Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/412/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému C. Š., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/ XX, XXX XX L. M. Q., o zaplatenie 305,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 6. júla 2017, č. k. 10Csp/277/2016-52

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 305,44 Eur, vyčíslený úrok vo výške 55,47 Eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8,53 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 305,44 Eur od 18.10.2016 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach v sume 40,- Eur, vždy k 20 - tému dňu toho - ktorého mesiaca, počnúc mesiacom august 2017, pod stratou výhody splátok (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 305,44 Eur, vyčísleného úroku vo výške 381,68 Eur, vyčíslených úrokov vo výške 199,77 Eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 8,53 Eur, úroku vo výške 19,9 % ročne z nezaplatenej istiny 305,44 Eur od 18.10.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 305,44 Eur od 18.10.2016 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 8.4.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o OTP EXPRES ÚVERE č. 0420 5021 13 RSU (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 400,- Eur. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa tejto zmluvy. V zmysle čl. 1 bod 2 zmluvy bol úver poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 19,90% ročne a v zmysle čl. IV bod 6 zmluvy bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške max. 5% ročne. V zmysle čl. IV bod 1 zmluvy bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na deň 08.04.2015. Žalovaný pohľadávku žalobcu z predmetnej zmluvy riadne a včas neuhrádzal, na základe toho potom žalobca listom zo dňa 03.06.2014 žalovanému oznámil, že vyhlásil pohľadávku za predčasne splatnú, na čo žalovaný nereagoval, splatnosť nadobudla účinnosť dňa 17.06.2014. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal splátkový kalendár vo výške 40,- Eur mesačne vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Žalobca s návrhom žalovaného na splácanie dlžnej sumy súhlasil.

3. Z vykonaného dokazovania vzal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 8.4.2013 uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 400,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach v sume 22,65 Eur, pri pevnej základnej úrokovej sadzbe 18,90% ročne, RPMN vo výške 36,30%, priemernej RPMN vo výške 47,29%, s tým, že celková čiastka, ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť, činila sumu 543,60 Eur a to do 08.04.2015. Vzhľadom na pasivitu žalovaného výzvou zo dňa 24.04.2014 vyzval žalobca žalovaného na plnenie omeškaných splátok do 09.05.2014. Žalovaný na túto výzvu nereagoval, a preto žalobca listom zo dňa 03.06.2014 zosplatnil úver tak, že istina činila sumu 354,06 Eur, úroky sumu 55,47 Eur. Žalovaný si svoju povinnosť s úhradou svojho dlhu nesplnil, a preto žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu. Súd prvej inštancie mal za to, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, ďalej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to podľa znení účinných v čase zmluvy. Žalobca žiadal pôvodne priznať aj úrok z úveru vo výške 19,90 % ročne zo sumy 305,44 Eur od 18.10.2016 do zaplatenia ako aj vyčíslený úrok z omeškania v sume 8,53 Eur ku dňu 17.10.2016, avšak súd prvej inštancie v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obo143/98, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14) skonštatoval, že žalobca má nárok žiadať úroky z úveru len do splatnosti úveru (jeho splátok), teda do 3.6.2014, a po tomto dátume môže žiadať len úroky z omeškania, aby nedošlo k tzv. anatocizmu - braniu úrokov z úrokov. V tomto prípade by bol žalovaný viacnásobne potrestaný za to, že je v omeškaní. Uviedol, že žalobca úroky požadoval už v samotnej istine ako tzv. celkové náklady úveru (také, aké by žalovaný splatil, keby úver splácal poctivo, tzn. riadne a včas. Argumentoval aj uznesením Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015, sp. zn. 6Co/190/2014.

4. Uvedený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 2, § 879r Občianskeho zákonníka a ust. § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., na základe ktorých zamietol žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z úveru vo výške 144,30 Eur, nakoľko si žalobca úrok z úveru do dňa 17.10.2016 vyčíslil v sume 199,77 Eur, avšak žalobcovi patrí len úrok z úveru do dňa jeho zosplatnenia, teda do dňa 03.06.2014, a to podľa vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 03.06.2014, ktorý činí sumu 55,47 Eur, a preto mu priznal len úrok z úveru vo výške 55,47 Eur. Rovnako tak súd prvej inštancie zamietol aj úrok z úveru vo výške 19,90% ročne zo sumy 305,44 Eur od 18.10.2016 až do jeho zaplatenia, nakoľko návrh žalobcu v tejto časti nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodný. Nespochybnil, že stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva. Žalovaný však nedodržal podmienky tejto zmluvy, a preto ho súd zaviazal na úhradu sumy 305,44 Eur. Zároveň ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré činia 1 % ročne od 18.10.2016 zo žalovanej sumy, nakoľko žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní, a keďže žalobca žiada nižší úrok z omeškania, súd mu ho preto priznal. Na základe výpovede žalovaného a súhlasu žalobcu v zmysle § 262 umožnil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po 60,- Eur mesačne, počnúc mesiacom augustom 2017 vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva celý dlh žalovaného splatným.

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, týkajúcej sa príslušenstva žalovanej pohľadávky, preto súd prvej inštancie konštatoval úspešnosť žalobcu v plnom rozsahu a v tomto rozsahu aj priznal žalobcovi náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tamojšieho súdu.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. S argumentmi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých Občiansky a neumožňuje priznať úroky z úrokov, sa žalobca nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentuje tým, že nárok na odplatu mu vyplýva z ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zákonníka), nakoľko zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva je pojmovo vylúčená. V zmysle ust. § 502 Obch. zákonníka vyplýva záväzok dlžníka platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa ust. § 497 Obch. zákonníka. Z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3 Obch. zákonníka, pričom vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Žalobca poukazuje na fakt, že úrok z úveru a úrok z omeškania sú dva odlišné inštitúty. Zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ jednak nárok na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Podľa ust. § 203 ods. 3 Obch. zákonníka druhá veta, úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Keďže vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nedošlo zo strany dlžníka k vráteniu peňažných prostriedkov, veriteľ má právo na úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 4 Cob/146/2013 alebo Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 25Co/140/2013. Poukázal aj na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku v ust. § 658 a § 517 ods. 2, ktorá taktiež upravuje úrok a úrok z omeškania ako dva rozdielne inštitúty. Uviedol, že rozhodnutia súdu znevýhodňujú väčšinu klientov - spotrebiteľov, ktorí riadne splácajú svoje peňažné záväzky podľa podmienok dohodnutých s bankou, teda riadne oproti dlžníkom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov úver splácať nechcú alebo nemôžu a ktorým súdne rozhodnutie svojvoľne odoberie povinnosť platiť dohodnuté úroky zo splatnej pohľadávky a zaviaže ich platiť len úrok z omeškania, aj to samozrejme, len v zákonom regulovanej výške. Tak riadne splácajúci klient zaplatí nepomerne viac ako klient, ktorý zaplatí len časť úveru riadne a vo zvyšku, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, platí len úroky z omeškania. Ustanovenie poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ bolo do Občianskeho zákonníka včlenené s účinnosťou od 1.4.2015 (po uzatvorení zmluvy o úvere). Keďže táto úprava nemá príslušné prechodné ustanovenia je podľa jeho názoru nutné použiť § 879p OZ, podľa ktorého sa novou právnou úpravou spravujú „právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak“, a teda § 502 ods. 1 Obch. zákonníka je aplikovateľný aj na právne vzťahy založené zmluvou o úvere. Žalobca poukazuje aj na to, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v čl. I. bode 1. a 2. Zmluvy o úvere a čl. IV. bodu 1. Zmluvy o úvere. Nakoľko Zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla, žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky (resp. do zániku Zmluvy o úvere).

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a rozsudok v napadnutom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. decembra 2018 o 10,20 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

9. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1 a contrario , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod nie je preukázaný. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnym záverom, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny.

12. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutom výroku.

13. Nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vidí žalobca iba v časti, v ktorej mu nepriznal žalobou uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z vyčíslených zmluvných úrokov. V odvolaní poukázal na úpravu úroku a úroku z omeškania v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku ako dvoch rozdielnych inštitútov, ktorá nevylučuje nárok žalobcu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru na úroky, ako aj úroky z omeškania. V tejto súvislosti uviedol, že judikatúra nesmie mariť ochranu práva v celom rozsahu priznaného všeobecným právnym predpisom, ani okliešťovať účel takého práva.

