Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_1T-12-2016.pdf
PDF · 142.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Béreša a prísediacich Jaroslava Dubeňa a Ambróza Mesiarika, v trestnej veci obžalovaného: W. K., nar. XX.XX.XXXX v Z., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2018 v Žiline, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
W. K. narodený XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., J. námestie XXX/XX, živnostník,
j e v i n n ý , ž e
dňa 02.08.2014 v čase asi o 23.00 hod. počas svadobnej hostiny v jednej z izieb hotela Vila Nečas na ul. Pri celulózke 37, Žilina, si prisadol na posteľ, na ktorej spala maloletá S. G. U., nar. XX.XX.XXXX a najskôr ju rukou ohmatával po pravom stehne smerom hore až k nohavičkám, vyhrnul jej šaty, načo sa mal. S. G. U. prebudila a zo strachu sa ďalej tvárila, že spí, následne jej zasunul prsty do vagíny, potom prsty z vagíny vytiahol a ovoniaval ich,
teda
- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,
čím spáchal
- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
Z a t o s a
odsudzuje
Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému W. K. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v trvaní 3 ( tri ) roky.
Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovanému W. K. ukladá povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. obžalovanému W. K. ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej S. G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., G. R. 9, XXXXX P., Q. N..
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú S. G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., G. R. 9, XXXXX P., Q. N., s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na W. K. dňa 02.02.2016 obžalobu pod č. 3Pv/360/15/5511-20 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 02.08.2014 v čase asi o 23.00 hod. počas svadobnej hostiny v jednej z izieb hotela Vila Nečas na ul. Pri celulózke 37, Žilina, si prisadol na posteľ, na ktorej spala maloletá S. G. U., nar. XX.XX.XXXX a najskôr ju rukou ohmatával po pravom stehne smerom hore až k nohavičkám, vyhrnul jej šaty, načo sa mal. S. G. U. prebudila a zo strachu sa ďalej tvárila, že spí, následne jej zasunul prsty do vagíny, potom prsty z vagíny vytiahol a ovoniaval ich.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne Ing. H. M., svedkyne E. Y., svedkyne - poškodenej O. U., svedka Ing. R. M., svedka Ing. J. Y., svedkyne J. K., znalkyne Mgr. Slávky Jašekovej, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaním znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej z č. l. 127-140, osobitne a podrobne jeho záveru z č. l. 136 - 137, podľa § 270 ods. 2 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 4 Tr. por. prehratím obrazovo-zvukového záznamu DVD z výsluchu osoby mladšej 18 rokov, podľa § 269 Tr. por. prečítaním listinných dôkazov a to z č. l. 239, farebná fotografia zo svadby zo dňa 02.08.2014, z č. l. 240, správa o povesti na obžalovaného
- MsÚ Ilava, z č. l. 241 - 242, správa o povesti - OÚ Trenčín, z č. l. 246, 464, odpisy RT.
Prokurátor navrhol vykonanie dôkazu prečítaním listinných dôkazov a to spisového materiálu zabezpečeného v Nemeckej republike, ktorý sa nachádza na č. l. 4 - 117. Súd vykonanie tohto dôkazu podľa § 274 ods. 1 Tr. por. zamietol, nakoľko sa jednalo o výpovede maloletej S. U., poškodenej O. U. a svedka prokurátora Nemeckej republiky A. A. E., ktoré boli zabezpečené pred začatím trestného stíhania, pred vznesením obvinenia obžalovanému, pričom obhajca ani obžalovaný nemali možnosť byť prítomní pri týchto výsluchoch. Výsluch S. U. nebol vykonaný zákonne konformným spôsobom, pretože pri tomto výsluchu bol prítomný vyšetrovateľ a zákonná zástupkyňa - matka maloletej, k výsluchu nebol pribratý pedagóg, psychiater či psychológ. Na základe uvedeného potom súd na tieto výsluchy nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadať.
Z vymenovaných dôkazných prostriedkov súd následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil a tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného.
Obžalovaný W. K. na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, t. j. že sa cíti byť nevinný.
Následne uviedol, že na svadbe kde sa mal skutok stať bol s manželkou a deťmi. Keď bol syn unavený a začal zaspávať išli za ženíchom s tým, aby im povedal kde ho môžu dať spať. Poslal ich za recepčnou, ktorá jemu a manželke ukázala izbu, kde už spalo nejaké dievča. Manželka išla do chodbičky izby zobrať synovi veci na spanie lebo bol v obleku. On sedel zatiaľ pri synovi na stoličke. Syn sa začal vypytovať na ich svadbu. On stále sedel na stoličke a manželka si sadla na posteľ kde spalo dievča. Táto spala počas celej doby cca 20 minút. Rozprávali sa asi tak 10 až 15 minút. Manželka sa išla zabávať späť, pretože tam bol aj ich starší syn a on si sadol na zem a nohy si vyložil na posteľ kde spalo dievča, keďže má problémy so žilami. Bolo to nepohodlné a tak si sadol na posteľ kde ležalo dievča a nohy si dal na stoličku. Zdriemol a zobudil sa až na niečo také, že dievča do neho koplo. Bolo to akoby také, že sa zobudila a prechádzala cez neho, nevšimla si jeho nohy na stoličke a zakopla. Po nemecky jej povedal, že môže ďalej pokojne spať, že on tam je so synom, ktorý tam tiež spí. Vedel, že hovorí po nemecky od recepčnej a R. M.. Keď dievča odišlo z izby tak na chodbe bol nejaký krik cca 10 minút potom ako odišla z izby. Syn spal a tak sa išiel do kúpeľne umyť a zišiel dole pokračovať v zábave. Potom za ním prišiel ženích, ktorý mu povedal, že sa s ním chce rozprávať matka dievčaťa. Išiel von a ona ho obvinila, že mal uniesť jej dcéru z izby a tam ju obchytkávať. Uvedené poprel. Prišla za ním aj E. Y., ktorá mu povedala, že čo to urobil. Povedal jej len, že prečo klame. O tom čo sa stalo sa nedalo rozumne komunikovať, len sa tam kričalo. Bol obvinený a argumenty nikoho nezaujímali. Aby tam nebola zlá krv, tak išiel za tým dievčaťom a ospravedlnil sa jej, že sa jej náhodne dotkol, keď išla cez neho a zakopla. Stále si však myslí, že sa jej ani nedotkol. Potom prišla E. Y., že keď sa dievčaťu ospravedlnil tak to urobil a začala teatrálne vystupovať. Matka dievčaťa sa vyjadrila, že volala so známym z Nemecka a ten jej odporučil ihneď zavolať políciu alebo to nahlásiť v Nemecku a uviedla, že v rodine sa takéto veci zle dokazujú. Keď videl čo sa deje uvažoval nad tým, že by bolo dobré zavolať políciu. Následne J. Y. uviedol, aby políciu nevolali, aby nekazili svadbu.
Svedkyňa Ing. H. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že objednali na recepcii izbu pre deti, ktoré chcú rodičia uložiť večer spať. Boli tam dve postele na ľavej a pravej strane, pričom S. uložili na ľavo. Kľúč od izby bol na recepcii, pričom recepčnú informovali, že keby chcel niekto dať spať dieťa nech im poskytne informácie a dá im kľúč od izby. To, že bola S. preložená z mladomanželského apartmánu na inú izbu zabudla povedať jej matke. Nevie či presun S. dostatočne registrovala, pretože bola rozospatá. Bola zabalená v deke. Nedotýkala sa jej, ani ju nezakrývala. Keď neskôr išla do mladomanželského apartmánu prišla za ňou matka S. O. U. s S., boli vystrašené a pýtali sa prečo S. spala v úplne inej izbe ako ju matka uložila a povedali jej, že ju nejaký muž v izbe obťažoval. S. nič nehovorila, len bola vystrašená. Matka S. sa chcela s tým mužom rozprávať a tak poprosila manžela aby išiel zavolať W. K. aby išiel von. Vie o tom, že išiel, respektíve išli uložiť maloletého syna spať a že jej povedal, že počká kým zaspí. Vie, že O. U. sa pred udalosťou zabávala, potom bola taká vystrašená, zahriaknutá. Po udalosti na svadbe ešte chvíľu pobudli a potom odišli. W. K. po udalosti, keď ju vonku riešili jej prišiel pokojný a bol ochotný vysvetliť, či tam bol, kedy tam bol, nebol nazlostený alebo nejako vykoľajený kvôli tomu, z čoho bol obvinený.
Svedkyňa E. Y. na hlavnom pojednávaní po odstránení rozporov vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že malá S. sa na svadbe bavila dobre, tancovala väčšinou pri sebe nakoľko vedela len po nemecky. Podľa nej bolo dievča veselé, niekedy až hyperaktívne a hlučné, proste zabávala sa, nebola utiahnutá a nemala ostych pred spoločnosťou, vyzerala staršie. Ešte pred polnocou ostala unavená a jej matka ju dala spať na nejakú izbu. Ešte pred odčepčením nevesty prišla za ňou matka S. U. a celá rozhorčená a nahnevaná jej povedala, že sa niečo stalo na izbe a že S. mal obťažovať nejaký muž. S. jej povedala, že tento sedel na posteli, na ktorom v tom čase ležal malý chlapec. Muža opísala ako vysokého, tmavého muža so zelenou kravatou. O. U. jej povedala, že ten muž mal dať S. ruku pod sukňu a strčiť jej palec do pošvy. Na S. si všimla i zmenu správania, bola ustráchaná, smutná, ale neplakala, povedala jej, že hovorí pravdu. K. poprel, že by nejako intímne zneužil malú S.. Povedal, že sa mohlo stať, že keď sa dvíhal z postele, že sa mohol dotknúť S.. On bol pokojný, nejako sa nebránil. To keby sa stalo jej tak by zaujala iný postoj, bránila by sa zvýšeným hlasom. Matka S. chcela hneď volať políciu, aj K. povedal, že nech zavolajú políciu, ale nevesta nechcela, aby sa to nedozvedeli ostatní hostia. Na druhý deň povedala S., že keby bola toho muža poškriabala, tak by to bol jasný dôkaz. Ona jej zase uviedla, že bola v takom šoku, že ju to ani nenapadlo a bola rozospatá.
