Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/97/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej U. C., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, J.., zastúpenej Advokátskou kanceláriou: Mgr. Ivan Chvostek, Štefánikova 17, Humenné, o zaplatenie 1.136,32 eur s prísl., o odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30.11.2017 č.k. 4Csp/142/2017-95 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

V prevyšujúcej časti, okrem výroku o zastavení konania, rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 19,21 eur s prísl. zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.117,11 eur s príslušenstvom, a to všetko v mesačných splátkach po 87,52 eur splatných vždy do 30.dňa toho-ktorého mesiaca od právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Zmluva bola uzatvorená dňa X.X.XXXX a z dôvodu, že žalovaná neplnila svoje povinnosti, žalobca listom z XX.X.XXXX vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a požiadal žalovanú, aby dlžnú sumu uhradila najneskôr do XX.X.XXXX. Právny vzťah strán sporu posúdil ako vzťah plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, vec právne posúdil podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. V priebehu konania žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 19,21 eur s prísl.. Stalo sa tak pred prvým pojednávaním a v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil. Uviedol, že nárok žalobcu pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 1.117,11 eur, keďže žalovaná nesplnila svoje povinnosti splácať úver v mesačných splátkach, zaviazal žalovanú zaplatiť túto istinu. Ďalším nárokom bol vyčíslený úrok z úveru vo výške 54,69 eur. Ide o úrok, ktorý bol v úverovej zmluve dohodnutý v rozsahu 17,90 % ročne, ustálil, že tento úrok neprevyšuje neprimerane mieru úrokov poskytovaných bankami v tomto období. Ďalej ustálil, že žalobcovi vzniká právo na úroky z úveru do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Keďže žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dohodnuté. Žalobcovi tak vznikol nárok na úroky z úveru iba do 20.3.2017, potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky k tejto problematike. Zaviazal žalovanú na zaplatenie kapitalizovaného úroku z úveru do zosplatnenia úveru vo výške 54,69 eur a vo zvyšnej časti žiadaný úrok 17,90 % z nezaplatenej istiny zamietol. Príslušenstvo priznanej istiny odôvodnil súd prvej inštancie § 517 a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 zohľadňujúc, že žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti z dôvodu späťvzatia žaloby o spomínanú sumu 19,21 eur. Pokiaľ ide o splatnosť priznanej istiny, určil vo vzťahu k žalovanej dlhšiu lehotu a umožnil jej vykonať splátky vzhľadom na jej finančnú situáciu..

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o splatnosti priznanej istiny, podal včas odvolanie žalobca. Navrhuje v tejto časti zmeniť rozsudok, vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zdôrazňuje, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku neurčuje. Dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú, nemá oporu v právnych predpisoch. Zosplatnenie úveru neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. Toto oprávnenie má dve stránky, jednak je to užívanie a jednak prisvojovanie si úžitkov plodov veci. Prvý aspekt v sebe zahŕňa aj možnosť podľa povahy veci túto spotrebovať, druhý aspekt sa týka len plodonosných vecí, či už ide o ich prirodzené plody alebo plody tzv. civilné. V prípade peňazí sú týmito plodmi úroky. V tejto súvislosti poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov SR, ktoré akceptujú túto argumentáciu žalobcu. Úrok z poskytnutého úveru je odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia až do ich vrátenia. Pokiaľ ide o priznané plnenie v splátkach uvádza, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy o svojej nepriaznivej finančnej situácii a podľa jeho názoru súd svojvoľne rozhodol, a to bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovanej o možnosti priznať takéto plnenie v splátkach. Žalovaná bude priznanú istinu splácať viac ako jeden rok, čo nie je prípustné, a takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach, a to za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v úverovej zmluve. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Rovnako nesúhlasí s tým, že súdom prvej inštancie nebol priznaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov z úveru. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podala včas odvolanie aj žalovaná, ktorá navrhla v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýka súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku ani náznakom sa nevyporiadal s jej obranou, ako ju konkretizovala vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2017, čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere. Zdôrazňuje, že z jej strany bola žalobcovi uhradená na predmetný úver takmer celá istiny poskytnutého úveru, okrem nepatrnej časti v rozsahu 68,52 eur. Žalovaná zotrváva na svojej argumentácii uskutočnenej v priebehu prvoinštančného konania v písomnom podaní zo 4.10.2017, ktoré súd nezobral v úvahu a nevyporiadal sa s ním.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku (ďalej len , vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že iba odvolanie žalovanej je opodstatnené.

6. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, medzi stranami sporu bola dňa X.X.XXXX uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur. Úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach do XX.X.XXXX. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 30.3.2017 s tým, že táto výzva bola žalovanej doručená 27.3.2017.

7. Odvolací súd sa predovšetkým stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalobca nemá právo naďalej požadovať zaplatenie úrokov po splatnosti úveru až do jeho zaplatenia a spotrebitelia by tak nemali platiť úroky z úveru aj po skončení obdobia, na ktoré bol úver dojednaný.

8. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky, a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.

9. Žalobca však žiadal priznať nárok na odplatné úroky, ktoré by mu patrili iba v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojim jednostranným adresovaným právnym úkonom.

10. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednorazový sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorázové okamžité vrátenie celej úverovej istiny, teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatenia úveru spočíva v tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.

11. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľa. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav by však znamenal založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, naviac za stavu, že veriteľ sa môže domôcť jednorázového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Tým, že dlžník nezaplatí včas úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva a nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať po dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) tak veriteľ nemá, keďže Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva (do pozorn. rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002).

12. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 1.117,11 eur s prísl., je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal tým, z čoho pozostáva požadovaná istina a predovšetkým sa nijakým spôsobom nevyporiadal s argumentáciou žalovanej uplatnenej v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 36) a v písomnom podaní zo 4.10.2017 (č.l. 79). Žalovaná namietala, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce predpoklady určené § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13. Predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa spomínaného právneho predpisu vzhľadom na čas vzniku zmluvy, a preto súd prvej inštancie mal skúmať, či predmetná zmluva je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok a podrobiť súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení OZ, ako aj podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Za situácie, že súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal argumentáciou žalovanej, je potrebné považovať rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené za neodôvodnený, a teda nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia, neuvádza argumenty podporujúce správnosť takto prijatého záveru.

15. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok, resp. jeho časť je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci.

16. Závery súdu prvej inštancie, ktorý v časti vyhovel žalobe sú veľmi všeobecné a nekonkrétne. Z rozhodnutia v tejto časti nie je zrejmé, či sa prvoinštančný súd zaoberal obsahom spornej úverovej zmluvy v nadväznosti na námietky žalovanej vyjadrené v konaní. V tomto smere je odvolacia námietka žalovanej opodstatnená, a preto odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na zaplatenie spomínanej istiny 1.117,11 eur s prísl. a vyporiadať sa s tým, či úverová zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .