Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci manželov: F. C., rod. X. (navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. ulica XXXX/XX, K., zastúpená advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, so sídlom Budovateľská 2, Bratislava a F.. F. C. (manžel

- otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. ulica XXXX/XX, K., prechodne A. XX, K., zastúpený advokátskou kanceláriou SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, takto

rozhodol:

I. Manželstvo manželov F. C., rodená X., nar. XX.XX.XXXX a F.. F. C., rodený C., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. I, zväzok XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX sa r o z v á d z a.

II. Maloletá J. sa na čas po rozvode manželov zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú J. v sume 750,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 10:00 hod. do nedele do 20:00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a v určenom čase odovzdať v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloleté dieťa v čase skončenia styku vrátiť matke v mieste jej bydliska.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka (ďalej aj „manželka“ alebo „matka“) sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 20.11.2017 domáhala, aby súd manželstvo manželov rozviedol, maloletú J. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia búdu maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 1.300,- Eur mesačne k rukám matky a sumou 500,- Eur titulom tvorby úspor na účet zriadený matkou vždy k 15. dňu v mesiaci od podania návrhu a stretávanie otca s maloletou J. nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že dňa 04.07.1997 uzatvorila manželstvo s otcom maloletej a okrem J., nar. XX.XX.XXXX sa im za trvania manželstva narodila aj dcéra Q. ktorá je toho času už plnoletá. Manželstvo manželia uzatvorili približne po osemročnej známosti zo vzájomnej lásky a náklonnosti, vo viere, že ide o trvalý, doživotný zväzok. Manželka sa s manželom spoznala v čase, keď ešte študoval na vysokej škole, potom absolvoval povinnú vojenskú službu. V tom čase ona pracovala a svojho budúceho manžela všemožne podporovala a vytvárala podmienky pre dokončenie jeho štúdia. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické a pokojné, narodili sa im dve dcéry, ktoré boli vytúženými očakávanými deťmi. Manželka vnímala manželstvo ako harmonické až do roku 2006, kedy sa manžel dopustil nevery. Postupom času, aj s ohľadom na deti, obnovili manželské spolužitie. Pokiaľ boli deti malé manželka sa starala o domácnosť a o deti a manžel zabezpečoval rodinu po finančnej stránke. Neskôr manželka nastúpila do práce ako laborantka a manžel začal podnikať a popri praxi nemocničného lekára si otvoril vlastnú ambulanciu. Manželstvo sa vrátilo do normálnych koľají. Manželka si nič negatívne v manželstve nevšimla. V auguste 2016 sa manžel priznal, že nadviazal mimomanželský pomer s kolegyňou, s ktorou čaká dieťa a v októbri 2016 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Medzičasom sa manželovi narodil z mimomanželského vzťahu v januári 2017 syn F.. Ďalej manželka v návrhu uviedla, že manžel ju pri odchode zo spoločnej domácnosti uistil, že finančne sa nič nezmení a budú mať zachovanú životnú úroveň, na ktorú sú zvyknuté. Manžel im kupoval značkové oblečenie, šperky, drahé dovolenky, kozmetiku, platil nákladné výlety a kurzy. Deti zle znášali odchod manžela zo spoločnej domácnosti, ku dňu podania návrhu nespracovali informáciu o narodení jeho ďalšieho dieťaťa. Maloletá J. sa s otcom odmieta stretávať, je smutná z jeho odchodu a nechce sa s ním momentálne kontaktovať, od 21.01.2017 sa maloletá s otcom nevidela. Od poslednej hádky dňa 25.04.2017 manžel zablokoval kartu od účtu, ktorú pri odchode zo spoločnej domácnosti nechal manželke na zabezpečovanie potrieb rodiny a detí a až do vydania neodkladného opatrenia Okresným súdom Trnava č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 06.06.2017 neprispieval na výživu maloletej J., od vydania ktorého prispieva na výživu maloletej sumou 600,- Eur mesačne. Matka v čase podania návrhu pracovala ako laborantka v spoločnosti F., a. s. s priemerným mesačným príjmom 643,14 Eur v čistom, iný príjem nemala. Manželka už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, manžel jej je ako partner ľahostajný, ide už len o formálny zväzok. Intímne sa nestýkajú od roku 2016, od októbra 2016 spoločne nehospodária a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá J. je žiačkou šiesteho ročníka Súkromnej základnej školy B. v K. a v súvislosti so štúdiom má vysoké mesačné výdavky, ktoré spočívajú v úhrade školného 310,- Eur, učebníc 9,50 Eur, stravného 60,- Eur, školského klubu 100,- až 60,- Eur, školského autobusu 50,-Eur, čo predstavuje pravidelné mesačné výdavky na školu spolu 529,50 Eur. Okrem toho RW. absolvovala lyžiarsky kurz s poplatkom 400,- Eur, môže sa zúčastniť školy v prírode, rôznych výletov, školských aktivít s poplatkom okolo 500,- Eur za výlet približne dvakrát za školský rok. Maloletá nosí školskú uniformu a za predpísané školské oblečenie sa vynakladá ročne suma aspoň 500,- Eur. Zdravotný stav maloletej je dobrý, prekonáva len bežné ochorenia, kde náklady na liečbu za voľno-predajné lieky predstavujú okolo 20,- Eur mesačne. Náklady na stomatológa činia asi 150,- Eur ročne. Ostatné mesačné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú predstavujú podľa údajov matky 180,- Eur na stravu, 100,- Eur na oblečenie, 80,- Eur na obuv a 40,- Eur na kozmetiku a drogériu. Voľnočasové aktivity vrátane víkendov a dovoleniek stoja asi 300,- Eur mesačne. Náklady na bývanie hradí otec maloletej, pričom matka predpokladá, že tieto sú vo výške 100,- Eur mesačne na osobu. Celkové priemerné mesačné výdavky so starostlivosťou o maloletú matka zhrnula na čiastku 1.520,- Eur.

