Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-52-2016.pdf
PDF · 96.46 KB
No categories available
26P/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: B., H.. XX.XX.XXXX a S., H.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, obe zastúpené: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti matky: Z.. P. L., H.. XX.XX.XXXX, C. N. Z. XXX a otca: P.. T. L., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej B. L. zo sumy 90 eur na sumu 150 eur mesačne a voči maloletému S. L. zo sumy 70 eur na sumu 120 eur mesačne, na obe deti počnúc 30.05.2016, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I. č.k. 11P/31/2013-101 zo dňa 29.10.2013 v časti výšky výživného.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Styk otca s maloletými deťmi súd ponecháva neupravený, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I. č.k. 11P/31/2013-101 zo dňa 29.10.2013 v časti úpravy styku.
IV. Splatné výživné za obdobie od 30.05.2016 do 12.12.2018 na maloletú B. vo výške 1580 eur a na maloletého S. vo výške 1280 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, až do úplného zaplatenia, ktoré splátky sú splatné spolu s bežným výživným.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným súdu dňa 30.05.2016 matka maloletých detí žiadala súd o zvýšenie výživného otca na obe maloleté deti, počnúc dňom podania návrhu, vo výške na 150 eur mesačne voči malol. B. a 120 eur mesačne voči malol. S., pošnúc 01.09.2018 na sumu 150 eur mesačne, a to vzhľadom na zvýšené potreby detí a nepostačujúci príjem matky, v osobnej starostlivosti ktorej deti sú. Zároveň chcela zmeniť úpravu styku otca s maloletými deťmi tak, že bude bez konkrétnej úpravy, ponechaná na dohode detí a rodičov, nakoľko maloleté deti sa s otcom stýkať nechcú.
2. Otec s návrhom nesúhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, výsluchom maloletých detí, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami školy, výdavkovými dokladmi, oboznámením sa s rozsudkom OS Košice I. č.k. 11P/31/2013-101 zo dňa 29.10.2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 7CoP/76/2014-141 zo dňa 31.07.2014, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom OS Košice I. č.k. 11P/31/2013-101 zo dňa 29.10.2013 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 7CoP/76/2014-141 zo dňa 31.07.2014, a to vo výške 90 eur na malol. B. a 70 eur mesačne na malol. S.R. počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Malol. B. bola v tom čase žiačkou 1. Ročníka ZŠ, s priemernými výdavkami na stravu, hygienu, ošatenie a školu vo výške cca 160 eur mesačne. Malol. S. v tom čase navštevoval MŠ, jeho výdavky na stravu, hygienu, ošatenie a škôlku boli 120 eur mesačne. Matka bývala už vo N. Z., kde pracovala ako učiteľka na miestnej ZŠ, s príjmom vo výške 700 eur mesačne plus prídavky na dve deti, pričom za ubytovanie platila 75 eur, za elektrinu 20 eur, kúrenie 33 eur, strava 100 eur mesačne. Otec bol v tom čase výsluhovým dôchodcom s príjmom vo výške 886,05 eur, s nákladmi na ubytovanie 151,21 eur, SIPO 45 eur, domácnosť 26 eur, telefón, internet, MHD, lieky 30 eur mesačne, pričom náklady spojené s návštevou detí činia v priemere 150 eur mesačne a vzťahujú sa na cestovné E. - N. Z. a späť, hotel v Galante a mal náklady na plnoletého syna z prvého manželstva, ktorého pracovná schopnosť je znížená o 50%, vo výške 150 eur mesačne.
5. Z výpovede matky a ňou doložených listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo, že v 09/2016 malol. B. nastúpila do 5. Ročníka ZŠ vo N. Z., malol. S. navštevuje 2. Ročník ZŠ, v súvislosti s čím stúpli náklady na ich výživu, a to výrazne v porovnaní s poslednou úpravou výživného v roku 2012. Matka naďalej pracuje ako učiteľka na ZŠ vo N. Z. s príjmom vo výške 937 eur mesačne netto, poberá rodinné prídavky na dve deti. Spolu s deťmi žije v nájomnom byte poskytnutom školou, kde platí 122 eur mesačne nájomné, elektrinu 20 eur, kúrenie 51 eur mesačne, vodné a stočné 46 eur plus 63 eur, poplatok za komunálny odpad 54 eur ročne, internet, digi, telefón, poistná zmluva AIG 75 eur mesačne, náklady na stravu v školskej jedálni spolu s deťmi 65 eur mesačne, pričom náklady na ošatenie, stravu a hygienu sú spolu na matku a dve deti cca 300 eur mesačne. Maloletá B. navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý matka platí 24 eur na tri mesiace, obe deti navštevujú hudobný krúžok, za ktorý sa platí 80 eur ročne na jedno dieťa, B. bude navštevovať baletný krúžok, za ktorý by sa malo platiť 10 eur mesačne, S. tento rok má absolvovať školu v prírode, kde zaplatila 50 eur ako preddavok, malol. B. tento školský rok čaká lyžovačka. Na krúžky matka deti vozí autom, s čím má spojené výdavky na pohonné látky, podľa predloženého lekárskeho potvrdenia bude B. nosiť zubný strojček najskôr na hornú čeľusť, v sume 231 eur a neskôr zrejme aj na dolnú čeľusť, termín má stanovený na 7.12.2017. Otec na deti súdom určené výživné platí, deti podľa rozsudku navštevuje, avšak nad rámec súdom určeného výživného na ich výživu neprispieva, niektoré veci, ktoré im kúpil, môžu užívať výlučne v Košiciach. Deti sa odmietajú stýkať s otcom, v podstate sú do stretnutí nútené. Maloletý S. od septembra 2018 navštevuje druhý stupeň základnej školy, čo je spojené s ďalším nárastom jeho výdavkov, na základe čoho považuje za dôvodné zvýšenie výživného aj voči nemu na sumu 150 eur mesačne. Poukázala na to, že dospelý syn otca detí býva sám vo svojom byte, na základe čoho sa javia tvrdenia otca o starostlivosti o tohto syna ako účelové.
6. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, ani so zmenou úpravy styku, pričom za hlavný dôvod svojho nesúhlasu označil skutočnosť, že od roku 2012 deti nemôže navštevovať v byte ich matky, preto je vzhľadom na vzdialenosť od svojho bydliska nútený počas návštev prespávať v hoteloch v okolí Galanty, konkrétne Hotel City, kde za jednu noc zaplatí sumu 99 eur. Zároveň sa snaží, aby jeho návštevy detí boli prínosné, preto s nimi absolvuje rôzne akcie, napr. korčuľovanie v Trnave na klzisku, kupuje im jedlo, preto pri zvýšení výživného nebude môcť zároveň uhrádzať výdavky pri stretnutiach s deťmi. Je naďalej výsluhovým dôchodcom s príjmom vo výške 920 eur plus 141 eur mesačne netto, iný príjem nemá. Býva spolu s plnoletým zdravotne postihnutým synom z prvého manželstva vo svojom trojizbovom byte v Košiciach. Na margo opakovaných výdavkov poukázal na to, že tieto má prevažne v súvislosti so správaním sa zdravotne postihnutého plnoletého syna, ktorý napriek postihnutiu nie je obmedzený na spôsobilosti na právne úkony a pár krát sa stalo, že sám odišiel mimo mesta, bol dezorientovaný, bolo ho treba dopraviť domov, niekedy aj s pomocou cudzích ľudí, ktoré náklady musel platiť otec maloletých detí. Plnoletému synovi sa snaží otec vybaviť príjem v podobe invalidného dôchodku, čo sa mu doposiaľ nepodarilo. Jeho náklady sú na bývanie - 139,51 eur, SIPO + daň+ poistenie + telefón - 65 eur mesačne, TV, internet 66 eur mesačne, lieky 40 eur mesačne, náklady na maloleté deti vyčíslil na cca 225 eur mesačne, potreby pre Zoltána (plnoletý syn) - 160 eur mesačne, pričom musel doplácať poistné na Zoltána za obdobie 2005-2007 vo výške 1032,88 eur. Zoltán poberá dávky v hmotnej núdzi, a to vo výške od 09/2016 doposiaľ 61,60 eur mesačne. Z rok 2017 zaplatil maloletým deťom na výživnom sumu 730 eur, za rok 2018 sumu 440 Eur, ktoré tvrdenia preukázal výdavkovými dokladmi. Uviedol, že synovi zakúpil počítač v hodnote 1090 eur, ktorý spláca mesačne po 39,90 eur, postrehol zmeny v správaní
sa maloletých detí k nemu, čo pripísal na vrub skutočnosti, že ich matka im nahrádza otca svojím priateľom, ktorý sa zúčastňuje na aktivitách detí a kupuje darčeky. Plnoletý syn predal byt na Adlerovej ulici v roku 2004, býva s otcom v spoločnej domácnosti, podľa odborného vyjadrenia o invalidite zo dňa 16.11.2015 tento trpí paranoidnou schizofréniou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%, má ukončené gymnázium, podľa posudku môže vykonávať ľahšie a pomocné práce bez zvýšenej psychickej námahy. Reálne bol v minulosti do roku 2014 schopný pracovať s fluktuáciami 2 až 3 týždne, následne ho vždy prepustili alebo odišiel sám, nebol schopný udržať pozornosť. Jeho príjem zotrváva na výške 61,60 eur mesačne, otec dňa 20.12.2016 podal na Okresnom súde Košice I podnet na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré konanie doposiaľ skončené nebolo. Jeho matka sa o syna nestará.
7. Z výpovede maloletej B. vyplynulo, že ona otca nechce ani vidieť, naposledy sa s ním stretla predvlani na Silvestra, on ju stále len poučuje, potom je ona v strese, nedarí sa jej v škole, často jej telefonuje a sľubuje nejaké budúce výlety, ale len za predpokladu, že ona sa k nemu bude správať podľa jeho predstáv. Povaha jej otca sa podľa nej nezmení, nezmenil by to ani psychológ.
8. Maloletý S. sa naposledy stretol s otcom pred dvoma týždňami v bydlisku matky, on sa s ním ani moc nechce stretávať, lebo otec si stále presadzuje len svoje záujmy, všetko niečím podmieňuje, napríklad mu sľúbil počítač na narodeniny, potom mu ho nedal, len o ňom stále rozprával a nakoniec mu ho dal až po narodeninách. Uvedená výpoveď bola sprevádzaná plačom maloletého.
9. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na maloletú B. na sumu 150 eur mesačne a na maloletého S. na sumu 120 eur mesačne, vzhľadom na ich vek a aktuálne potreby, v časti zmeny úpravy styku navrhla styk direktívne neurčovať, ponechať ho neupravený tak, aby sa realizoval na základe dohody rodičov aj maloletých detí.
10. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od času poslednej úpravy výživného sa pomery zmenili. Predovšetkým aj bez potreby podrobného skúmania aktuálnych výdavkov je z praxe súdu zrejmé, že vzhľadom na vyšší vek detí stúpli potreby na ich bežný život, t.j. strava, hygiena a najmä ošatenie. Deti na rozdiel od poslednej úpravy výživného nastúpili na štúdium do vyššieho ročníka (mal. B. navštevuje už II. stupeň ZŠ, maloletý S. navštevuje od 09/18 tiež II. stupeň ZŠ), pričom do
ich odôvodnených potrieb a ich oprávneného uspokojovania treba prirátať záujmové krúžky, ktoré sú platené. Otec argumentoval tým, že síce sa jeho príjem od času poslednej úpravy výživného zvýšil, avšak porovnateľne sa zvýšil aj príjem matky maloletých detí, ktorú skutočnosť teda ako dôvod zvýšenia výživného možno vylúčiť. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je pravdou, že výpočet vhodnej výšky výživného s prihliadnutím na zákonnú úpravu výživného sa vykonáva sčasti bežnou aritmetikou, avšak rozhodne nie výlučne ňou. Zrejme opomenul skutočnosť, že pre určenie výšky výživného pri maloletých deťoch je podstatná aj tá skutočnosť, ktorý z rodičov vykonáva o deti osobnú starostlivosť, ktorá starostlivosť je sústavnou dennou činnosťou, finančne pomerne ťažko ohodnotiteľnou, kde ako vhodná sa javí určitá finančná kompenzácia kompenzácia poskytnutá druhým rodičom z titulu absencie dennej osobnej starostlivosti a s tým spojených ako výdavkov, tak aj potenciálnou stratou iných príjmov. Súd pohľad otca predstavujúci výpočet vhodnej a spravodlivej výšky výživného vychádzajúci z jednoduchého porovnania aktuálnych príjmov a výdavkov oboch rodičov a zo záverečného konštatovania, že vzhľadom na absenciu reálneho rozdielu v čistých príjmoch účastníkov konania je potrebné ponechať výživné v pôvodnej výške považuje za irelevantný. Rovnako za irelevantný považuje súd argument otca o tom, že vzhľadom na to, že s deťmi sa nemôže stretávať v byte ich matky, je nútený si pre účely stretnutí s deťmi platiť hotelovú izbu, platiť im počas stretnutí stravu a záujmové aktivity, a to jednak s prihliadnutím na to, že je prirodzené neponechať maloleté deti prípadne o hlade a smäde, keď sú účastné na stretnutí s otcom, pričom riešenie pobytovej otázky je plne v dispozícii otca, kde vzhľadom na poznatky súdu z praxe v okolí N. Z. sú dostupné aj ubytovania v cene podstatne nižšej ako 99 eur za noc, prípadne je možné daný problém riešiť formou prenajatia si bytu resp. časti bytu/domu v okolí N. Z., kde vzhľadom na priemernú výšku nájomného táto možnosť sa javí byť finančne výhodnejšou. Súd rozhodne nepovažuje za súladné s dobrými mravmi, aby financie otca vynaložené na účely stretnutia s deťmi v rámci SR šli na úkor ich oprávnených denných potrieb a považuje za prioritný záujem rodiča, ktorému sú záujmy detí postavené nad záujmy vlastné, aby si zabezpečil dostatok prostriedkov, prípadne upravil možnosti za účelom zabezpečenia si plnohodnotných stretnutí s deťmi. Súd prihliadol na výdavky otca na plnoletého zdravotne postihnutého syna Zoltána, a to vo výške 160 eur mesačne, nakoľko bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému synovi pretrváva, nakoľko tento trpí paranoidnou schizofréniou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%, má ukončené gymnázium, podľa posudku môže vykonávať ľahšie a pomocné práce bez zvýšenej psychickej námahy. Reálne bol v minulosti do roku 2014 schopný pracovať s fluktuáciami 2 až 3 týždne, následne ho vždy prepustili alebo odišiel sám, nebol schopný udržať pozornosť. Jeho vlastný príjem predstavuje 61,60 eur mesačne, jeho matka sa na jeho výžive nepodieľa. V neposlednom rade je rozhodujúcim faktorom vo veci zvýšenia výživného uplynutie času od jeho poslednej úpravy a nesporné podstatné zvýšenie potrieb maloletých detí v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného. Vzrast nákladov na bežnú výživu maloletých detí je bez potreby podrobného dokazovania vzrastu jednotlivých nákladov (z ktorých viaceré sú nepredvídateľné čo do výskytu, tak aj do ich výšky), pričom vzrast nákladov je umocnený zmenou stupňa štúdia, ktorá zmena od času poslednej úpravy výživného nastala u oboch maloletých detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu matky na zvýšenie výživného v miere ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia ako plne dôvodnému vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko dospel k jednoznačnému záveru, že takto zvýšené výživné pomerne pokrýva oprávnené potreby maloletých detí, pričom pomer ovplyvňuje aj osobná starostlivosť ich matky, zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí takto určené výživné pravidelne platiť. Vo zvyšnej časti výživného súd návrh zamietol.
18. Súd vyhovel návrhu matky v časti žiadanej zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi a ponechal ho neupravený, t.j. bez konkrétnych termínov realizácie stretnutí, nakoľko z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo zhodných výpovedí maloletých detí, vyplynulo, že deti sa v súčasnosti stretnutiam s otcom vyhýbajú, pri ich sporadickej realizácii deti nepociťujú radosť, ale naopak, súd mal za to, že direktívnym nariadením termínov stretnutí by nedôvodne spôsobil maloletým deťom stresujúce situácie. Je povinnosťou rodičov snažiť sa vhodným spôsobom vytvoriť si so svojimi deťmi obojstranne uspokojivý vzťah, pričom vynucovanie si rešpektu a pozornosti nevhodným spôsobom je neprijateľné. V súčasnej situácii podľa názoru súdu sa javí vhodným, ak rodič a deti dospejú k realizácii osobného stretnutia konsenzom.
19. O splatnom výživnom za obdobie od 30.05.2016 do 12.12.2018 rozhodol súd tak, že vzhľadom na pomery otca ho umožnil splácať v mesačných splátkach po 200 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným, nakoľko mal za preukázané, že zaplatenie splatného výživného v plnej výške naraz by neúmerne zaťažilo rozpočet otca. Ide o obdobie 30 mesiacov s nedoplatkom na výživnom vo výške
60 eur mesačne na B. a vo výške 50 eur na S.. Súd pri výpočte splatného výživného prihliadol na skutočnosť, že otec v roku 2018 platil výživné na deti vo výške o 40 eur mesačne vyššej, čiže za rok 2018 zaplatil na výživnom navyše o 440 eur. Vzhľadom na uvedené je výška splatného výživného na maloletú Annu v sume 1800 eur, z ktorej sumy súd odrátal 220 eur zaplatených nad rámec doposiaľ súdom určeného výživného a na maloletého S. ide o sumu 1500 eur, z ktorej súd rovnako odrátal 220 eur zaplatených nad rámec. Výška splatného výživného na B. tak predstavuje sumu 1580 eur na a na maloletého S. sumu 1280 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.