Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-21C/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: žalobcu : W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, P., zast. : Aequitas, s.r.o., IČO : 36 628 841, so sídlom Dolná 19, Banská Bystrica, proti žalovanému : U. U., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, U. O. X., o zaplatenie 1 695,64 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1.050,00 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,84 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 10.06.2016 domáhala aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej 1695,64 eur a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2016. V mesiaci marec 2016 sa žalobkyňa domáhala nájmu od žalovanej ale táto na výzvu nereagovala. Začiatkom mesiaca apríl mala žalovaná už sčasti svoje veci vypratané. Žalobkyňa jedného dňa nehnuteľnosť vypratala čo bola drahá záležitosť. Uviedla že žiada zaplatenie nájomného za marec 2016 vo výške 350 Eur, za mesiac apríl 2016 vo výške 350 a mesiac máj 2016 vo výške 2016 eur. Taktiež žiada zaplatiť nedoplatok za faktúru za plyn vo výške 45,64 eur a náklady na zabezpečenie sťahovania a stratu osobného času vo výške 600 Eur. 2. K žalobe pripojila nájomnú zmluvu zo dňa 23.11.2015, fotokópiu rozpisu energii, platobné doklady sipo. 3. Okresný súd Martin vydal dňa 22.02.2007 platobný rozkaz ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor a preto Okresný súd Piešťany(po postúpení veci Okresným súdom Martin) platobný rozkaz zrušil. 4. Žalovaná v odpore uviedla, že nesúhlasí s nárokom žalobkyne, uviedla že nájomné platila pravidelne a v plnej výške. Dom prestala užívať 10.03.2016, o čom žalobkyňu informovala. V apríli 2016 už dom užívali iný nájomcovia. Svoje ostatné veci si chcela prevziať ešte v marci 2016 čo jej však nebolo umožnené a došlo k ich úplnému zničeniu. Z týchto dôvodov žalobkyňu viac krát kontaktovala a žiadala ich vydanie ale bezúspešne. Preto čiastočnú úhradu nájomného za marec 2016 neuhradila, a túto si započítala za nevydané veci. V mesiaci apríl 2016 už dom užívali iní nájomcovia a dom žalobkyňa predala. Nedoplatok za plyn neuznala nakoľko kúrila väčšinou drevom v piecke. Plyn takmer nepoužívala. Nedoplatok za plyn žalobkyňa nezdokladovala a čiastku presne nevyčíslila. Neuznala ani 600 eur za zabezpečenie sťahovania a stratu osobného času, nakoľko veci mala umiestnené v garáži a nárok nie je ničím podložený, špecifikovaný a nezdokladovaný. Žalobkyňa taktiež uviedla, že sms správy a foto-dokumentáciu o zničených osobných veciach predloží na pojednávaní a uvedie svedkov, ktorí potvrdia uvedené. Napáda tiež platnosť nájomnej zmluvy z 02.11.2015.

5. Pred otvorením pojednávania dňa 19.02.2018 žalovaná súdu predložil fotografie č.l. 83 a na pojednávaní dňa 12.12.20189 súdu predložila rozpis vecí ktoré jej neboli odovzdané č.l. 113. 6. Žalobkyňa sa k odporu žalovanej vyjadrila tak, že nájomná zmluva zo dňa 02.11.2015 je riadnym a platným úkonom a bola uzatvorená na dobu určitú od 23.11.2015 do 31.12.2016. Tvrdenie žalovanej o neužívaní predmetu nájmu do 10.03.2016 je právne irelevantné avšak žalobkyňa tvrdí že žalovaná predmet nájmu užívala nakoľko v ňom mala uložené osobné veci. Žalovaná neoznámila žalobkyni že nemá záujem na ďalšom užívaní predmetu nájmu ani voči nej neurobila iný úkon smerujúci k ukončeniu nájmu. Predmet nájmu v mesiaci apríl 2016 iný nájomcovia neužívali. Žalobkyňa žalovanú opakovane vyzvala na prevzatie si osobných vecí a to elektronickými správami doručovanými aplikáciou Whats UP dňa 16.05.2016 a 23.05.2016. Žalovaná v odpore ďalej tvrdí, že si čiastočnú úhradu nájomného za marec 2016 započítala oproti nevydaným veciam. Všetky hnuteľné veci však boli Žalovanej vydané na jej požiadanie. Na preukázanie uvedených skutočností navrhla žalobkyňa výsluch svedka C. I., a svedka Ľ. I., tj. potomkov Žalobcu, ktorí s ohľadom na vek žalobkyne vykonali zadržanie hnuteľných vecí žalovanej nachádzajúcich sa v predmete nájmu a následne na požiadanie žalovanej tieto veci vydali. Výsluch svedkov navrhla žalobkyňa za účelom preukázania stavu vecí v čase ich zadržania, preukázanie vydania vecí žalovanej a preukázania nákladov spojených so zadržaním a uskladnením vecí. Žalovaná síce tvrdí započítanie časti nájomného za mesiac marec 2016 oproti hodnote nevydaných vecí, ale takýto prejav vôle nikdy nebol žalobkyni doručený, pričom z takéhoto prejavu vôle nie je zrejmé, aké pohľadávky majú zaniknúť započítaním. Započítaním môžu zaniknúť výlučne pohľadávky rovnakého druhu, pričom nájomné je pohľadávkou peňažnou a nárok na vydanie hnuteľných vecí nie je peňažnou pohľadávkou. Zároveň si žalovaná vo svojich vyjadreniach odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že veci jej neboli vydané a na druhej strane tvrdí, že došlo k úplnému zničeniu týchto vecí, tj. k skutočnosti o ktorej nemôže mať vedomosť, pokiaľ jej veci neboli vydané. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností však Žalobkyňa uviedla, že zadržané veci žalovanej neboli poškodené, nedošlo k ich zničeniu a boli žalovanej vydané v stave, v akom ich žalobkyňa zadržala. 7. K vyjadreniu žalobkyňa pripojila kópiu správy č.l. 68-71. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (nájomnú zmluvu zo dňa 23.11.2015, fotokopiu rozpisu energii, platobný doklady sipo, správami č.l. 68-71, fotografie č.l. 83 a rozpis vecí ktoré neboli odovzdané č.l. 113).Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. I. a Ľ. I. nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť podľa návrhu žalobkyne výsluchom uvedených svedka preukázané ( stav hnuteľných vecí v čase ich zadržania, vydanie vecí žalovanej a nákladov spojených so zadržaním a uskladnením) nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie v danom spore. Nakoľko ich výsluchom by mohlo dôjsť len k preukázaniu takých skutkových tvrdení žalobkyne resp. vyvráteniu skutkových tvrdení žalovanej, ktoré by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Výsluch takýchto svedkov, sa preto javí súdu ako nehospodárny, nadbytočný a rozpore s č.l. 17 základných zásad civilného sporového poriadku. 8. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: 9. Dňa 23.11.2015 uzavreli žalobkyňa a žalovaná nájomnú zmluvu predmetnom ktorej bol prenájom rodinného domu súpisné č. XXX nachádzajúcom sa v M. O. Z.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 23.11.2015 di 31.12.2016, pričom nájomné si účastníci dohodli vo výške 350Eur mesačne, s tým že v nájomnom sú zahrnuté poplatky za odber studenej a teple vody a poplatky za spotrebu elektrických energií. Splatnosť nájomného bola dohodnutá mesačne k 23. dňu príslušného mesiaca. V článku VI zmluvy sa zmluvné strany dojednali, že nájomný pomer zaniká uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý. Pred uplynutím dohodnutej doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť vzájomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou zmluvy jednou zo zmluvných strán. Výpovedná doba je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. 10. Žalovaná nájomné za mesiace marec, apríl a máj 2016 vo výške 350 eur spolu vo výške 1050 eur neuhradila. 11. K 23.11.2015 bol stav plynu 00327702. 12. Žalobkyni bol za obdobie 0316 vystavený platobný doklad SIPO na úhradu 101 eur pričom z uvedenej sumy 58 eur tvoril plyn - záloha SPP a 43 eur záloha za elektrinu. 13. Žalobkyni bol za obdobie 0416 vystavený platobný doklad SIPO na úhradu 43 eur za elektrinu. 14. Žalobkyni bol za obdobie 0316 vystavený platobný doklad SIPO na úhradu 146,64 eur pričom z uvedenej sumy 58 eur tvoril plyn - záloha SPP, a 45,64 plyn faktúra SPP a 43 eur záloha za elektrinu. 15. Je potrebné skonštatovať že v predmetnom konaní ostali nepreukázané tvrdenia žalovanej a zaplatení časti nájomného za mesiac marec 2016, užívanie domu inými nájomcami už v apríli 2016, zničenie hnuteľných vecí žalovanej žalobkyňou a ich hodnota.

16. Žalobkyňa v predmetnom konaní nepreukázala výšku nedoplatku za plyn ktorý mal byť podľa jej tvrdenia 45,64 eur, náklady na zabezpečenie sťahovania a stratu osobného času vo výške 600 eur. 17. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 18. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať 19. Podľa § 665 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním. 20. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 21. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. 22. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. 23. Podľa § 673 Občianskeho zákonníka Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. 24. Podľa § 674 Občianskeho zákonníka Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene. 25. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. 26. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. 27. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. 28. Podľa §680 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká. 29. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. 30. Podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ. 31. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejedaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech protistrany 32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná 23.11.2015 uzavreli nájomnú zmluvu ktorou sa žalobkyňa ako prenajímateľ zaviazal prenechať žalovanej ako nájomcovi do užívania rodinný doma súpisné č. 380 nachádzajúcich sa v M. O. Z. a žalovaná sa zaviazali platiť k 23. dňu v mesiaci mesačné nájomné vo výške 350 Eur. Nájomná zmluva bola dojednaná na dobu určitú od 23.11.2015 do 31.12.2016. Predmetná písomná nájomná zmluva spĺňa všetky základné náležitosti nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka nakoľko sú v nej jasne označené zmluvné strany, je z nej zrejmé prenechanie veci na užívanie , jej predmetom je individuálne určená vec rodinný dom

- ktorý je jasne a určito označený tak aby ho nebolo možné zameniť z inou nehnuteľnosťou. Taktiež je

z nájomnej zmluvy zrejmá jej dočasnosť a to od 23.11.2015 do 31.12.2016 a odplatnosť dojednaním výšky mesačného nájomného. 33. Žalovaná si svoj záväzok platiť nájomné za mesiace marec 2016 vo výške 350 Eur, apríl 2016 vo výške 350 Eur a máj 2016 vo výške 350 eur nesplnila. V celkovej výške teda jej dlh na nájomnom voči žalobkyni činí 1050 eur. 34. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 35. V prejednávanej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrela nájomnú zmluvu a že žalovaná ako nájomca dojednané mesačné nájomné za mesiace marec, apríl a máj 2016 nezaplatila Z tohto bremena tvrdenia mala žalobkyňa povinnosť preukázať uzatvorenie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z nájomnej zmluvy. Tieto skutočnosti žalobkyňa v konaní preukázala. Jedným z tvrdení žalovanej ktoré na svoju obranu v predmetnom konaní žalovaná uviedla, bolo že časť nájomného za marec 2018 žalobkyni zaplatila. Uvedené tvrdenie však žalovaná nepreukázala a dôkazné bremeno ohľadne tejto otázky neuniesla. 36. Čo sa týka obrany žalovanej a tvrdení že od apríla 2016 predmet nájmu užívali iný nájomníci, tu súd poukazuje na ust. § 673 Občianskeho zákonníka, a teda že nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Zároveň však súd považoval za nadbytočné a nehospodárne vykonávať dokazovanie ohľadne uvedenej skutočnosti nakoľko žalovaná v konaní ani netvrdila, že by bez zbytočného odkladu prípadne v 6 mesačnej lehote t.j. najneskôr do 30.11.2016 u žalobkyne uplatnila právo na zľavu z nájomného alebo jeho odpustenie keďže nemohla prenajatú veci užívať z dôvodov uvedených v § 673 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného uplynutím 6 mesiacov keď došlo k skutočnostiam toto právo zakladajúcim zanikne. Ide o prekluziu uvedených práv a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti. 37. Ohľadom žalovanou tvrdeného započítania si pohľadávky na vydanie vecí od žalobkyne voči časti nájomného za mesiac marec 2016 súd uvádza, žalovaná nepreukázala že by voči žalobkyni vykonala účinný hmotnoprávny úkon - prejav vôle smerujúci k započítanú vzájomných pohľadávok. Zároveň je však potrebné poukázať na skutočnosť, že keďže nejde o pohľadávky rovnakého druhu(pohľadávka na zaplatenie peňažnej sumy voči pohľadávke na vydanie vecí), nie je možné započítaním dosiahnuť ich zánik. 38. Obrana žalovanej teda nebola spôsobilá privodiť jej úspech v časti konania týkajúceho sa zameškaného nájomného v celkovej výške 1050 Eur. 39. Ohľadom uplatneného nedoplatku za plyn bolo na žalobkyni tvrdiť že nedoplatok žalovanej na spotrebovanom plyne za obdobie nájmu dosiahol 45,64 eur a nakoľko žalovaná uvedenú spotrebu výslovne poprela bolo nevyhnutné aby uvedené tvrdenie žalobkyňa preukázala. Žalobkyňa predložila iba platobné doklady sipo z ktorých vyplýva výška záloh ktoré by mala zaplatiť za plyn ako aj výška sumy 45,64 eur ktoré jej boli fakturované SPP za plyn. Z uvedených platobných dokladov však súd nemohol dôjsť k záveru, aká bola spotreba plynu žalovanej počas užívania predmetu nájmu, akého obdobia sa uvedený nedoplatok týkal a či bol uvedený nedoplatok aj žalobkyňou skutočne zaplatený. Absentovalo teda akékoľvek vyúčtovanie spotreby plynu žalovanou vrátane uvedenia jednotkovej ceny za spotrebovaný plyn. Z uvedených dôvodov súd v časti uplatneného nedoplatku za plyn vo výške 45,64 eur pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou zamietol. 40. K nároku uplatnenom žalobkyňou ako náklady na sťahovanie a strata osobného času súd uvádza že tento nárok odhliadnuc od skutočnosti že nebol žalobkyňou preukázaný čo do jeho výšky, žalobkyni nikdy nevznikol, nakoľko z vykonaného dokazovania a tvrdení strán jednoznačne vyplýva, že ani žalobkyňa ani žalovaná nájomnú zmluvu výpoveďou neukončili, čo znamená že v čase kedy malo k žalobkyňou tvrdenému konania a nákladom dôjsť nebola oprávnená žalovanej veci z predmetu nájmu odstraňovať, preto aj keby vznik nákladov z takouto činnosťou preukázala neboli by jej priznané. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nadbytočné a nehospodárne vykonať výsluchy svedkov navrhnutých žalobkyňou nakoľko preukázanie tvrdených skutočností nemohlo viesť k záveru o oprávnenosti predmetného

nároku, nakoľko ani zo samotných tvrdení žalobkyňe nevyplýva, že by boli dodržané ustanovenia ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd preto žalobu v časti nároku nákladov na sťahovanie a stratu osobného času vo výške 600 Eur ako nedôvodnú zamietol. 41. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,84 %, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 2 CSP, s tým, že žalobkyňa je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 1695,64 €, a súdom jej bola priznaná suma 1150 €, čomu zodpovedá úspech žalobkyne 61,92 % (1150,00 € zo sumy 1695,64 €), úspech žalovaného (neúspech žalobkyne) 38,08 % a čistý úspech žalobkyňe predstavuje 23,84 % (61,92 % - 38,08 %). 44. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Piešťany

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej