Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/74/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: N. V., bytom V. XXXX/XX, H. L., dieťa rodičov: matka - H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, H. L. a otec - W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, I., zastúpený dr. Jur. Zitou Machlicovou Czibor, advokátkou, so sídlom Ulica E? tv?sa 4, Komárno, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. apríla 2018, č.k. 12P/88/2017-147, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bežného výživného a dlhu na zročnom výživnom potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého E. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otcovi uložil platiť na výživu maloletého sumu 170 eur mesačne vždy do 20. dňa mesiaca vopred do rúk matky počnúc dňom 18.10.2017 a dlh na zročnom výživnom za obdobie od 18.10.2017 do 19.04.2018 v sume 121,70 eur povolil otcovi splatiť mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade ide o dieťa vo veku 5 rokov, navštevuje predškolské zariadenie, výrazne zvýšené výdavky matka na jeho starostlivosť nemá. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky, a preto súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa daného veku a na schopnosti otca. Každý z rodičov riešil svoju bytovú otázku, predpokladane zvážením svojich finančných možností, úverové zaťaženie nemožno však pripísať na ťarchu výživného. Otec má príjem zo zamestnania, nepreukázal žiadne významné výdavky (napr. v súvislosti s riešením jeho zdravotného stavu, ...), na ktoré je potrebné prihliadať pri určení výšky výživného. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách

jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo v prípade otca predstavuje rozsah 144 až 196 eur. Schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletého, na ktorého starostlivosť má matka v súčasnosti mierne zvýšené výdavky v súvislosti s dochádzkou do škôlky a liekmi, zodpovedá tak suma 170 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh (s prihliadnutím na to, že si sčasti sumou 150 eur vyživovaciu povinnosť plnil) za obdobie 5 mesiacov (x 20 eur), 13 dní za mesiac október 2017 a 19 dní za apríl 2018.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného výživného, ako aj v závislom výroku o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že mu bude uložené platiť výživné na maloletého v sume 100 eur počnúc dňom 18.10.2017. Uviedol, že matka dieťaťa nepredložila listinné, ako aj iné dôkazy preukazujúce mierne zvýšené výdavky na starostlivosť o päť ročné dieťa, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v sume 200 eur mesačne tak, ako to uviedla v návrhu. Na pojednávaní predložila rozpis výdavkov na dieťa bez faktúr či príjmových dokladov, na ktorú skutočnosť on poukázal hneď po ich predložení. Dôkazné bremeno ťaží matku dieťaťa na preukázanie tej skutočnosti, že výživné v sume 200 eur mesačne je len postačujúce na výživu päť ročného maloletého dieťaťa. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal pri určení výšky výživného a ako ich vyhodnotil, z ktorých konkrétnych výdavkov vyplývajú mierne zvýšené výdavky maloletého dieťaťa súvisiace s liekmi a s jeho dochádzkou do škôlky, keď výdavky na škôlku predstavujú mesačne 40 eur a na lieky: sirup 7 až 8 eur polročne a kvapky do očí 6 eur. Namietol, že prvoinštančný súd vyhodnotil len jeho príjmy, pričom jeho výdavky a ďalšie náklady už nie. On doposiaľ býva so svojimi rodičmi a nie je možné od neho spravodlivo očakávať, aby svoju bytovú otázku do budúcna neriešil vôbec a zostal by bývať spolu s rodičmi. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, ale aj poskytovaním vecných plnení, ako napr. kúpou ošatenia, obuvi. On uviedol, že pravidelne kupuje pre syna ošatenie a topánky, ktorú skutočnosť matka nepopierala. Na túto skutočnosť však súd neprihliadol. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Takto určené výživné musí zodpovedať aj veku maloletého dieťaťa, ako aj jeho odôvodneným potrebám. Výživné približne v rozsahu 20-25% z jeho priemerného čistého mesačného príjmu predstavuje rozsah 144 až 196 eur mesačne, nezohľadní vek maloletého dieťaťa vôbec a nemusí byť adekvátne ani s jeho odôvodnenými potrebami. Výživné vo výške 170 eur mesačne obmedzí priestor na ďalšie zvyšovanie výživného v budúcnosti, ktoré nastane jeho nástupom na základnú školu a ďalším vzdelávaním stredoškolským štúdiom.

4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá s odvolaním nesúhlasila, nakoľko otec nekupuje pre svojho syna ošatenie, topánky a vôbec nič, a keď si berie syna k sebe, tak ona mu balí všetky potrebné veci. Ďalej uviedla, že synovi kupuje lieky sama a sama zabezpečuje dopravu k lekárovi do F.. Otec žiadnou inou formou nepomáha a neprispieva vo výchove, len posiela výživné.

5. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila procesná opatrovníčka, ktorá nesúhlasila s návrhom otca znížiť výživné zo sumy 170 eur na sumu 100 eur mesačne, nakoľko podľa jej názoru výživné vo výške 100 eur nie je postačujúce. Pôvodné rozhodnutie súdu o výživnom vo výške 170 eur považovala za správne.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenie ústneho odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/88/2017 bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého E. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otcovi uložil platiť na výživu maloletého sumu 170 eur mesačne vždy do 20. dňa mesiaca vopred do rúk matky počnúc dňom 18.10.2017 a dlh na zročnom výživnom za obdobie od 18.10.2017 do 19.04.2018 v sume 121,70 eur povolil otcovi splatiť mesačne

spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného výživného a dlhu na zročnom výživnom.

9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie si pre svoje rozhodnutie zabezpečil dostatočné podklady, na základe ktorých posúdil tak schopnosti a možnosti výživou povinných rodičov, ako aj odôvodnené potreby výživou odkázaného dieťaťa. Súd si ustálil príjem oboch rodičov, pričom prihliadol i na nimi vynakladané výdavky, pričom bolo potrebné zohľadniť, že výživné má prednosť pred všetkými ďalšími výdavkami rodičov, nakoľko ide o prednostnú pohľadávku a na zadlženosť rodiča prihliadal len pri posudzovaní jeho životnej úrovne. Tiež bolo potrebné zohľadniť, že matka spolu s maloletým bývajú v jednoizbovom nájomnom byte a otec si zakúpil pre svoju potrebu dvojizbový rodinný dom s pozemkom, na zabezpečenie ktorého si vzal hypotéku vo výške 53.000 eur, ktorú spláca po 190,98 eur mesačne a na rekonštrukciu ktorého si zobral spotrebiteľský úver vo výške 2.710 eur, ktorý spláca mesačne v splátkach po 56,56 eur. Správne sa súd zaoberal i odôvodnenými potrebami maloletého a výšku výživného určil v zmysle rozhodovacej praxe v rozsahu 20 až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu, pričom svoje rozhodnutie i vyčerpávajúcim spôsobom v tomto smere odôvodnil a v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

12. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 .

13. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

15. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .