Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/58/2021

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: G. X., A.. XX.XX.XXXX, W. S., o zaplatenie 1.075,46 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 584,02 eur z titulu nezaplatených faktúr, ako aj z nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 491,44 eur s príslušenstvom. Takýto návrh odôvodnil tým, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom Bratislava na žalobcu, pričom v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný vedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalobca v podanom návrhu ďalej poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu v znení dodatku s tým, že bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom ten sa zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkami. Následne Slovak Telekom a. s. podľa uzavretej zmluvy poskytol žalovanému služby, ktoré si vyúčtoval jednotlivými faktúrami, pričom žalovaný neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky a tieto faktúry neuhradil napriek tomu, že ho Slovak Telekom opakovane vyzýva. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zmluvnú pokutu, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ zmluvnej pokuty). Táto zmluvná pokuta bola dojednaná v zmysle v písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, po splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom s tým, že je tam dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Nejde o zakázané zabezpečenie záväzku a sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzkov, ktorých splnenie by malo byť zabezpečené, pričom maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave za poskytnuté služby, resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Vzhľadom na spôsob dojednania nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. O podanom návrhu rozhodol upomínací súd tak, že vydal platobný rozkaz zo dňa 15.06.2021, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto upomínací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu dňa 18.08.2021 s poukazom na o upomínacom konaní, aby sa vyjadril, či navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa (ďalej ). Následne právny zástupca žalobcu oznámil elektronickým podaním (čl. 45), že navrhuje

pokračovať v takomto súdnom konaní, a preto upomínací súd dňa 24.08.2021 postúpil predmetný spor príslušnému súdu.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 26.10.2021 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 28.12.2021. Žalovaný sa k nej nevyjadril.

4. Súd následne nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa zúčastnil pojednávania a na pojednávaní okrem iného uviedol, že asi 2 roky spätne mu volal kamarát P. F., že či nepotrebuje peniaze. Následne sa o 3 dni stretli, pričom mu dal nejaké papiere a išiel si overiť svoj podpis na matriku. Nevie však čo obsahovali tieto papiere a dostal za to 500,- eur. Bolo to asi dvakrát. Tiež mu povedal, že chvíľu bude konateľ nejakej firmy a oni to potom zrušia a že z toho nič nebude. Pokiaľ ide o zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania týkajúce sa spoločnosti Slovak Telekom, tak on sa k nim nevie vyjadriť. Pokiaľ však ide o podpisy na zmluvách, ktoré si pozrel na pojednávaní, tie by mu mohli patriť, avšak pokiaľ ide o podpis z čl. 31, ten mu asi nepatrí a ide o podpis, ktorý niekto napodobňoval. On nikomu neposkytoval svoj občiansky preukaz a keď stratil platnosť, tak si ho bol dať vymeniť. Nemá vedomosť o listinných dokladoch, ktoré sa nachádzajú v tomto spise, pričom je bezdomovec a na adrese S., D. XX býva jeho matka s tým, že keby mu bolo niečo doručované na túto adresu, tak jeho matka by mu dala vedieť. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, ktoré mu boli ukázané na pojednávaní, tak k tým sa nevie vyjadriť. Vie, že mu bolo niečo doručované cestou polície a týkalo sa to aj spoločnosti Slovak Telekom. V súčasnosti so spoločnosťou Slovak Telekom nemá nič spoločné, ale v minulosti žil s družkou a jej dcérou, ktorej dal telefónnu kartu a zdá sa mu, že išlo o kartu spoločnosti Slovak Telekom. Žalovaný ďalej uviedol, že asi uzatváral zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom, pretože si pamätá, že mu prišli faktúry znejúce na vysokú sumu. Mal 2 telefónne karty, jednu dobíjaciu s tým, že jednu používala dcéra jeho bývalej družky a tieto služby Slovak Telekom a. s. využíval pre súkromné účely. V tom čase pracoval v Nemecku ako zamestnanec a podnikateľskú činnosť nevykonával. On si platil len svoj telefón. Nevie sa k predmetnej veci ďalej vyjadriť, avšak možno by to vedel splácať nejakou minimálnou splátkou, pretože poberá sociálne dávky vo výške 105,- eur a z toho si musí platiť aj lieky.

5. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: postúpenie veci z Okresného súdu Banská Bystrica, potvrdenie (čl. 4,5), návrh na vydanie platobného rozkazu, podací hárok (čl. 10,11), faktúry (čl. 11-19), odstúpenie od zmluvy zo dňa 09.09.2019, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzva na zaplatenie zo dňa 17.03.2021, súhlas so spracovaním osobných údajov (čl. 23-25), zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.03.2018, identifikačné údaje účastníka (čl. 28,29), zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.10.2018, listinné dôkazy (čl. 31-32), upovedomenie o postúpení pohľadávok zo dňa 24.08.2021, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 45), zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2020, príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 64), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s. a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.03.2018, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytovaný program služieb „Happy XL“ s dobou viazanosti 24 mesiacov, pričom mu boli poskytnuté zľavy so štandardných poplatkov vo výške 50,- eur, za aktivačný poplatok vo výške 10,- eur a z titulu neakciovej maloobchodnej ceny za koncové zariadenie, resp. dátové zariadenie vo výške 339,- eur. Akciová kúpna cena na koncové zariadenie bola dojednaná 1,- euro a základ zmluvnej pokuty bol dojednaný 358,- eur. Zároveň v tejto zmluve bola dojednaná aj zmluvná pokuta pre porušenie záväzku viazanosti, ktorý sa okrem iného týka aj neplatenia dojednanej ceny za poskytnuté služby riadne a včas. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná na základe vzorca: (základ zmluvnej pokuty / celkový počet dní doby viazanosti) * počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti. Súčasne dňa 15.03.2018 boli overené identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvy, a to občianskym preukazom s tým, že zmluvné strany tiež uzavreli 23.10.2018 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo koncové zariadenie „Samsung Galaxy J5“. Táto zmluva bola uzavretá s dobou viazanosti 24 mesiacov a programom služieb „ÁNO L.“ Súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov bol dojednaný vo výške 120,- eur a neakciová maloobchodná cena za koncové zariadenie bola 189,- eur. Základ zmluvnej pokuty bol dohodnutý vo výške 308,- eur s tým, že bola obdobne dojednaná podľa rovnakého vzorca, ako v predchádzajúcej zmluve. Tiež bola overená identita účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, a to prostredníctvom občianskeho preukazu. Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrami, a to zo

dňa 22.01.2019 splatnej 06.02.2019 sumu 114,96 eur, faktúrou zo dňa 22.12.2018 splatnou 07.01.2019 sumu 121,44 eur, faktúrou zo dňa 22.11.2018 splatnou 07.12.2018 sumu 144,25 eur, faktúrou zo dňa 22.10.2018 splatnou dňa 06.11.2018 sumu 110,92 eur a faktúrou zo dňa 22.08.2019 splatnou 06.09.2019 sumu 491,44 eur /pri tejto faktúre ide o zmluvné pokuty, ktoré boli vyúčtované žalovanému z titulu porušenia zmluvných povinností/. Okrem toho faktúrou zo dňa 15.03.2018 bola vyúčtovaná žalovanému suma kúpna cena za tovar „LG Q6“ vo výške 1,- euro. Právny predchodca žalobcu mal odstúpiť od zmluvy a to dňa 09.09.2019 s účinnosťou to od 19.09.2019 s poukazom na s tým, že poučil žalovaného o tom, že môže právny predchodca žalobcu podľa zákona postúpiť svoju pohľadávku ďalšiemu subjektu. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovak Telekom a. s. a žalobcom zo dňa 30.11.2020 došlo k postúpeniu pohľadávok vo vzťahu k žalovanému, čo vyplýva aj z prílohy (čl. 62). Právny predchodca žalobcu tiež listom zo dňa 18.12.2020 oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému a výzvou zo dňa 17.03.2021, ktorá bola daná na poštovú prepravu 22.03.2021 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Súd ďalej zistil, že žalovaný podľa potvrdenia z úradu práce poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom za rok 2021 mu boli vyplatené v celkovej výške 279,60 eur a to v období september až november 2021.

7. Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

9. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

13. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Podľa , , , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

15. Podľa , o elektronických komunikáciách,

podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

16. Podľa o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

17. Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

18. Podľa , , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti uzavrel so žalovaným predmetné zmluvy, na základe ktorých mu poskytoval dojednané služby s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby dohodnutú cenu. Žalovaný uzatváral tieto zmluvy, ktoré mali formulárový charakter a boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu ako fyzická osoba - nepodnikateľ a v konaní nebolo preukázané resp. ani tvrdené, že by ich uzatváral v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Preto súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa s poukazom na , . Následne sa súd zaoberal aktívnou legitimáciou a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal upravuje osobitným spôsobom podmienky, ktoré musí veriteľ splniť pri postúpení pohľadávky. Jednou z nich je aj preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného podniku dlžníkovi a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru súdu ide o obdobný postup ako v prípade <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k- dni='30.12.9999'> o bankách s tým, že nedodržanie takéhoto postupu sankcionované neplatnosťou prípadného postúpenia takejto pohľadávky (napr. Najvyššieho súdu SR sp.zn. <aspi:// module='JUD'&link='JUD2861325SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa 24.04.2018 ). V predmetnom spore žalobca nepredložil žiadnu osobitnú výzvu jeho právneho predchodcu a teda nepreukázal pred postúpení pohľadávky, že by takáto výzva bola žalovanému doručená. Žalobca predložil súdu ako listinný dôkaz odstúpenie od zmluvy, ktoré by bolo možné považovať za takúto výzvu, ale samotný žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní nepotvrdil doručenie takejto písomnosti a žalobca nepredložil žiadny dôkaz o doručení takéhoto odstúpenia žalovanému. Súd nepovažoval ani samotné faktúry za takéto výzvy, pretože nebolo preukázané ich doručenie žalovanému. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z , ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe

prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. <aspi:// module='JUD'&link='JUD3822628SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení zákona o elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Okrem toho aj v prípade ak by súd považoval doručenie odstúpenia od zmluvy za účinného, pričom bolo doručené až počas súdneho konania spolu so žalobou tak v zmysle by došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy v dôsledku čoho by vzniklo žalobcovi len právo na bezdôvodné obohatenie podľa a nasl. s tým, že súd by bol povinný prihliadať na premlčanie podľa . Keďže ide o bezdôvodné obohatenie tak nárok žalobcu by sa premlčoval v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa s tým, že bezdôvodné obohatenie vzniklo poskytnutím služieb žalovanému v období september 2018 až január 2019 a žaloba bola podaná na upomínací súd až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a to dňa 23.05.2021. Z tohto dôvodu by bol tak nárok žalobcu v tejto časti premlčaný ako aj v časti zmluvnej pokuty nakoľko tá zohľadňovala pri svojom výpočte aj počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti, pričom časť týchto dní spadá do obdobia, ktoré je premlčané. Okrem toho žalobca si vyúčtoval viaceré zmluvné pokuty faktúrou zo dňa 22.08.2019, pričom tie nezodpovedajú zmluvnému dojednaniu zmluvných pokút, ktoré boli dohodnuté v uzavretých zmluvách, a preto ani neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu vznikol nárok na takéto zmluvné pokuty.

20. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, ktorý na pojednávaní pri svojom výsluchu spochybnil svoj podpis na zmluve 23.10.2018 tak nepredložil žiadny dôkaz o takejto skutočnosti, a preto neuniesol dôkazné bremeno o tom, že zmluvu nepodpisoval. Okrem toho samotný žalovaný počas svojho výsluchu sám pripustil, že podpisoval zmluvy s právnym predchodcom žalobcu, a preto možno mať za preukázané, že podpis na takejto zmluve realizoval žalovaný.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný, aj keď bol v súdnom konaní úspešný, tak si žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu nevznikli, a preto súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).