Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Spolok Garáže, občianske združenie, so sídlom Majerníkova 36/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 259 274, zastúpený: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanej: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, 841 05 Bratislava, občan SR, o zaplatenie 528,07 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 528,07 Eur a 94,67 Eur z a s t a v u j e.

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2016, doručenou súdu 02.02.2016, doplnenou dňa 20.03.2018, domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 528,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 528,07 Eur od 31.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je občianskym združením vlastníkov garáží a nebytových priestorov založený na základe rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov garáží a nebytových priestorov ako podielových spoluvlastníkov garážového domu vedenom na LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves, ako stavba so súpis. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX. Na základe stanov žalobca vykonáva v súčasnosti správu nebytového domu. Žalovaná je vlastníčkou nebytového priestoru č. X-X, ktorý sa nachádza na X.. p. v nebytovom dome. Výkon jednotlivých dohodnutých úkonov súvisiacich so správou nebytového domu zabezpečuje pre žalobcu obchodná spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. na základe mandátnej zmluvy o výkone správy č. 2012/001. Podľa viacerých ustanovení mandátnej zmluvy ako aj stanov je žalovaná ako vlastník nebytového priestoru povinná uhrádzať na príslušný bankový účet správcu v stanovenom termíne príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, platby za služby spojené s užívaním nebytových priestorov a odmenu za výkon správy a prípadný nedoplatok vyplývajúci z ročného vyúčtovania služieb spojených s užívaním nebytových priestorov v stanovenej lehote od doručenia vyúčtovania. V rozpore so svojimi povinnosťami si žalovaná v období od 01.01.2013 do 31.01.2016 neplnila niektoré svoje záväzky riadne a včas, čím jej vznikol celkový nedoplatok, ktorý ku dňu podania žaloby predstavoval výšku 528,07 Eur. Na úhradu nedoplatkov bola žalovaná niekoľkokrát vyzývaná, a to tak zo strany ETP Management budov, s.r.o. ako aj zo strany jej právneho zástupcu. Naposledy bola vyzývaná listom zo dňa 03.12.2014, kedy jej nedoplatok predstavoval sumu 275,41 Eur.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že suma vo výške 528,07 Eur bola uhradená dňa 23.12.2015 vo výške 246,96 Eur a dňa 10.03.2016 vo výške 318,96 Eur a 123,48 Eur vkladom na účet žalobcu. Dňa 11.03.2016 bola o úhrade informovaná p. J.. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe mandátnej zmluvy ETP Management budov, s.r.o. vykonáva správu v objekte od roku 2013. Už na schôdzi vlastníkov v garážovom dome 30.10.2014 boli vyslovené pochybnosti k činnosti správcu a bolo navrhnuté prehodnotenie ďalšieho vzťahu s touto spoločnosťou. Každoročne sa na schôdzi schválil plán opráv a údržby, v priebehu rokov tiež viackrát oslovovali správcu a radu ohľadne riešenia vzniknutých porúch, technických problémov, ktoré sa vyskytnú pri každodennej prevádzke a treba ich riešiť. Keďže stav neriešenia úloh a opráv pretrvával ďalej, na schôdzi vlastníkov konanej dňa 30.11.2015 vlastníci nebytových priestorov verejne prezentovali, že pokiaľ sa nezačnú riešiť vzniknuté problémy, nebudú uhradené žiadne platby. V tomto znení aj písomne oslovili správcu objektu ako aj konateľa tejto spoločnosti. Ako odpoveď bola informácia o stave nedoplatkov vlastníkov. Dňa 06.12.2016 bolo na schôdzi vlastníkov konštatované, že úlohy za posledné obdobie neboli splnené. Prítomní vlastníci vyjadrili nespokojnosť s výkonom správy spoločnosti ETP Management, s.r.o. a konštatovali, že svojou dlhodobou nečinnosťou a nedostatočným zabezpečením plnenia úloh poškodzujú majetok vlastníkov garážového domu. Nezaplatenie záloh a vyúčtovania nebolo z dôvodu, že by žalovaná nechcela platiť, ale túto formu spolu s ostatnými vlastníkmi zvolila ako reakciu na nečinnosť správcu. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

3. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalovanej v rámci repliky uviedol, že žalovaná uhradila viacerými platbami žalovanú istinu v celom rozsahu, a to dňa 23.12.2015 platbou vo výške 246,96 Eur (pred podaním žaloby) a dňa 10.03.2016 dvomi platbami v celkovej výške 442,44 Eur (po podaní žaloby). Následne si žalovaná opätovne neplnila svoje povinnosti a to tým, že po podaní žaloby naďalej neuhrádzala riadne príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv a ani platby za plnenia za služby, resp. nedoplatky vyplývajúce z ročných vyúčtovaní a odmenu za správu, čím jej vznikol nový nedoplatok vo výške 94,67 Eur, ktorý tvorí zálohová platba za obdobie 01/2017 až 06/2017, ktorá je splatná už dňa 31.01.2017. Vo vzťahu k údajným nedostatkom riadneho výkonu správy žalobca uviedol, že výkon správy bol z jeho strany riadne vykonávaný. V prípade, ak má žalovaná poschybnosti ohľadom rozsahu a kvality poskytovaný služieb v súvislosti s užívaním priestorov v bytovom dome na H. XX/A, Bratislava, je oprávnená podať žalobu na príslušnom súde a domáhať sa ochrany svojich práv. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 94,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 528,07 Eur za obdobie od 31.01.2016 do 10.03.2016, čo predstavuje sumu 4,54 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 94,67 Eur od 01.02.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 18.04.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 528,07 Eur z dôvodu úhrady žalovanej po podaní žaloby a zároveň navrhol, aby súd rozhodol o novom nedoplatku žalovanej vo výške 94,67 Eur, ktorý vznikol z dôvodu pokračujúceho neplnenia povinností zo strany žalovanej po podaní žaloby, a teda aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 94,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 528,07 Eur od 31.01.2016 do 10.03.2016, čo predstavuje sumu vo výške 4,54 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 94,67 Eur od 01.02.2017 do zaplatenia a trovy konania v plnom rozsahu.

5. Uznesením zo dňa 24.07.2018, č. k. 22C 19/2016-238 súd pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi: a) istinu vo výške 94,67 Eur, b) úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 528,07 Eur od 31.01.2016 do 10.03.2016, čo predstavuje sumu vo výške 4,54 Eur, c) úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 94,67 EUR od 01.02.2017 do zaplatenia, d) trovy konania v plnom rozsahu.“

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 17.10.2018, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Na predmetnom pojednávaní žalovaná poukazovala na to, že uhradila dve zálohové platby za rok 2017 vo výške 109,08 Eur. Ďalej uviedla, že nesúhlasí so samotnou žalobou, nakoľko nie je členom združenia. Do roku 2007 mali založené Spoločenstvo garáže, kde boli všetci vlastníci nebytových priestorov. Dňa 31.12.2007 Spoločenstvo išlo do likvidácie v dôsledku zmeny právnych úprav, bol stanovený likvidátor, ktorý to vlastne nedoriešil do roku 2011. V roku 2011 štyria

vlastníci založili Občianske združenie, ktorého stanovy boli schválené 23.11.2011, následne prebehla registrácia. Až 03.02.2012 získalo Občianske združenie nadpolovičnú väčšinu vlastníkov.

