Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-19-2017.pdf
PDF · 182.67 KB
No categories available
18P/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci maloletého Q. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matka H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X, Z., občan SR, právne zast. JUDr. Martina Mészáros Bariaková, advokátka, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, otec Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, U., právne zast. JUDr. Viera Rubaninská, advokátka, so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen, o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s dieťaťom a protinávrhu otca na určenie striedavej starostlivosti rodičov, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. Q. zvýšeným výživným v sume 130,-- € mesačne od 01. 09. 2017, ďalej vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
II. Otec je p o v i n n ý zaplatiť zameškané výživné na mal. Q. za obdobie od 01. 09. 2017 do 30. 11. 2018 v sume 450,-- € k rukám matky v mesačných splátkach po 50,00 € mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky.
III. Súd u p r a v u j e styk otca Y. T. so synom mal. Q. tak, že:
- otec je oprávnený stretávať sa s mal. každý párny týždeň od piatku od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 17:00 hod do piatku do 18:00 hod., s výnimkou nasledujúcej úpravy styku:
- počas Veľkonočných sviatkov: otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok od nedele od 16:00 hod. do nasledujúceho utorka do 19:00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov : ak deň 24.12. pripadne na deň, kedy nie je určený bežný styk otca so synom, otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým dňa 24. 12. od 10:00 hod do 17:00 hod., ak deň 24.12. pripadne na deň, kedy je určený bežný styk otca so synom, matka je oprávnená stretnúť sa s maloletým dňa 24. 12. od 10:00 hod do 17:00 hod., otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny rok od 26.12. od 10:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny rok od 30. 12. od 18:00 hod do 6.1. nasledujúceho roka. do 17:00 hod. otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny rok od 30. 12. od 18:00 hod do 6.1. nasledujúceho roka. do 17:00 hod. matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny rok od 26.12. od 10:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.,
- počas letných prázdnin: otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom roku od 01. 07. od 10:00 hod. do 15. 07. do 19:00 hod. a od 01. 08. od 10:00 hod. do 15. 08. do 19:00 hod.,
matka je oprávnená stretávať sa s maloletým v každom roku od 15. 07. od 19:00 hod. do 01. 08. do 10:00 hod. a od 15. 08. od 19:00 hod. do 31. 08. do 19:00 hod.
Otec je p o v i n n ý a o p r á v n e n ý maloletého v stanovenom čase prevziať pred bytom matky a v stanovenom čase ho odovzdať matke pred jej bytom.
Matka je p o v i n n á v stanovenom čase odovzdať maloletého do starostlivosti otca a riadne ho na styk s otcom pripraviť.
IV. Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a.
V. Návrh otca na zverenie mal. Q. do striedavej starostlivosti rodičov sa z a -m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
VII. Matka je povinná nahradiť trovy dôkazu - toxikologické vyšetrenie otca Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Nám. L. Svobodu 1, Banská Bystrica, IČO: 30796482 v plnom rozsahu v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady.
VIII. Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14P 25/2012 zo dňa 09. 07. 2013, právoplatný dňa 25. 07. 2013 vo výroku o výživnom na mal. Q. a rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14P 25/2012 zo dňa 19. 06. 2014, právoplatný dňa 04. 07. 2014 vo výroku o styku otca s mal. Q..
odôvodnenie:
1. Matka podala na tunajšom súde dňa 30. 08. 2017 návrh, v ktorom žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti otca platiť na mal. Q. zvýšeným výživným 160,-- € mesačne od 01. 09. 2017. Ďalej žiadala upraviť styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý nepárny týždeň vo štvrtok od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod., s výnimkou úpravy počas zimných prázdnin v každom roku dňa 24. 12. od 10.00 hod. do 17.00 hod., každý párny rok od 26. 12. od 10.00 hod. do 30. 12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30. 12. od 17.00 hod. do 06. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01. 07. od 10.00 hod. do 10. 07. do 17.00 hod. a od 01. 08. od 10.00 hod. do 10. 08. do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok vo štvrtku od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a každý párny rok od soboty od 17.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 17.00 hod. Matka poukázala na to, že naposledy boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/25/2012-170 zo dňa 09. 07. 2013, v zmysle ktorého bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platiť na jeho výživu po 100,-- € mesačne, rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. 07. 2013. Následne rozsudkom zo dňa 19. 06. 2014 bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku otca s maloletým tak, že bol otec oprávnený na čas po rozvode manželstva sa stretávať s maloletým každý týždeň od utorka od 08.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., následne bol upravený styk otca počas vianočných sviatkov, veľkonočných prázdnin a letných prázdnin. Rozsudok, ktorým bola schválená rodičovská dohoda nadobudol právoplatnosť 04. 07. 2014. V tom čase však rodičia maloletého boli právoplatne rozvedení, avšak obnovili spolužitie, preto matka nenamietala takúto širokú úpravu styku otca s maloletým. V dôsledku neustáleho fyzického a psychického násilia zo strany otca maloletého voči matke, táto od neho odišla. Otec matku aj v prítomnosti maloletého ponižoval, vulgárne jej nadával, hrubo kričal a fyzicky si na nej vybíjal svoje nálady. S maloletým jej počas spolužitia nepomáhal, celá starostlivosť bola výlučne na matke. Otec sa venoval svojim záľubám, kamarátom a so synom bol len vtedy, ak sa mu zachcelo na krátku chvíľu. Hoci bola matka na materskej, len za pomoci svojej biologickej rodiny uhrádzala výdavky na domácnosť. Po rozvode manželstva ju otec maloletého presviedčal, že sa zmenil, a že to už bolo lepšie, preto obnovila s ním spolužitie. Časom sa však ukázalo, že správanie otca sa nezmenilo. Navyše bol maloletý starší a začal vnímať tieto záležitosti oveľa citlivejšie, bolo na ňom badať zmeny správania - nervozita, netrpezlivosť, zvýšená agresia, nespavosť, nemožnosť koncentrácie. V marci 2017 sa matka rozhodla opustiť spoločnú domácnosť, pretože psychické aj fyzické násilie bolo každodenné a ona väčšinou skončila s podliatinami na tele.
Otec maloletého matku trestal aj za každý menší prehrešok ako bolo neuvarenie čaju pre neho na raňajky, čo bolo dôvodom na facku. Úplne bežne ju kopol, ponižoval, vulgárne nadával, ťahal ju za vlasy. Spočiatku maloletý plakal a chcel matku brániť, avšak otec mu povedal, že si to matka zaslúžila. Maloletý si na to začal zvykať a považoval to za bežnú súčasť domácnosti, bežný spôsob správania sa. Pokiaľ niekedy matka nevyhovela detskému želaniu, stalo sa, že ju udrel. Matka sa tak rozhodla, že nie je ochotná znášať takéto príkoria a nepovažovala za vhodné v takejto domácnosti vychovávať syna, preto sa aj so synom odsťahovali, potom čo ju otec maloletého opätovne zbil. Nasťahovala sa do domácnosti svojej matky, do rodinného domu, kde so synom doposiaľ žijú. Vtedy začal otec uplatňovať schválenú rodičovskú dohodu, avšak táto maloletému nijako neprospieva. Otec sa k jeho výchove stavia nezodpovedne, napr. dovolí mu odpiť si z alkoholu, ponúkne ho pivom alebo vínom, je bežné, že ho nechá vypiť energetický nápoj (Redbull). Ak ako matka voči tomu protestuje, dostane od otca facku alebo kopanec. Taktiež otec maloletému dovolí pozerať TV do neskorých nočných hodín a aj filmy, ktoré sú mládeži neprístupné. Rovnako do neskorých až nočných hodín mu dovolí hrávať nevhodné počítačové hry, ktoré sú plné násilia a zabíjania so zbraňou. Potom maloletý nevie v pokoji zaspať, prípadne sa budí s nočnými morami. V mnohých situáciách je neprimerane netrpezlivý, čo vyúsťuje do hysterického kriku, nekontrolovateľného búchania vecami. Maloletý navštevuje materskú škôlku a v čase, keď je v starostlivosti otca, ho tento nezavedie do MŠ s odôvodnením často krát, že sa mu nechce. Rovnako ho nezanesie na tenis s takým istým odôvodnením. Maloletý chodí k logopédovi, čo otec ignoruje, necvičí s ním logopedické cvičenia. Rovnako odmieta chodiť k pediatričke z dôvodu, že tam nechce sedieť. V prípade potreby si teda od otca dieťa matka vyprosí a zabezpečí návštevu odborníka vo svojej réžii. Od septembra 2017 má maloletý nastúpiť do školy a takýto vplyv otca nie je vhodný. Okrem toho maloletý od otca prichádza často agresívny, špinavý, otec nie je ochotný umývať ho, dávať mu čisté oblečenie, či meniť prádlo. Dokonca matke raz maloletý povedal, že ho otec nechal doma samého. O nezodpovednosti otca svedčí napr. aj skutočnosť, že často porušuje pravidlá cestnej premávky, o čom svedčí množstvo pokút za prekročenie povolenej rýchlosti. Často krát maloletého nepripúta bezpečnostným pásom. O nezodpovednosti otca ďalej svedčí skutočnosť, že v lete 2017, keď mal maloletý zdravotné problémy, vycestoval s ním do zahraničia - do Egypta. Otec okrem určeného výživného inak na syna neprispieva, všetky náklady na škôlku, oblečenie, obuv, zdravotnú aj ostatnú starostlivosť uhrádza výlučne matka. Vo všeobecnosti z dôvodu nárastu cien došlo k zvýšeniu výdavkov. Od septembra 2017 maloletý nastupuje do 1. triedy ZŠ a to do triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov, s tým sú spojené zvýšené náklady, ktoré uhrádza výlučne matka. Maloletý navštevuje aj základnú umeleckú školu s mesačným poplatkom 9,60 €. Ďalej sú to výdavky na stravu v sume 150,-- € mesačne, oblečenie a obuv 50,-- € mesačne, drogéria 10,-- € mesačne, na bývanie je výdavok na dieťa 50,-- € mesačne. Je však pravdou, že v súčasnosti vzhľadom na výšku výživného matka neprispieva na bývanie, nakoľko od nej jej vlastná matka platby nevyžaduje. Ďalej matka uhrádza náklady na voľno časové aktivity dieťaťa, knihy, ceruzky, hračky, výdavky s logopédom a ostatnými odbornými lekármi, výdavky na lieky. Ona sama je zamestnaná na čiastočný úväzok v privátnej zubnej ambulancii ako administrátor a dosahuje priemerný mesačný príjem 163,13 € netto. Popri tom pracuje na dohodu o vykonaní práce pre jazykovú školu, kde jej príjem je rôzny. Vzhľadom na popísanú situáciu žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, ako navrhla. Hoci má otec syna rád, uprednostňuje svoje vlastné záujmy a nezdravý životný štýl, správanie otca nevedie u maloletého k návykom na disciplínu, čo je potrebné počas povinnej školskej dochádzky. Keďže došlo aj k podstatnej zmene pomerov ohľadne výživného, matka žiadala, aby súd upravil aj výšku výživného.
2. Otec s podaným návrhom matky nesúhlasil. Potvrdil, že po uvedenom súdnom rozhodnutí obnovili s matkou maloletého spolužitie až do marca roku 2017. Poukázal na to, že matka sa medzi časom podrobila ústavnej psychiatrickej liečbe, kedy sa o maloletého staral výlučne otec. Matka maloletého je dlhodobo liečená na závažné psychické ochorenie - schizofréniu a jej psychické zdravie je nestabilné a kolísavé, čím bolo ovplyvnené aj vzájomné spolužitie rodičov. Charakteristickou črtou choroby matky je, že vždy musí mať tzv. nepriateľa, za trvania manželstva za takúto osobu považovala svoju sestru, počas rozvodu to bol otec maloletého, po obnovení ich spolužitia to bola jej matka. Toho času je v tomto postavení znovu otec maloletého. Pokiaľ matka tvrdila, že pred rozvodom manželstva bola celá starostlivosť o dieťa na nej, uvedené je len logické, keďže otec bol zamestnaný a matka bola na materskej dovolenke. S uvedenými tvrdeniami matky sa už vysporiadaval súd v rámci rozvodového konania. Matka sa opakovane snaží vykresľovať otca ako násilníka, pričom uvedené skutočnosti boli taktiež predmetom rozvodového konania. Otec pripúšťa, že aj po rozvode manželstva dochádzalo medzi nimi k výmene názorov, ktoré však pramenili z psychicky náročnej situácie spôsobenej chorobou matky. Matka sa dlhodobo liečila ambulantne, užívala lieky, ktoré však ovplyvňovali jej schopnosť riešiť bežné starosti a povinnosti. Napriek tomu, že ju otec maloletého stále má rád, jej záchvaty plačlivosti alebo nervozity až hystérie nezvládal vždy na profesionálnej úrovni a stalo sa, že sa nechal vyprovokovať k hádke. Túto chorobu pred uzavretím manželstva otcovi neuviedla, dozvedel sa o nej až po pôrode syna, keď ho na to upozornili lekári. Nie je však pravdou, že by jej fyzicky ubližoval po rozvode manželstva. Hodnotenie reality matkou je neobjektívne a skutočnosť zvykne zveličovať. Čo sa týkalo času spolužitia, matka dlhšiu dobu nezvládala starostlivosť o domácnosť a maloletého. Otec mal pracovné povinnosti, avšak takmer denne vozil maloletého s matkou do MŠ na tenisové tréningy, k lekárom, na nákupy, na výlety, športové aktivity. V roku 2015 maloletý navštevoval karate klub, avšak na naliehanie matky a starej matky asi po pol roku uvedené ukončil. Otec syna podporuje pri športe, nakoľko aj on sa mu venoval takmer 10 rokov. Matka syna prihlásila do ZUŠ na klavír, otec túto aktivitu rešpektuje podľa potreby, syna vodí na hodiny hudobnej výchovy. V roku 2016 sa obaja rodičia podrobili psychologickým sedeniam, účinok však bol krátkodobý, cieľom bolo zjednotenie postupu rodičov pri výchove syna. Rozdielnosť kultúrnych koreňov rodičov sa prejavovala najmä vo vzťahu k vedeniu a výchove syna. Matka odmietala snahu otca začleniť syna aj do jeho širšej rodiny žijúcej v Libanone a apriori odmietla, aby maloletý aspoň na 4 týždne mohol navštíviť príbuzných v zahraničí. Otec mal záujem aspoň čiastočne naučiť syna jazyk svojej rodiny s tým, že by dieťa čas trávilo aj v prítomnosti starých rodičov, s čím matka taktiež nesúhlasila. S rodinou matky sa syn však pravidelne stretával, najmä s jej starou matkou. Otec má pozitívny vzťah k synovi, zakladá si na jeho vzdelaní, od útleho veku sa s ním snaží učiť cudzie jazyky. Trávia spolu veľa času v prírode, rodina veľa cestovala a aj po rozchode rodičov, otec so synom cestujú. Počas letných prázdnin bol otec so synom okrem Egypta aj v Taliansku, v Maďarsku, v Chorvátsku. Syn vyslovil túžbu mať píska, čo však matka striktne odmietla. Otec umožnil synovi postrážiť mačiatko na cca 10-15 minút, kedy sa vzdialil pre veci do auta, avšak matka v návrhu túto situáciu zveličene popisuje. Otec je poľovníkom, aj držiteľom zbrojného preukazu, vlastníkom poľovných zbraní, z čoho prirodzene vyplýva aj synov záujem o zbrane ako aj to, že chlapec v jeho veku sa o tieto aktivity otca zaujíma. Matka túto skutočnosť rovnako skreslene uvádza v návrhu ako negatívny vplyv otca na syna. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že by otec synovi ponúkal alkoholické nápoje. Je pravdou, že otec ako správca nehnuteľnosti má na starosti aj reštauráciu a stalo sa, že tam šiel so synom, avšak otec je abstinentom, jeho zdravotný stav mu ani neumožňuje požívať alkoholické nápoje. Podanie návrhu matky považuje len za šikanózny výkon práva z dôvodu, že jej navrhol, aby zvážila možnosť striedavej osobnej starostlivosti s poukazom na to, že maloletý mal od septembra 2017 nastúpiť povinnú školskú dochádzku. Otec si uvedomoval, že doposiaľ upravený styk so synom nezodpovedá súčasnému stavu a teda je nelogické a nekomfortné pre žiaka 1. triedy ZŠ, aby v priebehu týždňa menil domácnosť rodičov. Namiesto toho, aby sa matka relevantne k návrhu otca vyjadrila, pristúpila k podaniu trestného oznámenia na neplnenie vyživovacej povinnosti otca a k podaniu civilného návrhu. Otec poukázal na to, že aj samotná školská psychologička po zistení obsahu rodičovskej dohody navrhla striedavú osobnú starostlivosť s týždennými intervalmi ako vhodný spôsob úpravy styku otca s maloletým. Nie je pravdou, že by otec mimo výživného neuhrádzal žiadne iné potreby syna. Už počas spolužitia sa podieľal na nákladoch na stravu, bývanie, hygienické potreby, potreby pre domácnosť, cestovné, čo by matka zo svojho príjmu mohla len ťažko uhrádzať. Otec uhrádzal výdavky na tenisový klub, mesačné poplatky sú 50,-- €. Je pravdou, že za obdobie od apríla do septembra 2017 výživné uhradil matke jednorazovo v sume 600,-- €, od septembra 2017 platí pravidelne mesačne po 100,-- € k rukám matky. Pokiaľ matka poukazovala na problém počas letných prázdnin, je pravdou, že v predvečer odletu do Egypta matka otcovi oznámila, že je maloletý chorý, otec ho dal vyšetriť u rodinného lekára, žiadne vírusové ochorenie mu diagnostikované nebolo, preto sa otec so synom dovolenky zúčastnil. Počas dovolenky nemal žiadne zdravotné problémy. Postup matky otec hodnotí ako bránenie styku s maloletým, syn sa na otca vždy teší, dobre si rozumejú, sú silne citovo naviazaní. Syn je vo veku, kedy začína uprednostňovať mužský vzor vo výchove, realizovanie športových a iných aktivít ako sú turistika, prechádzky v prírode, návštevy rodinnej chaty, futbal, tenis, plávanie, wellnes. V minulosti sa aj matka zúčastňovala týchto aktivít, od istého času však uprednostnila virtuálne trávenie času s priateľmi, prípadne zostávala doma oddychovať. Syn je povahou po otcovi, aktívny, má dostatok energie, vyhovuje mu zmysluplné trávenie voľného času. Matka so synom naopak navštevuje kino, shoping centrá, čo ho neuspokojuje, nemá kde uvoľniť svoju energiu. Otec poukázal na to, že doposiaľ realizujú styk so synom v zmysle rodičovskej dohody. Keďže však maloletý si začal plniť školské povinnosti, nie je to v jeho záujme, neprispieva to k jeho komfortu, aj na návrh školskej psychologičky má otec záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Preto navrhol, aby bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že u otca sú vytvorené podmienky na takýto spôsob starostlivosti o dieťa. Žije sám v 3-izbovom byte vo Zvolene, kde má syn zriadenú vlastnú izbu. Aj v prípade striedavej osobnej starostlivosti otec nemá problém sa s matkou dohodnúť na výživnom s tým, že by naďalej platil výživné tak, ako doposiaľ po 100,-- € mesačne. V prípade, že by súd nevyhovel návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, nenamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Nesúhlasí však s úpravou styku tak, ako navrhovala matka.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, písomnými svedeckými výpoveďami vychovávateliek v MŠ a ZŠ, znaleckým dokazovaním, listinnými dokladmi a zistil nasledujúci stav veci.
4. Matka na pojednávaní potvrdila, že v marci 2017 odišla zo spoločnej domácnosti, kde žili s otcom a maloletým Q.. Bolo to na základe toho, že jej otec dal facku a aj predtým sa k nej takto správal. Keďže syn od septembra 2017 nastúpil do základnej školy, rozhodla sa pre podanie návrhu, čo považuje za podstatnú zmenu oproti poslednému rozhodnutiu. V čase spolužitia dochádzalo medzi rodičmi k hádkam najmä kvôli spôsobu výchovy maloletého. Maloletý začal byť agresívny aj v škôlke, či už voči učiteľke alebo spolužiakom, na čo bola učiteľkou upozornená. Nastupoval do škôlky v roku 2015 a už od začiatku mal takéto problémy. Ona sa s ním porozprávala, že takéto správanie nie je vhodné. Mala zato, že sa malý tak správa, lebo to vidí u svojho otca. Otcovi maloletého sa snažila dohovárať, aby nebol pri hádkach vulgárny, aby ju fyzicky nenapádal. Poukázala na to, že obdobné spolužitie medzi rodičmi bolo v čase aj pred rozvodom manželstva. Keď otcovi takéto správanie vytýkala, on sa jej len vysmial a narážal na jej psychický stav. Synovi uvádzal, že si to matka zaslúži, že je to normálne. Na základe toho sa aj sama začala obviňovať navrhla otcovi, aby absolvovali psychologické sedenia. Boli tam jeden krát, ďalšie sedenia otec odmietol. Chcela riešiť problém vo vzťahu k maloletému, ktorý začal byť netrpezlivý, agresívny, mal problémy s nespavosťou. Predtým mala matka vlastný príjem 160,-- až 180,-- € mesačne, všetky potreby pre syna zabezpečovala ona, platila škôlku, stravné, tenis, všetky jeho potreby, potreby do domácnosti, otec jej nijako neprispieval. Náklady na bývanie neuhrádzala, avšak bývali v byte, ktorý patril rodine otca. Dokonca, keď šli na spoločný výlet, otec od nej vyžadoval, aby prispela na benzín. Finančne ju podporovala jej vlastná rodina. Po odchode zo spoločnej domácnosti šla bývať k svojej matke do rodinného domu. Jedná sa o dvojposchodový dom, kde so synom majú k dispozícii horné poschodie, syn tam má vlastnú izbu. Otec po odchode zo spoločnej domácnosti neuhrádzal výživné, hoci ho telefonicky vyzývala ešte v júni 2017. Preto sa obrátila na právnu zástupkyňu a bolo podané trestné oznámenie v auguste 2017. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa otec začal so synom stretávať v zmysle poslednej rodičovskej dohody schválenej súdom. Otec si po syna chodil a následne ho aj vrátil, avšak nie vždy dodržal stanovený čas o 18.00 hod., doniesol ho aj o 19.00 hod. alebo neskôr, bol neokúpaný, hladný. Pokiaľ syna vrátil vo štvrtok, tento nebol naučený, nemal domáce úlohy. Ak bol syn u otca počas víkendu, učili sa spolu a mal aj napísané úlohy, hoci matka prípravu zo strany otca nepovažovala za dostatočnú. Postoj otca k synovi považuje za nezodpovedný, napr. syn mal boreliózu, napriek tomu otec s ním často chodí do prírody, kde sa vyskytujú kliešte a neošetrí syna sprejom. Je pravdou, že jej otec navrhoval striedavú starostlivosť, ona mu však uviedla, že s tým nesúhlasí. Je pravdou, že toho času je na liečbe, podstupuje ambulantnú liečbu tak, ako už roky a užíva lieky. Pri doplňujúcom výsluchu dňa 12. 12. 2018 na pojednávaní matka uviedla, že v priebehu konania jej príjem je cca 200,-- € mesačne, poberá prídavky na dieťa a výživné od otca po 100,-- € mesačne, t. j. jej celkový príjem je 324,54 €. Na bývanie prispieva tak, že polročne uhrádza vodu, čo je 205,92 € na 3 osoby, čo mesačne vyjde 34,32 €. V poslednom období syn absolvoval kúpeľnú liečbu a operáciu HDC - výber mandlí, najmä v zimnom období býva často chorý, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky. Matka uhrádza platby za klavír kvartálne 25,-- € a rodičovský príspevok 10,-- € na rok, platí ZRPŠ 10,-- € ročne, v škole začala synovi zakupovať mliečne desiaty čo vyjde 10,-- € mesačne. V poslednom období mu zakúpila tenisky, tenisovú raketu, kupovala mu zimné korčule, kolieskové korčule. Syn začal navštevoval karate, ďalej navštevuje tenis a klavír. Ďalej matka uviedla, že nepokračuje v prácach na dohodu pre spoločnosti CASSI, ale sa zamestnala v spoločnosti SPANN - EXIM, s. r. o. na polovičný úväzok, na základe Pracovnej zmluvy z 08. 11. 2018. Matka uviedla, že doposiaľ sa realizuje styk otca so synom v zmysle poslednej rodičovskej dohody a oproti svojmu návrhu uviedla, že žiada upraviť styk otca so synom každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., prípadne v iný deň, ktorý by otcovi vyhovoval s poukazom na mimoškolské aktivity syna. Ďalej v rámci úpravy veľkonočných sviatkov navrhuje, aby sa otec stretával so synom každý rok počas veľkonočných sviatkov od nedele od 16.00 hod. do utorka do 19.00 hod., nakoľko vie, že v tom čase chodia spolu kúpať.
5. V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa matky navrhla úpravu zvýšenia výživného na sumu 130,-- € mesačne od 01. 09. 2017 pri zohľadnení času, ktorý otec trávi so synom a prispieva na jeho mimoškolskú činnosť, otec voči takejto výške výživného nemal výhrady, nesúhlasil s priznaním výživného spätne.
6. Otec na pojednávaní vypovedal, že čo sa týka problémov pri spolužití, je pravdou, že medzi sebou mali hádky a svoje konanie si následne aj sám uvedomil a mal snahu neskôr presvedčiť manželku o svojom názore skôr konaním ako vzájomnou hádkou. Poprel tvrdenia matky o domácom násilí. Poukázal na to, že on odišiel z Prahy, kde zanechal dobrú prácu len preto, aby udržal rodinu pokope. Po rozvode sa opäť rozhodli spolu žiť a je pravdou, že nastali situácie, kedy on zrejme nezvládal psychické stavy matky, bola často plačlivá, na čo on teda ustúpil a nedošli k žiadnemu riešeniu. Problémy boli najmä o výchove syna. Od začiatku roku 2017 boli ich vzťahy natoľko narušené, že aj on uvažoval nad tým, že by im pomohla nejaká odluka. Pokiaľ sa nevedeli dohodnúť ohľadne výchovy syna, obaja to riešili každý so svojou rodinou. Po rozvode absolvovali psychologickú poradňu, kde im bolo doporučené ako riešiť vzájomné problémy a spočiatku sa navrhovaným spôsobom aj riadili, neskôr však opäť nastali konflikty a riešili to každý so svojou rodinou. Aj rodičia dali doporučenie, aby tomu nechali voľný priebeh. Z jeho pohľadu, najmä stará matka zo strany matky extrémne zasahovala do jeho výchovných názorov, čo z jej strany považoval za ponižovanie. Ako príklad uviedol, že v minulosti on aktívne robil karate a chcel zapísať aj syna, avšak stará matka bola radikálne proti tomu a matka sa pridala na jej stranu, preto napokon tento ich postoj rešpektoval. Je pravdou, že matka maloletého odišla zo spoločnej domácnosti po vzájomnom konflikte, ktorý gradoval, avšak aj zo strany matky došlo k správaniu, kedy bola agresívna, plakala, udierala ho, on sa ju snažil ukľudniť, na čo ona nereagovala, začala mu vulgárne nadávať a dal jej facku. Toto svoje konanie spätne ľutuje, nie je to pravidlom v jeho správaní. Ďalej otec poukázal na to, že nervozitu do vzťahov zrejme vniesli aj zdravotné problémy, ktoré obaja majú. Po odchode matky so synom je pravdou, že neuhrádzal výživné, vychádzal z toho, že pokiaľ majú upravený styk zhruba narovnako, nemusí výživné platiť. Pokiaľ matku oslovil, či nechce s niečím finančne vypomôcť, povedala, že nič nechce. Po tom, čo dostal list z polície, kontaktoval advokátku, ktorá mu potvrdila, že bol povinný výživné platiť a preto dlžné výživné doplatil. Po rozchode s matkou sa on sám nasťahoval do 3-izbového bytu, ktorý má v nájme od svojho otca, a u ktorého je zároveň zamestnaný. Syn tu má k dispozícii vlastnú izbu. Styk so synom prebieha v súlade s posledne uzavretou rodičovskou dohodou, pokiaľ má syna v strede týždňa, so stravou mu vypomáha vlastná matka, keďže on sám je v zamestnaní. Zabezpečuje mu aj desiaty do školy, syn chodí do družiny, po škole ho vyzdvihne, zabezpečuje mimoškolské aktivity. Poukázal na to, že v čase, keď má syna vrátiť, má syn tenis do 18.00 hod., takže ťažko ho môže matke už o 18.00 hod. doviezť a nemajú čas na prípravu do školy. Inak sa so synom pravidelne učí, pozrie si, čo majú v slovníčku na úlohy, robia cvičenia, píšu do zošita, učí sa s ním jazyky, v škole má angličtinu, otec ho sám učí arabský jazyk. Ak sa aj stalo, že syn nemal úlohu, o tomto on vedomosť nemal. O syna sa riadne zaujíma, chodí na rodičovské združenia, informuje sa u vychovávateľky. Nie je pravdou, že by synovi dával piť alkoholické nápoje, mohlo sa stať, že pri spoločných udalostiach, ak deti chcú kopírovať dospelých, dal synovi symbolicky štrngnúť, avšak nedal mu piť alkoholické nápoje. Rovnako mu nedáva piť energetické nápoje. Čo sa týka sledovania TV, túto sleduje do 20.00 hod., spravidla mu púšťa filmy z archívu o zvieratách, čo má rád. Čo sa týka počítačových hier, je pravdou, že aj v čase, keď žili spolu s matkou, syn sa často hrával, avšak otec pochopil, že to pre neho nie je veľmi dobré a snaží sa s ním čítať. Rovnako vie, že syn chodí k logopédovi a to s matkou, keďže on je po celý deň zamestnaný, so synom si však opakuje logopedické cvičenia. Vie, že mal problémy s výslovnosťou R, opakovali si slová na S a Š. Čo sa týka úhrad nákladov na syna, náklady na školu aj ZUŠ uhrádza matka, v čase, keď je syn u neho, uhrádza on jedlo, oblečenie, syn má všetko dvojmo. Cez víkendy synovi zabezpečuje stravu sám. Pri doplňujúcom výsluchu na pojednávaní dňa 12. 12. 2018 otec dodal, že mu bol priznaný invalidný dôchodok od septembra roku 2017 a okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemá. Poukázal na to, že pokiaľ sa zvýšili matke výdavky na bežnú starostlivosť o syna, keďže syna mal prakticky polovicu času, rovnako sa aj jemu zvýšili tieto výdavky. Toho času sa naďalej stretáva so synom podľa uvedenej rodičovskej dohody, ktorú však vedia prispôsobiť podľa vzájomnej potreby, prípadne potrieb syna. Naposledy pokiaľ bol syn chorý, otec sa o neho 3 týždne staral, keď bol na liečení v Tatrách, 2 týždne bol s matkou a 1 týždeň bol otec s ním. Poukázal na to, že pokiaľ by mal syna len 1 deň v týždni, syn má mimoškolské aktivity - krúžky a teda by nemohol s ním plnohodnotne tráviť čas, iba by ho vozil na tieto aktivity. Pokiaľ matka navrhla, aby si syna vyzdvihol prípadne skôr, nie vždy sa mu to dá v práci si to vybaviť. Poukázal na to, že počas sviatkov a prázdnin považuje za nespravodlivé, pokiaľ by sa nemohol so synom stretávať rovnako ako matka. Syn je na neho zvyknutý, je s ním rád.
7. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14P/25/2012 zo dňa 09. 07. 2013 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletý Q. bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného po 100,-- € mesačne od právoplatnosti rozsudku, t. j. 25. 07. 2013. Vo výroku IV došlo k úprave styku otca s maloletým, na odvolanie bol tento výrok zrušený. Vo veci bol vynesený rozsudok dňa 19. 06. 2014, v rámci ktorého bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku otca s maloletým. V tom čase bola matka na materskej dovolenke, bývala so synom u svojej matky v rodinnom dome. Sama bola nemajetná, poberala rodičovský príspevok po 190,-- € mesačne a prídavky na dieťa. Otec jej platil výživné po 100,-- € mesačne. Nemala žiadne pravidelné mimoriadne výdavky, do domácnosti svojej matky neprispievala. Otec v čase rozhodnutia o výživnom bol zamestnaný na Vysokej škole v Prahe na dohodu, kde mal príjem v priemere 200,-- € mesačne, kde bol zamestnaný do februára 2013. Od 02. 05. 2013 bol zaradený do evidencie úradu práce, bol nemajetný, býval u svojich rodičov, ktorým nijako neprispieval do domácnosti.
8. Matka je zamestnaná v zubnej ambulancii svojej matky ako administrátor na polovičný úväzok. Podľa potvrdenia zamestnávateľa za rok 2016 mala priemerný mesačný zárobok 166,12 €, za rok 2017 priemerný mesačný zárobok 205,-- €, za obdobie 1 až 7/2018 priemerný mesačný zárobok 205,50 €. Ďalej pracovala na dohodu pre spoločnosť CASSI, kde za rok 2017 za 7 mesiacov jej bola vyplatená suma 56,97 €, za rok 2018 1 až 6 jej bola vyplatená suma 30,93 €. Matka na poslednom pojednávaní predložila Pracovnú zmluvu zo dňa 18. 11. 2018 uzavretú so zamestnávateľom spoločnosť SPANN
- EXIM, s. r. o., podľa ktorej nastúpila do práce dňa 12. 11. 2018 v oblasti pomocnej administratívy a marketingu. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 12. 11. 2009, bol dojednaný týždenný pracovný čas 20 hodín v rozsahu pol pracovného úväzku rovnomerne počas celého pracovného týždňa. Bola dojednaná hrubá mesačná mzda vo výške 221,-- €.
9. Matka poberá prídavky na dieťa 23,52 €.
10. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca N.. T. - B., mal otec priemerný príjem od 8/2017 do 7/2018 vo výške 478,27 € mesačne, poberá podľa potvrdenia sociálnej poisťovne invalidný dôchodok vo výške 105,40 €.
11. Otec predložil doklady o platbách nájomného po 300,-- € mesačne vrátane energií.
12. Podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča bol otec postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky (väčšinou za rýchlosť) v roku 2017 5x, v roku 2018 1x.
13. Otec doložil doklady, že pravidelne vozí syna na tréningy tenisu a uhrádza mesačné poplatky po 50,-- €.
14. Podľa správy o povesti Mestského úradu Zvolen na matku, táto je prihlásená na trvalý pobyt vo Zvolene, Jánošíka 6, iné informácie neboli poskytnuté, podľa správy o povesti Mestského úradu Sliač na otca, tento býva spolu so svojimi rodičmi a sestrou, je rozvedený, má jedného syna, nebol riešený MsP za žiadny priestupok ani previnenie. Bližšie majetkové a in pomery nie sú známe.
15. Bola oboznámená správa kolízneho opatrovníka zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 17. 10. 2017, kde bolo zistené, že matka spolu s maloletým býva v poschodovom rodinnom dome, kde majú k dispozícii samostatnú bytovú jednotku, rodinný dom je v osobnom vlastníctve starej matky. Maloletý navštevoval 1. ročník V. ZŠ vo Zvolene - výberová trieda. Navštevuje krúžky anglický jazyk, tenis a klavír. Matka sa pri šetrení sťažovala vo vzťahu k otcovi, že tento nedodržiava režim dňa a nepripravuje ho riadne na vyučovanie do školy. Učiteľkou bola upozornená, že maloletý v škole spí, jeho správanie sa stáva agresívne, bije spolužiakov. Otec žije v podnájme vo Zvolene v 3-izbovom byte sám, prostredie je vhodné na starostlivosť o maloletého. Otec uviedol, že s maloletým má vytvorený pekný vzťah, syn ho rád navštevuje, spolu sa hrávajú a stretávajú sa v zmysle pôvodného právoplatného rozsudku. S návrhom matka na zúženie styku so synom nesúhlasil. Podľa správy zo šetrenia rodinných pomerov z 13. 09. 2018 boli zistené obdobné osobné majetkové a zárobkové pomery rodičov, rovnako postoj matky vo vzťahu k protinávrhu otca o striedavú starostlivosť sa nezmenil, nesúhlasí s ním. Otec pri šetrení uviedol, že naďalej sa s maloletým stretáva v zmysle právoplatného rozsudku, komunikuje s matkou ohľadne maloletého, s návrhom matky nesúhlasí, ani so závermi znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v priebehu konania a vyhovuje mu súčasná forma starostlivosti o maloletého.
16. Podľa oznámenia OR PZ Zvolen zo 06. 11. 2017 bolo trestné stíhanie vedené voči otcovi pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona zastavené dňa 23. 10. 2017, pretože trestnosť činu zanikla. Obaja rodičia potvrdili závery polície s tým, že otec zameškané výživné doplatil.
17. Podľa správy MŠ Hrnčiarska, Zvolen zo dňa 25. 09. 2017 bolo súdu oznámené, že maloletý nastúpil do MŠ 08. 04. 2015. Adaptácia prebehla primerane veku dieťaťa, na nové prostredie si zvykol bez problémov. V kolektíve bol obľúbený, často sa snažil na seba upriamiť pozornosť, k deťom sa občas správal agresívne, iné výchovné problémy neboli. Zmeny v správaní dieťaťa boli zrejmé v období, keď rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti. V čase, keď bol maloletý u matky, navštevoval MŠ pravidelne, prichádzal včas, oddýchnutý, upravený, v čase, keď bol u otca, navštevoval MŠ nepravidelne, neprichádzal včas (aj o 09.30 hod.), stávalo sa, že bol nevyspatý, mrzutý, občas do MŠ neprišiel vôbec, otec dôvod neprítomnosti neohlásil, k deťom sa v tomto období správal agresívne. Od 01. 09. 2017 maloletý nastúpil na ZŠ.
18. Matka vo veci navrhla výsluch učiteliek z MŠ, ktoré požiadali o možnosť podania písomnej výpovede z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (v čase výsluchu sa jednalo o začiatok školského roka, kedy je náročné obdobie na adaptáciu detí pri nástupe do MŠ). Keďže účastníci voči tomu nevzniesli námietky, súd postupom podľa § 196 ods.3 C. s. p. nariadil vo veci písomný výsluch svedkov. Svedkyňa Ľ. L. uviedla, že maloletý Q. nastúpil do MŠ od 4/2015 do 6/2017, na nové prostredie si rýchlo zvykol, ľahko na seba dokázal upriamiť pozornosť detí. Mal dobrú slovnú zásobu, v kolektíve bol obľúbený, bol veselý, niekedy hlučnejší, k dospelým bol slušný. Prvý rok chodil na karate, čo sa niekedy odzrkadlilo v hre, keď niektoré hmaty využíval na deťoch, čo následne riešili. Dal si však povedať, platilo na neho dobré slovo, ak sa vyskytol problém, riešili to s matkou, ktorá Q. dohovorila. Uvedené správanie považovali za upozorňovanie na seba, aby mal rešpekt. Dieťa spravidla dodržiavalo pravidlá fungujúce v triede, ak nastali problémové situácie, tieto neboli vážne. Keď došlo k situácii, že sa rodičia striedali v jeho starostlivosti, bolo vidno isté rozdiely, od matky prichádzalo dieťa vyspaté, upravené, na čas, od otca prichádzalo neskôr, niekedy neprišiel vôbec a otec dieťa nevyhlásil. Ak prišiel, bol nevyspatý, nesústredený. Matka udržiavala dieťa v čistote, pri otcovi bolo vidieť, že nie je to také prvoradé. Svedkyňa Y. W. uviedla, že adaptácia maloletého prebehla bez problémov, správal sa podľa dohodnutých triednych pravidiel, počas dochádzky do MŠ väčšinou komunikovali s matkou, ktorá ho častejšie vodila aj brala zo škôlky. Maloletý Q. bol milé dieťa, v kolektíve obľúbený, snažil sa na seba upriamiť pozornosť a zaujať ostatné deti, k dospelým sa správal slušne, rád pomáhal. Občas sa správal agresívne, najmä v období, keď navštevoval karate a hmaty skúšal aplikovať na deťoch v kolektíve. Situáciu riešili vysvetlením. Ak vznikli problémy, snažili sa ich riešiť hneď, avšak nebol taký, ktorý by bolo potrebné riešiť s rodičmi. Agresivita maloletého nebola tak výrazná, aby bolo potrebné pátrať po hlbších príčinách spolu s rodičmi. Zmeny v správaní Q. boli v období, keď rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti, v čase, keď bol u matky, navštevoval škôlku pravidelne, prichádzal včas, upravený, v čase, keď bol u otca, chodil nepravidelne, neprichádzal včas, alebo neprišiel vôbec a otec dôvod neprítomnosti neohlásil. Stávalo sa, že bol nevyspatý, mrzutý a v tomto období sa správal k deťom aj agresívne. Záujem o jeho správanie však mali obaja rodičia, viac však komunikovali s matkou, s ktorou častejšie prichádzali do kontaktu. Na záver svedkyňa uviedla, že niekedy odev maloletého bol cítiť cigaretami.
19. Podľa správy ZŠ Hrnčiarska zo dňa 08. 11. 2017 bolo uvedené, že maloletý nastúpil do ZŠ od 01. 09. 2017. Keďže jeho triedna učiteľka bola dlhodobo mimo územia SR, k veci sa vyjadrila školská psychologička, ktorá uviedla, že vykonala pohovor s každým rodičom samostatne, aj s maloletým Q. a doporučila rodičom osobnú striedavú starostlivosť v týždenných intervaloch od nedele do nedele, vzhľadom k tomu, že dieťa navštevuje 1. ročník ZŠ a maloletý sa adaptuje na školské prostredie a nové povinnosti. Súčasnú úpravu styku nepovažuje za vhodnú v záujme dieťaťa. Potvrdila, že má maloletý vybudované silné citové väzby k obom rodičom a preto striedavú starostlivosť považovala za vhodnú. Vychovávateľka ŠKD sa vyjadrila, že viac krát zaznamenala to, že Q. presadzuje niečo tým, že strká do spolužiakov. Po konzultácii s rodičmi sa to ukľudnilo. Občas povie nejakú nadávku, ale vždy sa prizná.
20. Podľa písomnej svedeckej výpovede vychovávateľky pani S. z 30. 01. 2018, táto uviedla, že Q. správanie v ŠKD je v poriadku, na nové prostredie sa adaptoval bez problémov, ani v komunikácii s rodičmi nebol problém. K ostatným deťom sa správa slušne, ako aj k dospelým osobám. U maloletého nezaznamenala prejavy agresivity, či je u mamy alebo u otca, nedochádza k zmenám správania. Obaja rodičia sa o dieťa zaujímajú, do školského klubu chodí vždy čistý a vhodne oblečený. Podľa aktuálnej správy základnej školy z 19. 10. 2018 maloletý navštevuje 2. A triedu, svojim prospechom patrí medzi šikovné deti. Javí sa ako bezproblémový, neodlišuje sa od ostatných spolužiakov, je kamarátsky, snaživý, nemá problém s autoritami. Na vyučovanie chodí pripravený rovnako či je u matky, alebo u otca, chodí slušne oblečený, nosí desiatu. Obaja rodičia so školou spolupracujú, pamäťová stopa zo zážitkov strávených s otcom je silnejšia ako s mamou, pri rozhovoroch na hodinách prvouky a medzi spolužiakmi rozpráva, čo s otcom zažil.
21. Matka predložila potvrdenie od svojho ošetrujúceho lekára MUDr. Z. z psychiatrickej ambulancie zo dňa 17. 08. 2017, podľa ktorého zdravotný stav matky je dlhodobo plne kompenzovaný a je v plnej miere starostlivosti o svoje dieťa. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť pacientky.
22. Na žiadosť matky, ktorá mala podozrenie, že otec je užívateľom drogy - marihuany, súd nariadil toxikologické vyšetrenie, ktorým sa však toto podozrenie matky nepotvrdilo.
23. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode o prípadnej striedavej starostlivosti rodičov o maloletého a otec trval na takomto type starostlivosti, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. T. V., ktorej úlohou bolo zhodnotiť osobnosť rodičov aj maloletého dieťaťa, posúdiť ich vzájomné vzťahy, ako aj vzťahy k širšej rodine a posúdiť dopad prípadnej striedavej starostlivosti alebo zúženého kontaktu otca s maloletým na súčasný vzťah rodičov a maloletého. Znalkyňa vo veci podala znalecký posudok č. 61/2018 a zároveň na žiadosť strán bola vypočutá na pojednávaní. Znalkyňa uviedla, že pre podanie znaleckého posudku mala k dispozícii celý spisový materiál, súčasťou ktorého boli aj ďalšie spisy týkajúce sa maloletého. Mala k dispozícii zdravotné záznamy všetkých účastníkov konania a vykonala vlastné vyšetrenie rodičov aj maloletého dňa 28. 05. 2018. Na základe zistení potom znalkyňa zhodnotila osobnosť oboch rodičov aj maloletého. U matky znalkyňa uviedla, že v štruktúre jej osobnostných charakteristík celkovo dominuje dôverčivosť, optimistická sebadôvera, potencionálne vyššie sebavedomie a dominantnosť. Prítomné je popieranie agresivity vlastnej aj v okolí, citlivosť na autoritatívne správanie. V optimálnom vyladení je stála, vyrovnaná, kľudná, veselá, v náročných a vypätých situáciách sa môže aktivovať zistená vyššia ovplyvniteľnosť okolím, konzervativizmus, prílišná opatrnosť, perfekcionizmus, upätosť. V prežívaní matky dominuje najmä téma syna, súčasná situácia u nej vyvoláva znepokojujúce a ubíjajúce napätie. Nechce sa zmieriť s existujúcim stavom. Jej rodičovské, výchovné postoje sú rovnako ako u otca celkovo nevýrazné, viac mierne až pasívne. Je u nej podobne ako u otca výrazná tendencia ku kamarátsku a solidarite s dieťaťom. Seba vníma v centrálnej pozícii rodiny a má tendencie nahrádzať otcovskú postavu v živote dieťaťa svojou matkou. V štruktúre osobnostných charakteristík otca dominuje racionálnosť a integrovanosť, tiež extroverzia, sebadôvera. V optimistickom vyladení je otvorený, uvoľnený, kľudný, prispôsobuje sa faktom. V náročných a vypätých situáciách sa môže prejaviť jeho emočná labilita, rovnako ako dominantnosť, rozhodnosť a ráznosť, môže sa viac presadzovať aj telesne, správať sa impulzívne. V prežívaní otca dominujú osobné témy a téma výchovy syna. Svojho otca vníma ako centrálnu postavu vo svojej rodine, možno tak uvažovať o slabom rodičovstve otca. Tiež možno konštatovať tendencie otca k tlaku na zodpovednosť a rozhodovanie na maloletého, čo môže viesť k destabilizácii jeho psychického stavu. Súčasnú situáciu chápe ako prechodný stav. Rodičovské, výchovné postoja otca sú podobne ako u matky nevýrazné, výrazná je u neho tendencia ku kamarátstvu a solidarite s dieťaťom. Prítomná je aj istá tendencia bagatelizovať problémy vo vzťahu s matkou maloletého. U maloletého Q. znalkyňa zistila psychický stav destabilizovaný - podvedome vníma antagonizmus medzi rodičmi. Možno u neho konštatovať odpojenie od vnútorného prežívania, potláčanie detskej spontaneity, idealizovanie osobnej situácie. Bol u neho zistený intenzívny vzťah k obom rodičom, striedavosť preferenciou matky alebo otca. Znalkyňa konštatovala, že maloletý vzhľadom na svoj vek nevie objektívne posúdiť a zhodnotiť postoj otca a matky vo vzťahu k nemu v otázkach týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o neho, aj keď je už do istej miery spôsobilý samostatne vyjadriť svoj názor. Tieto názory však nemožno považovať za objektívne, ktoré by umožňovali racionálnu analýzu situácie a zážitkov potrebnú pre zodpovedné rozhodnutie. Maloletý má však prirodzene rád oboch rodičov, jeho preferencia výchovného prostredia je ovplyvnená na vedomej aj podvedomej úrovni. Vzhľadom na svoj vek je náchylný k preberaniu názorov rodičov, aj lojalite s rodičmi. Možno brať do úvahy istý tlak vo výchovnom prostredí matky na jeho správanie, na rozdiel od prostredia otca, kde tento tlak neeviduje. Na druhej strane je tu kultúrne „zafarbené“ výchovné prostredie otca, kde maloletý môže prežívať exkluzívne postavenie, cítiť sa výnimočne tým, že môže prekračovať bežné hranice dostupnosti istých aktivít (napr. sledovanie TV mimo detských programov, počítačové hry, blízkosť zbraní). Znalkyňa konštatovala, že vzťah maloletého k rodičom je formovaný prežívaním reálnej alebo fiktívnej moci rozhodnúť o svojej činnosti v určitom čase - napr. odmieta požiadavky matky na isté správanie, ktoré sa u otca nepožaduje, čím vzniká dôvod preferovania otca. Znalkyňa poukázala na to, že pokiaľ sa rodičia nedohodnú na približne rovnakej výchovnej stratégii, môže to viesť k morálnej deformácii osobnosti dieťaťa. Znalkyňa konštatovala, že u oboch rodičov zistila ako pozitívny potenciál, tak aj výchovné riziká. Vzhľadom na zistenú charakteristiku osobnosti rodičov znalkyňa uviedla, že matku možno považovať za psycho-sociálne vyspelejšiu a z hľadiska osobnostných predpokladov schopnejšiu zabezpečiť maloletému náležitú výchovu a starostlivosť. Znalkyňa uviedla, že aktuálna forma úpravy styku otca s maloletým by mohla byť v jeho záujme, pokiaľ sa zmierni antagonizmus medzi rodičmi. Medzi rodičmi sú evidentné rozdiely v osobnostnej dynamike, pokiaľ by sa však dokázali zosúladiť a prejavili si vzájomnú úctu, umožňovalo by to výchovne pôsobiť na maloletého. K dosiahnutiu týchto pozitívnych atribútov znalkyňa doporučila prípadnú rodičovskú terapiu a poradenstvo. Znalkyňa teda uviedla, že negatívom nie je aktuálna forma úpravy styku otca s maloletým, ale nízka kompatibilita výchovných prístupov rodičov vychádzajúca z ich rozdielnych prístupov k výchove maloletého dieťaťa. Matka je emocionálne zranená vulgárnym a agresívnym správaním otca, otec považuje ich rodičovský vzťah za dobrý a príčinu ich predchádzajúceho nesúladu videl v ich ochoreniach - u matky schizofrénia, u otca psoriáza. Hoci s úvahou otca možno do istej miery súhlasiť, že zdravotné ťažkosti rodičov komplikujú vzájomné spolužitie, avšak pripisovať príčiny rozvratu ich vzťahu výlučne zdravotným problémom znamená bagatelizáciu komplexu pôsobiacich faktorov. K výchovným prostrediam znalkyňa uviedla, že u otca je kladený dôraz na šport, pohyb v prírode, náboženstvo, záleží mu na vzdelaní syna, chce ho dobre vychovávať v kruhu svojej rodiny. Otec však bagatelizuje matkinu obavu z nevhodného a predčasného zoznámenia so zbraňami, bagatelizuje dopad svojho fajčiarskeho návyku na zdravé podmienky bývania pre maloleté dieťa. U matky sa kladie dôraz na vhodné správanie, správne návyky hygienické a študijné, režim dňa. Sama sa zaujíma o šport, literatúru a hudbu, k čomu vedie aj syna. Čo sa týka vzťahu maloletého k širšej rodine rodičov, maloletý má k starým rodičom z oboch strán pozitívny postoj a vzťah, len so starkou z maminej strany sa občas hádajú kvôli jeho správaniu, čo uviedol sám maloletý. Vzhľadom na zistenia znalkyňa aktuálne neodporučila striedavú starostlivosť o maloletého s tým, že u matky zisťuje vhodnejšie osobnostné predpoklady pre výchovu a starostlivosť o dieťa, preto odporučila ponechať ho v starostlivosti matky. Čo sa týkalo prípadného vplyvu na obmedzenie styku maloletého s otcom, znalkyňa konštatovala, že reakcie maloletého môžu byť rôzne v závislosti od reakcie rodičov a aj najbližšieho okolia, t. j. od podrobivej reakcie cez prirodzené prijatie stavu až po vzdor so zhoršeným prejavom správania sa. Na pojednávaní znalkyňa doplnila, že striedavú starostlivosť rodičov ako takú nevylučuje, aj v tomto prípade môže byť vhodná, ak sa zharmonizujú postoje rodičov k výchove dieťaťa. Poukázala na to, že v zmysle jej zistení chýba harmónia medzi rodičmi, pričom postoj otca je taký, že príčiny skôr bagatelizuje, pripisuje ich zdravotným problémom rodičov, avšak príčina súčasného stavu je práve v komunikácii a potrebe zosúladenia výchovy oboch rodičov. Za tým účelom znalkyňa doporučuje rodičom pomoc vo forme rodičovskej terapie a poradenstva. Nevylučuje, že po absolvovaní tohto poradenstva, pokiaľ sa rodičia zhodnú, môže byť vhodná aj striedavá starostlivosť o maloletého. Znalkyňa tiež poukázala na to, že ak nedôjde k úprave medzi rodičmi, toto môže naďalej negatívne vplývať na stav dieťaťa. Znalkyňa uviedla, že ak dieťa dostáva podnety, na ktoré nie je z hľadiska svojho vývoja pripravené, pôsobí to na neho destabilizačne, napr. ak sa má sám rozhodnúť o svojom voľnom čase alebo o svojich aktivitách, správne má rodič zaujať také postupy, aby sa dieťa stretávalo s vhodnými podnetmi. Znalkyňa poukázala, že pokiaľ zistila u dieťaťa destabilizovaný psychický stav, je zrejmé, že súčasná výmena rodičov vo výchove dieťaťa v týždni mu neprospieva a doporučila štandardný styk otca s dieťaťom, t. j. každý druhý víkend a 1-2 dni v týždni popoludní. Počas sviatkov a prázdnin prípadného voľna navrhovala ponechať zhruba rovnakú starostlivosť. Na záver znalkyňa zdôraznila, že ňou zistený destabilizovaný stav maloletého nie je vecou modelu stretávania sa, ale skôr nastavením rodičov vo vzájomných výchovných stratégiách.
24. Právna zástupkyňa otca vzniesla námietku zaujatosti znalkyne z dôvodu, že majú informácie, že MUDr. Z. ako dlhodobo ošetrujúci lekár je známym starej matky tu prítomnej matky, ktorá je zubárkou a disponujú informáciami, že práve u dr. Z. bolo vybavené liečenie matky v Brezne napriek tomu, že má trvalý pobyt tu. Na dotaz sudkyne znalkyňa uviedla, že dr. Z. pozná výlučne pracovne, v bližšom priateľskom vzťahu nie sú, stretli sme sa osobne len jeden krát. Z uvedených dôvodov súd námietku hodnotí ako nedôvodnú, samotná skutočnosť, že znalkyňa kontaktovala dr. Z. za účelom získania informácie k súčasnému stavu matky (pritom strana otca navrhla vykonať znalecké dokazovanie aj ohľadne toho, či je matka vzhľadom na svoju chorobu schopná sa o dieťa starať, čo súd nepovažoval za dôvodné), nesvedčí o akomkoľvek ich vzájomnom vzťahu, ktorý by mal vplyv na hodnovernosť podaného znaleckého posudku.
25. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods.3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25.1. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods.5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25.2. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25.3. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody
25.4. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
25.5. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu vo výške výživného. Podľa ods.2, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
26. Na základe vykonaného dokazovania sa súd zaoberal otázkou starostlivosti rodičov vo vzťahu k maloletému a to najmä návrhom otca na zmenu výchovy mal. a to o výchove formou striedavej starostlivosti rodičov o maloletého. Matka s uvedeným návrhom nesúhlasila a poukázala na to, že ona má snahu viesť maloletého k správnym návykom či už v hygiene, ošatení, v plnení školských povinností, v režime dňa, čo otec zanedbáva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súčasnej dobe, pokiaľ je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, sa realizuje prakticky širší styk otca s maloletým tak, že otec je s maloletým každý druhý víkend a každý týždeň počas dvoch dní. Je pravdou, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, že otec nedodržiaval pravidelnú návštevu maloletého v MŠ, čo dôvodil tým, že pokiaľ mal voľno, chcel byť s maloletým. Z vyjadrenia učiteliek vyplynulo, že otec nedal vedieť túto okolnosť do materskej škôlky, prípadne nosil syna aj v neskoršom nástupnom čase. Otec sám uviedol, že pokiaľ matka mu vyčítala výchovný prístup, obaja sa podrobili výchovnému poradenstvu a bolo aj jeho snahou zosúladiť výchovu s matkou. Poukázal na to, že si napr. uvedomil nevhodnosť počítačových hier na maloletého a snažil sa toto v ďalšom obmedziť. Teraz maloletý nastúpil na základnú školu, nebolo však zistené, že by otec u maloletého zanedbával povinnú školskú dochádzku, prípadne prípravu do školy. Je pravdou, že s nástupom na základnú školu sú na rodinu kladené zvýšené nároky a to aj na rodičov pri príprave dieťaťa do školy, kde sa dieťa stretáva s novými zručnosťami ako sú čítanie, písanie, počítanie. O to náročnejšia je situácia, keď rodičia spolu nežijú a je nevyhnutná ich vzájomná komunikácia. Hoci otec tvrdil, že jeho komunikáciu s matkou považuje za dobrú, je zrejmé, že si celkom neuvedomuje skutočnosť, kedy sa matka snaží o zavedenie pravidelného režimu pre dieťa, čo rozhodne je vhodné, či už pri plnení školských povinností, ako aj mimoškolské aktivity, pretože maloletý v súlade so záujmom rodičov navštevuje bohatú krúžkovú činnosť (tenis, klavír, karate, štúdium cudzích jazykov). Súd nezistil, že by uvedené bolo v rozpore so záujmami maloletého. Tak, ako konštatovala znalkyňa aj rodičia, jedná sa o živé dieťa, ktoré sa aktívne zaujíma o svet okolo seba, je aktívny, rád športuje, má vzťah ku kultúre, hudbe. Je však potrebné, aby rodičia v záujme zabezpečenia spoločnej výchovy sa dokázali dohodnúť na výchovných stratégiách, v opačnom prípade sa súd stotožňuje s vyjadrením znalkyne, že uvedené pôsobí na dieťa destabilizačne. Otec uvádzal, že sa s týmto názorom nestotožňuje, pretože napriek doterajšiemu modelu stretávania sa so synom, uvedené nemá vplyv na napr. na školské výsledky alebo na jeho správanie, ktoré by bolo zistené ako problematické. Uvedené však neznamená, že rozdielne prístupy rodičov k výchove môžu pôsobiť destabilizačne na stav dieťaťa v tom smere, že by sa to odrazilo v jeho školských výsledkoch. Ak dieťa nemá stanovené hranice v tom, čo môže, čo je správne a čo nie, keď u jedného rodiča si niektoré povinnosti plniť nemusí, u druhého rodiča sa na plnení týchto povinností trvá, pôsobí to na dieťa destabilizačne v rámci výchovy a do budúcna si dieťa nemusí vytvoriť taký vzťah k dodržiavaniu stanovených pravidiel, ako sa vo všeobecnosti očakáva. To znamená, že je potrebné, aby sa rodičia najmä v tomto smere dohodli, ako ďalej viesť výchovu syna. To si však vyžaduje konštruktívnu komunikáciu medzi rodičmi a v tomto smere súd apeluje práve na otca, ktorý pokiaľ chce dosiahnuť v budúcnosti prípadnú striedavú starostlivosť o maloletého, je nevyhnutné, aby zvážil požiadavky matky na výchovu syna a vzájomne sa zhodli na styčných bodoch výchovy, ktoré budú obaja rodičia dodržiavať a rešpektovať. Na druhej strane aj u matky je potrebné, aby niektoré situácie, do ktorých sa dostane syn s otcom, sa snažila riešiť bez zbytočného nadsadzovania alebo znevažovania postavenia otca, to znamená, že rozhodne je nevyhnutná komunikácia medzi rodičmi vo vzájomnej úcte a rešpekte. Je treba si uvedomiť, že rodičovstvo nemá predpísané pravidlá a každú situáciu by rodina mala zvládnuť s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, v ktorej sa tá ktorá rodina nachádza. Najmä u rodičov, ktorí žijú oddelene, je nevyhnutná dobrá komunikácia. V súčasnom stave súd konštatuje, že rodičia sa v takomto nenachádzajú a preto by nebola vhodná pre ďalší vývin maloletého navrhovaná striedavá starostlivosť v týždňových intervaloch medzi rodičmi. Súd preto ponechal v otázke starostlivosti o maloletého súčasný stav, t. j. ponechal maloletého v starostlivosti matky, u ktorej nezistil žiadne problémy v starostlivosti o maloletého. Pokiaľ aj otec poukazoval na jej zdravotný a psychický stav, z doložených lekárskych správ napriek duševnej chorobe matky, súd nezistil, že by táto bránila v osobnej starostlivosti o maloletého. Týmto však súd nevylučuje, že pokiaľ rodičia zapracujú na svojom vzťahu, do budúcna možnosť aj o prípadnej striedavej starostlivosti rodičov o maloletého. Súd v tomto smere vysoko pozitívne hodnotí záujem oboch rodičov zabezpečiť všetky potreby a záujmy pre maloletého, je však potrebné, aby rodičia viedli výchovu rovnakým smerom. Z týchto dôvodov súd protinávrh otca na striedavú starostlivosť rodičov zamietol. Súd neukladal rodičom výchovné opatrenie formou rodičovskej terapie, súčasný stav rodiny nenasvedčuje potrebe takéhoto zásahu zo strany štátu. Odporučenie znalkyne by však rodičia a najmä otec, mohli zvážiť, pokiaľ nedôjde k náprave v ich komunikácií k spokojnosti oboch rodičov.
27. V ďalšom sa súd zaoberal návrhom matky na zvýšenie výživného ako aj na úpravu styku otca s maloletým. K otázke výživného medzi rodičmi nebolo sporné, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov či už na strane rodičov, alebo na strane maloletého, ktorý medzi tým nastúpil na základnú školu, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky či už na stravu, oblečenie, školské potreby, bola preukázaná bohatá mimoškolská aktivita maloletého, návšteva tenisu, klavíru, karate, ďalšie záľuby maloletého, boli zistené aj zdravotné problémy maloletého, s ktorým majú rodičia zvýšené výdavky a teda bolo na mieste pristúpiť k zvýšeniu výživného. Na poslednom pojednávaní sa rodičia zhodli, že primeraným výživným je suma 130,-- €, preto súd rozhodol o povinnosti otca platiť zvýšeným výživným po 130,-- € mesačne. Matka žiadala určiť takto zvýšené výživné spätne od 01. 09. 2017, otec s týmto nesúhlasil s poukazom na to, že v priebehu tohto obdobia bol maloletý rovnako aj v jeho starostlivosti v súlade s doterajšou úpravou styku, kedy on uhrádzal takto zvýšené výdavky na maloletého. Súd však konštatuje, že zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom syna do školy aj s jeho fyzickým rastom znášala matka v čase keď bol u nej a z tohto dôvodu bolo potrebné pristúpiť k zvýšeniu výživného od 01. 09. 2017, t. j. od kedy maloletý nastúpil na základnú školu. Súd preto v tomto smere návrhu matky vyhovel a následne vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2017 do 30. 11. 2018 (za mesiac 12/2018 ešte nie je splatné výživné). Keďže došlo k zvýšeniu výživného o 30,-- € mesačne za 15 mesiacov, zameškané výživné činí 450,-- €. Otec požiadal, aby uvedenú sumu mohol uhradiť v splátkach po 50,-- €, čomu súd vzhľadom na výšku dlhu a zistené pomery na strane otca vyhovel. S prihliadnutím na výšku dlhu bude zameškané výživné uhradené v krátkom čase a bude uhrádzané spolu s bežným výživným. Súd zároveň stanovil, že ak otec čo len jednu splátku neuhradí, celý dlh sa stane splatným a bude ho musieť uhradiť naraz.
28. Napokon sa súd zaoberal aj návrhom matky na zúženie kontaktu otca s maloletým, s týmto návrhom sa však súd nestotožnil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec má s maloletým vytvorený veľmi dobrý vzťah, venuje sa mu, syn je s otcom rád, má s ním silné zážitky, o ktorých rozpráva aj v škole. Za daného stavu súd nepovažoval za vhodné obmedziť styk otca s maloletým tak, ako navrhovala matka. Je však pravdou, že posledná úprava styku bola dohodnutá v čase, keď maloletý chodil do materskej škôlky. V súčasnej dobe s prihliadnutím na povinnú školskú dochádzku a krúžkovú činnosť, súd upravil kontakt otca s maloletým tak, aby mohol byť otec so synom aj počas bežného týždňa, aj počas víkendov. To znamená, že pokiaľ má otec zabezpečiť a podieľať sa na starostlivosti o dieťa aj v súvislosti so školskou dochádzkou, je potrebné, aby mal možnosť počas bežného týždňa byť v kontakte s dieťaťom, dohliadať na neho pri plnení školských povinností, zabezpečiť pravidelnú školskú dochádzku a krúžkovú činnosť, na druhej strane súd upravil kontakt otca s dieťaťom aj počas víkendu tak, aby plnohodnotne mohli spolu tráviť aj voľný čas. Čo sa týka ďalšej úpravy styku počas veľkonočných sviatkov, v tomto došlo medzi rodičmi k dohode, ktorú súd rešpektoval, počas vianočných sviatkov oproti predchádzajúcej úprave došlo k zmene v tom, že v súlade s návrhom matky súd upravil kontakt oboch rodičov na Vianoce dňa 24. 12. tak, aby v tento deň mohol byť maloletý s otcom aj s matkou, a ďalšie trávenie vianočných sviatkov tak, aby mohol byť približne rovnaký čas s otcom aj s matkou. Rovnako súd postupoval pri úprave styku rodičov počas letných prázdnin, pričom nevidel dôvod obmedziť počas letných prázdnin kontakt otca so synom tak, ako to navrhovala matka. Súd len upravil čas odovzdávania dieťaťa v súlade s tým, že mal. nastúpil do školy, je starší, oprato doterajšej úprave. Zároveň súd uložil rodičom povinnosť pri odovzdávaní syna poskytnúť si vzájomnú súčinnosť za účelom riadneho a bezproblémového odovzdávania si dieťaťa. Z uvedených dôvodov potom súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
29. O trovách konania rozhodoval súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania (§ 52 C.m.p.). Keďže v súvislosti s konaním vznikli trovy dôkazu na návrh matky - toxikologické vyšetrenie otca, ktoré neboli v celom rozsahu kryté preddavkami zloženými matkou, súd zaviazal matku nahradiť zvyšné trovy tohto dôkazu, pričom o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Súd tak rozhodoval podľa § 55 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.). uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 C.m.p.).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, §376 ods. 1 C.s.p.).