Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Ek/120/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného X. V. L., s.r.o., K.: XX XXX XXX, so sídlom T. 5, XXX XX F., právne zast. M. V., s.r.o., K.: XX XXX XXX, so sídlom T. 5, XXX XX F., konajúca konateľom R.. M. V., advokátom, proti povinnej Y.. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX F. F., vedenej súdnym exekútorom R.. T. V., so sídlom exekútorského úradu Y. cesta XX, XXX XX F. F., o vymoženie XXX,XX,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu I. súdu F. F. sp. zn. XXEk/XXX/ XXXX zo dňa XX. júla XXXX, takto

rozhodol:

Sudca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/120/2018 zo dňa 27.7.2018 mení tak, že:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 72,00,- EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 18.1.2018 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: SRSAspA 18568/16, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, IČO: 45 744 971, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, dňa 30.1.2017, ktorý podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti predloženej oprávneným na samostatnej listine nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2017 a vykonateľnosť dňa 28.7.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.01.2018 predložil súdu ako prílohy rozhodcovský rozsudok, zmluvu o poskytovaní služieb, všeobecné obchodné podmienky, cenník, faktúry za služby, zmluvu o postúpení pohľadávky, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 15Ek/120/2018 dňa 2.3.2018 súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 20.3.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. V priebehu konania a to dňa 3.4. 2018 bol súdu doručený e-mail povinnej, ktorý dňa 9.4.2018 súd postúpil súdnemu exekútorovi, nakoľko uvedené podanie povinnej súd podľa obsahu považoval za návrh na zastavenie exekúcie. Následne, dňa 10.4.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie (nazvaný sťažnosť) zo dňa 3.4.2018, ktorý mu bol doručený dňa 5.4.2018. Na výzvu súdu, súdny exekútor predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 17.4.2018, doručené súdnemu exekútorovi dňa 24.4.2018. 4. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že až z upovedomenia o začatí exekúcie sa dozvedela, že je od nej v exekúcii vymáhaná pohľadávka Slovak Telekom, a.s. z roku 2013. Ona však má vyše 20. rokov predplatené číslo, ktoré nie je paušálne a teda ani žiadne faktúry nedostáva. Vymáhanú pohľadávku považuje za absurdnú a za zlyhanie systému, alebo jednotlivcov. Súdny exekútor navyše od nej požaduje 519,26,-EUR + úroky, čo je celé absurdné a niekde sa stala chyba.

5. Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie poukázal na znenie ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že povinná nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok na zastavenie exekúcie uvedených v uvedenom citovanom ustanovení. Vzhľadom na uvedené, nesúhlasí so zastavením exekúcie. Ďalej oprávnený uviedol, že zastáva názor, že podpis povinnej na Zmluve o pripojení zo dne 13.2.2018 a Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10.2.2016, ktoré súdu v prílohe pripojil, sa nepochybne podobá podpisu uvedenom v podanej sťažnosti povinnej.

6. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, uznesením sp. zn. 15Ek/120/2018 zo dňa 18.7.2018, zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

7. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Vyšší súdny úradník pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jej návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

8. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 15Ek/120/2018 zo dňa 27.7.2018, ktoré bolo doručené povinnej dňa 15.8.2018, podala povinná dňa 20.8.2018, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.

9. V podanej sťažnosti povinná uviedla, že teraz, keď má o veci viac informácií, si spätne spomenula, že asi v roku 2016 (ako uvádza oprávnený), za ňou prišiel do práce nejaký pán, a pod náporom niečo podpísala, pretože stála nad ňou zamestnávateľka, a preto chcela, aby rýchlo odišiel. Toto považuje za vyslovené obťažovanie, a nevie či vôbec legálne, keďže si nemala ako v rýchlosti overiť, čo vlastne podpisuje. Domnieva sa, že nejakú splátku aj poslala, ale následne aj napísala, že už nič platiť nebude, pretože to podpísala pod náporom a ani si nebola istá o čo vlastne ide. Na to jej nikto neodpovedal. Bola aj v spoločnosti Slovak Telekom, a.s., kde jej povedali, že predplatené číslo má u nich vedené od mája 2013. Potvrdenie jej nevedeli dať. Aj predtým mala nejaké predplatené číslo na paušál, ale to si už nepamätá, lebo bolo iba dočasné a bolo to už veľa rokov dozadu Ani o tom jej nijaké potvrdenie neboli schopní dať. Podstatné ale podľa povinnej je, že keď má číslo s predplateným kreditom najmenej od mája 2013 (teda nijaké faktúry odvtedy nedostáva), prečo za ňou prišiel pracovník povinného v roku 2016 a prišiel ju obťažovať do práce, kde pod náporom ju donútil podpísať uznanie nejakého dlhu. Tiež pokladá za otázne, prečo odvtedy čakali, kým jej narastú nehorázne úroky. Z istiny 111,41,-EUR teraz súdny exekútor požaduje vyše 400,-EUR, čo je vyše 300% úrok, ktorý považuje za úžeru. Preto, ak zákon a spravodlivosť majú niečo spoločné, žiada o zrušenie úrokov z požadovanej sumy.

10. Súd dňa 16.10.2018 zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie oprávnenému, ktorého súčasne vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k sťažnosti ako aj k spôsobu, miestu, času a osobe konajúcej za neho pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3475937 a Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve č. spisu 3475937, ktoré oprávnený podpísal dňa 13.9.2015 a povinná dňa 10.2.2016 a aby súdu uviedol kontaktné údaje tejto osoby pre prípad jej možného vypočutia súdom. Oprávnený výzvu súdu prevzal dňa 25.10.2018.

11. Súd rovnako dňa 16.10.2018 vyzval povinnú, aby sa v lehote 10 dni od doručenia výzvy vyjadrila, či si pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3475937 a Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. spisu 3475937 (ňou podpísanej dňa 10.2.2016) vyžiadala uzatvorenie Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, prípadne, či mala možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah. Zároveň ju súd požiadal, aby súdu predložila exekučný titul, ktorý jej bude po skončení exekúcie vrátený. Povinná si výzvu súdu prevzala dňa 29.10.2018.

12. Napokon súd dňa 16.10.2018 požiadal aj zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul predložený exekučnému súdu v tomto exekučnom konaní, aby v lehote 10 dní od doručenia žiadosti doručil exekučnému súdu originál listinného rozhodcovského spisu, na základe ktorého bol vydaný rozhodcovský rozsudok predložený súdu v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu žiadosť súdu prevzal dňa 30.10.2018.

13. Dňa 8.11.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie povinnej zo dňa 4.11.2018, ktorá na výzvu súdu uviedla, že ona si nevyžiadala ani uzatvorenie Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a ani uzatvorenie Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a už vôbec nemala možnosť ovplyvniť ich obsah, pretože ako už uviedla, v roku 2016 prišiel za ňou do práce pracovník oprávneného s vopred vyplnenými papiermi. Ona pracujem ako učiteľka základnej školy, pričom keď jej volala riaditeľka školy, že má ihneď prísť do zborovne, lebo na ňu čaká nejaký pán s papiermi, a že má niečo podpísať, ona musela utekať do zborovne a nechať v triede dvadsať malých detí osamote. Za daných okolností ani nevie, čo podpísala, pretože stála nad ňou zamestnávateľka, bola v strese a chcela, aby ten pán rýchlo odišiel. Už vtedy sa jej však nezdalo, že by bola Slovak Telekom, a.s. dlžná za nejaké faktúry, keďže naposledy mala paušálne číslo ešte v spoločnosti Eurotel. Exekučný titul nevie nikde nájsť, ani si nepamätá, že by ho niekedy obdržala. Po preštudovaní dokumentov, ktoré jej zaslal súd nevie, či zo sumy 111,41,-EUR niečo uhradila ale oprávnenému písala e-mail aj list klasickou poštou, že už nič platiť nebude, nech sa obrátia na súd. Bolo to tesne po podpise Dohody o uznaní záväzku. Na to jej nič neodpísali. To, že v roku 2018 od nej súdny exekútor vymáha sumu 400,-EUR, považuje za nehorázny úrok a úžeru.

14. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul predložený súdu v tomto exekučnom konaní, na žiadosť súdu zaslal dňa 18.11.2018 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 18568/16 zo dňa 30.1.2017, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 27.7.2017 s dátumom právoplatnosti dňa 24.7.2017 a vykonateľnosti dňa 27.7.2017, vrátenú poštovú zásielku o doručovaní listiny povinnej dňa 14.12.2016 s uvedením “zásielka v odbernej lehote neprevzatá“, výpis z ePodacieho hárku pošty o vrátení zásielky odosielateľovi dňa 7.4.2017 a svoje písomné vyjadrenie (bez uvedenia dátumu) k zaslaniu listinného rozhodcovského spisu, všetko vo forme naskenovaných dokumentov vzniknutých skenovaním elektronických dokumentov bez vlastnoručných podpisov. Dokumenty boli podpísané Štefanom Bánovským, s výsledkom overenie KEP „neplatný“ a Mgr. Petrom Senovským, s výsledkom overenie KEP „neplatný“. Vo vyjadrení k zaslaniu listinného rozhodcovského spisu uviedol, že listinný rozhodcovský spis nevedie, nie je oprávneným subjektom na vykonanie zaručenej konverzie elektronických dokumentov na listinné, ktoré by mohol súdu zaslať a po skončení rozhodcovského konania nedisponuje žiadnymi listinnými dokumentami, týmito disponujú iba účastníci rozhodcovského konania, pokiaľ ich v takejto podobe archivujú, keďže právny poriadok považuje listinné a elektronicky podpísané dokumenty za rovnocenné. Rozhodcovský rozsudok vyhotovil v listinnej podobe iba v dvoch vyhotoveniach a tie zaslal účastníkom rozhodcovského konania.

15. Oprávnený na výzvu súdu zo dňa 16.10.2018, nijakým spôsobom nereagoval.

16. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

17. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

18. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

19. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

20. Sudca po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť povinnej proti napadnutému uzneseniu je dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť.

21. V zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“), stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky.20) Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.

22. V zmysle § 33 ods. 3 ZoSRK, písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania oznámi stálemu rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a dohodli elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.

23. V zmysle § 40 ods. 1 ZoSRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

24. V zmysle § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

25. V zmysle § 46 ods. 2 ZoSRK, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

26. V zmysle § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente, konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe, b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu

27. V zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente, zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

28. V zmysle § 38 ods. 2 písm. c) zákona o e-Governmente, na účely zaručenej konverzie je možné použiť len taký dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.

29. V prejednávanej veci, súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.1.2017, ktorý bol súdu predložený oprávneným spolu s návrhom na vykonanie exekúcie dňa 18.1.2018 vo forme elektronického dokumentu so zaručeným elektronickým podpisom (ZEP) rozhodcu, ktorý ho vydal Mgr. Petra Senovského, podpísaný dňa 3.2.2017 o 9:12:09 hod. Súd považuje za nesporne vyplývajúce zo súdneho spisu, že súdu bol zo strany oprávneného dňa 18.1.2018 predložený exekučný titul vo forme „pôvodného elektronického dokumentu“. O správnosti uvedeného záveru svedčí aj to, že exekučný titul nie je podpísaný vlastnoručným podpisom rozhodcu a doložka právoplatnosti exekučného titulu (označená ako „!!!OPRAVA!!!“) bola oprávneným predložená exekučnému súdu taktiež ako samostatný pôvodný elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom (ZEP) predsedu stáleho rozhodcovského súdu Mgr. Štefana Bánovského zo dňa 24.10.2017 o 10:39:42 hod. Z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyplýva, že predmetný rozhodcovský rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 24.7.2017 a vykonateľnosť dňa 28.7.2017(s uvedením „nesprávny dátum nadobudnutia vykonateľnosti: 27.7.2017“) a že bola vytvorená dňa 24.10.2017.

30. Ďalej sudca zo súdneho spisu zistil, že vzhľadom na skutočnosť, že exekučnému súdu bol predložený exekučný titul vo forme, ktorú zákon nepripúšťa, vyzval dňa 5.2.2018 vyšší súdny úradník oprávneného, aby v lehote 10 pracovných dní predložil súdu exekučný titul ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe (rovnopis) podľa § 35 a nasl. zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 275/2014 Z.z. o zaručenej konverzii v znení neskorších predpisov, opatrený potvrdením o vykonateľnosti (doložka právoplatnosti a vykonateľnosti), a to z dôvodu že exekučný titul bol predložený súdu ako pôvodný elektronický dokument, teda v rozpore s § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe. Vzhľadom na kogentnú právnu úpravu ustanovenia o forme rozhodcovského rozsudku je potrebné predložiť exekučný titul ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Vyšší súdny úradník oprávneného poučil, aby opravu návrhu vykonal prostredníctvom na to určeného opravného elektronického formulára, inak súd na opravu nebude prihliadať a v prípade, ak návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote neopraví, súd návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 ods. 1 Exekučného poriadku odmietne. Dňa 22.2.2018 oprávnený doručil súdu opravu návrhu na určenom elektronickom formulári a predložil súdu exekučný titul vo forme elektronického dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného listinného dokumentu do elektronickej podoby, na ktorom sa nachádza pečiatka s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačená dňa 28.7.2017, podľa ktorej exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2017 a vykonateľnosť dňa 28.7.2017 a vlastnoručný podpis rozhodcu. Osvedčovaciu doložku zaručenej konverzie pôvodného listinného dokumentu do elektronickej podoby vykonal právny zástupca oprávneného dňa 20.2.2018 o 8:47 hod.

31. Sudca po preskúmaní dokumentov, nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli súdu predložené zo strany oprávneného a zo strany rozhodcovského súdu skúmal vykonateľnosť exekučného titulu a konštatuje, že pochybnosti súdu o formálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktoré boli dané už v čase výzvy zasielanej vyšším súdnym úradníkom oprávnenému, sa neodstránili, naopak prehĺbili sa. Pochybnosti súdu vyplývajú z toho, že samotný zriaďovateľ rozhodcovského súdu uviedol a aj zaslal exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok vyhotovený ako pôvodný elektronický dokument (nie listinný), bez podpisu rozhodcu a s elektronickou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti (nie s pečiatkou) s tým, že listinným vyhotovením rozsudku ani nedisponuje. Medzi elektronickými dokumentami, ktoré zriaďovateľ rozhodcovského súdu doručil exekučnému súdu, teda v elektronickom rozhodcovskom spise, sa nenachádzal žiadny doklad o tom, že by rozhodcovský rozsudok bol doručený oprávnenému, ako účastníkovi rozhodcovského konania. Nachádzali sa tam iba elektronické dokumenty o doručovaní listín povinnej. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné preskúmať vykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že samotný rozhodcovský súd nedisponuje rozhodcovským rozsudkom v takej podobe, v akej ho súdu predložil oprávnený dňa 22.2.2018 (s pečiatkou doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a vlastnoručným podpisom rozhodcu) ani dokladom o doručovaní rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe oprávnenému. Súd nevedel preskúmať vykonateľnosť exekučného titulu ani z doručovania rozhodcovského rozsudku povinnej (naspäť vrátená zásielka dňa 7.4.2017 z dôvodu nedoručenia povinnej), keďže v zmysle § 46 ods. 2 ZoSRK, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú je možné podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania (§ 46 ods. 1 ZoSRK). Predložený exekučný titul však mal nadobudnúť právoplatnosť už dňa 24.7.2017 a vykonateľnosť dňa 27.7.2017, čo je skôr, ako to pripúšťa zákon vo vyššie uvedených ustanoveniach (! 46 ods. 1, ods. 2 ZoSRK).

32. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule (nielen pri rozhodcovskom rozsudku), či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu odporujúceho zákonu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, ak má pochybnosti o tom kto ho vyhotovil, v akej forme a či bol doručený všetkých účastníkom rozhodcovského konania, t.j. o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd považuje za neprípustné, aby bol exekučnému súdu zo strany oprávneného predložený exekučný titul v inom znení (inej podobe) ako sa nachádza v spise orgánu, ktorý ho ako svoje rozhodnutie vydal ako výsledok sporu zmluvných strán. V danom prípade súd z dokumentov predložených zriaďovateľom rozhodcovského súdu z rozhodcovského spisu nezistil že by bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený v listinnej podobe a ani že by bol doručovaný oprávnenému v listinnej podobe, preto dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok oprávnenému v listinnej podobe doručený nebol. Rozhodcovský rozsudok tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť a nemožno ho preto považovať za exekučný titul.

33. Pokiaľ ide o skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom, súd ďalej poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 9.12.2009 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.3.2012. Ústavný súd Slovenskej republiky, v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 9.12.2009 judikoval, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe predloženého exekučného titulu, má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo inej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť (pozri tiež komentár k § 57 až § 59, bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: Exekučný poriadok, komentár. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5)“.

34. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon má okrem dispozitívnych ustanovení, od ktorých sa môže rozhodcovský súd odchýliť, aj ustanovenia kogentné, ktoré musí rozhodcovský súd bezpodmienečne dodržať. Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 40 ods. 1 ZoSRK, v zmysle ktorého sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe a takto sa účastníkom rozhodcovského konania aj doručuje (§ 33 ods. 3 ZoSRK). Súd nemal z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise nijako preukázané, že by rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok oprávnenému v listinnej podobe (ani nijako inak). Súd tak nemal preukázané, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

35. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom ako pôvodný elektronický dokument, v rozpore s § 40 ZoSRK. Došlo teda k porušeniu procesných noriem, ktoré mali vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu. Súd uvádza, že jediné doručenie, ktoré má právne účinky doručenia rozhodcovského rozsudku, je v zmysle § 40 ods. 1 v spojení s § 33 ods. 3 ZoSRK doručenie listinného rozhodcovského rozsudku všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, ktorý nebol vydaný v zákonom stanovenej forme a nebol doručený jednej zo strán sporu.

36. Súd pre úplnosť poznamenáva, že ani v prípade ak by oprávnenému bol doručený rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe, mohlo sa tak stať až po 30.1.2017 (kedy bol vydaný). Ak však povinnej bol rozhodcovský rozsudok doručený až dňa 15.4.2017 fikciou doručenia, (t.j. po uplynutí 7 dní od vrátenia zásielky, pričom pošta vrátila zásielku rozhodcovskému súdu dňa 7.4.2017), nemohol tento nijako, vzhľadom na znenie § 46 ods. 1, ods. 2 ZoSRK, nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť skôr ako to pripúšťa zákon, teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňa 24.7.2017 a vykonateľnosť dňa 28.7.2017, keď vo vzťahu k povinnej by bol považovaný za doručený až dňa 15.4.2017 .

37. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány prejednávané súkromnoprávne spory v súkromnoprávnom (nie verejnoprávnom) konaní. Ich právomoc nie je daná zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. O prejave vôle povinnej a o náležitostiach tohto prejavu jej vôle takýmto spôsobom vyriešiť prípadné spory s oprávneným, vzhľadom na opakované vyjadrenia povinnej, mal súd taktiež dôvodné pochybnosti. Tieto pochybnosti oprávnený navyše nijakým spôsobom ani nepoprel ani nevyvrátil a k jej vyjadreniam sa nevyjadril.

38. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sudca dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na podklade nevykonateľného exekučného titulu. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a nie je možné na základe neho viesť exekúciu voči povinnej. Keďže ide o takú právnu skutočnosť týkajúcu sa exekučného titulu, ktorá z procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a pre ktorú sa exekúcia vôbec nemala začať, súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

39. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

40. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

41. O náhrade trov exekúcie oprávneného, v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16. októbra 2017, rozhodol súd tak, že nárok na ich náhradu oprávnenému nepriznal. Keďže dôvod zastavenia exekúcie vo vzťahu k povinnému 2/, t.j. absencia exekučného titulu voči povinnému 2/ možno pričítať oprávnenému, ktorý bol v konaní o sťažnosti povinného 2/ neúspešný, nemožno aplikovať ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Súd preto oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16. októbra 2017, nepriznal.

42. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu, je možné konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávnenému. Súd preto, v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávneného.

43. V zmysle § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

44. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových výdavkov ustanovených týmto zákonom.

45. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

46. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

47. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

48. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

49. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.

50. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

51. Sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď súčasne pri rozhodovaní o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie, t.j. keď rozhodoval jedným uznesením. Takýto postup nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník však nepostupoval správne keď žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku priamo zákon konštatuje, čo súdnemu exekútorovi „patrí“ za výkon exekučnej činnosti a v tomto prípade, že súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti náhrada paušálnych výdavkov. Zo znenia uvedeného ustanovenia má súd za to, že súd môže postupovať pri rozhodovaní o odmene a náhradách hotových výdavkov súdneho exekútora na základe zákona z úradnej moci, pričom priamo zákon, spolu s vykonávacou vyhláškou k nemu, zakladá súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie a to aj pokiaľ ide o ich výšku, okamih vzniku nároku, aj spôsob ich platenia a náhradu trov. Nie je preto potrebné a nie je ani povinnosťou súdu, aby vyzýval súdneho exekútora na to aby si uplatnil trovy exekúcie ako to uvádza súdny exekútor. Vychádzajúc zo skutkového stavu veci ku dňu vydania napadnutého uznesenia vyšším súdnym úradníkom, súd preto ex offo priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov, na ktoré mu vznikol nárok pri zastavení exekúcie v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku.

52. Pokiaľ ide o výšku paušálnych výdavkov súdneho exekútora, súd má za to, že exekúcia bola zastavená z iného dôvodu na ukončenie exekúcie ako je splnenie vymáhaného nároku, pričom bola ukončená v čase ešte pred tým ako mohol byť podaný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok (dokonca ešte v čase pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom, proti ktorému je opravným prostriedkom návrh na zastavenie exekúcie), patrí súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov v zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky v rozsahu 50% zo 60,-EUR, t.j. vo výške 30,-EUR.

53. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnej zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí. Exekúcia proti povinnej bola ukončená zastavením po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR v zmysle § 22 ods. 1 vykonávacej vyhlášky, zvýšených o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 12,-EUR (t.j. 20 % zo 60,-EUR), čo spolu predstavuje sumu vo výške 72,-EUR.

54. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.