Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-114-2018.pdf
PDF · 125.6 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/114/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: AQUATREND, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 741, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX O. X, v konaní o zaplatenie sumy 2.081,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/174/2017-66 zo dňa 29. marca 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/174/2017-66 zo dňa 29. marca 2018 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.081,73 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.081,73 Eur od 25.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 27.06.2017, doručenú Okresnému súdu Žilina dňa 28.06.2017, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na náhradu škody vo výške 2.081,73 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.12.2016, ktorý nárok odôvodnil tým, že dňa 12.12.2011 uzavrel žalobca so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu AUDI S5, EVČ: ZA555GV. Dňa 08.09.2016 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poistené vozidlo poškodené. Žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia a poskytol plnenie vo výške 7.795,42 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na doplatenie plnenia z dôvodu, že nesprávne stanovil všeobecnú hodnotu vozidla. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii Čl. 4, 8 CSP, § 15 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 191 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 442 ods. 1, § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 806 Občianskeho zákonníka, za zdôraznenia ust. § 209 CSP, vo väzbe k ust. § 261 ods. 9, § 369c ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, rozhodných ustanovení Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a k tomu ust. § 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť.
2. Okresný súd mal nepochybne preukázané, že žalobca dňa 12.12.2011 uzavrel Poistnú zmluvu č. 6561470624, predmetom ktorej bolo poistenie súboru motorových vozidiel, do ktorého patrí aj vozidlo
AUDI S5, EVČ: ZA555GV. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v článku I. V článku X bola dojednaná spoluúčasť 5%. Podľa článku XIV bod 1 zmluvy, poistná zmluva bola dojednaná s účinnosťou od 14.12.2011 na dobu neurčitú. Ďalej bolo nesporné, že dňa 08.09.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu zn. AUDI S5, EVČ: ZA555GV. Tieto okolnosti ako skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo okresný súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou podľa ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
3. Z listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 12.12.2016 vyplynulo, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 05.12.2016 a likvidoval poistnú udalosť ako totálnu škodu, pričom poukázal poistné plnenie vo výške 7.795,42 Eur. Z oznámenia vyplynul výpočet výšky poistného plnenia tak, že všeobecná hodnota vozidla bola určená na sumu 17.085,71 Eur, od ktorej bola odpočítaná hodnota použiteľných zvyškov vozidla 8.880 Eur, t.j. 8.205,71 Eur, od ktorej bola odpočítaná spoluúčasť 5%, t.j. vo výške 410,29 Eur, preto poistné plnenie podľa žalovaného predstavovalo 7.795,42 Eur, s odkazom na č.l. 15 spisu. Okresný súd poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý nesúhlasil s výpočtom žalovaného, preto ho listom zo dňa 14.02.2017 vyzval na doplatenie poistného plnenia vo výške 2.081,73 Eur do 15.03.2017 s tým, že spolu s výzvou zaslal aj znalecký posudok č. 3/2017, ktorého predmetom je výpočet všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu 09.09.2016 vo výške 19.277 Eur (č.l. 16 obsahu spisu). Žalovaná istina predstavovala rozdiel medzi hodnotou vozidla stanovenou žalovaným a medzi hodnotou vozidla vypočítanou znalcom v znaleckom posudku č. 3/2017 po odpočítaní hodnoty zvyškov a spoluúčasti.
4. Okresný súd mal podľa znaleckého posudku č. 3/2017, vypracovaného Ing. Michalom Gutom, preukázanú všeobecnú hodnotu vozidla Audi S5, EČV: ZA555GV, ku dňu 08.09.2016 v sume 19.277 Eur. Vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku okresný súd uviedol, že bol predložený žalobcom spolu so žalobou a obsahoval doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa č.l. 17 obsahu spisu. Žalovaný oproti tvrdeniam žalobcu trval na tom, že hodnota vozidla ku dňu 08.09.2016 je 17.085,71 Eur a hodnota predaných zvyškov vozidla 8.880 Eur. Žalovaný na preukázanie týchto tvrdení predložil listinu, ktorá bola označená ako Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu 08.09.2016 na formulári zo dňa 16.09.2016 s uvedením, že vypracoval O.. Okresný súd poukázal na to, že hoci žalovaný tvrdil, že výpočet je podľa platných predpisov v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., avšak z ničoho nevyplynulo, že skutočne bol postup v zmysle tohto právneho predpisu aj dodržaný. Podľa okresného súdu z ničoho nevyplynulo, kto skutočne výpočet vyhotovil a stanovil hodnotu vozidla a či taká osoba bola odborne spôsobilá na stanovenie danej hodnoty. To, že výpočet bol na nejakom formulári s použitím PC softvéru ABACUS, automaticky nezakladá jeho objektivitu a správnosť a z uvedeného nevyplynulo, či údaje zadávané do formulára boli správne. Okresný súd uzavrel, že išlo o listinu bez preukázania jej hodnovernosti, a preto nešlo o relevantnú listinu na preukázanie hodnoty vozidla. Naviac, žalobca na základe predloženého súkromného znaleckého posudku za aplikácie ust. § 209 CSP uviedol, že žalovaný použil pri svojom výpočte nesprávne určenú východiskovú hodnotu vozidla (VHV=63.192 Eur) a koeficient počtu držiteľov vozidla (k3=0,96), pričom obidve tieto hodnoty mali zásadný vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu vozidla. Východiskovú hodnotu vozidla žalovaný určil na úrovni hodnoty vozidla v základnej výbave, a to aj napriek tomu, že poistené motorové vozidlo žalobcu malo výbavu rozšírenú. Pokiaľ by žalovaný postupoval pri výpočte tak, že by použil správnu východiskovú hodnotu (na úrovni VHV = 73.000 Eur), postupoval by v súlade s právnym predpisom tak, ako aj znalec vo svojom znaleckom posudku a technická hodnota vozidla by predstavovala sumu 22.491 Eur (vo výpočte žalovaného Th = 19.475,33 Eur). Koeficient počtu držiteľov vozidla určil žalovaný na hodnotu 0,96, čo predstavovalo skutočnosť, že žalobca bol 5. držiteľom vozidla. Žalobca bol však 2. držiteľom vozidla, a preto mal byť správne použitý koeficient k3 = 0,99, tak, ako to uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku. Keby žalovaný použil správne hodnoty pri svojom výpočte (VHV = 73.000 Eur, k3 = 0,99), všeobecná hodnota vozidla by predstavovala sumu vo výške 20.331 Eur, t.j. o 1.054 Eur viac, ako určil znalec v znaleckom posudku. Žalobca zotrval na istine v zmysle ním predloženého znaleckého posudku.
5. Okresný súd vyhodnotil, že žalobcom predložený súkromný znalecký posudok spĺňa náležitosti podľa ust. § 209 CSP. Bol vyhotovený znalcom, obsahuje požadovanú doložku, preto okresný súd postupoval tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súkromný znalecký posudok predložený žalobcom nebol relevantným dôkazom spochybnený. Súkromný znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, teda odborne spôsobilou osobou a na rozdiel od tohto dôkazu žalovaný
preukazoval ním tvrdenú hodnotu vozidla len listinou označenou ako Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle, avšak táto listina nebola ani podpísaná osobou, ktorá ju vypracovala a z ničoho nevyplynulo, že bola vyhotovená osobou odborne spôsobilou. V súkromnom znaleckom posudku predloženom žalobcom znalec riadne odôvodnil svoje závery, ktorými vyvrátil žalovaným predložené stanovenie hodnoty a v ňom uvádzané hodnoty, či koeficienty, čím bol spochybnený výpočet žalovaného. Žalovaný inú listinu, resp. ním zabezpečený iný znalecký posudok nepredložil, preto okresný súd uzavrel, že nemal dôvod spochybniť znalecký posudok predložený žalobcom a zhodnotil ho ako hodnoverný a relevantný dôkaz.
6. Okresný súd dospel k záveru, že žalobcom bola hodnoverne preukázaná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti vo výške 19.277 Eur. Predložený výpočet žalovaným nebol spôsobilý spochybniť závery súkromného znaleckého posudku č. 3/2017. Ak žalovaný pred okresným súdom tvrdil, že ním predložený výpočet a určená hodnota vozidla bola stanovená odborným zamestnancom žalovaného, a preto by mal okresný súd na tento dôkaz prihliadať, z ničoho nevyplynulo, že výpočet vypracoval odborný zamestnanec, dokonca daný výpočet nebol ani podpísaný žiadnou osobou. Takýto výpočet predložený žalovaným sa nemohol rovnať predloženému súkromnému znaleckému posudku žalobcom. Ak aj žalovaný požadoval poskytnutie lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku, tak tomuto návrhu okresný súd nevyhovel s odkazom na ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP. Žaloba bola podaná dňa 28.06.2017 spolu so znaleckým posudkom a doručená žalovanému aj so súkromným znaleckým posudkom dňa 18.09.2017. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2017 žalovaný nenamietal, ani nespochybňoval predložený znalecký posudok. Okresný súd mal za to, že žalovaný mal dostatok času do nariadeného pojednávania, t.j. do 29.03.2018, na predloženie vlastného súkromného znaleckého posudku, preto nezistil dôvod na odročenie pojednávania za účelom poskytnutia lehoty žalovanému na predloženie znaleckého posudku. O posudku predloženom žalobcom mal žalovaný vedomosť zo strany okresného súdu od 18.09.2017, pričom z listín doložených žalobcom vyplynulo, že na daný znalecký posudok bolo odkázané aj vo výzve na doplatenie poistného plnenia zo dňa 14.02.2017. Žalovaný mal vedomosť o hodnote určenej znaleckým posudkom, a teda o znaleckom posudku viac ako 1 rok a napriek tomu žiaden iný nepredložil. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že nemá daný znalecký posudok č. 3/2017, pretože až následne prevzal právne zastúpenie. Uvedené nemohlo byť na úkor žalobcu, či na úkor priebehu konania, pretože bolo to vecou komunikácie medzi žalovaným a jeho zástupcom.
7. Okresný súd skonštatoval, že medzi sporovými stranami nebola rozporovaná hodnota predajných zvyškov 8.880 Eur. Naviac, túto hodnotu určil žalovaný a žalobca ju nerozporoval, preto v zmysle ust. § 151 CSP považoval túto skutočnosť okresný súd za nespornú.
8. Okresný súd uzavrel, že hodnotu vozidla podľa záveru súkromného znaleckého posudku mal preukázanú vo výške 19.277 Eur, hodnota predajných zvyškov stanovená žalovaným bola vo výške 8.880 Eur a po odpočítaní spoluúčasti 5% podľa poistnej zmluvy žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 9.877,15 Eur (hodnota vozidla 19.277 Eur - hodnota predajných zvyškov 8.880 Eur - 519,85 Eur ako spoluúčasť 5%). Ak žalovaný uhradil iba sumu 7.795,42 Eur, tak bol povinný doplatiť sumu 2.081,73 Eur ako rozdiel medzi sumou 9.877,15 Eur a sumou 7.795,42 Eur.
9. Okresný súd spolu s istinou priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, keď mal za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodno-záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi vyplynulo, že žalovaný skončil šetrenie dňa 05.12.2016. Podľa ust. § 793 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní od skončenia šetrenia, teda dňa 20.12.2016. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania až od 25.12.2016, pretože posúdil skončenie šetrenia dňa 09.12.2016, kedy bolo datované Oznámenie o poistnom plnení. V danom oznámení bol však výslovne uvedený dátum skončenia šetrenia dňa 05.12.2016. Okresný súd však poukázal na to, že je viazaný žalobou, ktorú nemohol prekročiť, preto ak si žalobca uplatnil úroky z omeškania od 25.12.2016, tak okresný súd mu tieto priznal až od tohto dátumu, i napriek tomu, že nárok na úroky mu vznikol už pred týmto dátumom, t.j. od 21.12.2016. Ak si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, preto žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania. Ak išlo o obchodno-záväzkový vzťah a žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c Obchodného zákonníka, tak okresný súd priznal túto náhradu v súlade s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z..
10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Žalovaný namietal, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že vydal nezákonné rozhodnutie. Okresný súd podľa žalovaného nevykonal zásadné dôkazy, kedy ich vykonaním by došlo k preukázaniu zásadných skutočností pre konanie. Z dôvodu poistnej udalosti išlo o totálnu škodu na poistenom motorovom vozidle, na základe čoho odborní zamestnanci žalovaného určili všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 17.085,71 Eur a hodnotu predajných zvyškov ohodnotili na sumu 8.880 Eur. Po odpočítaní spoluúčasti žalobcu podľa poistnej zmluvy, tak žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 7.795,42 Eur. Žalovaný v odvolaní zotrval na tom, že Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu 08.09.2016 bolo preukázané dokumentom, ktorý podľa žalovaného bol vypracovaný odbornými zamestnancami a na základe ktorého dokladu žalovaný ako poisťovňa likvidoval poistnú udalosť. Tento dokument preto nemohol byť zo strany okresného súdu vyhodnotený ako irelevantný. Podľa žalovaného sa okresný súd nedostatočne vyporiadal s dvoma pre konanie zásadnými dôkaznými prostriedkami, kedy na jednej strane mal znalecký posudok č. 3/2017 predložený žalobcom a na strane druhej dokument Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu 08.09.2016 predložený žalovaným. Vo vzťahu k dokumentu predloženému žalovaným tento poukázal na Čl. 11 ods. 3 CSP a mal za to, že ide o dokument, ktorý má svoju odbornú vážnosť. Ak okresný súd mal dva dokumenty, ktoré obsahovali odborné závery, ale sa priklonil k záverom znaleckého posudku č. 3/2017 predloženého žalobcom, tak tento postup okresného súdu nebol opodstatnený, ak ďalej nebolo doplnené dokazovanie dôkazom navrhnutým žalovaným, a to vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, ktorý by jednoznačne deklaroval oprávnenosť, resp. neoprávnenosť nároku žalobcu. Nevykonaním tohto dôkazu okresný súd odoprel žalovanému právo na spravodlivý proces. V konfrontácii týchto dvoch dôkazných prostriedkov bolo podľa názoru žalovaného žiaduce na odstránenie rozporov predložiť a vypracovať kontrolné znalecké dokazovanie. Ak okresný súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz, tak vec nesprávne posúdil a dospel k nezákonnému rozhodnutiu.
12. Žalovaný ďalej namietal, že v danej veci sa nejedná o obchodno-právny spor, a to s poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože hoci tak žalobca, ako aj žalovaný sú právnické osoby, ale uzavretie poistnej zmluvy nemalo súvis s podnikateľkou činnosťou žalobcu. Žalobca súvis s podnikateľskou činnosťou pri uzatváraní poistnej zmluvy nepreukázal, a preto nemohol uplatňovať úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka, a rovnako podľa žalovaného nemohol žalobcovi vzniknúť ani nárok na paušálnu náhradu nákladov podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka. Žalovaný mal za to, že rozsudok okresného súdu je nedostatočne odôvodnený v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalovaného. Ďalej žalovaný poukázal na to, že okresný súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podľa žalovaného je odôvodnenie rozsudku okresného súdu nepreskúmateľné a nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu je porušením základného práva žalovaného na spravodlivý proces, preto žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať trovy súdneho konania, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že sú so žalovaným v statusovom postavení podnikateľských subjektov, a preto podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka sa uzavretá poistná zmluva len spravuje Občianskym zákonníkom, všetky ostatné práva a nároky, t.j. úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak okresný súd na ostatné nároky žalobcu, a to úrok z omeškania, paušálnu náhradu nákladov, v spojení s uplatnením pohľadávky aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, tak jeho postup bol správny. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.
14. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 25.5.2018 (č.l. 92 spisu) vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10-tich dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/114/2018-96 zo dňa 12.09.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.12.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
17. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 24.04.2018. Ako základ zhodnocoval krajský súd to, či má spôsobilý predmet svojho posudzovania, a to rozsudok okresného súdu s atribútmi vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka nedostatočného odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalovaného má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd uviedol, ktoré dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, aké skutkové závery z výsledkov vykonaného dokazovania prijal a nadväzne na to vec aj právne posúdil. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom vyjadril, z akých záverov nevykonal dôkazy označené, resp. navrhnuté žalovaným. Už v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, uvedené postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, k čomu zo strany okresného súdu v napadnutom rozsudku došlo. Nebol preto opodstatnený odvolací dôvod žalovaného v tom, že by rozsudok okresného súdu nebol riadnym spôsobom odôvodnený.
18. Ani ďalší odvolací dôvod žalovaného nebol vyhodnotený ako relevantný, pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, postupom okresného súdu krajský súd zistil, že v Zápisnici o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 29.03.2018 (č.l. 61 - 65 spisu) je uvedené, že okresný súd vykonáva úkony podľa ust. § 181 CSP spolu s poučením o právach a povinnostiach v zmysle Civilného sporového poriadku, ktoré zákonné ustanovenie je vyjadrením súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, v rámci ktorého ustanovenia sa súd vyjadrí aj k predbežnému právnemu posúdeniu veci. Ak v zápisnici o súdnom pojednávaní, konanom pred okresným súdom zo dňa 29.03.2018 je zaznamenaný postup okresného súdu podľa ust. § 181 CSP, pričom vo vzťahu k obsahu zápisnice o pojednávaní žalovaný nič nenamietal, tak je potrebné z tejto zápisnice vychádzať, a to, že bol dodržaný postup okresného súdu v zmysle ust. § 181 CSP, v dôsledku čoho nebolo opodstatnené namietanie žalovaným, že by okresný súd postupoval v rozpore práve s týmto zákonným ustanovením, keď podľa žalovaného nemalo byť uvedené, čo považoval okresný súd za sporné, čo za nesporné a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Krajský súd dodáva, že Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 29.03.2018 žalovaný nenamietal, preto jej obsah je rozhodný a podstatný v súvislosti s vyhodnotením odvolacieho dôvodu žalovaného v tejto rovine. Rovnako aj v odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol, ktoré tvrdenia sporových strán mal za preukázané, ktoré neboli preukázané, ako aj úvahy, zhodnotenia vykonaných dôkazov.
19. V súvislosti s posúdením žalobcovho nároku je pri požadovanom poistnom plnení nepochybné, že nositeľom dôkaznej povinnosti bol žalobca, ktorý si podľa názoru krajského súdu túto povinnosť aj splnil. K opodstatnenosti ním uplatneného nároku žalobca predložil súkromný znalecký posudok č. 3/2018 k určeniu všeobecnej hodnoty poisteného vozidla AUDI S5, 3.0 TFSI quattro S tronic, ev. č.: ZA 555 GV, ktorý znalecký posudok bol posudkom v zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP tak, ako ho správne posúdil v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie. Určenie všeobecnej hodnoty vozidla, v súvislosti s poistnou udalosťou bolo preukázané práve dôkazom, a to znaleckým posudkom predloženým žalobcom, oproti ktorému dôkaz predložený žalovaným, označený ako Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu 08.09.2016, vzhľadom k jeho obsahovým náležitostiam nemal výpovednú hodnotu, takú, ako vyplynula zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, ktorý bol dôkazom z titulu obsahovaných náležitostí zodpovedajúci ust. § 209 ods. 2 CSP, čo nespĺňa dôkaz predložený žalovaným, označený ako Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu 08.09.2016 (č.l. 33 spisu). Krajský súd sa so spôsobom vyhodnotenia týchto dvoch dôkazov okresným súdom stotožňuje a odkazuje na závery rozsudku okresného súdu, obsiahnuté v odseku 24., 25. jeho odôvodnenia.
20. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že dôkaz predložený žalovaným, a to Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu 08.09.2016, ktorý sa nachádza na č.l. 33 - 35 spisu, nemá výpovednú hodnotu ako súkromný znalecký posudok predložený žalobcom, ktorý je dôkazom v zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP, preto žalovaný svoju obranu, resp. tvrdenie o všeobecnej hodnote vozidla v sume 17.085,71 Eur nepreukázal. Na rozdiel od obrany žalovaného žalobca predloženým súkromným znaleckým posudkom, s výpovednou hodnotou posudku podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, t.j. akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, preukázal všeobecnú hodnotu poisteného vozidla 19.277 Eur. Ak takýmto spôsobom okresný súd hodnotil tieto dôkazy, tak jeho postup bol vecne správny.
21. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalovaného, že nevykonaním dôkazu označeného žalovaným, a to nariadenia kontrolného znaleckého posudku, resp. nevytvorenia priestoru žalovanému na predloženie súkromného znaleckého posudku by došlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd vo všeobecnosti považuje za potrebné poukázať na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom degenatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). K zásahu do práva na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyžaduje sa, aby miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/69/2017). K danej situácii vzhľadom k priebehu a postupu konania pred súdom prvej inštancie, vo vzťahu k právu žalovaného na spravodlivý súdny proces nedošlo, preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného.
22. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalovanému nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalovaného
na označovanie, navrhovanie dôkazov bolo žalovaným zrealizované, uplatnené, avšak je potrebné zvýrazniť, že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). Nevykonaním dôkazu označeného žalovaným preto okresný súd takýmto postupom nevylúčil žalovaného z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva. Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania pred okresným súdom v spôsobe vykonávania, resp. nevykonávania dôkazov označených žalovaným nedošlo, pretože žalovaný svoje právo v navrhovaní dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil, ktoré právo žalovaného nie je možné zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prípadne nevykoná.
23. K správnosti postupu dokazovania vykonaného pred okresným súdom prispieva aj skutočnosť, že okresný súd uznesením č.k. 18Cb/174/2017-28 zo dňa 8.9.2017 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená spolu so súkromným znaleckým posudkom. Ďalej bol žalovaný v predmetnom uznesení vyzvaný, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorá výzva okresného súdu súčasne s poučením o zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania (§ 153, § 154 CSP) bola žalovanému doručená dňa 18.09.2017. Do termínu nariadeného pojednávania dňa 29.03.2018 mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor na zabezpečenie dôkazu, ktorý navrhol vykonať až na nariadenom pojednávaní, preto ak okresný súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol, bol tento jeho postup správny za aplikácie ust. § 153 ods. 1 CSP. Pokiaľ žalobcom bol predložený súkromný znalecký posudok, ktorý mal výpovednú hodnotu v zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, potom pri predložení dôkazu žalovaným označeného ako Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu 08.09.2016 podľa postupov navrhnutých ASP, ktorý nemal výpovednú hodnotu dôkazu, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, nebolo dôvodné ani namietanie žalovaným, že malo byť nariadené kontrolné znalecké dokazovanie.
24. Okresný súd správne posúdil, že v danej veci išlo o obchodno-právny vzťah, a to s dôrazom podľa názoru krajského súdu na statusové postavenie žalobcu a žalovaného, keďže išlo o podnikateľské subjekty, ktoré práve z titulu pôsobenia v podnikateľskej sfére uzavreli poistnú zmluvu, ktorá ako typ právneho úkonu, ak nie je upravená Obchodným zákonníkom, sa spravovala Občianskym zákonníkom, avšak ostatné nároky súvisiace s týmto založeným poistným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným sa riadili ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z dôvodu správnosti posúdenia vzťahu žalobcu a žalovaného ako obchodno-právneho potom bolo správnym spôsobom aj vyhodnotené opodstatnené právo žalobcu na uplatnené úroky z omeškania spolu aj s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, ktorým nárokom, ak okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
25. Krajský súd dodáva, že sa stotožňuje so spôsobom vyhodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, preto v tomto smere v podrobnosti záverov odkazuje na rozhodnutie okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Súčasne krajský súd odkazuje aj na vecne správny spôsob posúdenia výšky poistného plnenia, ktorá sa odvíjala od určenej všeobecnej hodnoty poisteného motorového vozidla, ktorú dôkaznou povinnosťou, ktorú si žalobca splnil, preukázal súkromným znaleckým posudkom vo výške 19.277 Eur.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.