14. K odvolacej námietke, že judikatúra nesmie mariť ochranu práva v celom rozsahu priznaného všeobecným právnym predpisom, ani okliešťovať účel takého práva, odvolací súd považuje za potrebné si v prvom rade ujasniť, že pod pojmom judikát rozumieme rozhodnutie spravidla vyššieho súdu, ktoré obsahuje všeobecný alebo zovšeobecniteľný výklad určitej normy alebo princípu, eventuálne samo vytvára, obvykle v súvislosti s právnym predpisom, určitú normu alebo princíp. Predpokladom toho, aby rozhodnutie bolo judikátom, je samozrejme jeho publikácia, či už v nejakej formálnej zbierke judikátov, časopisecká nebo na internete. Judikátom nie sú rozhodnutia, ktoré nepresahujú svojim dopadom skutkové okolnosti individuálneho sporu (kauzy). Nie sú ním ani rozhodnutia, ktoré neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, nakoľko všetky právne otázky v nich obsiahnuté boli vyriešené už textom právneho predpisu alebo sú z iných dôvodov nekontroverzné.

15. Po posúdení uvedenej odvolacej námietky odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že judikatúra marí ochranu práva v celom rozsahu priznaného všeobecným právnym predpisom, ani neokliešťuje účel takéhoto práva. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení z 3. marca 2004, sp. zn. I. ÚS 50/04, v zmysle ktorého „Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať.“

16. Vychádzajúc z obsahu spisu v danej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného úveru správne vychádzal zo spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu sporových strán z úverovej zmluvy. Žalobca uplatňoval nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom súd prvej inštancie žalobu v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje od žalovaného úrok, ako aj úrok z omeškania, posúdil ako nedôvodnú. Uzavrel, že právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky a úroky z omeškania po vyhlásení splatnosti úveru) Občiansky, ani neumožňuje. Akcentoval neprípustnosť úročenia úrokov z úroku (tzv. anatocizmus), pričom v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Obo143/98, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, respektíve rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015, sp. zn. 6Co/190/2014.

17. S vyššie uvedeným názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a len na zvýraznenie správnosti poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. marca 2004, č. k. 35 Odo 101/2002, vychádzajúci z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, v zmysle ktorého podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

18. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v naposledy označenom ustanovení (§ 517 ods. 2 , by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania).

19. V danom prípade žalobca žiada úroky zo spotrebiteľského úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ako aj úrok z omeškania. Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou uzavretou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať len v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru (pôžička, úver, odložená platba a iné). Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) roky. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením“. V tejto súvislosti je záväzok platiť úrok záväzkom akcesorickým k hlavnému záväzku - vrátiť požičanú sumu - a jeho existencia je závislá od existencie hlavného záväzku. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok, pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Čo sa týka argumentu žalobcu, že v zmysle ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, že dlžník je povinný zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov, odvolací súd poznamenáva, že toto ustanovenie odseku 3 upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Toto ustanovenie zakotvuje, ak sa naplní hypotéza prvej vety (dlžník skutočne vráti) peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, dlžník nebude povinný platiť úroky pre celé úverové obdobie dohodnuté v úverovej zmluve, ale len do obdobia, kedy peniaze vrátil. Citované ustanovenie teda upravuje len splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1 a 2, ktoré veriteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia. Ak by veriteľ popri riadnych úrokoch (ako cenu peňazí istiny) od spotrebiteľa požadoval aj úroky z omeškania z istiny, istina veriteľa by sa úročila duplicitne, raz vo forme riadnych úrokov, ktoré by ako cenu peňazí požadoval veriteľ za to, že dlžník nevrátil celú istinu včas a druhý krát vo forme riadnych úrokov, ktoré by ako cenu peňazí požadoval veriteľ z toho istého titulu, že spotrebiteľ nevrátil celú istinu včas, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu teda názor odvolateľa založený na úvahe, podľa ktorej zákon ( v spojení s Občianskym zákonníkom) priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť istinu pohľadávky po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru (žiadať úrok a úrok z omeškania zároveň) je nesprávny. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením peňažných prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

21. Keďže žalobcom uplatnené odvolacie námietky v prejednávanom spore neboli preukázané, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, preto odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 .

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, preto nemá proti úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému preukázateľne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd ich náhradu stranám sporu nepriznal (§ 262 ods. 2 .

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .