Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-118-2018.pdf
PDF · 83.8 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/118/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2018 prejednal odvolania obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného
C. W.,
nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom D., I.. E. XXX/XX,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 1T/9/2018 zo dňa 20.6.2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 1T/9/2018 zo dňa 20.6.2018 bol obžalovaný C. W. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona a s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože dňa 01.12.2017 v čase okolo 12:00 hod. v D. na ul. I. E. na parkovisku pred bytovým domom č. XXX pristúpil k svojej bývalej družke Q. H., ktorá práve vystupovala zo svojho motorového vozidla, zohol sa nad ňu, pričom sa jej vyhrážal zabitím za to, že šla na interrupciu, čím zabila jeho dieťa a následne si rozopol bundu a ukázal jej skrytý keramický kuchynský nôž, po čom ju začal päsťami udierať do oblasti hlavy a tiež otvorenými dverami vozidla na strane vodiča do ľavej strany nohy, po čom sa Q. H. zamkla vo svojom vozidle a chcela z uvedeného miesta odísť, na čo obžalovaný začal päsťami rúk udierať do okna vodičových dverí a následne poškodenej pravou rukou naznačil, že jej podreže krk, pričom jej opäť ukázal kuchynský nôž, ktorý mal ukrytý vo svojej bunde a tiež naznačoval rukou, že ju ním dobodá, pričom uvedeným konaním obžalovaný C. W. vzbudil u Q. H. dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze úmyselne sa nepriblížiť k poškodenej Q. H., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ako aj kontaktovať poškodenú akoukoľvek formou, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej Q. H., nar. XX.XX.XXXX.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho čo do výroku o treste napadol prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že ho považuje za nesprávny, neprimeraný k závažnosti trestného činu a k okolnostiam, za ktorých došlo k spáchaniu. Obžalovaný ju najskôr telefonicky atakoval opakovane, vulgárne, jeho konanie sa stupňovalo, až vyústilo do skutku, kladeného mu za vinu. Svoje verbálne vyhrážky obžalovaný umocnil použitím zbrane. Poškodenú aj fyzicky napadol a to v prítomnosti maloletého dieťaťa, čo zvyšuje nebezpečnosť jeho konania. K činu sa nedoznal a svoje konanie neoľutoval. Súd nedostatočne prihliadol na závery znaleckého posudku znalca, ktorý konanie obžalovaného charakterizoval ako impulzívne, v záťažových situáciách stráca schopnosť sebakontroly. Trest nezodpovedá hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, nemôže pôsobiť na obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život. Ani voči ostatným členom spoločnosti sa tento trest neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nemôže ani dostatočne vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Len výkon nepodmienečného trestu spĺňa kritériá generálnej a individuálnej prevencie, navrhuje preto, aby krajský súd rozsudok vo výroku o treste zrušil a uložil mu úhrnný trest nepodmienečný v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrážania. Poškodená uviedla, že nemala strach z obžalovaného, ako potom mohlo jeho konanie v nej vzbudiť dôvodnú obavu. Ich komunikácia bola v poslednej dobe narušená, majú však za to, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Poškodená nevyhľadala lekársku pomoc, v prípade útoku ako ho popísala by mala viditeľné zranenia. Fotodokumentácia jej zranení jej slová vyvracia, žiadne viditeľné zranenia nemala. Nebol ani zaistený kuchynský nôž, ktorý mal obžalovaný použiť, nie je zrejmé, či sa v domácnosti obžalovaného nachádza. Poškodená obmieňala okolnosti, či a ako obžalovaný nôž vytiahol. Vodič multikáry žiadne konanie ako popisuje poškodená nepostrehol. Aj otec poškodenej aj ona samotná potvrdili, že žiadali od obžalovaného peniaze, ktoré nedostala a je toto na zváženie, či nebolo preto motívom jej konania postaviť obžalovaného pred súd. Výpoveď matky obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú len z dôvodu, že bola navrhnutá až pred súdom. Ide však o staršiu osobu neznalú práva. Navrhla, aby krajský súd rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Ďalšia obhajkyňa obžalovaného namietla, že súd rozhodol na základe jednostranných výpovedí poškodenej a jej otca bez toho, aby tie výpovede preveril svedectvom ďalšej osoby, napr. pracovníka technických služieb, ktorý si na mieste činu nič nevšimol. Ak by skutok prebehol tak, ako to popísala poškodená, tak by si ho určite okoloidúci všimli a aj zakročili. Skutok sa stal na poludnie na frekventovanom mieste. Popis útoku poškodenej sa nezhoduje s jej zraneniami na fotodokumentácii. Súd sa nevysporiadal s rozporom medzi výpoveďami obžalovaného a poškodenej ohľadom držby zbrane
- kuchynského noža. Poškodená nevedela jasne uviesť kde mal mať schovaný nožík, a ako ju mal s ním ohrozovať. Bunda, ktorú mal oblečenú, ani nemá vnútorné vrecká. Pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka je súd povinný prihliadať na vnútornú štruktúru výpovede svedka , či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal. Taktiež či je jeho výpoveď v súlade s ostatnými zadováženými dôkazmi. Je potrebné prihliadnuť aj na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania. Súd spochybnil výpoveď svedkyne W., matky obžalovaného, ale svedecká výpoveď otca poškodenej bola vyhodnotená ako pravdivá a to napriek tomu, že sám svedok priznal negatívny vzťah k obžalovanému a nespokojnosť so vzťahom jeho dcéry s obžalovaným. Úmyslom poškodenej bolo vymámiť od obžalovaného peniaze. Žiada, aby ho súd oslobodil spod obžaloby.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach na odvolaní podriadeného prokurátora zotrvala, a žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný na dôvodoch odvolania zotrval.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na základe takéhoto preskúmania napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané , a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Súd prvého stupňa vykonal ohľadom viny v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil a ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa, a s odvolacími námietkami obžalovaného sa nestotožnil.
Dôkazy zabezpečené v trestnom konaní preukazovali, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 5 a § 140 písm. b) Tr.zák., ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák.
Zo spisového materiálu vyplynul konfliktný vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý začal už počas ich spolužitia a vyvrcholil po ich rozchode, kedy poškodená podstúpila umelé prerušenie tehotenstva, ktorú skutočnosť jej obžalovaný vytýkal, čo obžalovaný sám priznal.
Pokiaľ obžalovaný namietal vierohodnosť tvrdení poškodenej z dôvodu viacerých nepresností, k tomu odvolací súd poznamenáva, že poškodená v podstatných skutkových okolnostiach prípadu vypovedala ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zhodne. Drobné nepresnosti v jej výpovediach môžu byť spôsobené jednak rozrušením z poškodeného , ale aj plynutím času od skutku. Jej výpovede prvostupňový súd zhodnotil komplexne ako vierohodné , bez zistenie skutočností , ktoré by výpoveď poškodenej znevierohodňovali. Nemožno opomenúť, že poškodená bola riadne poučená tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní o povinnosti vypovedať pravdu, aj o následkoch krivej výpovede.
Skutok ihneď ohlásila polícii, dokonca bola aj ráno pred skutkom na polícii z toho dôvodu, že obžalovaný jej zvonil doma na byte. Neotvorila mu, pretože sa ho bála a volala aj následne svojmu otcovi. Je z toho možné vyvodiť záver, že poškodená mala z obžalovaného a jeho neprimeraných reakcií strach.
Obžalovaný namietal, že poškodená z neho strach nemohla mať. Táto skutočnosť je jednoznačne vyvrátená jej výpoveďou nielen v prípravnom konaní, kde uviedla, že konanie obžalovaného v nej vzbudilo obavu o zdravie a život, ale aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že z konania obžalovaného mala strach. Taktiež otec poškodenej uviedol, že ju našli rozrušenú a museli veľmi dlho po skutku s poškodenou všade chodiť, odprevádzať ju domov a starať sa o ňu, z dôvodu jej obáv z obžalovaného.
Ohľadom námietok obžalovaného, že poškodená nevyhľadala lekárske ošetrenie po skutku je potrebné uviesť, že obžalovanému nie je kladený za vinu trestný čin ublíženia na zdraví. Poškodená uviedla, že jej zranenia boli minimálne, nevyžadovali lekárske ošetrenie a dala sa na polícii odfotografovať. Na fotodokumentácii preto tieto poškodenou popísané ako mierne zranenia nemôžu ani byť viditeľné. Je však vidno zranenie pery, pričom poškodená uviedla, že ju obžalovaný udieral päsťou do hlavy, pričom ďalšiemu konaniu z jeho strany zabránila tým, že sa zamkla v aute.
