Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-89-2018.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/89/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne E.. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J., H. G. X, zastúpenej Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 538/16, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o zaplatenie 420,53 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 6.3.2018 č. k. 15Csp/105/2017 - 96 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere XX.X.XXXX, túto zmluvu súd prvej inštancie posúdil v zmysle predpokladov zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c/, j/ citovaného zákona, čo má za následok, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zistil, že žalobkyni bolo poskytnutých nie chválených 300,- eur úveru, ale len 257,03 eur a pokiaľ je úver bezúročný a bez poplatkov, tak suma bezdôvodného obohatenia skutočne predstavuje 420,53 eur. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako opodstatnenú. Poukázal na znenie § 107 Občianskeho zákonníka. Ustálil, že v danom prípade bola zachovaná len premlčacia doba objektívna a nárok žalobkyne sa premlčal v subjektívnej lehote 27.5.2016. Zdôraznil, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí od správania žalobcu ako dotknutej osoby, ani od udelenej plnej moci advokáta, pre plynutie premlčacej doby sú rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov. O zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy sa žalobkyňa mohla dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť svoje práva. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty končiacej vo vzťahu k poslednej uhradenej splátke dňa 27.5.2016, žalobu preto zamietol pre nepreukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Zistil, že poslednú splátku žalobkyňa realizovala 26.5.2014. O skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia žalovaného sa tak dozvedela v čase jednotlivých úhrad presahujúcich istinu úveru, teda najneskôr poslednou splátkou 26.5.2014. Súd neakceptuje tvrdenie žalobkyne, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až potom, čo ju na upozornil právny zástupca, ktorému udelila plnomocenstvo na zastupovanie. Takýto výklad § 107 ods. 1 OZ je neakceptovateľný, nakoľko účelovo umožňuje manipulovať údajnou vedomosťou spotrebiteľa o bezdôvodnom obohatení. Žalobkyňa teda podala žalobu na súd po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. K úmyslu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného súd uviedol, že toto nebolo zo strany žalobkyne preukázané. Úmysel nie je možné prezumovať, a to ani nepriamy, tento musí byť spoľahlivo preukázaný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/169/2017 k otázke premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia. O trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zmeniť tak, aby jej žalobe bolo vyhovené. Uplatnila si náhradu vzniknutých trov konania. Predovšetkým poukázala na to, že na pojednávaní dňa 6.2.2018 navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej strany, napriek tomu, že splnené podmienky boli, súd prvej inštancie takto nepostupoval. Vytýka tiež súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ ide o určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Zdôrazňuje to, že v konaní nebolo preukázané, aby už dňa 26.5.2014, prípadne skôr, uhradením jednotlivých splátok mala žalobkyňa vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. V tento deň, prípadne skôr, žalobkyňa mohla získať vedomosť o tom, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, išlo však len o pravdepodobnú vedomosť. Rozhodujúca je skutočná, nie iba pravdepodobná, vedomosť oprávneného o vzniku bezdôvodného obohatenia, napokon skutočná vedomosť žalobkyne o tom, že uhradením jednotlivých splátok úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu u žalovanej je vyvrátená minimálne tým, že žalobkyňa vykonávala jednotlivé platby na predmetný úver až do jeho splatenia. V zmysle týchto dôvodov navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že sporové strany uzatvorili XX.X.XXXX zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru v spojení s rozhodcovskou zmluvou, na základe ktorej bol žalobkyni reálne poskytnutý úver vo výške 257,03 eur. Súd prvej inštancie správne uviedol, že z hľadiska postavenia subjektov právneho vzťahu ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá sa zároveň riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7. Zvýšená miera ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa v prípade uzatvárania zmlúv o úvere odzrkadľuje v rámci ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Za účelom zabezpečenia čo najvyššej miery informovanosti spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom, zákonodarca stanovuje obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravené v ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný koncipujúci obsah zmluvy o úvere však ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nerešpektoval, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie po zistení, že v zmluve chýbajú obligatórne údaje predpokladané § 9 ods. 2 písm. c/ a písm. j/ citovaného zákona, v dôsledku čoho je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
8. Žalobkyňa taktiež v konaní dôvodne poukazovala na to, že výška úrokovej sadzby pri poskytnutí úveru predstavovala 70,06 %, resp. úroková sadzba revolvingu 76,23 %. Odvolací súd uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov podľa § 39 OZ. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti ani kontroly podľa generálnej klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v čase uzavretia zmluvy určenú predovšetkým s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch predstavujúcich súčasť finančného trhu sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere ročná úroková sadzba úveru 70,06 % je rozhodne neprimeraná.
9. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v premete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmluvy zákonom osobitne vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržané neboli. Ak žalovaný ak subjekt pôsobiaci dlhodobo na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia zákonom požadovaných náležitostí, naviac s požadovaním neprimeraného úroku a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
10. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
11. V súvislosti s posudzovaním behu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že ním predložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným Zákonom o spotrebiteľských úveroch. V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka bez právnického alebo ekonomického vzdelania nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného subjektu (do pozornosti tiež Nález ÚS ČR II. 2460/17). O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia dozvedela od svojho právneho zástupcu po porade s ním, pri uplatňovaní daných nárokov, keď bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nie je súladná s platnou právnou úpravou. O týchto okolnostiach sa žalobkyňa reálne dozvedela dňa 19.4.2017, pričom žaloba z jej strany bola doručená prvoinštančnému súdu dňa 27.4.2017.
12. Odvolací súd za tejto situácie zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia pri rešpektovaní vyjadrených právnych názorov odvolacím súdom. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).