Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 11, IČO: 35704713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B proti žalovanému: I.. T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., U. X, zastúpeného Q.. D. W., bytom v Q., F. W. XX, o zaplatenie 7.045,58 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.7.2017 č.k. 12C/5/2010-414 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania strán sporu a štátu vo vzťahu k žalobcovi.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách štátu vo vzťahu k žalovanému tak, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 61,22 eur, zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.107,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 20.10.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol. Rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 40,18%. Slovenskej republike priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 70,09% a voči žalovanému v rozsahu 29,91%.

2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie 61,22 eur potom, ako žalobca zobral žalobu v tejto časti späť dôvodiac administratívnym pochybením pri výpočte úroku.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2016, § 52 ods. 2, 3, § 544 ods. 1, § 37 ods. 1, § 41, § 420 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 10a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 7.045,58 eur s príslušenstvom, jeho nárok je opodstatnený čo do sumy 2.107,13 eur s príslušenstvom. Preto žalobe v tejto časti vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z preukázanej existencie záväzkového vzťahu strán sporu, založeného zmluvou o spotrebnom úvere zo dňa 5.10.2005, ktorá je zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou a ktorá podlieha ochrane v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zák. č. 258/2001 Z.z.

5. Po preskúmaní obsahu zmluvy zistil, že táto neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ide pritom o absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto dospel k záveru, že žalobcovi v zmysle tejto zmluvy patrí len to, čo skutočne žalovanému poskytol.

6. Konanie žalobcu pri dojednaní danej zmluvy považoval za konanie odporujúce tak zákonu, ako aj dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, čo vyvodil zo spôsobu formulácie všeobecných zmluvných podmienok, umožňujúcich veriteľovi na základe vlastného rozhodnutia upravovať výšku úrokovej sadzby, rozhodnúť o spôsobe započítania uhradenej splátky bez ohľadu na vôľu dlžníka, určujúcich dlžníkovi za predčasné splatenie úveru poplatok, predĺženie premlčacej lehoty veriteľovi na 10 rokov. Neetickému a nezákonnému konaniu žalobcu nasvedčuje tiež spôsob úpravy práv a povinností zmluvných strán v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, viažúcej sa k zmluve o spotrebnom úvere, aj keď táto nebola predmetom sporu. Z koncepcie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je zrejmé, že veriteľ bol oprávnený financovaný predmet predať, ale súčasne ostáva zachovaná povinnosť dlžníka naďalej plniť svoje povinnosti zo zmluvy o spotrebnom úvere.

7. Z obsahu zmluvy vyvodil, že žalovanému bola požičaná finančná čiastka vo výške 7.900,15 eur, z ktorej doteraz žalobcovi uhradil sumu 5.054,77 eur. Žalobca z predaja motorového vozidla získal výťažok vo výške 1.701,53 eur, ktorý súd započítal v prospech žalovaného. Záväzok žalovaného na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov tak existuje v rozsahu 1.143,85 eur, ktorú sumu vyhovujúcim výrokom žalobcovi súd prvej inštancie priznal.

8. Súd prvej inštancie ustálil, že z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním poskytnutého úveru žalobca dôvodne určil predčasnú splatnosť úveru a opodstatnene uplatnil popri sume istiny tiež náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti so zaistením, prepravou a odpredajom zabezpečeného motorového vozidla, ktorými úkonmi čiastočne uspokojil pohľadávku voči žalovanému.

9. Za dôvodné súd prvej inštancie považoval náklady súvisiace s predajom vozidla realizované spoločnosť Global Solutions, s.r.o., za znalecký posudok vo výške 66,39 eur, províziu za predaj motorového vozidla vo výške 159,33 eur, náklady na odhlásenie vozidla do iného okresu vo výške 39,83 eur, náklady na zápis a zrušenie zápisu majiteľa v OEV vo výške 19,92 eur, náklady na parkovné vo výške 412,28 eur a náklady na prevoz vozidla z Košíc do Bratislavy vo výške 265,55 eur. Preto žalobe aj v tejto časti vyhovel.

10. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie dlžnej sumy do 19.10.2008 v súvislosti s oznámením spôsobu finančného vyrovnania z úverového vzťahu. Nasledujúcim dňom po márnom uplynutí tejto lehoty sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením, následkom čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Tie uplatnil žalobca vo výške 14,25% ročne. Nakoľko išlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie stanovil úroky z omeškania v zmysle predpisov občianskeho práva tak, ako vyplýva z výroku rozsudku vo výške 8,5% ročne.

11. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 770,83 eur, nakoľko táto bola uzavretá v rozpore s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto časti zamietol.

12. Ako nedôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie aj nárok označený ako „škoda zákonné poistenie podľa čl. VII ods. 2/VZP“ vo výške 219,62 eur, keďže žalobca žiadnym spôsobom netvrdil právny dôvod vzniku tohto nároku a rovnako aj nárok na zaplatenie úroku zo zostatku úveru podľa čl. VII bod 2/VZP vo výške 277,53 eur, keďže ani tento nárok žalobca bližšie neodôvodnil. Rovnako za nedôvodný vyhodnotil aj nárok na doplatok havarijného poistenia vo výške 50,42 eur z dôvodu jeho nepreukázania.

13. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na neuhradenú 16. a 17. splátku vo výške 445,22 eur a vo vzťahu k nárokom, ktoré žalobca v konaní uplatnil ako náhradu škody spočívajúcu vo vynaložení nákladov súvisiacich so zaistením a predajom motorového vozidla a vymáhaním pohľadávky.

14. Po aplikácii ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že uplatnené náklady boli žalovanému vyúčtované žalobcom faktúrami, ktoré pripojil do spisu, preto dňom vystavenia týchto faktúr začala plynúť objektívna aj premlčacia doba, keďže odvtedy žalobca získal vedomosť o rozsahu škody a aj o zodpovednom subjekte. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca tieto nároky uplatnil až podaním zo dňa 9.9.2010, s týmto názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil. Zo žaloby a žalobcom predložených listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že predmetné nároky uplatnil už podanou žalobou na súde dňa 12.1.2010 a podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 9.9.2010 žalobca neuplatnil nové nároky, len žalobou uplatnené nároky bližšie špecifikoval. Námietka premlčania bola žalovaným vznesená dôvodne len vo vzťahu k nákladom na vymáhanie pohľadávky vo výške 132,78 eur, v ktorom prípade dvojročná premlčacia doba uplynula 24.4.2009. Pokiaľ bola žaloba podaná na súde 12.1.2010, vo vzťahu k tomuto nároku bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. V tejto časti preto nebolo možné žalobcovi nárok titulom náhrady škody vo výške 132,78 eur priznať. Ostatné nároky premlčané neboli.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z úspechu strán sporu. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,18% vo vzťahu k žalobcovi (úspech žalobcu 70,09%-úspech žalovaného 29,91%).

16. O trovách štátu rozhodol tak, že na náhradu zaplatenej odmeny znalkyni Mgr. Evy Forgáčovej vo výške 845,10 eur, ktorá nebola krytá preddavkom, zaviazal podľa pomeru úspechu žalobcu v rozsahu 70,09% a žalovaného v rozsahu 29,91%.

17. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania strán sporu a štátu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalobcovi nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne stanovil začiatok plynutia premlčacej doby. Žalobca nárok vymedzil až podaním zo dňa 2.9.2010, doručeným súdu dňa 9.9.2010. Bližšia špecifikácia nároku môže byť kvalifikovanie fakturovanej/účtovanej sumy, prípadne iné spresnenie vymedzeného nároku, nie však zmena skutkového základu. Žalobca je zastúpený profesionálnou advokátskou kanceláriou, ktorá musí byť schopná riadne a určite vymedziť žalobu čo do predmetu nároku aj čo do jeho základu. Súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, v čom videl účelnosť prisúdeného nároku žalobcovi. Odvolateľ poukázal na to, že podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla dňa 17.4.2007 bolo vozidlo odovzdané pojazdné, s nepatrnými poškodeniami primeranými veku a mestskej premávke (v doslovnej citácii) „zadný nárazník a blatník“, „ľavé dvere, zadné posk.“, „pravé svetlo rozbité - hmlovka pravá chýba“. Žiadne iné vady zistené neboli. V danom čase sa pritom motorové vozidlá predávali za sumu 200.000,00 Sk a viac. Napriek tomu, že súd prvej inštancie posúdil konanie žalobcu ako neetické a nezákonné, neprihliadol na nehospodárne konanie žalobcu potom, ako vozidlo mu bolo zo strany žalovaného odovzdané. Výsledkom nehospodárnosti postupu žalobcu je rapídne zníženie hodnoty vozidla, keď tento sám spôsobil ďalšie vady na vozidle a síce, ako vyplýva z ním predloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla dňa 17.4.2007 a dňa 3.6.2008, keď po vyše roku od odovzdania vozidla uvádza: „spínacia skrinka nefunkčná“, „auto nepojazdné“, „PP - hmlovka“, „PZ - blatník, loda nie sú, P- nárazník, LP - svetlo, lak, Z - nárazník“. Vozidlo bolo znalcovi predložené nepojazdné, bez potrebných dokladov a servisnej histórie, ktoré žalovaným odovzdané boli a potom, čo vyše roka stálo na nekrytom parkovisku. Motorové vozidlo v čase jeho odovzdania podľa názoru žalovaného malo hodnotu cca 7.000,00 eur. Nestotožnil sa s výpočtom súdu prvej inštancie ohľadom trov konania.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je opodstatnené.

19. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

20. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazu vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom konanie netrpí ani žiadnou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

24. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci.

25. Predmetom preskúmania odvolacím súdom sa stal vyhovujúci výrok vo veci samej, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.107,13 eur s prísl.

26. Pokiaľ ide o preskúmanie námietky premlčania, vznesenej zo strany žalovaného, správne súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu (okrem jeho časti vo výške 132,78 eur) nemožno považovať za premlčaný. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na bod 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, ako postupoval pri skúmaní námietky premlčania, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje.

27. Súd prvej inštancie sa v rozsudku správne vyporiadal aj s tvrdením žalovaného, že žalobca uplatnil nároky až podaním zo dňa 9.9.2010, nie žalobou podanou na súde dňa 12.1.2010. Ako vyplýva z obsahu žaloby, a to zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, z petitu žalobného návrhu, ale aj dôkazov pripojených k žalobe, je bezpochyby zrejmé, že predmetom konania sa stal nárok žalobcu na zaplatenie 7.045,58 eur s príslušenstvom, ktorý žalobca oprel o jednotlivé nároky, bližšie vyčíslené vo faktúrach, ktoré doručil žalovanému a ktoré sa stali aj prílohou žalobného návrhu ako pripojené dôkazy. Pokiaľ ide o podanie žalovaného zo dňa 2.9.2010, doručené súdu prvej inštancie dňa 9.9.2010, vychádzajúc z jeho obsahu nejde o nové nároky, ktoré by žalobca uplatnil až týmto podaním, ako sa mylne domnieva žalovaný. Ide (len) o upresnenie čiastkových nárokov, ktoré konkrétnejšie a bližšie v tomto podaní žalobca špecifikoval a ktoré sa stali predmetom konania na základe žaloby podanej súdu dňa 12.1.2010. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovaného, že až doručením tohto podania súdu dňa 9.9.2010 došlo k uplatneniu spomínaných nárokov zo strany žalobcu.

28. Z obsahu odôvodnenia súdu prvej inštancie, a to konkrétne z bodu 12 vyplýva úvaha súdu prvej inštancie, z akých dôvodov považoval náklady žalobcu vynaložené v súvislosti so zaistením, prepravou a odpredajom zabezpečeného motorového vozidla za účelné. Ide o náhradu nákladov vzniknutých žalobcovi v súvislosti s tým, že žalovaný prestal plniť svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvného záväzku vo vzťahu k žalobcovi a ktoré z tohto dôvodu bolo potrebné za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu vynaložiť. Tieto úvahy považuje odvolací súd za správne. K odvolacím námietkam žalovaného v tomto smere je potrebné tiež uviesť, že sú len všeobecného charakteru, bez bližšej konkretizácie.

29. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v odvolaní, že žalobca svojim nehospodárnym postupom zapríčinil rapídne zníženie hodnoty motorového vozidla potom, ako mu bolo toto zo strany žalovaného odovzdané, ide o tvrdenia, ktoré žalovaný uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal. Tieto tvrdenia o rapídnom znížení hodnoty motorového vozidla a o tom, že motorové vozidlo v čase jeho odovzdania žalobcovi, resp. v čase jeho predaja malo rapídne vyššiu hodnotu (v odvolaní žalovaný tvrdí, že táto hodnota činila cca 7.000,00 eur), je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať len za hypotetické, keďže žalovaný ich žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal.

30. V rozpore s týmito tvrdeniami vyznieva dôkaz vykonaný pred súdom prvej inštancie o hodnote motorového vozidla - znalecký posudok č. 59/2008 Znaleckej a poradenskej kancelárie s.r.o. (na č.l. 318 a nasl. spisu), podľa ktorého hodnota motorového vozidla činila ku dňu 15.7.2008 2.834,76 eur. Pred súdom prvej inštancie bol tiež vykonaný dôkaz, a to kúpna zmluva zo dňa 23.7.2008 (č.l. 70 a nasl. spisu), z ktorej vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo odpredané žalobcom za kúpnu cenu 2.024,81 eur kupujúcemu Global Solutions s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moskovská 13. Potom, ako boli tieto dôkazy súdom prvej inštancie vykonané, žalovaný neponúkol súdu prvej inštancie žiaden iný dôkaz, ktorý by preukázal jeho tvrdenia o tom, že zo strany žalobcu došlo k nehospodárnemu nakladaniu s predmetným vozidlom, resp. že by vozidlo bolo odpredané za výrazne nižšiu kúpnu cenu, ako bola jeho reálna hodnota na trhu, alebo ktorými by spochybnil tvrdenia protistrany, ktoré boli podložené aj dôkazmi. Za takejto procesnej situácie je potrebné považovať tvrdenia žalovaného v tomto smere za hypotetické a ničím nepodložené. Navyše potom, ako bolo zo strany súdu dané stranám sporu poučenie o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 C.s.p. a zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 C.s.p. na pojednávaní dňa 1.6.2017 žalovaný na vyslovenú výzvu súdu uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

31. Za neopodstatnené považuje odvolací súd aj námietky žalovaného týkajúce sa priznanej náhrady trov konania medzi stranami sporu. Správne súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania strán sporu vychádzal z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a náhradu trov priznal podľa pomeru úspechu vo veci.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v jeho vyhovujúcej časti, vo výroku o trovách konania strán sporu a rovnako aj vo výroku o trovách štátu vo vzťahu k žalobcovi ako vecne správny.

33. Za opodstatnené odvolací súd považoval námietky žalovaného týkajúce sa náhrady trov štátu, preto v súlade s § 388 C.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o trovách štátu vo vzťahu k žalovanému tak, že náhradu trov konania štátu nepriznal. Vychádzal pritom z tej skutočnosti, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 27.11.2017 č.k. 12C/5/2010-465, právoplatným dňa 2.5.2018 súd priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Za takejto situácie nevznikol štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odvolacom konaní bol v podstatnej časti úspešný žalobca, avšak trovy konania mu nevznikli a neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .