Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/57/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1. K. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX E.É. T., štátny občan Slovenskej republiky, t. č. ÚVTOS a ÚVV B., N. XXX/XX, XXX XX B., 2. K. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX J., o zaplatenie 3.677,10 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti úrokov z omeškania v sume 1.421,96 eura z a m i e t a .

II. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 3.677,10 eura, v časti úrokov z omeškania v sume 290,- eur a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania z a s t a v u j e .

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne v rozsahu 47,22 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 16.6.2015, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 24.6.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti zaplatiť mu sumu 3.677,10 eura spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných splátok úveru za obdobie od 11.8.2011 do 10.9.2013 vo výške 165,86 eura a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.677,10 eura od 11.9.2013 až do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného, a to titulom riadneho nesplácania úveru žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako jeho ručiteľom zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a. s. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobný nárok odvodzoval od záväzkového právneho vzťahu Slovenskej sporiteľne, a. s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00151653, a žalovaného v 1. rade, založeného Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 27.10.2005, od záväzkového právneho vzťahu Slovenskej sporiteľne, a.s. a žalovaného v 2. rade založeného Dohodu o ručení zo dňa 27.10.2005 a od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom. Žalobca uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovanému v 1. rade úver vo výške 4.979,09 eura, ktorý bol žalovaný v 1. rade povinný splácať mesačnými splátkami po 72,10 eura vždy k 10. dňu v mesiaci. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a. s. predstavovala sumu 8.662,37 eura, z toho istina v sume 7.515,02 aura, riadny úrok vo výške 0,- eur a úrok z omeškania v sume 1.147,35 eura. Žalobca uviedol, že úrok z omeškania v sume 1.147,35 eura si v tomto spore neuplatňuje, a že sa domáha zaplatenia sumy neuhradených splátok úveru splatných od 10.8.2011 do 10.10.2015 v počte 51 splátok v sume 3.677,10 eura. Splátky pôvodne splatné od 10.9.2013 do 10.10.2015 sa stali splatnými 10.9.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

3. Žalovaný v 1. rade navrhol súdu, aby mu umožnil zaplatiť dlh voči žalobcovi v splátkach s lehotou splatnosti po jeho prepustení na slobodu, keďže v čase písania vyjadrenia k žalobe bol umiestnený v Ústave na výkon väzby v Leopoldove.

4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vôbec nevyjadril.

5. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 7.12.2018 s autorizáciou podľa osobitného predpisu, oznámil súdu, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.967,10 eura späť z dôvodu zaplatenia tejto sumy žalovanými v priebehu sporu, a že trvá na zaplatení úroku z omeškania v sume 1.421,96 eura žalovanými v 1. a v 2. rade. Z obsahu čiastočného späťvzatia žaloby súd zistil, že žalobca trval na zaplatení úrokov z omeškania v sume 1.421,96 eura, ktoré pozostávajú z 8,50 % ročného úroku z omeškania 1.) zo sumy 3.677,10 eura od 11.9.2013 do 27.2.2016 v neuhradenej časti (po čiastočnej úhrade v sume 124,14 eura) vo výške 645,68 eura, 2.) zo sumy 3.622,10 eura od 28.2.2016 do 4.4.2016 vo výške 30,37 eura, 3.) zo sumy 3.572,10 eura od 5.4.2016 do 21.4.2016 vo výške 13,31 eura, 4.) zo sumy 3.522,10 eura od 22.4.2016 do 1.6.2016 vo výške 32,81 eura, 5.) zo sumy 3.472,10 eura od 2.6.2016 do 15.7.2016 vo výške 34,77 eura, 6.) zo sumy 3.422,10 eura od 16.07.2016 do 31.10.2016 vo výške 85,27 eura, 7.) zo sumy 3.387,10 eura od 1.11.2016 do 6.11.2018 vo výške 579,75 eura, t. j. spolu 1.421,96 eura. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zobral žalobu späť 1.) v časti istiny 3.677,10 eura, 2.) v časti vyčíslených úrokov z omeškania v sume 290,- eur, pozostávajúcich z úrokov z omeškania za obdobie od 11.8.2011 do 10.9.2013 v sume 165,86 eura a z časti vyčíslených úrokov z omeškania za obdobie od 11.9.2013 do 27.2.2016 v sume 124,14 eura, ako aj 3.) v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, t. j. 8,50 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.677,10 eura od 7.11.2018 až do zaplatenia. 6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 13.12.2018, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán sporu ani právny zástupca žalobu, ktorým bolo predvolanie riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní hospodárnosťou konania, pričom súhlasil s pojednávaním a s rozhodnutím vo veci v neprítomnosti strán sporu. Žalovaný v 1. rade, ktorý bol umiestnený v ústave na výkon väzby, netrval na svojej osobnej účasti na pojednávaní a žiadal, aby sa vo veci pojednávalo v jeho neprítomnosti. Žalovaný v 2. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil. V súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších prepisov (ďalej len „CSP“), súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 27.10.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s. účinnými od 1.8.2002, Dohodou o ručení zo dňa 27.10.2005, zmluvou zo dňa 18.12.2008 o postúpení pohľadávok, časťou prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, oznámeniami zo dňa 2.1.2009 o postúpení pohľadávky, pokusmi o zmier zo dňa 9.6.2015, oznámením zo dňa 22.8.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, poštovým podacím hárkom zo dňa 22.8.2013, a z i s t i l t e n t o s k u t k o v ý s t a v :

8. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2015 súd zistil, že Slovenská sporiteľa, a. s. sa zaviazala poskytnúť žalovanému v 1. rade bezúčelový spotrebný úver v sume 150.000,- Sk (4.979,09 eura), ktorý mu mala poskytnúť pripísaním v prospech účtu žalovaného v 1. rade s úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy vo výške 11,60 % p. a. s tým, že banka bola oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby, pričom zmena úrokovej sadzby mala byť účinná rozhodnutím banky a zverejnením. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 3.000,- Sk (99,58 eura) splatný v deň podpisu zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk (1,66 eura) mesačne. Istinu úveru, úrok z úveru a poplatky za správu úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť Slovenskej sporiteľni, a. s. v mesačných splátkach po 2.172,- Sk (72,10 eura) so splatnosťou k 10. dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola 10.11.2005 a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 10.10.2015. V zmluve absentuje údaj o počte splátok, a teda k tomuto údaju sa možno dopracovať iba vypočítaním počtov mesiacov podľa dátumov splatnosti medzi prvou a poslednou splátkou úveru. V zmluve absentuje údaj o celkovej sume, ktorú je žalovaný v 1. rade povinný veriteľovi zaplatiť. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) podľa zmluvy bola 5,8 %. Súčasťou vopred predtlačeného formulára zmluvy je aj text obsahujúci vyhlásenie žalovaného v 1. rade o tom, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky veriteľa účinné od 1.8.2002 a sadzobník, a že nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všetky právne vzťahy vyslovene v zmluve neupravené sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných odchodných podmienok, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí. Zmluvné strany sa dohodli podľa § 262 Obchodného zákonníka o tom, že ich vzájomné vzťahy sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný v 1. rade je v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu a rodinným stavom.

9. Zo Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) Slovenskej sporiteľne, a. s., účinných od 1.8.2002, ktoré nie sú nikým podpísané, súd zistil, že čl. 7 upravuje úvery poskytované Slovenskou sporiteľňou, a. s. fyzickým osobám - nepodnikateľom. Pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva, spláca klient pravidelnými splátkami s periodicitou dohodnutých v zmluve o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky (body 7.3.2. a 7.3.3.). Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane). Úroky z omeškania súd splatné denne (body 7.4.2. a 7.4.6.). Banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby alebo termíny splatnosti úrokov. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím banky. Aktuálnu výšku úrokovej sadzby určí banka zverejnením (bod 7.4.7. VOP). Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, b) vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke, a d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru (bod. 7.6.1. písm. a/ VOP). VOP v čl. 19.16. obsahujú klauzulu, podľa ktorej klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi, na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

10. Z Dohody o ručení uzavretej dňa 27.10.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom súd zistil, že žalovaný v 2. rade vyhlásil, že má vedomosť o uzavretí zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2015 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným v 1. rade o poskytnutí úveru v sume 150.000,- Sk (4.979,09 eura). Žalovaný v 2. rade vyhlásil, že veriteľa uspokojí, okrem iného, aj v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Dohoda obsahuje vopred predtlačené vyhlásenie ručiteľa o tom, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu vyhlásenie veriteľa, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, ručiteľ uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom, inak do 10 pracovných dní od doručenia výzvy ručiteľovi, a to aj bez doručenia výzvy dlžníkovi.

11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX/XCE uzavretej dňa 18.12.2008 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. ňou postúpila žalobcovi viacero pohľadávok. Z časti prílohy č. 1 k tejto zmluve súd zistil, že medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka pod por. č. 46 viažuca sa na účet č. XXXXXXXXX z úverovej zmluvy uzavretej dňa 27.1.2005 s konečnou splatnosťou dňa 10.10.2015 s tým, že výška poskytnutého úveru bola 150.000,- Sk (4.979,08 eura), predmetom postúpenia bola neuhradená pohľadávka v celkovej sume 260.962,60 Sk (8.662,38 eura), z toho istina v sume 226.397,60 Sk (7.515,03 eura) a úroky 34.565,- Sk (1.147,35 eura). Postúpená bola iba tá časť pohľadávky, ktorá ešte nebola splatná. Žalovaný v 1. rade bol v omeškaní celkom 1.134 dní a výška omeškanej platby bola 82 .493,- Sk (2.738,27 eura). Súčasťou prílohy je aj informácia o ručiteľovi záväzku.

12. Z oznámení zo dňa 2.1.2009 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. v ten istý deň každému zo žalovaných písomne oznámila, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX uzavretej dňa 27.10.2005 so žalovaným v 1. rade. Zároveň uviedla výšku postúpenej pohľadávky sumou 8.622,37 eura s upozornením, že predmetný záväzok možno uhradiť už iba postupníkovi, t. j. žalobcovi. Dôkaz o odoslaní týchto oznámení žalovaným v 1. a v 2. rade žalobca súdu nepredložil.

13. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.8.2013, č. 1.244.814 súd zistil, že žalobca ako nový veriteľ oznámil žalovanému v 2. rade, t. j. ručiteľovi, že pohľadávku z úveru, ktorý „mu“ pôvodne poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy č. 179627427 zo dňa 27.10.2005, banka postúpila žalobcovi, ktorý pre nedodržanie platobnej disciplíny vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 22.8.2013. Výška neuhradeného úveru pozostáva z neuhradenej istiny úveru v sume 7.515,02 eura a úrokov z omeškania v sume 1.147,35 eura, t. j. celom predstavuje sumu 8.662,37 eura vrátane úrokov z omeškania. Takto vyčíslenú sumu žalobca žiadal zaplatiť do 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Z poštového podacieho hárku zo dňa 22.8.2013 súd zistil, že žalobca odoslal v daný deň na poštovú prepravu zásielku adresovanú žalovanému v 2. rade s poznámkou: 1.244.814, ktorá je totožná s číslom uvedeným na oznámení žalobcu zo dňa 22.8.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

14. Z pokusov o zmier zo dňa 9.6.2015 súd zistil, že žalobca ním v ten istý deň vyzval každého zo žalovaných na zaplatenie pohľadávky postúpenej mu Slovenskou sporiteľňou, a.s. s variabilným symbolom: XXXXXXXXX vo výške 9.768,42 eura, pozostávajúcej z neuhradeného úveru v sume 7.515,02 eura, zákonného/zmluvného úroku v sume 1.106,05 eura a úroku z omeškania v sume 1.147,35 eura, všetko najneskôr do 12.6.2015. Dôkaz o doručení alebo o odoslaní pokusu o zmier každému zo žalovaných žalobca súdu nepredložil.

15. Žalobca predložil súdu aj tabuľkový prehľad rozčlenenia všetkých splátok úveru, ktoré bol žalovaný v 1. rade povinný splácať z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, ktoré boli splatné v období od 10.8.2011 do 10.10.2015, pričom každá splátka obsahuje vyčíslenie splátky istiny úveru a splátky úroku z úveru. Z predmetnej listiny nie je možné vôbec zistiť, kedy a kým bola vyhotovená, či bola žalovanému v 1.rade pri uzatváraní zmluvy o úvere odovzdaná. Nakoľko tento prehľad rozčlenenia splátok nie je nikým podpísaný ani datovaný, súd sa touto listinou pri dokazovaní viac nezaoberal.

16. Súd v e c p r á v n e p o s ú d i l nasledovne:

17. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte a zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere / ďalej len „OBZ“ alebo „“ v príslušnom tvare/).

18. Podľa § 497 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o plátkovom úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy splátkovom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 1, 2 v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 26. Podľa § 879j ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

27. Ustanovenie § 52 ods. 2 bolo s účinnosťou od 1.4.2015 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela, ktorou bolo doplnené predmetné ustanovenie do Občianskeho zákonník, nemá prechodné ustanovenia, a teda vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.

28. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

30. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Podľa § 303 v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o ručení, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

32. Podľa § 546 v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o ručení, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

33. Podľa § 524 ods. 1, 2 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa 526 ods. 1, 2 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

35. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom (ďalej len „zákon o bankách“ v príslušnom tvare), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Ustanovenie § 92 ods. 7 zákona o bankách je špeciálnym ustanovením tak vo vzťahu k ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj vo vzťahu k ust. § 524 a nasl. OZ.

37. Podľa § 39 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

39. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

40. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

41. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

42. Keďže žalobca zobral žalobu sčasti späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej ako aj pred predbežným prejednaním sporu, súd nezasielal čiastočné späťzvatie žaloby žalovaným v 1. a v 2. rade na vyjadrenie, a vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu súd podľa § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil (II. výrok).

43. Vykonaným dokazovaním listinami, a to Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 27.10.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s. účinnými od 1.8.2002, Dohodou o ručení zo dňa 27.10.2005, zmluvou zo dňa 18.12.2008 o postúpení pohľadávok, časťou prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, oznámeniami zo dňa 2.1.2009 o postúpení pohľadávky, pokusmi o zmier zo dňa 9.6.2015, oznámením zo dňa 22.8.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, poštovým podacím hárkom zo dňa 22.8.2013, s ú d m a l z a p r e u k á z a n é, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným v 1. rade bol Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2015 založený záväzkový právny vzťah, na základe ktorého Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovanému bezhotovostný, bezúčelový, spotrebný úver v sume 150.000 Sk (4.979,09 eura), ktorý mu mala banka poskytnúť pripísaním v prospech účtu žalovaného v 1. rade s úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy vo výške 11,60 % p. a. s tým, že banka bola oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby, pričom zmena úrokovej sadzby mala byť účinná rozhodnutím banky a zverejnením. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 3.000,- Sk (99,58 eura) splatný v deň podpisu zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk (1,66 eura) mesačne. Istinu úveru, úrok z úveru a poplatky za správu úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť Slovenskej sporiteľni, a. s. v mesačných splátkach po 2.172,- Sk (72,10 eura) so splatnosťou k 10. dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola 10.11.2005 a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 10.10.2015. RPMN podľa zmluvy bola 5,8 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli VOP a sadzobník. Dohodou o ručení uzavretou v ten istý deň medzi bankou a žalovaným v 2. rade žalovaný v 2. rade sa zaviazal uspokojiť banku ako veriteľa žalovaného v 1. rade pre prípad, že dlh z úveru nesplní žalovaný v 1. rade.

44. Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 18.12.2008 uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom, na základe ktorej postúpila žalobcovi viacero pohľadávok, pričom predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému v 1. rade zabezpečená ručením žalovaným v 2. rade v celkovej sume 260.962,60 Sk (8.662,38 eura) vrátane príslušenstva, ktorá nebola v čase uzavretia zmluvy o postúpení zročná (splatná).

45. Z predmetnej pohľadávky, ktorá mala byť postúpená žalobcovi, sa žalobca žalobou domáhal spočiatku zaplatenia sumy zodpovedajúcej 51 splátkam úveru splatnými od 10.8.2011 do 10.10.2015 v celkovej sume 3.677,10 eura a kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 165,86 z jednotlivých splátok za obdobie do zosplatnenia úveru, ku ktorému, podľa tvrdenia žalobcu, došlo k 10.9.2013. Za obdobie od 11.9.2013 žiadal 8,5 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia. Podľa názoru žalobcu, splátky úveru pôvodne splatné od 10.9.2013 do 10.10.2015 sa stali predčasne splatnými dňa 10.9.2013, ku ktorému žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

46. Súd nemal pochybnosti o skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nesplácal úver Slovenskej sporiteľni, a.s. riadne a včas, a neskôr ho riadne nesplácal ani žalobcovi, a že túto povinnosť za namiesto žalovaného v 1. rade nesplnil ani žalovaný v 2. rade, ktorý je jeho ručiteľom z predmetného úveru. Žalovaní v 1. a v 2. rade túto skutočnosť totiž nenamietali.

47. Žalobca v priebehu celého sporu nepreukázal súdu, že žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi zo zmluvy o úvere bola doručená alebo aspoň odoslaná na poštovú prepravu akákoľvek výzva Slovenskej sporiteľne, a. s. na zaplatenie dlžnej sumy z predmetného úveru, v dôsledku čoho žalobca ani nemohol preukázať, že žalovaný v 1. rade bol v omeškaní po doručení výzvy banky na plnenie nepretržite dlhšie ako 90 dní, a že až potom banka postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere žalobcovi. Nakoľko predmetný úver je zároveň bankovým úverom, je regulovaný aj zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods. 7 zákona o bankách (t. č. § 92 ods. 8) pre platné postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky bankou upravené v zákone o bankách nepodporujú záver o možnosti odklonu pravidiel pri postúpení bankovej pohľadávky, zakotvených v ust. § 92 ods. 7 (t. č. ako odsek 8) zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa. Oznámenie banky o postúpení pohľadávky samo osebe nekonvaliduje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.

48. Žalobca nepreukázal ani odoslanie akejkoľvek výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. na zaplatenie dlhu žalovanému v 2. rade, ktorý bol jeho ručiteľom.

49. Predmetná zmluva o splátkovom úvere je nielen bankovým úverom, ale aj spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovanému v 1. rade plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v 1. rade je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označená identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu a rodinný stav. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže Slovenská sporiteľňa, a. s. touto zmluvou poskytla žalovanému v 1. rade úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podporne podľa § 52 až § 54 v nadväznosti na ust. § 879j OZ, ako aj ust. § 52 ods. 2 OZ, ktoré bolo s účinnosťou od 1.4.2015 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela, ktorou bolo doplnené predmetné ustanovenie do Občianskeho zákonníka, nemá prechodné ustanovenia, a teda vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a nič na tom nemení ani dohoda zmluvných strán podľa § 262 o tom, že ich vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a na spotrebiteľský vzťah sa použije právna úprava pre spotrebiteľa priaznivejšia, v danom prípade zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník.

50. Rozhodujúcou okolnosťou je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Zároveň ďalšími, zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami), je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 7 /pozn. v súčasnosti § 92 ods. 8/ tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje (rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018). Pre správne pochopenie významu a povahy úpravy v ust. § 92 ods. 7 (pozn. v súčasnosti § 92 ods. 8) zákona o bankách podľa názoru NSSR nepostačuje vychádzať z jej zaradenia do konkrétnej časti zákona (v danom prípade pod názvom: Bankové tajomstvo) či dokonca do určitého zákona (keďže ten môže obsahovať a v prípade tu spomínaného bankového zákona mimo akúkoľvek pochybnosť i reálne obsahuje prvky verejnoprávnej aj súkromnoprávnej regulácie), ale nevyhnutným je práve posúdenie, či posudzovaná úprava reguluje správanie subjektov verejného práva alebo naopak dopadá na súkromnoprávne konanie. Ďalej, podľa názoru NSSR neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 (pozn. predtým ako § 92 ods. 7), vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ; viď rozsudok NSSR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.3.2018).

51. Zmluvné dojednanie na str. 27, v čl. 19.16. VOP banky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, nebolo individuálne dojednané. VOP nie sú spotrebiteľom podpísané, a aj keby boli spotrebiteľom podpísané, ich obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, a je veľmi vysoko pravdepodobné, že bežný spotrebiteľ si pri uzatváraní zmluvy nemohol podrobne prečítať celé VOP, a už vôbec nie str. 27 VOP, na ktorej sa nachádza predmetné dojednanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa, a preto je predmetná zmluvná podmienka ako neprijateľná absolútne neplatná (§ 53 ods. 4 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere; v súčasnosti § 53 ods. 5 ). Takéto dojednanie totiž výrazne zjednodušuje pozíciu dodávateľa - banky, pričom spotrebiteľ vstúpil do predmetného záväzkového vzťahu s bankou práve preto, že banka je regulovaný subjekt podliehajúci určitým pravidlám podnikania, obozretnosti, dôveryhodnosti a dohľadu príslušného regulátora. Predmetná zmluvná podmienka je „skrytá“ v predtlačenom texte VOP v spleti 27-stranového dokumentu, ktorý si bežný spotrebiteľ nemá možnosť zodpovedne, riadne prečítať a uvedomiť si jeho následky. Predmetné dojednanie na druhej strane neumožňuje spotrebiteľovi postúpiť jeho pohľadávku alebo záväzok voči banke bez výslovného predchádzajúceho písomného súhlasu banky.

52. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobcovi neprináleží aktívna vecná legitimácia v tomto spore, pretože postúpenie pohľadávky voči žalovanému v 1. rade bankou žalobcovi ako nebankovému subjektu bolo v priamom rozpore s ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách v príslušnom znení, pričom všeobecný súhlas spotrebiteľa v čl. 19.16 VOP s postúpením pohľadávky bankou akejkoľvek tretej osobe bol uzavretý v priamom rozpore s ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách. Navyše, v danom čase neexistovala úprava v § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktorá by umožňovala odchýlne dojednanie od zákonných ustanovení. Predmetné dojednanie je súčasťou 27- stranového dokumentu v predtlačenej podobe, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ žiadnym obsahom ovplyvniť, ktorý je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je absolútne neplatné podľa § 53 ods. 4 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (t. č. § 53 ods. 5 . Nakoľko postúpenie predmetnej pohľadávky banky žalobcovi bolo absolútne neplatné, žalobcovi neprináležalo ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

53. Keďže predmetné postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, t. j. pohľadávky z hlavného záväzkového právneho vzťahu voči žalovanému v 1. rade, bolo absolútne neplatné, tak absolútne neplatné bolo aj postúpenie pohľadávky z dohody o ručení, t. j. pohľadávky z akcesorického záväzkového právneho vzťahu voči žalovanému v 2. rade.

54. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje, pričom tá strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Nakoľko žalobca nie je nositeľom práva voči žalovanému v 1. rade na zaplatenie pohľadávky z predmetného bankového úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, a ani voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi žalovaného v 1. rade za splnenie záväzku žalovaného v 1. rade z predmetného spotrebiteľského úveru, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť v rozsahu, v ktorej žaloba nebola vzatá späť (I. výrok).

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

59. Zastavenie konania v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, z procesného hľadiska zavinili žalovaní, pretože títo nenamietali, že by sumu 3.967,10 eura, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, neuhradili žalobcovi až v priebehu tohto sporu. V tejto časti žaloby mal procesný úspech žalobca.

60. V časti, ktorej súd žalobu zamietol, mali vo veci úspech žalovaní v 1. a v 2. rade.

61. Predmet sporu vrátane príslušenstva vyčíslil samotný žalobca v čiastočnom späťvzatí, ktorý tvorili: 1.) istina v sume 3.677,10 eura, 2.) úroky z omeškania za obdobie od 11.8.2011 do 10.9.2013 v sume 165,86 eura; 3.) úroky z omeškania za obdobie od 11.9.2013 až 6.11.2018, t. j. do zaplatenia celej istiny, a to úroky v sumách 769,82 eura + 30,37 eura + 13,31 eura + 32,81 eura + 34,77 eura + 85,27 eura + 579,75 eura, t. j. v sume 1.546,10 eura, 4.) úroky z omeškania od 7.11.2018 až do zaplatenia, t. j. predmet sporu predstavuje 5.389,06 eura vrátane príslušenstva a 8,50 % ročný úrokom z omeškania zo sumy 3677,10 eura od 7.11.2018 až do zaplatenia.

62. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 1.) istiny v sume 3.677,10 eura, 2.) úrokov z omeškania 11.8.2011 do 10.9.2013 v sume 165,86 eura, 3.) časti úrokov z omeškania za obdobie od 11.9.2013 do 27.2.2016 v sume 124,14 eura, a 4.) 8,50 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3677,10 eura od 7.11.2018 až do zaplatenia, t.j. v časti o zaplatenie sumy 3.967,10 eura a v časti 8,50 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.677,10 eura od 7.11.2018 až do zaplatenia, čo prestavuje 73,61 % predmetu sporu.

63. Žalobca trval na zaplatení úrokov z omeškania v sume 1.421,96 eura, ktoré pozostávajú z 8,50 % ročného úroku z omeškania 1.) zo sumy 3.677,10 eura od 11.9.2013 do 27.2.2016 v neuhradenej časti (po čiastočnej úhrade v sume 124,14 eura) vo výške 645,68 eura, 2.) zo sumy 3.622,10 eura od 28.2.2016 do 4.4.2016 vo výške 30,37 eura, 3.) zo sumy 3.572,10 eura od 5.4.2016 do 21.4.2016 vo výške 13,31 eura, 4.) zo sumy 3.522,10 eura od 22.4.2016 do 1.6.2016 vo výške 32,81 eura, 5.) zo sumy 3.472,10 eura od 2.6.2016 do 15.7.2016 vo výške 34,77 eura, 6.) zo sumy 3.422,10 eura od 16.7.2016 do 31.10.2016 vo výške 85,27 eura, 7.) zo sumy 3.387,10 eura od 1.11.2016 do 6.11.2018 vo výške 579,75 eura, spolu 1.421,96 eura, čo predstavuje 26,39 % predmetu sporu, v ktorej časti súd žalobu zamietol. 64. V tomto spore mal žalobca väčší procesný úspech (73,61 %) než bol úspech žalovaných v 1. a v 2. rade vo veci samej (26,39 %), a preto podľa § 256 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2 súd nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu vypočítanom ako rozdiel medzi procesným úspechom žalobcu a úspechom žalovaných v 1. a 2. rade, t. j. v rozsahu 47,22 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných, čím súd zohľadnil povahu ručiteľského záväzku žalovaného v 2. rade. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .