Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/210/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Q.. Q. Š., N.. X.XX.XXXX, C. A. M. T. XX, W. D.ý JUDr. Evou Pavlíkovou, IČO: 38 802 810, advokátska kancelária so sídlom Jána Milca 11, Žilina, proti žalovanému: L.U.C. Klopušné, s.r.o., IČO: 36 427 390, so sídlom Veľké Rovné 794, právne zastúpený JUDr. Anton Školek & partners, s.r.o., IČO: 47 253 223, advokátskou kanceláriou so sídlom Treskoňova 816/1, Bytča, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 1.1.2016, doručený žalobcovi dňa 17.8.2016, uzatvorený medzi žalovaným a žalobcom na prenájom lesných pozemkov v katastrálnom území Veľké Rovné na dobu od 1.1.2016 do 31.12.2010, je n e p l a t n ý.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 3.10.2016 sa domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 1.1.2016, doručený žalobcovi dňa 17.8.2016, uzatvorený medzi žalovaným a žalobcom na prenájom lesných pozemky v katastrálnom území Veľké Rovné, je neplatný a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 17.8.2016 mu žalovaný zaslal dodatok k nájomnej zmluve uzatvorenej podľa zákon ač. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ktorým sa mení článok V. nájomnej zmluvy tak, že sa predlžuje doba nájmu od 1.1.2016 do 31.12.2020. Uvedený dodatok k nájomnej zmluve je podľa názoru žalobcu neplatný, nakoľko nie je možné predĺžiť dobu nájmu lesných pozemkov, ktorá bola určená do 31.12.2015, iba dodatkom k zmluve, ale je potrebné vypracovať novú nájomnú zmluvu so všetkými podstatnými náležitosťami na nové 5-ročné obdobie. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu do 31.12.2015, t.j. ku dňu 31.12.2015 zanikla uplynutím doby. Zároveň žalobca poukázal na zmeny u žalovaného zapísané v obchodnom registri, kde došlo k zmene sídla spoločnosti, ktoré je v samotnom dodatku uvedené nesprávne (Veľké Rovné 62), pričom má byť od 1.1.2016 adresa Veľké Rovné 794. Ďalej uviedol, že predmetný dodatok k nájomnej zmluve je podpísaný iba jedným konateľom - Ing. Františkom Hulínom, pričom zo samotného Obchodného registra SR a zmien od 1.1.2016 došlo k zmene v spôsobe konania štatutárneho orgánu spoločnosti, podľa ktorého sa podpisovanie za spoločnosť uskutočňuje tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja minimálne dvaja konatelia svoje podpisy a funkciu. Na základe týchto skutočnosti považoval žalobca predmetný dodatok za neplatný.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.2.2017 (č.l. 62), v ktorom uviedol, že považuje predmetný dodatok k nájomnej zmluve vo vzťahu k žalobcovi za neplatný, a preto neexistuje dôvod na vyslovenie neplatnosti tohto právneho úkonu.

4. Žalobca vo svojich nasledujúcich podaniach žiadal žalobe vyhovieť a poukázal na to, že samotný žalovaný uznal nárok žalobcu, keď uviedol, že predmetný dodatok k nájomnej zmluve považuje za neplatný. Žalovaný žiadal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby v zmysle § 138 CSP, t.j. z dôvodu jej zjavnej neodôvodnenosti. Napriek vyjadreniu žalovaného a výzve súdu žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal rozhodnúť v zmysle § 282 CSP, t.j. rozsudkom pre uznanie nároku.

5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 12.12.2018, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd žalobe vyhovel. Dôvodnosť žaloby odôvodňovala tým, že žalovaný uvedený právny úkon, t.j. dodatok k nájomnej zmluve žalobcovi doručoval, čo malo za následok jeho realizáciu a tak žalobca považuje žalobu za dôvodnú. Rovnako poukázala na to, že v čase podania žaloby žalobca nevedel, že žalovaný považuje tento úkon za neplatný. S ohľadom na uznanie nároku žalovaným, žiadala rozhodnúť v zmysle § 282 rozsudkom pre uznanie. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní opätovne uviedol, že predmetný dodatok k nájomnej zmluve žalovaný považuje za neplatný a žalobu tým považuje za nedôvodnú a šikanóznu vo vzťahu k žalovanému. S ohľadom na vyjadrenia strán sporu sa súd pokúsil o zmierlivé riešenie sporu a strany sporu smeroval k uzavretiu súdneho zmieru. Právna zástupkyňa žalobcu súhlasila s uzavretím súdneho zmieru s tým, že žalovaný bude zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia žalobcu. Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s uzavretím súdneho zmieru, nakoľko na tento úkon nemal oprávnenie zo strany žalovaného a rovnako pre nedôvodnosť žaloby by klientovi uzavrieť zmier neodporúčal.

6. Podľa ustanovenia § 282 ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

7. Podľa ustanovenia § 285 odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

8. Žalovaný v písomných vyjadreniach a na pojednávaní dňa 12.12.2018 uznal nárok žalobcu a sám uviedol, že predmetný dodatok k nájomnej zmluve považuje za neplatný. Súd následne uvedené posúdil a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie. V prípade rozsudku pre uznanie súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania. Rovnako v danom prípade sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného, že žaloba je zjavne nedôvodnú žalobu, pretože za zjavne nedôvodnú možno považovať takú žalobu, kde zo skutkových tvrdení žalobcu je nepochybné, že jej nemôže byť vyhovené. V tomto prípade nejde o prípad, kedy zo žaloby zjavne vyplýva, že jej nemôže byť vyhovené, a tak nejde o zjavne nedôvodnú žalobu. Nad rámec súd poznamenáva, že žalobca preukázal dôvodnosť žaloby aj tým, že žalovaný sporný dodatok k nájomnej zmluve žalobcovi doručoval, čím došlo k dokonaniu právneho úkonu, a tak následky svojho konania musí niesť žalobca, a to bez ohľadu na to, či samotný úkon považuje za neplatný. Súd poznamenáva, že sú pokúsil o zmierne riešenie sporu, a to uzavretím súdneho zmieru, s čím žalobca súhlasil. Práve žalovaný s návrhom na uzavretie súdneho zmieru nesúhlasil.

9. Predmetom sporu bol žalobcom uplatnený procesný nárok na určenie neplatnosti dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 1.1.2016, pričom nárok žalobcu bol medzi stranami nesporný a žalovaný ho výslovne uznal písomne aj na pojednávaní dňa 12.12.2018. Súd preto určil, že dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 1.1.2016, doručený žalobcovi dňa 17.8.2016, uzatvorený medzi žalovaným a žalobcom na prenájom lesných pozemkov v katastrálnom území Veľké Rovné na dobu od 1.1.2016 do 31.12.2010 je neplatný.

10. Na základe uvedeného súd na návrh žalobcu rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku a tento rozsudok vyhotovil v zmysle ustanovenia § 285 CSP. Súd poznamenáva, že ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný postup.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a/ .

V tomto prípade proti II. výroku tohto rozsudku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.