Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-34-2018.pdf
PDF · 98.7 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q., zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Q.. Q. W., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, I., zastúpená advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava a U.. W.. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, I., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Maloletá W. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú W. 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 7.5.2018.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 7.5.2018 do 30.11.2018 vo výške 1.021,- € súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,00 € spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 7.5.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do svojej starostlivosti, s tým že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné žiadala určiť od 1.1.2017 vo výške 200,- € mesačne, styk nežiadala upraviť a navrhla, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Výživné žiada spätne z dôvodu, že sa snažila s otcom dohodnúť mimosúdne na výške výživného, ale napriek rokovaniam z dohode nedošlo.
2. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, styk nežiadal upraviť, výživné navrhol určiť 50,- € a akceptoval by aj 100,- €, ale nie spätne, až od rozhodnutia súdu.
3. Opatrovník odporučil zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť primerané výživné. Styk nie je potrebné upraviť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správami o príjmoch rodičov, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento skutkový stav.
5. Maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorý spolu žili do decembra 2016 v domácnosti matky. Otec sa odsťahoval a na výživu dieťaťa neprispieva žiadnou čiastkou. Avšak s dieťaťom sa po dohode s matkou pravidelne stretáva ak je zdravá 2x v týždni po škôlke do 19,30 hod. až 20,00 hod. a každý víkend od 10,00 hod. do 19,30 hod. až 20,00 hod.. Obaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti po ukončení spolužitia medzi rodičmi prebiehajú konania o vydanie vozidla matke a vrátenie sumy 37.000,- € otcovi, uvedené konanie sa týka bytu matky, v ktorom v súčasnosti býva otec.
6. Maloletá W. chodila do 31.8.2018 do jaslí, za ktoré matka platila paušálny poplatok 280,- € mesačne a za stravu podľa počtu dní 1,20 €/deň, t.j. za plný mesiac 24,- €, spolu 304,- €. Od 1.9.2018 chodí do materskej škôlky, za ktorú matka platí školné 50,- €, stravu okolo 35,- € mesačne. Polročne zaplatila poplatok ZRPŠ 35,- € a balíček do škôlky 12,60 €, t.j. 9,50 € mesačne. Maloletá trpí na ochorenia dýchacích ciest, v roku 2017 bola 10x liečená z toho 3x antibiotikami a v roku 2018 do 30.5.2018 bola liečená 5x, z toho 2x užívala antibiotiká. Matka uviedla, že maloletej za lieky platí od 50,75 € do 54,89 €, okrem toho mesačne platí za benzín okolo 60,- €. Okrem toho je sledovaná 2x ročne na plastickej chirurgii v O., nakoľko má hemanglióm, čo vyplýva z predloženého potvrdenia od ošetrujúceho lekára. Chodí do tanečného kurzu, za ktorý matka štvrťročne platí 50,- €. Ostatné výdavky sú primerané veku dieťaťa.
7. Matka poberá rodinné prídavky 23,68 € a poberala príspevok na jasle 280,- € do 31.8.2018, od 1.9.2018 do 30.10.2018 matka poberala rodičovský príspevok 214,70 €. Matka bola od 1.3.2017 zamestnaná u svojho otca, od ktorého mala priemerný čistý mesačný príjem v roku 2017 vo výške 512,- € a v roku 2018 vo výške 412,- € do 31.8.2018, kedy bol ukončený dohodou. Matka uviedla, že túto mzdu vrátila svojmu otcovi na účet, pretože bez pracovného pomeru by nespĺňala podmienky na priznanie príspevku na jasle od štátu. Okrem toho na dohodu o vykonaní práce mala hrubý príjem od Slovenskej živnostenskej komory v 4/2017 vo výške 400,- €, 8/2017 vo výške 400,- € a za 10/2017 vo výške 840,- € a za 11/2017 vo výške 960,- €. Od 2/2018 pracuje na živnosť ako redaktorka v rádiu, v hrubom mala do 1.12.2018 príjem 593,70 € mesačne. €. Podľa vyjadrenia matky sumu, na ktorú má vystaviť príjmovú faktúru, jej mesačne oznámi jej nadriadený. Od 1.9.2018 matka v rámci živnosti platí odvody do zdravotnej poisťovni 63,84 €, ktoré budú zaúčtované vo výdavkoch zo živnosti.
8. Matka má zdravotné problémy, čo preukázala predloženým lekárskym potvrdením. Je sledovaná vo viacerých odborných ambulanciách, s čím súvisia výdavky na cestu a stratu času. Na lieky dopláca okolo 14,90 € mesačne. Musí používať stabilizátor chôdze, čo ju obmedzuje v jej aktivitách. Býva vo vlastnom 2-izbovom byte aj s dcérou, za byt platí 89,64 € poplatky za služby a fond opráv, elektrinu 23,- €, plyn 3,- €, za TV 12,84 €, telefón s internetom od 28,- € do 35,- €. Matka platí ročne daň z nehnuteľnosti 30,80 €. Vlastní dve autá, z toho jedno užíva otec dieťaťa a prebieha konanie o jeho vydanie. Matka platí poistku vozidla ročne 73,59 € a za vozidlo užívané otcom 107,56 €. Ďalej si platí 2 vlastné poistky mesačne spolu 25,01 €. Matka vlastní aj druhý byt, v ktorom býva otec. Ročne platí poistenie domácnosti a bytu za oba byty vo výške 86,13 €, t.j. mesačne 7,11 €.
9. Otec uviedol, že bol spolumajiteľom s.r.o. do 27.1.2017, avšak nevykazovala zisk od roku 2005. Posledné daňové priznanie podával v roku 2015, keď pracoval pre starého otca zo strany matky a odvtedy financoval rodinu z úspor z predaja rodinného domu v W., jeho podiel bol 80.000,- € a z týchto peňazí žil aj s matkou a dcérou. V súčasnosti žije so svojou matkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou, výdavky platia z jej dôchodku vo výške 570,- € a z požičaných peňazí. Sumu 2.000,- € si v roku 2017 požičal od V. Z., Q..U.. a od plnoletého syna si požičal sumu 2.500,- € v rokoch 2017 a 2018. Trikrát v týždni je s dcérou, v tomto čase má výdavky na jej stravu, priemerne mesačne na dcéru vynaloží sumu 200,- € a to stravu ale i veci, ktoré jej kúpil a ktoré zostávajú v jeho byte. Po ukončení činnosti v s.r.o. sa evidoval na úrade práce, nepoberá žiadne dávky a ani podporu. Nevykonáva dlhodobo činnosť, na ktorú má vzdelanie. Vyštudoval priemyselný dizajn, toto odvetvie u nás zaniklo. Mal reklamnú agentúru kde bol umelecký riaditeľ.
10. Z daňového priznania za rok 2015 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca bol 560,- €. Za roky 2013, 2014, 2016 a 2017 nepodal daňové priznanie. Spoločnosť FORM IBV s.r.o. podala daňové priznanie za rok 2015, pričom nemala žiadny obrat. Otec bol konateľom a spoločníkom v spoločnosti FORM IBV s.r.o. do 26.1.2017, svoj obchodný podiel v rozsahu 2.324,- € previedol bezodplatne dňa 6.12.2016. Bol spoločníkom a konateľom aj v spoločnosti RWD invest (pôvodne GOMAX s.r.o.) s.r.o. do 29.9.2015, svoj obchodný podiel vo výške upísaného peňažného vkladu 3.319,39 € previedol dňa 17.7.2015 bezodplatne.
11. Otec platí preddavkovo služby a fond opráv spolu 68,- € a svoj telefón a telefón matky 60,- €. Má zdravotné problémy, kolísavý tlak, na lieky dopláca okolo 38,- €.
12. Štatistický úrad oznámil, že nesleduje mzdu v umeleckej činnosti sochár ale v obdobnom zamestnaní výtvarný umelec bola priemerná hrubá mzda v roku 2016 - 799,- € a v roku 2017 - 1.008,- €. V odvetví grafický a multimediálni dizajnéri bola v roku 2016 mzda 1.215,- € a v roku 2017 bola 1.275,- €.
13. Zo správ úradu práce súd zistil, že otec je evidovaný od 1.3.2017, riadne s úradom spolupracoval, aktívne si hľadá zamestnanie. Na ponúknuté zamestnania nebol prijatý. Dňa 19.10.2018 bol otec prijatý na do zamestnania s nástupným platom 900,- € až 1.200,- € mesačne. Uvedenú pracovnú pozíciu otec odmietol zo zdravotných dôvodov. Po posúdení posudkovým lekárom dňa 24.10.2018 bolo otcovi oznámené, že pracovná ponuka bola pre neho vhodná a prebieha konanie vo veci vyradenia otca z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
14. Právny zástupca matky predložil 6 inzerátov na prácu grafika v Trnave a Bratislave s nástupným platom od 700,- € do 1.000,- € na preukázanie, že sú voľné miesta v reklamnom odbore a teda je v možnostiach otca sa zamestnať.
15. Otec uviedol, že na predložené inzeráty reagoval, firmy záujem neprejavili, majú záujem o mladých. Jeho odborom je priemyselný a grafický dizajn, nie počítačový grafik. Podiel v spoločnosti GOMAX s.r.o. nadobudol bezodplatne a rovnako ho i previedol. Ponúknutú pracovnú ponuku 19.10.2018 neodmietol len z dôvodu svojho zdravotného stavu, ale i z dôvodu že sa zhoršil zdravotný stav jeho matky, o ktorú sa chce postarať. Na preukázanie jej zhoršeného zdravotného stavu predložil lekársku správu z pravidelnej kontroly u neurológa. Požiadal o priznanie opatrovateľského príspevku na matku a navrhol, aby súd určil výživné až po tom, čo mu bude priznaný opatrovateľský príspevok.
16. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Podľa ustanovenia § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. V časti zverenia, zastupovania a správy majetku maloletej rodičia uzatvorili na pojednávaní dňa 13.6.2018 rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil tak, ako je uvedené v bode I. výroku rozsudku. Súd neupravoval stretávanie sa otca s maloletou, nakoľko dlhodobo prebieha na základe dohody rodičov a rodičia styk nežiadali upraviť.
18. Rodičia sa nevedia dohodnúť len v časti výživného, otec na výživu dcéry od ukončenia spoločného života neprispel žiadnou čiastkou k rukám matky. Matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Otec sa o dcéru zaujíma, navštevuje ju a berie si ju dve poobedia v týždni najskôr z jaslí a v súčasnosti zo škôlky a matke ju vracia medzi 19,30 hod. až 20,00 hod. a každý víkend jeden deň od 10,00 hod. do 19,30 hod až 20,00 hod.
19. Pri určovaní výživného súd zohľadnil, že rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Súd vychádzal z príjmu matky, ktorá od 2/2018 má príjem zo živnosti, podľa predložených faktúr priemerne mesačne 593,70 €, ide však o hrubý príjem, nakoľko čistý príjem matky bude možné určiť až po podaní daňového priznania za rok 2018. Matka do 31.8.2018 poberala príspevok na jasle 280,- € a od 1.9.2018 do 31.10.2018 poberala rodičovský príspevok 214,70 €, a poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23,68 €. Do 31.8.2018 bola matka zamestnaná aj u svojho otca, pričom preukázala, že mu vyplatenú mzdu vrátila. Matka by bez riadneho pracovného pomeru nemala nárok na príspevok na jasle, preto sa fiktívne zamestnala u svojho otca. Matka vlastní dva byty, pričom v jednom z nich býva otec maloletej so svojou matkou a dve autá, z ktorých jedno užíva otec. Otec platí poplatky spojené s bývaním v byte a prevádzkové náklady auta. Neplatí daň z nehnuteľnosti, poistku domácnosti a bytu a ani zákonné poistenie vozidla, tieto náklady hradí matka. Otec je bez príjmu od roku 2015, kedy naposledy pracoval pre starého otca zo strany matky. Podľa daňového priznania mal priemerný čistý mesačný príjem v roku 2015 vo výške 560,- €. V tomto období aj previedol svoje obchodné podiely v dvoch spoločnostiach bezodplatne. Od toho času na základe vlastného rozhodnutia nikde nepracoval, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, nebol evidovaný. Teda vlastným rozhodnutím nemal žiadny oficiálny príjem. Žil z peňazí za predaj svojho podielu rodinného domu 80.000,- € a to do konca roku 2016 aj s matkou a dcérou. V roku 2017 mu požičal syn sumu 2.500,- € a priateľ 2.000,- €. V súčasnosti rodičia vedú viacero konaní, ktorých predmetom je vydanie vozidla a pohľadávka otca voči matke vo výške 37.000,- €, teda nie sú majetkovo vysporiadaný. Otec bol až od 1.3.2017 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pretože odmietol ponúknuté pracovné miesto dňa 19.10.2018 a po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu.
20. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z možností a schopností otca, ktorý mal v minulosti reklamnú agentúru, pracoval ako dizajnér, pričom podľa štatistického úradu bola v odvetví grafický a multimediálni dizajnéri mzda v roku 2017 vo výške 1.275,- €. Otec odmietol pracovnú ponuku s nástupným platom od 900,- € do 1.200,- €. Vzhľadom na vek otca a jeho zdravotné problémy súd vychádzal z predpokladanej hrubej mzdy 1.000,- €, z ktorej po zaplatení odvodov 134,- € a dane 104,- € mal čistú mzdu 762,- € (vypočítané cez kalkulačku na internete mzda v roku 2018). Súd zhodne so zaužívanou rozhodovacou praxou určovania výživného na všetky vyživovacie povinnosti v rozpätí 20% až 25% z čistého príjmu povinného rodiča určil výživné 150,- € ako primerané. Súd nemôže zohľadniť skutočnosť, že otec uprednostňuje starostlivosť o svoju matku pred plnením si vyživovacej povinnosti voči dcére. Pokiaľ sa otec chce starať o svoju matku, môže využiť aj pomoc samosprávy, ktorá v týchto prípadoch poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť o svojich občanov, avšak zároveň si musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Otec sa o dieťa zaujíma a dve poobedia a jeden víkendový deň sa o maloletú aj osobne stará, preto súd považuje výživné v takto stanovenej výške za primerané a to aj vzhľadom na vek a výdavky dieťaťa. Okrem výživného od otca na výživu dieťaťa slúžia i rodinné prídavky 23,68 € a aj matka si musí okrem osobnej starostlivosti plniť voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, nakoľko chodí v súčasnosti už do materskej škôlky. V čase keď maloletá chodila do jaslí, mala matka zvýšené výdavky na ich úhradu, ale zároveň od štátu poberala vyšší príspevok na ich úhradu, preto súd výživné určil v rovnakej sume aj v období, kedy maloletá chodila do jaslí. Výživné súdom stanovené nepatrne pod dolnou hranicou 20% predpokladaného priemerného čistého mesačného príjmu je dostatočné na pokrytie časti potrieb maloletej a dáva možnosť jeho zvýšenia v budúcnosti.
21. Súd výživné určil od podania návrhu, nakoľko nezistil žiadne okolnosti pre určenie výživného spätne. Matke nič nebránilo v podaní návrhu na súd skôr, tvrdenie, že sa pokúšala mimosúdne dohodnúť 17 mesiacov nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na základe ktorého by súd mal priznať výživné spätne. Za obdobie od podania návrhu 7.5.20218 do 30.11.2018 mal otec zaplatiť výživné vo výške 1.021,- € (pomerná časť za máj 150,- € /31 x 25 = 121,- € a 6 mesiacov x 150,- €). Nakoľko na výživu dcéry neprispel žiadnou čiastkou súd ho zaviazal zaplatiť sumu 1.021,- € v splátkach po 30,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
22. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).