7. Na uvedenom pojednávaní strany sporu prejavili záujem na zmierlivom vyriešení veci, súd preto pojednávanie odročil a stanovil nový termín pojednávania. Zároveň súd konštatoval, že mu nie je zrejmé, na základe čoho sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 528,07 Eur za obdobie od 31.01.2016 do 10.03.2016, keď z uvedenej sumy žalovaná dňa 23.12.2015 uhradila sumu 246,96 Eur, ako sa teda mohla dostať do omeškania so zaplatením celej sumy 528,07 Eur ku dňu 31.01.2016? Na viac súdu neboli predložené listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojej žalobe, hoci listom zo dňa 30.05.2016 bol na ich doplnenie vyzývaný, a to stanovy občianskeho združenia zo dňa 08.11.2011 a odpoveď Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27.08.2007. Súd preto stanovil stranám sporu lehotu 10 dní na mimosúdne rokovania s tým, že v prípade ak medzi stranami nedôjde k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, právny zástupca žalobcu mal v tej istej lehote predložiť doklady, na ktoré sa odvoláva žalobca v podanej žalobe, vyjadriť sa k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a zároveň mal upraviť petit žaloby v zmysle námietok súdu.

8. Dňa 28.11.2018 právny zástupca žalobcu doručil súdu podanie, ktorým zotrval na žalobou uplatnenom nároku s tým, že podľa jeho názoru žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Zároveň predložil súdu listinné dôkazy - stanovy, mandátnu zmluvu č. 2012/001 a list generálnej prokuratúry zo dňa 27.08.2007, na ktoré sa odvolával už v podanej žalobe. V uvedenom podaní právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 528,07 Eur od 31.01.2016 do 10.03.2016 čo predstavuje sumu vo výške 4,54 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 94,67 Eur od 01.02.2017 do 29.12.2017, čo predstavuje sumu vo výške 6,95 Eur a trovy konania v plnom rozsahu.

9. Uvedené podanie súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 94,67 Eur.

10. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 528,07 Eur a 94,67 Eur späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

13. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 12.12.2018, na ktorom oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: výpis zo štatistického registra organizácií, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves, mandátnu zmluvu č. 2012/001, výzvu na úhradu nedoplatku zo dňa 30.10.2015, e-mailovú komunikáciu na č.l. 59-70, zápisnicu zo schôdze vlastníkov NP v garážovom dome na ul. H. č. XX/A v Bratislave zo dňa 06.12.2016, sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2017, e-mailovú komunikáciu na č.l. 92-94, objednávku č. 277/2016/fuk, e-mailovú komunikáciu na č.l. 96, 98, 100-103, cenovú ponuku na zamrežovanie kontajnerového stojiska na H. XX/A, Bratislava zo dňa 21.03.2016, cenovú ponuku č. 201501092, predpis úhrad za plnenia spojené s užívaním priestoru platné od 01.01.2017, protokol o odbornej prehliadke výťahu, fotodokumentáciu na č.l. 135-137 a 139-143, vyjadrenie k práci správcu ETP v objekte H. XXA v Bratislave zo dňa 27.03.2017, požiarny poriadok garážového objektu 2/2, sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.01.2015 do 30.09.2018, stanovy občianskeho združenia Spolok Garáže, list generálnej prokuratúry SR zo dňa 27.08.2007, e-mailovú komunikáciu zo dňa 01.12.2018, predpis úhrad za plnenia spojené s užívaním priestoru platné od 01.01.2017, predpis štvrťročnej zálohovej úhrady za užívanie nebytových priestorov platný od 01.04.2017, sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.01.2016 do 31.07.2018, e-mailovú komunikáciu zo dňa 16.07.2018 a 18.07.2018, list Prípravného výboru Spolok Garáže zo dňa 06.12.2011, zápisnicu zo zhromaždenia členov Spolok Garáže zo dňa 17.01.2012.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a považoval ju za dôvodne podanú, nakoľko bol presvedčený, že žalobca je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný

a zároveň žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadne a včas voči ostatným vlastníkom garáží, a teda aj správcovi. Zároveň uviedol k predmetným doručeným dokumentom, že súčasťou tohto konania je obdobie rokov 2013-2016, a teda reklamácia ročného vyúčtovania za rok 2017 je bezpredmetná. Záverom uviedol, že žalobca po skončení minulého pojednávania nesúhlasil s podmienkami mimosúdnej dohody zo strany žalovanej, a teda z tohto dôvodu trval na pokračovaní v tomto konaní a rozhodnutí. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej uviedol, že Spolok Garáže, v tomto konaní žalobca, bol založený nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov hromadných garáží, a teda zastával názor, že stanovy ako aj mandátna zmluva o výkone správy zaväzujú všetkých vlastníkov hromadných garáží vrátane žalovanej.

15. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru stanovy a založenie spoločenstva nebolo v súlade s právnymi predpismi, nakoľko tam boli aj nečlenovia. Občianske združenie ich zaväzovalo, hoci ich nemôže zaväzovať. Takisto s nečlenmi nebola spísaná mandátna zmluva, a teda neboli rešpektované ich prejavy a požiadavky. Účet ktorý bol založený, bol založený na Občianske združenie, oni ako nečlenovia posielali peniaze na cudzí účet. Záležitosti, ktoré sa týkali opráv a údržby vôbec neboli dlhé roky akceptované. Nedoplatok 94,- Eur k 31.01.2017 sa nezakladá na pravde, lebo nemôže platiť za niečo k čomu nemá účtovný doklad. Teraz na poslednej schôdzi, ktorá bola 27.11.2018 viacerí mali sťažnosť že majú nedoplatky, a neboli im zaslané doklady, hoci ich žiadali v termíne a včas. Taktiež bola verejne prezentovaná nespokojnosť so správcom ETP Management.

16. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaná je vlastníčkou nebytového priestoru č. X-X nachádzajúcom sa na ulici H. XX/A v Bratislave, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. F. Y.. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná neuhradila riadne a včas nedoplatok vyčíslený v žalobe vo výške 528,07 Eur za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2016. Žalovaná túto skutočnosť nerozporovala, len vo vyjadrení k žalobe neuhradenie platieb riadne a včas odôvodňovala nekvalitou vykonávanej správy nebytových priestorov zo strany spoločnosti ETP Management. Následne však žalovaná namietala nedôvodnosť podanej žaloby v dôsledku nezákonného založenia občianskeho združenia. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná uhradila sumu vo výške 528,07 Eur, a to formou viacerých platieb - dňa 23.12.2015 sumu 246,96 Eur (pred podaním žaloby) a dňa 10.03.2016 dvomi platbami sumu 442,44 Eur (po podaní žaloby). Žalovaná ďalej neuhradila sumu 94,67 Eur za obdobie od 01/2017 do 06/2017, ktorá bola splatná ku dňu 31.01.2017, nakoľko podľa jej vyjadrenia predpis úhrad za obdobie 01-03/2017 vo výške 61,74 Eur jej bol doručený e-mailom až dňa 03.04.2017 a za obdobie 04-06/2017 vo výške 61,74 Eur jej bol zaslaný až na základe reklamácie vyúčtovania za rok 2017 dňa 18.07.2018. Uvedená istina bola uhradená žalovanou dňa 29.12.2017.

17. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

18. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

19. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby

a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").

24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

25. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

26. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "schôdza vlastníkov"). Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne desať dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania sa oznamuje bezodkladne spôsobom v dome obvyklým.

27. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.

28. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

29. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 7, 7a, 7b, 7c a 7d, § 29 a 29a ods. 1; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis.

30. Podľa čl. I bod 2 stanov žalobcu Spolok Garáže je v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení nezávislá, nezisková a dobrovoľná organizácia, ktorá vykonáva svoju činnosť v súlade s týmito stanovami a všeobecné záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Členstvo v Združení je dobrovoľné, viazané na vlastnícke právo k nebytovému priestoru,

nachádzajúcemu sa v objekte uvedenom v odseku 5 tohto článku. Podľa čl. I bod 5 stanov Združenie zabezpečuje v mene svojich členov prevádzku objektu nachádzajúceho sa na H. ul. XX/a v Bratislave, evidovaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX (parcela 6. XXXX/XX) ako objekt so súpisným číslom XXXX (ďalej len „objekt“), údržbu a opravy spoločných časti, spoločných zariadení a príslušenstva objektu v rozsahu uvedenom v týchto Stanovách. Podľa čl. I bod 6 stanov prevádzkou objektu sa rozumie zabezpečenie správy spoločných časti a spoločných zariadení objektu nebytových priestorov, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov členov Združenia a príslušenstva vrátane ich údržby, prevádzkovania a obnovy (ďalej len „správa objektu“). Združenie zabezpečuje pre svojich členov tiež plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov v objekte. Podľa čl. I bod 7 stanov Združenie zabezpečuje správu objektu za podmienok a predpokladov uvedených v týchtoStanovách (najmä ods. 9 tohto článku) v súlade s § 137 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“). Správa objektu podľa tohto článku Stanov zodpovedá hospodáreniu so spoločnou vecou podľa §139 ods. 2 OZ, o ktorej rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Podľa čl. I bod 8 stanov Združenie zabezpečuje správu objektu spôsobom, na ktorom sa dohodlo Zhromaždenie členov, a to: a) prostredníctvom svojich orgánov, b) dodávateľským spôsobom, prostredníctvom iného subjektu, pričom zmluvu s dodávateľom (ďalej len „správca“) uzatvára v mene Združenia jeho Predseda. Podľa čl. I bod 9 stanov Združenie rozhoduje samostatne o správe objektu v mene svojich členov, ak členovia Združenia tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov nebytových priestorov v objekte. V opačnom prípade (t.j. Združenie netvorí nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov nebytových priestorov v objekte) Združenie zastupuje svojich členov pri rozhodovaní o správe objektu. Podľa čl. II bod 1 stanov cieľom činnosti Združenia je a) zabezpečovať pre svojich členov údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení objektu, príslušenstva a pozemku, b) zabezpečovať pre svojich členov revízie technických zariadení v súlade s technickými normami a platnými zákonmi, c) zabezpečovať pre svojich členov poskytovanie služieb spojených s užívaním objektu, a to dodávky vody z verejných vodovodov a vodární, dodávky elektrickej energie, odvádzanie odpadových vôd, osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení objektu odvoz odpadu, upratovanie spoločných častí a zariadení objektu, čistenie chodníkov okolo objektu, požiarna ochrana objektu, deratizácia objektu, poistenie objektu, vstup do objektu pomocou diaľkovo ovládanej vstupnej brány, d) zastupovanie členov Združenia na rokovaniach a ďalších kontaktoch s právnickými a fyzickými osobami, ktoré sa týkajú objektu a s vlastníkmi nebytových priestorov, ktorí nie sú členmi Združenia, e) zastupovať svojich členov vo vzťahu k súdom a správnym orgánom, f) odsúhlasovať alebo zamietať za členov Združenia stavené úpravy priestorov v objekte, g) rozhodovať samostatne o správe objektu v mene svojich členov, ak členovia Združenia tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov objektu. V opačnom prípade (t.j. Združenie netvorí nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov objektu) Združenie zastupuje svojich členov pri rozhodovaní o správe objektu.

