Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1Co-371-2017.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/371/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: GLOBAL PROPERTIES s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 28, IČO: 36 216 071, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 26, proti žalovanému: INTERNATIONAL INVESTMENTS AND SECURITIES HOLDING, a.s., so sídlom v Bratislave, Račianska č. 109/B, zastúpenému JUDr. Pavlom Polakovičom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Detvianska č. 14, o zaplatenie 14.790,70 eura s prísl., o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.5.2017 č.k. 22C/17/2006-627 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.
M e n í rozsudok v zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.192,65 eur s úrokom z omeškania 6% ročne od 1.6.2005 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti zamietavý výrok p o t v r d z u j e.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Žalobca a žalovaný sú povinní nahradiť preddavkované trovy štátu a to každý v rozsahu 1/2.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi spoločnosti UNP, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Myslavská č. 131 sumu 3.990,30 eur so 6 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.2005 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 46%. Rovnako štátu priznal nárok na náhradu preddavkovaných trov konania a to voči žalobcovi v rozsahu 73 % a voči žalovanému v rozsahu 27 %.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 14.790,70 eur, ktorého sa voči žalovanému domáhal titulom náhrady škody spôsobenej tým, že tento protiprávne vymenil zámok v objekte obchodných priestorov žalobcu, ktoré mal u žalovaného v nájme a takto mu zabránil v možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na predajni. Žalobca svoj nárok na náhradu škody špecifikoval tak, že táto predstavuje hodnotu chýbajúceho tovaru na predajni v sume 120.211,60 Sk, hodnotu znehodnoteného tovaru po uplynutí respiračnej doby v sume 35.930,- Sk a z titulu ušlého zisku v sume 289.433,- Sk.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzavreli písomnú nájomnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX, kde ako prenajímateľ je uvedená spoločnosť RS Centrum, s.r.o. Košice a ako nájomca UNP, s.r.o. Košice, t.j. právny predchodca žalobcu. Predmetom zmluvy bolo prenajatie nebytových priestorov nachádzajúcich sa na sídlisku L. H. L.B., v tom čase v rozostavanom objekte nákupného centra I. U. B.. D. H. Č. Y. o celkovej výmere 25 m2. Uvedené priestory boli prenajaté za účelom zriadenia prevádzky - predajňa parfumérie. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že Okresný súd Košice II v konaní č.k. 41C/323/2005-320 zo dňa 10.11.2008 kde žalobcom bola spoločnosť RS Centrum, s.r.o. Košice a žalovaným v 1. rade BCI Slovakia, s.r.o. Bratislava, v 2. rade INTERNATIONAL INVESTMENTS AND SECURITIES HOLDING so sídlom v Bratislave za účasti vedľajšieho účastníka Billa Reality Slovensko v konaní o neplatnosť právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozhodol tak, že žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX zamietol. Žalobu o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., O. L., E. L., zapísanú na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3 469 m2 vedených ako objekty obchodné, ubytovacie a stravovacie, rozostavaná stavba, zamietol a rozhodol o trovách konania. Predmetný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/96-2009-373 zo dňa 27.5.2010 nadobudol právoplatnosť dňom 26.8.2010. Z výpovede svedkyne C. C.Á. súd prvej inštancie vyvodil, že dňa XX.X.XXXX došlo majiteľom budovy k výmene zámku na predajni žalobcu. Od uvedenej doby nemala od predajne kľúče, tovar zostal v predajni, rovnako ako aj nábytok a ďalšie hnuteľné veci. OR PZ v Košiciach pod ČVS:ORP-793/2-OVK-K2-2004 začalo trestné stíhanie pre trestný čin krádeže z dôvodu, že neznámy páchateľ sa vlámal do predajne parfumérie a kozmetiky C. v období medzi 16.8.2004 do 18.8.2004 odkiaľ odcudzil rôzny drogistický tovar. Uznesením zo dňa 18.10.2004 policajný orgán trestné stíhanie za trestný čin krádeže, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ prerušil, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2004. Škoda krádežou bola spôsobená bola vyčíslená vo výške 120.211,64 Sk. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie konštatoval, že protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, výpovede nájomnej zmluvy, či iného spôsobu ukončenia nájomného vzťahu so žalobcom ako nájomcom, vnikol do prenajatých priestorov a vymenil na nich zámok a to bez toho, aby mu hrozila reálna bezprostredná ujma z konania žalobcu užívajúceho prenajaté priestory. Takýto postup možno hodnotiť ako protiprávne konanie, ktoré v konečnom dôsledku spôsobilo žalobcovi škodu. Protiprávnym konaním je postup žalovaného, ktorý dlhodobo znemožňoval prístup žalobcu k jeho majetku nachádzajúcom sa v uzamknutej predajni a to bez uplatnenia si zadržného práva, či iného obdobného nároku, ktorý by ospravedlňoval jeho konanie. Uzamknutím veci žalobcu v predajni (pričom jediný kto mal kľúče po výmene zámkov bol žalovaný) získal nad nimi faktickú kontrolu. Vo vzťahu k veciam nachádzajúcim sa v objekte mal žalovaný takto postavenie neoprávneného držiteľa a počas doby, kedy mal veci v neoprávnenej držbe zodpovedal vlastníkovi veci (žalobcovi) za všetku škodu, ktorá počas doby neoprávnenej držby vznikla.
4. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca preukázal vznik škody v časti chýbajúceho tovaru, pričom v zmysle vykonanej inventúry zo dňa 24.8.2004 a 25.8.2004, ktorej sa zúčastnil aj zástupca žalovaného a ako to vyplýva zo znaleckého posudku na predajni zostal drogistický tovar v množstve 1460 ks v nákupnej cene 212.982,21 Sk, pričom žalobca si uplatňoval chýbajúci tovar vo výške 120.211,60 Sk, teda v tejto časti mal súd za preukázanú výšku škody. Protiprávne konanie spočívalo v tom, že žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu dňa XX.X.XXXX pristúpil k uzamknutiu predajne žalobcu, pričom žalobca prenajatý priestor riadne užíval v súlade s uzavretou nájomnou zmluvou a nájomný vzťah nebol žiadnym spôsobom ukončený. Dňom XX.X.XXXX došlo k uzamknutiu predajne žalobcu žalovaným, pričom medzi stranami bolo nesporné, že dňom XX.X.XXXX žalobca zistil, že došlo k vykradnutiu predajne, o čom informoval orgány činné v trestnom konaní a ako aj žalovaného a to listom zo dňa XX.X.XXXX. Následne vyzval aj žalovaného, aby sa dostavil do predajne za účelom vykonania inventúry, ktorá sa konala v dňoch 24.8.2004 až 25.8.2004 a to za účasti aj zástupcu žalovaného. Výsledkom inventúry bolo zistenie, že v predajni chýba tovar v nákupných cenách spolu vo výške 120.211,64 Sk (3.990,30 eur). Uzamknutím vecí v predajni prevzal žalovaný za tieto ako neoprávnený držiteľ zodpovednosť a vlastníkovi veci zodpovedá za akúkoľvek škodu na týchto veciach spôsobenú a to vrátane škody spôsobenej ukradnutím takýchto vecí, keďže žalobca samotný nemohol nijako zabrániť vzniku uvedenej škody vzhľadom na stratu možnosti dispozície s vecami. Žalobca do užívania nebytových priestorov nevstúpil násilne a protiprávne, ale na základe nájomnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalovaného. Zároveň bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, kde protiprávne konanie žalovaného spočívalo v uzamknutí predajne (výmene zámku) bez akéhokoľvek právneho dôvodu, ktoré spôsobilo vznik škody na chýbajúcom tovare a v znemožnení žalobcovi riadne užívať predmet nájmu. Mal za to, že pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že žalobca užíva uvedený nebytový priestor bez právneho dôvodu, bolo jeho povinnosťou postupovať vo veci zákonným spôsobom a s prípadnými nárokmi na peňažné plnenie, respektíve na vypratanie obrátiť sa na súd. Na základe toho súd prvej inštancie vyhovel žalobe do výšky 3.990,30 eur a to z titulu náhrady škody pozostávajúcej z chýbajúceho tovaru a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zamietavý nárok na náhradu škody v sume 35.930,- Sk žalobcom vyčíslenej z titulu preexpirovaného tovaru súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom súdu predložené, ako aj z výsledkov znaleckého dokazovania nemožno kvalifikovane potvrdiť stav drogistického tovaru a jeho hodnotu ku exspirácii na základe predložených listín, nakoľko tieto obsahujú položky, ktoré vykazujú buď nulový stav, alebo úbytok v prehľadoch k 25.8.2004. Mal za to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal vznik tejto škody. Ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku, ktorý žalobca vyčíslil na sumu 289.435,- Sk uviedol, že žalobcom takto vyšpecifikovanú sumu označenú ako priemerný mesačný zisk predajni 25.169,- Sk, nemožno kvalifikovane vyčísliť za obdobie od 15.1.2004 do 7.1.2005 a preto aj túto položku nemal súd za preukázanú. S poukazom na omeškanie žalovaného priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov v pomere jeho úspechu v konaní a v rovnakom pomere zaviazal účastníkov aj na náhradu preddavkovaných trov štátu.
5. Proti rozsudku podali včas odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p.. Vo vzťahu k zamietavému výroku nároku na náhradu škody z titulu preexpirovaného tovaru mal za to, že súd sa nijako nevysporiadal s preukázanou skutočnosťou, že žalovaný neumožnil vypratanie priestorov ani prevzatie si predmetných vecí, čím spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v preexpirovaní časti tovaru, ktorá sa v predajni nachádzala. Mal za to, že vlastnícke právo žalobcu k tomuto tovaru, ako aj neoprávnená držba žalovaným boli nepochybné. Mal za to, že hodnota tovaru nachádzajúceho sa na predajni bola preukázaná inventúrou vykonanou za prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného a hodnota zariadenia predajne, ktoré ostalo v prenajatých priestoroch listinami v súdnom spise sa nachádzajúcimi na č. l. 148 až 152. Rovnako aj výška ušlého zisku bola jednoznačne žalobcom určená v jeho písomných podaniach a na uvedenom nič nemení ani záver súdom ustanoveného znalca. Pokiaľ ide o preexpirovaný tovar, závery znalca rovnako nemôžu mať žiaden vplyv na túto položku, keďže nejde o škodu, ktorá by spadala do rámca odborného zamerania ustanoveného znalca, ale ide čisto o objektívnu skutočnosť neupotrebiteľnosti preexpirovaného tovaru, ktorá bola v celom rozsahu preukázaná.
6. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že medzi účastníkmi bola riadna a platná nájomná zmluva. Túto skutočnosť že medzi účastníkmi nemohla byť platná a účinná nájomná zmluva preukazujú listinné dôkazy založené v spise a skutočnosť, že predmet nájmu nebol spôsobilý na prenájom, keď budova nemala kolaudačné rozhodnutie. V spojení s tým, nemohol byť ani platný súhlas Mesta Košice na užívanie predmetných priestorov k účelu prenájmu. Stavbu bolo možné dočasne užívať podľa rozhodnutia stavebného úradu z 5.6.2000 do 31.12.2000. Podľa ďalšieho rozhodnutia z 2.1.2001 bolo ju možné dočasne užívať do 31.12.2002. Nepovažuje za správny ani záver súdu o tom, že jeho zodpovednosť za škodu vznikla tým, že uzamkol predajňu. Má za to, že pre vznik škody je potrebné preukázať splnenie 3 podmienok a to zavinené porušenie povinností, preukázanie škody, ako aj príčinnej súvislosti. Nesúhlasí so záverom súdu, že uzatvorením predajne v januári 2004 zodpovedá za škodu, ktorá mala vzniknúť v auguste 2004. Uviedol, že pred uzatvorením predajne, aj niekoľkokrát telefonicky, ale i písomne žiadal žalobcu, resp. jeho zamestnancov, aby si tovar z predajne zobrali. Títo odmietli si tovar prevziať. Poukázal na to, že žalobca napriek svojim tvrdeniam nepodal žalobu o vydanie tovaru, a ani nepodal trestné oznámenie. Má za to, že súd nesprávne nevyhodnotil skutočnosť, že násilné vlámanie do predajne zistil sám žalobca, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému s niekoľkodňovým odstupom. Následne mal práve žalovaný vec riešiť cez poistnú udalosť, pretože ako tvrdil mal predajňu a tovar poistený. Popiera, aby svojou činnosťou akoukoľvek spôsobil žalobcovi škodu. Má za to, že z listín nachádzajúcich sa v spise nie je možné preskúmať skladbu, obstarávaciu cenu jednotlivých druhov drogistického tovaru, skladbové karty drogistického tovaru a overiť ju. Z listín ktoré sú k dispozícii v spise nie je možné overiť, či tovar účtovali spôsobom A alebo spôsobom B, pričom platia rovnaké podmienky pre ich použitie. S poukazom na výsledky znaleckého dokazovania je toho názoru, že žalobca nepreukázal, či rozsah tovaru na predajni k XX.X.XXXX, podobne aj k XX.X.XXXX, bol v takom stave a hodnote ako to tvrdí žalobca. Rovnako sa nezaoberal ani tým, či v minulosti bola vykonaná inventúra, aký bol účtovný zostatok, či na predajni pracovali zamestnanci bez dohody o hmotnej zodpovednosti a pod..
7. Počas odvolacieho konania žalobca písomným podaním zo dňa 23.1.2018 navrhol zmenu na strane žalobcu tak, aby do konania na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť GLOBAL PROPERTIES s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 28, z dôvodu, že na túto spoločnosť boli prevedené všetky práva a povinnosti. Prevod týchto práv a povinností doložil oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2018. Obchodná spoločnosť GLOBAL PROPERTIES s.r.o., so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu súhlasila a preto odvolací súd svojím uznesením zo dňa 18.7.2018 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že v konaní naďalej ako žalobca bude vystupovať obchodná spoločnosť GLOBAL PROPERTIES s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 28, IČO: 36 216 071.
8. Odvolací súd preskúmal preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1 C.s.p., zopakoval dokazovanie výsluchom svedkyne C. C. na nariadenom odvolacom pojednávaní a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné sčasti.
9. Súd prvej inštancie zákonným spôsobom vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, vykonané dôkazy týkajúce sa základu nároku žalobcu aj vyhodnotil postupom zodpovedajúcim § 191 ods. 1 C.s.p. a aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel do sumy 3.990,30,- eur.
10. K otázke základu nároku žalobcu na náhradu škody odvolací súd už zaujal právny názor vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 21.1.2015 pokiaľ s poukazom na znenie § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka konštatoval, že posudzovanie platnosti nájomnej zmluvy medzi účastníkmi nepovažoval pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody za podstatné, keďže uvedená otázka netvorí ani jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Mal za to, že žalobca v konaní protiprávne konanie žalovaného jasne označil tým, že toto spočíva v nezákonnom postupe jeho konateľa, ktorý neoprávnene vymenil zámok na prenajatom obchodnom priestore žalobcu. Mal za to, že žalobca správne v konaní poukázal na skutočnosť, že takéto konanie za situácie, že sa v uvedenom priestore nachádzajú hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu predstavuje zákonom zásadne neprípustnú formu svojpomoci (táto je prípustná iba v celkom výnimočných a zákonom vymedzených prípadoch) a pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že žalobca užíva uvedený nebytový priestor bez právneho dôvodu bolo jeho povinnosťou postupovať vo veci zákonným spôsobom a s prípadnými nárokmi na peňažné plnenie, resp. na vypratanie sa obrátiť žalobou na súd a iba súdom vydané rozhodnutie predstavuje exekučný titul, ktorý by mohol byť podkladom pre výkon exekúcie. Na takto zaujatom právnom názore odvolací súd nemá dôvod nič meniť ani pri novom preskúmavaní dôvodnosti odvolaní.
11. Odvolací súd považuje za správne aj dôvody, na ktorých založil súd prvej inštancie svoj vyhovujúci výrok z titulu náhrady škody za chýbajúci tovar na predajni. Skutočnosť, že žalovaný nezákonným postupom znemožnil žalobcovi zabezpečovať ochranu tovaru ako aj ďalšieho jeho majetku v uvedenom prenajatom priestore zodpovedá za škodu, ktorá za celé toto obdobie vznikla a to z dôvodu chýbajúceho tovaru. Žalobca na preukázanie škody z tohto titulu vykonal na predajni po zistení vlámania inventúru, ktorej výsledky súdu predložil. K obrane žalovaného o tom, že uvedená inventúra nebola vykonaná riadne v súlade so zásadami účtovníctva považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že na preukázanie nároku žalobcu slúžia všetky dôkazy, ktorými možno ozrejmiť skutkový stav. Nie je teda podstatné, či vykonanie inventúry bolo realizované v súlade s konkrétnou právnou úpravou. Svedkyňa C. C. vo svojej doplňujúcej výpovedi na odvolacom pojednávaní podrobne popísala spôsob, akým bola na predajni vedená evidencia tovaru a to tak, že na predajni mala počítač s programom, ktorý fungoval tak, že pri nákupe nového tovaru za pomoci prečítania čiarového kódu každý tovar osobitne zadávala do systému a to jednak z hľadiska jeho druhu, ale zároveň tam zadávala aj výšku nákupnej ceny, ktorá vychádzala z nákupnej faktúry. Pri vykonaní inventúry bol zistený fyzický stav zostatkov tovaru, každý jeden tovar, ktorý bol na predajni bol osobitne identifikovaný a po zadaní do počítača tento vyhodnotil celkový počet kusov chýbajúceho tovaru a rovnako ako aj jeho hodnotu a takto bol teda zistený skutočný rozdiel zostatku skutočného stavu tovaru na predajni s účtovným stavom. Keďže v počítači bola evidovaná aj nákupná cena jednotlivých výrobkov bolo možné jednoducho vyčísliť aj celkovú výšku škody z titulu chýbajúceho tovaru. Odvolací súd takto formulovanú svedeckú výpoveď považuje za logické vysvetlenie jednak spôsobu evidencie tovaru na predajni a taktiež spôsobu vykonania inventúry na základe ktorej bolo možné vyčísliť schodok predstavujúci chýbajúci tovar na predajni.
12. Odvolací súd neprihliadol k odvolacej námietke žalovaného, ktorý až v odvolacom konaní spochybňoval tvrdenie žalobcu, ako aj výpoveď svedkyne C. C. v tom, že na tejto inventúre sa ako zástupkyňa žalovaného zúčastnila aj jeho právna zástupkyňa JUDr. Lacková. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca takéto tvrdenie v konaní prezentoval opakovane v jeho písomnom podaní (č.l. 132) na pojednávaní dňa 10.3.2011 v súvislosti so svedeckou výpoveďou svedkyne C., ako aj v podaní na č.l. 277. Napriek tomu, že na pojednávaní dňa 10.3.2011 bol prítomný aj zástupca žalovaného JUDr. Polakovič, tento takéto tvrdenie, tak na tomto pojednávaní, ako aj počas celého konania pred súdom prvej inštancie nepopieral. Takéto skutkové tvrdenia je potrebné považovať za prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu, ktoré žalovaná strana pred konaním na súde prvej inštancie výslovne nepoprela a preto je potrebné ich považovať v súlade s ust. § 151 ods. 1 C.s.p. za tvrdenie nesporné. S poukazom na zásady procesnej koncentrácie sporového konania takéto tvrdenie v odvolacom konaní už predstavuje tzv. novotu v odvolacom konaní v súlade s ust. § 366 C.s.p. a žalovaný v konaní nepreukázal podmienky pre jej použitie v odvolacom konaní.
13. Odvolací súd preto považuje za pravdivé tvrdenie žalobcu, že tejto inventúry sa zúčastnila aj zástupkyňa žalovaného a za takejto situácie jej účasť a kontrola vykonanej inventúry predstavuje zároveň aj kontrolu objektívnosti jej vykonania. Zo strany uvedenej osoby totiž počas celého konania neboli vznesené žiadne výhrady voči výsledkom vykonanej inventúry. Na základe toho odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobca v konaní preukázal vznik škody z titulu chýbajúceho tovaru na predajni v hodnote 3.990,30 eur a preto vyhovujúci výrok v takejto výške, vrátane priznaného úroku z omeškania ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..
14. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcu, čo do zamietavého výroku v sume 1.192,65 eur z titulu preexpirovania časti tovaru. Vyššie popísaný spôsob vykonania inventúry a s ním súvisiaca konkrétna fyzická kontrola doby expirácie tých výrobkov, ktoré boli z tohto hľadiska rizikové možno považovať za preukázanú škodu. Žalobca totiž v konaní pripojil presný zoznam výrobkov s preexpirovanou dobou, vrátane ich podrobnej identifikácie s poukazom na to, že uvedený tovar bol vyradený a žalobca ich z predajne po vykonaní inventúry odniesol v osobitnej krabici. Vzhľadom na vyššie konštatovanú objektívnosť vykonania tejto inventúry preto odvolací súd považuje za preukázaný vznik škody aj z tohto titulu a preto v tejto časti zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 C.s.p. a žalobe do sumy 1.192,65 eur spolu s úrokom z omeškania vyhovel.
15. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcu, čo do zamietavého výroku nároku na náhradu škody a to z titulu ušlého zisku. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, tak základu ako aj výšky tohto osobitného nároku. Žalobca totiž ako zisk v konaní označil tzv. priemerný rabat, čo je však ekonomická kategória, ktorú nemožno stotožniť s ekonomickou kategóriou zisku. Pri takomto vyjadrení totiž nie sú zohľadnené všetky náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti s podnikaním preukázateľne vznikli a to z titulu napr. miezd pracovníkov, odvodov, nákladov, úhradu nájomného a pod.. Bez zohľadnenia týchto právne významných okolností preto nemožno považovať žalobcom uplatnenú sumu ako ušlý zisk. V tejto časti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku ako vecne správny potvrdil.
16. K odvolacím námietkam žalobcu, v ktorých tento uviedol, že predmetom konania je aj škoda z titulu tzv. zhabaného tovaru, resp. z titulu hodnoty zariadenia predajne (počítač, pokladňa, nábytok, software), odvolací súd udáva, že takýto nárok v konaní uplatnený nebol. Dôkazom toho je špecifikácia žaloby, ktorá sa v spise nachádza na č.l. 277.
17. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalovaného, v ktorej sa tento opakovane domáha zohľadnenia svojho tvrdenia o tom, že žalobcu opakovane, tak telefonicky ako aj písomne vyzýval na vypratanie predajne. Žalovaný totiž na takéto tvrdenia v konaní neoznačil žiadny dôkaz a v rozpore s jeho tvrdením je písomná výzva žalobcu na vydanie vecí adresovaná žalovanému dňa 28.1.2011, ktorej doručenie bolo preukázané aj fotokópiou doručenky zo dňa 1.2.2011 (č.l. 255).
18. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.. Keďže odvolací súd čiastočne menil výrok prvoinštančného rozsudku bolo je povinnosťou opätovne rozhodnúť o celých trovách konania (tak prvoinštančného ako aj odvolacieho). Vzhľadom na výsledný čiastočný úspech oboch strán v konaní odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania. Z rovnakého dôvodu zaviazal obidve strany aj k náhrade preddavkovaných trov štátu v rovnakom pomere po jednej polovici.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).