik, ktorý aj predložila súdu, je to aj na internete a videl to aj žalobca. V tomto duchu aj so žalobcom rozprávali, že na predmetnej parcele je niekde voda a že sa to dá určiť vlastne len sondou, a to na základe žiadosti vlastníka pozemku.

13. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to uplatnenie zľavy z kúpnej ceny (č.l.10), kúpnou zmluvou (č.l.6), výpisom z LV č.XXX (č.l.17), vyjadrením Okresného úradu Košice-okolie zo dňa 18.3.2015.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 25.4.2014 strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej podľa čl. I. a II. kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol podľa čl. I. a II. kúpnej zmluvy prevod vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa v kat.úz. Ď., zapísanému na LV č.XXX ako parc. KN-C č.123/21-orná pôda vo výmere 998 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Predmetný pozemok mu bol ponúknutý na predaj prostredníctvom internetu. Žalobca vlastnícke právo k predmetnému pozemku na základe kúpnej zmluvy nadobudol. Podľa čl. III kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúca predmetný pozemok v celosti odpredávala žalobcovi ako kupujúcemu za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 22 500,00 eur. V čl. IV. kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúca a žalobca ako kupujúci potvrdili svojimi podpismi, že nehnuteľnosť špecifikovaná v čl. I. kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, sa prevádza bez tiarch a záväzkov a kupujúci prehlásil, že predmet kúpy pozná a v takomto stave ho kupuje. Z výpisu z LV č.XXX kat.úz. Ď. vyplýva, že v časti C: ťarchy je uvedené „bez zápisu“ a v časti „iné údaje“: je uvedené 1 R55/09-Rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia č.200/00216 o určení pásma ochrany vodných stavieb.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci Okresný súd vec správne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

16. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka (OZ), kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali a že vec nemá právne vady.

17. Podľa § 500 ods. 1 OZ, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

18. Podľa § 504 OZ, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

19. Podľa § 507 ods. 1 OZ, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.

20. Podľa § 507 ods. 2 OZ, práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

21. Podľa § 596 OZ, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

22. Podľa § 597 ods. 1 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

23. Podľa § 598 OZ, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

24. Podľa § 599 ods. 1 OZ, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

25. Podľa § 599 ods. 2 OZ, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

26. Okresný súd sa ako prvoradou zaoberal otázkou, či v prípade nachádzajúceho sa vodovodného potrubia na predmetnej nehnuteľnosti ide o vady veci.

27. Súd konštatuje, že plnenie je vadné, ak jeho predmet nemá vlastnosti, ktoré boli v zmluve dohodnuté, ak nemá vlastnosti, ktoré sú pri tomto predmete obvyklé alebo ak nemá vlastnosti, ktoré sa pri ňom všeobecne predpokladajú. Plnenie je vadné aj vtedy, ak ho nemožno použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy. Pri uvedenom sa jedná o vady faktické. Právne vady predmetu plnenia sú také jeho vady, ktoré sú prekážkou, aby ho nadobúdateľ mohol získať v takom rozsahu ako to vyplýva zo zmluvy. Vadnosť veci môže spočívať aj v tom, že vec nemá vlastnosti, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú, či vlastnosti, ktoré si pri kúpe kupujúci vymienil alebo vlastnosti, o ktorých predávajúci ubezpečil kupujúceho a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým.

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (výsluch svedkyne I. W.-starostky obce Ď.), že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, resp. v čase prevodu nehnuteľnosti na žalobcu (25.4.2014) bol pozemok vo vlastníctve žalovanej určený k individuálnej bytovej výstavbe podľa schváleného územného plánu. Z výkresu verejného technického vybavenia: zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, vodné toky (č.l.23), ktorý je aj zverejnený na internetovej stránke obce (ide o tzv. „výcuc“ z územného plánu obce

- výpoveď svedkyne I. W. - starostky) je naznačený skupinový vodovod, ktorý prechádza aj parcelou žalobcu, s ktorou skutočnosťou bol oboznámený aj žalobca. Z výsluchu starostky obce Ďurďošík je zrejmé, že vodovodné potrubie prechádzajúce pozemkom žalobcu nezasiahli do funkčnosti pozemku a nebráni žalobcovi disponovať s pozemkom, a preto nepredstavuje ani žiadne ťarchy, záväzky, práva či obmedzenia v súlade s čl. IV. kúpnej zmluvy. Rovnako žalobcovi nebránili a nebránia vo využití pozemkov na stavbu rodinného domu, o čom svedčí skutočnosť, že na susednej parcele, ktorou taktiež prechádza vodovodné potrubie, je už vystavaný rodinný dom (výpoveď starostky obce Ď.G.). Žalobca si naviac v kúpnej zmluve nevymienil žiadne konkrétne vlastnosti kupovanej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. IV. kúpnej zmluvy, kde vyhlásil, že predmet kúpy pozná a v takomto stave ho kupuje.

29. Žalobca žiadny dôkaz na preukázanie nevhodnosti ním kúpenej nehnuteľnosti, resp. pozemku na stavbu rodinného domu a nemožnosti využitia pozemku na účel a zámer, pre ktorý ho kupoval t.j. stavbu rodinného domu, v danej veci nepredložil. Zároveň žalobca nepreukázal, že ubezpečenie žalovanej o tom, že ním kúpený pozemok je vhodný na výstavbu rodinného domu, je nepravdivé. Vzhľadom na uvedené okresný súd uzavrel, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

30. Napriek uvedenému právnemu záveru, že vodovodné potrubie prechádzajúce pozemkom žalobcu nemožno v danom prípade považovať za vady veci, sa okresný súd z dôvodu právnej istoty zaoberal aj otázkou, či vodovodné potrubie prechádzajúce cez pozemok žalobcu, ak by súd predsa len vyhodnotil ako vady predmetnej nehnuteľnosti, je vadou veci v zmysle § 597 ods.1 OZ. V tejto súvislosti okresný súd považuje za potrebné uviesť, že zodpovednosť za vady v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa odchyľuje od všeobecnej úpravy zodpovednosti za vady v súlade s § 507 ods. 2 OZ.

31. Súd v prvom rade skúmal dodržanie stanovej lehoty podľa § 599 ods.1 na vytknutie vád, t.j. 24 mesiacov od prevzatia veci. Zistil, že táto bola preukázateľne dodržaná.

32. Následne súd skúmal dôvodnosť žaloby z hľadiska materiálneho práva. Zodpovednosť predávajúceho v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 597 ods. 1 sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli najavo až dodatočne. Táto zodpovednosť za vady sa nevzťahuje na vady, ktoré vznikli neskôr, nie je totiž zo zákona daná záruka ako pri predaji v obchode. V prípade zodpovednosti za vady podľa § 597 ods.1 sa jedná o objektívnu zodpovednosť, t.j. predávajúci zodpovedá za vady i v prípade, keď nemohol vedieť, že vec má vady, a preto na ne kupujúceho neupozornil. Kupujúci môže úspešne uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie dodatočne najavo vyjdené vady kúpenej veci, ktoré existovali v dobe plnenia alebo v tej dobe neboli ešte zistiteľné. Musí ísť o vadu alebo vady, ktoré pre kupujúceho vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov § 597 ods.1 (ak dodatočne vyjde najavo vada) vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 133/2000).

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ak žalobca ako kupujúci v spore popiera tvrdenie žalovanej ako predávajúcej, že o vymedzených vadách (vodovodné potrubie prechádzajúce pozemkom) v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, bolo povinnosťou žalovanej ako predávajúcej preukázať, že o nich nemohol nevedieť.

34. V danej veci má okresný súd z vykonaného dokazovania za to, že žalobcom vytknuté vady, a to vedené vodovodné potrubie na pozemku nie sú ani vadami veci podľa § 597 ods.1 OZ, t.j. nie sú vadami, ktoré vyšli najavo dodatočne, pretože žalobca o existencií vodovodného potrubia na predmetnej parcele v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne vedel, resp. o týchto v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne nemohol nevedieť.