31. Podľa čl. III. bod 1 mandátnej zmluvy č. 2012/001 uzatvorenej medzi žalobcom ako mandantom a spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 970 707 ako mandatárom mandatár sa zaväzuje zabezpečovať jednotlivé úkony pri výkone správy nehnuteľnosti v mene mandanta a na jeho účet v zmysle článku II ods. 1 písm. a) až g) stanov Spolok Garáže zo dňa 08.11.2011, a to voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXX. Podľa čl. III. bod 2 mandátnej zmluvy mandatár je povinný spracovať predpokladané náklady za služby spojené s prevádzkou nehnuteľnosti a primerane stanoviť vlastníkom zálohové platby. Po ich spracovaní na mesačný zálohový predpis ich mandatár doručí jednotlivým vlastníkom. Podľa čl. III. bod 5 mandátnej zmluvy mandatár je oprávnený v prípade finančných záväzkov vlastníkov voči účtu domu (vyšších ako 100,- Eur či už zo zálohových platieb, resp. z vyúčtovania), ktorí sú v omeškaní s úhradou 30 dní po lehote splatností vyzvať vlastníka a upozorniť ho na povinnosť uhradiť nedoplatok v lehote do 15 dní upomienkou na miesto posledného známeho pobytu dlžníka. Od tohto momentu sa budú voči dlžníkovi uplatňovať sankcie vyplývajúce zo stanov Spolku a právnych predpisov SR;ak nedôjde do 30 dní odo dňa doručenia upomienky k úhrade resp. k uzavretiu splátkového kalendára, mandatár pristúpi k vymáhaniu pohľadávok cestou právneho zástupcu mandatára.

32. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

33. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca

v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

34. V danom prípade sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 528,07 Eur titulom neuhradených nákladov spojených s výkonom služieb za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2016 a zaplatenia 94,67 Eur ako zálohových platieb za obdobie za obdobie od 01/2017 do 06/2017 splatných dňa 31.01.2017. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzoval zo stanov občianskeho združenia Spolok Garáže zo dňa 08.11.2011, mandátnej zmluvy č. 2012/001 a listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 27.08.2007.

35. Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.

36. Žalobca ako občianske združenie bol založený za účelom zabezpečovania správy nebytových priestorov v objekte na H. ulici XX/A v Bratislave pre svojich členov, ako to vyplýva z čl. I bod 5, 6, 7, 8, 9 stanov žalobcu. V uvedenom prípade žalovaná nebola členkou občianskeho združenia, a teda žalobca nebol voči nej oprávnený vykonávať zabezpečovanie správy nebytového priestoru. Je síce pravda, že ak sa väčšina vlastníkov nebytových priestorov rozhodla založiť si za účelom zabezpečovania správy nebytových priestorov žalobcu ako občianske združenie, možno to považovať za spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. Zo stanov žalobcu ako občianskeho združenia však jednoznačne vyplýva, že toto zabezpečuje správu nebytových priestorov iba pre svojich členov, ktorým žalovaná nebola, a preto jej voči žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne povinnosti (a žalobcovi žiadne práva voči žalovanej). Ak by bolo možné hovoriť o nejakých (vzájomných) právach a povinnostiach, tak jedine medzi jednotlivými vlastníkmi nebytových priestorov a žalovanou navzájom.

37. Pokiaľ žalobca poukazoval na mandátnu zmluvu č. 2012/001, uzatvorenú so spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. z čl. III. bod 1, 2, 5 uvedenej zmluvy vyplýva, že spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. zabezpečuje správu predmetných nebytových priestorov (na H. XX/A v Bratislave) voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov, teda nie len voči členom žalobcu, ktorého členom žalovaná nikdy nebola. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na čl. III. bod 5 Mandátnej zmluvy č. 2012/001, v zmysle ktorého uvedená spoločnosť vymáha voči jednotlivým vlastníkom nebytových priestorov nedoplatky zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania. Z toho teda vyplýva, že aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovaného nedoplatku voči žalovanej nemal žalobca ale by mohla mať spoločnosť ETP Management budov, s.r.o., a to v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že vlastníci nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou schválili uzatvorenie takejto zmluvy.