K namietanej skutočnosti, že súd nepovažoval výpoveď matky poškodenej za vierohodnú a výpoveď otca poškodenej za vierohodnú, je potrebné uviesť, že napriek skutočnosti, že matka obžalovaného vedela, že je obžalovaný vo väzbe, nešla ihneď oznámiť, že videla skutok. Uvedené vypovedala až oveľa neskôr na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že si vypočula výpoveď poškodenej, a na ňu chce reagovať. Navyše poprela, že by vedela, že má syna vo väzbe, hoci bola osobou, ktorú obžalovaný uviedol ako osobu, ktorej má byť jeho vzatie do väzby oznámené. Jej výpoveď pred súdom potom správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako nevierohodnú a účelovú, urobenú v snahe pomôcť obžalovanému. Skutočnosť, že incident si nevšimli okoloidúce osoby, napr. pracovník technických služieb ešte neznamená, že sa skutok nestal, najmä ak sa mal odohrať tak, že bol obžalovaný zohnutý k autu poškodenej.
Súd prvého stupňa výpoveď svedka - otca poškodenej správne bral do úvahy ako vierohodnú, pretože jednak korešpondovala s ostatnými dôkazmi vo veci vykonanými, a nezistil v nej ani žiadne prvky, ktoré by svedčili o jej účelovosti , či nevierohodnosti.
Dôkazná situácia vzhľadom k vyššie uvedenému jednoznačne postačovala na rozhodnutie vo veci samej. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, a to aj z hľadiska posúdenia vierohodnosti výpovede poškodenej, či ostatných svedkov.
Svedkyňa Q. H. bola v prípravnom konaní riadne poučená k akému skutku bude vypočutá, a rovnako bola poučená o uvedenom aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaného zo skutku usvedčila a na svojich tvrdeniach zotrvala aj pri konfrontácii tvárou tvár k obžalovanému. Vychádzajúc z uvedeného nemal preto ani odvolací súd o vine obžalovaného žiadne pochybnosti, a v tomto smere nepovažoval jeho odvolanie za dôvodné.
Odvolací súd nezistil ani pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému. Trest odňatia slobody uložený mu v trvaní 16 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, za priznania jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/Tr.zák. a použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr.zák., sa aj krajskému súdu javí byť trestom primeraným. Zároveň je takýto trest aj trestom potrebným k prevýchove obžalovaného, a k zabráneniu mu v ďalšom obdobnom konaní voči poškodenej.
Takýto trest zodpovedá aj zásadám individuálnej a generálnej prevencie, či ustanoveniam § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. Správne súd prvého stupňa účinok takto uloženého trestu posilnil povinnosťou nepribližovať sa k poškodenej, či zákazom kontaktovať ju, pretože primárnym spúšťačom konania obžalovaného bol jeho vzťah k poškodenej.
Nemožno však prisvedčiť ani odvolacím námietkam prokurátora o neprimeranej miernosti trestu. Hoci ide o trest odňatia slobody na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že ide v osobe obžalovaného o osobu prvýkrát súdne trestanú.
Na strane druhej odvolací súd nemohol prehliadnuť okolnosti skutku, že hoci obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pre priestupok voči občianskemu spolunažívaniu už postihnutý blokovou pokutou bol, aj keď išlo o priestupok spáchaný voči inej žene. Je teda zrejmé, že toto potrestanie nemalo na neho dostatočne prevýchovný efekt, nepoučilo ho, neviedlo k jeho náprave, a neodradilo ho ani od ďalšieho obdobného konania.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné takýmto prevýchovným trestom na obžalovaného do budúcna pôsobiť v záujme zabránenia tomu, že sa také konanie voči poškodenej z jeho strany bude opakovať. Uvedené zabezpečia v plnej miere povinnosti ohľadom poškodenej mu súdom uložené.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd nepovažoval odvolania prokurátora a obžalovaného v žiadnom smere za dôvodné, a tieto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.