Svedkyňa - poškodená O. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, po odstránení rozporov vo výpovedi, zhodne ako v prípravnom konaní. Svedkyňa uviedla, že dcéra zaspala na stole a tak ju išla uložiť spať. Následne sa išla dole zabávať. Keď bola dole videla muža, ktorý prechádzal okolo nej, jedno dieťa niesol na pleciach a druhé išlo vedľa neho. Išiel tým smerom ako ona predtým s dcérou. Netrvalo dlho a už pred ňou stála dcéra a plakala, že jej jeden muž siahal do nohavičiek. Následne išla s ňou do izby kde ju uložila do mladomanželského apartmánu. Bola tam H. a ďalšie osoby a tak sa opýtala, prečo tam dcéra nespala. Dcéra jej povedala, že muž a žena jej povedali aby išla do druhej izby. Išla s nimi lebo im dôverovala. Jej deti majú tvrdý spánok, dokážu chodiť v spánku a S. mala vtedy zatvorené oči. Chcela riešiť to čo sa stalo. Nevolala však políciu, pretože nechcela pokaziť svadbu, nemala žiadneho tlmočníka, naviac nevedela ako bude na takého obvinenie reagovať slovenská polícia a boli tam aj časové dôvody, kedy dcéru S. išla v pondelok odovzdať exmanželovi na týždeň. Išla za E. Y., ktorá hovorí po nemecky lebo jej nechceli veriť. Po výzve jej S. ukázala muža, ktorý ju mal obťažovať mal oblečenú bielu košeľu, zelenú prúžkovanú kravatu a sivé nohavice. Povedala to E. a H., nechceli jej veriť, že nejaký muž siahal dcére pod nohavičky. Povedala im, že S. neklame, že je veľmi rozrušená. Nechcela pokaziť svadbu a preto políciu nevolala a rozhodla sa, že zo svadby odídu. Predtým však chcela hovoriť s tým mužom. Priamo toho muža sa opýtala čo jej povedala dcéra. On nepovedal nič, iba sa usmial a povedal, čo. Muž mal k tomu nezúčastnený postoj. Keď povedala mužovi, že ho udá, povedal, že áno nech to urobí, že to pozná z Talianska. Následne s dcérou zo svadby odišli. Po tejto udalosti sa S. zmenila bola uzavretá, ustráchaná. Neboli u psychológa ani u lekára. Hneď v pondelok odovzdala S. jej otcovi na týždennú dovolenku. Nechcela aby sa jej exmanžel dozvedel čo sa stalo. Pokiaľ S. nie je v podobnej situáciu akú prežila, tak je otvorená, komunikatívna, ale keď sa dostane do situácie, ktorá jej pripomenie čo prežila tak vidieť na nej strach a uzatvorí sa do seba. S. až potom v Nemecku na polícii povedala, že ten muž do nej vnikal prstami ako hlboko a že tam tie prsty ovoniaval. Bolelo ju to. Podrobne o skutku S. rozprávala až na polícii v Nemecku, v Žiline a pred psychologičkou v Martine, dovtedy jej to dcéra podrobne neopísala. Podľa výpovede dcéry keď vošla dnu žena tak ten muž s tým skončil. S. vo vhodnej chvíli z izby vybehla preč. V čase skutku mala 11 rokov nemala a ani teraz nemá priateľa. Netrpí psychiatrickou diagnózou, nemá problémy s pamäťou, ani vnímaním. Bolo to prvýkrát čo mala takýto negatívny sexuálny zážitok. S dcérou majú blízky, emocionálny vzťah, hoci majú dve detské izby chodievala spávať k nej. Dcéru aj fyzicky trestala, keď jej niečo povedala dvakrát a neposlúchla, nasledoval fyzický trest, lebo nič nehovorí trikrát. Dcéra sa jej hneď nezdôverila z dôvodu, že jej to bolo trápne povedať také veci. Jej sa stalo niečo podobné a keď sa o tom dozvedela, tak prežívala svoje pocity. S dcérou na gynekológii nebola, pretože policajtka jej povedala, že vzhľadom na odstup času je to zbytočné.
Svedok Ing. R. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že S. spala v manželskej izbe. Prišla za ním H., že či nevybavia ešte jednu izbu. Potom S. presťahovali do inej izby, do ktorej prešla po vlastných nohách, lebo do tejto izby sa chodilo fotiť a H. sa tam chodila maľovať. H. ju uložila do postele, on počkal vonku a potom spolu išli do sály. Vie, že sa bavili o tom, že to musia povedať jej matke, ale či to povedali to už nevedel. Jeho sestra sa opýtala, či by nemohla dať niekde spať syna A., ktorý jej zaspával na rukách. Povedal jej nech ide na recepciu, že jej dajú kľúč od izby. Potom až H. mu prišla povedať čo sa stalo, ktorá to vedela od O.. Potom išli von. Požiadala ho aby išiel po W. a doviedol ho. O. mu povedala, že chytil S. za nohu a ona ušla z izby von. Ešte hovoril, že si sadol na posteľ oproti, tak kde spala S. a čakal kým A. zaspí. Obvinený sa na svadbe pred vyšetrovanou udalosťou bavil, potom mu to pokazilo náladu. Na popravkách sa O. s S. normálne bavili ako keby sa nič nestalo. S. nevyzerala nejako zakríknuto alebo utiahnuto, jej správanie ako aj správanie jej matky O. bolo prirodzené. Tu sa už udalosť z večera nespomínala, aspoň za jeho prítomnosti nie. O predmetnej veci sa súkromne nebavili, vie len o tom, že W. mal obťažovať maloletú S..
Svedok Ing. J. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli na svadbe spoločne s manželkou E. a boli tam aj pani O. U. spolu s dcérou S. U.. S. sa normálne bavila na svadbe bola usmiata, veselá. Nevedel uviesť kedy S. išla spať ani s kým išla na izbu v hoteli, nezaujímal sa o to. Pred polnocou prišla O. aj s malou S. za jeho manželkou E. a povedala jej po nemecky, že malú S. niekto na izbe kde spala obchytkával na intímnych miestach. Tiež uviedla, že keď sa S. zobudila videla na posteli sedieť muža a na druhej posteli bol nejaký malý chlapec. Vyšli vonku kde opätovne to rozprávali. Spomína si, že E. sa S. opakovane pýtala, že či je to pravda čo jej mama O. hovorí a či sa jej to nesnívalo. Potom prišli vonku aj novomanželia. O. bola v panike, bola nahnevaná a rozčúlená a tá plakala a sestre H. povedala čo sa malo stať. Po chvíli niekto priviedol von aj pána K.. Pán K. povedal, že bol v tej izbe a dával pozor na syna, ktorý spal na druhej posteli. Nevie čo ďalej rozprával, ale podľa obsahu a jeho vyjadrenia pochopil, že K. poprel, že by nejako malú S. sexuálne obťažoval. Nevie však presne čo povedal. Pri tom všetkom bol K. kľudný, všetko sa snažil vysvetliť, ako prišiel do izby, čo tam robil. Na obvinenie, že sexuálne obťažoval malú S. reagoval, podľa neho, veľmi kľudne a pokojne, až sa mu to zdalo neprirodzené, ako keby vedel ako má v takej situácii reagovať, ako by bol na to pripravený. Keby jeho takto nepravdivo obvinili aspoň by zvýšil hlas, prejavil by nejaké emócie na svoju obranu. Myslí, že keď prišiel K. vonku aj malá S. potvrdila, že to je on, čo ju obťažoval. S. sa vonku za prítomnosti K. správala tak, že pred ním nič nehovorila, bola ticho, utiahnutá, všetko riešila jej matka O.. Keď O. povedala, že treba zavolať políciu sestra nevesta H. začala plakať a kľakať si, že políciu nie. K. povedal, že on nemá problém s políciou. Nakoniec sa polícia nevolala. Po polnoci ich potom šofér jeho, E., O. a S. zaviedol domov. S. už nebola taká veselá, bola utiahnutá a nič nehovorila. Spomenul si, že O. uviedla, že to bude riešiť doma cez nemeckú políciu.
Svedkyňa J. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že využíva svoje právo odoprieť výpoveď a na hlavnom pojednávaní odmieta vo veci ďalej vypovedať.
Znalkyňa Mgr. Slávka Jašeková na hlavnom pojednávaní uviedla, že u mal. S. G. U. ide o dieťa na začiatku vývinového obdobia puberty. Aktuálna úroveň rozumových schopností spadá u nej do pásma nadpriemernej inteligencie. Pamäťové funkcie sa javia nenarušené. Psychologickým vyšetrením nebol zistený sklom k disharmonickému vývinu. Mal. S. je osobnosť vnútorne pomerne citlivá, hoci navonok má tendenciu svoje emócie skrývať. Jej myslenie je menej konvenčné, miestami môže mať sklon k zvýšenej kritickosti. Je extrovertne zameraná, má zvýšenú potrebu emočnej blízkosti. V nejednoznačných a stresujúcich situáciách má sklon k prežívaniu emočného zmätku alebo k ambivalentým pocitom. Jej sebaobraz a sebahodnotenie je viac negatívne akoby sa dalo očakávať vzhľadom na jej vek. Jej vnútorné prežívanie je sýtené viac negatívne a pesimisticky. Čo sa týka rodinného zázemia a vzťahov k ostatným členom rodiny znalkyňa uviedla, že mal. S. U. je najmladšia z troch detí, pričom jej dvaja starší súrodenci sú už samostatní, majú vlastné rodiny. Rodičia mal. S. sú rozvedení a nežijú spolu od jej cca 4 rokov. Mal. S. vyrastala s matkou a teda vychovávala ju matka. Najbližším človekom pre mal. S. je však jej staršia sestra, ktorú vníma ako svoju dôverníčku, ku ktorej má najbližší emočný vzťah. K matke má mal. S. vzťah prinajmenšom ambivaletný. Síce ju považuje za človeka, ku ktorému má veľmi blízko, máju rada, ale jej správanie, hlavne bitky, ktorým mal. S. nerozumie vníma negatívne. Je možné, že správanie matky môže byť dôvodom prečo má mal. S. zvýšenú potrebu emočnej blízkosti a pravdepodobne môže súvisieť aj s negatívnym nastavením prežívania mal. S.. neporušené a teda sú primeraným predpokladom pre správne vnímanie, uchovávanie si v pamäti ako aj následnú reprodukciu prežitých udalostí. V osobnosti neboli psychologickým vyšetrením zistené také skutočnosti, ktoré by znižovali všeobecnú vierohodnosť svedkyne poškodenej. U svedkyni poškodenej mal. S. aktuálne neboli zistené známky psychickej traumatizácie, ako dôsledok trestného činu. Morálny a sexuálny vývin mal. S. zodpovedá jej vekovému obdobiu a to, či trestný čin zanechá dlhodobejší vplyv aktuálne nemožno s istotou predpokladať. Záleží od celkového vyzrievania jej osobnosti a iných psychosociálnych faktorov, s ktorými sa mal. S. v živote stretne, ktoré môžu byť protektívne (hlboké, dôverné a bezpečné vzťahy) alebo naopak poškodzujúce. Vzhľadom k tomu, že v čase znaleckého vyšetrenia od skutku ubehlo vyše roka a u mal. S. nie sú aktuálne prítomné výraznejšie známky traumatizácie v súvislosti s týmto trestným činom a tiež vzhľadom k tomu, že sa jednalo o jednorázovú záležitosť možno skôr predpokladať, že tento zážitok na jej vývoji nezanechá výraznejšie negatívne vplyvy. Istým rizikom však môže byť, že mal. S. reaguje na stresujúce udalosti emočným zmätkom a ambivalenciou a jej vnímanie seba je skôr negatívne, čo do budúcnosti môže mať vplyv na to ako si integruje udalosť, ktorá sa jej stala do svojho sebaobrazu. Vo všeobecnosti však zážitok sexuálneho zneužívania môže na dieťati do budúcna zanechať výraznejší negatívny vplyv a to hlavne v naštartovaní disharmonického vývinu, v rozvoji rôznych psychosomatických alebo vzťahových ťažkostí a môže u dieťaťa podstatne oslabiť schopnosť jeho adekvátneho prispôsobenia a spracovávania negatívnych zážitkov a emócií.
U svedkyni poškodenej mal. S. aktuálne neboli zistené známky psychickej traumatizácie, ako dôsledok trestného činu. Morálny a sexuálny vývin mal. S. zodpovedá jej vekovému obdobiu a to, či trestný čin zanechá dlhodobejší vplyv aktuálne nemožno s istotou predpokladať. Záleží od celkového vyzrievania jej osobnosti a iných psychosociálnych faktorov, s ktorými sa mal. S. v živote stretne, ktoré môžu byť protektívne (hlboké, dôverné a bezpečné vzťahy) alebo naopak poškodzujúce. Vzhľadom k tomu, že v čase znaleckého vyšetrenia od skutku ubehlo vyše roka a u mal. S. nie sú aktuálne prítomné výraznejšie známky traumatizácie v súvislosti s týmto trestným činom a tiež vzhľadom k tomu, že sa jednalo o jednorázovú záležitosť možno skôr predpokladať, že tento zážitok na jej vývoji nezanechá výraznejšie negatívne vplyvy. Istým rizikom však môže byť, že mal. S. reaguje na stresujúce udalosti emočným zmätkom a ambivalenciou a jej vnímanie seba je skôr negatívne, čo do budúcnosti môže mať vplyv na to ako si integruje udalosť, ktorá sa jej stala do svojho sebaobrazu. Vo všeobecnosti však zážitok sexuálneho zneužívania môže na dieťati do budúcna zanechať výraznejší negatívny vplyv a to hlavne v naštartovaní disharmonického vývinu, v rozvoji rôznych psychosomatických alebo vzťahových ťažkostí a môže u dieťaťa podstatne oslabiť schopnosť jeho adekvátneho prispôsobenia a spracovávania negatívnych zážitkov a emócií. U nej vytesnená a vybavila sa jej až vtedy, keď spala na cudzom mieste a uvidela na svojej posteli cudzieho muža, ktorý sa je mohol prípadne aj dotknúť. Nemožno vylúčiť ani to, že skutok sa stal, ale mal. S. si nevedomky zamieňa osobu, ktorá ho urobila.
-4-C
Medzi výpoveďami zo dňa 18.8.2014 a 5.10.2015 je rozpor hlavne vtom, kto svedkyňu poškodenú priviedol z izby novomanželov do izby, kde sa stal trestný čin a či muž, ktorý ju do izby priviedol v izbe hneď aj ostal a bol ten istý, ktorý ju sexuálne zneužil. Pokým v prvej výpovedi mal. S. tvrdila, že si myslela, že do druhej izby ju priviedli novomanželia, v druhej výpovedi uvádzala, že si myslela, že to boli novomanželia, ale muž, ktorý ju do izby priviedol v izbe hneď aj ostal a sexuálne ju zneužil. Z výpovedí ostatných svedkov vyplýva, že do druhej izby ju naozaj priviedli novomanželia, ktorí ju v izbe nechali samotnú a obvinený spolu s manželkou do izby prišli neskôr. Tento rozpor vo výpovedi mal.
S. možno vysvetliť jednak časovým odstupom od skutku a tiež samotnou povahou ľudskej pamäti a vybavovania si z pamäti, ktoré má povahu rekonštruktívnu ale aj konštruktívnu. To znamená, že udalosti, ktoré nasledovali po samotnom skutku a ktoré mal. S. považovala za dôležité, mohli ovplyvniť to, ako si na skutok spomenula a spomína neskôr. Keďže matka mal. S. potom, čo jej dcéra povedala čo sa jej prihodilo, išla spolu s maloletou do izby, kde ju nechala spať, kde bola nevesta, ktorá je povedala, že nevie ako sa mal. S. dostala do druhej izby. Matka to vyhodnotila tak, že muž, ktorý jej dcéru premiestnil do druhej izby bol ten istý, ktorý jej dcéru aj sexuálne zneužil. Túto informáciu nevedome prebrala od matky aj mal. S., ktorá ešte pri výsluchu z dňa 18.08.2015 tvrdila, že muž aj žena, ktorí ju priviedli do druhej izby z izby najskôr odišli a potom sa prebrala na to, že na jej posteli sedí muž, ktorý ju hladká po nohe. Pri výpovedi z 5.10.2015 už bola presvedčená (na základe neskorších informácií), že muž, ktorý ju z izby premiestnil hneď potom pri nej v druhej izbe aj ostal a hneď ju začal hladkať po nohe. Mal. S. zabudla na to, že po premiestnení do druhej izby ešte zaspala a teda nemôže vedieť kedy sa muž, ktorý ju sexuálne zneužil do izby dostal. Informáciu o tom, že zaspala vo svojej prvej výpovedi v Nemecku však uviedla. Je dôležité si uvedomiť že pre ľudskú pamäť je typické, že pri vybavovaní sa uplatňuje nielen proces rekonštrukcie, teda spomínania na to, čo, v akom čase a ako sa udialo ale aj proces konštruktívny, kedy sa snažíme spomienku zasadiť do zrozumiteľného kontextu. V tomto procese informácie a udalosti, ktoré sa stali pred aj po udalosti, majú veľký vplyv na to, ako si neskôr túto udalosť vybavíme, čo budeme neskôr považovať za dôležité a naopak na čo zabudneme.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol podľa § 268 os. 2 Tr. por. prečítaný znalecký posudok MUDr. Danice Caisovej - Škultéryovej z č. l. 127-140, osobitne a podrobne jeho záver z č. l. 136
- 137, z ktorého vyplýva, že znalkyňa vykonala kompletné sexuologické vyšetrenie obvineného W. K., z ktorého vyšetrenia vyplynulo, že obvinený netrpí sexuálnou deviáciou, je pevne identifikovaný s mužskou pohlavnou rolou, je gynefilný, apetuje dospelé ženy, jeho sexuálne systémy sú integrované. PPG vyšetrenie svojou charakteristikou odpovedá príslušníkovi väčšinovej sexuality. Obvinený netrpí sexuálnou deviáciou. Konanie obvineného tempore criminis nebolo motivované sexuálnou deviáciou. Z psychiatrického hľadiska je psychicky zdravý, aktuálne skľúčený a nešťastný, čo je vzhľadom na aktuálnu situáciu obvineného prejavom normy. Obvinený nebol psychiatricky liečený, netrpí duševnou chorobou a netrpel ani v minulosti prechodnou poruchou. Jeho osobnosť je integrovaná, harmonicky konfigurovaná, stenická, so stabilnou emotivitou a priemerným intelektom. Obvinený je psychiatricky a sexuologicky zdravý. Nevyžaduje žiadnu z foriem ochranného liečenia. Okrem vyššie uvedeného znalkyňa nezistila žiadne iné závažné skutočnosti majúce význam v trestnom stíhaní. Vyšetrenie, ktoré vykonala považuje za dostačujúce a nie je potrebné u obvineného vyšetriť duševný stav ani pozorovať obvineného v ústave.
Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 4 Tr. por. bol na technickom zariadení prostredníctvom obrazovky počítača a videoprojektora na plátno v pojednávacej miestnosti č. dv. 3, vykonaný dôkaz prehratím obrazovo-zvukového záznamu DVD zo záznamov výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov, a to S. G. U., nar. XX.XX.XXXX, pričom predseda senátu oboznámil procesné strany, že obrazovo-zvukový záznam bol vyhotovený policajným orgánom na OR PZ OKP Žilina počas výsluchu maloletej dňa 05.10.2015 v čase od 08:40 hod. do 10:50 hod. Prítomní pri výsluchu boli obhajca obvineného, znalkyňa Mgr. Slávka Jašeková a tlmočníčka Helena Grofčíková.
Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Trestného poriadku samosudcom vykonané nasledovné listinné dôkazy:
- z č. l. 239 farebná fotografia zo svadby zo dňa 02.08.2014, na ktorej sa okrem iného nachádza pár žena v zelených šatách a muž v bielej košeli a zelenej kravate,
- z č. l. 240 správa o povesti na obžalovaného - Mestského úradu Ilava z ktorej vyplýva, že W. K. je ženatý a býva spoločne s manželkou a maloletými deťmi. V meste Ilava má menovaný dobrú povesť. Nenavštevuje reštauračné zariadenia, nepožíva v nadmernej miere alkoholické nápoje ani iné návykové látky. Mesto Ilava s pánom W. K. do dňa podania správy 29.06.2015 nikdy neriešilo žiaden priestupok,
- z č. l. 241 - 242 správa o povesti - Okresný úrad Trenčín z ktorej vyplýva, že W. K. je živnostníkom pod menom podnikateľského subjektu W. K. Z. s miestom podnikania Mierové námestie 882/39, Ilava, registrovaný pod č. XXX-XXXX živnostenského registra,
z č. l. 246, 464, odpisy z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že obžalovaný W. K. nemá žiaden záznam v registri trestov.
Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 2 Trestného poriadku súd do základných práv a slobôd v prípadoch dovolených zákonom zasahoval len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom rešpektoval dôstojnosť osôb a ich súkromie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Z výsledkov dokazovania vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný W. K., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., J. námestie XXX/XX, spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Uvedeným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Predmetom útoku sú osoby mladšie ako pätnásť rokov, ktoré sú chránené bez ďalších podmienok. Osoba mladšia ako pätnásť rokov je osoba do dňa, ktorý predchádza jej pätnástym narodeninám, pritom nezáleží na pohlaví osoby, jej sexuálnej vyspelosti ani na jej prípadnom súhlase s konaním páchateľa.
Za iný spôsob sexuálneho zneužitia sú považované iba intenzívnejšie zásahy do sexuálnej sféry, ako napr. ohmatávanie pohlavných orgánov, pŕs, bozkávanie prirodzenia a pod. Súlož aj iný spôsob sexuálneho zneužívania zákon kladie na jednu úroveň a nie je rozdiel, akým konaním k pohlavnému zneužitiu došlo. Nevyžaduje sa, aby u páchateľa došlo k sexuálnemu uspokojeniu.
Po vyhodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že obžalovaný W. K. svojím konaním iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov čím spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
Konanie obžalovaného (objektívna stránka) spočívala v tom, že iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sexuálneho zneužívania sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal v úmysle, v danom prípade, že iným spôsobom sexuálne zneužije osobu mladšiu ako pätnásť rokov.
V danom prípade bola naplnená subjektívna stránka trestného činu sexuálneho zneužívania tým, že páchateľ si prisadol na posteľ, na ktorej spala maloletá S. G. U. s tým, že ju rukou ohmatával na pravom stehne smerom hore až k nohavičkám a následne jej zasunul prsty do vagíny, potom prsty z vagíny vytiahol a ovoniaval ich.
Tak ako bola naplnená objektívna stránka trestného činu sexuálneho zneužívania, bola naplnená i jeho subjektívna stránka, nakoľko W. K. od počiatku konal s vedomím si následku, ktorý predpokladá skutková podstata trestného činu sexuálneho zneužívania a tiež si uvedomoval, že v danom prípade ide o osobu mladšiu ako pätnásť rokov. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný W. K. spáchaným skutkom naplnili všetky zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
Súd konštatoval, že obžalovaný W. K. je subjektom trestne zodpovedným, a to tak z hľadiska veku, ako aj príčetnosti (tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný by pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť, alebo ovládnuť svoje konanie).
Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu bolo preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle (§ 15 písm. a) Trestného zákona), nakoľko chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, o čom svedčí tak spôsob spáchania skutku, ako aj jeho okolnosti.
Súd sa musí pri rozhodovaní o vine obžalovaného opierať o fakty jednoznačne zistené a preukázané bez rozumných pochybností. Súhrn uvedených dôkazov tvorí logickú a ničím nenarušovanú navzájom sa doplňujúcu sústavu, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčuje obžalovaných a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru, na základe čoho súd získal presvedčenie o vine obžalovaných zo skutku kladného im za vinu obžalobou.
Za rozumnú pochybnosť by súd považoval takú pochybnosť, ktorá spôsobí, že sudca po starostlivom, objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov je taký nerozhodný, že nemôže povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného. V danej trestnej veci senát pri posudzovaní viny obžalovaného W. K. k takýmto pochybnostiam nedospel a preto konštatoval, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno.
Senát po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná hlavne výpoveďou maloletej S. G. U., ktorá vypovedala pred orgánmi činnými v trestnom konaní na území Slovenskej republiky a záznam z jej výpovede bol prehratý na hlavnom pojednávaní.
V podstatných bodoch, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, to znamená akého sexuálneho násilia sa voči maloletej S. G. U. dopustil sa poškodená vyjadrila zrozumiteľne, jasne a jednoznačne s tým, že označila osobu obžalovaného a to bezprostredne po skutku.
Všetky okolnosti prípadu súvisia s tým, že práve mladomanželia ju previedli z mladomanželského apartmánu do inej izby a v tejto izbe sa nachádzal jedine obžalovaný so svojim maloletým synom, ktorého práve uspával. Z fotodokumentácie, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že obžalovaný bol na svadbe oblečený tak, ako to uviedla maloletá S., to znamená mal bielu košeľu a zelenú kravatu. To ako bol oblečený obžalovaný na svadbe uviedla nielen maloletá S., ale i svedkyňa E. Y., ktorá sa taktiež svadby zúčastnila. K identifikácii obžalovaného ako páchateľa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, došlo ihneď po spáchaní skutku.
K dôveryhodnosti výpovede svedkyne - poškodenej mal. S. bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplýva, že maloletá S. nemala žiadnu motiváciu k tomu, aby si takúto vec na obžalovaného vymyslela. Táto pri svojej výpovedi jasne uviedla, že bola premiestnená mladomanželmi (čo potvrdili svojimi výpoveďami aj mladomanželia) z mladomanželského apartmánu na inú izbu. V tejto izbe na začiatku keď do nej prišli tak tam nebol nikto, chcela si ľahnúť a chcela spať. Žena opustila izbu, teda nevesta a ten muž sedel na posteli vedľa oproti. Na tomto mieste musí súd uviesť, že maloletá bola ospalá a chcela spať a i napriek tomu vnímala nielen udalosti, ktoré sa okolo nej diali, ale aj osoby s ktorými prišla do kontaktu, vedela, že do inej izby ju previedli ženích a nevesta, ktorí toto jej tvrdenie i vo svojich výpovediach potvrdili. Poškodená zaspala a potom prišla do izby žena s dieťaťom a dala ho spať, žena odišla a muž si sadol na jej posteľ. Začal ju hladiť po nohe a išiel stále vyššie až vošiel do jej nohavičiek a potom prsty. Nerobila nič lebo mala strach. Zobudila sa na to, že šaty boli preč a na nohy jej bolo zima, cítila dotyk. Prstami išiel do jej vagíny a potom prst vybral a ovoňal ho. Potom sa popreťahovala ako keď sa zobúdza, vstala a ten muž jej povedal, že môže ešte spať. V izbe bolo prítmie, ale keď vstala tak videla, že muž bol veľký, vysoký, taký trošku korpulentný, krátke čierne vlasy a oblečenú mal bielu košeľu a čierne nohavice. Uvedené videla, pretože keď chcela odísť muž rozsvietil malé svetlo - nočnú lampu. Po odchode z izby vyhľadala mamu a povedala jej čo sa jej stalo. Keď riešili incident a obžalovaný uviedol, že vzniklo nedorozumenie a že budú musieť ísť na políciu alebo do nemocnice, maloletá sa nebránila a aj napriek prežitej udalosti bola ochotná podrobiť sa vyšetreniu, ktoré by preukázalo prežitú udalosť. Je potrebné uviesť, že maloletá S. prezentovala prežitú udalosť aj po uplynutí, dá sa povedať značného času, zhodne. Taktiež je potrebné uviesť, že maloletá S. nemala dôvod krivo obviniť obžalovaného W. K.. Tento je pre ňu cudzou osobou, bez akéhokoľvek či už priateľského alebo príbuzenského pomeru.
I zo záverov znaleckého posudku vypracovaného na posúdenie mal. S. vyplýva, že úroveň rozumových schopností je v pásme nadpriemernej inteligencie a u maloletej nebol zistený sklon k disharmonickému vývinu. Jej pamäťové funkcie nie sú porušené a teda jej vnímanie je správne, vie reprodukovať prežité udalosti. Pri jej vyšetrení neboli zistené okolnosti, ktoré by znižovali u maloletej poškodenej všeobecnú vierohodnosť. Taktiež matka mal. S. O. U., po oznámení udalosti dcérou ihneď incident riešila. Z uvedeného vyplýva, že táto nemala pochybnosti o tom, že by jej dcéra nehovorila pravdu. O tom svedčí i to, že matka maloletej uviedla, že jej dcéra nie je dievča, ktoré by klamalo v závažných veciach.
Podľa názoru súdu o prežitej udalosti svedčí i to, že maloletá S. bola po skutku utiahnutá, ustráchaná a uzavretá. Táto skutočnosť bola potvrdená i svedkom Ing. J. Y., ktorý si toto všimol na druhý deň po svadbe, pretože mal. S. so svojou matkou spali u jeho matky. Konkrétne uviedol, že mal. Lydia bola utiahnutá, tichá a nechcela sa s nikým baviť. Matka mal. S. uviedla, že táto bola uzavretá a ustráchaná a odmietala osobný kontakt.
Páchateľ bol na mieste skutku čo vyplýva tak z výpovede poškodenej ako aj z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, že na izbe bol spolu s manželkou, pretože tam dávali spať svojho syna. Manželka potom odišla a on čakal kým syn zaspí. Poprel však, že by sa maloletej dotýkal akýmkoľvek spôsobom. Poškodená sa k spáchanému skutku vyjadrila, pričom jej vyjadrenie bolo potvrdené znaleckým posudkom, ktorý svedčí o tom, že mal. S. má správne vnímanie a vie reprodukovať prežité udalosti. Žiadny iný priamy dôkaz v tejto veci neexistuje. Pokiaľ boli zabezpečené výpovede ostatných svedkov
- svadobčanov, títo rozporne po roku od spáchania skutku, vypovedajú čo mal kto oblečené a čo kto povedal.
Súd je toho názoru, že v dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok a zavinenie a porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom, pričom obžalovaný konal v priamom úmysle, pohnútku (obohatiť sa), ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy.
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona súd konštatoval, že v predmetnej trestnej veci u obžalovaného W. K. prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, keď súd bral do úvahy poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
Podľa § 36 Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to , že páchateľ j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Súd ukladal preto trest odňatia slobody obžalovanému W. K. podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. a to v trestnej sadzbe od 3 rokov až 7 rokov a 8 mesiacov pri použití ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., ktorý hovorí, že ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. S poukazom na doterajší život obžalovaného, spôsob spáchania skutku a možnosť jeho nápravy mal súd za to, že obžalovanému je možné uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby, preto uložil obžalovanému W. K. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.
V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 os. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Čo sa týka obžalovaného W. K. tento do dňa spáchania skutku viedol riadny život čo bolo preukázané správami o povesti obžalovaného a preto mal súd za to, že trest vo výmere 3 roky s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom nad spávaním obžalovaného je na nápravu obžalovaného dostatočný.
Z uvedených skutočností vyplýva, že možnosti nápravy obžalovaného - prognóza jeho budúceho vývoja je priaznivá a podľa názoru súdu prejednanie veci pred súdom a uložený trest môže viesť k naplneniu účelu trestného konania.
Zároveň súd obžalovanému v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej S. G. U., nar. XX.XX.XXXX.
Takto uložený trest podľa názoru súdu naplní svoj účel, pričom súd ho považuje za dostatočný, ktorý zabezpečí nápravu obžalovaného rešpektujúc hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por., ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Pokiaľ ide o výrok na náhradu škody vo výške 7.500,- eur, ktorú uplatnila matka poškodenej O. U., súd poškodenú S. G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., G. R. 9, XXXXX P., Q. republika, s nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na civilný proces. Poškodená si včas uplatnila svoj nárok na náhradu škody, ale pretože by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky škody, ktoré by presiahlo rámec trestného adhézneho konania, a toto by podstatne predĺžilo trestné konanie, súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli,
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.