Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-260-2018.pdf
PDF · 105.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/260/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobkyne: H. F., nar. X.XX.XXXX, bytom L. P. XX, L. P., t. č. L. XXX/XX, L. H., zastúpená: JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, proti žalovanému: G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. P. XX, L. P., zastúpený: Zvara advokáti s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 6C/32/2018-39 zo dňa 28. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku I. m e n í tak, že súd ukladá žalovanému povinnosť, aby nenakladal s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území a obci L. P., v okrese Senica, zapísanými na LV č. XXX vedenými Okresným úradom Senica, a to s rodinným domom, súpisné č. XX na parc. č. 292/5, s pozemkom parc. č. 292/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 199 m2, parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 51 m2, parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 56 m2, parcela registra „C“ a s pozemkom parc. č. 293 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 728 m2, parcela registra „C“, okrem bežnej údržby a to v rozsahu tieto predať, darovať, zameniť, previesť na inú osobu, zaťažiť právami tretích osôb, najmä vecným bremenom, záložným právom a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým odsekom výroku uložil žalovanému povinnosť, aby nenakladal s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území a obci L. P., v okrese Senica, zapísanými na LV č. XXX vedenými Okresným úradom Senica, a to s rodinným domom, súpisné č. XX, parc. č. 292/5, s pozemkom parc. č. 292/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 199 m2, parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 51 m2, parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 56 m2, parcela registra „C“ a s pozemkom parc. č. 293 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 728 m2, parcela registra „C“ (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Druhým odsekom výroku súd uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2. Súd po citovaní § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c), § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vecne uznesenie odôvodnil tým, že neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je celkom možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. V danom prípade mal súd preukázané, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dostatočne odôvodnený žalobkyňou uvedenými skutočnosťami, najmä s poukazom na predložené listinné dôkazy (predaj nehnuteľností žalovaným prostredníctvom webovej stránky W. ), ktoré skutočnosti svedčia o dôvodnosti a trvaní nároku žalobkyne. Žalobkyni je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že žalovaný by predajom nehnuteľností ohrozil vyplatenie jej nárokov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo by došlo k ohrozeniu dokazovania v budúcom súdnom konaní o vyporiadanie tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán konania navrhovaným neodkladným opatrením, žalobkyňa osvedčila ohrozenie svojho práva, keďže žalovaný už uskutočnil úkony smerujúce k predaju sporných nehnuteľností. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred nakladaním so spornými nehnuteľnosťami zo strany žalovaného. Vzhľadom na skutočnosti uvedené žalobcami súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovuje a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd súčasne uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vo veci samej), nakoľko toto neodkladné opatrenie nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej, ale má len dočasne upraviť pomery sporových strán do času vyrovnania nárokov vyplývajúcich zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
3. O náhrade trov neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko o tejto bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný v prvom rade namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie a porušenie ustanovenia § 331 ods. 1 CSP. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného do elektronickej schránky dňa 04.07.2018. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý mal byť doručený spolu s uznesením, žalovanému spolu s uznesením doručený nebol a nebol doručený ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto skutočnosť bez ďalšieho zakladá zákonný dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 26.10.2002 manželstvo. Manželstvo bolo na návrh žalobkyne rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 3P/22/2017-133 dňa 02.11.2017 rozvedené. K uvedenému dátumu zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Medzi stranami nikdy nebolo sporné, že nehnuteľnosť, ktorá bola ich spoločnou domácnosťou, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako nebolo nikdy medzi stranami konania sporné, že bolo potrebné ich spoločnú domácnosť a teda nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného zrekonštruovať. Z uvedeného dôvodu si žalovaný so žalobkyňou brali úvery, ktoré konkretizoval žalovaný vo svojom odvolaní. Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov uhradili účastníci konania zo spoločného majetku na v poradí posledný úver sumu predstavujúcu cca 1.700,- eur, čo predstavuje percentuálne cca 4 % z celkovej výšky úveru. Žalovaný zastáva názor, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prináleží druhému z manželov, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú boli finančné prostriedky z úveru vynaložené, len 1/2 zo zaplatených splátok úveru, čo v prípade posledného úveru, ktorý si vtedy ešte manželia brali spoločne, predstavuje sumu vo výške približne 850,- eur.
5. Žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že nie všetky finančné prostriedky z poskytnutých úverov boli použité výlučne na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Časť z finančných prostriedkov z poskytnutých úverov bola použitá aj na kúpu hnuteľných vecí do spoločnej domácnosti, ktorých hodnota pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom na ich vek a opotrebenie ich užívaním bude odlišná. Žalovaný je toho názoru, že pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, je potrebné prihliadnuť na zníženú (redukovanú) hodnotu veci, napr. v dôsledku jej spoločného užívania (pri zániku BSM). Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich a naopak, nie je rozhodujúce o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný pokladá uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby nenakladal s nehnuteľnosťami a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov za nezákonné a za nadmieru zaťažujúce žalovaného, ktorý je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Samotné uznesenie v časti výroku I. považuje za neurčité, nakoľko súd prvej inštancie bližšie nešpecifikoval v akom rozsahu žalovaný nemôže nakladať s nehnuteľnosťou.
6. Žalovaný z poslednej zmluvy o úvere uzavretej počas manželstva ako dlžník v II. rade, ručí za poskytnutý úver spolu so žalobkyňou spoločne a nerozdielne. Poskytnutý úver naďalej mesačne spláca výlučne žalovaný. V súčasnosti je suma nesplateného úveru vo výške približne 42.000,- eur. Žalovaný sa snažil prostredníctvom svojho právneho zástupcu so žalobkyňou mimosúdne dohodnúť. Navrhol žalobkyni, že predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola ich poslednou spoločnou domácnosťou, predá a z kúpnej ceny primárne vyplatí nesplatenú časť úveru, ktorým sú zaťažené obe strany konania a zvyšok použije na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle zásad uvedených v § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 MCdo 10/2011 -ZSP 40/2012, 8 Cdo 180/2014 a rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 330/2006, zo dňa 31.03.2008).
7. Žalobkyňa s návrhom nesúhlasila a trvala na vypracovaní znaleckého posudku, ktorým by boli ocenené vložené investície do predmetnej nehnuteľnosti. S uvedeným návrhom žalovaný nesúhlasil najmä z toho dôvodu, že zastáva názor, že prostriedkami skutočne vynaloženými na investície do nehnuteľnosti a pri ktorých zisťovaní sa vychádza z ceny v čase, kedy boli vynaložené, boli výlučne finančné prostriedky z poskytnutých úverov, ktoré boli opakovane refinancované a v súčasnosti predstavujú pre majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pasívum približne vo výške 42.000,- eur. Žalovaný zastáva názor, že vypracovanie znaleckého posudku znalcom, ktorý by mal podľa žalobkyne zistiť a oceniť na základe obhliadky nehnuteľnosti v roku 2018 ( t.j. po 14 rokoch od prvej rekonštrukcie) prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície do predmetnej nehnuteľnosti vychádzajúc z ceny vecí v čase, kedy boli vynaložené, za nerealizovateľné až nemožné. Ak teda súd vo svojom uznesení vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, ktorá (ako to vyplýva z uznesenia) s výnimkou inzerátu o ponuke predaja nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného nepredložila žiadne iné dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto následne nesprávne právne posúdil.
8. Medzi stranami nie je sporné, že nehnuteľnosť, ktorej sa neodkladné opatrenie týka, patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa zároveň nemá proti žalovanému exekučný titul na peňažné plnenie, nevedie a ani nie je predpoklad že voči žalovanému bude viesť exekúciu, ktorá by bez nariadenia neodkladného opatrenia bola ohrozená. Skutočnosť, že medzi stranami prebieha spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nemôže byť dôvodom na to, aby súd obmedzoval vlastnícke právo žalovaného. Nariadením neodkladného opatrenia nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalovaného bez toho, aby bol nielen ohraničený a jasne špecifikovaný rozsah obmedzenia, ale zároveň bez toho, aby bol splnený čo i len jeden zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, považujeme za nesprávne, nezákonné a porušujúce základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Žalovaný na záver navrhol zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že sa nevie vyjadriť ku skutočnosti, či bol alebo nebol žalovanému doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak má za to, že ak žalovanému návrh nebol doručený, mal si tento zo súdu vyžiadať (pri elektronických prostriedkoch komunikácie je vyžiadanie a zaslanie návrhu zrealizovateľné v priebehu hodín) a táto námietka nie je dôvodná.
10. Nehnuteľnosti boli rekonštruované z prostriedkov patriacich do BSM, pričom išlo o prostriedky získané úvermi počas manželstva a splácané bývalými manželmi počas manželstva (s výnimkou posledného úveru, ktorý bol len čiastočne splatený počas manželstva), a prostriedky zarobené manželmi počas manželstva. To, či na rekonštrukciu boli použité všetky úvery, ktoré si účastníci konania počas manželstva brali, alebo len ich časť, bude premetom dokazovania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
11. Žalobkyňa trvá na tom, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie na hodnotu investícií vynaložených účastníkmi konania na rekonštrukcie nehnuteľností. Žalovaný je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok, na nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie L. P., obec L. P., okres Senica. Na účely zistenia, aká je hodnota vložených investícií, teda určenia sumy, ktorý sa zo spoločného majetku vynaložila na majetok žalovaného, sme navrhovali vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Žalovaný najskôr súhlasil s jeho vypracovaním, neskôr ho odmietol z dôvodu, že očakával od žalobkyne splnenie ním uložených podmienok a pokiaľ ona neurobila ústupky čo do splnenia jeho požiadaviek, nebude ich robiť ani žalovaný. Znalecké dokazovanie na hodnotu vložených investícií je zrealizovateľné. Z dokumentácie zo stavebného konania a z minulých znaleckých posudkov (boli vypracovávané pre účely získania jednotlivých úverov) je možné presne zistiť, kedy sa ktorá časť nehnuteľností zrekonštruovala. Obhliadkou a technickou dokumentáciou znalec zistí, aké materiály a v akom množstve boli použité. Znalecké posudky na hodnotu vložených investícií sú bežné. Žalobkyňa nežiada oceniť všeobecnú hodnotu nehnuteľností, nežiada oceniť východiskovú hodnotu nehnuteľností a nežiada ani oceniť, o akú hodnotu sa nehnuteľnosti zhodnotili. Požiadavka, aby sa žalobkyňa podieľala len na vyplatení posledného úveru a to takým spôsobom, že jej bude vrátená polovica splátok zaplatených počas manželstva, t. j. suma 850,- eur, nemá oporu v zákone.
12. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiadala nariadenie neodkladného opatrenia boli dva, a to v prvom rade skutočnosť, že bude v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov potrebné vykonať dokazovanie na hodnotu investícií vynaložených z BSM na tento majetok žalovaného, a teda predajom nehnuteľností bude sťažené, ak nie úplne znemožnené znalecké dokazovanie, a v druhom rade skutočnosť, že ide o majetok, z ktorého bude možné v budúcnosti, po skončení konania vo veci samej, uspokojiť nárok žalobkyne na vyplatenie vyrovnacieho podielu z titulu vyporiadania BSM a teda predajom nehnuteľností bude táto možnosť zmarená. Žalovaný v odvolaní potvrdil svoj úmysel nehnuteľnosti predať. Oba dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia trvajú. Na záver žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou stranou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v časti dôvodné.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
17. Neodkladné opatrenie slúži (v tomto prípade k dočasnému) zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, aby žalovaný nenakladal so spornými nehnuteľnosťami. Pred podaním predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprebiehalo konanie vo veci samej. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobkyňou a žalovaným (ďalej len „BSM“) žiadala zahrnúť do masy BSM aj investície vložené do sporných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný má v úmysle predať sporné nehnuteľnosti bez vedomia žalobkyne, pričom by v prípade predaja bolo sťažené vypracovanie znaleckého posudku na ohodnotenie investície do sporných nehnuteľností a prípadne aj vymoženie svojho podielu od žalovaného.
20. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pretože tvrdenia žalobkyne uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za osvedčené.
21. Žalovaný v odvolaní v podstate namietal, že mu nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vydané neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva, samotné napadnuté uznesenie považuje za neurčité.
22. Procesná chyba, nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu s uznesením), bez ďalšieho nie je dôvodom pre zrušenie vydaného neodkladného opatrenia odvolacím súdom, procesnú chybu odstránil súd prvej inštancie a žalovanému doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Odvolací súd sa s právnym názorom žalovaného vyjadreným v odvolaní stotožňuje iba čiastočne. Je pravdou, že vlastnícke právo je jedným z ústavných práv, ktorému je poskytovaná rozsiahla ochrana a obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Z uvedeného ale vyplýva, že nejde o absolútne právo a prejednávaná vec je práve takou, kedy je potrebné vlastnícke právo žalovaného obmedziť určitým spôsobom uvedeným v neodkladnom opatrení. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce naliehavosť dočasnej úpravy vzťahov, nakoľko vo veci vyporiadania BSM medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné ohodnotiť výšku investícii žalobkyni do masy BSM a zároveň by mohlo dôjsť k ohrozeniu vyplateniu jej nárokov z BSM. Žalobkyňa taktiež osvedčila záujem žalovaného predať sporné nehnuteľnosti prostredníctvom inzerátu na webovej stránke www.directreal.sk. V praxi je však vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc. Pokiaľ by to v individuálnom prípade neodôvodňovali špecifické okolnosti, mohol by príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Odvolací súd má zo zisteného skutkového stavu za to, že obsah nariadeného neodkladného opatrenia, tak ako je vymedzený vo výroku I. neodkladného opatrenia je neprimeraný voči žalovanému, nakoľko vzhľadom k záujmu žalobkyne nie je nutné generálne obmedziť právo žalovaného nakladať so spornými nehnuteľnosťami a z tohto dôvodu je potrebné tento výrok zmeniť.
24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil v znení uvedenom vo výroku odvolacieho súdu.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP.
26. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).