Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci manželov navrhovateľky - manželky: K. nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX O., zastúpená: Mgr. Zuzana Gáliková, advokátka so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, proti manželovi: C.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX O., t.č. bytom V. X, XXX XX O., zastúpený: JUDr. Mária Vančová, advokátka so sídlom Štefánikova tr. 84, 949 01 Nitra, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: U. nar. XX.XX.XXXX, . a G. nar. XX.XX.XXXX,. zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júna 2018 č.k. 24P/76/2017-194, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom manželstvo navrhovateľky K. L., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, a manžela C.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v O. U. O. X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. U. O. X. vo zväzku XXI, ročník 2004, na strane 38, pod poradovým číslom XX, rozviedol. Na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému U. L., nar. XX.XX.XXXX, tak, že maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od pondelka v nepárnom týždni kalendárneho roka od 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni kalendárneho roka do 8:00 hod. a otec dieťaťa je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od pondelka v párnom týždni kalendárneho roka od 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom týždni kalendárneho roka do 8:00 hod. s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať vždy v školskom zariadení, ktoré bude maloletý navštevovať, v prípade neúčasti na vyučovacom procese, v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné rodičom na maloletého U. neurčil. Upravil výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. L. nar. XX.XX.XXXX, tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150 eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Upravil styk otca s maloletým G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od piatka od 15:30 hod. do pondelka do 8:00 hod. a v stredu v každom týždni kalendárneho roka v čase od 15:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že si otec maloletého v stredu a v piatok prevezme z predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje a v prípade neprítomnosti v tomto zariadení, v mieste jeho bydliska a na tom istom mieste po ukončení

styku maloleté dieťa včas a riadne odovzdá. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie. Rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 18, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 6, § 75 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku. 1.2. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 28.04.2017, spoločne nehospodária a nezabezpečujú spoločne výchovu ich dvoch maloletých detí, intímne sa nestýkajú. V manželstve prišlo k zániku všetkých jeho funkcií a stalo sa iba formálnym zväzkom. Uviedol, že rozvrat manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný. Zo strany manželky nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manžel síce vidí možnosť záchrany manželstva a obnovenia spolužitia, avšak žiadne kroky pre nápravu narušeného vzťahu so svojou manželkou nevykonal. Keďže manželstvo nemôže plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletých detí, návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Súčasne upravil pomery rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. 1.3. Dospel k záveru, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, obaja majú vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na zabezpečenie tejto starostlivosti a obaja aj dokážu zabezpečiť komplexnú a riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Uviedol, že druhou podmienkou pri striedavej osobnej starostlivosti je to, aby táto bola v záujme maloletého dieťaťa a aby ňou boli lepšie zaistené potreby dieťaťa. So striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého U. súhlasili obaja rodičia, otec však iba za predpokladu, že do striedavej osobnej starostlivosti bude zverený aj maloletý G.. Zistil, že maloletý U. má vytvorenú pozitívnu citovú väzbu na oboch svojich rodičov. Konštatoval, že súčasné oslabenie jeho vzťahu k matke je spôsobené pôsobením otca v tomto smere, nakoľko tento ešte nedokázal vnútorne spracovať rozchod s manželkou a podvedome sa ju snaží potrestať za odchod zo spoločnej domácnosti práve hrozbou straty dieťaťa. Dospel k záveru, že preto je potrebné, aby mohla na výchovu maloletého pôsobiť aj matka a to nielen počas víkendov, keď sa maloletý podľa vlastného rozhodnutia a frekvencií stretával s matkou, ale aj po ostatný čas rovnaký ako bude v starostlivosti svojho otca. Takýmto spôsobom príde k vyváženosti citového naplnenia voči maloletému zo strany oboch rodičov a matka sa začne znovu aj prakticky podieľať na výchove a smerovaní maloletého U.. Konštatoval, že v čase, keď bol maloletý iba v starostlivosti otca, otec ignoroval skutočnosť, že matka aj naďalej zostala zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, rodičom, ktorý má rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k spoločnému dieťaťu, a neinformoval ju a neradil sa s ňou o postupe pri riešení podstatných vecí týkajúcich sa maloletého (problémové správanie v škole, vybavovanie prestupu na inú školu). Uviedol, že za iných okolností, pri nerešpektovaní vzťahu maloletého k svojej matke zo strany otca a pri jeho neschopnosti dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o spoločné dieťa s matkou a neuznávanie jej úlohy vo výchove maloletého, by bolo na mieste zveriť maloletého U. iba do osobnej starostlivosti matky. Rešpektoval však súčasný vzťah maloletého k otcovi, jeho pocit spolupatričnosti s otcom, a rozhodol o zverení maloletého U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Mal za to, že pre maloletého U. je striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov vhodná a zohľadňuje prvoradý záujem maloletého na jeho ďalšom zdravom psychickom a fyzickom vývoji. 1.4. Vzhľadom k tomu, že majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodičov sú približne rovnaké, rovnaká bude aj dĺžka osobnej starostlivosti u oboch rodičov, rozhodol ohľadom vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému U. tak, že vyživovaciu povinnosť rodičom počas striedavej osobnej starostlivosti neurčil. 1.5. U maloletého G. sa priklonil k návrhu matky, prihliadol k návrhu kolízneho opatrovníka a závery znaleckého posudku, podľa ktorého maloletý G. matku vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine, chce zostať s ňou. Uviedol, že matka prirodzene lepšie rozumie jeho vývinovým potrebám, je pre maloletého prirodzeným zdrojom istoty a bezpečia. U. G. je vo veku, kedy by mu mohla nedostatočná komunikácia medzi rodičmi a ich rozdielne výchovné princípy a názory spôsobiť pocit neistoty a nestability. Maloletý vzhľadom k svojmu veku nedokáže ešte odolávať tlaku otca a tiež staršieho brata proti matke a zverením aj tohto dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, by mohlo prísť k narušeniu jeho pocitu bezpečia a istoty a tým aj k narušeniu jeho zdravého psychického a fyzického vývoja. Uviedol, že v priebehu konania (na prvom pojednávaní), sa dokonca sám otec vyjadril, že maloletý G. je vo veku, kedy je u neho vhodná starostlivosť matky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka podporuje

u maloletého jeho pozitívny vzťah k otcovi a uznáva rolu otca pri výchove aj tohto dieťaťa, umožňuje otcovi neobmedzený kontakt s maloletým. 1.6. Upravil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému G.. Pri určovaní výživného prihliadol k potrebám maloletého dieťaťa a jeho veku ako aj k príjmom a výdavkom oboch rodičov a ich možnostiam a schopnostiam. Stanovil výšku výživného na 150 eur mesačne, ktoré považoval za primerané. Pritom vychádzal z predchádzajúceho príjmu otca, ktorý sa vzdal príjmu, na ktorom bol dohodnutý pracovnou zmluvou vo výške 1.500 eur mesačne v čistom (v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine) a prihliadal k príjmu, ktorý otec dosahoval ešte v predchádzajúcom období. S poukazom na vzdelanie otca a jeho neochotu zaradiť sa do riadneho pracovného procesu, dospel k záveru, že otec sa sám pripravil o možnosti a schopnosti dosahovať príjem, z ktorého by bol schopný prispievať na maloletého G. sumou 150 eur mesačne. Uviedol, že z určenej sumy výživného, spolu s primeraným výživným zo strany matky a prídavkami na dieťa budú v dostatočnej miere zabezpečované odôvodnené potreby maloletého G. 1.7. Rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým G., aj keď z konania matky mal zrejmé, že by otcovi pravidelný styk s maloletým umožňovala. Konštatoval, že je potrebné, aby boli aspoň zo začiatku nastavené jasné pravidlá pri kontakte otca s G. a tento "nabehol" na určitý režim pravidelných kontaktov so svojim otcom. Styk upravený na každý druhý predĺžený víkend a jeden deň v týždni s účasťou otca aj na preberaní a odovzdávaní maloletého z predškolského zariadenia, otcovi aj maloletému zabezpečí upevňovanie ich vzájomných citových väzieb. V záujme uľahčenia maloletých detí adaptovať sa v tejto komplikovanej situácii, zhodne s psychologičkou referátu poradensko-psychologických služieb a znalkyňou P.. U. B., PhD., odporučil rodičom, aby sa zamerali na napĺňanie potrieb svojich detí, medzi ktoré patrí potreba lásky a bezpečia. Uviedol, že v prípade, ak rodičia nedokážu túto situáciu kompetentne zvládnuť, je možné, aby požiadali o spoluprácu referát poradensko-psychologických služieb, prípadne absolvovali rodičovskú terapiu a poradenstvo tak, ako je to odporúčané v závere znaleckého posudku. 1.8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom. Žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zverí maloletého U. do osobnej starostlivosti otca. Styk matky s maloletým U. upraví tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od piatka od 15,30 hod. do pondelka do 8,00 hod. s tým, že matka si maloletého prevezme zo školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje, a v prípade neprítomnosti v tomto zariadení, v mieste jeho bydliska, a na tomto istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa včas a riadne odovzdá. Výživné na maloletého U. žiadal neurčiť. Maloletého G. žiadal ponechať v osobnej starostlivosti matky a súhlasil s úpravou svojho styku s maloletým U. v rozsudku. Žiadal však výživné na maloletého G. neurčiť. Pokiaľ nebudú splnené podmienky na zmenu rozsudku navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 2.2. Poukázal na záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého majú obaja rodičia osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, majú vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na zabezpečenie tejto starostlivosti a obaja aj dokážu zabezpečiť komplexnú a riadnu starostlivosť o obe maloleté deti. Namietal, že žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti aj maloletého G.. Striedavú starostlivosť neodmietal ani maloletý U., avšak za podmienky, že bude realizovaná spolu s bratom. Tvrdil, že po vyhlásení rozsudku U. šiel k matke, aby s ňou strávil pár dní. Po návrate maloletý tvrdil, že s mamou dlhší čas trávi nechce. Následne celé leto strávil u otca v týždenných intervaloch aj so svojim bratom G.. Záujem matky o U. sa prejavil v mesiaci august v súvislosti s dovolenkou v W.. Na základe uvedených tvrdení namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s okolnosťami a pri zverení maloletých rozhodol spôsobom, ktorý vzťahy a väzby medzi maloletým U. a matkou nezlepší. Tvrdil, že U. je súťaživý, nie je pravdou, že sa búri proti autoritám, len potrebuje ich záujem a pozornosť. Tvrdil, že syna v tom podporuje. Preto požiadal o povolenie k prestupu maloletého U. zo základnej školy do 3. ročníka osemročného gymnázia, ktorej žiadosti bolo vyhovené rozhodnutím po prijatí. Vzhľadom na model starostlivosti, ktorý žiadal, navrhol výživné na obe maloleté deti neurčiť.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.

4. Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 , prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 , s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 . Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto rozsudok v napadnutej časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Konanie vo veciach rozvodu manželstva je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8.1. V predmetnej veci navrhovateľka podala na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovským práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vo vzťahu k maloletým deťom U. a G. žiadala obe zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na ich výživu sumou 180 eur a sumou 120 eur mesačne. Otec vo vyjadrení k návrhu namietal voči rozvodu manželstva. 8.2. V priebehu konania, reagujúc na závery v znaleckom posudku matka žiadala u staršieho syna striedavú osobnú starostlivosť a mladšieho do svojej osobnej starostlivosti s úpravou styku s otcom. Otec navrhol zveriť obe deti do striedavej osobnej starostlivosti a výživné neurčiť.

9. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15.1. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie na prijatie rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. 15.2. Úprava výkonu rodičovských práv k maloletému U., ktorý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je v záujme maloletého dieťaťa a pre jej nariadenie boli splnené všetky zákonné predpoklady. So striedavou osobnou starostlivosťou maloletého U. súhlasili obaja rodičia, hoci otec iba za predpokladu, že do striedavej osobnej starostlivosti bude zverené aj maloletý G., a odporučila ju aj znalkyňa v záveroch znaleckého posudku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, podľa ktorého je potrebné, aby mohla na výchovu maloletého U. pôsobiť aj matka a to nielen počas víkendov, keď sa maloletý podľa vlastného rozhodnutia a frekvencií stretával s matkou, ale aj po ostatný čas rovnaký ako bude v starostlivosti svojho otca. Súd prvej inštancie negatívne hodnotil pôsobenie otca na oslabenie vzťahu U. k matke, ako i skutočnosť, že otec neinformoval matku a neradil sa s ňou o postupe pri riešení podstatných vecí, týkajúcich sa maloletého (problémové správanie v škole, vybavovanie prestupu na inú školu). Preto dospel k záveru, že zverením U. do striedavej osobnej starostlivosti príde k vyváženosti citového naplnenia voči maloletému zo strany oboch rodičov a matka sa začne znovu aj prakticky podieľať na výchove a smerovaní maloletého U.. 15.3. Rovnako správne bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého G. do osobnej starostlivosti matky. V tejto časti považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce závery znaleckého posudku, podľa ktorého maloletý G. matku vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine, chce zostať s ňou. Dospel k záveru, že matka prirodzene lepšie rozumie jeho vývinovým potrebám, je pre maloletého prirodzeným zdrojom istoty a bezpečia a je vo veku, kedy by mu mohla nedostatočná komunikácia medzi rodičmi a ich rozdielne výchovné princípy a názory spôsobiť pocit neistoty a nestability. U. G. vzhľadom k svojmu veku nedokáže ešte odolávať tlaku otca a tiež staršieho brata proti matke a zverením aj tohto dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, by mohlo prísť k narušeniu jeho pocitu bezpečia a istoty a tým aj k narušeniu jeho zdravého psychického a fyzického vývoja. 15.4. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožnil, preto rozsudok v napadnutej časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom ako vecne správny potvrdil.

16.1. Námietky otca odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Základom odvolania otca bolo zopakovanie jeho návrhu na úpravu práv a povinností rodičov, na ktorom trval v konaní pred súdom prvej inštancie. S argumentáciou otca sa však dostatočne vyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v napadnutej časti. Navyše otec tvrdil, že po vyhlásení rozsudku U. šiel k matke, aby s ňou strávil pár dní, a po návrate uviedol, že s mamou dlhší čas trávi nechce, neuviedol však, aký postoj k synovmu vyhláseniu zaujal. Uvedené len preukazuje nezáujem otca vplývať na maloletého U. tak, aby sa jeho vzťah s matkou zlepšil a aby sa aj matka znovu podieľala na jeho výchove. A to napriek záverom znaleckého posudku, podľa ktorých by obaja rodičia mali uznať, že druhý rodič má rovnakú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o spoločné deti, uznať, že druhý rodič je spoločným deťom dobrým rodičom a robí, čo je v jeho silách, a rodičia by mali obnoviť vzájomnú komunikáciu, snažiť sa o konštruktívnu komunikáciu v záujme maloletých detí. Navyše aj napriek tomu, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí upozornil otca, že pri nerešpektovaní vzťahu maloletého k matke zo strany otca a pri jeho neschopnosti dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o spoločné dieťa s matkou a neuznávanie jej úlohy vo výchove maloletého, by bolo na mieste zveriť maloletého U. iba do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd dodáva, že je najvyšší čas, aby si otec uvedomil svoju úlohu jedného z dvoch rodičov, nielen s rovnakými právami ale aj povinnosťami, a najmä s rovnakou zodpovednosťou za výchovu spoločných detí, a s tým súvisiacu povinnosť rešpektovať názor druhého rodiča, v danej veci matky, na všetky podstatné veci, ktoré sa výchovy spoločných detí týkajú. 16.2. Otec na základe svojho tvrdenia, že maloletý U. s mamou dlhší čas tráviť nechce, v odvolaní navrhol zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že rodičia si deti rozdelia, starší U. bude zverený otcovi a mladší G. bude zverený matke, bude upravený styk a nebude určené výživné. S návrhom otca sa však odvolací súd nestotožnil. Pritom poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, najmä na závery znaleckého dokazovania a psychologickej konzultácie. Keďže úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom určená súdom prvej inštancie je plne v súlade uvedenými závermi, odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolaciemu návrhu otca vyhovieť.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom a v časti trov konania, ako závislého výroku, podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

18. Podľa § 57 o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Navrhovateľka pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nežiadala priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Rovnako manžel - otec do rozhodnutia odvolacieho súdu návrh na náhradu trov konania nepodal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa na danú vec nedopadá.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .