Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/255/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému 1./ P. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, 2./ B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie 11.820,95 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 150,- eur sa z a s t a v u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.657,83 eur, úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.657,83 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 200,- eur mesačne, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca, pričom omeškanie s plnením dvoch po sebe idúcich splátok má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 11.820,95 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.4.2011 do 11.8.2013 v sume 391,20 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 11.820,95 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaných založenom Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.5.2009 (ďalej len „zmluva o úvere“). Žalobca si podanou žalobou uplatnil splátky úveru z tejto zmluvy o úvere splatné od 20.4.2011 do 20.4.2018 v počte 85 a celkovej výške 11.820,95 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.4.2018 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. 2. O podanej žalobe rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 7C/255/2015 zo dňa 25.4.2016 tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.820,95 eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 12.8.2013 do zaplatenia, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 391,20 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 732,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.247,00 eur, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý namietal, že tunajší súd mu neuznal uhradené splátky, a preto nebola správne určená suma na úhradu. Rovnako sa nevysporiadal s otázkou o povolenie dlh splatiť v mesačných splátkach vzhľadom na pomery žalovaných. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 19Co/197/2016 zo dňa 31.8.2017 tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetným rozhodnutím bolo tunajšiemu súd uložené poskytnúť žalovaným potrebnú ochranu prináležiacu im ako spotrebiteľom, ustáliť výšku pohľadávky ku dňu zosplatnenia úveru, do kedy bol aj nárok na dohodnuté úroky z úveru a po zosplatnení už iba nárok na úroky z omeškania. Keďže k čiastočnej úhrade žalovanými došlo v roku 2015, teda po mimoriadnej splatnosti vyhlásenej ku dňu 17.05.2013, bude nutné započítať čiastočnú úhradu na pohľadávku vyčíslenú ku 17.05.2013. Nie je možné vychádzať pri vyčíslení dlžnej sumy z pôvodne dohodnutého počtu neuhradených splátok a v pôvodne dohodnutej výške, v ktorej sú nepochybne započítané aj dohodnuté úroky z úveru, na ktoré vzhľadom k mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní nemôžu byť zaviazaní.

3. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.1.2018 na výzvu súdu špecifikoval žalovanú pohľadávku. Z predloženej špecifikácie vyplýva, že žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu 1.303,- eur a to od dňa 7.5.2009 vo výške 189,17 eur a od 20.6.2009 do 21.1.2010 vo výške 139,07 eur a dňa 20.2.2010 vo výške 1,27 eur. Tieto úhrady boli započítané na istinu započítané v sume 1 113,80 eur, na poplatky v sume 189,17 eur a na úrok z omeškania vo výške 0,03 eur. Taktiež predložil špecifikáciu jednotlivých uplatnených splátok.

4. Podaním doručeným súdu dňa 17.9.2015 žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia istiny v rozsahu 150,- eur späť vzhľadom na čiastočné úhrady žalovaných po podaní žaloby, na ktoré poukázali aj na pojednávaní dňa 13.9.2018. Žalovaní uhradili dňa 22.7.2015, 22.9.2015, 20.1.2015, 21.3.2016, 20.4.2016, 23.5.2016 splátky po 25,- eur spolu 150,- eur. Po čiastočnom späťvzatí žalobca od žalovaných požadoval zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu vo výške 11.670,95 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2011 do 11.08.2013 vo výške 391,20 EUR, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11820,95 eur od 12.08.2013 do 22.07.2015 vo výške 1.954,51 EUR, zo sumy 11.795,95 eur od 23.07.2015 do 22.09.2015 vo výške 170,31 eur, zo sumy 11.770,95 eur od 23.09.2015 do 20.11.2015 vo výške 161,73 eur, zo sumy 11.745,95 eur od 21.11.2015 do 21.03.2016 vo výške 333,71 eur, zo sumy 11.720,95 eur od 22.03.2016 do 20.04.2016 vo výške 81,89 eur, zo sumy 11.695,95 eur od 21.04.2016 do 23.05.2016 vo výške 89,88 eur spolu vo výške 2.792,03 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 11.670,95 EUR od 24.5.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

5. Na pojednávaní dňa 13.9.2018 a dňa 12.11.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe a na nároku ňou uplatnenom. Pôvodný rozsudok tunajšieho súdu považoval za správny. Žalovaná v 2. rade poukázala na ich majetkovú situáciu. Manžel - žalovaný v 1. rade bol vo výkone trestu odňatia slobody, v súčasnosti je zamestnaný v Českej republike. Majú 6 detí. Navrhla splácať dlh v splátkach po 50,- eur, resp. po 100,- eur, keďže žalobca nesúhlasil s takouto výškou splátky a bol ochotný akceptovať splátky vo výške 200,- eur. Po pojednávaní predložili žalovaní doklady o poberaní rodičovského príspevku pre žalovaného v 2. rade a o poberaní prídavku na dieťa.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov ako aj obsahom písomných vyjadrení žalobcu a žalovaných a k ním pripojených listinných dôkazov, prednesmi právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného v 2. rade na pojednávaniach ako aj obsahom ostatného spisového materiálu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 7. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 7.5.2009 s právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom v písomnej forme zmluvu označenú ako Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru žalovaným vo výške 8.300,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v dohodnutom čase, t.j. do 20.4.2018. Ďalej sa žalovaní zaviazali platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve o úvere. Úver mal žalovaný splácať v splátkach vo výške 139,07 eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20.6.2009 a posledná dňa 20.4.2018. Počet splátok bol dohodnutý na 107. Dohodnutá výška úrokov bola fixná do splatnosti 14,10 % ročne. Za správu úveru mal byť žalovaným hradený poplatok 1,99 eur mesačne a spracovateľský poplatok bol vo výške 189,17 eur z prostriedkov úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 16,49 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 12,37 %. Celkové náklady spojené s úverom boli výške 6.851,64 eur. Na účet žalovaných bola dňa 7.5.2009 prevedená suma 8.110,83 eur ako bezhotovostné čerpanie úveru, pričom suma 189,17 eur spracovateľský poplatok bola odrátaná z istiny úveru v deň jeho poskytnutia. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.5.2009 na žalobcu. Žalobca si podanou žalobou uplatnil iba splátky úveru splatné od 20.4.2011 do 20.4.2018, teda 85 splátok spolu v sume 11.820,95 eur vrátane príslušenstva. Splátky splatné od 20.8.2013 do 20.2.2018 sa stali splatnými potom čo bola vyhlásená mimoriadnu splatnosť úveru. Zo žalobcom predloženého listu označeného ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti značka 0292/78/2013 zo dňa 20.5.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru č. XXXXXXXXX. Toto oznámenie bolo doručené obom žalovaným dňa 30.5.2013, o čom žalobca predložil súdu aj kópiu doručeniek. Teda splatnosť nenastala dňa 11.8.2013, ale už dňa 17.5.2013. Žalobca si uplatnil aj nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 391,20 eur zo splátok splatných od 20.4.2011 do 20.7.2013, a to z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti do 11.8.2013 pri úrokovej sadzbe 8,50 % ročne a následne pokračujúci úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo zosplatnenej sumy od 12.8.2013 do zaplatenia. Po podaní žaloby žalovaní uhradili spolu sumu 150,- eur v splátkach po 25,- eur dňa 22.7.2015, 22.9.2015, 20.1.2015, 21.3.2016, 20.4.2016, 23.5.2016 a pred podaním žaloby v období od 7.5.2009 do 20.2.2010 sumu 1.303,- eur.

8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.9.2018 zobral žalobu v časti istiny vo výške 150,- eur späť.

Takto zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 9. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Súd tak vzhľadom na túto dispozíciu žalobcu so žalobou postupom podľa § 145 ods. 2 zastavil konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 150,- eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo predmetom konania nárok žalobcu tak ako bol vyššie popísaný.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

16. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25 .Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd dospel k právnemu záveru: 29. Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX t.j. k dňu 7.5.2009 a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.

30. V prvom rade sa súd zaoberal Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2009 z pohľadu podstatných náležitostí, ktoré obsahuje vyššie citovaná právna úprava v zákone o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje správny údaj o celkovej výške úveru a o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje zákonom stanovenú podstatnú náležitosť, podľa § 4 ods.2 písm. e/ a j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, preto súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods.3 zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Podľa predmetnej zmluvy o úvere celková výška úveru bola stanovená na sumu 8.300,- eur. V zmluve o úvere v čl. I bode 1 bol dojednaný spracovateľský poplatok vo výške 189,17 eur z prostriedkov úveru. Z predloženého prehľadu transakcií vyplýva, že dňa 7.5.2009 došlo k čerpaniu úveru, avšak iba vo výške 8.110,83 eur, pričom z istiny úveru bol hneď odúčtovaný spracovateľský poplatok vo výške 189,17 eur. Spracovateľský poplatok teda bol hradený z istiny úveru, teda bol započítaný do celkovej výšky úveru.

32. Výklad pojmu celková výška úveru podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaní na základe zmluvy o úvere reálne čerpali sumu 8.110,83 eur (istina v zmluve o úvere znížený o poplatok za poskytnutie úveru 189,17 eur), pričom v zmluve je uvedený údaj 8.300,- eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Aj súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s., Súdny dvor ustálil výklad tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru.

33. Ako vyplynulo z uvedeného rozsudku SD EÚ sp.zn. C - 377/14, celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa článku 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto smernice. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.“

34. Vzhľadom na vyššie uvedené treba považovať úver poskytnutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0532653336 zo dňa 7.5.2009 za bezúročný a bez poplatkov.

35. Žalobcovi vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý žalovanému zmluvou o úvere je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, úrokov z omeškania a akýchkoľvek poplatkov. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na splátky úveru pôvodne splatné od 20.4.2011 do 20.4.2018 v počte 85. Keďže predmetný úver mal byť splatený v anuitných splátkach žalovaní majú povinnosť vzhľadom na jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť zaplatiť iba pomernú časť istiny pripadajúcej na uplatnené splátky. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na 85 splátok v období od 20.4.2011 do 20.4.2018, čo predstavuje pri anuitných splátkach časť istiny vo výške 7.154,67 eur. Žalovaní v období splatnosti týchto splátok žalobcovi uhradili iba sumu 150,- eur. V období od poskytnutia úveru do 20.3.2011 žalovaní zaplatili sumu 1.303,- eur. V tomto období sa stalo splatnými 22 splátok, čo predstavuje pri anuitných splátkach časť istiny vo výške 956,16 eur. Žalovaní spolu zaplatili sumu 1.453,- eur (sumu 1.303 eur do 20.3.2011 a sumu 150,- do dňa rozhodnutia súdu), pričom časť tejto sumy súd započítal na istinu splatnú do 20.3.2011, a to vo výške 956,16 eur a ostatok na istinu zo splátok úveru uplatnených podanou žalobou. Keďže na všetky splátky úveru, teda aj na tie, ktoré neboli podanou žalobou uplatnené sa vzťahuje záver o tom, že sú bezúročné a bez poplatkov, treba k zápočtu úhrad žalovaných pristupovať tak, že tieto treba započítať na istinu splatnú v období do 20.3.2011 a ostatok zo zaplatenej sumy na istinu splátok uplatnených podanou žalobou. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, tak žalobca má nárok z podanej žaloby na zaplatenie sumy 6.657,83 eur, čo predstavuje rozdiel medzi istinou uplatnených anuitných splátok a ostatkom nezapočítaných úhrad vo výške 496,84 eur. Žalovaným tak súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.657,83 eur.

36. Žalovaní svoj dlh riadne a včas neuhradili. Priamo zo zákona im tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa§ 563 a § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 12.8.2013 (dátum od kedy si žalobca uplatnil úrok z omeškania v podanej žalobe) bola vo výške 0,50 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 8,50 % ročne. Žalobca má nárok úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy umožnil dodatočne plniť žalovanému jeho dlh, t.j. v lehote poskytnutej žalovanému v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru t.j. do 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Predmetné oznámenie bolo doručené obom žalovaným dňa 30.5.2013, pričom lehota uplynula dňa 14.6.2013 teda odo dňa 15.6.2013 sú žalovaní v omeškaní, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 12.8.2013, preto mu súd priznal úrok z omeškania až od tohto dňa. Súd nepriznal vzhľadom na bezúročnosť a bezpolatkovosť predmetnej zmluvy o úvere ním uplatňovaný kapitalizovaný úrok z omeškania z jednotlivých splátrok. Súd tak priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 12.8.2013 do zaplatenia, a to z priznanej sumy 6.657,83 eur. V časti istiny, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti požadovaného úroku z omeškania.

37. Súd žiadosti žalovaných o povolenie dlhu splatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur, resp. 100,- eur nevyhovel, a to z dôvodu, že s tým nesúhlasil žalobca, pričom zohľadnil hlavne výšku priznaného plnenia a možnosti žalobcu byť uspokojený v primeranej dobe. Pri žalovanými požadovanej výške splátky by bol dlh len na istine splatený za necelých 5 a pol roka. Je síce pravdou, že osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovaných odôvodňujú umožnenie splácať ich dlh, čo by však narušilo vyváženosť záujmov oboch účastníkov konania a k faktickému popretiu právoplatne priznaných práv a ujme na oprávnených záujmoch žalobcu. Súd však vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných umožnil žalovaným splácať dlh v splátkach po 200,- eur mesačne (tak ako to navrhol žalobca), nakoľko pri takejto výške splátky dlh na istine bude splatený do troch rokov, čo bude primerané jednak pre žalobcu ako aj žalovaných. Žalovaní sú povinní platiť tieto splátky po 200,- eur mesačne, počnúc mesiacom ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca, pričom omeškanie s plnením dvoch po sebe idúcich splátok má za následok splatnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol: 38. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 11 820,95 eur s príslušenstvom výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol tak v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 6 657,83 eur s príslušenstvom, v ktorej bolo žalobe vyhovené a v časti zastavenia konania v časti istiny vo výške 150,- eur, nakoľko k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania žalovaných po podaní žaloby, keď čiastočne uhradili žalovanú sumu. V časti o zaplatenie sumy 5 013,12 eur s príslušenstvom, v ktorej bola žaloba zamietnutá boli úspešní žalovaní. Žalobca bol teda úspešný v 57,59 % a žalovaní v 42,41 %. Súd tak v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol vzhľadom na približne rovnaký úspech aj neúspech strán v konaní o trovách konania tak, že žiadna zo strán konania nemá na ich náhradu právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.