Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/154/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta 4080/19, 036 01 Martin, IČO: 31 626 203, zastúpený advokátkou: Mgr. Andrea Šutovská, so sídlom S. XX, H., korešpondenčná adresa: A. W. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102207811/2017 zo dňa 18.10.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2017, doručenou na krajský súd dňa 22. decembra 2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102207811/2017 zo dňa 18.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len správca dane) č. 101432826/2017 zo dňa 26.06.2017. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vyrubil rozdiel dane v sume 6.862,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane začal dňa 04.05.2016 daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2014. Dňa 05.05.2017 prevzal spoločník daňového subjektu Ing. Boris Demčík na pošte zásielku, ktorou správca dane zaslal daňovému subjektu protokol z daňovej kontroly za rok 2014 zo dňa 19.04.2017 č. 100641947/2017 spolu s výzvou na vyjadrenie. Z uvedeného je zrejmé, že protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený daňovému subjektu deň po skončení daňovej kontroly t. j. oneskorene. Správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v rámci zákona v maximálne povolenej dĺžky t. j. nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že z dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly v administratívnom spise jednoznačne vyplýva, že všetky zdaniteľné obchody za zdaňovacie obdobie január 2014 sa reálne uskutočnili a to aj na úrovni dodávateľskej ako aj na úrovni odberateľskej, čo bolo preukázané:

- vyjadreniami samotných spoločníkov daňového subjektu - Ing. Demčíka a Ing. Michalku zo dňa 31.01.2017 uvedenými v Zápisnici č. 100181968/2017 zo dňa 31.01.2017,

- písomnými vyjadreniami spoločníkov daňového subjektu predloženými správcovi dňa 07.03.2017,

- predloženými originálmi letákov 4ks a reklamnej tašky s označením Polaroid správcovi dane dňa 07.03.2017,

- čestným prehlásením bývalého konateľa obchodnej spoločnosti Dahn Stav s.r.o., Atlanta VR s.r.o., Tibora Saitza, ktorý sa písomne vyjadril za dodávateľa Dahn Stav s.r.o. vo svojom čestnom prehlásenízo

dňa 09.03.2017, doručenom správcovi dane dňa 10.03.2017, že všetky obchodné vzťahy medzi spoločnosťami Dahn Stav s.r.o. a WEGA Martin, s.r.o. boli vykonané, odovzdané, vyfakturované a uhradené,

- zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica č. 100211423/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 06.02.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti GAMO a.s.,

- zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica č. 100427127/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 09.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti GEMA, s.r.o.,

- preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou žalobcu. V prípade, že mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov žalobcu na odberateľskej úrovni, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu Gama, a.s. a Gema, s.r.o. a to subjekty ZVS, a.s., Dopravoprojekt, a.s., Transpetrol, a.s., Sapa Proily, a.s., Slovenská pošta, a.s., Krajská prokuratúra, Základná škola Moskovská, Západoslovenská vodárenská spoločnosť. V závere správcu dane o tom, že spoločnosť Dahn Stav s.r.o. (dodávateľ spoločnosti Atlanta VR s.r.o.) bol v čase daňovej kontroly žalobcu nekontaktný, svojim správaním neumožnil správcovi dane vykonať úkony, a teda správca dane nemohol preveriť fakturované zdaniteľné obchody, a preto neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr, bol podľa názoru žalobcu mylný, autoritatívny a nemajúci oporu vo vnútroštátnych predpisoch a judikatúre a ani predpisoch práva Európskej únie. Žalobca poukázal na judikatúru práva Európskej únie ako napríklad rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 21.06.2016 C-80/11, z ktorého vyplýva, že daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov, a zároveň nemôže zastaviť vrátenie dane z pridanej hodnoty podnikateľovi, ktorému tovar či služby boli dodané pochybným spôsobom. Uvedené konštatujú aj staršie rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a to C-353/03 a C-484/03. Spomínaná tolerancia je povinná len dovtedy, kým daňový orgán nedokáže, že podnikateľ, ktorému odmietne vrátenie DPH o pochybnostiach vedel, ale nestačí len domnienka daňového orgánu, že podnikateľ konal protiprávne, ale daňový orgán to musí dokázať aj dokladmi. Správca dane však žiadny takýto dôkaz neprodukoval, žiadny takýto dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza. Žalobca taktiež v žalobe poukázal na to, že v zmysle judikatúry SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010), ako aj judikatúry Európskej únie nie je možné spravodlivo žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávajú. Ak by toto správca dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňovému subjektu ani zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. V takom prípade, že u iného subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní dôkazné bremeno. Rovnako aj skutočnosť, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré by mohlo byť spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, a teda správca dane nesie zodpovednosť za vznik takejto dôkaznej núdze. Správca dane nevzal nijakým spôsobom do úvahy, že daňový subjekt jasne vo svojich vyjadreniach uvádzal, že zdaniteľné služby si kontroloval a odsúhlasoval so svojimi odberateľmi, ktorí to tiež potvrdili, a preto nemožno ani namietať, že by žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil prípadnému podvodnému konaniu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 20.04.2018. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca za zdaňovacie obdobie január 2014 odpočítal daň z pridanej hodnoty z došlých faktúr od dodávateľa Dahn Stav s.r.o.. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, pri ktorých nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla osobe uvedenej na faktúrach t. j. že fakturované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. V prípade, že daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Spôsob výberu obchodného partnera bol zo strany žalobcu neopatrný, spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. a jej konateľom Tiborom Saitzom mala vyplynúť z rozhovoru o tom, kto čo robí. Žalobca preniesol výkon prác na spoločnosť, ktorá nemala oprávnenie na výkon niektorých požadovaných činností (počítačové

a softwarové služby, reklamné služby). Nezaujímal sa o to, či bude mať jeho dodávateľ dostatočné personálne, odborné a technické kapacity na výkon požadovanej činnosti, nezaujímal o miesto, kde budú činnosti vykonávané, nekontroloval vykonanie fakturovaných prác, pričom rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval len so svojimi odberateľmi. Za daných okolností musí byť žalobcovi známe riziká, ktoré mu z takýchto obchodov môžu vyplynúť. Žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr a žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v spoločnosti Dahn Stav s.r.o. uvedenej na predmetných faktúrach. Správca dane podľa žalovaného pri daňovej kontrole a nasledovnom vyrubovacom konaní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonával úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov správca dane bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybranie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100641947/2017 zo dňa 19.04.2017. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole prevzal daňový subjekt osobne dňa 25.04.2017. Doručením protokolu spolu s výzvou bola daňová kontrola ukončená. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou, t. j. 26.04.2017 začalo v zmysle § 68 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubovacie konanie. Splnomocnený zástupca daňového subjektu podal v lehote určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadrenie, ktoré bolo správcovi dane doručené spôsobom podľa § 13 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.. Podanie na Daňový úrad Žilina bolo doručené e-mailom dňa 17.05.2017 a v listinnej forme dňa 22.05.2017. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní povinnosť doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.. Správca dane preto zaslal zástupcovi daňového subjektu výzvu, ktorá bola doručená dňa 05.06.2017, v ktorej vyzval advokáta, aby v lehote 8 dní od doručenia výzvy odstránil nedostatky podania, t. j. aby podanie - vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručil elektronickými prostriedkami. Zástupca daňového subjektu v určenej lehote do 13.06.2017 nedostatky podania neodstránil, t. j. nedoručil podanie elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.. Z dôvodu, že zástupca daňového subjektu na základe výzvy v určenej lehote neodstránil nedostatky podania, považuje sa toto podanie zo dňa 17.05.2017 podľa § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 za nepodané. Túto skutočnosť oznámil správca dane zástupcovi daňového subjektu oznámením č. 101348726/2017 zo dňa 16.06.2017. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane za zdaňovacie obdobie marec 2014 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 7.900,01 Eur rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca za zdaňovacie obdobie marec 2014 odpočítal daň pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa Dahn Stav s.r.o., Páričkova 18, Bratislava: z faktúry č. P201404 zo dňa 31.01.2014, č. P201403 zo dňa 31.01.2014, č. P201402 zo dňa 31.01.2014 a č. P201401 zo dňa 31.01.2014. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, pri ktorých nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla osobe uvedenej na faktúrach, t. j. že fakturované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Obchodná spolupráca podľa fakturovaných plnení v roku 2014 zahŕňala rôzne druhy prác, ako výrobu letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Spoločníci žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. a jej konateľom Tiborom Saitzom vyplynula z rozhovoru o tom, kto čo robí, pričom pána Saitza poznali už dlhšie, so spoločnosťou komunikovali iba so štatutárom Tiborom Saitzcom, v roku 2015 so spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. žalobca ukončil spoluprácu na základe preverovania správcu dane. Spoločníci žalobcu uviedli, že spoločnosť Dahn Stav s.r.o. mala vykonané fakturované obchody, nevedeli však uviesť mená osôb, ktoré mali reálne uskutočniť fakturované obchody. Taktiež nevedeli uviesť, či práce vykonala

spoločnosť Dahn Stav s.r.o. svojimi pracovníkmi alebo boli vykonané subdodávateľsky. Počítačové, softvérové a reklamné práce sa mali realizovať na pracoviskách spoločnosti Dahn Stav s.r.o.. Podľa zistenia správcu dane sa spoločnosť Dahn Stav s.r.o. v roku 2014 na adrese sídla nenachádzala. Podľa evidenčného systému Finančnej správy SR a údaje z účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosť Dahn Stav s.r.o. nezamestnávala v roku 2014 ani v roku 2013 žiadnych zamestnancov. Tibor Saitz ako konateľ spoločnosti Dahn Stav s.r.o. v období od 12.10.2011 do 01.06.2016 sa k vykonaným prácam bližšie nevyjadril a nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane vykonaným šetrením zistil, že zdaniteľné obchody prijaté od dodávateľa Dahn Stav s.r.o. v zdaňovacom období január 2014 fakturoval daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. svojim odberateľom spoločnosti Gamo a spoločnosti Surfpoint Media, s.r.o.. Na základe vykonaného šetrenia na preverenie oprávnenosti odpočítanie dane od dodávateľa Dahn Stav s.r.o. zistil správca dane: Daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. k preukázaniu zdaniteľných obchodov dodávateľa Dahn Stav s.r.o. predložil správcovi dane ako dôkazy dodávateľské faktúry od dodávateľa Dahn Stav s.r.o., objednávky, zmluvy uzatvorené s dodávateľom Dahn Stav s.r.o. a doklad o úhrade faktúr. Daňový subjekt slovne potvrdil prijatie zdaniteľných obchodov od dodávateľa Dahn Stav s.r.o. ale ďalšie dôkazy k svojim tvrdeniam nepredložil. Neuviedol mená osôb, ktoré za spoločnosť Dahn Stav s.r.o. fakturované zdaniteľné obchody (výrobu letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou, údržbou softvéru a počítačových programov) vykonali, uviedol len, že komunikoval s konateľom Tiborom Saitzom. Daňový subjekt nevedel uviesť, či fakturované práce vykonala spoločnosť Dahn Stav s.r.o. svojimi zamestnancami alebo subdodávateľsky. Meno osoby, resp. osôb, ktoré mali fakturované práce za dodávateľa Dahn Stav s.r.o. vykonať, daňový subjekt nevedel uviesť. Vo vyjadrení zo dňa 10.03.2017 predloženom v rámci opatrení prijatých v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100181968/2017, kde mal daňový subjekt k jednotlivým odberateľským faktúram, ku ktorým boli priradené dodávateľské faktúry od dodávateľa Dahn Stav s.r.o. uviesť mená osôb, ktoré v roku 2014 vykonávali práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov a ďalšie fakturované práce a uviesť miesto výkonu fakturovaných prác, daňový subjekt v bode 4 len všeobecne uviedol, že práce vykonala spoločnosť Dahn Stav s.r.o. svojimi pracovníkmi na svojich pracoviskách. V spoločnosti Dahn Stav s.r.o. svojimi pracovníkmi na svojich pracoviskách. Zo spoločnosti Dahn Stav s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo preveriť zdaniteľné obchody, ktoré dodávateľ fakturoval odberateľovi. Spoločnosť Dahn Stav s.r.o. je nekontaktná, nesídli na adrese sídla spoločnosti uvedenej v obchodnom registri, svojim správaním neumožnila správcovi dane vykonať úkony a preveriť reálnosť fakturovaných zdaniteľných obchodov. Bývalý konateľ spoločnosti Dahn Stav s.r.o. Tibor Saitz sa ako svedok k zdaniteľným obchodom spoločnosti Dahn Stav s.r.o. v roku 2014 vyjadril písomne len formou čestného prehlásenia, v ktorom uviedol, že obchodné vzťahy medzi firmou Dahn Stav s.r.o. a firmou WEGA Martin, v.o.s. boli vykonané, odovzdané, vyfakturované. Spoločnosť Dahn Stav s.r.o. nepreukázala, či mala technické vybavenia, kvalifikačné predpoklady na vykonanie fakturovaných zdaniteľných obchodov. Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že samotná existencia faktúry, jej zaúčtovanie je v súlade so zásadami účtovníctva, úhrada faktúry, objednávka, dodací list a uzatvorená zmluva ešte nepreukazujú, že fakturované zdaniteľné obchody boli reálne dodané a to osobou uvedenou na faktúre a automaticky nezakladajú právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Samotné vystavenie faktúry nie je dôkazom toho, že zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru resp. služby, ktoré je na faktúre uvedené sa uskutočnilo a vznikla daňová povinnosť. Ak daňová povinnosť nevznikla, potom nevzniklo právo na odpočítanie dane. Nie je možné uznať odpočítanie dane u platiteľa dane iba na základe toho, že má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane v tuzemsku. Samotná faktúra je dokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 iba vtedy, ak je vyhotovená za reálne dodané tovary alebo služby, ktoré boli predmetom dane podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a pri ktorých v tuzemsku vznikla daňová povinnosť. Z uvedených dôvodov správca dane neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr vyhotovených dodávateľom Dahn Stav za zdaňovacie obdobie január 2014 spolu vo výške 7.900,01 Eur podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 101432826/2017 zo dňa 26.06.2017 žalobca podal odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej len „správca dane“) začal dňa 04.05.2016 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2014. Dňa 05.05.2017 prevzal spoločník daňového subjektu Ing. Boris Demčík na pošte zásielku, ktorou správca dane zaslal daňovému subjektu Protokol z daňovej kontroly zo dňa 19.04.2017 č. 100641947/2017 spolu s výzvou na vyjadrenie. Z uvedeného je zrejmé, že protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený daňovému subjektu deň po skončení daňovej kontroly, t. j. oneskorene. V tomto prípade

správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale i zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky, t. j. nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že bol protokol v daňovom konaní použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho výsledkom a vychádza zo skutočností zistených počas takejto nezákonnej daňovej kontroly a zachytený v protokole o tejto kontrole je rovnako nezákonné. V odvolaní žalobca uviedol, že spoločník žalobcu Ing. Miloš Michalka musel obsluhovať zákazníkov na prevádzke, nebol prítomný druhý spoločník ani žiadna ďalšia osoba, ktorá by ho zastúpila, nemohol sa venovať vybavovaniu záležitostí zo správcom dane. Žiadnym spôsobom neavizoval vopred, že sa dostaví na prevádzku, za akým účelom, v akej veci a toto mu ani bližšie nešpecifikoval priamo na mieste, požiadal od neho len podpis, preto mu povedal, že za tých okolností nemôže nič podpísať. Ďalej správca dane toto nijakým spôsobom nebral na vedomie, ani písomne nikde nezapísal a následne mu zamestnanec správcu dane povedal, aby podpísal nejaký list. Pri podpise tohto listu mu zamestnanec správcu dane neuviedol nič bližšie, nijakým spôsobom ho nepoučil a žiadne poučenie nebolo uvedené ani na tomto liste, rovnako neobdržal ani žiadny rovnopis, prípadne kópiu ani žiadny dokument. Ing. Miloš Michalka však poučený o odmietnutí prevzatia nebol ani ústne na mieste dňa 25.04.2017 ani písomne a ani dopísaný text poučenia nikdy nepodpísal. Z predmetnej listiny je evidentné, že text bol dopísaný na základe a spôsobom, aby ho bolo možné vtesnať do riadkov vľavo zarovno k podpisu Ing. Miloša Michalku. Ďalej je zrejme, že nedošlo k naplneniu fikcie doručenia protokolu v deň 25.04.2017 z dôvodu bezdôvodného odopretia prijatia písomnosti, má za to, že odopretie prijatia písomností zo strany Ing. Miloša Michalku bolo dôvodné, okrem toho akékoľvek poučenie zo strany zamestnanca správcu dane a písomnosť považuje za nedoručenú. Na základe uvedeného a z dôvodu prekročenia maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly a porušenia zásady primeranosti a zákonnosti túto považuje žalobca za nezákonnú a z toho dôvodu sú nezákonné nielen zistenia uvedené v protokole, ale aj napadnuté rozhodnutie.

5. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100641947/2017 zo dňa 19.04.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101432826/2017 zo dňa 26.06.2017. Uvedený protokol spolu s výzvou zo dňa 19.04.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol odoslaný na poštové doručenie prostredníctvom Slovenskej pošty. Podľa predloženej doručenky bol dňa 20.04.2017 vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie. Dňa 21.04.2017 bolo vykonané opakované doručenie, dňa 21.04.2017 bola zásielka uložená, dňa 05.05.2017 žalobca potvrdil príjem uvedenej zásielky. Správca dane dňa 25.04.2017 realizoval prostredníctvom svojho zamestnanca osobné doručenie protokolu zo dňa 19.04.2017 spolu s výzvou zo dňa 19.04.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. O doručení predmetného protokolu a výzvy spísal dňa 26.04.2017 úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že zaslal daňovému subjektu (žalobcovi) dňa 19.04.2017 poštou výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Cez internetovú službu Slovenskej pošty, a.s. sledovanie zásielok zistil, že uvedené písomností boli dňa 21.04.2017 uložené na pošte. Z dôvodu, že by uvedené písomnosti nemuseli byť doručené v lehote do 04.05.2017 a tým by nebola dodržaná ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. doručil zamestnanec správcu dane Ing. G. U. písomnosti žalobcovi osobne dňa 25.04.2017 podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.. Pri osobnom doručovaní Ing. Miloš Michalka ako osoba oprávnená konať a prijímať písomností za daňový subjekt žalobcu bezdôvodne odmietol prevziať výzvu a protokol zo dňa 19.04.2017. Správca dane poučil Ing. Michalku, že ak odmietne bezdôvodne prijať uvedené písomností za daňový subjekt, považujú sa tieto písomnosti za doručené dňom, keď bolo prijatie odmietnuté v zmysle § 30 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.. Odmietnutie prevzatia uvedených písomností - protokol spolu s výzvou potvrdil svojim podpisom Ing. Michalka na výzve č. 100647576/2017. Na základe uvedeného považoval správca dane výzvu zo dňa 19.04.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a protokol zo dňa 19.04.2017 za doručené dňa 25.04.2017 v zmysle § 30 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.. Žalobca teda mal dňa 25.04.2017 objektívnu možnosť sa s doručovanými dokumentmi oboznámiť, ale sám ju dobrovoľne odmietol. O doručení predmetných písomností aj o vykonanom poučení spísal správca dane úradný záznam dňa 26.04.2017. Dotknutý zamestnanec správcu dane sa dňa 25.04.2017 v popoludňajších hodinách o 15:30 hod. dostavil do maloobchodnej predajne označenej logom WEGA

Martin na adrese M. R. Štefánika 22, Martin, v ktorej bol prítomný konateľ spoločnosti (žalobcu) Ing. Michalka. Tento ako osoba oprávnená konať a prijímať písomnosti za žalobcu odmietol bezdôvodne prevziať výzvu a protokol zo dňa 19.04.2017. Uviedol, že mu bolo doporučené nepreberať žiadne písomností. Zamestnanec správcu dane požiadal Ing. Michalku, aby odmietnutie prevzatia písomnosti potvrdil svojim podpisom na druhej strane výzvy zo dňa 19.04.2017, zároveň ho poučil, že odmietnutím prevzatia písomností sa tieto považujú za doručené dňom, kedy ich odmietol prevziať. Poučenie o doručení písomností zaznamenal zamestnanec správcu dane na druhej stráne výzvy č. 100647576/2017 nasledujúci deň, t. j. dňa 26.04.2017. Touto skutočnosťou sa zamestnanec správcu dane nijako netajil a ani ju nepopieral. V čase doručovania písomností v predajni na ulici M. R. Štefánika bol Ing. Michalka sám. Nevenoval sa zákazníkom, lebo tam žiadni neboli. Sedel za predajným pultom pri počítači. Pri osobnom doručovaní protokolu z daňovej kontroly s výzvou Ing. Michalka reagoval vyjadrením, že mu bolo doporučené nepreberať žiadne písomností. Dôvod neprevzatia neuviedol. Zamestnanec správcu dane na Ing. Michalku nevyvíjal žiadny nátlak. Pri doručovaní písomností postupoval v súlade s § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z.. Osobné doručenie považoval za účelné z dôvodu dodržania ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.. Z úradného záznamu zo dňa 26.04.2017 je zrejmé, že Ing. Michalka svojim podpisom potvrdil odmietnutie prijatia predmetných písomností dňa 25.04.2017.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení predpisov účinných v roku 2014 (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z. z.), správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,28) c) verejnej vyhlášky. 28) Napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.

7. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2018 zotrvala právna zástupkyňa žalobcu na správnej žalobe. Podrobne sa zaoberala doručovaním protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie k tomuto protokolu dňa 25.04.2017 daňovému subjektu, pričom má za to, že pri doručovaní nedošlo k naplneniu fikcie doručenia vzhľadom na okolnosti, ktoré sú bližšie špecifikované v žalobe. Poukázala na to, že zamestnanec správcu dane (Ing. U.) sa dostavil dňa 25.04.2017 na prevádzku žalobcu a žiadal od neho podpísanie dokumentov, žalobca (Ing. Miloš Michalka) bol na prevádzke sám, musel obsluhovať zákazníkov a túto skutočnosť oznámil zástupkyni správcu dane, ktorej uviedol, že sa jej nemôže venovať vzhľadom na to, že obsluhuje zákazníkov. Zástupkyňa správcu dane mu povedala, aby podpísal dokument s tým, že mu nebolo uvedené aký dokument má podpísať, bol iba vyzvaný, aby podpísal čistý list na druhej strane výzvy, kde zamestnankyňa uviedla vetu, že dňa 25.04.2017 odmietol prevziať výzvu s protokolom. Žiadne písomne zaznamenanie o tom, že by bol poučený, že písomnosť je doručená dňom odmietnutia prijatia písomnosti tam uvedené nebolo a Ing. Michalka nebol ani poučený v tom zmysle, že v prípade, že by odmietol prijať písomnosť, tak sa to bude považovať za odmietnutia prijatia písomnosti. Žalobca nebol poučený podľa § 30 ods. 4 Daňového poriadku, že v prípade bezdôvodného odmietnutia prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté. Uvedené nebolo zaznamenané ani na doručovanej písomnosti, v podstate až následne bolo dopísané toto poučenie na druhej strane výzvy na vyjadrenie k protokolu a v podstate z tohto poučenia je evidentné, že bolo napísané iným písmom a bolo vtesnané tak, aby podpis Ing. Michalku ešte zachytával. Podľa žalobcu správca dane neuniesol dôkazné bremeno, okrem toho aj záznam na doručovanej písomnosti je podľa jeho názoru nedostatočný, nakoľko tam zapísal len, že pán Ing. Michalka odmietol prevziať výzvu a protokol, neuviedol o aký konkrétny protokol sa má jednať, neuviedol číslo protokolu, dátum z akého je protokol. Predmetný protokol bol prevzatý žalobcom až 05.05.2017, čo bol deň po ukončení jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Zástupca žalovaného na pojednávaní k danej problematike uviedol, že správca dane chcel prvoplánovo doručiť platobný výmer spolu s výzvou na vyjadrenie prostredníctvom Slovenskej pošty, avšak v rámci sledovania zásielok zistil, že zásielka nebola prevzatá ani opakovane a bola uložená na pošte. Ak by čakal do uplynutia 15-dňovej lehoty, došlo by k zmeškaniu jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Nakoľko existovala pochybnosť, či zásielka bude doručená v rámci jednoročnej lehoty, pristúpil k osobnému doručeniu daných písomnosti. Písomnosť bola správcom dane doručovaná Ing. Michalkovi dňa 25.04.2017, tento však danú písomnosť odmietol prevziať. Odmietnutie písomnosti bolo zaznamenané na výzve k vyjadreniu k protokolu, o tom, že odmietnutie písomnosti má za následok jeho doručenie, správca dane poučil Ing. Michalku len ústne. O danej skutočnosti spísal úradný záznam, v ktorom je uvedené číslo výzvy aj číslo protokolu, ktoré boli doručované, takže správca dane splnil všetky náležitostí pri doručovaní, ktoré splniť mal. Zákon v § 30 ods. 4 nehovorí akou formou má poučenie správca dane vykonať. Správca dane ho vykonal ústne, o čom spísal úradný záznam.

8. Podľa zistenia správcu dane žalobca za zdaňovacie obdobie január 2014 odpočítal daň z pridanej hodnoty aj z došlých faktúr od dodávateľa Dahn Stav s.r.o., Páričkova 18, Bratislava (ďalej len Dahn Stav s.r.o.) z faktúry č. P201404 zo dňa 31.01.2014, z faktúry č. P201403 zo dňa 31.01.2014, z faktúry č. P201402 zo dňa 31.01.2014 a z faktúry č. P201401 zo dňa 31.01.2014. Správca dane

vykonal dokazovanie za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou Dahn Stav s.r.o.. Správca dane vykonal šetrenia aj vo vzťahu k odberateľom žalobcu. Obchodná spolupráca podľa fakturovaných plnení v roku 2014 zahrňovala rôzne druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. a jej konateľom Tiborom Saitzom vyplynula z rozhovoru o tom, kto čo robí, pričom pána Saitza poznali už dlhšie zo spoločnosti, komunikovali iba so štatutárom. V roku 2015 so spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. žalobca ukončil spoluprácu na základe preverovania správcu dane. Konatelia uviedli, že spoločnosť Dahn Stav s.r.o. mala vykonať fakturované obchody. Nevedeli však uviesť mená osôb, ktoré mali reálne uskutočniť fakturované obchody. Taktiež nevedeli uviesť, či práce vykonávala spoločnosť Dahn Stav s.r.o. svojimi pracovníkmi, alebo boli vykonané subdodávateľsky. Počítačové, softvérové a reklamné práce sa mali realizovať na pracoviskách spoločnosti Dahn Stav s.r.o.. Podľa vyjadrenia žalobcu plnenia zo zmluvy zo dňa 01.01.2014, ktorá preukazovala obchodný vzťah so spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. boli ďalej žalobcom prefakturované spoločnosti GAMO a.s.. Zmluva zo dňa 01.04.2014 bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. ako dodávateľom. Predmetom zmluvy (článok 4 zmluvy) bolo zabezpečenie prevádzky call centra žalobcu, ktoré zahrňovalo: poskytovanie servisných služieb objednávateľovi za podmienok uvedených v tejto zmluve pre softvérové nástroje pre potreby call centra objednávateľa; poskytovanie konzultačnej, poradenskej a realizačnej činnosti pri zmenách, rozširovaní a optimalizácii softvérových nástrojov pre potreby call centra objednávateľa podľa požiadaviek objednávateľa; zabezpečenie zmien nastavení APV CC na základe požiadaviek objednávateľa, ktoré sú nad rámec poskytovaných pravidelných servisných služieb a ktoré budú počas platnosti zmluvy dojednané formou vzájomne konzultovaných a odsúhlasených objednávok; zabezpečenie podpory funkčnosti softvérových nástrojov pre potreby call centra objednávateľa podľa dohodnutých časových parametrov. Predmetom zmluvy bolo aj poskytovanie rozšírenej podpory používateľov APV CC. V rámci nej sa dodávateľ zaviazal kontrolovať a optimalizovať funkčnosť systému v komplexnom informačnom systéme objednávateľa a zabezpečovať integráciu do celkového riešenia informačných systémov objednávateľa, analýzy a programovanie v rozsahu troch človekodní podľa požiadaviek objednávateľa. Dohodnutým predmetom plnenia zmluvy boli odborné služby, ktorých plnenie si bez pochyby vyžadovalo príslušnú odbornú spôsobilosť a príslušné technické vybavenie. Podľa výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I spoločnosť Dahn Stav s.r.o. nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu dohodnutých služieb. Podľa vyjadrenia žalobcu sa predmetné služby netýkali žalobcu ale mali byť poskytnuté priamo odberateľom žalobcu. Z obsahu zmluvy DahnStav s.r.o. zo dňa 01.01.2014 však vyplýva, že služby mali byť poskytované pre žalobcu a miesto plnenia zmluvy malo byť sídlo žalobcu (článok 7 bod 1 zmluvy). Podľa zistenia správcu dane žalobca uzatvoril so spoločnosťou GAMO s.r.o.. Banská Bystrica zmluvu označenú ako SLA č. D1103006 zo dňa 03.01.2011. V predmete plnenia uvedenej zmluvy sú obsiahnuté všetky služby, ktoré sú uvedené aj vo vyššie uvedenej zmluve č. 2014 DahnStav s.r.o. zo dňa 01.01.2014. Zmluva SLA č. D1103006 zo dňa 03.01.2011 však bránila prenosu činnosti na tretiu osobu. Podľa článku 11 ods. 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia, ani neumožnia sprístupnenie dôverných informácií z druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. V kontexte získaných dôkazov vyznieva tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o pracovníkoch spoločnosti Dahn Stav s.r.o., ktorí mali zabezpečovať predmetné zmluvné činnosti ako nevierohodné. Informáciami o príslušných pracovníkoch realizujúcich predmetné služby musel žalobca disponovať a to z dôvodu, aby sa vôbec mohli realizovať samotné služby a taktiež z dôvodu zabezpečenia informačnej bezpečnosti. Bolo by totižto viac ako nezodpovedné, aby žalobca nemal vedomosť o tom, komu umožni prístup do informačného systému svojho odberateľa. Spoločnosť Dahn Stav s.r.o. sa v roku 2014 na adrese sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Táto spoločnosť je pre správcu dane kontaktnou. Odberatelia žalobcu síce potvrdili, že zdaniteľné obchody od žalobcu prijali, ale neuviedli kto práce vykonal. Odberatelia uviedli, že komunikovali so žalobcom. Nepreukázalo sa teda, že spoločnosť Dahn Stav s.r.o. mala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenie. Nepreukázala sa ani existencia subdodávateľov spoločnosti Dahn Stav s.r.o.. Spoločnosť Dahn Stav s.r.o. mala vykonávať aj také činností, na ktoré nemala potrebné oprávnenie, a to navyše spôsobom, ktorý by v prípade plnení v zmysle zmluvy zo dňa 01.01.2014 narúšal základy informačnej bezpečnosti. Žalobca nepreukázal, že zo strany uvedeného dodávateľa bolo uskutočnené dodanie fakturovaných plnení, preto mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne odberateľovi (žalobcovi) uvedenému na sporných faktúrach nevzniklo právo na odpočítane dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a). Sporné faktúry teda nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu plnení, ktoré sú

uvedené na faktúrach aj v skutočnosti došlo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. Žalobca síce predkladal najmä dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov so svojimi odberateľmi, nepreukázal však dostatočne aj vzhľadom na ostatné zistené skutočnosti, že dodávateľ Dahn Stav s.r.o. reálne uskutočnil zdaniteľné obchody uvedené na predmetných faktúrach. Teda nespochybnil reálnu dodávku plnení u odberateľov žalobcu, ale spochybnil plnenie od dodávateľa žalobcu uvedeného na faktúrach t. j. od spoločnosti Dahn Stav s.r.o., ktorá sa mala na realizácií plnenia pre odberateľa žalobcu podieľať. Správca dane vypočul ako svedka Tibora Saitza v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014. Žalobca sa vypočutia tak významného svedka nezúčastnil. Tibor Saitz sa počas ústneho pojednávania nevyjadril ani k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. ani k obchodnej spolupráci so žalobcom a nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane ho zaviazal, aby tak vykonal v stanovenej lehote. Tibor Saitz sa však k uvedenej skutočnosti nevyjadril a nepredložil ani žiadne dôkazy. K obsahu samotného čestného prehlásenia žalovaný uvádza, že sa jedná iba o všeobecné konštatovanie, že obchodné vzťahy medzi firmou Dahn Stav s.r.o. a žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. boli vykonané, odovzdané a vyfakturované, že všetky obchodné vzťahy sa uskutočnili a že všetky zákazky boli vykonané tak, ako boli vyfakturované ako aj uhradené.

9. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával správca dane z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v spoločnosti Dahn Stav s.r.o. uvedenej na predmetných faktúrach.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane text poučenia („bol poučený, že písomnosť je doručená dňom odmietnutia prijatia písomnosti“) následne dopísal, pričom Ing. Michalka uvedené poučenie nepodpísal, správny súd uvádza, že § 30 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. neustanovuje formu poučenia. Tým, že správca dane ústne poučil Ing. Michalku, dodržal zákonom stanovené podmienky. Uvedenú skutočnosť (vykonané poučenie) zaznamenal v úradnom zázname zo dňa 26.04.2017. Z úradného záznamu je zrejmé, že Ing. Michalka svojim podpisom potvrdil odmietnutie prijatia predmetných písomností dňa 25.04.2017. Text poučenia bol na druhej strane výzvy napísaný nasledujúci deň t. j. 26.04.2017, aby uvedená skutočnosť bola zachytená aj na uvedenom dokumente. V úradnom zázname je uvedené číslo výzvy a protokolu, ktoré boli doručované. Bolo preukázané, že zámerom správcu dane bolo osobne doručiť vyššie uvedené písomností žalobcovi, a to z dôvodu, aby bola dodržaná ročná lehota na výkon daňovej kontroly. Ing. Michalka - konateľ žalobcu, však odmietol prevziať doručovanú písomnosť s vyjadrením, že mu bolo doporučené nepreberať žiadne písomnosti. Správny súd návrh právnej zástupkyne žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom Ing. Michalku zamietol, nakoľko z vyjadrenia žalobcu (Ing. Michalku) k doručovaniu písomností zamestnancom správcu dane dňa 25.04.2017, zo samotnej správnej žaloby ako aj vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní vyplýva, že Ing. Michalka musel obsluhovať zákazníkov, na prevádzke nebol prítomný druhý spoločník, ani žiadna ďalšia osoba, ktorá by ho zastúpila, nemohol sa venovať vybavovaniu záležitostí so správcom dane. Na pojednávaní však Ing. Michalka na rozdiel od svojej právnej zástupkyne (ktorá tvrdila, že v predajni bolo viac zákazníkov, ktorých musel obsluhovať) uviedol, že v predajni sa nachádzala iba jedna zákazníčka (staršia pani). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetnú námietku nie je možné objektívne vyhodnotiť, pretože tvrdenie žalobcu (že nebol dňa 25.04.2017 poučený o následkoch odmietnutia prijatia písomnosti) a tvrdenie zamestnankyne správcu dane (Ing. U. že Ing. Michalka bol ústne o tejto skutočnosti poučený) je tvrdením proti tvrdeniu. Uvedené tvrdenie spochybnil samotný žalobca i jeho právna zástupkyňa na pojednávaní, nakoľko (žalobca) Ing. Michalka uviedol, že v predajni bola iba jedna zákazníčka a jeho právna zástupkyňa, že v predajni bolo viac zákazníkov, ktorým sa žalobca musel venovať.

Rovnako nie je v rozpore so zákonom skutočnosť, že správca dane vpísal text poučenia (o následkoch odmietnutia prevzatia zásielky žalobcom) na druhú stranu výzvy nasledujúci deň, t. j. 26.04.2017, nakoľko úradný záznam len konštatuje priebeh a výsledok doručovania vykonaného zamestnancom správcu dane dňa 25.04.2017 (v úradnom zázname je uvedené číslo výzvy a číslo protokolu, ktoré boli doručované).

11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane vo svojom rozhodnutí nesprávne poukázal na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ustanovení § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR a modifikáciu vykonanú právom Európskej únie, správny súd uvádza, z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že všetky tovary a služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide napríklad o práce, pre daňové účely je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou (rozsudok NS SR č. k. 1Sž-o-KS 262/2004). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Z dikcie ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to, aby išlo o tovar a službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétne oprávnený platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových podkladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.. Daňový subjekt - žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené kompetentnou osobou uvedenou na faktúre. Konanie a rozhodovanie správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou správneho súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Úlohou správneho súdu je skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Účelom dokazovania v daňovom konaní je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnuté pre správcu dane. Na tomto základe a v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie správca dane dokazovanie, pričom je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte. Podľa zákona platí, že správca dane predovšetkým preukazuje skutočností o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku).

12. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadní ním v daňovom priznaní uvádzaných správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a) Daňového poriadku) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane, prípadne oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku), preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho

úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 citovaného zákona). Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane (rozsudky z 29. apríla 2004 C-487/01 a C-7/02, ako aj z 21. februára 2006 a iné, C-255/02). Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané osobami na to oprávnenými (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

13. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženými daňovými dokladmi, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybností o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení kompetentnými osobami, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitostí a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právnej obsahovej stránky administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmaných v správnej veci, s týmito sa stotožňuje, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

14. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.