Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej a prísediacich Melánie Kajabovej a Magdalény Birkus, v trestnej veci obžalovaného K. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/597/17/4404 z 09.05.2018, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 12.12.2018 takto

rozhodol:

I.

Obžalovaný K. F., nar. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom Z., t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

j e v i n n ý, ž e

dňa 03.11.2017 v čase okolo 02.30. hod. v Nových Zámkoch počas jazdy v osobnom motorovom vozidle značky Dácia Logan EČ: X. XXX O. taxislužby spoločnosti H. Š., I. z Ulice E. F. smerom na železničnú stanicu, pri starej poliklinike priložil k hlave vodiča taxislužby poškodeného A. O. predmet, vyzerajúci ako strieborná hlaveň strelnej zbrane, určil mu smer jazdy, pričom sa mu vyhrážal zabitím a súčasne, stále držiac pri hlave poškodeného uvedený predmet, začal prehľadávať interiér vozidla, vyčítajúc pritom poškodenému malé množstvo peňazí z tržby a po zastavení vozidla na Novomestskej ulici pri lekárni lakťom pritlačil poškodeného k oknu auta a potom z umelohmotného pohára, nachádzajúceho sa pri rýchlostnej páke, odcudzil finančnú hotovosť vo výške najmenej 15,- Eur a z vozidla vystúpil,

t e d a

proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II.

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa

Obžalovaný K. F., nar. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom Z., t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/597/17/4404 z 09.05.2018 pre skutok pod bodom 2 obžaloby, právne posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 03.11.2017, v čase asi o 02.44 h, pri vystupovaní, na N. X. pri lekárni v Nových Zámkoch, z osobného motorového vozidla značky Dácia Logan EČ: X. XXX O., taxislužby spoločnosti H. Š. I., s krátkou guľovou zbraňou, nezistenej značky a typu so striebornou hlavňou, ktorú predtým obtiahol, mieril na vodiča taxislužby, poškodeného A. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. E. F. Č.. X, so slovami, že chce ešte viac peňazí a že: „dávam ti dve hodiny na to, aby si zohnal viac peňazí“ a následne po vystúpení z vozidla odišiel na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodeného obavu, že vyhrážky uskutoční.

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 09.05.2018 pod sp.zn. 2Pv/597/17/4404 obžalobu na obvineného K. F.Á. v bode 1 pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a v bode 2 pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1. dňa 02.11.2017, v presne nezistenom čase, od 23.49 h do 02.44 h dňa 03.11.2017, v Nových Zámkoch, počas jazdy v osobnom motorovom vozidle značky Dácia Logan EČ: X. XXX O., taxislužby spoločnosti H. Š., I. z Ulice J. na Hlavnú vlakovú stanicu v X. B., pri starej poliklinike, z kabáta vytiahol krátku guľovú zbraň nezistenej značky a typu, so striebornou hlavňou, ktorú následne priložil k hlave vodiča taxislužby, poškodeného A. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. E. F. Č.. X, pričom počas cesty na neho kričal slovami: “zabijem ťa, odjebem ti hlavu, ty skurvenec vyjebaný“ a po zastavení vozidla, na Ulici X. Y. X. B., pri lekárni, začal prehľadávať interiér vozidla a následne ľavým lakťom pritlačil poškodeného k oknu auta a potom z umelohmotného pohára, nachádzajúceho sa pri rýchlostnej páke zobral finančnú hotovosť vo výške najmenej 100,00 € v minciach, rôznych nominálnych hodnôt, čím spôsobil poškodenému Ivanovi O., narodenému 29.10.1984, trvale bytom J., N. E. F. Č.. X, odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške najmenej 100,00 € a následne,

2. dňa 03.11.2017, v čase asi o 02.44 h, pri vystupovaní, na N. X. pri lekárni v Nových Zámkoch, z osobného motorového vozidla značky Dácia Logan EČ: X. XXX O., taxislužby spoločnosti H. Š. I., s krátkou guľovou zbraňou, nezistenej značky a typu so striebornou hlavňou, ktorú predtým obtiahol, mieril na vodiča taxislužby, poškodeného A. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. E. F. Č.. X, so slovami, že chce ešte viac peňazí a že: „dávam ti dve hodiny na to, aby si zohnal viac peňazí“ a následne po vystúpení z vozidla odišiel na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodeného obavu, že vyhrážky uskutoční.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedka A. O., V. B., K. F., znaleckým dokazovaním, oboznámením zvukového záznamu a obrazových záznamov a tiež listinných dôkazov.

