Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-236-2018.pdf
PDF · 125.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/236/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX V., 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX V., obaja zastúpení JUDr. Mariánom Dzuroškom, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému VALBYT, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Hronská 423, 976 46 Valaská, IČO: 31 642 594, zastúpený JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, v konaní o zaplatenie 19 736,55 Eur o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/112/2014-450 zo dňa 03.07.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby potvrdzuje. II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ o zaplatenie 19 736,55 Eur ako nedôvodnú (prvý výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (druhý výrok). 1.1 Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ sa voči žalovanému domáhali náhrady škody vo výške 19 736,55 Eur, ktorá im mala vzniknúť v období od roku 2006 až do dňa 14.01.2016 v dôsledku konania žalovaného. Žalobca 1/ bol v roku 2006 prepustený zo zamestnania a žil v spoločnej domácnosti s manželkou (žalobkyňa 2/) a dvomi školopovinnými deťmi pričom jediným príjmom bola manželkina minimálna mzda. Na základe toho sa žalobca 1/ rozhodol požiadať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej len „ÚPSVaR Brezno“) aby mu boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že k žiadostiam bolo potrebné doložiť potvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia 1/ a 2/ uhrádzajú náklady spojené s bývaním, ktoré im žalovaný odmietol vydať (potvrdenia vydal, ale uviedol, že nemajú za posledných šesť mesiacov zaplatené úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu). Týmto žalovaný porušil právnu povinnosť, pretože údaj o tom, že žalobcovia 1/ a 2/ neuhrádzajú predpísané plnenia spojené s užívaním bytu je nepravdivý a v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného došlo na strane žalobcov 1/ a 2/ k vzniku škody v dôsledku toho, že ÚPSVaR Brezno im nepriznal dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že v potvrdeniach uviedol vždy objektívny údaj a nedopustil sa protiprávneho konania, ktoré by zakladalo nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody.
1.2 Na pojednávaní konanom dňa 03.07.2018 súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ale návrhy žalobcov 1/ a 2/ na vykonanie dokazovania nimi navrhnutými svedkami a na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná z viacerých dôvodov. Vzhľadom na námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol, súd prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu škody za obdobie predo dňom 30.11.2010, t. j. dva roky pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa 2/ nie je aktívne legitimovaná na uplatnenie žalovaného nároku. Súd skonštatoval, že neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, pretože žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť. Žalobcovia 1/ a 2/ mohli preukázať ÚPSVaR Brezno zaplatenie nákladov na bývanie aj iným spôsobom ako potvrdením žalovaného. Okrem toho je žaloba v časti náhrady škody z dôvodu nepriznania dávky v hmotnej núdzi absolútne bezdôvodná, nakoľko priznanie tejto dávky nie je závislé od vystavenia potvrdenia žalovaným. Žalobcovia 1/ a 2/ nemôžu žiadať príspevok na bývanie odo dňa nadobudnutia ich bytu do vlastníctva inou osobou na základe dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie uviedol, že konaním vedeným pred súdom týkajúcim sa dobrovoľnej dražby viazaný nie je. 1.3 O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), tak, že priznal úspešnej strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, pretože súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú kumulatívne splnené všetky predpoklady potrebné na priznanie náhrady škody, pretože žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, keď do potvrdenia pre ÚPSVaR Brezno za účelom priznania príspevku na bývanie a dávok v hmotnej núdzi uviedol údaje o neplatení predpísaných zálohových platieb. Podľa žalobcov 1/ a 2/ v potvrdení uviedol žalovaný nepravdivý údaj, čím im spôsobil škodu, keďže zo zákona vyplýva, že žalovaný bol povinný predložiť ÚPSVaR Brezno ako štátnemu orgánu na vyzvanie predmetné potvrdenie. Nestotožňujú sa s názorom súdu prvej inštancie, že mohli zaplatenie poplatkov preukázať ÚPSVaR Brezno aj iným spôsobom, pretože to bol ÚPSVaR Brezno, ktorý od nich takéto potvrdenie vyžadoval a iný spôsob preukazovania platieb neakceptoval. 2.2 Argumentácia žalovaného a súdu prvej inštancie o tom, že sporné potvrdenie má odrážať predpísané preddavky a úhrady za prechádzajúci polrok podľa žalobcov 1/ a 2/ nie je správna, nakoľko potvrdenie sa má zaoberať uhrádzaním skutočných nákladov a nie preddavkov. Výšku preddavkov žalovaný určoval svojvoľne bez toho, aby žalobcovia 1/ a 2/ mali možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalovaný zatajil, že nedoplatky za služby spojené s bývaním boli a stále sú vo forme splátok zrážané zo mzdy žalobkyne 2/. 2.3 Postup súdu prvej inštancie považujú žalobcovia 1/ a 2/ za nezákonný z dôvodu zamietnutia navrhovaných dôkazov a upustenia od znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie. 2.4 Žalobcovia 1/ a 2/ dodávajú, že sú presvedčení o ich aktívnej vecnej legitimácii na podanie žaloby, pretože hmotnou núdzou sa rozumie stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a domácnosť tvoria spoločne posudzované osoby. 2.5 Uvádzajú, že dražbu sporného bytu napadli na súde žalobou, o ktorej ešte v čase podania odvolania nebolo právoplatne rozhodnuté a preto sa nestotožňujú so názorom súdu prvej inštancie, že po príklepe bytu do vlastníctva dražiteľky už nemohli žiadať o priznanie príspevku na bývanie. 2.6 Žalobcovia 1/ a 2/ trvajú na tom, že námietka premlčania nebola právne relevantným spôsobom vznesená. 2.7 Nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, podľa nich mal súd prvej inštancie rozhodnúť podľa § 257 C. s. p. a trovy konania žalovanému nepriznať; zároveň žiadajú oslobodenie od súdneho poplatku. 2.8 Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 2.9 Sami žalobcovia 1/ a 2/ doplnili odvolanie podané právnym zástupcom podaním zo dňa 18. 07. 2018, v ktorom zopakovali obsah odvolania podaného ich právnym zástupcom a súdu prvej inštancie vytýkali, že sa neoboznámil so súdnym spisom o neplatnosť dražby ich bytu. Žiadali žalobe vyhovieť z
dôvodu, že až do 14. januára 2016, keď bol žalobcovi 1/ priznaný predčasný starobný dôchodok žili ako rodina hlboko pod hranicou životného minima.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ vyjadril tak, že sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožnil a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s odvolacím konaním. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok bol vydaný v súlade so zisteným skutkovým stavom a súd prvej inštancie aplikoval správne právne predpisy. Uviedol, že spôsob určenia preddavkov na byt určuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon č. 182/1993 Z. z.“) a tiež zmluva o výkone správy. Pri určení výšky preddavkov vychádzal žalovaný z vyúčtovania týchto nákladov za predchádzajúce účtovné obdobie teda za rok 2005. Výška skutočných nákladov za služby spojené s bývaním pri vystavovaní potvrdenia pre žalobcov 1/ a 2/ o úhradách nákladov za bývanie za druhý polrok 2006 ešte nemohla byť známa dňa 13.01.2007. Vyúčtovanie skutočných nákladov sa vykonávalo až na základe faktúr dodávateľov do 30.05.2007 podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovanému zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 599/2003 Z. z.“) a zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej aj „zákon č. 417/2013 Z. z.“) neukladali povinnosť vystaviť pre žalobcu 1/ akékoľvek potvrdenie. Žalobcovia 1/ a 2/ podľa neho zavádzajú, keď tvrdia, že zamlčal uzatvorenie dohody o uznaní a splácaní dlhu na nedoplatky za rozhodné obdobie. Dohoda sa netýkala obdobia druhého polroka 2006, ale nedoplatku vo výške 19 123,- SK (634,77 Eur) za rok 2005. Tvrdenie žalobcov 1/ a 2/ o tom, že porušenie právnej povinnosti vyplýva z toho, že žalovaný uviedol nepravdivé údaje v potvrdení na výzvu ÚPSVaR Brezno je tiež zavádzajúce. Tlačivo na vypísanie potvrdenia mu predložil žalobca 1/ a na jeho žiadosť ho správca bytového domu vyplnil. Považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa 2/ nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, pretože žiadateľom o príspevok bol len žalobca. Je toho názoru, že námietku premlčania si v konaní uplatnil riadne. Skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ sú oslobodení od súdnych poplatkov podľa neho nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania protistrany. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. V replike žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že na odvolaní v celom rozsahu trvajú, argumentácia žalovaného je pre nich neakceptovateľná z dôvodov, ktoré uviedli v odvolaní a trvajú na odvolacom návrhu tak, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal im trovy odvolacieho konania v plnej výške.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ v replike neuvádzajú žiadne nové skutkové ani právne argumenty a zároveň oznámil, že v celom rozsahu trvá na predchádzajúcej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a správny a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné, prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Vo výroku o trovách konania bol rozsudok zmenený podľa § 388 C. s. p.
7. V konaní o náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka súd skúma či boli kumulatívne splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to protiprávnosť konania, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie škodcu (je zákonom predpokladané). Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. O protiprávne konanie ide vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním.
8. K námietke žalobcov 1/ a 2/, že žalovaný porušil právnu povinnosť keď do potvrdenia k žiadosti o príspevok na bývanie (nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ neuvádzajú, ktoré konkrétne potvrdenie myslia odvolací súd sa zaoberá všetkými tromi potvrdeniami správcu bytového domu z 23.01.2007, 22.04.2010,
21.02.2012) uviedol nepravdivý údaj odvolací súd uvádza, že uvedenie objektívnej skutočnosti v potvrdeniach, na vydanie ktorých žalovaný podľa zák. č. 599/2003 Z. z. účinného v období od 01.01.2004 do 31.12.2013 ani podľa zák. č. 417/2013 Z. z. účinného od 01.01.2014 nebol povinný, nie je možné stotožňovať s porušením právnej povinnosti. Žalovaný v potvrdeniach len deklaroval stav vyplývajúci z neuhradených preddavkov žalobcami. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) zák. č. 599/2003 Z. z. žiadateľ má preukázať, že uhrádza náklady spojené s bývaním a predložiť doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukázať uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním. Zákon neustanovuje, že dokladom o zaplatení týchto nákladov musí byť potvrdenie správcu bytového domu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ a 2/ mohli predložiť ÚPSVaR Brezno aj výmer o výške platieb predpísaných správcom spolu s dokladmi o zaplatení týchto platieb. K dohode o zrážkach zo mzdy, na ktorú poukazujú v odvolaní žalobcovia 1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že táto bola uzatvorená na základe platobného rozkazu o zaplatenie 19 123,- SK (634,77 Eur) zo dňa 25.01.2006, pričom prvým posudzovaným obdobím pre priznanie príspevku na bývanie bol druhý polrok roku 2006, a preto sa označená dohoda o splátkach dlhu nemôže týkať nedoplatkov za byt za obdobie druhého polroku 2006. 8.1. Námietka žalobcov 1/ a 2/, že príslušné potvrdenie sa malo zaoberať uhrádzaním skutočných nákladov a nie ich preddavkami nie je dôvodná, nakoľko správca bytového domu postupoval pri určení výšky preddavkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a podľa zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným. Podľa článku III. Práva a povinnosti správcu, bodu 4. písm. b), c), e) Zmluvy o výkone správy „Správca sa zaväzuje: vypočítavať vlastníkom výšku mesačných preddavkov (zálohy) na plnenia uvedené v bode 2. toho článku (dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, dodávka vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových a dažďových vôd, osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení domu, odvoz tuhého odpadu, havarijná služba, kontrola a čistenie komínov, ďalšie služby a energie, na ktorých sa zmluvné strany osobitne písomne dohodnú) a to na základe skutočných nákladov účtovaných za predchádzajúce obdobie a predpokladaných nákladov na nasledujúce obdobie; vypočítavať a navrhovať vlastníkom výšku mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv na najbližších 12 mesiacov; rozúčtovať skutočné náklady za poskytované plnenia uvedené v bode 2. tohto článku oproti uhradeným preddavkom (zálohám) raz ročne do konca mája nasledujúceho roka.“ Na základe Zmluvy o výkone správy, ktorú uzatvorili žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným muselo byť žalobcom 1/ a 2/ zrejmé, že v priebehu kalendárneho roka platia preddavky na úhradu nákladov na byt, ktoré sa zúčtujú 1 x ročne k 31.05. bežného roka. Zmluva o výkone správy bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 8 a nasl. zák. č. 182/1993 Z. z. a podľa § 8a ods. 2 tohto zákona: „Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.“
9. Podľa § 13 ods. 5 zák. č 599/2003 Z. z. a § 14 ods. 6 písm. a) zák. č. 417/2013 Z. z. sa podmienky nároku na bývanie prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Z odpovede ÚPSVaR Brezno na dožiadanie súdu zo dňa 16.11.2017 vyplýva, že o príspevok na bývanie žiadal žalobca 1/ dokopy 4 x a to v období od 1.1.2007 do 31.01.2007 (spis skartovaný), od 01.03.2009 do 31.03.2009 (spis skartovaný), od 01.06.2010 do 30.06.2010 (žiadosť zo dňa 07.06.2010, rozhodnutie ÚPSVaR Brezno zo dňa 03.09.2010) a od 01.02.2012 do 28.02.2012 (žiadosť zo dňa 27.02.2012, rozhodnutie ÚPSVaR Brezno zo dňa 23.03.2012). 9.1 Žalobcovia 1/ a 2/ si uplatňujú nárok na náhradu škody za obdobie od roku 2006 do 14.01.2016. Za celé obdobie požiadali žalobcovia 1/ a 2/ o príspevok na bývanie len štyri krát, hoci mali možnosť požiadať o príspevok na bývanie každých šesť mesiacov. 9.2 Žalovaný ako správca bytu vydal dňa 22. 04. 2010 potvrdenie, v ktorom uviedol, že žalobcovia nemajú za posledných 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov zaplatené preddavky do fondov a za plnenia poskytované s užívaním bytu. Dôvodom nepriznania príspevku na bývanie podľa rozhodnutia ÚPSVaR Brezno č. 2010/11146/15/BEM zo dňa 03. 09. 2010 bolo nezaplatenie úhrad za byt za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich mesiacov. Žaloba o náhradu škody v tejto časti bola na súd podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rovnako ako nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nepravdivého potvrdenia žalovaného z 23. 01. 2007), preto nebolo potrebné skúmať splnenie predpokladov na náhradu škody.
9.3 Dávka v hmotnej núdzi podľa rozhodnutia ÚPSVaR Brezno z 03. 09. 2010 nebola priznaná z dôvodu, že príjem rodiny presahoval zákonnú hranicu pre jej priznanie. 9.4 Žalovaný aj do potvrdenia o zaplatení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov zo dňa 21. 02. 2012 označil negatívnu odpoveď, že žalobcovia nemajú uvedené platby uhradené. Dôvodom nepriznania príspevku na bývanie za obdobie od 01. 02. 2012 do 28. 02. 2012 podľa rozhodnutia ÚPSVaR Brezno č. 2012/05956/8/BAE z 23. 03. 2012 nebolo len zistenie, že si podľa potvrdenia žalovaného žalobcovia neplnia povinnosti užívateľov bytu, ale tiež zistenie, že v tom čase už žalobcovia neboli vlastníkmi bytu č. 5 na adrese TDH 457 vo Valaskej, ktorý napriek tomu užívali bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, ale tiež zistenie, že príjem spoločne posudzovaných osôb bol vyšší ako suma nárokov podľa zákona č. 599/2003 Z. z. Je to zduplikované aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny č. AA/2012/08699-OPHN z 22. 05. 2012, v ktorom odvolateľom rozhodujúci orgán vysvetlil, že napriek potvrdeniu VALBYTU vznikol žalobcom ako súčasne vlastníkom rodinného domu nárok na príspevok na bývanie, ale dávka v hmotnej núdzi a príspevky na bývanie neboli priznané z dôvodu príjmu vyššieho ako nárok na dávku a príspevky. Z uvedeného je zrejmé, že dôvodom nepriznania príspevku na bývanie a dávky v hmotnej núdzi v roku 2012 nebolo podľa žalobcov nepravdivé potvrdenie žalovaného, ale príjem rodiny 230,82 €, ktorý bol vyšší ako úradom vypočítaný nárok na dávku a príspevky v sume 198,40 €.
10. K námietke žalobcov 1/ a 2/, že z ustanovenia § 13 zák. č. 599/2003 Z. z. nie je možné vyvodiť záver, že pomoc v hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie sa viaže na vlastníctvo bytu odvolací súd odkazuje čo sa týka dávky v hmotnej núdzi na bod č. 11. tohto rozsudku a čo sa týka príspevku na bývanie poukazuje na § 13 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z. z., v ktorom je jasne uvedené že, „občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/599/20130701.html> je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie.“ S poukazom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že po zápise vlastníckeho práva k bytu žalobcov 1/ a 2/ v prospech vydražiteľky už žalobcovia 1/ a 2/ nemohli žiadať o priznanie príspevku na bývanie v byte. Podľa § 27 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. Do roku 2011 ešte boli žalobcovia 1/ a 2/ vlastníkmi predmetného bytu. Dňa 24.06.2011 nadobudla vlastníctvo k bytu príklepom na dražbe (Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby N163/11, Nz23427/11 zo dňa 24.6.2011) F. B.. Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú s vlastníčkou bytu uzatvorenú nájomnú zmluvu. Byt užívajú bez právneho dôvodu, rovnako bez právneho dôvodu hradia čiastočne náklady za byt vo vlastníctve inej osoby žalovanému. Nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ už v roku 2012 neboli vlastníkmi ani nájomcami bytu, nemohli žiadať o príspevok na bývanie na byt.
11. Žalobcovia 1/ a 2/ sa v tomto konaní domáhali aj náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť aj nepriznaním dávky v hmotnej núdzi v dôsledku vydania potvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia 1/ a 2/ neuhrádzajú náklady spojené s bývaním. Nárok na dávku v hmotnej núdzi sa podľa § 10 zák. č 599/2003 Z. z. ani podľa § 10 zák. č. 417/2013 Z. z. neviaže na uhrádzanie nákladov spojených s bývaním a teda pri nepriznaní dávky v hmotnej núdzi sa predmetné potvrdenia nebrali do úvahy v dôsledku čoho je žaloba v tejto časti absolútne nedôvodná.
12. Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva. Odvolací súd uvádza, že aj napriek tomu, že žiadateľom o dávky v hmotnej núdzi a príspevky na bývanie bol len žalobca 1/ v zmysle § 10 a § 13 ods. 1 a 2 zák. č. 599/2003 Z. z., v spore sú aktívne vecne legitimovaní obaja žalobcovia. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z. z., „dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok“. Podľa § 13 ods. 1 a 2 zák. č. 599/2003 Z. z., „príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak odseky 9 až 11 neustanovujú inak; občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi
spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4 je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a b) uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.“ Ak by boli na základe žiadosti žalobcu 1/ priznané dávka v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie, slúžili by tieto peniaze aj na uspokojovanie potrieb žalobkyne 2/ ako manželky a spoločne posudzovanej osoby pre priznanie týchto dávok. Ak by žalobcom bola spôsobená škoda, mohla by si ju podľa názoru odvolacieho súdu uplatňovať aj žalobkyňa 2/. Čiastkový nesprávny záver súdu prvej inštancie v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne 2/ nemal vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje a toto právo v spojení s dovolaním sa premlčania nie je možné v zásade priznať. K tvrdeniu žalobcov 1/ a 2/, že námietka premlčania žalovaného nebola právne relevantným spôsobom vznesená odvolací súd uvádza, že pod kvalifikovaným spôsobom dovolania sa premlčania sa rozumie vznesenie námietky v konaní pred súdom a obsahom tohto adresného právneho úkonu musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe (doručené súdu prvej inštancie dňa 03.10.2013) tento vzniesol námietku premlčania v zmysle § 106 ods. 1 O. z. (na základe ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá) na všetky škody, ktoré mohli žalobcom 1/ a 2/ vzniknúť predo dňom 30.11.2010 (2 roky pre podaním žaloby), čím boli naplnené predpoklady potrebné pre nepriznanie premlčaného práva pre uplynutie zákonom určenej premlčacej doby; ten kto bol povinný niečo plniť sa dovolal premlčania; k dovolaniu premlčania došlo v konaní na súde. Nároky za obdobie predo dňom 30.11.2010 sú premlčané.
14. K námietke žalobcov o nezákonnosti postupu súdu prvej inštancie v dôsledku toho, že súd nevykonal návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov a znaleckým posudkom odvolací súd uvádza, že súd nie je v konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu, nie sporových strán. 14.1 Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že: „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre jeho vec podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi.“ Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhajú náhrady škody z dôvodu nevystavenia, resp. nepravdivého vystavenia potvrdenia o úhrade nákladov za byt, na základe vykonaných dôkazov súd dostatočne zistil skutkový stav bez potreby vykonávať znalecké dokazovanie a vypočúvať svedkov a s poukazom na hospodárnosť konania a najmä na to, že výška predmetných preddavkov vydávaných správcom bytového domu a jej preskúmavanie nie je predmetom tohto konania.
15. V sporových konaniach sa pri náhrade trov konania uplatňuje zásada úspechu (zásada zodpovednosti za výsledok), t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné a ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, nie je zbavená povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok obsahuje § 257 C. s. p., ktorý umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. 15.1 Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. (teraz § 257 C. s. p.) neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu
trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo5/2011 z 18.01.2012, Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/2007). 15.2 Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O. s. p. (teraz § 257 C. s. p.) sú tiež okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Žalovanému vznikli výdavky súvisiace s právnym zastúpením v konaní len v dôsledku nedôvodného si uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcami 1/ a 2/ (rozobraté v predošlých bodoch) a toto nemôže byť žalovanému na škodu aj s poukazom na to, že ustanovenie § 257 C. s. p. slúži na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu. 15.3 Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ ako poplatníci boli oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 257 C. s. p. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V/19/2008 zo dňa 31.03.2010).
16. Odvolací súd konštatuje, že žiaden z odvolacích dôvodov nebol uplatnený dôvodne.
17. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuviedol, v akej lehote majú žalobcovia 1/ a 2/ povinnosť ju zaplatiť žalovanému. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentoval tento údaj. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu. Lehota na plnenie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).