Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-144-2017.pdf
PDF · 131.8 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/144/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo KĽAČIANSKA MAGURA, družstvo, so sídlom Turčianske Kľačany č. 271, 038 61 Turčianske Kľačany, IČO: 36 407 291, zastúpený advokátom: Advokátska kancelária SLAMKA & Partner s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101609378/2017 zo dňa 20.07.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.08.2017 doručenou na správny súd dňa 10.08.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101609378/2017 zo dňa 20.07.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane") č. 100958173/2017 zo dňa 18.05.2017. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 8.324,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. Správca dane určil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 zo sumy 20.331,26 Eur na sumu 12.007,10 Eur. Správca dane neuznal žalobcom odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 150040 zo dňa 23.06.2015 vystavenej dodávateľom F&K INTERIÉRY, s.r.o., Stráža 44, Dolná Tižina za dodávku stavebných prác v sume celkom 49.944,96 Eur, z toho DPH v sume 8.324,16 Eur v zmysle Zmluvy o delo na dodávku stavebných prác „Oprava a rekonštrukcia skladov krmív" zo dňa 23.10.2013 za zrealizované práce na stavebnom objekte „senník č.p. 57" z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko neboli preukázané dodania prác zo strany dodávateľa F&K INTERIÉRY, s.r.o. ako aj jeho subdodávateľa MEGATRON s.r.o.. Žalobca v žalobe namietal podmienky v zmysle § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. V nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) je daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie DPH je povinný mať faktúru od platiteľa dane vyhotovenú v súlade s ustanovením § 71 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalobca naplnil predmetné ustanovenie tým, že v čase odpočítania dane mal od dodávateľa faktúru č. 150040 zo dňa 23.06.2015, pričom dodávateľom bola spoločnosť F&K INTERIÉRY, s.r.o.. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 1/2011, v ktorom najvyšší súd rozhodol o skutočnosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Súd v tomto rozhodnutí s prihliadnutím na judikatúru ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03) rozhodol, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadne nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 06.02.2018. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2015. Daňová kontrola bola začatá dňa 21.09.2015 v zmysle Oznámenia o daňovej kontrole č. 20801142/2015 zo dňa 09.09.2015. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8.324,16 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2015 rozhodnutím č. 100958173/2017 zo dňa 18.05.2017. Správca dane kontrolou za kontrolované zdaňovacie obdobie zistil, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 150040 zo dňa 23.06.2015 od dodávateľa F&K INTERIÉRY, s.r.o., základ dane 41.620,80 Eur, DPH v sume 8.324,16 Eur za stavebné práce. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane za účelom preverenia poskytnutia služieb podľa predmetnej faktúry vykonal dňa 30.09.2016 ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti F&K INTERIÉRY, s.r.o. o čom správca dane vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 20905738/2015. Konateľ spoločnosti sa k realizácii zdaniteľného obchodu podľa predloženej faktúry vyjadril, že práce boli vykonané a daň bola odvedená v zdaňovacom období jún 2015. Uviedol, že vlastné stroje nemá, spoločnosť si ich prenajíma alebo objednáva v subdodávke spolu s vykonaním prác. Vlastných zamestnancov spoločnosť nemá, ale práce vykonávali SZČO poprípade pracovníci na dohodu. Kontrolou bolo správcom dane zistené, že práce pre spoločnosť vykonala v subdodávke obchodná spoločnosť MEGATRON, s.r.o., Táborská 1, Bratislava, ktorej právnym nástupcom z dôvodu zlúčenia spoločnosti sa stala od 26.06.2015 spoločnosť SIAM FOOD, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom. Za účelom preverenia zdaniteľného obchodu správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti MEGATRON, s.r.o. dožiadanie. Miestne príslušný správca dane v odpovedi na dožiadanie uviedol, že právny nástupca spoločnosti MEGATRON, s.r.o. spoločnosť SIAM FOOD, s.r.o. nie je platiteľom DPH, spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, poštové zásielky nepreberá, písomnosti sa vracajú späť s poznámkou adresát neznámy, spoločnosť na uvedenej adrese nesídli. Na základe uvedených skutočností nebolo možné požadované skutočnosti preveriť. Správca dane predvolal na výsluch svedka Cyrila Lušnáka, ktorý bol v období od 15.03.2014 do 02.04.2015 konateľom spoločnosti MEGATRON, s.r.o.. O výsluchu svedka bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102963124/2016. Svedok do zápisnice uviedol, že za spoločnosť MEGATRON, s.r.o. konal len kým bol jej konateľom t. j. od 02.04.2015 a so spoločnosťou F&K INTERIÉRY, s.r.o. podpísal dňa 15.03.2015 Rámcovú zmluvu o dielo. Ďalej uviedol, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, práce vykonávali SZČO, stroje a prístroje potrebné na realizáciu stavebných prác si spoločnosť prenajímala. Dňa 27.04.2015 spoločnosť MEGATRON, s.r.o. predal Ivanovi Iliev Karaivanovi, občanovi Bulharskej republiky, ktorý ďalej konal za spoločnosť MEGATRON, s.r.o.. Správca dane vypočul aj svedka Y. L., ktorý mal vykonávať stavebné práce v subdodávke pre spoločnosť MEGATRON, s.r.o.. Svedok na pojednávaní predložil správcovi dane objednávku prác, faktúru č. 022015 zo dňa 25.06.2015, príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.06.2015, daňovú evidenciu výdavkov za rok 2015. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane na základe vykonaného šetrenia v celom reťazci dodávok a prác uvedených na faktúre č. 150040 zo dňa 23.06.2015 dospel k záveru, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu nevzniklo z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH, pretože výpovede svedka Cyrila Lušnáka a Y. L. nemajú povahu faktúr, plní len formálnym dôkazom nepreukazujúcim, že k zdaniteľný obchodom deklarovaným na vystavených dokladoch skutočne došlo osobami uvedenými na faktúrach. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar resp. služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnenia zákonov o odpočítaní DPH vychádza nielen z predložených faktúr a iných dokladov, ale i zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar resp. službu dodala, ktorý iný dodávateľ tovar resp. službu dodal. V súvislosti s poukazovaním na rozsudky ESD č. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 žalovaný uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole preveroval okolnosti, za ktorých mal byť obchod realizovaný, t. j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na faktúrach mohol resp. nemohol fakturované dodávky skutočne dodať. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní. Žiadne ustanovenie daňového poriadku
to neustanovuje. Avšak okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie tovaru, ktoré mu podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a následne odberateľovi uvedenom na faktúre nevzniklo právo na odpočítane dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 12.12.2018, nakoľko žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie (§ 182 ods. 1 písm. g) SSP) a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie (§ 105 ods. 2 písm. a) SSP).
4. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. a ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z., preto bola zamietnutá postupom podľa § 190 SSP.
5. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
6. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
7. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší, ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavieb. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
8. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
9. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
10. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť a pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
14. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
15. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
16. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
17. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
18. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
19. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane") vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 103483515/2016 zo dňa 12.07.2016, protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bola daňovému subjektu doručená dňa 15.07.2016. V zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. začal správca dane nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubovacie konanie. V zákonom stanovenej lehote začal daňový subjekt Poľnohospodárske družstvo KĽAČIANSKA MAGURA, družstvo v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole. Na základe skutočností správca dane skonštatoval, že predložené vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole nemajú vplyv na zmenu výsledkov daňovej kontroly. Správca dane ukončil vyrubovacie konanie a pristúpil k vydaniu rozhodnutia v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z..
