Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/74/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v spore žalobkyne: S. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. XXX/X, XXX XX Ž. - K. U., zastúpená zvoleným zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom i D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, o zaplatenie náhrady za užívanie cudzej veci, takto

rozhodol:

Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Žalobkyňa dňa 4.3.2013 podala žalobu, v ktorej žiadala, aby žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 10.800 eur, čo predstavuje náhradu za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Považský Chlmec, vedenej na X. XXXX ako pozemok parcelné číslo 253 - záhrada o výmere 90 m2, a to za kalendárne roky 2010, 2011 a 2012 a zároveň aby bol povinný platiť žalobkyni sumu 40 eur za 1 m2 za rok, čo predstavuje náhradu za užívanie totožnej nehnuteľnosti počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a aby bol povinný zaplatiť trovy konania. V žalobe uviedla, že bola spolu s S. X., L. X.X.XXXX, podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti kat. územie Považský Chlmec, vedená na správe katastra ako pozemok parcelné číslo XXX - L. Q. I. XX S., L. J. X. Č.. XXXX M. K. N. S. X. N. N. I. I. J. K. Q. Q. O.N. Č..H.. XXD/XXX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX. Ž. Z. I. I. N. - S. H. J. J. W. I. K. U., ktorá je postavená na pozemku parcelné číslo 253 vo vlastníctve žalobkyne. Miestna komunikácia prešla z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného na základe zákona č. 138/1991Zb. o majetku obcí, a to na základe protokolu o prevode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov, podľa § 14 citovaného zákona a súčasťou protokolu bol aj súpis parciel realizovaný ku dňu 1.4.1989. Pozemok - parcela registra E parcelné číslo XXX, H. N. J. I. I.U. Ž. Z. F. N. Č. K. Č.. XXXX, ktorá je uvedená v súpise parciel. Žalovaný existenciu svojho vlastníckeho práva k stavbe - miestnej komunikácii , ktorá je postavená na pozemku parcelné číslo 253 vo vlastníctve žalobkyne nikdy nepopieral. Na základe uvedeného je teda žalovaný vlastníkom stavby, ktorá je postavená na cudzom pozemku. Žalobkyňa sa opakovane snažila vysporiadať vzájomné vzťahy medzi ňou ako vlastníčkou pozemku a žalovaným ako vlastníkom stavby, ako vyplýva z listov zo dňa 12.3.2012 a 18.6.2012, v ktorých žiadala o vyplatenie primeranej náhrady, ale žalovaný nikdy nebol ochotný pristúpiť k mimosúdnemu urovnaniu. Žalobkyňa žalobu odôvodnila podľa článku 20 ods. 1,3,4 Ústavy SR, § 123, 126 ods. 1, § 100 ods. 1,2 a § 3 ods. 1 OZ. Žalobkyňa uviedla, že nemôže realizovať svoje vlastnícke právo, keďže je pozemok zastavaný stavbou vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný tento pozemok užíva bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom vysporiadané vzájomné vzťahy medzi stranami konania, a to žalobkyňou ako vlastníčkou pozemku a žalovaným ako vlastníkom stavby a takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. Z dôvodu obmedzenia vlastníckeho práva žalobkyni patrí peňažná náhrada. Táto by mala zodpovedať sume, za ktorú by mohla predmetný pozemok dať do užívania tretej osobe, resp. sumu, ktorú by žalovaný bol povinný zaplatiť za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve iného, teda tzv. obvyklé nájomné, ktoré by sa platilo v danom čase a na danom mieste za porovnateľné nehnuteľnosti. Žalobkyňa žiadala zaplatenie náhrady za užívanie za tri predchádzajúce kalendárne roky 2010, 2011 a 2012 s tým, že primeraná peňažná náhrada je 40 eur za 1 m2 za rok, čo je spolu za tri roky suma 10.800 eur a zároveň žiadala aj platbu 40 eur za 1 m2 za rok, ktorú by bol povinný platiť žalovaný od právoplatnosti rozsudku .

2/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.5.2013, doručené 16.5.2013 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že neužíva nehnuteľnosť žalobkyne bez právneho dôvodu. Nepoprel, že cez parcelu žalobkyne vedie miestna komunikácia, ktorej vlastníkom sa stal žalovaný prechodom vlastníckeho práva štátu na žalovaného, na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí , kedy v zmysle protokolu v zmysle § 14 a prílohy k protokolu - súpis parciel EN žalovaný prebral od Technických služieb mesta Žiliny okrem iného aj miestnu komunikáciu postavenú na parcele č. 2438, ktorej časť je identická s pozemkom parcela č. H. D. XXX. Zároveň ale žalovaný nemôže súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že užíva parcelu v jej vlastníctve bez právneho dôvodu, nakoľko podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 66/2009 Z.z. užíva pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré vzniklo žalovanému 1.7.2009. Z dôvodu aby nevznikali pochybnosti o tom či užíva pozemok, na základe tohto práva, podal žalovaný dňa 31.7.2012 na správe katastra žiadosť o zápis vecného bremena. Doposiaľ správa katastra zápis nevykonala. Pretože zápis má deklaratórny charakter, tak tá skutočnosť, že doposiaľ nebol vykonaný zápis, nie je prekážkou, ktorá by bránila žalovanému užívať pozemok vo vlastníctve žalobkyne.

3/ Na pojednávaní 2.10.2013 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a doplnila, že pokiaľ ide o výšku náhrady 40 eur za 1 m2 za rok, tak vychádza z vyjadrení realitných kancelárií. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, ktorý odvodzuje existenciu vecného bremena v zmysle zák.č. 66/2009 Z.z., tak žalobkyňa poukazuje na to, že na vznik tohto vecného bremena musia byť splnené dve podmienky, a to že musia prebiehať pozemkové úpravy a súčasne musí ísť o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. V danom prípade ide o čiernu stavbu, na ktorú nebolo nikdy vydané ani stavebné a ani kolaudačné rozhodnutie a stavba nie je ani zapísaná na liste vlastníctva. Pozemok parcelné číslo 253 je stále zapísaný ako záhrada a nie ako zastavaná plocha, čo je predpoklad aby mohla byť nejaká stavba postavená. Takáto čierna stavba nemôže požívať žiadnu právnu ochranu v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. . Vecné bremeno podľa tohto zákona je povinný vlastník pozemku strpieť len do vykonania pozemkových úprav. V katastrálnom území Považský Chlmec sa však vôbec nezačali pozemkové úpravy a nebol ani podaný takýto návrh a preto nie je možné zriadiť žiadne vecné bremeno zo zákona č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný teda užíva pozemok bez právneho dôvodu. Žalovaný sa dvakrát už obrátil na správu katastra so žiadosťou o zápis vecného bremena a správa katastra túto žiadosť odmietla práve z dôvodu, že v katastrálnom území neprebiehajú žiadne pozemkové úpravy. Žalovaný podal takúto žiadosť až po tom, keď žalobkyňa sa začala domáhať usporiadania vzťahov so žalovaným, a tak jeho konanie je účelové. Pokiaľ ide o námietky či celá výmera parcely č. 253 je tvorená miestnou komunikáciou, tak z grafickej identifikácie Ing. Višňovského je zrejmé, že celý tento pozemok je zastavaný cestou.

4/ Žalovaný na pojednávaní 2.10.2013 uviedol, že nie je zrejmé z čoho žalobkyňa vychádza keď tvrdí, že pre vznik vecného bremena je potrebné, aby v danom katastrálnom území prebiehali pozemkové úpravy. Zákon to vyslovene neuvádza, ale hovorí o zákonnom vecnom bremene, ktoré vzniká ku dňu účinnosti zákona. Zápis do katastra má len deklaratórny a nie konštitutívny charakter. Konanie žalovaného nie je účelové a takýchto pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami vo vlastníctve obce je veľmi veľa a v rôznych katastrálnych územiach a preto postupne žalovaný dáva návrhy na zápis vecného bremena, ale nejde o účelové konanie. Pokiaľ ide Q. K. XXX, tak žalovaný sa nevie presne vyjadriť, ale domnieva sa, že celý tento pozemok nezodpovedá len miestnej komunikácii, tak ako je predmet konania. Žalovaný nemá k dispozícii pozemok, ktorý by mohol zameniť so žalobkyňou za pozemok pod cestou.

5/ Na pojednávaní 8.10.2014 žalovaný doplnil, že ani v archíve nebolo možné zistiť kedy približne bola postavená miestna komunikácia, ktorá je predmetom konania. Táto bola postavená približne v 70.rokoch 20.storočia. Pretože to bolo v období keď stavebníkom bol Čs. štát, tak žalovaný ani nie je pasívne vecne legitimovaný v spore, pretože nezodpovedá za škody, ktoré spôsobil štát. Žalobkyňa by sa mala domáhať ochrany svojho práva podľa zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Štát vystaval komunikácie a niektoré pozemky nevysporiadal a obciam uložil povinnosť zo zákona č. 360/1990 Zb., aby zabezpečovali údržbu a opravu miestnych komunikácií a takisto im zveril do vlastníctva miestne komunikácie, ktoré už boli vybudované v zmysle zákona o majetku obcí. Nie je teda možné, aby obce na jednej strane mali zákonnú povinnosť niečo upravovať a vlastniť a na druhej strane, aby realizovanie ich zákonných povinností bolo porušením práv iného subjektu. Na základe tohto žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ by sa ale súd stotožnil s tým, že žalovaný je osobou vecne legitimovanou v spore, tak žalovanému patrí právo vecného bremena podľa zák.č. 66/2009 Z.z.. Vecné bremeno v katastri zapísané nebolo a z odpovedí katastra vyplýva, že nebola dostatočná identifikácia parciel. Žalovaný ale už po tretíkrát vyzval kataster na zapísanie vecného bremena. To, že v katastrálnom území ešte nezačali pozemkové úpravy, ako hovorí žalobkyňa, nie je podmienkou, aby bolo priznané vecné bremeno. Žalobkyňa presne nešpecifikovala čoho sa domáha a pokiaľ žiada finančnú náhradu za užívanie veci bez právneho dôvodu, tak ide o bezdôvodné obohatenie a žalovaný vznáša námietku premlčania za obdobie roku 2010 a od 1.11.2011 do 3.3.2011, a to z dôvodu že premlčacia lehota je dvojročná subjektívna a žaloba bola podaná 4.3.2011. Taktiež namieta výšku náhrady 40 eur za 1 m2 za rok, ktorá je neprimerane vysoká a namieta aj časť petitu, podľa ktorého sa žalobkyňa domáha platenia náhrady do budúcnosti. Súd nemôže zaväzovať platiť niečo do budúcnosti, keď toto užívanie v budúcnosti ešte ani nevzniklo a nie je ani zrejmé či žalovaný bude tieto parcely užívať.

6/ Na pojednávaní 15.7.2015 žalobkyňa uviedla, že nemá žiaden listinný dôkaz o zidentifikovaní nehnuteľností, a to parcely V. D. Č.. XXX - L. Q. I. XX S., L. J. X. XXXX M. K. V. U. XXXX H.. Ú. K. U. M. M. J. S. L. L. Y. K.. Žalovaný poukázal na vyjadrenie správy katastra ako odpoveď na žiadosť o zápis vecného bremena zo dňa 24.2.21014, kde samotná správa katastra spochybňuje identifikáciu parcely registra E č. 253 a časti K. V. U. Č.. XXXX. Ani žalovaný nemá dôkazy , na základe ktorých by bolo možné jednoznačne skonštatovať, že ide o identické parcely, a to pozemok vo vlastníctve žalobkyne a miestna komunikácia vo vlastníctve žalovaného.

7/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.1.2017 sa vyjadroval k povoleniam k výstavbe miestnej komunikácie Nižedvorská a k vlastníckym vzťahom právneho predchodcu žalobkyne. Na základe rokovania o vydanie stavebného povolenia pre výstavbu rodinného domu žiadateľa Františka Lišku a ďalších listín žalovaný konštatuje, že je možné ustáliť, že obecná cesta, dnes nazývaná ako Nižedvorská, existovala už v roku 1954, t.z. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon. V zmysle § 4 zák..č 66/2009 Z.z. sa predpokladá, že stavba je povolená podľa platných právnych predpisov, a teda podľa stavu v čase výstavby stavby. Na základe tohto možno konštatovať, že v čase vybudovania cesty ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 50/1976 Zb. neplatili ustanovenia tohto zákona o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí, a tak nie je možné vykladať § 4 zák.č. 66/2009 Z.z. tak, že keď sa hovorí o povolenej stavbe, že musí existovať povolenie v každom prípade. Z týchto dôvodov sa ani stavebné ani kolaudačné rozhodnutie ku komunikácii v archíve nenachádzajú. Žalovaný je toho názoru, že stavba spĺňa zákonné podmienky pre vznik vecného bremena, podľa zákona č. 66/2009 Z.z. a nie je vinou žalovaného, že nedisponuje potrebnou dokumentáciou. Zároveň žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 66/2009 Z.z. . Poukázal na to, že v čase výstavby stavby nebola ani spoločenská a ani zákonná požiadavka na to, aby každá stavba bola dokladovaná a objekty boli delimitované ex lege, a tak žalovaný nemal ani možnosť dodatočne ovplyvniť dokladovú situáciu k jednotlivým stavbám. Zároveň poukázal na zákonné vecné bremeno, podľa zákona č. 66/2009 Z.z. s tým, že vlastník sa môže priamo domáhať náhrady. Tento nárok je peňažnou pohľadávkou a ako záväzkové právo sa premlčuje. Ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorá je majetkovým právom jednorazovej povahy a premlčuje sa podľa § 100 a nasl. OZ, pričom premlčacia doba je tri roky. Právo sa mohlo vykonať prvýkrát v deň účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. , t.z. 1.7.2009 a žaloba bola doručená 4.3.2013, t.z. že právo žalobkyne už bolo premlčané, a tak žalovaný vznáša námietku premlčania. V spore stále nie je ustálené či miestna komunikácia Nižedvorská naozaj leží na celej parcele vo vlastníctve žalobkyne a žalobkyňa túto skutočnosť doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázala, pričom žalobkyňu zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Zároveň poukázala na to, že žalovaný je aj dobromyseľným užívateľom a nadobudol miestnu komunikáciu Nižedvorská na základe zákona a užíva ju od roku 1991, pričom žalobkyňa ani jej právni predchodcovia sa nedomáhali ochrany svojho práva a v čase výstavby rodinného domu vedeli a akceptovali , že na parcele existuje obecná cesta, takže možno predpokladať, že s bezplatným užívaním svojej parcely na užívanie cesty súhlasili. Na základe tohto možno konštatovať, že až do roku 2012 , kedy žalobkyňa si prvýkrát uplatnila právo na náhradu, je potrebné hľadieť na žalovaného ako na dobromyseľného užívateľa pozemku žalobkyne a keďže dobromyseľná držba trvala viac ako desať rokov, tak žalovaný podľa § 134 v spojení s § 151 n) a § 151 o) vydržal právo vecného bremena k bezodplatnému užívaniu pozemkov. Na základe tohto aj v prípade ak sa preukáže, že miestna komunikácia leží na parcele žalobkyne a súd dospeje k záveru, že žalovanému nevzniklo právo, ktoré zodpovedá zákonnému vecnému bremenu, podľa zákona č. 66/2009 Z.z., tak rozhodne nie je možné tvrdiť, že žalovaný užíva pozemok žalobkyne bez právneho dôvodu.

8/ Na pojednávaní 19.1.2017 žalobkyňa sa vyjadrila k existencie obecnej cesty v zmysle dokladov, ktoré predložil žalovaný . V tomto prípade ide o omyl v identifikácii obecnej cesty, pretože podľa žalobkyne na K. Č.. XXX takáto cesta neexistovala. Obecná cesta podľa vyjadrenia žalovaného je iná stará cesta, ktorá slúžila obyvateľom obce na prístup k svojim pozemkom popod horu a ide o cestu, ktorá je vedená z druhej strany rodinného domu, takže nejde o cestu, ktorá je predmetom konania. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v čase výstavby cesty nebola spoločenská ani zákonná požiadavka na to, aby každá stavba bola aj dokladovo vysporiadaná, tak ako to vyžaduje dnešná legislatíva. Podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. musia byť jednoznačne splnené podmienky tam uvedené, aby došlo k vzniku vecného bremena a jednou z týchto podmienok je, že stavba musí byť povolená podľa platných právnych predpisov. Aj pokiaľ by cesta vznikla ešte pred účinnosťou stavebného zákona, tak tu boli staršie právne predpisy, ktoré upravovali postupy pri výstavbe stavieb. Predmetná cesta bola postavená niekedy začiatkom 70.rokov, a to bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia alebo súhlasu vlastníkov pozemku, a tak nemôžu byť splnené podmienky existencie vecného bremena. Taktiež žalobkyňa nesúhlasí ani so vznesenou námietkou premlčania, pretože k bezdôvodnému obohateniu dochádza každý deň a od každého takéhoto dňa treba počítať začiatok premlčacej lehoty, lebo každý takýto deň je dňom , kedy sa mohlo právo uplatniť prvýkrát. Žalobkyňa nesúhlasí ani s tým, že k vzniku vecného bremena mohlo dôjsť na základe vydržania. Na vydržanie musia byť splnené zákonné podmienky a v tomto prípade nebol ani len tvrdený právny titul, na základe ktorého by bolo možné odvodzovať vydržanie vecného bremena žalovaným. Takýto právny titul môže byť aj neplatný, prípadne môže ísť aj o ústnu dohodu alebo dohodu v inej forme, ale toto konanie doposiaľ preukázané nebolo. Žalovaný sa nemôže odvolávať na to, že bol dobromyseľný v tom, že v rámci postúpenia miestnej komunikácie zo strany štátu sa domnieval, že všetko je v poriadku. Miestna komunikácia ani nie je zapísaná na liste vlastníctva. Ak by žalobkyňa aj pripustila teóriu existencie vecného bremena, tak v zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy vyvlastnenie alebo iné obmedzenie vlastníckeho práva môže byť iba vo verejnom záujme, v nevyhnutnom prípade a vždy za odplatu a teda súd môže alebo má právo na vlastné právne posúdenie a ak by vyhodnotil, že skutočne vecné bremeno vzniklo, tak by bolo namieste pretransformovať právo na odplatu z bezdôvodného obohatenia na právo za odplatu za užívanie nehnuteľností na základe vecného bremena.

9/ Žalovaný na pojednávaní 19.1.2017 uviedol, že pokiaľ ide o jeho vyjadrenie, tak toto sa netýkalo starej cesty pod horou a ide o poľnú cestu, ale ide o obecnú cestu, tak ako je predmet konania. Zároveň poukázal na to, že doposiaľ nebolo jednoznačne zistené akú časť pozemku žalobkyne skutočne užíva žalovaný .

10/ Na pojednávaní 12.12.2018 v záverečnom vyjadrení žalobkyňa zotrvala na žalobe s tým, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že na K. D. H. XXX H.. Ú. K. U. je vedená cesta v správe a vlastníctve žalovaného. Cesta, ktorá sa na parcele nachádza a je vo vlastníctve žalovaného, je tam postavená neoprávnene a v konaní ani nebolo preukázané, že by bolo vydané stavebné povolenie alebo iný právny akt, ktorým by bola cesta zlegalizovaná . Na základe tohto ani nemohlo dôjsť k vzniku zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. alebo k inej skutočnosti, ktorá by zakladala právo žalovaného parcelu užívať. Nárok žalobkyne je daný a výška bezdôvodného obohatenia by mala byť stanovená znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o právny názor súdu, tak žalobkyňa kategoricky odmieta akékoľvek konanie, ktoré by mohlo viesť k zriadeniu vecného bremena. Napriek tomu mala záujem situáciu riešiť a žalovanému navrhla prevod vlastníctva parcely Č.. XXX na žalovaného, ale nedošlo tu k dohode. Žalobkyňa sama môže rozhodovať akým spôsobom bude chrániť svoj majetok a pokiaľ jej vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie, tak tento nemôže byť podmieňovaný akýmkoľvek iným konaním, ktoré by mala iniciovať. V danom prípade bezprávny stav vyvolal predchodca žalovaného a nie žalobkyňa. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žalobkyňa žiadala žalobe vyhovieť.

11/ Na pojednávaní 12.12.2018 žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zotrval na svojich argumentoch s tým, že poukázal na právnu úpravu - zákon č. 66/2009 Z.z. a v zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 4 vo vzťahu k vzniku vecného bremena nie je nič uvedené o povinnosti existencie pozemkových úprav či povolení stavby, v zmysle súčasnej právnej úpravy. Dôvodová správa hovorí o tom, že vecné bremeno vzniká zo zákona a jeho zápis má len deklaratórny účinok. Práve tento druh vzniku vecného bremena upravuje práva obce na pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb. Rovnako sa žalovaný pridržiava aj námietky premlčania či už vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu alebo aj k právu na náhradu za zriadenie vecného bremena a taktiež zotrváva na argumentoch ohľadne vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. K návrhu na prevod nehnuteľností uviedol, že pre žalovaného je neakceptovateľné aby sa pozemok v súčasnej dobe ohodnocoval ako keby tam cesta nebola, pretože táto, ako tvrdí žalobkyňa, je už postavená od začiatku 70.rokov. Na základe tohto žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

12/ Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov - I. L. X. XXXX, Q. Q. O. XXD/XXX/XXXX, protokolu o prevode vlastníctva so súpisom parciel, žiadosti o úhradu , listu, výzvy na poskytnutie náhrady, žiadosti o zápis vecného bremena, odpovede na výzvu, vyjadrenia správy katastra, vyjadrenia Okresného úradu Žilina, znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

13/ Podľa výpisu z X. XXXX H.. Ú. K. U. G. L., Ž. Z. L. K. V. D. K. Č. XXX - L.E. Q. I. XX S. M. M. I. Z. L. Ž. , K. X/XX, Y. J. O. XXXX/XX M. K. XX/XX, Y. J. Q. Q. O. XXD/XXX/XXXX.

14/ Podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. XXD/XXX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX I. O. I. K. K.Č. S. X. V.. S. , L. X.X.XXXX, G. L., Ž. O. W. O., K. H. Z. K. U. O. W. I. G. F. Q. S.V. S. V.. X., J.. XX.X.XXXX. S. M. N. J. J. H.. Ú. K. U. , K. XX/XX D. H. K. Č.. XXX - L. Q. I. XX S., L. J. X. XXXX.

15/ Podľa protokolu o prevode vlastníctva vecí, postúpenie majetkových práv a záväzkov, v zmysle § 14 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí bolo zistené, že odovzdávajúci sú Technické služby mesta Žiliny a nástupný orgán je Mesto Žilina a sú uvedené nehnuteľnosti H.. Ú. K. U., K. K. N. K. D.. K. N. K. Z. W. K. XXXX Q. I. X.XXX S. M. S. H. J.Ž..

16/ Podľa predložených listov bolo zistené, že žalobkyňa vyzývala žalovaného o vyplatenie náhrady, prípadne uzavretie nájomnej zmluvy listami zo dňa 12.3.2012 , 18.6.2012, 20.12.2012 a 21.1.2013. Podľa odpovede žalovaného zo dňa 8.1.2013 žalovaný oznámil, že požiadal o zápis zákonného vecného bremena k nehnuteľnosti a poukázal na § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. .

17/ Podľa žiadosti o zápis vecného bremena zo dňa 19.7.2012 žalovaný adresoval list Správe katastra Žilina so žiadosťou o zápis vecného bremena v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. na pozemkovú nehnuteľnosť K. Č.. H. D. XXX H.. Ú. K. U., I. J. X. XXXX , H. Z. F. N. Č.Q. K. H. U. XXXX - L. S. H., H. Z. I. S. Ž. M. W. J. I. S. Č. Ž. - K. U..

18/ Podľa žiadosti zo dňa 7.3.2013 žalovaný adresoval Správe katastra Žilina opätovnú žiadosť o prehodnotenie celej veci a o zápis vecného bremena, ako bolo požiadané v žiadostiach zo dňa 1.2.2012, 10.2.2012 a 19.7.2012.

19/ Podľa žiadosti zo dňa 24.2.2014 žalovaný adresoval list Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor kde uviedol, že už po tretíkrát si dovoľuje požiadať o zápis vecného bremena , tak ako žiadal v žiadosti zo dňa 19.7.2012, nakoľko z priloženej grafickej identifikácie vyhotovenej Ing. Ľubošom Višňovským je zrejmé, že parcela registra D. Č.. XXX , L. J. X. XXXX Z. F. N. Č. K. V. U. Č.. XXXX H.. Ú. K. U.. L. K. K. Q. K. I. I. M. N. K. L. O. X.XX.XXXX.

20/ Podľa vyjadrenia Správy katastra Žilina, adresované žalovanému zo dňa 21.2.2013, sa konštatuje, že podľa dikcie príslušných ustanovení zákona a sú citované § 2 ods. 1,2 a § 4 ods. 1,2 zák.č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že vlastník stavby môže usporiadať vzťahy s vlastníkom pozemku tak, že môže uzatvoriť zámennú zmluvu alebo zriadiť vecné bremeno, avšak len do vykonania pozemkových úprav. Vzhľadom k tomu, že v kat. území Považský Chlmec nezačali, resp. nebol podaný návrh na začatie a ani neprebiehajú pozemkové úpravy, nie je možné zriadiť vecné bremeno v súlade s § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. a správa katastra nevykoná zápis daného vecného bremena.

21/ Podľa vyjadrenia Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, adresované žalovanému, zo dňa 17.2.2014 bolo zistené, že okresný úrad oznámil, že nevykoná zápis predmetného vecného bremena na parcelu V. D. Č.. XXX M. W., Ž. J. Z. S. N. N., Ž. K. V. D. Č.. XXX, L. J. X. XXXX Z. F. s časťou parcely V. U. Č.. XXXX H.. Ú. K. U..

22/ Podľa vyjadrenia Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, na žiadosť Okresného súdu Žilina vo veci oznámenia, či K. V. D. H. Č.. XXX, L. J. X. XXXX H.. Ú. K. U. Z. F. N. Č. K. V. U. H. Č.. XXXX H.. Ú. K. U. , okresný Ú. Q., Ž. I. K. H. K. U. H. Č.. XXXX J. Z. D. J. X. I.. V kat. území Považský Chlmec sa nevyhotovujú písomné identifikácie parciel, nakoľko bolo do katastra nehnuteľností zapísané rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov a teda vlastnícke práva k pozemkom určeného operátu sú evidované v celosti v LV . Tunajší odbor vyhotovil grafickú identifikáciu parcely, v ktorej je zobrazené grafické znázornenie parcely právneho stavu , a to parcely registra D. H. Č.. XXX M. K. I. H. S., M. Y. K. V. U. H. Č.. XXXX. A. F. Z. X. F. M. K. L. J. Z. L. M. Z. L. Č. Č.. J. Q. E. K. V. D. H. Č.. XXX alebo na majetkovo - právne vysporiadanie parcely registra U. H. Č.. XXXX je potrebné vyhotoviť geometrický plán a zároveň bola pripojená grafická identifikácia parcely.

23/ Podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku č. 24/2018 zo dňa 30.8.2018, na otázku aká veľká časť parcely H. D. Č.. XXX tvorí miestna komunikácia v zmysle definície podľa 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. znalec konštatuje, že miestna komunikácia zaberá celú parcelu D. H. XXX Q. I. XX S. I. H.. Ú. K. U..

24/ Podľa § 451 ods. 1,2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi .

25/ Žalobkyňa podala žalobu, v ktorej sa domáhala aby žalovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatil sumu za rok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku , a to všetko ako náhradu za užívanie XX.XXX eur L. H. V. XXXX, XXXX M. XXXX M. Ď. N. XX eur L. X S.J. H.. Ú. K. U., pozemok K. Č. XXX - L. Q. I. XX S., L. J. X. Č.. XXXX N. tým, že žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu . Žalobkyňa žalobu odôvodnila tak, že žalovaný je výlučným vlastníkom miestnej komunikácie J. W. J. I. K.N. U., H. Z. K. J. K. K. Č. XXX a žalovanému nevzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. a nie je ani iný titul, na základe ktorého by žalovaný mal právo parcelu užívať. Medzi stranami konania nebola uzavretá žiadna zmluva. Na základe znaleckého dokazovania znalec Ing. Jozef Polka konštatoval, že miestna komunikácia zaberá celú K. D. H. XXX Q. I. XX S., H.. Ú. K. U..

26/ Súd žalobu zamietol s poukázaním na § 3 ods. 1 z dôvodu, že výkon práva žalobkyne , tak ako je vymedzený predmet konania, je v rozpore s dobrými mravmi.

27/ Principiálnou povinnosťou súdu pri zistení porušenia subjektívneho práva je vytvoriť svojim rozhodnutím stav právnej istoty, ktorý obmedzí, resp. vylúči ďalšie spory medzi účastníkmi. Úlohou súdu je rozhodovať spory a vytvárať pevný základ pre vzťahy účastníkov do budúcnosti. Neprípustné z vymedzeného pohľadu, ktorého regulatívnym rámcom je § 3 je udržiavanie existencie protiprávneho stavu. V prejednávanej veci sa javí, že aj žalobkyňou uplatnený nárok vykazuje takáto nežiaduce charakteristiky, t.z. podporuje len udržiavanie protiprávneho stavu na dotknutom pozemku, o ktorom žalobkyňa uvádza, že k nemu nemôže vykonávať vlastnícke právo, čo je nepochybne protiprávny stav, ale nevynakladá žiadnu snahu na to, aby tomu tak nebolo. Stav vlastníckeho práva žalobkyne je taký, že tretia osoba porušila primárnu povinnosť, a to nezasahovať do vlastníckeho práva žalobkyne , ale žalobkyňa sa s týmto stavom zrejme uspokojila a dovodzuje z jeho existencie len právo na zodpovednostné peňažné nároky, ktoré vznikli porušením primárnej povinnsoti. Žalobkyňa z existencie predmetného zásahu nevyvodzuje to, čo by opodstatnene mala vyvodzovať a preto ňou uplatnený nárok nesmeruje k odstráneniu existencie a účinkov protiprávneho stavu, ale obmedzuje uplatnenie svojich práv na sekundárne následky ( bezdôvodné obohatenie a udržiavanie protiprávneho stavu). Žiaduci postup, ktorý by najrýchlejšie smeroval k ukončeniu protiprávneho stavu prostredníctvom súdnej žaloby pritom vyplýva z objektívneho práva, konkrétne z ustanovenia § 135 c) OZ, t.z. riešenie konfliktu dvoch práv vlastniť majetok ( právo vlastníka stavby na cudzom pozemku a právo vlastníka tohto pozemku), kde aktivitu z dôvodu výlučnej aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby zákonodarca presunul práve a len na vlastníka pozemku, čo je v tejto veci žalobkyňa . Napokon platí, že pokiaľ by žalobkyňa popri tom uplatnila aj ďalšie sekundárne nároky, ktoré vyplývajú z ujmy na jej vlastníckom práve počas existencie protiprávneho stavu, tak voči tomuto už nemožno mať žiadne námietky.

28/ Možno teda zhrnúť, že nie je úlohou súdu vyvodzovať následky z porušenia práva bez toho, aby zároveň jeho rozhodnutím nedošlo k odstráneniu protiprávneho stavu a k nastoleniu stavu právnej istoty. Situácia, kedy vlastník pozemku uplatňuje len zodpovednostné sekundárne nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní veci bez toho, aby sa zároveň primárne domáhal odstránenia protiprávneho stavu nevyhnutne vedie v rozpore s dobrými mravmi k stavu generovania ďalších súdnych sporov ( o takýchto stále vznikajúcich sekundárnych nárokoch) bez toho, aby mohlo dôjsť k definitívnemu vyriešeniu tohto stavu. V prípade existencie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je nevyhnutné, aby vlastník pozemku vyvodil z týchto skutkových okolností primárne svoje právo spôsobom vymedzeným v § 135 c) a sekundárne nároky, vzniknuté porušením primárnej povinnosti treťou osobou, môže uplatňovať v zásade popri tomto spôsobe. Len v konaní o takto uplatňovanom nároku vlastníkom pozemku môže súd posúdiť všetky skutkové okolnosti vyplývajúce na nápravu protiprávneho stavu a dosiahnutie stavu definitívneho vyriešenia sporu medzi účastníkmi ( odseky 27, 28 - podľa uznesenia KS v Žiline 10Co/412/2015-83 zo dňa 29.1.2016).

29/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, pretože žalobkyňa sa domáhala len sekundárnych nárokov, a to vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemku, ktorého je vlastníčkou zo strany žalovaného a takýto výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi , podľa § 3 OZ, tak súd žalobu aj bez doplnenia dokazovania na základe týchto dôvodov v celom rozsahu zamietol.

30/ Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31/ Žalovaný mal vo veci plný úspech, a tak podľa citovaného ustanovenia súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.