Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoKR/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ladislav Barát, so sídlom kancelárie Školská 3, Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: RODOS NR, s.r.o., so sídlom Lehotská 245/14, Nitra, IČO: 36 753 203, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, Nitra, IČO: 36 868 639, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o zaplatenie sumy 6.611,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/46/2013 - 188 zo dňa 18. decembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/46/2013 - 188 zo dňa 18. decembra 2017 m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do konkurznej podstaty úpadcu RODOS NR, s.r.o., IČO: 36 753 203, so sídlom Lehotská 245/14, 949 01 Nitra, sumu 6.611,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.08.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku č. k. 29Cbi/46/2013 - 188 zo dňa 18.12.2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.611,33 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie žaloby, podľa ktorej uznesením Okresného súdu Nitra bol vyhlásený konkurz na dlžníka RODOS NR, s.r.o., so sídlom: Lehotská 245/14, Nitra. Za správcu bol ustanovený žalobca. Dňom nasledujúcom po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, teda dňom 13.04.2012 úpadcovi zaniklo právo nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa jeho majetku prešlo na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu. Žalobca bol ustanovený do funkcie správcu dňom 25.07.2012. Kontrolou účtovnej evidencie úpadcu žalobca zistil, že úpadca uhradil žalovanému dňa 19.04.2012 pohľadávku vo výške 6.611,33 eura ako poistné zamestnávateľa za svojich zamestnancov. Urobil tak v čase, keď už bol vyhlásený konkurz a konateľ úpadcu nebol oprávnený konať v mene úpadcu. Išlo o úhradu pohľadávok na poistnom, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a nie sú pohľadávkami proti podstate. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 2012/110 005 302 zo dňa 19.04.2012 úpadca uhradil v hotovosti žalovanému sumu 1.478,48 eura ako poistné za zamestnancov za mesiac august 2011, podľa príjmového pokladničného dokladu č. 2012/110 005 303 zo dňa 19.04.2012 uhradil úpadca žalovanému sumu 1.415,30 eura ako poistné za zamestnancov za mesiac september 2011, podľa príjmového pokladničného dokladu č. 2012/110 005 304 zo dňa 19.04.2012 uhradil úpadca žalovanému sumu 1.303,56 eura ako poistné za zamestnancov za mesiac november 2011, podľa príjmového pokladničného dokladu č. 2012/110 005 305 zo dňa 19.04.2012 uhradil úpadca žalovanému sumu 1.250,73 eura ako poistné za zamestnancov za mesiac december 2011, podľa príjmového pokladničného dokladu č. 2012/110 005 306 zo dňa 19.04.2012 uhradil úpadca žalovanému sumu 1.167,26 eura ako poistné za zamestnancov za mesiac január 2012. Po zistení uvedených skutočností žalobca vyzval žalovaného na vrátenie uhradených pohľadávok, pretože nešlo o pohľadávky proti podstate a žalovaný si ich mohol uplatniť len podaním písomnej prihlášky a nemôže byť uspokojený inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia majetku úpadcu. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nevrátil a odmietol aj započítanie pohľadávok so svojou pohľadávkou na poistnom za mesiac apríl 2012 vo výške 3.302,-- eur. Tým, že žalovaný nevrátil poistné prijaté bez právneho dôvodu porušil zákon, ustanovenie § 145 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré postráda právny dôvod.

2. V písomnom podaní zo dňa 26.11.2013 žalobca navrhol súdu alternatívny rozsudok, ktorým by súd určil, že právne úkony úpadcu, splnenie dlhu žalovanému, úhrada dlžného poistného za zamestnancov úpadcu za mesiace 8/2011, 9/2011, 11/2011, 12/2011 a 1/2012 uhradené v hotovosti dňa 19.04.2012 sú voči veriteľom právne neúčinné a žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty sumu 6.611,33 eura.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol vyššie uvedeným spôsobom na základe skutkových zistení, podľa ktorých uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 02.04.2012, sp. zn. 32K/4/2012 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka RODOS NR, s.r.o., Lehotská 245/14, Nitra, IČO: 36 753 203 a za správcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Barát. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2012 dňa 12.04.2012. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.07.2012 sp. zn. 32K/4/2012 bol odvolaný správca JUDr. Ladislav Barát a za správcu bol ustanovený Mgr. Ladislav Barát, žalobca. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.07.2012.

Úpadca (obchodná spoločnosť RODOS NR, s.r.o.) mal v čase vyhlásenia konkurzu neuhradené poistné za zamestnancov v Sociálnej poisťovni, a to za mesiace august 2011, september 2011, november 2011, december 2011 a január 2012, spolu vo výške 6.611,34 eura.

Okresné oddelenie Policajného zboru Odbor kriminálnej polície v Nitre uznesením zo dňa 26.04.2012, ČVS: ORP-820/OEK-NR-2012 RS, odložilo trestné stíhanie pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 Trestného zákona voči osobe Ing. Vladimíra Malého, konateľovi spoločnosti RODOS NR, s.r.o., nakoľko trestné stíhanie je neprípustné ak zanikla trestnosť činu. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že podozrivý konateľ spoločnosti RODOS NR, s.r.o. Ing. Vladimír Malý dobrovoľne škodlivý následok trestného činu napravil a trestnosť činu zanikla.

Tak ako predchádzajúce skutkové zistenia neboli v konaní sporné, nebolo v konaní sporné ani to, že k úhrade dlžného poistného na sociálnom poistení úpadcu došlo dňa 19.04.2012, čo preukazujú príjmové pokladničné doklady Sociálnej poisťovne č. 2012/110 005 302, č. 2012/110 005 303, č. 2012/110 005 304, č. 2012/110 005 305 a č. 2012/110 005 306. Ako platiteľ je na dokladoch uvedená spoločnosť RODOS NR, s.r.o..

Výzvou zo dňa 10.07.2012 vyzval správca konkurznej podstaty žalovaného na vykonanie zápočtu pohľadávok, nakoľko dlžné poistné vo výške 6.611,33 eura bolo uhradené úpadcom až po vyhlásení konkurzu napriek tomu, že právo nakladať s majetkom úpadcu prešlo na správcu. Uvedenú úhradu navrhol započítať s pohľadávkou žalovaného vo výške 3.302,-- eur, poistné za obdobie apríl 2012. Žalovaný so započítaním pohľadávok nesúhlasil.

V konaní bolo sporné, či úhradu dlžného poistného vo výške 6.611,33 eura dňa 19.04.2012 vykonal úpadca alebo konateľ spoločnosti Ing. Vladimír Malý ako fyzická osoba. Správca súdu predložil výdavkový pokladničný doklad úpadcu zo dňa 19.04.2012, ktorý preukazuje, že z pokladne spoločnosti bola konateľovi vyplatená suma 6.611,33 eura, ktorý mal podľa správcu túto sumu použiť na úhradu dlžného poistného Sociálnej poisťovni. Podľa žalovaného bolo dlžné poistné uhradené konateľom spoločnosti. Príjmové pokladničné doklady žalovaného však preukazujú, že platbu prijali od spoločnosti RODOS NR, s.r.o. a nie od fyzickej osoby Ing. Vladimíra Malého. Konateľ úpadcu poprel svoj podpis na výdavkovom pokladničnom doklade spoločnosti zo dňa 19.04.2012, tvrdil, že peniaze na úhradu dlžného poistného si požičal od svojich rodičov a úhradu vykonala p. O., personalistka. Súdu predložil listinný dôkaz, výpis z bankového účtu jeho rodičov, ktorý preukazuje, že z tohto účtu bola dňa 19.04.2012 vybratá suma 4.000,-- eur. Svedkyňa V. O. uviedla, že po vyhlásení konkurzu neprevzala od Ing. Malého žiadne peniaze a nevykonala žiadnu úhradu záväzkov spoločnosti. Účtovníčka spoločnosti Ing. V. V. uviedla, že podľa nej to bolo platené z firemných peňazí.

4. Súd prvej inštancie následne v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a v rámci svojich právnych záverov skonštatoval nasledovné.

5. Žalobou zo dňa 02.09.2013 za žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6.611,33 eura, nakoľko prijal plnenie od úpadcu po vyhlásení konkurzu napriek tomu, že na žalobcu ako správcu prešlo oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a žalovaný si mal svoje pohľadávky prihlásiť prihláškou. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný sa nemohol na úkor úpadcu bezdôvodne obohatiť, pretože neprijal plnenie bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pohľadávky žalovaného neboli v konaní sporné, žalobca nespochybnil právny dôvod vzniku pohľadávok a ani ich výšku, taktiež nespochybnil fakt, že úpadca poistné Sociálnej poisťovni neuhradil včas, s úhradou poistného sa dostal do omeškania. Žalovaný tak nemohol prijať plnenie bez právneho dôvodu, ani z neplatného právneho úkonu alebo z dôvodu, ktorý odpadol. Pohľadávky žalovaného existovali v čase vyhlásenia konkurzu, a preto žalovaný nemal dôvod odmietnuť poskytnuté úhrady. V prípade, že došlo k úhrade týchto pohľadávok neoprávneným konaním konateľa úpadcu Ing. Vladimíra Malého, mal žalobca možnosť zákonným spôsobom domáhať sa vrátenia sumy 6.611,33 eura do konkurznej podstaty od konateľa úpadcu, fyzickej osoby. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne neobohatil, a preto žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia zamietol.

6. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že alternatívnym petitom (podanie zo dňa 26.11.2013) sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil neúčinnosť právnych úkonov úpadcu, splnenie dlhu, dlžného poistenia dňa 19.04.2012 podľa § 44 ods. 2 ZoKR, zároveň sa domáhal vydania prijatého plnenia žalovaným. Uvedené súd prvej inštancie posúdil tak, že odporovať možno len právnemu úkonu úpadcu, pričom úhradu dlžného poistného úpadcom nepovažoval za právny úkon. Keďže splnenie povinnosti na zaplatenie nepovažoval súd prvej inštancie za právny úkon, nie je podľa neho možné zaoberať sa jej účinnosťou voči veriteľom v konkurze. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol aj v tomto rozsahu.

7. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že dlžné poistné považuje za zaplatené úpadcom, a nie jeho konateľom ako fyzickou osobou. V prospech druhej eventuality svedčila iba výpoveď konateľa a výpis z účtu v banke patriaceho jeho rodičom, z ktorého vyplýva, že dňa 19.04.2012 bol uskutočnený výber sumy 4.000,-- eur. V konaní však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že uvedená suma bola odovzdaná konateľovi úpadcu a tento ju použil na úhradu dlžného poistného žalovanému.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 tak, že plne úspešnému žalovanému tento nárok nepriznal iba z dôvodu, že si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Uplatnil si žalobný dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca zdôraznil, že predmetnú pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie si po vyhlásení konkurzu mal žalovaný právo uplatniť podaním písomnej prihlášky žalobcovi a táto pohľadávka mohla byť následne v konkurze uspokojená len rozvrhom výťažku. Plnenie navyše poskytla osoba, ktorá nebola oprávnená vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu konať. Uplatňovaním pohľadávok žalovaným mimo rámca konkurzného práva je konaním, ktorým žalovaný obchádza zákon v snahe dosiahnuť v konkurze uspokojenie svojich pohľadávok v omnoho vyššej výške, ako by mu prináležalo podľa schváleného rozvrhu výťažku.

Uplatňovanie pohľadávok žalovaným v trestnom konaní je síce právnou úpravou dovolené, no v konečnom dôsledku sa tým sleduje obchádzanie kogentných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, obchádza sa základná zásada pomerného uspokojenia všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov. Z predloženého rozvrhu výťažku je preukázané, že žalovaný by dosiahol uspokojenie svojich pohľadávok len v pomernej výške ako ostatní veritelia, t. j. 16 % zo sumy prihlásenej a uznanej pohľadávky. Obchádzaním zákona by tak žalovaný mal byť na úkor ostatných veriteľov uspokojený v 100 %-nom rozsahu, čo je priamo v rozpore s platnou právnou úpravou a nezodpovedá to ani právnemu dôvodu vzniku pohľadávky žalovaného (nie je zabezpečeným veriteľom).

V konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky, ktoré konateľ úpadcu uhradil žalovanému, boli majetkom úpadcu vybraté z pokladne úpadcu. S uvedeným skutkovým a právnym stavom sa stotožnil aj súd prvej inštancie.

Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie žalobca vidí aj v posúdení úhrady konateľa úpadcu žalovanému ako úkonu, ktorý nie je právnym úkonom, pretože nespĺňa náležitosti právneho úkonu.

Nie je sporné, že jedným zo spôsobov zániku pohľadávky, je aj splnenie dlhu. Splnenie dlhu sa v konkrétnej činnosti dlžníka prejavuje najmä tým, že dlžník uhradí dlžnú pohľadávku alebo jej časť. Až touto činnosťou dochádza k zániku pohľadávky veriteľa. Je preto na zváženie, či konkrétna úhrada dlhu je alebo nie je právnym úkonom. Žalobca je toho názoru, že úhrada dlhu predstavuje prejav vôle dlžníka, ktorý jednoznačne smeruje k účinku zamýšľaného zákonom, t. j. k zániku jeho dlhu.

