Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-108-2018.pdf
PDF · 72.59 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/108/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: W. B., I.. X.X.XXXX, Z. Z. XX, XXX XX N., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Varga, Popradská 68, 040 11 Košice, pre vymoženie pohľadávky vo výške 530,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresnému súdu Košice I, č.k.: 20Er/2198/2011 zo dňa 10.1.2018, t a k t o
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 56,59 Eur.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 12.5.2011 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 30.5.2011 Okresným súdom Košice I vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802 066849* ktorým súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ivan Varga. Dňa 4.5.2017 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať náhradu trov exekúcie v zmysle vyúčtovania predloženého súdu. Šetrením súdneho exekútora bolo zistené lustráciou motorových vozidiel na Dopravnom inšpektoráte PZ SR, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel a lustráciou v bankách bolo zistené, že nemá vedený žiaden účet v bankách. Lustráciou v katastri nehnuteľnosti bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku. Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že v priebehu exekučného konania nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, v priebehu exekúcie preverovaním majetkových pomerov povinného vyšli najavo skutočnosti nasvedčujúce záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd po preskúmaní zistených skutočností vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 56,59 Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., t.j. 33,19 Eur + DPH vo výške 6,64 Eur a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 cit. vyhlášky vo výške 13,97 Eur + 20% DPH(poštovné+ cestovné).
3. Proti uvedenému uznesenie exekúcie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
4. Namietal, že rozhodnutie súdu o nemajetnosti povinného sú predčasné a v súčasnosti nie je dôvod na zastavenie exekúcie, pretože povinný ako fyzická osoba môže kedykoľvek počas svojho života nadobudnúť majetok, a to či už dedením alebo darovaním. Keďže ide o osobu v produktívnom veku, je reálny predpoklad, že sa zamestná alebo iným spôsobom si bude zabezpečovať príjmy. Povinný počas trvania exekúcie bol niekoľkokrát zamestnaný, čoho dôkazom v exekučnom konaní sú čiastočné úhrady z roku 2015, a to v celkovej výške 88,24 eur. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie o zastavení exekúcie zrušil.
5. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
7. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Oprávnený svojim odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.
9. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok.
10. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.
12. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
13. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09 zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle."
14. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora.
15. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je možné zistiť, v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na ktorú skutočnosť je zrejmé, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku.
16. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné, ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
18. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).