2. Manžel (ďalej aj „otec“) vo vyjadrení k návrhu zo dňa 08.02.2018 uviedol, že s návrhom manželky na rozvod súhlasí a je pravdou, že manželstvo je trvalo rozvrátené a neexistuje nádej na obnovu manželského spolužitia. Nesúhlasil so zverením maloletej RW.o osobnej starostlivosti matky, nakoľko v konaní nevedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 33P/43/2017 vyplynuli skutočnosti, ktoré naznačujú možný negatívny výchovný vplyv manželky na maloletú. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že v prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky nesúhlasil s matkou požadovanou výškou výživného a príspevku na tvorbu úspor. Poukázal na to, že pri určení výšky výživného je potrebné rešpektovať súdnu prax, kedy sa výživné na všetky deti, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť, určuje priemerne vo výške 20 - 30% z čistého príjmu. Matkou navrhovaná suma 1.800,- Eur predstavuje 75% čistého príjmu otca, a to len na jediné dieťa. Nakoľko otec má tri deti a pri vychádzaní z hornej hranice 30%, na maloletú Ráchel pripadá 10 % čistého príjmu, čo je 240,-Eur mesačne, napriek tomu by otec súhlasil so sumou výživného 400,- Eur mesačne. Otec nesúhlasil s uložením povinnosti tvorby úspor, nakoľko v súčasnosti maloletej uhrádza sumu 40,- Eur mesačne v súvislosti so životnou poistkou a sporením. Čistý príjem otca je približne 2.400,- Eur mesačne, a preto považuje ním navrhovanú sumu 400,- Eur mesačne za primeranú. Uviedol, že sám mesačne uhrádza splátky hypotekárneho úveru 452,20 Eur, plyn 50,- Eur, elektrinu 62,- Eur, Mágio 21,- Eur, vodné a stočné 60,- až 80,- Eur štvrťročne. Celkovo náklady súvisiace s rodinným domom, v ktorom žije matka s maloletým dieťaťom sú vo výške 610,- Eur mesačne. K ostatným vyživovacím povinnostiam uviedol, že na plnoletú Sáru hradí mesačne sumu približne 600,- Eur, pričom matka vôbec na jej výživu neprispieva a na maloletého Mariána prispieva sumou 400,- Eur mesačne, ktorá suma spočíva v nákladoch na plienky, hygienické potreby, detskú kozmetiku, oblečenie, stravu. Okrem toho manžel v čase vyjadrenia sa k návrhu vyživoval aj svoju súčasnú partnerku, ktorá je na materskej dovolenke. Materskú, ktorú partnerka poberá, spotrebuje na splátky hypotekárneho úveru, z toho dôvodu jej prispieval na úhradu nákladov do fondu prevádzky, údržby a opráv a nákladov za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, spolu vo výške približne 150,- Eur mesačne a tiež jej prispieva na stravu sumou 200,- Eur mesačne. Taktiež bol toho názoru, že matkou tvrdené výdavky na maloletú J.zodpovedajú skutočnosti. Ak aj skutočné mesačné výdavky J. presahujú sumu reálnych možností otca, je nevyhnutné, aby tieto matka adekvátnym spôsobom upravila. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, nemá však právo žiť nad úroveň rodičov a ich možností a schopností. V prípade ak by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky navrhol, aby bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletú J. vo výške 400,- Eur mesačne a styk s maloletou nežiadal upraviť.

3. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela zo dňa 27.04.2018 uviedla, že manžel sa s maloletou dcérou nestretáva už od januára 2017, pričom až do pojednávania vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 33P/43/2017 dňa 06.11.2017 nespochybňoval starostlivosť manželky. Maloletá J. navyše kontakt s otcom odmieta, preto je pochybné, či ju vôbec možno nútiť k stretávaniu sa s otcom. Manželka sa o maloletú riadne stará, je v kontakte s vyučujúcimi, maloletá dosahuje výborné študijné výsledky. K tvrdeniam otca, že jeho mesačné príjmy sú vo výške 2.400,- Eur plus príjmy z občasných dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru matka uviedla, že tieto nie sú pravdivé. Nemohli by si tak dovoliť kúpiť rodinný dom v Trnave, dať ho zariadiť od architekta na mieru vyrobeným nábytkom, dovoliť si platiť záhradníka, upratovačku, dovolenku, súkromnú školu pre maloletú, platiť doučovania, prípravy a školu aj pre plnoletú Q. a navyše si tvoriť aj úspory. Nespochybňovala skutočnosť, že manžel má príjem zo závislej činnosti z jeho pracovného pomeru v nemocnici. Ale kvôli súkromnej ambulancii nevykonáva služby v nemocnici, ktoré by mal samozrejme honorované. Podľa obratu na účte vedenom vo V., a.s. za obdobie od 09/2016 do 04/2017, mal manžel priemerný mesačný čistý príjem z farmaceutických firiem za toto obdobie vo výške X.XXX,- Eur. popri tom zostali na účte ešte aj úspory v stave ku dňu 30.03.2017 vo výške 13.034,49 Eur. ďalej má manžel príjem z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva v rámci svojej spoločnosti R. centrum, s.r.o., kde je jediným spoločníkom a konateľom. O pracovný čas na plný úväzok ani o služby v nemocnici nemal manžel nikdy záujem, nakoľko ako sám tvrdil príjem z ambulancie je podstatne vyšší. Od XX.XX.XXXX manžel vykonáva aj funkciu konateľa v spoločnosti E., s.r.o., ktorá prevádzkuje urologickú ambulanciu.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 33P/43/2017, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Manželka v konaní uviedla, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá, nakoľko ich manželstvo je rozvrátené pre manželove nevery. Manžel má novú partnerku, s ktorou sa mu narodilo dieťa. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti takmer dva roky, a takmer po tú dobu ani spoločne nehospodária a ani sa intímne nestýkajú. Manželka mimomanželský vzťah nemá. Manželka pracuje ako predavačka s čistým príjmom 670,- Eur. Prídavky na maloletú poberá manžel. Spolu s maloletou J. býva v rodinnom dome, ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Náklady na nehnuteľnosť momentálne nemá, všetko pokrýva manžel, všetky výdavky ako hypotéka, voda, plyn, elektrina, internet. Úvery nemá, platí len telefón a benzín a výdavky na maloletú. Manžel platí výživné vo výške 500,- Eur mesačne, z čoho 500,- Eur predstavuje náklady na školu a 100,- Eur je na ostatné výdavky. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletá sa v školskom roku 2017/2018 zúčastnila 3-dňového pobytu v Banskej Štiavnici, z ktorým boli výdavky vo výške 180,- Eur za pobyt a 40,- eur vreckové. Ďalej chodí na basketbal, ktorý je v sume 20,- Eur mesačne. Zdravotný stav má J. dobrý. Manžel okrem výživného neprispieva žiadnou sumou. S maloletou nie je v kontakte, nevie ani o tom, že by sa stretávali, alebo že by mu písala. Nechce brániť maloletej v stretávaní sa s otcom, ale nemôže ju ani nútiť.

6. Otec v konaní uviedol, že problémy vznikali v priebehu celého manželstva, pričom vrcholom bola manželova nevera, ktorá ale mala svoje príčiny. S manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, ani spolu nehospodária a intímne sa nestýkajú približne od novembra 2017. Manžel pracuje ako lekár vo G. nemocnici K. na 1/X úväzok, ďalej pracuje ako odborný garant v spoločnosti E., s.r.o., ktorej je konateľom. Funkciu konateľa vykonáva bezodplatne, spoločnosť patrí kamarátovi. Spoločnosť, ale musela ukončiť svoju činnosť, nakoľko je v strate. V spoločnosti URO centrum Trnava, s.r.o. je konateľom aj spoločníkom, nie je tam ale zamestnaný. Dividendy si nevyplácal. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je vo výške 2.400,- až 2.500,- Eur. Zo spoločností nemá žiadny príjem, nakoľko peniaze sa investujú späť do firmy, kupujú sa prístroje, výplaty zamestnancom. V zdravotníckom centre Medisaft v Seredi vykonával konzultačnú činnosť, je to jednodňová chirurgia, občas ho zavolajú na konzultácie, ale príjem z toho nemá. majiteľ je jeho kamarát. Osobné motorové vozidlá sú majetkom spoločnosti, nie sú jeho osobným vlastníctvom. Poberá prídavok na maloletú vo výške 23,- Eur. Daňový bonus na maloletú si uplatňuje. Momentálne býva v Trnave u priateľky. Prispieva jej sumou 600,- Eur mesačne. Náklady na dom, v ktorom býva manželka a dcéra, ktoré hradí sú 430,- Eur hypotéka, 70,- Eur je plyn, 70,- Eur elektrina, voda asi 20,- Eur, internet 20,- Eur, TV 20,- Eur. Platí odpad 90,- Eur ročne, domovú daň cca 70,- Eur ročne. Býva s priateľkou, maloletým synom F. a staršou dcérou Q., v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve jeho priateľky a jej známeho, ktorý jej požičal finančné prostriedky na kúpu. Manžel okrem hypotéky iné úvery nemá. Ďalšie výdavky má na staršiu dcéru, ktorá študuje na vysokej škole. Hradí jej štúdium. Má vyživovaciu povinnosť voči 3 deťom, z toho najstaršia dcéra je plnoletá. Na maloletú J. prispieva sumou 600,- Eur mesačne. Inak neprispieva. Darčeky pre ňu kúpil na Vianoce a na narodeniny, avšak dcéra mu na správu neodpovedala. S maloletou nie je v kontakte od januára 2017, spočiatku si písali sms správy, neskôr už ani to nie. Na každé z detí prispieva sumou asi 600,- Eur a 600,- Eur dáva priateľke na domácnosť.

7. Procesný opatrovník maloletej v konaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhujú, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, upravil stretávanie otca s maloletou v zmysle návrhu rodičov a výšku vyživovacej povinnosti navrhli určiť vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej s prihliadnutím na majetkové a zárobkové schopnosti a možnosti otca, ako aj na skutočnosť, že otec maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti ako aj na majetkové pomery matky a na skutočnosť, že matka má dve vyživovacie povinnosti.

8. Z predloženého sobášneho listu a rodných listov detí vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 0X.XX.XXXX v Košiciach a z ich manželstva pochádzajú dve deti, z ktorých maloletým dieťaťom je J., nar. XX.XX.XXXX, staršia dcéra Q., nar. XX.XX.XXXX je už plnoletá.

9. Z potvrdenia o návšteve Súkromnej základnej školy BESST zo dňa 15.05.2017 vyplýva, že maloletá J. bola v školskom roku 2016/2017 žiačkou 5. triedy. Z vyjadrenia triedneho učiteľa maloletej zo dňa 09.11.2017 vyplýva, že maloletá Ráchel je v školskom roku 2017/2018 žiačkou 6. ročníka Súkromnej základnej školy BESST chodí na vyučovanie vhodne a čisto oblečená v súlade s vnútorným poriadkom školy, všetky absencie má ospravedlnené, na vyučovanie sa pripravuje zodpovedne. Maloletá využíva školou poskytovanú možnosť ranného dovozu žiakov do školy prostredníctvom školského autobusu, po skončení vyučovania navštevuje školský klub detí, z ktorého ho väčšinou vyzdvihuje matka.

10. Z potvrdenia o návšteve školy Vysoké učení technické v Brne, fakulta chemická zo dňa 17.09.2018 vyplýva, že plnoletá dcéra je študentkou 1. stupňa, 2. ročníka - denné štúdium.

11. Z výdavkov dokladovaných manželkou vyplýva, že mesačne stojí štúdium maloletej na súkromnej škole od 01.09.2017 520,- Eur. Pomerná suma na krúžok a uniformu predstavuje 70,- Eur mesačne, výlety a školské akcie 83,- Eur mesačne.

12. Z potvrdenia o výške príjmu manželky v čase podania návrhu vyplýva, že matka bola zamestnaná (zdravotná sestra) v F., s. r. o. do 04.05.2018 s priemerným mesačným príjmom 643,14 Eur v čistom. V čase rozhodovania súdu bola zamestnaná v spoločnosti J. s.r.o. s priemerným mesačným príjmom od júna 2018 vo výške 721,60 Eur v čistom.

13. Z potvrdenia o výške príjmu manžela zo dňa 06.02.2018 od zamestnávateľa G. nemocnica K. vyplýva, že priemerný mesačný príjem manžela zo zamestnania za rok 2017 bol vo výške 2.464,- Eur v čistom a zo dňa 03.10.2018 vyplýva, že priemerný mesačný príjem manžela zo zamestnania za rok 2018 bol vo výške 2.497,- Eur v čistom. Z Daňového priznania manžela ako fyzickej osoby za rok 2016 vyplýva základ dane 26.583,39 Eur.

14. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti R. centrum Trnava, s. r. o. a z Daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2015 vyplýva, že F.. F. C. je štatutárnym orgánom tejto spoločnosti s ročnými výnosmi 81.860,- Eur a nákladmi 81.353,- Eur, po zdanení výsledok hospodárenia mínus 2.646,- Eur; za rok 2016 s ročnými výnosmi 93.183,- Eur a nákladmi 91.664,- Eur, po zdanení výsledok hospodárenia mínus 53,- Eur; za rok 2017 s ročnými výnosmi 96.289,- Eur a nákladmi 93.183,- Eur, po zdanení výsledok hospodárenia plus 6.076,- Eur.

15. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti E., s.r.o. vyplýva, že MUDr. Marián Cvik je konateľom tejto spoločnosti, pričom zo Zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti zo dňa 15.02.2018 je zrejmé, že konateľ svoju funkciu vykonáva bezodplatne, pričom má nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s výkonom funkcie konateľa spoločnosti.

16. Z vyjadrenia spoločnosti Emadent, s. r. o. zo dňa 14.09.2017 vyplýva, že F.. F. C. nevykonával pre zdravotnícke centrum Medisaf na V. ulici XX v Q. operačné zákroky za odplatu. Z ordinačných hodín spoločnosti Medisaf v prevádzke Emadent, s. r. o. vyplýva, že jednodňovú chirurgiu v urológii vykonáva u nich MUDr. F. C..

17. Z vyjadrení zdravotných poisťovní k preplácaným výškam zdravotných výkonov spoločnosti URO centrum Trnava, s. r. o. vyplýva, že zdravotné poisťovne preplácajú výkony mesačne pozadu, pričom v období od mája 2017 do júla 2018 Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. preplatila v priemere mesačne sumu 937,50 Eur, Union poisťovňa, a.s. v priemere mesačne sumu 194,- Eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v priemere mesačne sumu 6.755,- Eur.

18. Z lustrácie partnerky manžela F.. Z. Q. v databáze Sociálnej poisťovne a potvrdenia o jej príjme vo Fakultnej nemocnici K. vyplýva, že do novembra 2016 bola aktívne zárobkovo činná ako zamestnanec s priemerným mesačným príjmom 910,- Eur v čistom s následným nastúpením na materskú dovolenku od 02.12.2016 a pokračujúcu rodičovskú dovolenku. Z pracovnej činnosti vykonávanej na dohodu v URO centrum Trnava, s. r. o. a v LEGATI, s. r. o. dosahuje partnerka manžela mesačný vymeriavací základ spoločne vo výške XXX,- Eur (v hrubom).

19. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom PhDr. D. H. vyplýva (str. 23 a nasl.), že znalec nevidí žiadne prekážky v tom, aby sa maloletá so svojim otcom stretávala (otec nemá tak zlú povahu, aby mohol maloletej škodiť, maloletá má k nemu v zásade dobrý vzťah). K tomu, aby bolo možné urobiť krok vpred je preto nevyhnutné, aby na tom spolupracovali obaja rodičia. Vzhľadom na to, že aktuálne sú medzi rodičmi jadrom sporu hlavne financie, mali by sa rodičia o tomto dohodnúť. Ak by sa podarilo v tejto oblasti dosiahnuť určité riešenie, s ktorým by boli „relatívne spokojní“ obaja rodičia, vytvorilo by to predpoklady pre obnovenie kontaktu dcéry s otcom. K tomuto by potom mohla matka dieťaťa prispievať tým, že by začala zaujímať tolerantnejší postoj k niektorým reakciám otca dieťaťa (doteraz ich skôr vyhrocuje) a tento by prezentovala pred dcérou. Otec dieťaťa by mohol prispieť tým, že by prejavoval väčšiu iniciatívu a záujem o dcéru, aj keby na to z jej strany nemal hneď pozitívnu reakciu. V praxi by sa to mohlo prejaviť tak, že by maloletá zostala bývať s matkou a s otcom by sa pravidelne stretávala, napr. každý druhý víkend od piatku do pondelku rána a pod. Vzhľadom na vek maloletej by sa pri stanovení jej kontaktu s otcom malo prihliadať už aj na jej názor, či potreby. Aspoň na začiatku by však bola dôležitá istá pravidelnosť, resp. presnejšie stanovené pravidlá kontaktu. Na pozadí toho dôležité, aby maloletá necítila tlak zo strany matky, resp. jej „negatívne nastavenie“ voči otcovi. bývanie maloletej u matky a pravidelný kontakt s otcom by mohlo byť pre ňu dostatočným uspokojením v rámci rodinných vzťahov. Treba počítať s tým, že „obnovenie“ kontaktu dcéry s otcom môže byť proces, ktorý sa bude nejakú dobu vyvíjať.

20. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

21. Podľa článku 4 základných zásad Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

22. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

23. Podľa § 19 ods. 1 až 3 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

24. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

25. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a 19.

26. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.

27. V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko vážne a trvalo rozvrátené a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. Manželstvo účastníkov konania si už neplní žiadnu z funkcií, ktoré manželstvo má mať, účastníci konania viac ako dva roky nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, ako manželia sa intímne nestýkajú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť a výchovu svojich detí. Manžel si počas manželstva našiel mimomanželskú známosť, z ktorého vzťahu sa mu narodilo aj maloleté dieťa a s ktorou už žije v spoločnej domácnosti. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a vylúčili možnosť obnovenia manželského spolužitia. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

28. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

29. Podľa § 24 ods. 1 , 3 až 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

30. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Zákon v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.

35. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode nevedeli dohodnúť, a preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojim rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti atď.

36. Z vykonaného dokazovanie vyplýva, že od kedy manželia spolu nežijú starostlivosť o maloletú J. zabezpečuje matka sama. Pre starostlivosť o maloletú má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti, pričom aj s ohľadom na závery znaleckého posudku a zachovaní stability výchovného prostredia, súd na čas po rozvode zveril maloletú Ráchel do osobnej starostlivosti matky, pričom právo (aj povinnosť) ju zastupovať a spravovať jej majetok ponechal obom rodičom. Napokon aj samotný otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil.

37. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom k schopnostiam a možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej J. zodpovedá určenie výživného vo výške XXX,- Eur. Maloletá Ráchel je 12 ročné dieťa, ktoré navštevuje základnú súkromnú školu, ktorú začala navštevovať ešte pred odchodom otca zo spoločnej domácnosti, pričom počas konania otec opakovane uviedol, že súhlasí, aby maloletá túto školu naďalej navštevovala. S návštevou súkromnej školy sú spojené značne zvýšené výdavky maloletého dieťaťa, ktoré sa následne odzrkadlili aj v súdom stanovenej výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Za odôvodnený výdavok maloletej súd považoval návštevu školy, ktoré náklady sú vo výške 673,- Eur mesačne (ktorá výška vyplýva z potvrdenia školy predloženého matkou). Ďalej súd považoval na dôvodné ďalšie bežné výdavky maloletej, avšak v odlišnej výške ako boli matkou maloletej vyčíslené. Vychádzajúc zo súdnej praxe považoval súd za odôvodnené bežné výdavky maloletej na stravu 100,- Eur mesačne, oblečenie 50,- Eur mesačne, obuv 30,-Eur mesačne, kozmetika 40,-Eur mesačne, zubár 12,50 Eur mesačne, nakoľko maloletá je 12 ročné dievča, nemá špeciálne požiadavky na stravu (nemá zdravotné obmedzenia alebo diétne požiadavky) a v škole je maloletej okrem obedov poskytovaná aj desiata a olovrant. Takisto výdavky matky na obuv a oblečenie považoval súd za nadhodnotené, súdom zohľadnená suma bežné mesačné výdavky na tieto kategórie pokrýva. Položku za voľnočasové aktivity, víkendy a dovolenky vyčíslenú matkou na sumu 300,- Eur mesačne nepovažoval súd za dôvodný oprávnený výdavok maloletej. Súd mal tiež z vykonaného dokazovania preukázané, že matka s maloletou bývajú v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletej. Mesačné úhrady na túto nehnuteľnosť (bežné mesačné úhrady) ako splátka hypotéky vo výške 452,20 Eur, plyn 50,- Eur, elektrina 62,- Eur, internet 21,- Eur a voda 35,- Eur (70,- Eur štvrťročne) hradí dobrovoľne otec, čím zabezpečuje maloletej bývanie, preto súd pri určovaní výšky oprávnených výdavkov na maloletú vyčíslených matkou náklady na bývanie do tejto sumy nezapočítal. Pri určovaní výšky výživného na túto skutočnosť ale prihliadal. Tiež nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že by zákonnému právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov zodpovedala povinnosť otca maloletej zachovať štandard na aký je zvyknutá, nakoľko rovnaká životná úroveň nespočíva v matematickom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v produktívnom veku (rodič) nákladnejšie ako potreby dieťaťa a najmä tiež odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.05.2016, sp. zn. 17CoP/85/2015. Súd sa takisto nemohol stotožniť s názorom matky, že narodenie ďalšieho dieťaťa je síce skutočnosť, na ktorú súd musí pri určovaní výživného pre ostatné oprávnené osoby prihliadnuť, nemôže však do určovania výživného zasiahnuť v takej miere, aby obmedzila zabezpečovanie potrieb starších detí. V tomto smere sa súd plne stotožňuje so záverom prezentovaným v rozsudku tunajšieho súdu č. k. 33P/43/2017-289 zo dňa 28.11.2018, v zmysle ktorého medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj článok 41 ods. 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje základné sociálne a kultúrne právo spočívajúce v rovnosti detí narodených v manželstve a mimo manželstva, kde deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Žiadna právna norma Slovenskej republiky v súčasnosti neupravuje tzv. privilégium skôr narodeného dieťaťa ako nejaké prednostné právo prvorodeného dieťaťa na kvalitnejšiu a rozsiahlejšiu výchovu a starostlivosť od rodiča pred neskôr narodeným dieťaťom. Zákon o rodine taktiež vychádza z rovného postavenia všetkých detí, bez prednostného práva skôr narodeného dieťaťa na vyššiu životnú úroveň a starostlivosť. Tak ako rodičovské práva patria obom rodičov (článok 4 Zákona o rodine), tak každému dieťaťu rodiča vzniká právo na rovnú starostlivosť od neho (článok 5 Zákona o rodine). Vzhľadom na vyššie uvedené súd potom považoval za odôvodnené výdavky maloletej vo výške 905,50 Eur mesačne, na úhrade ktorých sa má podieľať tak otec, ako aj matka. V konaní bolo preukázané, že priemerný príjem matky maloletej je vo výške 721,- Eur mesačne v čistom a otec je schopný zo zamestnania a z podnikania dosahovať minimálne príjem vo výške 3.565,- Eur mesačne, ktorý pozostáva z čistého príjmu zo zamestnania vo výške 2.497,- Eur mesačne a príjmu z podnikania z vykonávaných odborných štúdií pre farmaceutické spoločnosti v priemernej výške 1.068,70 Eur mesačne, tak ako to vyplynulo z výpisov z jeho účtu vo VÚB, a. s. v období 10/2016 - 04/2017 (súčasťou spisu sp. zn. 33P/43/2017). S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd považoval za správne určiť výživné ako povinnosť otca podieľať sa na dôvodných peňažných výdavkoch maloletej v pomere 4/5 otec k 1/5 matka, čo zodpovedá približne aj pomeru súhrnu preukázaných čistých príjmov otca 3.565,- Eur k čistému príjmu matky 721,- Eur. Preto súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej RW.umou 750,- Eur mesačne.

39. V konaní bolo preukázané, že otec sa s maloletou J. stretol naposledy v januári 2017 a odvtedy bol s ňou len v sporadickom kontakte prostredníctvom sms správ, na ktoré ale maloletá väčšinou nereagovala. Jediným stretnutím od januára 2017 otca a maloletej bolo vyšetrenie u psychológa, v rámci vypracovania znaleckého posudku v konaní nariadeného súdom. Bolo preukázané, že od kedy rodičia maloletej nežijú spolu starostlivosť o maloletú zabezpečuje jej matka. Záujem maloletého dieťaťa si však vyžaduje, aby sa stýkalo aj s otcom, teda aby sa už aj tak narušený vzťah medzi nimi ešte viac nenarušoval a aby sa postupne obnovil. Súd pri určovaní rozsahu stykov rodiča s maloletým dieťaťom však musí vychádzať predovšetkým zo záujmov maloletého dieťaťa. V danom prípade je preukázané, že vzťah medzi otcom a maloletou J. je narušený, maloletá svojho otca odmieta a snaží sa ho vytesniť. Súdom upravený rozsah stykov, by preto mal slúžiť na to, aby sa obnovil vzťah medzi otcom a maloletou. Rodičia pred súdom deklarovali, že by sa vedeli dohodnúť na stretávaní otca a maloletej, a to každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 10:00 hod. do nedele do 20:00 hod. Preto súd aj s ohľadom na závery znaleckého posudku a z dôvodu, že stretávanie maloletej aj s druhým rodičom je v jej záujme, stretávanie otca a maloletej J. takýmto spôsobom upravil. V tomto smere súd považuje za potrebné dodať, že je na oboch rodičoch, aby nadradili záujem maloletého dieťaťa nad svoje vlastné záujmy a obaja pracovali na obnovení vzťahu maloletej a otca. Otec sa pred súdom vyjadril, že chce kontakt s maloletou obnoviť, ale zároveň uviedol, že ju do ničoho nútiť nebude a jej názor bude rešpektovať. Súdom upravený styk tak dáva otcovi možnosť, aby svoj vzťah s maloletou obnovil. V tomto smere bude ale zo strany otca potrebné vyvinúť väčšiu aktivitu ako doposiaľ. Zo strany matky bude potrebné, aby maloletú v súvislosti so stretnutím s otcom pozitívne motivovala, citlivo s ňou komunikovala o danom probléme a pomohla jej ho prekonať, nakoľko ako už súd uviedol vyššie stretávanie maloletého dieťaťa aj s druhým rodičom je v jeho záujme.

40. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.