10. Z týchto dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Žalovaný zdôraznil svoj názor, že úhradu pohľadávky vykonal samotný konateľ úpadcu z vlastných finančných prostriedkov, a nie úpadca. Prijaté poistné nie je plnením bez právneho dôvodu a neoprávnenou osobou, nakoľko v zmysle zákona o sociálnom poistení bol úpadca povinný zraziť zamestnancom poistné na sociálne poistenie a odviesť ho žalovanému, čo však nikdy neurobil. Úkon spočívajúci v úhrade pohľadávky konateľ úpadcu vykonal za účelom zbavenia sa trestnej zodpovednosti s využitím inštitútu účinnej ľútosti (čiže išlo o plnenie prijaté na základe zákonného právneho dôvodu), a nie za účelom čiastočnej úhrady pohľadávky žalovaného. K úhrade došlo v trestnom konaní vedenom voči konateľovi úpadcu, a teda úplne mimo konkurzného konania úpadcu. Preto tvrdenie žalobcu, že takto prijatým plnením dochádza k obchádzaniu kogentných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii na úkor konkurzných veriteľov je čisto účelové a zavádzajúce.

12. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku potvrdil.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vo svojej replike písomne vyjadril žalobca. Opätovne zdôraznil, že ako každý iný veriteľ má žalovaný podľa základných zásad konkurzného konania právo na pomerné uspokojenie jeho prihlásenej pohľadávky. Pritom mu bolo poskytnuté plnenie niekým, kto po vyhlásení konkurzu nie je oprávneným konať vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu a nemohlo tak dôjsť, z hľadiska úpravy konkurzného konania a všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o poskytnutí riadneho plnenia, k poskytnutiu riadneho plnenia na to oprávnenou osobu. S týmto aspektom poskytnutého plnenia sa súd prvej inštancie celkom nezaoberal a nevyhodnotil s ohľadom na žalobcom namietané prijatie plnenia o bezdôvodnom obohatení. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal len jednotlivými skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia a nezobral do úvahy neoprávnenosť konateľa žalobcu nakladať s majetkom úpadcu po vyhlásení konkurzu. Ak bolo poskytnuté plnenie na uspokojenie pohľadávky veriteľa z majetku úpadcu niekým, kto na to nebol podľa zákona oprávnený, nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k poskytnutiu riadneho plnenia inou osobou ako správcom úpadcu.

14. Ak aj súd v rámci žalobcom navrhnutých petitov žaloby mal za to, že nebolo potrebné v petite žaloby požadovať určenie neúčinnosti právneho úkonu, ale táto nastáva ex lege vykonaním takých úkonov, žalobca jednoznačne požadoval v doplnení návrhu zo dňa 25.11.2013 zaplatenie pohľadávky, preto zamietnutie žaloby ako celku je formálne nesprávne. Žalobca pritom presne požadoval zaplatenie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty ako následok neúčinnosti právneho úkonu, ktorý ak súd ako petit žaloby zamietol, mal sa vysporiadať s touto otázkou ako predbežnou otázkou a nie žalobu na plnenie, ako následok neúčinnosti právneho úkonu, zamietnuť.

15. Následne na repliku žalobcu reagoval svojou duplikou žalovaný. Z vykonaného dokazovania podľa jeho názoru nevyplýva, že konateľ úpadcu žalovanému uhradenú sumu vybral v hotovosti z pokladne úpadcu a následne iba opakoval svoje skoršie argumenty.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 13.12.2018 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené z nasledujúcich dôvodov.

17. V prvom rade je potrebné predoslať, že odvolací súd sa cíti byť viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , keďže skutkové zistenia prvoinštančného súdu považuje za správne a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd preto na skutkové zistenia prvoinštančného súdu (citované aj v tomto rozhodnutí o odvolaní) v plnej miere poukazuje. Osobitne sa žiada zdôrazniť správnosť medzi stranami sporného skutkového zistenia, že úhrada dlžného poistného úpadcu na sociálnom poistení uskutočnená dňa 19.04.2012 bola uskutočnená z peňažných prostriedkov úpadcu, a nie z peňažných prostriedkov jeho konateľa Ing. Vladimíra Malého. Súd prvej inštancie takýto skutkový záver podopiera poukazom na dokazovanie vykonané výdavkovým pokladničným dokladom úpadcu č. 72 zo dňa 19.04.2012, príjmovými pokladničnými dokladmi žalovaného z rovnakého dňa a výpoveďami svedkýň. Z výdavkového pokladničného dokladu úpadcu č. 72 je totiž zrejmé, že dňa 19.04.2012 bol za účelom uskutočnenia platby žalovanému z peňažných prostriedkov úpadcu uskutočnený výber sumy vo výške 6.611,33 eura , pričom ide o sumu identickú s výškou plnenia, ktoré bolo v rovnaký deň podľa príslušných príjmových pokladničných dokladov žalovanej Sociálnej poisťovni aj zaplatené v hotovosti úpadcom z titulu jeho dlhu na poistnom. Pochybnosti o tom, že práve peňažné prostriedky úpadcu boli použité na splnenie jeho dlhu voči žalovanému, preto ani podľa odvolacieho súdu nie sú na mieste.

18. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu dopustil pochybenia pri právnom posúdení prejednávanej veci. V odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na ustanovenia § 44 ods. 1 a 2 ZoKR, ustanovenie § 44 ods. 2 ZoKR však na svoje skutkové zistenia neaplikoval správne.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné, tým nie je dotknutá ich platnosť.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku citované ustanovenia konkurzného zákona interpretoval tak, že vyhlásením konkurzu oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prechádza na správcu konkurznej podstaty, pričom úkony úpadcu zrealizované v rozpore s obmedzením ustanoveným v paragrafe 44 ods. 1 ZoKR, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú v zmysle § 44 ods. 2 ZoKR ex lege (zo zákona) voči veriteľom úpadcu neúčinné. Keďže neúčinnosť v danom prípade vyplýva priamo zo zákona, správca konkurznej podstaty sa nemusí domáhať vyslovenia ich neúčinnosti súdom a priamo sa môže domáhať vydania plnenia, o ktoré bol majetok podliehajúci konkurzu takýmto úkonom úpadcu ukrátený. Potiaľ sú právne závery prvoinštančného súdu správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Rovnakým spôsobom obsah a dôsledky ustanovenia § 44 ods. 2 ZoKR interpretuje aj odborná literatúra (viď Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 2. vydanie, C. H. Beck, 2015, str. 478).

20. Súd prvej inštancie však dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 ZoKR na splnenie peňažného záväzku úpadcu voči žalovanému uskutočnené dňa 19.04.2012 (teda po vyhlásení konkurzu) odmietol uznať z dôvodu, že úhradu dlžného poistného zo strany úpadcu nepovažoval za právny úkon. Poukázal na zákonnú definíciu právneho úkonu, podľa ktorej ide o prejav vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Podľa prvoinštančného súdu úhrada dlžného poistného, ktoré bol úpadca povinný odvádzať ex lege, nie je prejavom vôle úpadcu. Preto nemôže byť ani jeho právnym úkonom. Keďže súd prvej inštancie úhradu dlžného poistného nepovažoval za právny úkon úpadcu, nepovažoval za aplikovateľné ani dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 ZoKR na prejednávaný prípad, keďže tam predpokladaná neúčinnosť nastáva len vo vzťahu k právnym úkonom úpadcu.

21. Právne závery prvoinštančného súdu uvedené v ods. 20. tohto rozhodnutia odvolací súd nepovažuje za správne. Zaplatenie dlhu na poistnom zo strany dlžníka je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za právny úkon rovnako, ako každé splnenie dlhu vzniknutého z akéhokoľvek právneho dôvodu. Splnením dlhu tento v zmysle 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniká. K splneniu dlhu vždy dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Je preto zrejmé, že splnenie dlhu zodpovedá zákonnej definícii právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Zaplatenie dlžného poistného zo strany úpadcu bolo jeho jednoznačným prejavom vôle, ktorým úpadca mienil dosiahnuť zánik zákonnej povinnosti odviesť predpísané poistné, a preto napĺňa zákonné znaky právneho úkonu. Keďže uvedený právny úkon úpadca vykonal po vyhlásení konkurzu a o sumu poskytnutého plnenia 6.611,33 eura ukrátil majetok podliehajúci konkurzu, je potrebné ho podľa § 44 ods. 2 ZoKR považovať za neúčinný voči veriteľom, pričom v dôsledku tejto neúčinnosti bol správca oprávnený a zároveň povinný vymáhať predmetné plnenie od žalovaného.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 napadnutý prvoinštančný rozsudok zmenil tak, žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

23. O nároku na trovy prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a 2 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.