Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcov: 1/ S. N., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, N. K. a 2/ L. Š., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, N. K., obe právne zastúpené: Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, Zimná 59, Spišská Nová Ves, IČO: 42 106 885, proti žalovaným: 1/ F.. S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX/A, H., právne zast. Advokátskou kanceláriou Ž&Ž LEGAL, s.r.o., Okružná 65, Poprad, IČO: 51 242 095 a 2/ K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/ XX, G., v konaní o určenie predmetu dedičstva, takto

rozhodol:

I. Určuje, že nehnuteľnosti pozemky parcely "E" zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Spišské Podhradie a to : parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2, patria do dedičstva po neb. Š. N.Á., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX.

II. Žalobkyne 1, 2 majú nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovaným 1, 2. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 9.5.2017 podali žalobkyne na tunajší súd žalobu v ktorej žiadali aby súd určil, že nehnuteľnosti a to pozemky parcely "E" zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Spišské Podhradie parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2 patria do dedičstva po neb. Š. N., zomr. X.XX.XXXX.

2. V žalobe uviedli, že neb. Š.Y. N. bol manželom žalobkyne v 1. rade a otcom žalobkyne v 2. rade a žalovaných v 1. a v 2. rade. Tento bol vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Spišské Podhradie, označených ako parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX bez uvedenia výmer, ktoré nadobudol v 1/2 rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. D 974/76 zo dňa 23.11.1976 dedením po svojej matke Ž. N.Č. a v 1/2 darovacou zmluvou vo forme notárskej zápisnice N 106/77 zo dňa 18.2.1977 od svojho otca Š. N.. Predmetné nehnuteľnosti tvoria časť dvora prislúchajúceho k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorý bol rovnako vo výlučnom vlastníctve nebohého spolu s parcelami C-KN č. XXX/X a XXX/ X. Pôvodné pozemno-knižné parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, dnes označené ako parcely E- KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2 tvoria majetkovú podstatu pozemku parcely C- KN č. XXX/X a sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Spišské Podhradie. Žalobkyňa v 2. rade žiadala dňa 7.12.2016 o prešetrenie skutočností prečo sú sporné pozemky v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Spišské Podhradie evidované ako pozemky vo výlučnom vlastníctve M. I.. Tento nemal byť ich vlastníkom, mali patriť do dedičstva po neb. Š. N.. Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor vo svojej písomnej informácii zo dňa 18.1.2017 odpovedal, že vlastníkom parciel má byť Š. N. v podiele 1/1 a že sporné parcely sú evidované na M. I. iba v dôsledku administratívnej chyby pri schválení registra obnovenej evidencie pôdy. Potvrdil, že parcely registra E-KN č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/ X zodpovedajú parcele registra C-KN č. XXX/X zobrazenej na katastrálnej mape. Parcela registra C- KN č. XXX/X zodpovedá bývalým pozemno-knižným parcelám mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Jedná sa teda o duplicitné vlastníctvo. Následne bol M. I. vyzvaný aby nehnuteľnosti vydal s tým, že vlastníkom je iba na základe administratívnej chyby, pričom k výzve bola pripojená fotokópia informácie od Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru. Menovaný zásielku prebral dňa 3.3.2017, avšak na výzvu nereagoval. Dňa 1.5.2017 sa na sporné parcely dostavil žalovaný v 1. rade s tým, že ich výlučným vlastníkom je on, agresívne sa domáhal, aby sporné parcely vypratali a prestali užívať. Následne zistili, že podľa LV č. XXXX je skutočne výlučným vlastníkom sporných parciel žalovaný v 1. rade. Vzhľadom k tomu, že vlastníkom sporných parciel bol bez akýchkoľvek pochybností neb. Š. N. a zápis M. I. bol vykonaný iba v dôsledku administratívnej chyby žiadali, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby. Považovali za absolútne neplatné právne úkony ktorým bolo odňaté vlastníctvo pôvodnému vlastníkovi a následne i kúpnu zmluvu ktorou boli nehnuteľnosti prevedené na žalovaného v 1. rade. Nikto z rodiny M. I. sporné parcely neužíval, nestaral sa o nich, neprejavoval o ne záujem, neplatil dane. Naliehavý právny záujem odôvodnili tým, že iba rozhodnutím súdu možno napraviť protiprávny stav vzniknutý administratívnou chybou. Ďalej konštatovali, že v zmysle zásady nemo plus iuris nie je možné aby M. I. bez relevantného nadobúdacieho titulu nadobudol sporné nehnuteľnosti vzhľadom k tomu, že minimálne on mal o existencii administratívnej chyby presnú vedomosť. Zároveň žiadali o vydanie neodkladného opatrenia.

3. Uznesením 11C/33/2017-21 zo dňa 30.5.2017 bol návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 20.7.2017 konštatoval, že on ako jeden z dedičov po neb. Š. N. dedil jeho majetok a právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve bolo dedičské konanie v roku 2003 ukončené. Dňa 7.3.2017 uzatvoril kúpnu zmluvu s M. I. pričom jej predmetom boli parcely registra E č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Spišské Podhradie. Súdna prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďže predmet dedičstva tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti partia poručiteľovi v spore o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec ide po posúdenie či bol poručiteľ v deň svojej smrti jej vlastníkom. Navrhované určenie sa viaže ku dňu smrti poručiteľa a teda posudzuje sa podľa stavu aký tu v okamihu smrti bol. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2010 sp.zn. 3 Cdo/154/2010. V čase smrti poručiteľa žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a rovnako ako poručiteľ bol k tomuto momentu ich vlastníkom M. I.. On teda nie je oprávnený a ani nemá vedomosť o tom, na základe akých skutočností sa má posúdiť vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam. Nie je teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a teda nespĺňa podmienky pasívnej legitimácie v spore. Ďalej skonštatoval, že kúpnu zmluvu predmetom ktorej sú dotknuté nehnuteľnosti uzatváral dobromyseľne, nemal a ani nemohol mať vedomosť o ich duplicitnom vlastníctve. Nie je v kontakte so žalobcami, títo ho neupovedomili, žeby nedošlo k prejednaniu všetkého majetku po poručiteľovi. Tvrdenie o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy považoval za účelové a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.3.2016 sp.zn. I. ÚS 549/2015. Aj v prípade, žeby súd uznal žalobcov nárok, rozsudok má len deklaratórnu povahu, teda potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa a týmto rozhodnutím sa teda nezakladajú žalobcom voči nemu žiadne práva.

5. Žalobcovia v replike zo dňa 11.9.2017 konštatovali, že námietku žalovaného v 1. rade o tom, že konanie o určenie nehnuteľností do dedičstva je prípustné iba ak poručiteľ v čase smrti vlastnil nehnuteľnosti považujú za irelevantnú, pretože v takomto prípade by postačovalo dodatočné prejednanie dedičstva. Namietali dobromyseľnosť žalovaného v 1. rade pri nadobudnutí vlastníckeho práva kúpnou zmluvou datovanou dňa 7.3.2017, pretože žalovaný v 1. rade vedel, že pri pozemkoch je postavený ich rodičovský dom, sporné pozemky tvoria časť dvora a sú dlhodobo využívané s rodičovským rodinným domom. Mal presnú vedomosť o tom, že pozemky vždy patrili Š. N.. M. I. potom čo mu bol doručený list na mimosúdne vyriešenie veci spolu s odborným stanoviskom správy katastra namiesto seriózneho vyporiadania veci uzatvoril kúpnu zmluvu datovanú dňom 7.3.2017. Mal o spornosti jeho vlastníctva preukázateľnú vedomosť, vedel o duplicitnom vlastníctve a tak na rýchlo vyhotovil kúpnu zmluvu.

6. Žalovaný v 1. rade v duplike zo dňa 9.11.2017 zdôraznil, že kúpnu zmluvu uzatvoril dobromyseľne, nemal a ani nemohol mať vedomosť o duplicitnom vlastníctve. Osvedčenie o dedičstve po neb. Š. N. nadobudlo právoplatnosť 8.3.2003 a od tejto doby mal za to, že predmetné nehnuteľnosti nepatrili do vlastníctva jeho nebohého otca. So žalobcami nie je v kontakte cca 5 rokov, takže nemal vedomosť o tom, že títo nadobudli podozrenie o skutočnosti, že nedošlo k prejednaniu všetkého majetku poručiteľa.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade, žalovaných 1, 2, svedkov E. G., I. A., M. I., oboznámil sa s obsahom rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi sp.zn. D 974/76 zo dňa 23.11.1976, darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 106/77 Nz 109/77 zo dňa 18.2.1977, snímkou z katastrálnej mapy týkajúcou sa sporných parciel, žiadosťou o prešetrenie a o sprístupnenie listín zo dňa 7.12.2016, informáciou od Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru zo dňa 18.1.2017, výpisom z LV č. XXXX k.ú. Spišské Podhradie, Výzvou na zjednanie nápravy zo dňa 22.2.2016 s poštovným podacím hárkom a dokladom o doručení, výpisom z LV č. XXXX k.ú. Spišské Podhradie, fotodokumentáciou nehnuteľností, správou od Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru zo dňa 2.11.2017 spolu s protokolom o zápise poznámky na list vlastníctva zo dňa 4.5.2017, obsahom spisu Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru V 253/17 a to návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 8.3.2017, kúpnou zmluvou zo dňa 7.3.2017 a rozhodnutím zo dňa 4.4.2017 vrátane doručeniek svedčiacich o jeho doručení, obsahom dedičského spisu Okresného súdu Poprad 11D/823/2002 predovšetkým osvedčením o dedičstve 11D/823/2002, 4 D not 307/02-16 zo dňa 20.2.2002 ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa v 2. rade L. Š. uviedla, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré jej nebohý otec zdedil ešte po svojom otcovi boli stále súčasťou pozemku k rodinnému domu. V roku 2015 začal jej brat - žalovaný v 1. rade niečo riešiť s pánom I., tak sa matka dotazovala, čo to stále spolu riešia. Oni sa o tom, že žalovaný v 1. rade oslovil p. I. dozvedeli od jeho manželky, ktorá komunikovala s mamou. Vtedy si uvedomili, že niečo nie je v poriadku, navštívili kataster, oslovili pána G. a zistili, že došlo k administratívnej chybe, preto sa snažili vec riešiť. Podiel na dedičstve po otcovi zdedili každý po 1/4-tine, teda matka a oni traja súrodenci. Matka svoju štvrtinu previedla na ňu s tým, že ju dochová. Dvakrát v roku 2017 vyvolal žalovaný v 1. rade ohľadom pozemku incident, volali dokonca aj políciu, avšak záznam spísaný nebol. Prvýkrát začal vykopávať bráničku, druhýkrát začal kolíkovať pozemok. Za rodičovským domom sa nachádza malý dvor, potom záhrada, ktorá je od zvyšnej časti pozemku oddelená múrikom. Aj túto zvyšnú časť záhrady vždy užívali rodičia, sadili tam, pestovali si zeleninu, po úrodu si chodil vždy aj žalovaný v 1. rade. Na pozemky sa dá dostať spredu cez dom a potom zozadu kde je malá bránička. Nie je tam však príjazdová cesta, dá sa tam dostať po poli smerom od hradu. V tom rodinnom dome vyrastali všetci traja súrodenci.

9. Žalovaný v 1. rade F.. S. N. konštatoval, že nie je pravdou to, čo tvrdí žalobkyňa v 2. rade, žeby sa o tom, že pozemky sú napísané na pána I. dozvedeli až v roku 2015. On sám im po dedičskom konaní po otcovi oznámil, že je potrebné pozemky za domom vyporiadať. Žalobkyne povedali, že oni nič riešiť nebudú, ak chce, má vec vybaviť a vyporiadať on. On sa začal o pozemky zaujímať v roku 2016. Na pozemky nebol založený list vlastníctva, pretože ide o pozemky parcely registra "E". Po ROEP-ke sa na liste vlastníctva sporných pozemkov objavil pán I. ml., preto s ním začal konať za účelom vysporiadania vlastníckeho práva k nim. Ide o pozemky nachádzajúce sa za rodinným domom, ktoré užívajú matka a sestra, teda žalobkyne. V čase, keď v rodinnom dome vyrastal ako dieťa ich užíval a obhospodaroval jeho dedo. Tvrdil, že nevie kto je pán I., tento nie je a ani nikdy nebol ich susedom, následne konštatoval, že je to priateľ ich rodiny resp. že ich rodiny sa priatelili, nikdy však neboli susedmi.

10. Žalovaný v 2. rade K. N. uviedol, že nikdy nemal o pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu záujem. Nechcel vstupovať do sporu, ktorý sa medzi ostatnými súrodencami vedie z úplne iných dôvodov. Má vlastný život, dlhodobo žije v Bardejove. Vedel sa vyjadriť iba k tomu, čo bolo do 19-teho roku jeho veku, pretože potom z rodičovského domu odišiel. Ich rodina užívala za rodinným domom celý pozemok až ku poľu, ale nevedel ako to bolo papierovo vysporiadané. Keď bol malý, mal tam svoje záhony, kvety, ovocné stromy jeho dedo, potom sa o to staral jeho otec. 11. Svedkyňa E. G., sestra žalobkyne v 1. rade a teta žalobkyne v 2. rade a žalovaných v 3. a 4. rade uviedla, že od roku 1960 kedy sa jej sestra vydala žila v rodinnom dome s manželom, ktorý užívali spolu so záhradou. Odkedy sestru navštevovala to bolo na pozemku usporiadané tak, že za rodinným domom boli chlievy, lebo sestra chovala, potom bola menšia záhrada oddelená od zvyšnej časti múrikom. Na túto časť sa vchádzalo bránkou, cez stred pozemku išiel chodník, po oboch stranách boli vysadené ovocné kry a sestra tam pestovala zemiaky, zeleninu, kvety. Konštatovala, že nevie kde žalovaní vyrastali, keď si na toto nepamätajú. Ona tam spočiatku chodila častejšie, potom keď chodila do roboty, tak to bolo menej a teraz keď je na dôchodku sa opäť so sestrou navštevujú častejšie. Bola prítomná aj pri incidente, ktorý sa stal v sobotu v máji 2017, keď žalovaný v 1. rade na mamu kričal, že je cigánka z Dobrej Vôle. Dodala, že keď je ona cigánka, tak on je cigánkin syn. Konštatovala, že nevie prečo to on robí, či za to, že sa o neho matka starala, vychovala ho, tento stres jej spôsobuje zdravotné problémy.

12. Svedok I. A. konštatoval, že je susedom sporových strán. Od S. N. vedel, že žalovaná strana odkúpila časť pozemku, ktorý nebol vo vlastníctve žalujúcej strany. So žalovanou stranou susedí so záhradou, je jeho susedom ak sa pozerá na východ, teda od domu smerom na záhradu po ľavej strane, pričom vlastní i rodinný dom, ktorý je zapísaný na jednej parcele a na druhej parcele má zapísanú záhradu. Takto to v celku kúpil od predchádzajúceho vlastníka. V dome bývam asi 10 rokov, celú komplet záhradu vrátane rodinného domu užívala žalujúca strana. Žalovaný v 1. rade sa v rodičovskom dome v poslednom období neobjavoval, naposledy ho tam videl asi pred 3, 4 rokmi aj to len pred dverami.

13. Svedok M. I. konštatoval, že v minulosti sa ich rodičia navzájom poznali, aj oni sa poznali ako deti. On sa o predmete tohto sporu dozvedel už skôr, keďže už v minulosti pán S. N. oslovil jeho otca s tým, že chcel odkúpiť pozemky v lokalite Spišské Podhradie niekde pod Spišským hradom. Následne po otcovej smrti tieto pozemky zdedil on, takže menovaný oslovil jeho. On mu tieto pozemky odpredal, pretože v Spišskom Podhradí nežije. Nevedel kde sa v teréne presne tieto pozemky nachádzajú. Nepamätal sa, kedy bola kúpna zmluva so žalovaným v 1. rade uzavretá. Dostal listovú zásielku od právneho zástupcu žalobkýň, avšak bolo to už dávno, jej obsah si už nepamätal. Nešlo však o kúpu. Nepamätal sa či list od právneho zástupcu obdŕžal pred uzavretím zmluvy alebo po jej zavretí. V tejto súvislosti bol i ako obvinený vypočúvaný na kriminálke v Kežmarku, čo sa ho dotklo. On na listovú zásielku nereagoval preto, že bol s pánom S. N. dohodnutý, potreboval si to odobriť ešte v rodine, so sestrami a potom uzavreli zmluvu. O vzťahoch v rodine pána S. nevedel, so zmluvou prišiel S. N. a pozemok mu predal za 1.500,- Eur. Rokovania medzi ním a S. N. prebehli v zime, nevedel však či to bol január 2016 alebo až december 2016, presne si už toto obdobie nepamätal. Kedy žalovaný v 1. rade oslovil jeho otca nevedel uviesť, keďže nežije v Spišskom Podhradí. Jeho žalovaný v 1. rade informoval, že má záujem odkúpiť pozemok preto, že tento je niekde kde on býva, vzadu za záhradami.

14. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi, sp. zn. D 974/76 zo dňa 23.11.1976 súd zistil, že nehnuteľnosti a to polovicu domu s dvorom a so záhradou zapísané vo vložke číslo XXXX, k.ú. Spišské Podhradie a to parcelu č. XXX, D. XX, Č.. XXX, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX D. neidentické po poručiteľke neb. Ž. N. dedil jej syn Š. N., nar. XX.X.XXXX.

15. Z darovacej zmluvy spísanou vo forme notárskej zápisnice N 106/77 Nz 109/77 zo dňa 18.2.1977 súd zistil, že Š. N., nar. XX.X.XXXX ako darca daroval Š. N., nar. XX.X.XXXX ako obdarovanému svoju polovicu domu s dvorom zapísané vo vložke číslo XXXX, k.ú. Spišské Podhradie a to parcelu č. XXX, D. XX, Č.. XXX, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX D. neidentické.

16. Z osvedčenia o dedičstve po neb. Š. N. sp. zn. 11D/823/2002, 4 D not 307/02-16 zo dňa 20.2.2002 súd zistil, že nehnuteľností v k.ú. Spišské Podhradie zapísané na LV. č. XXX a to dom, súp. č. XXX a parc. č. XXX/X a XXX/X nadobudli manželka poručiteľa (žalobkyňa 1) a jeho tri deti (žalobkyňa 2 a žalovaní 1, 2) každý v podiele 1/4-tina.

17. Zo žiadosti o prešetrenie a o sprístupnenie listín zo dňa 7.12.2016 adresovanej Okresného úradu Levoča, katastrálnemu odboru súd zistil, že žalobkyňa v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala ako dedička po neb. Š. N., nar. XX.X.XXXX o prešetrenie nadobúdacieho titulu M. I. k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Spišské. Podhradie. V tejto žiadosti bolo uvedené, že rodinný dom súp. č. XXX a domové parcely C-KN č. XXX/X a XXX/X bol predmetom dedičstva po nebohom, dvor, ktorý je predmetom užívania spolu s domom je tvorený i parcelou C-KN č. XXX/X, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva a ktorej podstata je tvorená parcelami registra E č. XXXX/X, XXXX/ X a XXXX/X zapísané na LV č. XXXX.

18. Z LV č. XXXX v k.ú. Spišské Podhradie zo dňa 17.2.2017 súd zistil, že ako výlučný vlastník parcely E- KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2 bol evidovaný M. I..

19. Z informácie od Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru zo dňa 18.1.2017 súd zistil, že tento úrad prešetril podnet žalobkyne v 2. rade a zistil, že právny predchodca L. Š. Š. N., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX na základe právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. D 974/76 a darovacej zmluvy N 106/77 registrovanej Štátnym notárstvom pod č. RI 67/77 nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľností pôvodne zapísané v pozemkovo-knižnej vložke č. 2119, k.ú. Spišské Podhradie a to do s.č. XXX postavený na pozemku parcela EN č. XX (mpč.XXX) a pozemky EN č. XX (mpč.XXX), mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (všetky časť bývalej EN XXXX/ X). Uvedené nehnuteľnosti boli vo vtedajšej EN zapísané na LV č. XXX, k.ú. Spišské Podhradie a to dom a pozemok EN XX do jeho časti B a pozemky mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX do jeho časti D (ostatné pozemky v .k.ú. Spišské Podhradie podľa V. XX/XX-XX/XX) v prospech Š. N., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/1. Po THM bola parcela EN XX prečíslovaná na parcely EN XXX/X M. XXX/X (v súčasnosti parcely registra C-KN č. XXX/X a XXX/X) a mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX ostali naďalej zapísané v časti D citovaného LV ako "ostatné pozemky v k.ú. Spišské Podhradie podľa V. XX/ XX-XX/XX". V roku 2003 na základe osvedčenia o dedičstve č. 11D/823/2002 vydaného dňa 20.2.2002 JUDr. Erikou Lukáčovou, notárkou v dedičskej veci po neb. Š. N., dom súp.č. XXX postavený na pozemku parcela registra C-KN č. XXX/X a pozemky parcela registra C-KN č. XXX/X a XXX/X nadobudli do podielového spoluvlastníctva F.. S. N., K. N.H., L. Š. a S. N., každí v podiele 1/4. Na základe tohto osvedčenia bolo správou katastra Levoča založený nový LV č. XXXX k.ú. Spišské Podhradie na ktorý boli do jeho časti A - majetková podstata zapísané pozemky parcela registra C-KN XXX/X a XXX/X a stavba - dom súp.č. XXX na pozemku parcela registra C-KN XXX/X a do jeho časti B - vlastníci boli zapísaní F.. S. N., K. N., L. Š. a S. N., každí v podiele 1/4. Predmetom citovaného osvedčenia o dedičstve neboli pôvodné pozemkovo-knižné parcely mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX a z toho dôvodu ostali v katastri nehnuteľností tieto evidované na LV č. XXX k.ú. Spišské Podhradie v jeho časti D ako "ostatné pozemky v k.ú. Spišské Podhradie podľa V. XX/XX-XX/XX" v prospech Š. N. v podiele 1/1. Pôvodné pozemkovo-knižné parcely mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX zodpovedajú terajšie parcele registra C-KN XXX/X, ktorá je v katastri nehnuteľností bez listu vlastníctva. V roku 2007 bol položkou zmeny 139/07 list vlastníctva č. XXX k.ú. Spišské Podhradie zrušený a to na základe ROEP pôvodné pozemkovo-knižné parcely mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX však v ROEP riešené neboli. Právny predchodca svedka M. I. pani M. I. nadobudla na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi č. D 205/66 dom s.č. XXX postavený na pozemku parcela EN č. XX a pozemky parcela EN č. XX (mpč. XXX a XXX) a EN č. XXXX/X (mpč XXXX/X. XXXX/X a XXXX/X), pričom všetko bolo pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX k.ú. Sp. Podhradie. Predmetné nehnuteľnosti boli zapísané na LV. XX, k.ú. Sp. Podhradie. Parcela EN XXXX/X (mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X) bola po THM prečíslovaná na parcelu EN XXX, pričom v súčasnosti sa jedná o parcelu registra C-KN č. XXX. V roku 1990 na základe osvedčenia o dedičstve po neb. M. I. č. D 1306/94 vydaného dňa 13.11.1996 parcelu registra C-KN č. XXX (predtým EN XXXX/X zodpovedajúcu parcelám mpč. XXXX/ X, XXXX/X a XXXX/X) nadobudol do výlučného vlastníctva M. I.. V tomto osvedčení o dedičstve však boli pôvodné pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X znovu duplicitne prejednané ako parcely registra E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a to podľa identifikácie parciel č. XXX/XX zo dňa 17.10.1996. Pri zápise vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve boli parcela registra C-KN XXX a parcely registra E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Sp. Podhradie v prospech M. I., nar. XX.X.XXXX. Do uvedeného listu vlastníctva boli namiesto parciel registra E-KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísané neidentické parcely registra E- KN č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X. V roku 2007 bol do katastra nehnuteľností prevzatá schválená Register obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Na základe ROEP boli parcely reg. E-KN č. XXXXX/X, XXXXX/ X a XXXXX/X z LV č. XXXX vymazané a zapísané do nového LV č. XXXX, k.ú. Sp. Podhradie už ako parcely regostra E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v prospech M. I., nar. XX.X.XXXX a po jeho smrti tieto prešli dedením na M. I., nar. XX.XX.XXXX. Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor prešetril zobrazenie parciel reg. E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v mape určeného operátu a zistil, že parcely reg. E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zobrazené na mape určeného operátu zodpovedajú parcele reg. C.KN XXX/X zobrazenej na katastrálnej mape. Parcela reg. C-KN č. XXX/X zodpovedá bývalým pozemkovoknižným parcelám mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Na základe vyššie uvedeného vlastníkmi parciel reg. E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X sú N. Š., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/1 na základe právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. D 974/76 a darovacej zmluvy N 106/77 registrovanej Štátnym notárstvom pod č. RI 67/77, ale súčasne i M. I., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1 a to na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstva č. 1D 19/15. Ide tu o tzv. duplicitné vlastníctvo. V závere uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie sú oprávnený zrušiť alebo opraviť verejné listiny poznámku o duplicitnom vlastníctva vyznačia do KN k predmetným parcelám.

20. Výzvou na zjednanie nápravy zo dňa 22.2.2017 bol M. I., právny zástupcom žalovanej v 2. rade vyzvaný na zjednanie nápravy vo vlastníctve pozemkov parcely registra E- KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2, pretože napriek tomu, že podľa listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Sp. Podhradie je vlastníkom pozemkov on, tieto dlhodobo vlastnila rodina N.. Zásielku M. I. prevzal dňa 3.3.2017.

21. Z protokolu o zápise poznámky na list vlastníctva vydaným Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom dňa 4.5.2017, číslo pol. K2-374/12 súd zistil, že Okresný úrad zapísal poznámku na LV č. XXXX v k.ú. Spišské Podhradie v tomto znení: "v zmysle § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností o práve k nehnuteľností bola pri pozemkoch registra E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X spochybnená. Duplicitné vlastníctvo k pozemkom registra E-KN č. XXXX/X, XXXX/ X a XXXX/X (zodpovedajúcim pôvodným pozemkovo-knižným parcelám mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX) na základe právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. D 974/76 a darovacej zmluvy N 106/77 registrovanej Štátnym notárstvom pod č. RI 67/77- číslo položky výkazu zmien 18/77 (v prospech Š. N., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX v podiele 1/1) a na základe ROEP - Z542/7-číslo zmeny 139/7 a kúpnej zmluvy V258/17 zo dňa 7.3.2017-číslo zmeny 96/17 (v prospech F.. S. N., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/1).

22. Zo spisu Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru V 253/17 predovšetkým však z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.3.2017 medzi M. I. ako predávajúcim a F.. S. N. ako kupujúcim súd zistil, že predávajúci odpredal kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Spišské Podhradie a to parcely E- KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2 za kúpnu cenu 1.500,- Eur. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím zo dňa 4.4.2017.

23. Z LV č. XXXX v k.ú. Sp. Podhradie zo dňa 5.5.2017 súd zistil, že ako výlučný vlastník parcely E- KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2 je evidovaný S. N., pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 258/17 - 96/17.

24. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

26. Podľa § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

27. Podľa 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

28. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle citovaného ustanovenia zákona, povinnosť preukázať naliehavosť právneho záujmu spočíva na strane žalobcu. Žalobkyne naliehavosť právneho záujmu odôvodnili tým, že iba rozhodnutím súdu možno napraviť protiprávny stav vzniknutý administratívnou chybou, pri ktorej prišli ako dedičia po neb. Š. N. o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré mali po poručiteľovi dediť.

29. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi neb. Š. N., považoval súd za preukázanú, pretože bez tohto určenia by bolo právo žalobkýň ohrozené a ich právne postavenie neisté, takže rozhodnutím vo veci sa odstráni spornosť vo vlastníctve nehnuteľností. Keďže žalovaný v 1. rade je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, ktoré získal kúpou od M. I. a jedine rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie príp. zmeny tohto zápisu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 69/2003).

30. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Sp. Podhradie výlučné vlastníctvo k pozemkom parcely "E" a to parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2 a parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2 svedčí žalovanému v 1. rade. Vlastníctvo predmetných nehnuteľností mu bolo zapísané na základe kúpnej zmluvy V 258/2017 zo dňa 7.3.2017 uzavretej medzi ním ako kupujúcim a M. I. ako predávajúcim.

31. Žalobkyne v žalobe tvrdili, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol výlučne neb. manžel žalobkyne v 1. rade a otec žalobkyne v 2. rade, ale i oboch žalovaných Š. N., zomr. X.XX.XXXX, ktorý parcely označené ešte ako parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX bez uvedenia výmer, nadobudol v 1/2 rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi, sp.zn. D 974/76 zo dňa 23.11.1976 dedením po svojej matke Ž. N.Č. a v 1/2 darovacou zmluvou vo forme notárskej zápisnice N 106/77 zo dňa 18.2.1977 od svojho otca Š. N.. Iba v dôsledku administratívnej chyby došlo zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti v prospech právneho predchodcu M. I., následne dedením na neho a tento nehnuteľnosti odpredal žalovanému v 1. rade. Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor konštatoval na základe podnetu žalobkýň existenciu administratívnej chyby a v tejto súvislosti duplicitného vlastníctva.

32. Žalovaný v 1. rade argumentoval, že on nie je teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda nespĺňa podmienky pasívnej legitimácie v spore z toho dôvodu, že jeho otec ku dňu svojej smrti predmetné nehnuteľnosti nevlastnil. Ďalej skonštatoval, že kúpnu zmluvu predmetom ktorej sú dotknuté nehnuteľnosti uzatváral dobromyseľne, nemal a ani nemohol mať vedomosť o ich duplicitnom vlastníctve. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.3.2016 sp.zn. I. ÚS 549/2015.

33. Súd sa však s názorom žalovaného v 1. rade tvoriacim jeho procesnú obranu nestotožnil. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade v tomto spore z toho dôvodu, že jeho otec neb. Š. N. ku dňu smrti sporné nehnuteľnosti evidenčne nevlastnil, súd uvádza, že pre vec nie je relevantné či poručiteľove vlastníctvo k nehnuteľnostiam ku dňu jeho smrti bolo úradne evidované alebo nie. Podstatné pre rozhodnutie pri tomto type žalôb je, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného napríklad vydržaním alebo ako tomu bolo v tomto prípade administratívnou chybou, úlohou súdu v konaní, je však zistiť, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a iné skutočnosti sú pre rozhodnutie právne bezvýznamné (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010). Otázku typu žaloby na určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá nebola prejednaná v rámci dedičského konania po poručiteľovi vyriešila aplikačná prax. V zásade boli prípustné dve riešenia a to podanie žaloby na určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci a žaloba na určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Kým však prvá zo žalôb by riešila stav určovaním do minulosti, práve druhá zo žalôb, je žalobou, ktorou sa sleduje ochrana vlastníckeho práva, pretože relevantný je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Žalobkyne teda správne postupovali pri podaní žaloby preferovanej rozhodovacou praxou všeobecných súdov.

34. V konaní bolo bez akýkoľvek pochybností preukázané, že poručiteľ neb. Š. N., zomr. X.XX.XXXX bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Spišské Podhradie označených ešte ako pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX bez uvedenia výmer. Tieto pôvodné pozemkovoknižné parcely zodpovedajú terajšej parcele registra C-KN č. XXX/X, evidovanej v katastri nehnuteľností bez listu vlastníctva a šetrením Okresného úradu Levoča, katastrálnym odborom bolo zistené, že súčasné parcely registra E - KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zodpovedajú parcele registra C - KN XXX/X. I zo snímky z katastrálnej mapy sporných nehnuteľností (čl. 10) je evidentné, že sporné parcely sa nachádzajú za rodinným domom a dvorom sporových strán, tvoria ucelený pás od miestnej komunikácie až k poľu, rovnako ako je tomu i u ostatných susediacich pozemkov. Zo zadnej časti pásu od poľa neexistuje k nehnuteľnostiam žiadny seriózny prístup, prístupová cesta, takže by bolo nelogické, ak by ich mal vlastniť niekto iný ako vlastník rodinného domu. Skutočnosť, že sporné parcely boli vlastnené a dlhodobo užívané rodinou N. a to ešte ich starým otcom, následne ich otcom bola potvrdená oboma sporovými stranami, ale i svedkami E. G. i I. A..

35. Na druhej strane bolo šetrením Okresného úradu Levoča odborom katastra preukázané, že právny predchodca svedka M. I. pani M. I. nadobudla na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi č. D 205/66 dom s.č. XXX postavený na pozemku parcela EN č. XX a pozemky parcela EN č. XX (mpč. XXX a XXX a EN č. XXXX/X (mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X), pričom všetko bolo pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX k.ú. Sp. Podhradie. Predmetné nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XX, k.ú. Sp. Podhradie. Parcela EN XXXX/X (mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/ X) bola po THM prečíslovaná na parcelu EN XXX, pričom v súčasnosti sa jedná o parcelu registra C- KN č. XXX. V roku 1990 na základe osvedčenia o dedičstve po neb. M. I. č. D 1306/94 vydaného dňa 13.11.1996 parcelu registra C-KN č. XXX (predtým EN XXXX/X zodpovedajúcu parcelám mpč. XXXX/ X, XXXX/X a XXXX/X) nadobudol do výlučného vlastníctva M. I.. V tomto osvedčení o dedičstve však boli pôvodné pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X znovu duplicitne prejednané ako parcely registra E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a to podľa identifikácie parciel č. XXX/XX zo dňa 17.10.1996. Pri zápise vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve boli parcela registra C-KN XXX a parcely registra E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísané na LV č. XXXX v k.ú Sp. Podhradie v prospech M. I., nar. XX.X.XXXX. Do uvedeného listu vlastníctva boli namiesto parciel registra E-KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísané neidentické parcely registra E- KN č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X. V roku 2007 bol do katastra nehnuteľností prevzatá schválená Register obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Na základe ROEP boli parcely reg. E-KN č. XXXXX/X, XXXXX/ X a XXXXX/X z LV č. XXXX vymazané a zapísané do nového LV č. XXXX, k.ú. Sp. Podhradie už ako parcely registra E-KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v prospech M. I., nar. XX.X.XXXX a po jeho smrti tieto prešli dedením na M. I., nar. XX.XX.XXXX. Ako je z uvedeného zrejmé rodina M. I. nikdy sporné nehnuteľnosti skutočne nevlastnila, tento sa stal vlastníkom parciel v Spišskom Podhradí E- KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 70 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 145 m2 iba v dôsledku nesprávneho postupu kompetentných inštitúcií a sám vo svojej svedeckej výpovedi konštatoval, že ich nikdy neužíval, nevedel ani kde presne sa v teréne tieto pozemky nachádzajú.

36. Súd sa ďalej zaoberal otázkou dobromyseľnosti (dobrej viery) nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovaným v 1. rade. Vychádzal pritom prioritne z prelomového nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 16.3.2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015, ktorý predstavuje zásadný posun v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky "Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet", teda že, nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Výnimka z uvedenej zásady a to aj v zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu nastáva v tom prípade, ak nadobúdateľ práva nadobúda toto právo "bona fide" t. j. dobromyseľne od nevlastníka v tom, že tomu od koho právo nadobúda, toto právo aj skutočne patrí. Skutočnosť, či žalovaný 1 bol dobromyseľný alebo nie, je potrebné hodnotiť objektívne, pretože dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať a možno o nej usudzovať iba z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Rozlišujúcim kritériom je, či nadobúdateľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu vyžadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že subjekt, ktorý vec fakticky ovláda ho ovláda oprávnene. V tomto prípade však súd nemohol postup žalovaného v 1. rade pri nadobúdaní nehnuteľností, vyhodnotiť ako konanie v súlade s princípom dobrej viery v právo pôvodného vlastníka sporných nehnuteľností. Tento fakt je zrejmý z obsahu výpovedí sporových strán, vrátane výpovede žalovaného v 1. rade ako nadobúdateľa sporných nehnuteľností. On sám na pojednávaní konanom dňa 22.3.2018 konštatoval, že záhradu za domom dlhodobo užívala a obhospodarovala spolu s rodinným domom a dvorom ich rodina, a to ešte ich dedo, následne otec, v súčasnosti matka so sestrou. I. nikdy neboli ich susedmi. Bol to práve on, ktorý po dedičskom konaní po neb. otcovi žalobkyne upozornil na to, že pozemky za domom je potrebné vyporiadať. Napriek tomu všetci dedičia (a to vrátane žalovaného v 1. rade) ostali pasívny. Tento vec začal riešiť až po ROEP-ke, keď sa na liste vlastníctva sporných pozemkov objavil pán I. ml. avšak nie dotazom na kompetentné orgány za účelom zistenia chyby s jej následným odstránením, ale z dôvodu narušených vzťahov a konfliktov so žalobkyňami komunikáciou s M. I.. M. I. získal vedomosť o administratívnej chybe pri zápise sporných nehnuteľností na jeho právnych predchodcov najneskôr z výzvy na zjednanie nápravy vyhotovenej právnym zástupcom žalobkýň zo dňa 22.2.2017, ktorá mu ako je preukázané správou od Slovenskej pošty Kežmarok bola doručená dňa 3.3.2017 spolu s Informáciou od Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor na základe ktorej bola na list vlastníctva sporných nehnuteľností dňa 4.5.2017 zapísaná poznámka o duplicitnom vlastníctve. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami dňa 7.3.2017 už uvedená poznámka na liste vlastníctva figurovala, avšak ani táto skutočnosť im, teda predovšetkým žalovanému 1 v jej uzavretí nezabránila.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že žaloba o určenie nehnuteľností do predmetu dedičstva bola žalobkyňami 1, 2 podaná dôvodne, konanie žalovaného v 1. rade ako nadobúdateľa nehnuteľností nemožno vyhodnotiť ako konanie súladné s princípom dobrej viery, pretože dobromyseľnosť v čase prevodu nehnuteľností so zreteľom ku všetkým okolnostiam u neho neexistovala, kúpnu zmluvu tak súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Vzhľadom k tomu, že žalobkyne mali v konaní plný úspech súd im priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným 1, 2.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilný sporový poriadok)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.