Obžalovaný vypovedal, že sa chcel odviezť do chatovej oblasti B., v uličke oproti F. pubu videl stáť taxík, preto k nemu podišiel a opýtal sa taxikára, či je voľný. Keďže tento odpovedal kladne, požiadal ho o cestu na B. a zaplatil mu za cestu vopred. Na B. ho taxikár vyložil v chatovej oblasti pri takom mostíku a dohodli sa, že ho počká 20 minút, pretože po tom mostíku sa nedá prejsť vozidlom k chatkám. Keď sa obžalovaný po 20 minútach vrátil, taxikár tam nebol a keďže mal vybitý telefón, vybral sa pešo do mesta. Obžalovaný sa zastavil v herni J. M., odkiaľ sa snažil zavolať taxikára, dovolal sa na dispečing, ktorý ho poslal, ale obžalovaný sa ho nevedel dočkať. Preto išiel domov, dobil si mobil a znovu zavolal ten taxík. Obžalovaný vypovedal, že preňho prišiel znovu ten istý taxikár, nastúpil mu do auta, pričom mu na palubnej doske uvidel skladačku, o ktorej bol presvedčený, že je to pervitín, keďže sám má skúsenosti s drogami. Začal preto taxikárovi nadávať, že chodí taxíkom pod vplyvom drog, kričal na neho a žiadal od neho, aby kvôli tomu išli za jeho zamestnávateľom pánom Š., ktorý uvedenú taxislužbu prevádzkuje a vedel o ňom, že býva na X. ulici. Chcel preto od taxikára, aby išiel smerom na vlakovú stanicu a za pánom Š.. Taxikár ale išiel úplne iným smerom, obžalovaný na neho kričal, pričom taxikár pri autobusovej stanici na mieste, kde sa odbočuje na X. ulicu, naschvál zdochol auto. Obžalovaný ho preto pritlačil lakťom a kričal na neho, aby naštartoval a išiel tam, kde mu kázal, čo ale on odmietol urobiť. Obžalovaný vtedy zbadal kelímok s peniazmi a pritom, ako vystupoval z taxíka, zobral z tohto kelímka 15,- Eur, nič taxikárovi nehovoril a odišiel preč. Obžalovaný následne na otázky odpovedal, že doma vypil 2 alebo 3 pivá a dal si lieky na srdce. Bránil sa tým, že v čase, keď nastupoval do taxíka, nemal pri sebe žiadnu zbraň, taxikára pritlačil lakťom ale v úmysle, aby išiel na X. ulicu za pánom Š., pretože podľa neho bol taxikár pod vplyvom drog. Uviedol tiež, že z kelímka zobral iba tie peniaze, ktoré tam boli, viac peňazí v ňom nebolo a tieto prepočítal, až keď vystúpil z auta, odcudzené peniaze prehral na automate. Obžalovaný tiež vypovedal, že žiadne z vyhrážok, uvedených v obžalobe, voči poškodenému nepoužil, počas jazdy v taxíku nič nedržal v rukách a rovnako ani keď z neho vystupoval, okrem peňazí. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo odcudzil peniaze, tvrdil, že bol nahnevaný, mal v sebe tie pivá a skĺzol mu tam pohľad. Tiež odpovedal, že potom, ako nastúpil do taxíka druhý krát, poškodenému nezadal žiadnu cestu, kam ho má zobrať, pretože mu hneď skĺzol pohľad na tú skladačku, políciu nezavolal, pretože nie vždy je najlepšie zavolať políciu. Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia nikdy žiadnu zbraň nevlastnil.

Poškodený A. O. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pred skutkami, ktoré sú predmetom tohto konania, nepoznal, prvýkrát ho videl vtedy v taxíku a následne ho videl až vtedy, keď kontaktoval políciu a táto obžalovaného zadržala. Uviedol, že pracoval ako taxikár pre taxi službu I., stál pred F. a čakal na nejakých zákazníkov, keď obžalovaný pristúpil k jeho vozidlu a spýtal sa ho, za akú cenu by urobil jazdu B. a späť. Poškodený povedal, že cena je 5,- Eur, ale obžalovaný hovoril, že má iba 3,5 Eur a žiadal ho, či ho tam nezavezie. Poškodený súhlasil a bral ho na to miesto, pričom asi v strede cesty ho obžalovaný požiadal, aby ho tam 5 minút počkal a ak do 5 minút nepríde, môže odísť. Poškodený tak obžalovaného vyložil na požadovanom mieste, čakal uvedenú dobu a keď už obžalovaný neprišiel, odišiel odtiaľ. Následne poškodenému na firemný telefón volal obžalovaný, aby preňho prišiel na Š. ulicu, pretože mu dlží jazdu. Poškodený na uvedené miesto prišiel, ale obžalovaného tam nenašiel, prešiel okolo Terna a keďže ho tam nevidel, odišiel preč. Urobil ďalšiu zákazku, keď mu volali z J. klubu, že tam majú nejakého zákazníka, ktorému dlží nejakú jazdu. Bol novým taxikárom a hoci sa mu to zdalo čudné, nechcel aby sa o ňom hovorilo, že niekomu dlží jazdy a preto išiel k herni J. club. Obžalovaného tam ale nenašiel a ako išiel po ulici E. F., stretol obžalovaného, ten nastúpil do auta a chcel, aby ho zaviezol na stanicu. Po ceste medzi maďarskou školou a starou poliklinikou ale vytiahol zbraň, poškodený tvrdil, že síce tú zbraň nevidel, ale videl hlaveň, ktorú mu obžalovaný priložil k hlave. Obžalovaný určil cestu na stanicu a po ceste začal prehľadávať veci v taxíku, hovoril, prečo má tak málo peňazí, keď robí dvadsaťštyrihodinovú službu a tiež sa mu vyhrážal. Poškodený zastal taxíkom pri lekárni, obžalovaný zobral peniaze, pričom hovoril, že je to málo peňazí a ako vystupoval z taxíka, potom už zbraň schoval a cez okno mu povedal, že mu má do 2 hodím priniesť viac peňazí. Poškodený mu to sľúbil, odišiel odtiaľ a následne volal na políciu. Následne tam bol už aj jeho kolega, keď mu volal obžalovaný, že si vo vozidle niečo zabudol. Poškodený čakal policajtov, ktorým aj hovoril, že mu obžalovaný volal, ale policajti s ním išli na policajnú stanicu.

Poškodený následne na otázky odpovedal, že nevie ani odhadnúť, koľko peňazí mal v taxíku, maximálne však sumu ohraničil na 90 až 100,- Eur. Poškodený uviedol, že obžalovaný ho atakoval aj fyzicky tak, že keď už stáli, pritlačil mu hlavu o okienko a tiež mu obžalovaný nadával a hovoril mu, že ho zabije, keď prechádzal popri maďarskej škole a neodbočil smerom na C. ulicu. Poškodený tvrdil, že nevidel, odkiaľ obžalovaný vytiahol tú zbraň, žiadnym spôsobom ňou nemanipuloval a nevedel uviesť ani to, kam ju schoval, keď vystupoval z taxíka. Poškodený sa s istotou vyjadril, že obžalovaný je tou osobou, ktorá s ním sedela v taxíku napriek tomu, že v prípravnom konaní najskôr za páchateľa označil inú osobu, avšak s tým, že keď potom obžalovaného znovu videl, hneď ho spoznal. Poškodený tiež vypovedal, že nemá skúsenosť s užívaním návykových látok, obžalovaný mu nič v súvislosti s drogami ani nevytýkal a tvrdil, že v čase, keď obžalovaný nastúpil druhýkrát do taxíka, nemal na palubnej doske nič položené. Poškodený ním uvádzanú hlaveň opísal ako niečo strieborné a guľaté s tým, že keď niekomu iný drží niečo pri hlave (pričom svedok ukázal rukou opretie prstov o hlavu), hneď si myslí, že je to hlaveň zbrane. Tvrdil, že tento predmet videl vtedy, keď ho obžalovaný dával hore a potom už otočil hlavu, bola to len sekunda, zahliadol niečo strieborné a guľaté, pričom tvrdil, že nikdy nehovoril, že videl zbraň. Podľa vyjadrenia poškodeného, keď ho obžalovaný pritlačil lakťom o okienko vozidla po jeho ľavej ruke, zbraň už vtedy nemal. Poškodený nevedel uviesť, v ktorej fáze mu obžalovaný zobral peniaze z plastového pohára. Vypovedal ďalej, že ho kontaktovala matka obžalovaného a žiadala od neho, aby zatajil zbraň a ponúkala mu odškodné.

Svedok V. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje a aj v novembri 2017 pracoval ako taxikár pre taxislužbu I., poškodený A. O. je jeho kolega. Uviedol, že dňa 03.11.2017 mal službu a s poškodeným bol v kontakte, pretože mal služobné telefóny a bol kontaktovaný zákazníkom, ktorý žiadal o odvoz vyslovene poškodeného. Preto poškodeného poslal cez vysielačku na tú adresu. Následne sa s poškodeným stretol okolo polnoci, odovzdal mu firemné telefóny a asi za hodinu alebo dve mu poškodený volal na jeho súkromné číslo, že bol prepadnutý a aby rýchlo prišiel, pričom uviedol ulicu F.. Podľa vyjadrenia svedka v čase, keď na toto miesto prišiel, boli tam už policajti a poškodeného brali na policajnú stanicu. Svedok vypovedal, že poškodený mu hovoril, že toho, čo mu poslal, viezol na B., že ho tam mal čakať a že asi si tam išiel po drogy a tiež spomínal, že ten, koho viezol, bol nadrogovaný, pretože sa celý potil, potom si ho pýtal znovu na B. a že ho potom viezol, dal mu pištoľ, zobral peniaze. Tvrdil tiež, že poškodený bol celý vystresovaný. Podľa vyjadrenia svedka, keď prichádzal na adresu, uvedenú poškodeným, práve tam prišla hliadka polície, poškodený mu odovzdával firemné telefóny, všetko v aute mal rozhádzané. Svedok potom dostal telefonát na firemný telefón, kde ten istý zákazník, s ktorým pred tým večer telefonoval, zase chcel poškodeného, aby mu ho poslal na poštu 2 a že má u neho niečo v aute a svedok do telefónu povedal, že poškodený bol prepadnutý. K tvrdeniu poškodeného, že uvedený zákazník poškodenému volal v čase, keď mal byť aj svedok prítomný, tento uviedol, že o tom nevie, on dostal takýto telefonát, keď prevzal služobné mobily. Svedok tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by poškodený užíval drogy.

