Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-284-2018.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/284/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu K. D., R.. XX.XX.XXXX, J., D. XX, právne zast. JUDr. Valériou Gajdošovou, advokátkou, Košice, Bystrická 110, proti žalovaným X/ N. D., R.. XX.XX.XXXX, N. - P. XX, X/ K. I., R.. XX.X.XXXX, J., I. X, právne zast. Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., Košice, Bajzova 2 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu 13C/32/2016-94 z 23.6.2017 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozhodol, že I. Schvaľuje zmier v znení „Žalobca K. D. a žalovaní X/ N. D. O. X/ K. I. vzájomnou dohodou zrušujú podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. N., V. J.X. - N., okres Košice II a to: pozemkom - parcelám registra „C“ evidovaným na katastrálnej mape: parc. č. 912 o výmere 1453 m2 - záhrady, parc. č. 913/1 o výmere 239 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 913/2 o výmere 92 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 913/3 o výmere 22 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavbám: súp. č. 177 na parc. č. 913/2 - chata a súp. č. 3102 na parc. č. 913/3 - garáž s tým, že žalobca K. D., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, J. nadobúda do svojho výlučného vlastníctva tieto nehnuteľnosti: pozemky a to: novovytvorenú parcelu parc. č. 912/3 o výmere 249 m2 - záhrady, a ďalej parcely parc. č. 913/1 o výmere 239 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 913/2 o výmere 92 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 913/3 o výmere 22 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby: súp. č. XXX na parc. č. 913/2 - chata a súp. č. XXXX na parc. č. 913/3 - garáž a žalovaný v 1. rade N. D., R.. XX.X.XXXX, D. N. - P. Č.. XX O. Ž. C. X. W. K. I., R.. XX.X.XXXX, D. I. X, J. nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva v rozsahu spoluvlastníckych podielov každý v 1/2 tieto nehnuteľnosti: pozemky a to: novovytvorené parcely parc. č. 912/1 o výmere 602 m2 - záhrady a parc. č. 912/2 o výmere 602 m2 - záhrady, všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na LV č. XXX N. J.. Ú.. N., V. J. - N., okres Košice II; všetky vyššie uvedené novovytvorené parcely nachádzajú sa v kat. úz. N. a boli vytvorené Geometrickým plánom č. 32/2015 na oddelenie pozemkov parc. č. 912/1, 912/2, 912/3 vyhotoveným dňa 10.11.2015 zhotoviteľom GEOPROGRESS, Klimkovičova 15, Košice, IČO: 32 484 585, overeným Okresným úradom Košice, katastrálny odbor dňa 20.11.2015, ktorý sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody. Žalobca K. D. sa zaväzuje zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovanému v 1. rade N. D. finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 8.000,- eur a žalovanej v 2. rade K. I. finančnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 8.000,- eur a to obom v lehote do 5 dní odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým súd zmier schváli.“ a že II. žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2.V odôvodnení uznesenia o. i. uviedol, že žalobca sa návrhom podaným 19.1.2016 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo jeho a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam v ňom uvedených
a čím návrh odôvodnil, že žalovaní v 1. a 2. rade sa v písomnom vyjadrení zo 7.3.2017 pripojili k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak nesúhlasili so spôsobom vysporiadania navrhnutým žalobcom, že súd dospel k záveru, že stranami uzavretý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi a sú splnené podmienky na jeho schválenie a preto tento zmier podľa § 148 ods.2 CSP schválil. Konštatoval, že k dohode o trovách konania medzi stranami nedošlo, pretože kým žalobca si náhradu trov voči žalovaným neuplatnil, ale ani nesúhlasil s náhradou trov konania žalovaným, žalovaní v 1. a 2. rade si náhradu trov konania voči žalobcovi uplatnili v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Mali za to, že to boli práve oni - žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhovali vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý sa stal napokon aj predmetom zmieru, tento návrh prezentovali nielen v samotnom súdnom konaní, ale obdobný spôsob vyporiadania navrhovali ešte aj pred začatím súdneho konania v rámci mimosúdnych jednaní. Uviedli, že žalobca až po začatí súdneho konania súhlasil s nimi navrhovaným spôsobom vyporiadania. S prihliadnutím na okolnosti danej veci uviedli, že v prípade uzatvorenia zmieru budú ako žalovaní vo veci úspešní. Ak by žalobca s nimi navrhovaným spôsobom vyporiadania súhlasil pred podaním žaloby na súd, neboli by im vznikli ďalšie náklady vynaložené na bránenie práva. Z týchto dôvodov navrhli, a to aj písomným podaním z 21.6.2017, aby súd rozhodol tak, že majú nárok na náhradu trov konania zo strany žalobcu v rozsahu 100 %. Keďže sa strany nedohodli o trovách konania, v zmysle § 162 ods.1 CSP bolo preto potrebné, aby o trovách konania ex offo rozhodol súd. Keďže spor nebol meritórne rozhodnutý súdom, ale bol ukončený uzavretím zmieru medzi žalobcom a žalovanými, ktorý nimi uzavretý zmier schválil, nemožno hodnotiť úspech či neúspech strán vo veci z hľadiska hmotnoprávneho, ale vzhľadom na charakter sporu (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) a jeho ukončenie uzavretím zmieru, ani z hľadiska procesného úspechu, a teda súd nedospel k záveru, k akému dospeli žalovaní, že uzatvorením zmieru, s prihliadnutím na okolnosti danej veci boli vo veci úspešní. Obe strany sporu mali záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo, jeho následným vyporiadaním a to reálnym rozdelením podľa ich spoluvlastníckych podielov nedošlo k zmene majetkových hodnôt ani na jednej strane, nedá sa súhlasiť ani s tvrdením žalovaných, že ak by žalobca s nimi navrhovaným spôsobom vyporiadania súhlasil pred podaním žaloby na súd, neboli by im vznikli ďalšie náklady, pretože žalovaní nepreukázali žiadnu vlastnú iniciatívu za účelom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, listom, ktorý predložili spolu so svojím podaním z 21.6.2017 len reagovali na žalobcom im daný návrh, pričom žalobca navyše aj zabezpečil na zrušenie a vyporiadanie rozdelením potrebný geometrický plán, súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo, majúc za spravodlivé to, aby v danom prípade každá zo strán si sama znášala vlastné trovy. 3.Voči výroku o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok II napadnutého uznesenia a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Nestotožnili sa odôvodnením výroku o trovách konania a so samotným rozhodnutím. Uviedli, že v zmysle pôvodného procesnoprávneho kódexu č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku /ďalej ako „OSP"/ bola v § 146 ods.1 písm. b) explicitne ustanovená možnosť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. Následne poukázali na Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.z., účinný od 1.7.2016, ktorý neobsahuje žiadnu osobitnú úpravu náhrady trov konania pokiaľ sa konanie skončilo zmierom, že pôvodné ustanovenie § 146 OSP bolo konzumované ustanoveniami CSP ohľadom procesne zavinených trov konania, čo však nie je tento prípad a keďže CSP neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by osobitne upravovali náhradu trov konania v prípade, ak sa konanie skončí zmierom, súd by mal aj v prípade uzavretia zmieru rozhodovať o náhrade trov konania v zmysle zásady úspechu zakotvenej v § 255 CSP. Vzhľadom na výsledok konania majú za to, že im patrí nárok na náhradu trov konania v tejto veci. Tvrdili, že súdom schválený spôsob vyporiadania bol nimi navrhnutý hneď na prvom pojednávaní v tejto právnej veci a tiež v predloženom liste z 29.12.2015, že s ich návrhom mohol žalobca súhlasiť pred podaním návrhu na začatie konania. Ďalej uviedli, že za účelom prejednania jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa uskutočnilo aj stretnutie v sídle advokátskej kancelárie ich právnej zástupkyne, na ktorom mohol žalobca súhlasiť s ich návrhom, ktorý však razantne odmietol. Žalobca od začiatku trval na tom, aby mu v rámci vyporiadania nepripadli do výlučného vlastníctva parcely, na ktorých sú postavené stavby, o čom svedčí pôvodný návrh dohody o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní predložený žalobcom. Na uvedený návrh dohody reagovali listom z 29.12.2015, v ktorom navrhovali, aby časť pozemku so stavbami pripadla žalobcovi a zároveň, aby bol zohľadnený nepomer v hodnote jednotlivých častí pozemku. Uviedli, že v prípade, ak má súd za to, že nepreukázali vlastnú iniciatívu za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, konštatovali, že žalobca v priebehu konania nevyvrátil, že by
sa naňho už v minulosti obrátili so schváleným spôsobom vyporiadania a ako bolo uvedené, prezentovali ho aj hneď na začiatku súdneho konania. Ďalej, že z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní konanom 26.5.2017 vyplynulo, že on ich nevyzýval na to, aby nehnuteľnosti - podielové spoluvlastníctvo vyporiadali. Zároveň sa vyjadril, že návrhy mu nevyhovovali, že aj výpoveďou samotného žalobcu bola preukázaná ich iniciatíva smerujúca k zrušeniu a vyporiadeniu podielového spoluvlastníctva. Súd podľa ich tvrdení na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vôbec nezohľadnil priebeh samotného pojednávania pri rozhodovaní o náhrade trov konania, že žalobca s nimi prezentovanými protinávrhmi nesúhlasil, sám sa vyjadril, že mu nevyhovovali a podal žalobu na súd. Teraz po viac ako roku, už po začatí súdneho konania, žalobca súhlasil s nimi navrhovaným spôsobom vyporiadania. Vzhľadom na napäté vzťahy v ich rodine, považuje konanie žalobcu za účelové, aby spôsobil ďalšie náklady a ťažkosti. Majú za to, že s prihliadnutím na okolnosti danej veci boli úspešní, výsledkom konania je nimi navrhnutý spôsob vyporiadania, napriek tomu, že žalobca s ním pôvodne nesúhlasil. Svojim konaním žalobca zapríčinil vznik trov, ktoré by im vôbec neboli vznikli, ak by s navrhnutým spôsobom vyporiadania súhlasil už napríklad na osobnom stretnutí pred začatím súdneho konania. Účastníkmi konania sa stali proti ich vôli, keďže mali záujem o vyporiadanie aj mimosúdnou cestou a museli vynaložiť zbytočné náklady na bránenie ich práva a ochranu ich záujmov. 4.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí a plne sa stotožňuje s odôvodnením výroku II uznesenia, ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Ukončenie sporu uzavretím zmieru, aj keď to žalobca považoval za nevýhodné voči pôvodnému návrhu, považuje žalobca za výhodné pre obe strany. Uzavretím predmetného zmieru sa zároveň predišlo aj vzniku prípadných ďalších nákladov v súvislosti s pokračovaním v konaní, ako aj ďalších trov konania. Naviac žalobca má za to, že ďalším pokračovaním v konaní by sa ešte viac prehĺbili narušené súrodenecké vzťahy, čo nie je v záujme žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd výrok II napadnutého uznesenia ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 5.Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods.1,2 CSP potvrdil ako vecne správne. 7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 8.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
9.Žalovaní 1/ a 2/ uplatnili tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10.Súd vo vzťahu k meritu veci použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 11.Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ podali odvolanie voči výroku II, ktorým súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania majúc za to, že v danom prípade mal súd aj v prípade uzavretia zmieru rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle zásady úspechu uvedenej v § 255 CSP. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. 15.Odvolací súd má za to, že odôvodnenie uznesenia vo vzťahu k výroku o trovách konania, ktorým súd žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal, vychádza zo správnych úvah. Samotná povaha predmetu konania, ktorým bolo schválenie zmieru, predstavuje dohodu strán, ktorou si v rámci prebiehajúceho konania strany upravili svoje sporné vzťahy (zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva). Podľa názoru odvolacieho súdu je pri schválení zmieru z hľadiska určenia úspešnosti niektorej zo strán bez právneho významu, či bol návrh dohody na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo strany žalobcu alebo žalovaných 1/ a 2/ v konečnom dôsledku rozhodujúci pre uzavretie zmieru a jeho následnému schváleniu súdom. Zo samotnej povahy zmieru, ktorým dochádza k schváleniu dohody strán uzavretej pred súdom a v ktorej si strany upravujú ich vzájomné práva a povinnosti vyplýva, že tu možno len s ťažkosťou určiť pomer úspechu sporových strán. Aktuálny procesný predpis- Civilný sporový poriadok neupravuje pri ust. týkajúcich sa zmieru, ani pri ust. týkajúcich sa náhrady trov konania rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v prípade schváleného zmieru a neexistuje procesný predpis alebo iný zákon, ktorým by táto problematika bola bližšie upravovaná, bolo preto potrebné pri rozhodovaní prihliadnuť na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP, a s poukazom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov sporových strán žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. 16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 17.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18.Žalovaní 1/ a 2/ nemali v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemajú právo na náhradu ich trov a žalobca si žiadne trovy neuplatnil, preto odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.