Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_3Er-383-2009.pdf
PDF · 69.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/383/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská republika, za ktorú koná Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 905 538, proti povinnej A. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, J. Q., pre vymoženie pohľadávky vo výške 233,02 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Poľná 31/23, Ružomberok, pod spisovou značkou EX 462/09, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Povinnej súd ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., trovy exekúcie vo výške 46,43 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD. sa dňa 18. 05. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 462/09 pre vymoženie pohľadávky vo výške 233,02 eura, priznanej vykonateľným Rozhodnutím zo dňa 17. 05. 2001, č. 01/06293-KJ, Om 104/96, vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 018083* zo dňa 23. 06. 2009, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 233,02 eura a trovy exekúcie.
2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno vykonať najneskôr do 10 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
7. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
8. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti vrátiť dávku sociálnej pomoci, ktorá bola vyplatená vo vyššej sume ako patrila, podľa ustanovení zákona č. 195/1998 Z. z., ktorý upravoval desaťročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí. Ide o prekluzívnu lehotu, v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 06. 2001. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, sa potom skončila dňom 18. 06. 2011 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Trovy exekúcie znáša povinná, pokiaľ nie je dôvod na postup podľa § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko je dôvodom zastavenia exekúcie preklúzia exekučného titulu, súd súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uložil povinnej zaplatiť priznané trovy exekúcie. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a včas, aby mal súdny exekútor reálnu možnosť vymôcť od povinnej pohľadávku a trovy exekúcie.
12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., súd pri určovaní výšky trov exekúcie vychádzal z vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“). Za výkon exekučnej činnosti súd podľa § 14 ods. 1 vyhlášky priznal exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 eura. Popri odmene má exekútor nárok na náhradu preukázaného poštovného vo výške 5,50 eura. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov 38,69 eura o 20 % DPH, t. j. o 7,74 eura. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,43 eura, ktoré je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi povinná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p.).