Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-104-2018.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/104/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Ladislava Cakociho v právnej veci žalobcov 1. J. Q., bytom v E., B. Č.. XX, 2. E. Q., bytom v E., B. Č.. XX, 3. Y. Q., bytom v E., B. Č.. XX, zastúpených JUDr. Jánom Garačovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova č. 19 proti žalovaným 1. Komunálnej poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8, zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 1, 2. Y. Š., bytom v Y.N., R. P. Č.. X, o úrazovú rentu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 17.10.2016 č.k. 16C 132/2010-125 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o pozostalostnú úrazovú rentu, prevyšujúcu u každého zo žalobcov sumu 100,-eur mesačne počnúc od 28.6.2007 a zamietol žalobu žalobcov o pozostalostnú rentu u každého po 100,-eur mesačne počnúc od 28.6.2007 a vyslovil, že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcov titulom pozostalostnej úrazovej renty.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný v 2.rade dňa 27.6.2007 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej sa ako spolujazdec smrteľne zranil Y. Q., manžel žalobkyne v 1.rade a otec žalobcov v 2. a 3.rade. Žalovaný v 2.rade bol rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie uznaný vinným za prečin usmrtenia a odsúdený. Žalobcovia sa podaným žalobným návrhom domáhali zaplatenia pozostalostnej úrazovej renty po zomrelom Y. Q. a to tak, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov pozostalostnú rentu vo výške 170,-eur mesačne.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je ani sčasti dôvodná, hoci mal za nesporné, že zomrelý Y. Q. mal v čase smrti vyživovaciu povinnosť k žalobcom. Bol však toho názoru, že týmto oprávneným osobám bol 27.6.2007 priznaný vdovský dôchodok a sirotské dôchodky, ktoré sa opakovane zvyšovali v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Bolo však preukázané, že sumy dôchodkov žalobcov už od ich priznania prevyšujú sumu predstavujúcu sumu úrazovej renty, na ktorú by mal poškodený Y. Q. nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti, ide o sumu 191,51 eura, vypočítanú podľa § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z denného vymeriavacieho základu 7,08703 eura, ktorou
je limitovaná suma pozostalostnej úrazovej renty. Z týchto dôvodov súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 257 C.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania majúc za to, že vo veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vyplývajú z povahy uplatneného nároku i pomeru žalobcov, ktorí uplatňovali kompenzáciu ujmy v dôsledku úmrtia ich manžela, a otca maloletých detí, pričom ich jedinými príjmami sú sirotské dôchodky a žalobkyňa má príjem z pracovného pomeru v sume 650,-eur mesačne.
6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce a rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. V odvolaní poukázali na skutočnosť, že predmetom konania je uplatnený nárok na zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty podľa § 448 Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vidia v tom, že súd pri určení výšky pozostalostnej úrazovej renty jednak vychádzal z nesprávnej výšky príjmu zosnulého Y. Q. (keď za rozhodné obdobie pre určenie jeho príjmu nestanovil čas jeho smrti, ale predchádzajúci kalendárny rok), a jednak v tom, že takto nesprávne vypočítaný príjem ešte navyše znížil použijúc koeficienty podľa zákona o sociálnom poistení pre určenie úrazovej renty v prípadoch straty pracovnej schopnosti. Takáto limitácia však nemá v Občianskom zákonníka podľa ich názoru žiadnu oporu. Zosnulý Y. Q. dostával v čase svojho úmrtia u svojho zamestnávateľa čistý mesačný príjem vo výške 21.084,-Sk, t.j. 699,86 eura. je úplne v rozpore s pravidlami logiky, aby sa pri posúdení otázky rozsahu výživného bral do úvahy jeho príjem za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa ich názoru jediným relevantným kritériom pre posúdenie výšky výživného musí byť príjem zosnulého v čase jeho smrti, t.j. ku dňu 27.6.2007, pretože práve z tohto príjmu v čase svojej smrti poskytoval pozostalým výživu. Konajúci súd podľa ich názoru posúdil predmetnú otázku príliš formalisticky bez ohľadu na vyššie uvedenú argumentáciu a uzavrel, že uplatnený nárok na pozostalostnú úrazovú rentu je limitovaný sumou 191,51 eura. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v 1.rade a to z dôvodu, že nárok na pozostalostnú úrazovú rentu ako nárok na náhradu škody v širšom zmysle spadá do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia.
7. Žalovaná v 1.rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasí s názorom žalobcov, že limitácia nemá v Občianskom zákonníku žiadnu oporu s poukazom na ust. § 448 Obč. zákonníka, ktorý priamo odkazuje na predpisy o sociálnom poistení, teda na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že sumy dôchodku a úrazových rent priznaných žalobcom prevyšujú sumu úrazovej renty, na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
10. K odvolaniu žalobcov je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd pri určení výšky pozostalostnej úrazovej renty vychádzal z nesprávnej výšky príjmu zosnulého Y. Q. a takto nesprávne vypočítaný príjem ešte navyše znížil použitím koeficienta podľa zákona o sociálnom poistení.
11. Podľa § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
12. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť
určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
13. Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent o tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.
14. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167 - násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavajúceho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
15. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1.januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavajúceho základu je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
16. Citované zákonné ustanovenie § 93 ods. 2 upravuje maximálnu sumu pozostalostnej úrazovej renty. Maximálna suma pozostalostnej úrazovej renty nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti.
17. Uvedené zákonné ustanovenia upravujú výpočet pozostalostnej úrazovej renty a do takto vypočítanej sumy pozostalostnej úrazovej renty je potrebné započítať sumu vdovského dôchodku, resp. sirotských dôchodkov vyplácaných žalobcom v dôsledku úmrtia Y. Q. a to z dôvodu, že tieto dávky predstavujú tzv. pozostalostné dôchodky a sú vyplácané z toho istého dôvodu ako pozostalostná úrazová renta.
18. Pri posúdení otázky výšky pozostalostnej úrazovej renty treba vychádzať v zmysle § 54 ods. 1 z rozhodujúceho obdobia na zistenie vymeriavajúceho základu, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri posúdení otázky výšky pozostalostnej úrazovej renty teda nemožno vychádzať z príjmu poškodeného, v danom prípade v čase úmrtia Y. Q., ale z jeho príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Nemožno preto považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcov, že súd prvej inštancie pri určení výšky pozostalostnej úrazovej renty vychádzal z nesprávnej výšky príjmu zosnulého Y. Q..
19. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcov v tom, ak vyčítajú súdu prvej inštancie, že pri posúdení výšky pozostalostnej úrazovej renty neprihliadal aj na osobnú starostlivosť zomrelého o žalobcov a na skutočnosť, že sa podieľal na zvyšovaní životnej úrovne rodiny i vykonávaní domácich prác a iných činnosti. Takéto tvrdenie nemá totiž oporu v zákone.
20. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní teda vychádzal zo správneho rozhodujúceho obdobie pre určenie denného vymeriavajúceho základu príjmu nebohého Y. Q. za rok 2006 a na vec správne aplikoval ust. § 93 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ak zohľadnil, že úhrn súm pozostalostných úrazových rent po nebohom Y. Q. presahuje sumu úrazovej renty, na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti.
21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcami uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
22. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 v spojení s § 257 C.s.p. majúc za to, že v danej veci sú dané dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).