Súd na návrh obhajoby vypočul svedka K. F., toho času sa nachádzajúceho vo výkone väzby (podľa jeho vlastného vyjadrenia pre kupliarstvo a lúpež) a ktorý je bratrancom poškodeného. Vypovedal, že obžalovaného na slobode stretol dvakrát, o poškodenom sa nikdy nebavili a následne sa s ním stretol u lekára vo výkone väzby, keď mu obžalovaný povedal, že je vo väzbe pre lúpež a poškodeným mal byť A. O.. Svedok na to reagoval tak, že poškodený je jeho bratranec a o tejto veci vie, pretože poškodený bol u neho na byte, keď býval na X. N. Č.. XX a tam mu hovoril, že mu zobrali peniaze, keď bol v aute, niekto do neho aj drgol, ale že žiadna zbraň tam použitá nebola a že ho niekto nahovoril, aby povedal, že tam bola aj zbraň. Podľa vyjadrenia svedka poškodený od neho chcel, aby zohnal telefóne číslo na matku obžalovaného s tým, že keď zmení výpoveď, že tam nebola zbraň, aby mu dala nejaké peniaze, čo ale svedok odmietol. Svedok tvrdil, že poškodený v tejto súvislosti nespomínal žiadne meno, iba to, že to bol Záhorák a o tom, kto konkrétne mal byť páchateľom, sa dozvedel až vo väzbe, že to mal byť práve obžalovaný. Podľa vyjadrenia svedka má poškodený veľké problémy s drogami, tiež je zadlžený a hrá na automatoch, celému tomu neverí, pretože poškodený by sa podľa jeho názoru určite nezľakol. Svedok na vyzvanie, aby vysvetlil rozpor, keď najskôr tvrdil, že o tom, že páchateľom skutku mal byť práve obžalovaný, sa prvý krát dozvedel vo väzbe a pred tým uvádzal, že poškodený ho žiadal o to, aby zohnal číslo na matku obžalovaného, uviedol, že poškodený ho žiadal, aby zohnal číslo na matku Záhoráka, pretože obžalovaného poznal cez jednu ženu, ale nevedel, že sa volá F..

Súd následne na hlavnom pojednávaní dopočul poškodeného, ktorý potvrdil, že svedok K. F. je jeho bratrancom a po skutku sa s ním stretol. Poškodený najskôr uvádzal, že to bolo asi 3 - 4 dni po skutku,

potom vysvetľoval, že si nie je istý, kedy sa s ním stretol. Poškodený tvrdil, že iniciátorom stretnutia bol práve svedok K. F. a bol jednou z tých osôb, ktoré ho chceli podplatiť, aby zatajil zbraň, tiež mu vyvolávali aj E. F. a C. G., ktorý tiež hovorili, aby od pani F. pýtal peniaze. Poškodený uvádzal, že aj matke obžalovaného hovoril, aby povedala tým ľuďom, nech ho neobťažujú, ale tvrdila, že o ničom nevie a prsty v tom nemá. Poškodený uvádzal, že K. F.Ó. hovoril, čo sa stalo s tým, že pri skutku bola použitá aj zbraň, bratranec mu hovoril, že mu neverí, že on počul inú verziu, že ho obžalovaný neokradol a že má možnosť sa kontaktovať s matkou obžalovaného a môžu z toho byť peniaze. Poškodený tiež vypovedal, že s uvedeným svedkom sa stretol vonku na ulici pred reštauráciou P., na byt k svedkovi nešiel, opísal mu osobu páchateľa s tým, že bol pribratý a mal taký hlas, akoby nebol z Nových Zámkov. Poškodený vysvetľoval, že uvedené skutočnosti týkajúce sa kontaktu s K. F. a inými osobami na rozdiel od kontaktu s matkou obžalovaného v prípravnom konaní neuviedol, pretože s nimi nepovažoval za potrebné nič riešiť ohľadne tohto prípadu. K výpovedi svedka V. B. na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že uvedený svedok opísal udalosť vlastnými slovami s tým, že on mu takto uvedené skutočnosti neopísal, naopak, povedal mu, že páchateľ si určite išiel na B. po zbraň, čo usúdil až neskôr po skutku a vychádzal z toho, že páchateľ bol nervózny, potil sa, bolo mu čudné, že keby mal zbraň, prečo ju nepoužil už v tej tme na B., ale až potom. Poškodený tvrdil, že toto bol iba jeho pocit, ktorý nadobudol po uvedenom skutku.

Súd zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, dodatku k nemu a výsluchu znalca MUDr. Vincenta Štefáka na hlavnom pojednávaní zistil, že obžalovaný v čase skutku ako aj v súčasnosti trpí preliečenou závislosťou na návykových látkach, ktorá závislosť je aktuálne v remisii, nie je osobu závislou na alkohole, ale iba konzumentom alkoholu bez závislosti a tiež netrpí ani inou závislosťou. Obžalovaný v čase činu a aj v súčasnosti trpí akcentovanou osobnosťou a v dobe skutku bol aj v suspektnej jednoduchej opitosti ľahkého stupňa. Znalec nezistil žiadnu závislosť ani duševnú poruchu alebo chorobu, ktorá by dňa 03.11.2017 mala vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, z psychiatrického hľadiska osobu obžalovaného neoznačil za nebezpečného pre spoločnosť a nepovažoval u neho za potrebné nariadenie ochranného liečenia.

Zo zápisníc o rekognícií súd zistil, že pred vznesením obvinenia obžalovanému v prejednávanej veci bol poškodený A. O. opakovane podrobený opoznávaciemu procesu s tým, že v jednom z nich označil za osobu páchateľa najskôr Z. J.. Ako vyplýva z výpovede poškodeného a priebehu prípravného konania, poškodený následne obžalovaného spoznal v meste Nové Zámky a kontaktoval políciu.

Zo zápisnice z domovej prehliadky v mieste bydliska obžalovaného na adrese Nové Zámky, Š. N. Č.. XX súd zistil, že pri tomto úkone nebola nájdená žiadna strelná zbraň, bola zaistená čierna plastová hracia pištoľ.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil obrazové záznamy z kamier, umiestnených na budove na križovatke ulíc Č. C. H. L. v Nových Zámkoch, zachytávajúce v čase o 23.03 hod. dňa 02.11.2017 osobu v šiltovke a jej nastupovanie do vozidla taxislužby a tiež obrazové záznamy z kamier, umiestnených v herni C. v Nových Zámkoch pri autobusovej stanici, zachytávajúce príchod osoby mužského pohlavia do uvedenej herne dňa 03.11.2017 v čase o 02.41. hod. a jej pobyt v herni.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj zvukový záznam z telefonického oznámenia poškodeného na linku 158 , na základe ktorého zistil, že tento vec oznámil polícii dňa 03.11.2017 v čase o 02.44. hod. a v tomto uvádzal, že bol prepadnutý jednou osobou a táto mu dala aj pištoľ k hlave a zobrali mu celú tržbu.

Vyššie opísané dokazovanie súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Vo vzťahu k výroku o vine pod bodom I. rozsudku:

Vyššie uvedeným hodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, žalovaného v obžalobe prokurátora pod bodom 1, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný spáchanie skutku v uvedenom rozsahu poprel s tým, že nepoužil zbraň, ani iný predmet ju pripomínajúci, takýto ani nemal pri sebe a pokiaľ poškodeného pritlačil k okienku vozidla, urobil tak nie v úmysle zmocniť sa peňazí, ale preto, že videl vo vozidle u poškodeného skladačku drogy a trval na tom, aby poškodený oznámil svojmu zamestnávateľovi, že vedie taxík pod vplyvom drogy. Odcudzenie peňazí poškodenému v sume 15,- Eur obžalovaný potvrdil s tým však, že tieto odcudzil z plastového pohára pri tom, ako z vozidla poškodeného vystupoval.

Uvedenú obranu obžalovaného mal súd za plne vyvrátenú výpoveďou poškodeného A. O., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný po ceste v taxíku voči nemu použil predmet, ktorý vyzeral ako hlaveň strelnej zbrane, tento mu priložil k hlave, určil mu smer jazdy, vyhrážal sa mu tiež zabitím a súčasne prehľadával interiér vozidla, vyčítajúc poškodenému málo peňazí z tržby a po zastavení vozidla použijúc proti nemu i priame fyzické násilie pritlačením ho ku okienku vozidla, pričom mu peniaze, uložené v plastovom pohári pri rýchlostnej páke, i skutočne odcudzil. Poškodený poprel, že by v uvedenom čase mal na palubnej doske vozidla položenú skladačku drogy a bol pod vplyvom drog, ako aj to, že by mu obžalovaný túto skutočnosť vytýkal a nútil ho ísť ju oznámiť jeho zamestnávateľovi. Pokiaľ poškodený opakovane hovoril o zbrani použitej voči nemu obžalovaným, vysvetlil, že vychádzal z toho, že videl predmet, ktorý vyzeral ako hlaveň strelnej zbrane a keďže mu ho obžalovaný priložil k hlave, predpokladal práve preto a podľa názoru súdu plne v súlade so zásadami logického myslenia, že ide o strelnú zbraň. Pokiaľ obhajoba namietala dôveryhodnosť výpovede poškodeného s poukazom na spôsob jeho reakcii na položené mu otázky na hlavnom pojednávaní, súd na rozdiel od obhajoby nevzhliadol vo vzťahu k vierohodnosti výpovede poškodeného žiadne dôvodné pochybnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na fakt, že poškodený bol predmetom útoku obžalovaného ako udalosti, ktorá rozhodne nemôže patriť k pozitívnym zážitkom v jeho živote a podľa názoru súdu je preto prirodzené, že niektoré detaily priebehu skutku už nevedel vysvetliť alebo opísať vždy úplne zhodne. Poškodený totiž na hlavnom pojednávaní na rozhodujúcich detailoch opisu ním prežitej udalosti zotrval a s touto jeho výpoveďou korešpondujú aj iné vykonané dôkazy, a to aj záznam z telefonického oznámenia poškodeného na linku 158, ním podaného bezprostredne po spáchaní skutku obžalovaným, kedy poškodený už v tomto telefonickom oznámení uvádzal použitie zbrane páchateľom. Aj svedok V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený bol pri stretnutí s ním bezprostredne po skutku vystresovaný, sprostredkoval mu informáciu o použití zbrane páchateľom, ako aj odcudzenie peňazí a preto ani rozdiely vo vyjadrení poškodeného a tohto svedka ohľadne opisu niektorých detailov, predchádzajúcich samotnému útoku obžalovaného na poškodeného, prípadne vyslovených domnienok poškodeného k cieľu cesty obžalovaného, podľa názoru súdu nie sú spôsobilé spochybniť výpoveď poškodeného k rozhodujúcim detailom priebehu skutku, spáchaného obžalovaným. Súd preto nepovažoval za potrebné za účelom odstraňovania rozporov v tomto smere vykonávať konfrontáciu poškodeného s uvedeným svedkom. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli čo i len naznačovať motív poškodeného obžalovaného krivo obviniť, naopak, dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní takéto úvahy vylučujú. V tomto smere súd poukazuje na nielen na výpoveď poškodeného tak, ako je vyššie uvedené, tiež bezprostredné oznámenie poškodeného na linku 158, ale aj fakt následnej aktivity poškodeného vedúcej k stotožneniu obžalovaného ako páchateľa skutku.

Spochybniť vierohodnosť výpovede poškodeného podľa názoru súdu nebolo spôsobilé ani vyjadrenie svedka K. F. na hlavnom pojednávaní, ktorý tvrdil, že poškodený sa mu mal priznať, že si použitie zbrane vymyslel a že bol na to nahovorený inými ľuďmi a mal žiadal svedka o sprostredkovanie stretnutia s matkou obžalovaného s cieľom získať zmenou výpovede finančnú výhodu. Uvedený svedok pritom na hlavnom pojednávaní uviedol i to, že skutočnosť, že páchateľom skutku, ktorého poškodeným bol práve jeho bratranec A. O., sa dozvedel až vo výkone väzby pri stretnutí s obžalovaným u lekára. Uvedené tvrdenie svedka pre súd vyznelo absolútne nevierohodne nielen preto, že pokiaľ sa svedok mal dozvedieť o tom, že páchateľom skutku je práve obžalovaný až vo výkone väzby, ako tvrdil, nemohol byť poškodeným požiadaný o sprostredkovanie kontaktu na matku obžalovaného už v čase vzatiu tohto svedka do väzby predchádzajúcom, ale tiež preto, že je v rozpore s objektívnymi časovými súvislosťami, aby poškodený bol inými ľuďmi nahovorený, aby nepravdivo uvádzal použitie zbrane v čase skutku jeho páchateľom, keďže túto okolnosť uvádzal už v čase o 02.44. hod. dňa 03.11.2017 vo svojom telefonickom oznámení na linku 158 a bezprostredne na to aj svedkovi V. B.. Práve z toho dôvodu súd nepovažoval za potrebné pre svoje rozhodnutie vykonať obhajobou navrhovanú konfrontáciu medzi uvedeným svedkom a poškodeným, ktorý naopak tvrdil, že práve svedok K. F. bol jednou z tých osôb, ktoré mu naznačovali možnosť zatajením použitia zbrane páchateľom získať finančné prostriedky,

ako ani zadovažovať elektronickú komunikáciu medzi poškodeným a ďalšími osobami ohľadne týchto skutočností tak, ako navrhoval prokurátor.

Súd tak dospel k záveru o vine obžalovaného, pričom uznal obvineného vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené pod bodom I. výroku tohto rozsudku s tým, že čas spáchania skutku obžalovaným ustálil na deň 03.11.2017 v čase o 02.30. hod. a to s poukazom na časové súvislosti, vyplývajúce z telefonického oznámenia poškodeného na linku 158 a obrazové záznamy z kamerového systému, umiestneného v herni C., ktorú obžalovaný po spáchaní skutku navštívil.

Súd nemal žiadne pochybnosti ani o cieli, ku ktorému smerovalo konanie obžalovaného, spočívajúce v použití predmetu pripomínajúceho hlaveň strelnej zbrane jeho priložením k hlave poškodeného, ako aj v pritlačení poškodeného k okienku vozidla s tým, že jeho konanie bolo motivované snahou zmocniť sa peňazí, nachádzajúcich sa vo vozidle taxislužby a čomu nasvedčuje správanie sa obžalovaného a jeho slovné výroky pri použití tejto hrozby a tiež násilia a poškodeným opísaným s tým, že obžalovaný prehľadával interiér vozidla, hľadajúc viac peňazí, než sa nachádzalo v plastovom pohári pri rýchlostnej páke.

Súd ako obžalovaným pri tejto hrozbe použitý predmet ustálil ako predmet pripomínajúci striebornú hlaveň strelnej zbrane tak, ako uvádzal poškodený, keďže zo žiadneho z na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu nevyplynul záver, že obžalovaný použil reálnu krátku guľovú zbraň nezisteného typu a značky, opísanú v obžalobe prokurátora. Uvedený záver súdu vo vzťahu k obžalovaným použitého predmetu na útok voči poškodenému však nemá žiadny vplyv na záver, že uvedený predmet, vyzerajúci ako strieborná hlaveň strelnej zbrane a obžalovaným použitý pri útoku takým spôsobom, že tento poškodenému priložil k hlave, je vecou, ktorá je spôsobilá urobiť útoku proti telu dôraznejším tak, ako predpokladá ust. § 122 odsek 3 Trestného zákona.

Keďže poškodený sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval iba k maximálne možnej sume peňazí z tržby, ktoré mal uložené v plastovom pohári pri rýchlostnej páke vozidla a minimálnu výšku tejto sumy uviesť nevedel, súd ustálil, že obžalovaný odcudzil sumu najmenej 15,- Eur tak, ako uvádzal sám obžalovaný.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný protiprávnym konaním, opísaným v skutkovej vete výroku o vine pod bodom I. tohto rozsudku naplnil všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona, pretože úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane majetku a slobody rozhodovania jednotlivca v majetkovej sfére tým, že proti inému použil násilie (pritlačenie poškodeného lakťom k oknu vozidla) a tiež aj hrozbu bezprostredného násilia (priloženie predmetu, pripomínajúceho hlaveň strelnej zbrane k hlave poškodeného a vyhrážajúc sa mu zabitím) v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Obžalovaný totiž pri skutku použil predmet, vyzerajúci ako strieborná hlaveň strelnej zbrane a tento predmet i použil tak, že ho priložil k hlave poškodeného a po celý čas tento držal pri hlave poškodeného, vyhrážajúc sa mu súčasne pritom i zabitím, prehľadávajúc interiér vozidla jednoznačne s cieľom zmocniť sa peňazí v tomto vozidle sa nachádzajúcich (momentom už ktorého použitia násilia a hrozby bezprostredného násilia v uvedenom úmysle došlo k dokonaniu predmetného zločinu obžalovaným) a ktoré v konečnom dôsledku z plastového pohára i v sume najmenej 15,- Eur odcudzil. Použitie uvedeného predmetu obžalovaným v skutkovej vete odsudzujúceho výroku tohto rozsudku je tak plne v súlade s legálnou definíciou spáchania trestného činu so zbraňou podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona.

S poukazom na tieto skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedené v bode I. výroku tohto rozsudku.

K oslobodzujúcemu výroku pod bodom II. rozsudku:

Obrana obžalovaného vo vzťahu k za vinu mu kladenému skutku pod bodom 2 obžaloby bola v podstate založená na zhodných argumentoch, ako vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 obžaloby. Obžalovaný popieral akékoľvek použitie zbrane alebo predmetu strelnú zbraň pripomínajúcu, rovnako aj ich držbu v rozhodnom čase, popieral zištný motív celého svojho konania a tvrdil, že potom, ako poškodenému odcudzil 15,- Eur z plastového pohára pri vystúpení z vozidla, nič viac taxikárovi nehovoril a odišiel preč.

Poškodený na hlavnom pojednávaní uvádzal k tejto fáze udalosti zo dňa 03.11.2017, t..j ku skutku pod bodom 2 obžaloby jednoznačne, že potom, ako obžalovaný zobral peniaze a vystupoval z taxíka, zbraň už schoval a cez okienko mu hovoril, že mu má do dvoch hodín doniesť viac peňazí. Poškodený na hlavnom pojednávaní nepotvrdil tvrdenie obžaloby, že obžalovaný mal na neho mieriť predtým obtiahnutou krátkou guľovou zbraňou nezistenej značky a typu so striebornou hlavňou a pri tom žiadať viac peňazí v lehote dvoch hodín. Naopak, poškodený na hlavnom pojednávaní vo viacerých častiach svojej výpovede a na otázky zdôrazňoval, že žiadnu strelnú zbraň nevidel nevidel, videl iba predmet, ktorý vyzeral ako hlaveň strelnej zbrane, a to na krátky moment pred tým, ako mu ju obžalovaný ešte počas jazdy v taxíku priložil k hlave a s poukazom na spôsob použitia tohto predmetu obžalovaným predpokladal, že ide o hlaveň strelnej zbrane.

Za tohto stavu, keď sa poškodený opakovane vyjadroval, že strelnú zbraň ako takú nevidel, nevedel uviesť ani to, presne v ktorej fáze udalosti mu obžalovaný zobral peniaze z plastového pohára, pričom uvádzal i to, že už v čase, keď ho obžalovaný pritlačil k okienku vozidla, obžalovaný zbraň pri sebe nemal, tiež že už pri vystupovaní z taxíka po odcudzení peňazí obžalovaný žiadnu zbraň v rukách nemal, súd nemal preukázané, že by obžalovaný požiadavku na poškodeného, vyslovenú podľa vyjadrenia poškodeného po vystúpení obžalovaného z taxíka a cez okienko, že mu má do dvoch hodín priniesť viac peňazí, vyslovil pod hrozbou použitia v obžalobe opísanej zbrane alebo iného predmetu v zmysle ust. § 122 odsek 3 Trestného zákona. Z výpovede poškodeného tak vyplynulo, že obžalovaný po pokonaní skutku pod bodom 1 obžaloby a z ktorého spáchania bol uznaný vinným vo výroku pod bodom I. tohto rozsudku, a dokonca po jeho dokončení i skutočným odcudzením finančnej hotovosti vo výške najmenej 15,- Eur, vystúpil z taxíka a poškodenému cez okienko vozidla adresoval požiadavku, aby mu do dvoch hodín priniesol viac peňazí, avšak súd z tejto výpovede poškodeného, ako ani z iného na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu nemal preukázané, že by túto požiadavku obžalovaný vyslovil pri súčasnom mierení krátkou guľovou zbraňou, opísanou v obžalobe, na poškodeného, ani iným predmetom v zmysle ust. § 122 odsek 3 Trestného zákona. Samotné vyslovenie uvedenej požiadavky obžalovaným bez preukázania ďalšej, v obžalobe opísanej aktivity obžalovaného, nemôže naplniť znaky skutkovej podstaty v tejto súvislosti žalovaného zločinu ako ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

V nadväznosti na vyššie uvedený záver súd považuje na tomto mieste zdôrazniť, že aj pri rozhodovaní o skutku pod bodom 2 obžaloby prihliadal a jedine mohol prihliadať iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať svoje závery iba o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§278 odsek 2 Trestného poriadku). Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd nemal bez dôvodných pochybností preukázané spáchanie skutku pod dobom 2 obžaloby za okolností, zakladajúcich trestnosť a preto obžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil tak, ako je uvedené vo výroku pod bodom II. tohto rozsudku.

K výroku o treste za trestný čin pod bodom I. tohto rozsudku:

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov súd zistil, že o obžalovanom z miesta trvalého bydliska nie sú uvádzané žiadne negatívne poznatky, charakterizujúce jeho povahu a správanie s tým, že vzťahy s rodinou a spoluobčanmi má štandardné, pričom sa v mieste trvalého bydliska dlhšiu dobu nezdržiava. Obžalovaný má evidencii priestupkov evidované viaceré postihy za spáchanie priestupkov, a to nielen za priestupky na úseku cestnej dopravy, ale aj za spáchanie priestupku proti majetku v roku 2017, majúceho charakter podvodného konania. Obžalovaný sa v minulosti dopustil viacerých trestných činov, a to výlučne trestných činov majetkovej povahy.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/114/2009 z 24.06.2009, právoplatným dňa 24.06.2009, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky. Po vyslovení neosvedčenia sa obžalovaného v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia a nariadení výkonu trestu odňatia slobody bol tento z neho podmienečne prepustený dňa 13.09.2012 za súčasného určenia skúšobnej doby 3 roky, v ktorej sa osvedčil dňa 13.09.2017.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 sp.zn. 3T/73/2011 z 04.10.2011, právoplatným v spojitosti s uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 1To/162/2011 z 25.01.2012, bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzích práv spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody 30 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia všetkých výrokov trestného rozkazu Okresného súdu Malacky vo veci sp.zn. 1T/134/2010 (odsúdenie pre spáchanie prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1 Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzích práv spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona) a výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci sp.zn. 2T/13/2010 (odsúdenie pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona) a trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 2T/130/2010 (odsúdenie pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona). Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 3PP/69/2012 z 06.08.2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6Tos/148/2012 z 13.09.2012 bol obžalovaný z výkonu tohto trestu odňatia slobody, ako aj trestu odňatia slobody, uloženého mu vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/114/2009, podmienečne prepustený za určenia skúšobnej dobe 3 roky, v ktorej sa osvedčil.

Obžalovaný bol tiež rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/141/2011 z 28.11.2011 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu a tiež bolo u obžalovaného upustené do uloženia súhrnného trestu aj pri jeho uznaní viny trestným rozkazom Okresného súdu Malacky vo veci sp.zn. 2T/66/2011 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). v ust. § 188 odsek 2 Trestného zákona stanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody 7 až 12 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii poľahčujúcich okolností v súlade s ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 8 rokov a 8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici takto určenej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov, ktorá výmera trestu podľa názoru súdu reflektuje spôsob a okolnosti vykonania predmetného zločinu vysokej závažnosti, ktorého sa obžalovaný v prejednávanej veci dopustil. V tomto smere súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný je druhovým recidivistom, ktorý sa v minulosti opakovane dopustil majetkovo motivovaných trestných činov, bol za ne odsúdený aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré sa zjavne minuli očakávanému výchovnému účinku, keďže závažnosť obžalovaným páchanej trestnej činnosti graduje. Uloženie trestu v uvedenej výmere je tak na mieste nielen pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť nápravu obžalovaného, viesť ho k vedeniu riadneho života v budúcnosti, vyjadriť jeho morálne odsúdenie spoločnosťou a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti, ale, a to predovšetkým, si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin. V tomto smere súd nemal za splnené podmienky na zaradenie obžalovaného do miernejšieho stupňa stráženia tak, ako navrhovala obhajoba, keďže podľa ust. § 48 odsek 4 Trestného zákona z tohto hľadiska nie je možné posudzovať zdravotný stav obžalovaného ani osobu poškodeného, ale výlučne závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, ktoré takýto postup vzhľadom na vyššie opísaný záver súdu nielenže neodôvodňujú, ale ho dokonca vylučujú.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený na hlavnom pojednávaní prehlásil, že nárok na náhradu škody neuplatňuje, súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).