35. K uvedenému záveru okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania, pričom postupoval v súlade s § 191 CSP, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Okresný súd mal v danej veci za preukázané, že kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 25.4.2014. Tento deň považoval súd za rozhodný pre posúdenie vadnosti predmetu kúpy v zmysle § 597 ods.1 OZ. Žalobca podpisom kúpnej zmluvy vyhlásil, že predmet kúpy pozná a v takomto stave ho kupuje. Žalobca aj pred súdom uviedol, že v čase predchádzajúcemu uzavretiu kúpnej zmluvy vykonal na mieste samom ohliadku a zároveň bol sa na Obecnom úrade v Ďurďošíku informovať priamo u starostky ohľadom tejto parcely, ktorá mu predložila výkres z územného plánu obce, kde je naznačený skupinový vodovod, ktorý prechádza a dotýka sa aj predmetnej parcely. Túto skutočnosť starostka obce uviedla žalobcovi a zároveň aj ukázala tento výkres, ktorý je aj verejne prístupný na internetovej stránke obce. Starostka potvrdila, že žalobca mal vedomosť o tom, že na predmetnej parcele vedie vodovodné potrubie, avšak presne nebolo možné určiť, kde na pozemku žalobcu sa toto potrubie nachádza, žalobca bol povinný požiadať obecný úrad ako stavebný úrad o vytýčenie vodovodnej trasy na predmetnej parcele. Z týchto listinných dôkazov, s ktorými bol aj žalobca pred kúpou predmetného pozemku oboznámený, mal súd za preukázané, že pozemkom žalobcu prechádza vodovodné potrubie, o ktorom žalobca mal vedomosť. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo svedeckej výpovede svedkyne I. W. - starostky obce Ď.. Z uvedeného má súd za preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo na pozemku vodovodné potrubie a žalobca o tomto nemohol nevedieť, aj vzhľadom na jeho vyhlásenie v kúpnej zmluve. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak vodovodné potrubie v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne existovalo na pozemku a žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy vyhlásil, že predmet kúpy pozná a v takomto stave ho kupuje, nevidí súd dôvod, na základe ktorého by mal žalobcovi jeho žalobnému návrhu vyhovieť.

36. Rovnako okresný súd dospel k záveru, že žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemohol nevedieť o prechádzaní vodovodného potrubia cez jeho pozemok, keďže o tejto skutočnosti bol informovaný ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy starostkou obce a synom žalovanej, ktorý sprostredkovával predaj tejto nehnuteľnosti. Okresný súd má za to, že žalobca bol informovaný starostkou obce, konkrétne o predmetnom pozemku, mal možnosť oboznámiť sa aj s príslušnou dokumentáciou, ktorá bola k dispozícií na obecnom úrade. Uvedené mal súd preukázané z výpovede svedkyne I. W. - starostky obce Ď., pričom žalobca tieto tvrdenia svedkyne nepoprel. Z uvedeného má súd za preukázané, že žalobca mal v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že cez jeho parcelu prechádza vodovodné potrubie. Čo sa týka námietky žalobcu, že v kúpnej zmluve nie je uvedený akýkoľvek údaj o možných vecných bremenách a že žalovaná uviedla, že predmetná nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnymi ťarchami, súd poukazuje na samotný výpis z LV č.XXX, z ktorého vyplýva, že časť C: ťarchy je bez zápisu. Preto žalovaná túto skutočnosť ani do zmluvy uviesť nemohla.

37. V závere okresný súd považuje za potrebné uviesť, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Žalobca podpisom kúpnej zmluvy súhlasil s jej obsahom, resp. s jej znením v dojednaných článkoch. V čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne vedel o vodovodnom potrubí na predmetnom pozemku, preto jeho tvrdenie v konaní, že vodovodné potrubie v čase podpisu kúpnej zmluvy malo byť uvedené v kúpnej zmluve, považuje súd za bezpredmetné. Žalobca bol stranou kúpnej zmluvy, a teda mal možnosť zasahovať do jej obsahu, do jej znenia. Ak považoval za potrebné tieto skutočnosti do znenia kúpnej zmluvy zakomponovať, mal si to v procese jej uzatvárania vymieniť. Okresný súd dodáva, že v záväzkovo-právnych vzťahoch si musí v prvom rade ku svojej spokojnosti presadzovať, resp. zabezpečovať vlastné záujmy a na tieto dohliadať sám účastník, resp. strana zmluvy. Vo vzťahu k obsahu kúpnej zmluvy okresný súd ďalej udáva, že podpisom kúpnej zmluvy žalobca súhlasil aj s dojednanou kúpnou cenou 22 500,00 eur.

38. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným v konaní, že žalobca až po uzavretí kúpnej zmluvy našiel v strede pozemku predmetu kúpy vodovod, pričom zo zákona v prípade vodovodu je vecné bremeno v prospech vlastníka takéhoto pozemku, súd konštatuje, že tieto sú vzhľadom na predmet konania právne bezvýznamné. Súd má za to, že ak aj došlo k pochybeniu pri projektovej dokumentácií, či nedodržaní projektovej dokumentácie pri realizácií vodovodného potrubia, toto nemožno pričítať na ťarchu žalovanej ako predávajúcej v podobe uplatnenia zľavy z kúpnej ceny v súlade s § 597 ods. 1 OZ.

39. Dôkazy predložené žalobkyňou na preukázanie výšky uplatneného nároku, ako aj vyjadrenie Okresného úradu Košice-okolie z hľadiska ochrany prírody a krajiny súd vzhľadom na zamietnutie žaloby z vyššie uvedených dôvodov nevyhodnocoval.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.