20. Podľa zistenia správcu dane žalobca za zdaňovacie obdobie jún 2015 odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 150040 zo dňa 23.06.2015 od dodávateľa F&K INTERIĚRY, s.r.o. v sume 49.944,96 Eur, z toho 20% DPH 8.324,16 Eur v zmysle Zmluvy o dielo na dodávku stavebných prác „Oprava a rekonštrukcia skladov krmív" zo dňa 23.10.2013 za zrealizované práce na stavebnom objekte „senník č.p. 57" v zmysle rozpisu. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou F&K INTERIÉRY, s.r.o.. Na základe predložených dokladov od spoločnosti F&K INTERIÉRY, s.r.o. konkrétne subdodávateľskej faktúry č. 20150066 zo dňa 26.06.2015 v sume 44.627,05 Eur z toho DHP 7.437,84 Eur od subdodávateľa MEGATRON, s.r.o. zaslal v zmysle § 21 zákona č. 563/2009 Z. z. dožiadanie na Daňový úrad Trenčín. Šetrením bolo zistené, že právny nástupca spoločnosti MEGATRON, s.r.o. spoločnosť SIAM FOOD, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46 655 671 nie je platiteľom DPH, spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, poštu nepreberá, písomnosti sa vracajú späť s poznámkou adresát neznámy. Obchodná spoločnosť na uvedenej adrese nesídli, nie je na zvončeku ani na poštových schránkach nejakým spôsobom označená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane predvolal Cyrila Lušnáka, ktorý sa vyjadril, že za spoločnosť MEGATRON, s.r.o. konal len kým bol jej konateľom t. j. od 15.03.2014 do 02.04.2015, so spoločnosťou F&K INTERIÉRY, s.r.o. dňa 15.03.2015 podpísal Rámcovú zmluvu o dielo, ďalej sa vyjadril,
že spoločnosť MEGATRON, s.r.o. zamestnancov nemala, práce vykonávali SZČO, stroje a prístroje potrebné na uskutočnenie stavebných prác si spoločnosť prenajímala. Dňa 27.04.2015 spoločnosť MEGATRON, s.r.o. predal Ivanovi Iliev Karaivanovi, bytom Bulharská republika. Kto konkrétne stavebné práce vykonával a kto vystavil faktúru pre faktúru F&K INTERIÉRY, s.r.o. uviesť nevedel. Spoločnosť je od 26.06.2015 zlúčená a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SIAM FOOD, s.r.o., ktorá je nekontaktná a nie je platiteľom DPH. Správca dane vypočul ako svedka aj Y. L., ktorý mal byť subdodávateľom pre spoločnosť MEGATRON, s.r.o.. Predložil objednávku, faktúru č. 022015 zo dňa 25.06.2015, príjmový pokladničný doklad, daňovú evidenciu o výdavkoch a knihu odoslaných faktúr za rok 2015. Žalobca dňa 21.03.2017 na základe výzvy správcu dane predložil faktúry za nákup materiálu (jadrová omietka, lepidlo, sieťka a pod.). Boli vykonávané za účelom preukázania uskutočnených služieb, ktoré vykonávala obchodná spoločnosť F&K INTERIÉRY, s.r.o.. Správca dane tieto faktúry - doklady vyhodnotil v rozpore s vyjadreniami konateľa žalobcu a uviedol správcovi dane do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20905738/2015 zo dňa 30.09.2015, kde na otázku správu dane, či má spoločnosť technické vybavenie na uskutočnenie takýchto prác sa vyjadril, že vlastné stroje nemá, že stroje si prenajíma alebo objednáva v subdodávke spolu aj s vykonaním prác. Správca dane vyhodnotil písomné dôkazy predložené spoločnosťou F&K INTERIÉRY, s.r.o. ako rozporuplné a nepostačujúce. Neboli predložené také dôkazy, ktoré správca dane žiadal predložiť vo výzve č. 1415282/2017 zo dňa 07.03.2017. Konštatoval, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry nepostačuje iba predloženie faktúry, hoci táto obsahuje všetky formálno-právne náležitostí. Musí sa overiť, či údaje uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť, čo správca dane v daňovej kontrole aj vykonal. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt, právnu skutočnosť, pretože ako dôkaz sú použité nielen vtedy, ak údaje v nich pravdivo odrážajú skutočnosť. V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že vykonaným dokazovaním uznal daňovému subjektu Poľnohospodárske družstvo KĽAČIANSKA MAGURA, družstvo odpočítanie dane z faktúry č. 150040 zo dňa 23.06.2015 od dodávateľa F&K INTERIÉRY, s.r.o. v celkovej sume 49.944,96 Eur, z toho DPH 8.324,16 Eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko neboli preukázané dodania prác zo strany dodávateľa F&K INTERIÉRY, s.r.o. ako aj jeho subdodávateľa MEGATRON, s.r.o.. 21. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že správcovi dane počas daňovej kontroly predložil originálne doklady požadované zákonom o DPH, a to faktúru spoločnosti F&K INTERIÉRY, s.r.o. č. 150040, vrátane odovzdávacieho protokolu a súpisu stavebných prác, Zmluvu o dielo na dodávku stavebných prác „Oprava a rekonštrukcia skladov a krmív" zo dňa 23.10.2013 s pri kontrole na mieste sa správca dane osobne presvedčil o fyzickom dodaní uvedených stavebných prác. Z uvedeného vyplýva, že splnil všetky povinnosti ukladané mu zákonom. Správca dane svoje rozhodnutie založil na nepravdivom tvrdení, že kontrolovaný daňový subjekt porušil zákon, pričom sa toto jeho tvrdenie nezhoduje so skutočnosťou, nakoľko kontrolovaný subjekt dodržal všetky ustanovenia zákona, ktoré správca dane namietal. Uvedené skutočnosti, že práce boli vykonané vyplýva aj z miestneho zisťovania, ktoré správca dane vykonal dňa 29.02.2016, o čom vyhotovil Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 102632468/2016. Skutočnosť, že spornú faktúru vystavil dodávateľ - F&K INTERIÉRY, s.r.o. sa správca dane môže presvedčiť aj v kontrolnom výkaze, ktorý podala táto spoločnosť za zdaňovacie obdobie jún 2015. Uviedol, že splnil podmienku na uplatnenia odpočítania dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že správcovi dane predložil faktúru vystavenú dodávateľom, ktorá bola zaevidovaná v číselnom rade u žalobcu došlých faktúr pod interným číslom 30150084. V súvislosti s neuznaním odpočítania dane z dodávateľskej faktúry č. 150040 zo dňa 23.06.2015 od spoločnosti F&K INTERIÉRY, s.r.o. za prevedené stavebné práce poukázal aj na rozsudok NSSR č. 3Sžf 1/2011, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o skutočnosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Súd v tomto rozhodnutí s prihliadnutím na judikatúru ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03) rozhodol, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu.
22. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím č. 101609378/2017 zo dňa 04.07.2017 tak, že rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil. Žalovaný po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistil skutkový stav tak, ako ho zistil aj správca dane. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 103483515/2016 zo
dňa 12.07.2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane napadnuté rozhodnutie. Správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 150040 zo dňa 23.06.2015 od dodávateľa F&K INTERIÉRY, s.r.o. v celkovej sume 49.944,96 Eur z toho DPH 8.324,16 Eur na dodávku stavebných prác „Oprava a rekonštrukcia skladov krmív". Práce boli realizované na stavebnom objekte senník č. p. 57 v zmysle rozpisu zo dňa 23.06.2015 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Uviedol, že vlastné stroje nemá, spoločnosť ich prenajímala alebo objednávala v subdodávke spolu s vykonaním prác, zamestnancov spoločnosť nemá, práce vykonávali SZČO, poprípade pracovníci na dohodu. Kontrolou bolo správcom zistené, že práce pre spoločnosť F&K INTERIÉRY, s.r.o. vykonávala spoločnosť MEGATRON, s.r.o. v Bratislava, ktorej právnym nástupcom z dôvodu zlúčenia spoločnosti sa stala od 26.06.2015 spoločnosť SIAM FOOD, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom. V prípade overenia dodávky tovaru od obchodnej spoločnosti MEGATRON, s.r.o. správca dane predvolal na výsluch svedka Cyrila Lušnáka, ktorý bol konateľom spoločnosti od 15.03.2014 do 02.04.2015, ktorý uviedol, že so spoločnosťou F&K INTERIÉRY, s.r.o. podpísal Rámcovú zmluvu dňa 15.03.. Ďalej uviedol, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, práce vykonávali SZČO, stroje a prístroje na realizáciu stavebných prác spoločnosť prenajímala. Dňa 27.04.2015 spoločnosť MEGATRON, s.r.o. predal Ivanovi Iliev Karaivanovi, bytom Bulharska republika. Kto vykonával stavebné práce a kto vystavil faktúru zo dňa 26.06.2015 uviesť nevedel. Spoločnosť je od 26.06.2015 zlúčená a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SIAM FOOD, s.r.o., ktorá je nekontaktná. Na návrh daňového subjektu správca dane vypočul dňa 16.06.2016 svedka Y. L., ktorý uviedol, že práce boli realizované na základe objednávky s termínom začatia 01.05.2015 na vykonanie prác zmluva spísaná nebola. Za vykonané práce vystavil faktúru č. 02/2015 dňa 25.06.2015, účtovníctvo nevedie, využíva paušálne výdavky, materiál a technické vybavenie nemá, stroje a zariadenia zabezpečoval pán Kubala, konateľ spoločnosti F&K INTERIÉRY, s.r.o.. Faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 25.06.2015 a peniaze mu odovzdal konateľ spoločnosti MEGATRON, s.r.o. v kaviarni v Žiline. Spoluprácu nadviazal po tom, čo ho cez internet oslovil konateľ spoločnosti MEGATRON, s.r.o. a išlo o jednorazovú spoluprácu. Pri ústnom pojednávaní predložil správcovi dane faktúru č. 02/2015 zo dňa 25.06.2015, príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.06.2015, daňovú evidenciu o výdavkoch za rok 2015. Správca dane dňa 20.02.2017 vypočul svedka Pavla Kubalu a na základe zistení zo dňa 20.02.2017 správca dane zaslal spoločnosti F&K INTERIÉRY, s.r.o. výzvu, ktorou požadoval od žalobcu, aby do 8 dní od doručenia výzvy zapožičal správcovi dane doklady súvisiace so stavebnými prácami na rekonštrukcii senníka č. p. 57 v Poľnohospodárskom družstve KĽAČIANSKA MAGURA, družstvo. Konateľ žalobcu reagoval dňa 21.03.2017 tak, že predložil správcovi dane faktúry za nákup materiálu vystavené pre odberateľa F&K INTERIÉRY, s.r.o.. Na základe skutočností, ktoré v rámci vyrubovacieho konania vyšli najavo správca dane vyhodnotil ako rozporuplné a nepostačujúce, spoločnosť F&K INTERIÉRY, s.r.o. nepredložila také dôkazy, ktoré správca dane žiadal predložiť. Nebolo preukázané, na ktorú skládku bola zemina odvezená a uskladnená, kto konkrétne zeminu na skládku odviezol, akými dopravnými prostriedkami, nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané nákup použitého betónu. Žalovaný v závere druhostupňového správneho rozhodnutia uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a pri vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zisteného skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov ale zameral sa predovšetkým na vecne plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúre predloženou daňovým subjektom ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou. Právo odpočítať daň fakturovaného tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo postupe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pretože nebolo relevantnými dôkazmi preukázané fyzické dodanie tovaru v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v dodávateľskej spoločnosti a následne u daňového subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Námietku žalobcu, ktorou poukazoval, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená priamym podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť - závery NSSR č. 3Sžf 1/2011 považuje žalovaný za neopodstatnenú. Predmetom a
hlavným dôkazom neuznania odpočítania dane z predložených faktúr bola skutočnosť, že dodávateľovi tovaru uvedeného na faktúre nevznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodaní služby na faktúrach u deklarovaného dodávateľa. V nadväznosti na to bolo porušené ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého si platiteľ môže odpočítať daň z dodania tovaru voči nemu uplatnené dodávateľom uvedeným na faktúrach.
23. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcu môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Tie isté ustanovenia upravujúce zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovaniu práva a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol za úkor nedodržiavania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona.
24. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávky tovaru a služieb len formálnymi dôkazmi nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantný doklad len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť odpočítanie dane z tohto dokladu (rozsudok NSSR sp. zn. 5Sžf 11/2014 a rozsudok NSSR sp. zn. 5Sžf 101/2013). Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Správny súd poukazuje na rozsudok NSSR sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, t. j. je iniciátorom odpočítania DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil: Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.
25. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával správca dane z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetnej faktúry. Porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v spoločnosti F&K INTERIÉRY, s.r.o. podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.
26. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že zákon o DPH a ani iný neukladá daňovým subjektom povinnosť preveriť si svojich obchodných partnerov, správny súd zaujíma stanovisko, že žalobca ako podnikateľský
subjekt si musí obchodných partnerov vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali uskutočnenie fakturovaných transakcií. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 vyplýva, že sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o inom subjekte a ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavanie daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných aktivitách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako k tomu došlo aj v predmetnom prípade. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 97/2009.
27. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazuje na rozhodnutia ESD - rozsudky C-354/03, C-355/03, C-484/03, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, avšak podľa názoru súdu si nesprávne vysvetľuje ich závery na zdaniteľný obchod, ani neuvádza v ktorých bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať na jeho obchodnú transakciu podľa predloženej faktúry v kontrolovanom zdaňovacom období. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu. Odpočítanie dane nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane.
28. Účelom dokazovania v daňovom konaní je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správcu dane. Na tomto základe aj v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie správca dane dokazovanie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a) Daňového poriadku) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, prípadne oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH, preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť a výpovednú hodnotu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 4 citovaného zákona). Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že s cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadného zneužívania práva na odpočet dane. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákona stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané osobami na to oprávnenými a to práve osobou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie bolo dodané a DPH bolo voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.
29. Rozhodnutie žalovaného a všetky náležitostí rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku, odôvodnenie rozhodnutia dáva zároveň odpoveď na všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu v rámci konania. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.
31. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.