Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/247/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobkýň: 1/ M.. N. U., P.. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, Ž., 2/ Ľ. C., P.. XX.X.XXXX, X. XX, Ž., 3/ D. J., P.. XX.X.XXXX, U. XXX, právne zastúpené: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: V. G.Č., P.. X.X.XXXX, W. XX, právne zastúpená: JUDr. Vladimír Poch, advokát, Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, v konaní o určenie nehnuteľností do dedičstva takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že v spoluvlastníckom podiele 1-ice patrí do dedičstva po E. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom W. Č.. XX, zomrelom XX.X.XXXX parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, vedená na LV č. XX, kat. územie W. ako aj novovytvorená parcela CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 283 m2, ktorá bola odčlenená z parcely vedenej na LV č. XX, CKN č. XXX - záhrada o výmere 3 483 m2 a novovytvorená parcela CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2, ktorá bola odčlenená z parcely vedenej na LV č. XX, kat. územie Chmeľová z parcely CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 498 m2 tak ako je to zamerané geometrickým plánom geodeta M.. J. B. H. H. XXX XX C. XXX, M.: XX XXX XXX, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 4.9.2007, autorizačne overeného 6.9.2007 a úradne overeného M.. V. D. dňa 10.9.2007 pod č. XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti konanie o žalobe z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 21.11.2007 sa žalobkyne domáhali určenia nehnuteľností - parcely CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, vedenej na LV č. XX, kat. územie W. a parciel CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 283 m2 a CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2 vytvorených geometrickým plánom M.. J. B. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 4.9.2007 úradne overeným 10.9.2007 pod č. XXX/XXXX do dedičstva po E. U., P.. XX.X.XXXX a zomrelom XX.X.XXXX z dôvodu, že tieto mali byť súčasťou pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX zapísanej v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, kat. úz. W.. V spojitosti s uplatneným nárokom sa domáhali aj náhrady trov konania. Na pojednávaní konanom 12.12.2018 zobrali žalobkyne žalobu späť v časti týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu 1-ice k označeným nehnuteľnostiam a tak predmetom konania, o ktorom súd napokon rozhodoval bol ich žalobný nárok na určenie len polovice pôvodného vyššie vymedzeného predmetu konania do dedičstva po E. U., t. j. spoluvlastníckeho podielu 1- ice k parcele CKN č. XXX a novovytvoreným parcelám CKN č. XXX/X N. XXX/X, nachádzajúcim sa v k.ú. W..

2. Žalobkyne žalobu zdôvodnili tým, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti tvorili pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu mpč. XX zapísanú v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, kat. úz. W., avšak v dôsledku pochybenia správnych orgánov evidencie nehnuteľností pri vyhotovovaní identifikácie parcely mpč. XX bola v rozsahu nimi označených parciel CKN č. XXX, XXX/X N. XXX/X táto plocha protiprávne vedená na LV č. XX v prospech žalovanej a to ako súčasť parciel CKN č. XXX, XXX N. XXX, k. ú. W.. K pričleneniu tejto plochy malo dôjsť pri identifikácii parciel v súvislosti s uzatvorením zaopatrovacej zmluvy sp. zn. N 780/75 Nz 608/75 Z. XXX/XX, nadväznej kúpnej zmluvy vkladovanej pod sp. zn. J. XXXX/XXXX a tiež konania tunajšieho súdu sp. zn. 7C/427/76 a v ňom vydaného rozsudku z 9.8.1976. Poukazovali na priebeh a výsledky konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vedenej pod č. K. XX/XX, kde bolo ustálené, že pri pozemku parcela CKN č. XXX došlo k pochybeniu pri identifikácii parciel pod pol. v. z. XX/XX. Žalobkyne nadväzne na to tvrdili, že žalovaná si ako formálna vlastníčka robí nárok na výlučné disponovanie s jedinou prístupovou cestou k ich rodinným domom č. XX N. XX, pričom túto cestu od nepamäti využívali ich právni predchodcovia a len v dôsledku podmytia prístupovej cesty k domu žalovanej č. XX malo byť právnym predchodcom žalovanej dovolené dočasné užívanie tejto cesty. Žalovaná sa nemohla stať vlastníčkou sporných parciel, pretože tieto pochádzajú z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX, ktorú právny predchodcovia žalovanej nikdy nevlastnili. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku ďalej poukazovali na nimi objednaný a k žalobe pripojený súkromný znalecký posudok M.. B. č. X/XXXX a skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej vlastnili len susednú parcelu - mpč. XX zapísanú v pozemkovoknižnej zápisnici XXX, k.ú. W.. Naliehavý právny záujem videli v potrebe zosúladenia právneho stavu so stavom skutkovým.

3. V priebehu konania žalobkyne v podstatnom popierali spoločné užívanie prístupovej cesty so žalovanou, tvrdiac, že ju užívala v omyle, ktorý nezakladá ani právny titul ani dobromyseľnosť (podanie z 18.8.2009). Na pojednávaní konanom 16.9.2009 uvádzali, že právny predchodca žalobkýň (E. U.) mal v roku 1957 pre podmytie prístupu právnych predchodcov žalovanej na parcele vyznačenej v geometrickom pláne ako CKN č. XXX/X povoliť prístup k nehnuteľnostiam žalovanej po parcele CKN č. XXX. Vlastníkom sporných pozemkov však mal zostať E. U., pretože žalovaná ani jej právni predchodcovia ich nikdy z ich vlastníctva riadne nevyplatili. Ďalej spochybňovali úplnosť identifikácie parciel vykonanej v súvislosti s kúpnou zmluvou z roku 1966, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva ich predchodcu E. U. a to spolu s darovacou zmluvou z roku 1963, ktorou mali matka a sestra E. U. darovať menovanému svoje spoluvlastnícke podiely vedené k parcele mpč. XX (pojednávanie konané 10.2.2010).

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená 10.9.2008 vyjadrila podaním z 23.9.2008, v ktorom uviedla, že si je plne vedomá, že od nepamäti prístupovú cestu užívali ako právni predchodcovia žalobkýň tak aj právni predchodcovia žalovanej, o čom svedčí priradený kód užívania č. XXXXX (pozemky na ktorých je spoločný dvor) a z toho dôvodu zastávala názor, že táto prístupová cesta má byť užívaná rovnako ako v minulosti. Vo vzťahu k nesprávnej identifikácii parcely EN č. XXX poukazovala na možnosť prekrytia pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. č. XX N. XX ako aj závery konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vedenej pod č. K. XX/XX, z ktorých vyplýva, že parcela EN č. XXX mala byť iba z časti identická s pozemkovoknižnou parcelou mpč. XX, pričom pre majetkoprávne vysporiadanie je potrebná dohoda, ktorú sa nebráni uzavrieť. Poukazovala tiež na vyhlásenia spoluvlastníkov nehnuteľností vyplývajúce z notárskej zápisnice z 12.6.1975.

5. V priebehu konania tiež žalovaná poukazovala na rozsudok sp. zn. 7C/427/76 z 9.8.1976, notársku zápisnicu č. N 780/75 a notársku zápisnicu N 837/2002 a kúpnopredajné zmluvy uzavreté v dávnej minulosti k predmetu jej vlastníctva a z nich vyplývajúce nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 16.9.2009, 10.2.2010, 4.12.2012, 4.10.2017 a 12.12.2018. Vo veci vychádzal z listín oboznámených v rámci dokazovania, ktoré boli predložené stranami v konaní v priebehu sporu a to: znalecký posudok č. 5/2007 M.. D. B., W.. zo 14.9.2007 s prílohami (hlavne kópia katastrálnej mapy, pozemkovoknižná vložka XXX k.ú. W., výpisy listu vlastníctva č. XXX, X a XX k.ú. W., kópia pozemkovoknižnej mapy, rozhodnutie katastrálneho odboru č. K. XX/XX z 18.10.1999, list Správy katastra Bardejov z 21.2.2003 č. XX/XXXX, notárska zápisnica N 383/66 Nz 447/66 z 2.8.1966, registrovaná pod Z. XXX/XX, notárska zápisnica sp. zn. N 780/75 Nz 608/75 registrovaná 4.6.1975 pod Z. XXX/XX, rozsudok Okresného súdu v Bardejove č.k. 7C/427/76-7 z 9.8.1976, notárska zápisnica sp. zn. N 837/2002, Nz 875/2002, darovacia zmluva z 10.11.1998 na č.l. 28 a pripojené mapové podklady), geometrický plán M.. J.Ľ. B. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 4.9.2007, úradne overený pod č. XXX/XXXX, odborné vyjadrenie M.. B. z 9.5.2012, kúpna zmluva zo 17.8.1976, mapová dokumentácia predložená žalobkyňami na č.l. 227-230 a č.l. 258-268 spisu, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D/169/2016-35, Dnot 247/2016 z 7.4.2017, pozemkovoknižná zápisnica č. XXX z 20.5.1975 na č.l. 350 a 368, kúpnopredajné zmluvy z 10.5.1932, 5.6.1935, 7.2.1940, 18.9.1946 zaradené pod č.l. 353-359, 363-366, 374-377, 378-381 spisu, uznesenie Okresného súdu v Bardejove z 9.11.1946 č.d. XXXX/XX. Ďalej bola 6.7.2010 vykonaná ohliadka na mieste samom, výsluchy strán sporu ako aj svedkýň N. D., N. E., D. N., Ľ. D. N. M.. D. B. W.., znalecké dokazovanie znalcom G. C. a kontrolné znalecké dokazovanie znalcom M.. G. Y.. Vo veci bolo jednotlivými dôkazmi a v ich vzájomnej spojitosti súdom zistené nasledovné.

7. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade v podstatnom vyplynulo, že hranica medzi mpč. XX a mpč. XX mala viesť v priamke od rohu cintorína kolmo na potok. Ich dom (teraz na parcele CKN č. XXX/X) mal byť postavený 2 m od hranice týchto pozemkov, pričom dom žalovanej bol v minulosti menší o asi 1,5 m, takže vzdialenosť medzi domami bola pôvodne až 3,5 m. V súčasnosti stojaci dom právnych predchodcov žalobkýň na pôvodnej pozemkovoknižnej parcele mpč. XX mal byť postavený okolo roku 1925, paralelne s hranicou medzi pozemkami a situovaný trochu vyššie ako dom vyznačený na pozemkovoknižnej mape z roku 1892. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že pozemkovoknižná parcela mpč. XX v minulosti nebola oplotená, tvorila otvorený priestor, pričom jej poznatky o hranici medzi parcelami mpč. XX N. XX pochádzali od rodičov a starých rodičov žalobkyne v 1. rade. Neskôr bol otcom žalovanej postavený kamenný múrik a drevené oplotenie na časti hranice parciel. Právni predchodcovia žalovanej mali mať vlastný prístup po parcele mpč. XX a to popri hranici vyznačenej v geometrickom pláne predloženom žalobkyňami do konania. Rovnako uvádzala, že medzi rokmi 1950-1960 mal z dôvodu povodne a podmytia bránky, ktorá bola súčasťou prístupovej cesty k domu žalovanej otec žalobkyne v 1. rade súhlasiť s užívaním prístupu cez tú parcelu, ktorú tiež využívali právni predchodcovia žalobkýň na prístup k svojmu domu. Parcela mpč. č. XX mala byť pôvodne užívaná spoločne s pôvodným spoluvlastníkom J., neskôr prístupovú cestu začali užívať právni predchodcovia žalovanej a žalovaná, čomu podľa nej mali jej rodičia brániť, avšak tieto spory medzi sebou súdne ani inou úradnou cestou neriešili. K otázke nadobudnutia vlastníctva tvrdila, že jej otec kupoval spoluvlastnícky podiel k parcele mpč. XX od G. J., potom ako boli na neho prevedené spoluvlastnícke podiely jeho matky a sestry. Parcela EN č. XXX mala byť vytvorená umelo a z nej vytvorenú parcelu CKN č. XXX si mala bez právneho dôvodu privlastniť žalovaná, pretože táto nebola na nikoho evidovaná. Rovnako uvádzala, že sypanec žalovanej stál na inom mieste, ako je postavený v súčasnosti a na súčasné miesto mal byť presunutý až v 50.-tých rokoch. Výškové prevýšenie od miestnej komunikácie na pozemku žalovanej malo vzniknúť navýšením hliny pri kopaní pivnice.

8. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade bolo v podstatnom zistené, že vzťahy medzi ich právnymi predchodcami a právnymi predchodcami žalovanej boli z dôvodov týkajúcich sa užívania predmetu konania napäté, pričom jej rodičia v snahe ich ďalej nezhoršovať rezignovali na riešenie situácie úradnou cestou. V ďalšom sa pripojila k tvrdeniam žalobkyne v 1. rade.

9. Z výsluchu žalobkyne v 3. rade v podstatnom vyplynulo, že v čase vyhotovenia pozemkovoknižnej mapy (r. 1892) na parcele mpč. XX žiaden dom nestál, pričom prístupová cesta k domu mpč. XX slúžila iba domu postavenému na tejto parcele. Poukazovala na rozdiel výmer medzi pôvodnými pozemkovoknižnými parcelami a v súčasnosti evidovanými parcelami. Namietala tiež, že ako vlastníci (a rovnako jej právni predchodcovia v minulosti neboli informovaní o zmenách v evidovanom mapovom stave).

10. Žalovaná vo veci vypovedala, že pozemkovoknižnú parcelu mpč. XX odkúpili jej právni predchodcovia ešte v roku 1883, na pozemku bol postavený rodinný dom, ktorý zhorel a súčasný dom bol postavený štátom v roku 1916, ďalej že na hranici medzi parcelami vyznačenými v geometrickom pláne ako CKN č. XXX/X N. XXX/X bola v minulosti postavená pivnica a sýpka a tieto stáli vždy na tom istom mieste. Popierala iný prístup k svojmu domu ako ten, ktorý využíva v súčasnosti po parcele CKN č. XXX N. XXX/X a poukazovala na existenciu studne pri hranici medzi parcelami CKN č. XXX/X N. XXX/X ako aj skutočnosť, že k zriadeniu miestnej komunikácie došlo v roku 1976, z dôvodu ktorého bola vykupovaná časť parciel, pre túto cestu. Zároveň pripúšťala posun polohy múrika vystavaného z riečneho kamenia jej právnym predchodcom a predĺženie strechy stodoly pri dome. Uvádzala, že hranica medzi pozemkami mala viesť ako pokračovanie železného oplotenia medzi domami po prístupovú cestu a následne pokračovať podľa zakresleného užívacieho stavu. Pôvodná bránka na pozemku mpč. XX mala byť zriadená na prechod ku potoku v miestach oproti studni. Tvrdila, že parcelu CKN č. XXX/X užívali už jej právni predchodcovia, a tiež že na tejto parcele boli v minulosti vysadené ovocné stromy. Spory medzi stranami o vlastníctvo sporných parciel v minulosti negovala.

11. N. U., nar. XX.X.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, ktorá bola pôvodnou žalobkyňou v 1. rade k veci vypovedala, že dom postavený na parcele CKN č. XXX/X bol postavený v roku 1925 a opravovaný v roku 1963. Dom nadobudol E. U. prevodom podielov od matky a sestry. V čase, kedy začala na uvedenom mieste žiť (r. 1944), bola stodola žalovanej pri jej dome z drevenej konštrukcie menšia o asi 1,5 m a až neskôr bola rozšírená o tú časť, ktorej dosky sú vo vertikálnej polohe. Odvolávajúc sa na informácie od nebohej svokry uvádzala, že hranica medzi pozemkami mala prebiehať 2 m od domu stojaceho na parcele CKN č. XXX/X a priamo smerovať až po potok. Uvádzala tiež, že právni predchodcovia žalovanej mali samostatný prístup peši a s vozíkom popri vlastnej studni a na prístup s vozom používali prístup po ich pozemkovoknižnej parcele mpč. XX. V priebehu času došlo k podmytiu pozemku od potoka, z dôvodu ktorého bol prechod cez pozemok žalovanej úplne zrušený. Pivnica pod sypancom mala byť zriadená v čase, keď už na predmetných nehnuteľnostiach žila, t. j. po roku 1944, predtým na tom mieste neboli žiadne stavby a pásli sa na nej husi. Tvrdila, že múrik vykladaný z kameňov právni predchodcovia žalovanej posúvali asi o 1,5 m smerom k prístupovej ceste.

12. Svedkyňa N. D. navrhnutá stranou žalobkyne, ktorá bola sestrou E. U. vo veci vypovedala, že dom na parcele CKN č. XXX/X bol postavený jej rodičmi v roku 1925, hranica medzi parcelami prebiehala 2 m od tohto rodinného domu v smere k domu žalovanej v línii kamenného múrika pred stodolou (humnom) žalovanej a priamo ku potoku. Svedčila, že iné oplotenie medzi pozemkami nebolo.

13. Svedkyňa N. E., ktorá je sesternicou žalobkýň vo veci vypovedala, že na mieste sypanca mal byť v minulosti kamenný múrik, pričom súčasné kovové oplotenie pri hranici v minulosti na tomto mieste nestálo. Svedčila o tom, že otca žalovanej videla prekladať kamenný múrik ďalej od stĺpu elektrického vedenia a tiež že parcela CKN č. XXX/X bola neplodnou plochou, kde sa nič nesadilo a ani nekosilo.

14. Svedkyňa D. N., ktorá je neterou žalovanej vypovedala, že dom žalovanej stál vždy na tom istom mieste a zväčšovaný nebol, poloha sypanca bola vždy na tom istom mieste ako je v súčasnosti, ďalej že na mieste súčasného železného oplotenia bol predtým kamenný múrik a že po parcele žalovanej existoval peší prístup od potoka. K sporom medzi stranami uvádzala, že išlo o bežné susedské spory.

15. Svedkyňa Ľ. D. navrhnutá žalovanou uvádzala, že pokiaľ ide o prístup na pozemky žalovanej, pamätá si len užívanie prístupovej cesty cez parcelu CKN č. XXX s tým, že malo ísť o spoločnú cestu. Tvrdila, že v miestach kde je stodola žalovanej ide o pôvodný stav.

16. Znaleckým dokazovaním vykonaným G. C. (znalecký posudok č. 7/2012 zo 17.3.2012) bola vykonaná identifikácia pozemkovoknižného stavu so stavom v katastrálnej mape. V podstatnom znalec dospel k záveru, že písomná identifikácia parciel v prílohe č. 6, ktorá bola podkladom pri vypracovaní zmluvy Z. XXX/XX, na základe ktorej boli parcely EN č. XXX N. XXX zapísané na LV č. XX k.ú. W., ako aj identifikácia parciel, ktorá bola podkladom pri vypracovaní zmluvy registrovanej pod Z. XXX/ XX na základe ktorej boli parcely EN č. XXX, XXX, XXX N. XXX zapísané na LV č. X k. ú. W. boli vyhotovené nesprávne. Prevod vlastníckych práv k týmto EN parcelám sa v minulosti vykonal len z údajov v pozemkovoknižných zápisniciach č. XXX (mpč. XX) a XXX (mpč. XX), čo je v rozpore so skutočnými vlastníckymi vzťahmi k pôvodným pozemkom v danej lokalite. Podstatným zistením vyplývajúcim z vykonaného znaleckého dokazovania bolo, že pozemkovoknižná parcela mpč. XX nebola v minulosti delená, všetky zmeny boli vedené len v rovine vlastníckych vzťahov a dotýkali sa len žalobkýň a ich právnych predchodcov. Parcela CKN č. XXX bola vytvorená pri technicko- hospodárskom meraní (tzv. THM) obce v roku 1976 rozdelením parcely EN č. XXX na parcely CKN č. XXX N. XXX. Na základe naskenovania pozemkovoknižnej mapy a jej prekrytia so stavom v katastrálnej mape znalec dospel k záveru, že parcela CKN č. XXX bola vytvorená z neknihovaného majetku tvoriaceho bývalé riečisko a parcela CKN č. XXX N. XXX bola čiastočne (v bodoch ABCA na obr. č. 6 posudku) vytvorená z pozemkovoknižnej parcely mpč. XX. Znalec konštatoval, že parcely EN č. XXX N. XXX, teraz parcely CKN č. XXX, XXX N. XXX sú v katastri nehnuteľností evidované nesprávne a na zosúladenie existujúceho stavu odporúčal vyhotovenie geometrického plánu. Pri svojom výsluchu znalec G. C. navyše uvádzal, že konanie a výsledky ROEP sa nedotkli stavu týkajúceho sa nehnuteľností tvoriacich predmet sporu. THM vykonané v roku 1976 pozostávalo zo šetrenia vlastníckych hraníc a zisťovania užívacieho stavu v teréne, ďalej z vyhotovovania meračských náčrtov a spisovaní protokolov s vlastníkmi, ktorými malo dôjsť k odsúhlaseniu hraníc. Uvádzal tiež, že v danom prípade sa takýto čiastkový protokol v evidencii katastra nehnuteľností nenachádza. V priebehu ďalšieho konania v stanovisku zo 4.7.2015 s poukazom na nízku technickú kvalitu mapových podkladov pripustil možnosť korekcie v otázke rozsahu prekrytia pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX a parciel CKN č. XXX, XXX N. XXX, pričom zotrval na potrebe vyhotovenia geometrického plánu za účelom zosúladenia existujúceho stavu so zápisom v katastri nehnuteľností. V podaní z 21.1.2016 konštatoval potrebu prešetrenia dôvodov zmien zákresov priebehu hranice v katastrálnej mape.

17. Zo žalobkyňami predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného M.. D. B., W.. zo 14.9.2007, o ktorý opierali svoj nárok v podstatnom bolo zistené, že zo zmluvy o zaopatrovaní sp. zn. N 780/75 Nz 60875 k Z. XXX/XX čerpal prevod vlastníckych práv na žalovanú len z pozemkovoknižnej parcely mpč. XX zapísanej vo vložke č. XXX, nie však z pozemkovoknižnej parcely mpč. XX vo vložka č. XXX, ktorá ako celok mala byť predmetom kúpy na základe zmluvy z 2.8.1966 registrovanej pod Z. XXX/ XXXX. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že pri parcele mpč. XX bola evidovaná výmera 1726 m2, avšak súbor parciel vlastnícky zapísaných na žalovanú činil výmeru až 4112 m2, čo signalizuje nepomenované zápisy a pravdepodobné pochybenia správnych orgánov. Označený znalec tiež dospel k záveru, že parcela CKN č. XXX (predtým EN XXX) bola nesprávne identifikovaná ako súčasť parcely mpč. XX a nikdy nepatrila do súboru parciel tvoriacich základ vlastníckych práv vedených na LV č. XX, pretože jej vlastníctvo bolo odvodené od parcely mpč. XX. Tvrdil, že neexistuje žiaden archívny technický doklad svedčiaci o prekrývaní parciel mpč. XX N. XX. Hranica medzi mpč. XX N. XX bola v pôvodnom právnom stave vyznačená ako priamka, ktorú stotožňoval s priebehom vyznačeným na geometrickom pláne M.. J. B. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 4.9.2007, úradne overeným pod č. 437/2007. V predloženom odbornom vyjadrení z 9.5.2012 v reakcii na závery znaleckého posudku znalca G. C. M.. B. poukázal na konštatovanie bývalej Správy katastra Bardejov, ktorá v konaní vedenom pod sp. zn. K. XX/XX v súvislosti s nesprávnou identifikáciou parcely EN XXX, nepovažovala terajšie parcely CKN č. XXX N. XXX za parcely pochádzajúce z neknihovaného majetku. Okrem toho poukazoval aj na schválené výsledky konania o registri obnovenej evidencie pozemkov v danom katastrálnom území, ktorý s neknihovaným majetkom v danom prípade vôbec neuvažuje. Pri svojom výsluchu v postavení svedka zotrvával na názore, že parcely CKN č. XXX, XXX N. XXX ani z časti netvorí neknihovaný majetok vzhľadom na to, že uhorské obyčajové právo vlastníkom priľahlých častí (neknihovaných) pozemkov akým bolo aj bývalé riečište umožňovalo ich užívanie a následné nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Vo vzťahu k záverom vyplývajúcim z posudku znalca C. poukazoval ďalej na technickú hodnotu pôvodných (archívnych) mapových podkladov, kde nepresnosť 1 mm, ktorá môže vzniknúť pri snímaní a ďalšej transformácií mapových podkladov môže v realite znamenať odchylku o 8,64 m.

18. Znalec M.. G. Y. pri ním realizovanom kontrolnom znaleckom dokazovaní sa vo svojich záveroch ohľade rozsahu pozemkovoknižnej parcely mpč. XX stotožnil so záverom, že do neho patrí celá parcela CKN XXX, ako aj časti parciel CKN č. XXX N. XXX podľa rozsahu vyplývajúceho z geometrického plánu M.. J. B. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 4.9.2007. Znalec dospel k záveru, že poloha vlastníckej hranice pri rodinnom dome žalovanej prechádza po lomových bodoch vyšetrených v rámci nového mapovania (THM) v roku 1977 a v ďalšej časti po priamke zhodne so zobrazením v pozemkovoknižnej mape. Uviedol, že oboma predchádzajúcimi znalcami bolo preukázané, že parcely EN č. XXX a XXX platné pred THM, respektíve terajšie parcely registra CKN č. XXX XXX N. XXX v katastri nehnuteľností sú evidované nesprávne a na zosúladenie existujúceho stavu je potrebný geometrický plán. Pri svojej činnosti okrem dokumentácie použitej obidvoma predchádzajúcimi znalcami zohľadnil aj ortofotosnímky z relevantných období (r. 1950 a súčasnosť). Poukázal na nesprávnosť zápisu kódu 19 týkajúceho sa spôsobu užívania parcely CKN č. XXX, podľa ktorého ide o pozemok slúžiaci ako spoločný dvor, pretože tento sa správne používa pri spoločných dvoroch vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Vo vzťahu k minulosti vykonaným identifikáciám parciel konštatoval, že v predchádzajúcom období evidovanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebolo spoločenskou prioritou, keďže prioritu mali užívacie pomery a pri zakladaní právnych vzťahov v rámci bývalej evidencie nehnuteľností sa postupovalo zjednodušene aj s ohľadom na vtedajšie materiálno-technické a personálne možnosti. Vysvetlil, že v drvivej väčšine boli listy vlastníctva zakladané bez dôsledného vyšetrenia stavu právneho a zamerania stavu skutkového prostredníctvom geometrického plánu, čo je dôvodom chybnej evidencie vlastníckych vzťahov pri časti pozemkov založených v období evidencie nehnuteľností. Vizuálne porovnanie parciel v oboch mapových podkladov pri identifikácii parciel umožňovali vtedajšie predpisy v prípade, že stav bol skutočne identický a zobrazenie pozemkov úplne zhodné. V danom prípade sa však pri sporných parcelách zobrazenie hraníc parciel podľa pozemkovej knihy nezhodovalo so zobrazením vo vtedajšej evidencii nehnuteľností.

Pôvodná mapa evidencie nehnuteľností vznikla zrýchleným prepracovaním mapy jednotnej evidencie pozemkov (tzv. JEP) vyhotovenej v 50-tych rokoch bez korektného geodetického merania s cieľom vytvoriť podklad slúžiaci industriálnemu rozvoju spoločnosti. Z tohto dôvodu nielen znalec G. C., ale nikto nedokáže ozrejmiť, prečo parcela EN č. XXX súčasne predstavovala rodinný dom a dvor žalovanej a súčasne aj prístupovú cestu. Ďalej uvádzal, že pri novom mapovaní v roku 1977 sa vyšetrovali užívacie pomery tak, že prítomní účastníci si navzájom odsúhlasili priebeh spoločnej (užívacej) hranice a následne po vyhlásení platnosti nového operátu z mapovania v roku 1977 sa pristúpilo k ďalšej etape - preberania právnych vzťahov, kde sa porovnávali údaje zapísané na listoch vlastníctva so stavom podľa nového mapovania. Na základe porovnania údajov sa mali v listoch vlastníctva aktualizovať údaje o parcelnom čísle, výmere a druhu pozemku, pričom aj toto preberanie právnych vzťahov sa realizovalo bez súčinnosti s vlastníkmi. Po ním vykonanej kontrolnej identifikácii parciel zaujal stanovisko, že vlastnícka hranica medzi parcelami mpč. XX a mpč. XX v pozemkovoknižnej mape je vykreslená ako priamka. V súvislosti s tým poukázal na to, že v k. ú. W. predstavuje pozemková kniha tzv. starú pozemkovú knihu vytvorenú z obdobia jej zakladanie, v ktorej sa zmeny realizovali iba v rámci bežnej údržby bez korektného zamerania. V priebehu jej platnosti nedošlo k jej prepracovaniu na základe nového merania v teréne a stotožnenia skutočných držiteľov pozemkov s údajmi v pozemkovoknižných zápisniciach. Uvádzal, že v k.ú. W. nemá pozemkovoknižná mapa vlastnosti mapy, pretože nebola vytvorená priamym geodetickým meraním na matematickom základe, ale iba ako voľný zákres na základe krokovania tak, aby obraz danej parcely zodpovedal pozemku v teréne a možno ňou lokalizovať pozemkovoknižné teleso zapísané v majetkovej podstate pozemkovoknižnej zápisnice. Rozmery a výmery pozemkov v pozemkovoknižnej mape sú nezáväzné, mimoriadne nepresné, nemožno ich odsúvať ani merať, preto takúto pozemkovoknižnú mapu nie je možné transformovať resp. digitalizovať a na základe matematických úkonov odvodzovať polohu vlastníckej hranice a je ju možné iba správne interpretovať. Na základe tohto posúdenia vyhodnotil závery znalca G. C. vo vzťahu k určeniu časti hranice na styku pozemkovoknižných parciel mpč. XX N. XX s bývalým riečišťom ako veľmi prísne. Nadväzne na to a svoju doterajšiu prax prezentoval záver, že na styku pozemkovoknižných parciel s vodným tokom hranica nebola fixná, ale mala charakter pohyblivej hranice, keďže pred rokom 1950 platila pri prírastkoch a úbytkoch na hraniciach s vodným tokom zásada „voda vzala, voda dala“ a aj preto nie je možné transformovať a následne digitalizovať zabezpečenú pozemkovoknižnú mapu. Z porovnania súčasného stavu evidovaného v katastri nehnuteľností na styku s bývalým vodným tokom so stavom na leteckej snímke dokumentujúcej skutkový stav v roku 1950 bolo zistené, že hranica sporných pozemkov na styku s vodným tokom, ktorý podľa znalca G. C. tvoril neknihovaný majetok je totožná. Na základe vyššie uvedeného zastal názor, že terajšia parcela CKN č. XXX a časti parciel XXX, XXX ani v roku 1950 nepredstavovali verejný neknihovaný pozemok a boli dlhodobo v ustálenej v držbe fyzických osôb. K čiastkovej otázke zmeny priebehu hranice medzi domami strán sporu uvádzal, že dôvod tejto zmeny v katastrálnej mape oproti zameraniu z obdobia THM nebolo možné ani po prešetrení veci zistiť. Znalec pri svojej činnosti prihliadal aj na dokumentáciu katastrálneho odboru Okresného úradu Bardejov v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, z ktorej vyplýva, že šetrením vtedajšieho správneho orgánu bola zistená nesprávna identifikácia parciel v minulosti, čím došlo k pochybeniu pri zápise parcely č. XXX do LV č. XX. Z praxe ďalej interpretoval, že červené bodky na pozemkovoknižnej mape (obrázok č. 7 znaleckého posudku G. C.) predstavujú časť bývalých slučiek na prístupovej ceste a znamenajú, že pozemok pod a nad cestou je toho istého vlastníka. Z uvedeného vyvodil, že v období zakladania pozemkovej knihy existovala sporná prístupová cesta, nebola však nezobrazená ako samostatná parcela a bola súčasťou jednotlivých pozemkovoknižných parciel. Vykreslením takejto cesty v rámci pozemkovoknižných parciel do pozemkovoknižnej mapy sa zdokumentovala služobnosť práva prechodu cez pozemok pre susedné pozemky, ktorá sa do pozemkovej knihy nezapisovala.

19. Pri svojom výsluchu za účasti oboch strán sporu znalec M.. Y. k hodnoteniu činnosti niekdajšej správy geodézie navyše uvádzal, že pri nej nemožno očakávať presnosť, ktorú poznáme dnes, pretože samotné metódy merania boli v minulosti zjednodušené. Uvádzal, že svoje závery vyvodil z mapových podkladov po roku 1950, ktoré majú v zmysle geodetickej praxe pri definovaní polohového určenia pozemkov najvyššiu technickú hodnotu. K priebehu THM doplnil, že prešetrenie na mieste vykonávala komisia pozostávajúca z pracovníka geodézie a zástupcov miestnej správy, za prítomnosti vlastníkov alebo užívateľov pozemkov, pričom táto vyšetrovala nielen priebeh hraníc pozemkov, ale aj spôsob ich užívania. Vtedajší pracovník tak zistil, že predmetná parcela predstavuje spoločnú cestu alebo dvor a od tohto momentu bol vo vzťahu k parcele XXX uvedený na liste vlastníctva kód spoločný dvor. Vo vzťahu ku konaniu o vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) uvádzal, že jeho výsledky nemajú vplyv na vecné posúdenie predmetu konania, pretože sporné nehnuteľnosti v čase spracovania registra boli vpísané na listoch vlastníctva a z tohto dôvodu neboli predmetom tohto konania, ale iba zobrazovania tak ako boli evidované v platnej katastrálnej mape. Zhotoviteľ ROEP nevytváral priebeh vlastníckych hraníc, ani v prípade týchto pozemkov neupravoval vlastnícke vzťahy k nim. K pojmu ustálená držba použitom v znaleckom posudku uviedol, že ním mal na mysli stav do roku 1950, kedy na základe postupných zmien došlo k rozdeleniu pôvodného urbárneho majetku. Hranicu medzi dotknutými pozemkami a vodným tokom v mape jednotnej evidencie pôdy vyhotovenej niekedy po roku 1950 porovnal s terajšou platnou mapou katastra nehnuteľností a taktiež leteckou meračskou snímkou zachytávajúcou stav z roku 1950. Z tohto porovnania vyplynulo že hranica na styku s vodným tokom je zhodná ako bol skutkový stav v roku 1950. Uvádzal, že predpisy platné do roku 1950 a prax katastrálneho meračského úradu boli také, že na styku s neknihovaným pozemkom sa zameral skutkový stav, skutková držba a takýto sa zaknihoval do pozemkovej knihy. Pritom sa malo vychádzať z vodného zákona vydaného okolo roku 1870, kde boli upravené aj vlastnícke vzťahy vlastníkov pobrežných pozemkov, v prípade meandrujúcich vodných tokov a komu takéto pozemky patria v prípade, že vznikol nejaký ostrov alebo priestor spôsobený prirodzenou zmenou riečišťa. Vlastníci pobrežných pozemkov boli povinní vodné toky čistiť a udržiavať a mohli si k svojim pozemkom pričleniť tie časti, ktoré vznikli postupnou zmenou riečišťa. Pre lepšiu interpretáciu pozemkovoknižnej mapy doplnil, že žltou farbou v nej boli vyznačované spáliteľné stavby, červenou farbou nespáliteľné stavby, zelenou farbou záhrady, sivou farbou neproduktívne plochy ako boli prístupové cesty, dvory a plochy bez úžitku. Jedna pozemkovoknižná parcela mala v pozemkovej knihe bežne zapísaných aj niekoľko druhov pozemkov, čo sa spravidla odzrkadlilo v popisnej časti pozemkovej knihy.

20. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX k.ú. W. (č.l. 17 a 168 spisu), súd zistil, že parcela mpč. XX s evidovanou výmerou 1018 m2 bola k 29.5.1963 zapísaná pod B1b na J. U. v 1-ine, pob B1c na P. U. v 1-ine titulom kúpy v roku 1909 a pod B3 na G. J. v 1-ici titulom kúpy z 23.7.1949 od E. W.. Notárskou zápisnicou sp. zn. N 383/66, Nz 447/66 z 2.8.1966, registrovanou pod RI 409/66, G. J. svoj podiel (t. j. 1-icu) na parcele mpč. XX v pozemkovoknižnej zápisnici XXX (ktorá mala podľa k tejto zmluvy vyhotovenej identifikácie parciel zodpovedať parcelám EN XXX, XXX, XXX, XXX N. XXX) odpredal E. U., nar. XX.X.XXXX spolu s rodinným domom predávajúceho stojacim na týchto spoločných pozemkoch za kúpnu cenu 7.000,- Kčs. Podľa názoru súdu je teda nepochybné, že E. U. sa po registrácii tejto zmluvy 5.8.1966 pod Z. XXX/XX stal vlastníkom niekdajšieho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ice na parcele mpč. XX zapísanej v zápisnici č. XXX pozemkovej knihy.

21. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 780/75 Nz 608/75 registrovanej 4.6.1975 pod Z. XXX/XX bolo zistené, že podieloví spoluvlastníci I. I., N. I., E. I., Š. I. N. V. I. vedení ako spoluvlastníci pozemkovoknižných parciel mpč. XX, XXXX N. XXXX pod B15, 16, 17, 20, 21, 22 a 31 v zápisnici č. XXX, k.ú. W. vyhlásili, že na základe dávno prevedenej zámeny tieto patria L. G. N. G. G., ktorí vlastnia aj podiely na ich menách pod B 24, 27/a,b, 29, 33 a 34, tak ako boli tieto nehnuteľnosti stotožnené v konaní spochybnenou identifikáciou parciel s parcelami EN XXX N. XXX. Uvedenou notárskou zápisnicou došlo zároveň k prevodu týchto nehnuteľností do vlastníctva ich dcér - D. B. Z.. G. N. V. G. (žalovanej), u každej v podiele 1-ice za protihodnotu doživotného opatrovania.

22. Z rozsudku Okresného súdu v Bardejove č.k. 7C/427/76-7 z 9.8.1976 vyplynulo, že spoluvlastníctvo pozemkovoknižnej parcely mpč. XX D. B. rod. G., V. G.U. a mal. D. U. (podiel o veľkosti 126/2772) bolo týmto rozsudkom zrušené a spoluvlastnícky podiel mal. D. U. bol prikázaný do spoluvlastníctva D. B. rod. G. a V. G.U., každej v 1-ici. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva aj skutkový záver, že kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice sp. zn. N 837/2002, Nz 875/2002 z 18.12.2002 D. B. ako spoluvlastníčka parcely CKN č. XXX, XXX, XXX odpredala svoj spoluvlastnícky podiel na označených nehnuteľnostiach žalovanej.

23. V zmysle súdom overeného stavu v katastri nehnuteľností ku dňu vydania rozsudku boli parcely CKN č. XXX - záhrada o výmere 3 483 m2, CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 498 m2 a CKN č. XXX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, vedené na LV č. XX, k. ú. W. na meno žalovanej, ďalej parcely CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 710 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 vedené na LV č. X, k. ú. W. na žalobkyňu v 2. rade a parcely CKN č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 a č. XXX - záhrada o výmere 312 m2 vedené na LV č. XXX, k. ú. W. na žalobkyňu v 1. rade.

24. Z rozhodnutie katastrálneho odboru č. K. XX/XX z 18.10.1999 (č.l. 23 spisu) vyplýva zistenie príslušného správneho orgánu, že parcela CKN č. XXX (pred prečíslovaním EN č. XXX) ktorá bola na LV č. XX zapísaná pod položkou v.z. XX/XX pri zápise Zmluvy o uznaní a zaopatrovaní registrovanou pod Z. XXX/XX na základe identifikácie s pozemnoknižným stavom. Správny orgán v označenom rozhodnutí konštatoval nesprávnu identifikáciu uvedenej parcely ako súčasti pozemkovoknižnej parcely mpč. XX z dôvodu, že v skutočnosti bola pôvodná parcela EN XXX iba z časti identická s pozemnoknižnou parcelou mpč. XX. Uvedené rozhodnutie o oprave chýb v katastrálnom operáte, ktorým bol súčasne zrušený zápis označenej parcely na LV č. XX a jej evidencia ponechaná bez vlastníka bolo zrušené z dôvodu odvolania žalovanej, ktorým bol preukázaný nesúhlas vlastníkov zapísaných na LV č. XX s takouto opravou. Vzhľadom na uvádzaný dôvod možno však v danom prípade konštatovať, že správny orgán ani pri zrušení tohto rozhodnutia č. K. XX/XX z 18.10.1999 nekorigoval svoj záver o nesprávnosti pôvodne vykonanej identifikácie parcely EN č. XXX. Keďže na nápravu stavu bola potrebná dohoda všetkých zúčastnených subjektov, správny orgán iba odkázal účastníkov na riešenie veci v občianskoprávnom konaní (list Správy katastra Bardejov z 21.2.2003 č. 99/2003 pod č.l. 24).

25. Z kúpnej zmluvy zo 17.8.1976 uzavretej medzi žalovanou a Okresnou údržbou miestnych komunikácií vyplýva, že žalovaná odpredala z parciel EN č. XXX N. XXX geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XX vyčlenenú časť vo výmere 388 m2. Je medzi stranami nesporné, že táto nehnuteľnosť bola vykúpená na investičnú výstavbu miestnej komunikácie vedenej na jednej strane popri sporných nehnuteľnostiach a na druhej strane popri miestnom potoku.

26. Z kúpnopredajných zmlúv doložených žalovanou z 10.5.1932, 5.6.1935, 7.2.1940, 18.9.1946 pod č.l. 353-359, 363-366, 374-377, 378-381 súd zistil, že tieto osvedčujú nadobudnutie spoluvlastníckych podielov týkajúcich sa pôvodných pozemkovoknižných parciel evidovaných v zápisnici č. XXX, k. ú. W. právnymi predchodcami žalovanej a že tieto sa nedotýkajú pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX.

27. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/169/2016-35, Dnot 247/2016 z 7.4.2017 súd zistil, že jedna z pôvodných žalobkýň, N. U., nar. XX.X.XXXX počas konania zomrela a na jej miesto nastúpili žalobkyne v 1. až 3. rade. Na základe tohto zistenia súd procesným uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom 12.12.2018 primeranou aplikáciou § 63 a 65 ods. 1 C.s.p. formálne rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodnej žalobkyne.

28. Podľa § 80 písm. c) v čase začatia konania platného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

29. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Pred posúdením zisteného skutkového stavu podľa hmotného práva dopadajúceho na uvedený prípad bol vzhľadom na charakter konania a jeho určovací petit súd povinný posúdiť existenciu naliehavého právneho záujmu, keďže v zmysle vyššie uvedených procesnoprávnych noriem, jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V tejto otázke súd s poukazom na ustálenú súdnu prax dospel k záveru, že ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností (čo je aj tento prípad), je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

31. Podľa § 490 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1982, veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť.

32. Podľa § 492 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1982, na spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, vzťahujú sa primerane ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve (§ 137 až 142); na prevod podielu však nie je potrebný súhlas spoluvlastníkov.

33. Podľa § 496 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1982 občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie.

34. Podľa § 133 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1982 osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1982 k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

36. Podľa § 106 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení do 31.3.1964, súkromné vlastníctvo sa spravuje ustanoveniami danými pre vlastnícke právo, pokiaľ z nich nevyplýva, že platia len o vlastníctve socialistickom alebo osobnom.

37. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení do 31.3.1964, vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

38. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení do 31.3.1964, prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

39. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník o prevode vlastníctva v znení do 31.3.1964, k nehnuteľným veciam nezapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe uloží sa na súde listina. Listina musí obsahovať označenie nehnuteľnosti, prevodcu a nadobúdateľa, právny dôvod prevodu a miesto a čas smluvy.

40. V danom prípade sa súd po rozsiahlo dokazovaní stotožnil so závermi vykonaných znaleckých dokazovaní v tom smere, že v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou 2.8.1966 E. U. a G. J. bola vyhotovená neúplná identifikácia parciel, keď do majetkovej podstaty pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX, spoluvlastnícky podiel ku ktorej bol označenou zmluvou predmetom prevodu, neboli pojaté tie časti parciel bývalej evidencie nehnuteľností, ktoré boli v tom čase evidované ako súčasť parciel EN č. XXX N. XXX, a to napriek tomu, že v týchto častiach svojou podstatou čerpali z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX. Rovnako nepochybný je aj znaleckými dokazovaniami preukázaný záver o nesprávnosti identifikácie parciel vykonanej pri spísaní zmluvy o uznaní a zaopatrovaní z 29.5.1975, predmetom ktorej bol v podstatnom prevod spoluvlastníckych podielov k pozemkovoknižnej parcele mpč. XX od právnych predchodcov žalovanej na žalovanú a jej sestru, keď táto pozemkovoknižná parcela spolu s ďalšími parcelami mpč. XXXX a XXXX zapísanými vo vložke č. XXX boli stotožnené s celými parcelami EN č. XXX N. XXX, vrátane tých častí, ktoré majetkovo čerpali z pozemkovoknižnej vložky mpč. XX zapísanej vo vložke č. XXX. Dôvodnosť záverov o nesprávnych identifikáciách sporných parciel v minulosti bez realizácie geodetického zamerania je podľa názoru súdu zjavná zo samotného vizuálneho porovnania zákresov záujmového územia podľa stavu v pozemkovoknižnej mape (obr. č. 3 a 7 znaleckého posudku G. C.) so stavom podľa pozemkovej mapy JEP platnej do roku 1977 (obr. č. 3 znaleckého posudku M.. Y. a obdobne obč. č. 2 znaleckého posudku G. C.) používanej evidenciou nehnuteľností v čase uzavretia relevantných právnych úkonov týkajúcich sa mpč. XX N. XX v k. ú. W., t.j. kúpnej zmluvy z 2.8.1966 a zmluvy o zaopatrení z 29.5.1975. Taktiež je potrebné súhlasiť so záverom o neštandardnosti nielen zápisu, ale aj zákresu pôvodnej parcely EN č. XXX v pozemkovej mape JEP, ktorú mal tvoriť ako dom žalovanej, tak aj k nemu prislúchajúci dvor a prístupová cesta bez toho, aby z v tom čase platnej pozemkovej mapy (JEP) bolo zrejmé riešenie prístupu k domu právnych predchodcov žalobkýň stojacemu na vtedajšej parcele EN č. XXX. Uvedené zápisy sú však v priamom rozpore s obsahom relevantnej časti pozemkovoknižnej mapy ako súčasti operátu pozemkovej knihy, z ktorej naopak vyplýva logická interpretácia znalca M.. Y., že prístupová cesta (teraz CKN č. XXX) patrila vždy k pozemkovoknižnému telesu parcely mpč. XX (obdobne bola prístupová cesta vyznačená aj k parcele mpč. XX) a medzi nimi bola v pozemkovoknižnej mape vyznačená iba spojnica cez parcelu mpč. XX, čo dával znalec M.. Y. do súvislosti s vyznačením služobnosti - práva prechodu medzi týmito parcelami v dávnej minulosti. Z obrazovej a mapovej dokumentácie zabezpečenej za účelom znaleckého dokazovania, konkrétne z pôvodnej pozemkovoknižnej mapy zreteľne vyplýva, že parcela mpč. XX bola tvorená okrem prístupovej cesty a domu (na mape žltou farbou) aj časťami tvoriacimi záhrady (na mape vyznačené zelenou farbou), ktoré sa nachádzali z oboch strán prístupovej cesty k domu postavenému na parcele mpč. XX, teda aj za prístupovou cestou k tomuto domu v smere k pozemkovoknižnej parcele mpč. XX.

41. V súvislosti s poznatkami o záujmovom území vyvodenými z pozemkovoknižnej mapy v predmetnom prípade si súd tiež osvojuje podrobne zdôvodnené a logické závery kontrolného znaleckého posudku M.. Y. a to hlavne v tom smere, že identifikáciu pozemnoknižného stavu so stavom evidencie nehnuteľností ako aj súčasným stavom v katastrálnej mape nemožno vykonať naskenovaním pôvodnej pozemkovoknižnej mapy a jej transformáciou do digitálnej podoby, pretože predmetná pozemkovoknižná mapa bola spracovaná len ako voľný zákres (lokalizačný náčrt) a nebola vytvorená priamou geodetickou činnosťou na matematickom základe. Súd sa teda stotožňuje s názorom, že pre technicky aj právne udržateľnú identifikáciu predmetu sporu je potrebné pozemkovoknižnú mapu správne interpretovať a z tejto interpretácia odvodiť relevantné závery. V zmysle nich prístupová cesta, ktorú dnes možno stotožniť s parcelou CKN č. XXX vždy patrila do pozemnoknižného telesa parcely mpč. XX a tiež, že hranica medzi pôvodnými pozemkovoknižným parcelami mpč. XX N. XX bola vykreslená ako priamka. Vzhľadom na kvalitu pôvodného mapového operátu pozemkovej knihy (voľný zákres parciel) nemožno prihliadať na nepatrné, okom takmer neviditeľné odchýlky hraničnej čiary zakreslenej v jednotlivých vyhotoveniach pozemkovoknižnej mapy, ktorá ako vyplýva z pripojenej obrazovej dokumentácie znaleckého posudku znalca G. C. zjavne podobu priamky smerujúcej ku korytu miestneho potoka. Pri rekonštrukcii pôvodnej hranice medzi pozemkovoknižným parcelami mpč. XX a mpč. XX súd považoval za nevyhnutné prihliadať ako k správnej interpretácii pozemkovoknižnej mapy, tak aj k výsledkom technicko-hospodárskeho merania, ktoré podľa názoru súdu predstavujú najobjektívnejšie zdroje informácií o priebehu spornej hranice a ktoré hranicu medzi parcelami vlastnícky patriacimi žalovanej a tými, ktoré vlastnícky patrili právnym predchodcom žalobkýň zachytili v línii stotožnenej so stenou domu (stodoly) žalovanej, čo okrem iného potvrdzovali nielen tvrdenia žalobkýň a N. U., ale aj svedkyne N. D.. Naopak nebolo možné prihliadať na neskoršie vypustenie podrobných bodov merania č. XX a XXX pri THM, nakoľko ani viaceré znalecké skúmania nedokázali vystopovať dôvod týchto zmien priebehu hranice v katastrálnej mape a teda je potrebné konštatovať, že zjavne išlo o zmeny svojvoľné a bez konkrétneho právneho podkladu. Rovnako nebolo dostatočne odôvodniteľné pri určovaní tejto hranice vychádzať iba z pozemkovej mapy JEP používanej evidenciou nehnuteľností, ktorá bola vyhotovená bez súčinnosti s vtedajšími vlastníkmi nehnuteľností, pričom podľa geodetickej praxe bežne nekorešpondovala so skutočným právnym stavom (tieto skutočnosti vyplývajú priamo z výsledkov znaleckého dokazovania).

42. Vo vzťahu k predbežnej otázke vzniknutej v priebehu konania o tom, či parcely CKN č. XXX, XXX/X N. XXX/X čerpajú len z pozemkovoknižnej parcely mpč. XX, alebo aj z tzv. neknihovaného majetku sa súd priklonil k stanovisku znalca M.. Y. vyvodeného z ustálenej geodetickej praxe ohľadne evidovania pozemkového vlastníctva v čase platnosti pozemkovej knihy a na neho sa vzťahujúceho mapového podkladu a síce, že označené parcely CKN č. XXX, XXX/X N. XXX/X nečerpajú z inej majetkovej podstaty než z pozemnoknižného telesa evidovaného ako mpč. XX. Uvedené vyplýva nielen z v konaní znaleckým dokazovaním preukázaného skutočného stavu ohľadne styku uvedených parciel s priebehom koryta vodného toku zachyteného leteckou snímkou z roku 1950, ale potvrdzuje ho aj mapový podklad z tohto obdobia (mapa JEP). Nadväzne na toto stanovisko znalca súd svoj záver právne zdôvodňuje odkazom na uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31.12.1950, ktoré poznalo osobitnú úpravu prírastkov pozemkov v dôsledku vzniku ostrova, naplaveniny a odtrže pri tzv. pobrežných pozemkoch, čo vyslovene dopadá na tento prípad. Podľa ustáleného obyčajového práva vzniknutý ostrov a naplavenina patrili tomu, kto bol vlastníkom príslušnej časti riečišťa. Riečište pozostávalo z brehu koryta riečnej vody a bolo neoddeliteľnou súčasťou pobrežného pozemku. Pri pobrežných pozemkoch ležiacich oproti sebe sa hranica riečišťa určovala podľa strednej čiary v pomere pobrežnej dĺžky pobrežných pozemkov oddelene kolmými čiarami vytiahnutými na strednú čiaru. Pri tzv. odtrži, teda vodou odtrhnutej časti pozemku, ktorá bola zavlečená k protiľahlému pobrežnému pozemku, alebo pozemku po toku rieky, jej vlastníctvo ostávalo zachované, ak si ho vlastník pozemku postihnutého odtržou do jedného roka uplatnil, inak sa odtrž stala vlastníctvom toho, komu patril pozemok, ku ktorému bola odtrž privlečená (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015 s. 938 podľa Fajnor; V., Záturecký, A. Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. 3. Vydanie. Šamorín: Heuréka, 1998, s.78). Na základe uvedeného je tak dôvodné konštatovať, že prírastky pobrežných pozemkov, ktoré k pôvodným pozemkovoknižným parcelám mpč. XX a mpč. XX mohli vzniknúť sa po uplynutí 1 roka od ich vzniku vlastnícky stali ich súčasťou a nemohli tvoriť tzv. neknihovaný majetok. Hranica medzi týmito parcelami pomyselne začínala už v koryte potoka a to kolmo na stredovú čiaru v riečišti a smerovala ďalej k miestu, ktoré už bol možné považovať za zobrazené v existujúcej pozemkovoknižnej mape. Interpretácia pozemkovoknižnej mapy zvolená znalcom M.. Y. je tak dôvodná a udržateľná nielen po geodetickej stránke (a ním prezentovanej ustálenej praxe), ale predovšetkým po stránke právnej, ktoré je vo veci rozhodujúce. Takýto výklad o prípadných prírastkoch pozemkovoknižných parciel mpč. XX a mpč. XX v konaní zodpovedá aj atribútu spravodlivosti, keď zmena koryta riečišťa v čase platnosti uhorského obyčajového práva v časti styku s parcelou mpč. XX mohla majetkovo prirásť len k tejto parcele a v časti styku koryta vodného toku s parcelou mpč. XX zase tiež len k tejto pobrežnej parcele. O tom, že tento stav bol univerzálne (v zmysle všetkými) rešpektovaný napokon svedčí aj výkup časti pobrežných pozemkov od majiteľov týchto parciel pri výstavbe miestnej komunikácie, čo preukazovala žalovaná kúpnou zmluvou zo 17.8.1976. Ani vtedajší miestny národný výbor časti parciel, ktoré takto prirástli k pôvodným pozemkovoknižným parcelám mpč. XX a mpč. XX v smere od vodného toku nepovažoval za majetok vlastnícky nepatriaci vlastníkom pobrežných pozemkov. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle stavu vyplývajúceho z vtedajšej evidencie pozemkového vlastníctva vedenej správou geodézie bola od žalovanej odkúpená výmera zodpovedajúca v tom čase evidovaným parcelám EN č. XXX N. XXX, teda aj v častiach, ktoré ako bolo v konaní preukázané, v skutočnosti vlastnícky patrili právnym predchodcom žalobkýň, keďže pri tomto výkupe sa pri uzatváraní zmlúv vychádzalo z v tom čase evidovaného stavu a tieto časti v konečnom dôsledku ani nezasahovali do predmetu tohto konania

43. V posudzovanom prípade bol žalujúcou stranou v konečnom návrhu predmet konania vymedzený ako návrh na určenie, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice k parcelám CKN č. XXX/X, XXX/ X N. XXX patrí do dedičstva po E. U.. Takýto typ žaloby je stabilizovane považovaný za procesne prípustný (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/26/2007 a sp. zn. 3Cdo/44/2008), pričom takouto žalobou sa sleduje ochrana vlastníckeho práva. V konaní bolo na základe žalobných tvrdení a vykonaných dôkazov rozhodujúce preskúmať existenciu vlastníckeho práva poručiteľa k predmetu konania a to k momentu smrti a s tým spojených okolností nadobudnutia jeho vlastníckych práv počas jeho života. Je nepochybné, že v podiele 1-ice nadobudol spoluvlastnícke právo k pôvodnej pozemkovoknižnej parcele mpč. XX kúpnou zmluvou z 2.8.1966 od pôvodného pozemnoknižného vlastníka G. J.. Nadobudnutie ostatných spoluvlastníckych podielov síce žalobkyňami bolo v konaní tvrdené, ale nebolo žiadnym spôsobom preukázané (zmluva z 20.3.1963 sa zjavne netýkala pozemkovoknižnej parcely mpč. č. XX, ale parcely mpč. č. XX - č.l. 493 spisu), hoci aj k 20.3.1963 platila právna úprava o listinnej forme zmlúv pri prevodoch nehnuteľností a ich následného zápisu do pozemkovej alebo železničnej knihy. Vzhľadom však na následné čiastočné späťvzatie žaloby, pre záver o existencii spoluvlastníckeho práva v rozsahu 1-ice k parcelám čerpajúcim z parcely mpč. XX postačuje preukázanie existencie a plateného uzavretia zmluvy z 2.8.1966 a jej následnej registrácie štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 v tom čase platného znenia Občianskeho zákonníka). Podľa právneho posúdenia súdu nie je pre nadobudnutie vlastníckeho práva E. U. z označenej kúpnej zmluvy relevantné, že predmet tejto zmluvy bol v čase jej uzavretia neúplne identifikovaný s v tom čase vedenou evidenciou nehnuteľností príslušnou správou geodézie, pretože táto plnila len evidenčné úlohy, čo korešponduje aj s v tom čase platnou zásadou vyplývajúcou zo zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, podľa ktorej zápisy vlastníctva do evidencie nehnuteľností nemali konštitutívny účinok. Pre posúdenie nadobudnutia vlastníctva v danom čase je preto rozhodujúci obsah právneho úkonu, ktorým k prevodu spoluvlastníckeho podielu došlo a skutočnosť registrácie takejto zmluvy štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 v tom čase platného znenia Občianskeho zákonníka), podmienky čoho pri zmluve z 2.8.1966 naplnené boli.

44. Rovnaké východiská je nutné použiť aj pre posúdenie otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu konania žalovanou, ktorá ho odvodzuje od zmluvy o uznaní a zaopatrovaní z 29.5.1975. Pri uvedenej zmluve je potrebné konštatovať, že ide o písomný právny úkon, ktorým G. G. a jeho manželka L. G. po vyslovení súhlasu s obsahom prehlásenia I. I., N. I., E. I., Š. I. N. V. I. o uznaní ich vlastníctva k podielom vedeným v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX vo vzťahu k parcelám mpč. XX, XXXX N. XXXX deklarovali vlastníctvo k označeným pozemkovoknižným parcelám a tieto súčasne v rovnakom podiele previedli na svoje dcéry - D. B. a žalovanú. Keďže uvedená zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom 4.6.1975, dôvodný je záver o nadobudnutí konštitutívnych účinkov tohto prevodu. Aj keď znenie zmluvy ďalej identifikuje vyššie špecifikovaný predmet prevodu vlastníckeho práva s parcelami EN pod č. XXX N. XXX a to na základe nesprávne vykonanej identifikácie parciel (táto skutočnosť bola znaleckým dokazovaním jednoznačne preukázaná), nemožno zaujať záver, že touto zmluvou boli prevedené do vlastníctva žalovanej aj tie časti nehnuteľností, ktoré boli súčasťou úplne inej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX, pretože táto v danom čase vlastnícky patrila iným osobám, než ktoré boli prevodcami uvedenými v zmluve o uznaní a zaopatrení z 29.5.1975. Iný výklad obsahu predmetnej zmluvy by bol totiž v rozpore s jednou z najzákladnejších zásad vzťahujúcich sa k derivatívnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva akým je aj jeho prevod, a to „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Preto uvedenou zmluvou v spojení s následnou kúpnou zmluvou J. XXX/XXXX, ktorou došlo k prevodu majetkového podielu sestry žalovanej na žalovanú boli (a mohlo byť) prevedené len tie veci, ktoré vlastnícky patrili právnym predchodcom žalovanej a teda, ktoré sú preukázateľne stotožnené s pôvodnou pozemkovoknižnou parcelou mpč. XX v zápisnici č. XXX.

45. Vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 7C 427/76-7 z 9.8.1976 ktorého predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva založeného medzi účastníkmi daného konania - D. B., žalovanou a D. U. k parcelám EN č. XXX N. XXX zapísaným na LV č. XX súd uvádza, že predmetom tohto konania nebolo posudzovanie otázky vlastníctva k celým parcelám v tom čase evidovaným ako EN č. XXX N. XXX a ich nadobudnutia označenými účastníkmi, ale len upravované (v zmysle vzájomne vyporiadané) právne vzťahy medzi označenými účastníkmi konania a to z dôvodu na liste vlastníctva vedeného spoluvlastníctva. Preto tento rozsudok nemôže tvoriť medzi stranami tohto konania prekážku veci rozhodnutej a to aj z toho dôvodu, že žalobkyne ani ich právni predchodcovia neboli vôbec účastníkom tohto konania, preto tu absentujú aj podmienky totožnosti subjektov konania. Subjektívna záväznosť rozsudku sp. zn. 7C 427/76-7 z 9.8.1976 vo vzťahu k pôvodným parcelám EN č. XXX N. XXX je daná len medzi D. B., žalovanou a mal. D. U. a tieto (vrátane mal. D. U.) neboli žiadnymi právnymi predchodcami žalobkýň.

46. Súdom v konaní zisťovaný súčasný užívací stav nebol pre konečné posúdenie prípadu rozhodujúci, keďže žalobkyne svoj nárok, a rovnako žalovaná svoje námietky voči nimi uplatnenému nároku odvodzovali výslovne z písomných právnych úkonov (zmlúv), v čase ich uzavretia registrovaných štátnym notárstvom (kúpna zmluva z 2.8.1966, zmluva o uznaní a zaopatrovaní z 29.5.1975), resp. rozsudku súdu (sp. zn. 7C/427/76-7 z 9.8.1976), a žiadny iný, skutočný ani domnelý právny titul nadobudnutia vlastníctva zúčastnenými subjektmi tvrdený a ani preukazovaný v konaní nebol. Súd poznamenáva, že len samotný užívací stav bez ďalšieho (t.j. nadobúdacieho titulu) odôvodňujúceho oprávnenosť prípadnej držby nemôže postačovať pre vznik vlastníckeho práva.

47. V konaní sa rovnako nepreukázala ani žiadna relevantná súvislosť k výsledkom konania o registri obnovenej evidencie pozemkov. Ako znalec G. C., tak aj znalec M.. Y. pri svojom znaleckom skúmaní dospeli k záveru, že jeho výsledky nezasiahli stav vedený v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o námietky nárastu výmery parciel zapísaných v pozemkovej knihe vlastnícky patriacich žalovanej (a podľa názoru súdu aj právnemu predchodcovi žalobkýň), súd odkazuje na ustálené stanovisko súdnej praxe, že pozemkovoknižné dáta o výmere jednotlivých parciel neboli nikdy záväzné (Cpj 59/71) a poukazuje tiež na vyššie zdôvodnené prípadné prírastky pozemkovoknižných parciel mpč. XX N. XX súvisiace so zmenou riečišťa vodného toku v dávnej minulosti.

48. Vo vzťahu k námietkam žalobkýň proti existencii vecného bremena - práva prechodu cez parcelu CKN č. XXX N. XXX/X, ktorého prípadnú existenciu k parcelám vlastnícky patriacim žalovanej signalizujú závery v konaní vyhotoveného kontrolného znaleckého posudku sa súd obmedzuje na konštatovanie, že táto otázka nebola predmetom konania, keďže žalobou vymedzeným predmetom konania bola otázka, či parcely CKN č. XXX, XXX/X N. XXX/X ku dňu smrti vlastnícky patrili E. U., ktorý bol priamym právnym predchodcom žalobkýň.

49. Na základe vyššie uvedených dôvodov tak mal súd za to, že E. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom W. Č.. XX, zomrelý XX.X.XXXX bol ku dňu smrti spoluvlastníkom parcely CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, vedená na LV č. XX, kat. územie W. ako aj novovytvorených parciel CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 283 m2 a CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2, ktoré boli odčlenené z parciel vedených na LV č. XX, CKN č. XXX - záhrada o výmere 3 483 m2 a CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 498 m2 geometrickým plánom geodeta M.. J. B., č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 4.9.2007, autorizačne overeného 6.9.2007 a úradne overeného 10.9.2007 pod č. XXX/XXXX v spoluvlastníckom podiele 1-ice a preto tento patrí do dedičstva po ňom. V tejto časti tak bolo žalobe vyhovené (výrok 1 tohto rozsudku).

50. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.

51. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

52. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.

53. Žalobkyne na pojednávaní konanom 12.12.2018 zobrali žalobu späť v polovici uplatneného nároku, keďže po prednesení predbežného právneho názoru súdu upravili svoju žalobnú žiadosť a do dedičstva po E. U. žiadali určiť iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice k nehnuteľnostiam pôvodne špecifikovaným v žalobe. Žalovaná s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila a nevzniesla voči nemu žiadne námietky. Preto súd postupom vyplývajúcim z § 145 ods. 2 a 146 ods. 1 C.s.p. konanie o žalobe v časti, ktorej sa týkalo späťvzatie zastavil (výrok 2 tohto rozsudku).

54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. v spojitosti s § 256 ods. 1 a § 257 C.s.p. Žalobkyne boli síce po čiastočnom späťvzatí žaloby vo veci úspešné, avšak zároveň bolo potrebné prihliadať na to, že procesne zavinili späťvzatie žaloby v polovici nimi uplatňovaného nároku. Preto súd vyhodnotil pomer úspechu žalobkýň na jednej strane a žalovanej na strane druhej ako rovnaký, čo dostatočne odôvodňuje výrok súdu, podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Tento výrok súdu je napokon dôvodný aj s prihliadnutím na normu vyplývajúcu z § 257C.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno vidieť hlavne v tom, že nejasnú skutkovú situáciu a potrebu rozsiahleho dokazovania do značnej miery v danom prípade zavinila činnosť štátnych orgánov z obdobia tzv. neslobody, kedy bol inštitút vlastníckeho práva zámernou normotvornou činnosťou štátu oslabovaný a evidencia vlastníckych vzťahov nebola spoločenskou prioritou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha t.j. odvolací návrh (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.