38. Pod schválením zmluvy je možné rozumieť výslovný prejav vôle minimálne nadpolovičnej väčšiny vlastníkov v dome, smerujúci k vyjadreniu súhlasu s obsahom určitého právneho úkonu. Rovnako je tento akt možné považovať za nevyhnutnú podmienku vzniku účinnosti zmluvy, jej zmeny alebo zániku. Inak povedané pokiaľ tieto úkony neprejdú schvaľovacím procesom v rámci vlastníkov v dome a nebudú zavŕšené dosiahnutím dostatočného hlasovacieho kvóra, zmluva o výkone správy (resp. v tomto prípade mandátna zmluva), ak aj bude vopred podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, nenadobudne právne účinky (viď komentár k Zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, C.H. Beck 2012).

39. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

40. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

41. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.

42. V danom prípade súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu o schválení uzatvorenia mandátnej zmluvy č. 2012/001 so spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. nadpolovičnou väčšinou vlastníkov nebytových priestorov. Preto aj v prípade, ak by ako žalobca v konaní vystupovala spoločnosť ETP Management budov, s.r.o., súd by mal tiež pochybnosti o jej aktívnej vecnej legitimácii s ohľadom na námietky žalovanej a nepreukázaní schválenia mandátnej zmluvy nadpolovičnou väčšinou vlastníkov nebytových priestorov.

43. Vzhľadom na uvedené, keď súd nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, žalobu v celom rozsahu zamietol.

44. Na záver súd konštatuje, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o uznaní dlhu žalovanou v dôsledku jej prejavu, ktorým uhradila žalovanú istinu v celom rozsahu. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Možnosť uznania dlhu je právom dlžníka voči veriteľovi, nie je to však povinnosť. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobilo nahradenie doterajšieho záväzku. Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky, pričom dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Skutočnosť, že dlh tu existuje možno preukázať jedinou listinou. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Možno ho urobiť až potom, čo dlh vznikol. Uznanie dlhu dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pokiaľ ide o vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky, toto vymedzenie nemožno prísne formalizovať. Je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne. Vymedzením dlhu sa rozumie určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol (napr. zmluva, ustanovenie zákona, bezdôvodné obohatenie....). V danom prípade však súd dospel k záveru, že prejav vôle žalovanej, ktorým uhradila žalovanú istinu, nemá náležitosti uznania dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uvedený prejav vôle žalovanej nemožno bez ďalšieho vykladať tým spôsobom, že by žalovaná uhradením žalovanej istiny považovala nárok žalobcu za opodstatnený. Práve naopak, túto skutočnosť vyvracajú samotné písomné vyjadrenia žalovanej doručené súdu v tomto konaní ako prednesené na pojednávaní.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

46. Pokiaľ ide o trovy konania v zastavujúcej časti, tieto súd posudzoval v zmysle ustanovenia 256 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v ustanovení § 256 je zakotvená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie konania. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodňoval tým, že žalovaná po podaní dôvodnej žaloby uhradila žalovanú istinu 528,07 Eur a 94,67 Eur. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že žalovaná uhradila sumu vo výške 528,07 Eur, a to formou viacerých platieb - dňa 23.12.2015 sumu 246,96 Eur (pred podaním žaloby) a dňa 10.03.2016 dvomi platbami sumu 442,44 Eur (po podaní žaloby) a následne

žalovaná uhradila dňa 29.12.2017 sumu 94,67 Eur. Tvrdenie žalobu o tom, že žalovaná uhradila celú istinu po podaní žaloby sa teda nezakladá na pravde. Napriek tomuto tvrdeniu súd pri posudzovaní zavinenia na zastavení konania sa musel zaoberať aj dôvodnosťou podanej žaloby, pričom v danom prípade súd nedospel k záveru o dôvodne podanej žalobe s ohľadom na nepreukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca späťvzatím nedôvodne podanej žaloby v časti zaplatenia istiny 528,07 Eur a 94,67 Eur procesne zavinil zastavenie konania, a teda bol povinný nahradiť trovy konania žalovanej. Súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej v celom rozsahu (a teda aj v zastavenej časti konania).

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .