Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-82-2018.pdf
PDF · 119.61 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti o súdu o maloleté dieťa: P. E., nar. XX.X.XXXX, adresa ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov - matky: U. X., nar. XX.X.XXXX, adresa F., X. XXXX/XX a otca: P. D., nar. XX.X.XXXX, adresa V. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. 10P/49/2017-83 zo dňa 19.12.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloletého P. E., nar. XX.X.XXXX zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 1.9.2017. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.9.2017 do 31.12.2017 vo výške 120,- Eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 11P/16/2014-54 zo dňa 6.5.2014 v časti výživného. Poslednou výrokovou vetou vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Súd pritom vychádzal zo zistených skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že naposledy bolo výživné otca k maloletému upravené rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 11P/16/2014-54 zo dňa 6.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/54/2014-87 zo dňa 25.11.2014, právoplatným dňa 18.12.2014, keď súd zvýšil otcovi výživné na maloletého P. zo sumy 100,- Eur na sumu 140,- Eur mesačne s účinnosťou od 12.3.2014. V čase rozhodovania bola matka nezamestnaná, pracovala na dohodu o výkone práce, pričom do výšky životného minima poberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému F., zverenému do osobnej starostlivosti jeho otca, na ktorého matka platila výživné v minimálnom rozsahu (30% zo sumy určenej osobitným predpisom). Otec bol živnostníkom, cez leto pracoval v stavebníctve, v zimných mesiacoch sprevádzal turistov. Za rok 2013 vykázal príjem po odrátaní výdavkov, vo výške 442,05 Eur, podľa jeho vyjadrenia mal príjem cca 500,- Eur mesačne. Otec bol ženatý, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L.. Manželka bola na predĺženej materskej dovolenke, nemala žiaden príjem. Maloletý P. bol žiakom 6. ročníka II. ZŠ v F..
3. Z výsluchu matky a jej písomných podaní prvoinštančný súd zistil, že matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom a mal. P.. Nájomné platí jej priateľ, stravu a potreby domácnosti platí matka. Mestský byt, v ktorom matka bývala so synom do leta 2017, si ponechala a platí zaň nájomné, nemieni ho vrátiť, pretože iný byt by už nedostala. Jej mesačný príjem je vo výške cca 420,- Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého F., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti jeho otca, na ktorého matka prispieva výživným v minimálnom rozsahu. Matka ďalej uviedla, že jej mesačné výdavky sú: nájomné 202,- Eur, elektrina 25,- Eur, internet 12,48 Eur, mobil matka 25,- Eur, mobil P. 6,- Eur, výdavky na domácnosť 200,- Eur, ošatenie (zimná bunda 60,- Eur, topánky 45,- Eur) a hygienické potreby maloletého 100,- Eur, náklady maloletého v súvislosti so štúdiom 220,- Eur. Ďalej uviedla, že maloletému prerobili izbu s nákladmi vo výške 650,- Eur. Zo správy ÚPSVaR mal súd preukázané, že matka poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Matka uviedla, že otec výživné neplatí pravidelne a má dlh na výživnom vo výške 1.500,-Eur, o syna nezaujíma, nad rámec výživného jej na syna neprispieva.
4. Z výpovede otca a jeho písomného vyjadrenia prvoinštančný súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou K. D. a maloletým L., nar. XX.X.XXXX. Otec pracuje na živnosť, ide o sezónne práce - stavanie lešení a v zimnom období sprevádza po Južne Amerike. Jeho čistý príjem je 500 -700,- Eur mesačne. Manželka pracuje na dohodu ako poštárka s mesačným príjmom cca 300,- Eur. Ďalej uviedol, že so synom sa stretáva nepravidelne, niekedy raz za mesiac, inokedy trikrát. Väčšiu časť letných prázdnin trávi maloletý u neho. Otec synovi pri každom stretnutí dá 20,- Eur. Uviedol, že mu zaplatil výlet na Veletrh Brno, nešpecifikovanú platbu na internáte v sume 15,- Eur, na konci roka výlet do Bratislavy a pod. V minulosti mu prispel na bicykel. Nemá nedoplatok na výživnom a o syna sa zaujíma.
5. Z výsluhu maloletého P. prvoinštančný súd zistil, že v roku 2015 cez letné prázdniny strávil u otca asi 4 týždne, v rokoch 2016 a 2017 asi 6 týždňov. So synom otca z manželstva majú spoločné aktivity, prázdniny prežívajú spolu. S manželkou otca nekomunikuje, ich vzťah označil za korektný. V ostatných troch rokoch trávi každý druhý víkend u otca. Pred nástupom na internát dostával od otca vreckové 5,- Eur, od nástupu dostáva 10,- Eur na týždeň. Cez prázdniny chodievajú s otcom do zahraničia, prípadne v rámci Slovenska na turistiku. K otcovi chodí dobrovoľne. K výdavkom na štúdium ako aj k ďalším výdavkom sa maloletý nevedel vyjadriť.
6. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné aspoň na sumu 170,- Eur.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd prvej inštancie záver, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého P. bol dôvodný len čiastočne. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zmeny pomerov tak u rodičov ako aj u maloletého dieťaťa od ostatného rozhodovania o výživnom v roku 2014. Maloleté dieťa je staršie, navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska, vzrástli tak jeho náklady súvisiace s vekom ako aj s mimoškolskými aktivitami. Pokiaľ ide majetkové pomery matky, súd mal preukázané, že jej príjem sa výrazným spôsobom nezmenil, mesačne poberá cca 420,- Eur. S maloletým žijú v byte jej priateľa, s ktorým si rozdelili náklady na bývanie a domácnosť. Okrem toho platí nájomné za mestský byt, ktorý jej bol pridelený. Jej mesačné výdavky sú: nájomné 202,- Eur, elektrina 25,- Eur, internet 12,48 Eur, mobil matka 25,- Eur, mobil P. 6,- Eur, výdavky na domácnosť 200,- Eur, ošatenie (zimná bunda 60,- Eur, topánky 45,- Eur) a hygienické potreby maloletého 100,- Eur, náklady maloletého v súvislosti so štúdiom 220,- Eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého F., na ktorého jej bolo určené výživné v minimálnom (zákonnom) rozsahu. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd mal preukázané, že jeho príjem sa od ostatného rozhodovania o výživnom výrazne nezvýšil. Prevádzkuje živnosť, ide o sezónne práce - stavanie lešení a v zimnom období sprevádza po Južnej Amerike. Jeho čistý príjem je 500 - 700,- Eur mesačne. Je ženatý, manželka pracuje na dohodu s mesačným príjmom 300,- Eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L.. S poukazom na vyššie uvedené, najmä na zmenu pomerov u maloletého, ktorý nastúpil na strednú školu, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P. zo sumy 140,- Eur na sumu 170,- Eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2017 (kedy maloletý nastúpil na strednú školu). Výšku výživného súd považoval za primeranú nielen odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek, ale i zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov.
8. Vzhľadom k zvýšeniu výživného s účinnosťou od 1.9.2017 vznikol otcovi i pri riadnom platení výživného nedoplatok na výživnom, a to za obdobie od 1.9.2017 do 31.12.2017, v celkovej výške 120,- Eur. Za uvedené obdobie mal otec zaplatiť výživné v celkovej výške 680,- Eur (4x 170,- Eur); zaplatil 560,- Eur (4x 140,- Eur). Uvedený nedoplatok 120,- Eur povolil súd otcovi zaplatiť v splátkach ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
9. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z toho dôvodu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia, pričom matka sa odvolaním domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, že výživné bude zvýšené na ňou požadovanú sumu 250,- Eur mesačne účinnosťou od 1.9.2017 a otec sa podľa obsahu domáhal, aby bol návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnutý a zostalo tak účinné pôvodné výživné.
11. Matka vo svojom odvolaní argumentovala tým, že zvýšená suma sa jej zdá nedostatočná, vzhľadom k tomu, že výdavky na maloletého P. sa podstatne zvýšili, nakoľko začal navštevovať strednú odbornú školu s ubytovaním na internáte, výdavky na ošatenie a hygienu syna cca 100,- Eur, náklady na jeho štúdium cca 220,- Eur mesačne. Príjem otca je dosť vysoký, aby mohol prispievať sumou tak, ako žiadala v návrhu, teda 250,- Eur mesačne. Zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadným zmenám pomerov na strane maloletého a preto navrhla, aby Krajský súd zvýšil sumu výživného tak ako požaduje v návrhu a vydal rozsudok, ktorým otcovi určí výživné na maloletého P. vo výške 250,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2017.
12. Odvolanie proti rozsudku podal aj otec maloletého, pričom žiadal, aby odvolací súd potvrdil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 11P/16/2014-54 zo dňa 6.5.2014. Uviedol, že zvýšená suma sa mu zdá byť neadekvátne zvýšená k jeho príjmom a výdavkom. Má zistené, že výdavky syna činia menej ako matka uvádza, internát mesačne 20,- Eur, internátna strava celodenná na mesiac 60,- Eur, maloletý vlastní preukážku na zľavnené cestovné a mesačné náklady na cestovné nepresiahnu 15,- Eur. Pri rozhovoroch so synom zistil, že mesačné výdavky na kozmetiku a hygienu nepresiahnu 15,- Eur. Matka mu nedáva žiadne vreckové. Ošatenie od matky nedosahuje ňou uvedené sumy, keďže si vie účtenky zadovážiť z iných zdrojov. Ošatenie, takisto ako obuv, synovi zabezpečuje pravidelne aj otec, nakoľko maloletý trávi víkendy, sviatky a prázdniny vo veľkej miere u otca. Vtedy matka nemá žiadne náklady na stravu a hygienu maloletého. Na rozdiel od matky, maloletému prispieva vreckovým 30,- až 40,- Eur mesačne. Ak by súd zvýšil výživné na maloletého P., bude nútený vreckové zredukovať. Dal do pozornosti súdu, že zo zvýšeného výživného maloletý P. nedostane od matky aj tak žiadne vreckové, tieto peniaze skončia v jej osobný prospech. V čase, keď maloletý trávi čas u otca, podieľa sa na jeho životnom štandarde, teda spoločné dovolenky, výlety, športové aktivity, letné tábory, atď. Matka trávi čas na dovolenke bez maloletého, navštevuje prímorské destinácie dvakrát ročne už niekoľko rokov, z čoho len dvakrát vzala maloletého so sebou. Čo sa týka majetkových pomerov, má vedomosť, že matka je vlastníčkou štvrtiny rodinného domu v obci D.. Otec poukázal tiež na to, že matka maloletého odovzdala k 31.12.2017 mestský byt, za ktorý mesačne platila nájom cez 200,- Eur, ale v rozsudku sa vyjadruje, že ho nemieni vrátiť, pretože iný by už nedostala. Týmto jej narastajú finančné aktíva. Taktiež je v rozsudku napísané, že matka platí výživné na maloletého F., čo nie je pravda, hoci bola súdom zaviazaná platiť na neho minimálne výživné, riadne ho neplatí a bola za to už odsúdená v trestnom konaní. Dal súdu na vedomie, že v jeho rodine žije maloletý syn L., ktorý tohto roku nastúpi na druhý stupeň základnej školy, kde porastú finančné výdavky. Jeho súčasné zárobkové pomery sú ohrozené aj tým, že sa mu postupne od úrazu v roku 1995 zhoršuje zdravotný stav, momentálne čaká na posúdenie kvôli ZŤP.
13. Procesný opatrovník doručil písomné vyjadrenie k odvolaniu otca, ktorým navrhol rozsudok potvrdiť s tým, že výška výživného na maloletého P. je primeraná jeho veku a potrebám a je v záujme maloletého dieťaťa.
XX. Matka maloletého doručila písomné vyjadrenie k odvolaniu otca, v ktorom uviedla, že otec má dostatočne vysoký príjem, aby mohol prispievať oveľa vyššou sumou ako mu určil súd. Počas roka je viackrát na dlhšiu dobu vycestovaný na dovolenkách v zahraničí, čo stojí nemalé peniaze. Jeho manželka je dobrovoľne nezamestnaná a tak oberá rodinu o ďalší príjem. Otec sa o syna vôbec nezaujíma, odmieta platiť naňho výživné a aj sa s ním stretávať, vôbec ho nezaujíma, či maloletý niečo potrebuje, nikdy mu na nič neprispel. Podanie návrhu je opodstatnené, keďže maloletý nastúpil na SOŠ, čím sa podstatne zvýšili náklady na jeho štúdium, taktiež na cestovné, týždenné vreckové, ako aj na ošatenie a hygienické potreby. Syn toho času navštevuje odbornú ambulanciu zubnej ortodoncie, čo je finančne náročné, okolo 800,- Eur ročne. Otec si je toho vedomý a robí všetko preto, aby nemusel prispievať vyššou sumou na syna. Bola nútená podať žiadosť na ÚPSVaR F. o prešetrenie pomerov v rodine otca.
15. K tomuto podaniu matka pripojila žiadosť adresovanú ÚPSVaR F. o prešetrenie pomerov v rodine otca, pokladničné doklady o hradení v stomatologickej ambulancii vstupného vyšetrenia 15,- Eur, zubných röntgenov 14,- Eur a 8,- Eur, doklad o platbe stravy na SOŠ v sume 112,- Eur, internátu 40,- Eur a doklad o nákupe potravín v Bille v sume 6,17 Eur, ktorý označila ako synov nákup potravín na internáte. K podaniu matka tiež matka pripojila kópie príspevkov z internetových stránok na meno otca maloletého, ktorým zdraví kamarátov z africkej cesty dňa 20.10.2017, z Južnej Ameriky dňa 27.3. (bez uvedenia roku).
16. Ďalšie podania účastníci v odvolacom konaní do spisu nedoručili.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ďalej len CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 351 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného otca na maloletého P. v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
21. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
24. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
25. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
26. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
27. Po porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného ako i ich aktuálnych dokazovaním preukázaných pomerov, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že na strane maloletého a otca došlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného a to s počiatkom a v rozsahu podľa preskúmavaného rozsudku.
28. Ako bolo uvedené vyššie, v čase predchádzajúcej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 11P/16/2014-54 zo dňa 6.5.2014, kedy bolo výživné zvýšené zo sumy 100,- Eur na sumu 140,- Eur mesačne od 12.3.2014, bola matka nezamestnaná, pracovala na dohodu o výkone práce, pričom do výšky životného minima poberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému F. na ktorého bola zaviazaná hradiť výživné v minimálnom rozsahu. V súčasnosti je matka zamestnaná a dosahuje príjem 420,- Eur mesačne, jej vyživovacia povinnosť k maloletému F. v rovnakom rozsahu trvá. V čase predchádzajúcej úpravy otec ako živnostník dosahoval príjem 442,05 Eur, podľa jeho vyjadrenia cca 500,- Eur mesačne, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L., s ktorým manželka bola na predĺženej materskej dovolenke bez príjmu. Aktuálne otec podľa vlastného vyjadrenia dosahuje priemerný mesačný príjem 500,- až 700,- Eur mesačne, naďalej mu trvá vyživovacia povinnosť k maloletému L., manželka je už zamestnaná a dosahuje príjem cca 300,- Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že za rozhodné obdobie viac ako troch rokov od predchádzajúcej úpravy došlo k podstatným zmenám na strane rodičov, tým že došlo k zvýšeniu príjmu matky zo sumy životného minima na sumu 420,- Eur mesačne, k zvýšeniu príjmu otca zo sumy cca 500,- Eur na cca 700,- Eur mesačne, k zlepšeniu pomerov v jeho rodine v tom smere, že manželka sa zamestnala a dosahuje samostatný príjem cca 300,- Eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov došlo ale najmä na strane maloletého, ktorý dňa 1.9.2017 začal navštevovať strednú odbornú školu, býva na internáte, pričom podľa preukázaného, výdavky na stravu na internáte sú 112,- Eur mesačne, poplatok za ubytovanie na internáte 40,- Eur mesačne, k čomu je potrebné pripočítať výdavky na cestovné maloletého, školské pomôcky, ako aj výdavky v súvislosti s návštevami stomatologickej ambulancie. Okrem toho za obdobie viac ako troch rokov od predchádzajúcej úpravy podstatne vzrástli výdavky na maloletého už len tým, že vyrástol a vyspel, čím sa zákonite zvýšili výdavky nielen na jeho oblečenie, obuv, ale aj stravovanie a mimoškolské osobné záujmy.
29. Vyššie popísané trvalé a podstatné zmeny pomerov, ako na strane rodičov maloletého, najmä však na strane maloletého P. i podľa názoru odvolacieho súdu nesporne odôvodňujú zvýšenie výživného na dieťa a to s počiatkom od 1.9.2017, kedy dieťa nastúpilo na strednú školu, čo malo podstatný vplyv na zvýšenie nákladov. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že uvedeným zmenám pomerov, ako i preukázaným odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i aktuálnym možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 140,- Eur na sumu 170,- Eur mesačne, teda o sumu 30,- Eur mesačne, čo predstavuje primeraný príspevok otca na preukázateľne podstatne zvýšené výdavky na dieťa. Takéto výživné zo strany otca spolu s výdavkami na dieťa, ktoré poberá matka a s primeraným výživným matky na dieťa, ktorá jeho časť vyvažuje osobnou starostlivosťou o dieťa, keďže s ním žije v spoločnej domácnosti, umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Určenie výživného nad túto sumu by nebolo primerané, neodôvodnene by prekračovalo primerané potreby dieťaťa, nezodpovedalo by ani možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Na druhej strane vzhľadom na preukázanú podstatnú zmenu pomerov najmä na strane maloletého, neprichádza do úvahy ani ponechanie výživného v pôvodnej výške, ako sa toho domáha otec. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu otec, ani matka nemohli byť so svojím odvolaním úspešní, keďže sa domáhali rozhodnutia, ktoré by vzhľadom na popísané okolnosti daného prípadu a preukázané skutočnosti nezodpovedalo vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine upravujúcim výšku výživného.
30. Ďalšie odvolacie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu účastníkov zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vo všetkých výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.
32. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.
33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).