Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_17C-511-2015.pdf
PDF · 119.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/511/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO: 31749542, právne zastúpený: AENEA Legal, s.r.o. , so sídlom Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35951125, proti žalovaným v 1. rade: P. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., E. 2, žalovanému v 2. rade: U. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R., O. XXX/XX, žalovanému v 3. rade: C.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K., B. O. XXXX/X a žalovanej v 4. rade: X. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, o zaplatenie 9.697,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. až 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 9.697,61 eur spolu s vyčísleným zmluvným úrokom vo výške 0,75 eur, zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 10.697,61 eur od 16.3.2015 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 22.2.2018 do 16.10.2018 vo výške 506,89 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 17.10.2018 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e.
III. Súd žalobcovi v časti o zaplatenie 9 697,61 eur s príslušenstvom p r i z n á v a proti žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
IV. Súd žalobcovi v zastavujúcich častiach 1.000 eur, v zastavujúcej časti vyčísleného zmluvného úroku vo výške 567,88 eur, v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.132,12 eur a v časti vyčísleného úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do 21.2.2018 v sume 1.400 eur, v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do 21.2.2018 vo výške 608,33 eur, v časti vyčísleného úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.031,36 eur od 6.11.2014 do 27.7.2015 vo výške 59,82 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 76,91 eur a v časti vyčísleného zmluvného úroku 54,94 eur p r i z n á v a proti žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2014 domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade o zaplatenie 1.031,36 eur s príslušenstvom, keď svoj návrh odôvodňoval tým, že žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a v 2. rade zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovaným v 1. a v 2. rade poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 16.596,96 eur s dobou splatnosti 30 rokov. Poskytnutý úver mali žalovaní splatiť pri základnej úrokovej sadzbe vo výške 3 % formou mesačných splátok vo výške 70,01 eur. Žalovaní sa zaviazali dlh splácať pravidelnými mesačnými splátkami s tým, že každá platba bude vykonaná vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Žalovaní boli v omeškaní so splácaním mesačných splátok poskytnutého úveru, v dôsledku čoho žalobca vyzval žalovaných na úhradu omeškaných splátok, pričom žalovaní na výzvu nereagovali, zameškané splátky neuhradili.
2. Podaním zo dňa 27.7.2015 žalobca navrhol vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných a to Ing. U. U., nar. XX.XX.XXXX a X. I., nar. X.XX.XXXX s poukazom na zmluvu o prevzatí dlhu z 21.11.2008 a ručiteľský záväzok z vyššie uvedenej zmluvy. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca podaním z 22.12.2014 odstúpil od zmluvy a celý dlh sa stal splatným pričom žalobcovi vznikol v zmysle čl. VIII. ods. 4 zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej sumy. Žalobca poukázal, že vzhľadom k odstúpeniu od zmluvy a ustanoveniu čl. VIII. odsek 4 zmluvy nárok žalobcu pozostáva z istiny vo výške 10.697,61 eur, zmluvného úroku vo výške 623,57 eur, úroku z omeškania vo výške 76,91 eur a zmluvnej pokuty vo výške 1 132,12 eur. Žalobca ďalej uviedol, že ku dňu 27.7.2015 bola žalobcovi uhradená časť žalovanej istiny vo výške 1 000 eur a po tejto úhrade ostáva uhradiť z pôvodne žalovanej istiny (dlhu na zameškaných splátkach) sumu 31,36 eur, ktorá je zahrnutá v istine žalobného petitu a následne žiadal o rozšírenie žalobného petitu vo zvyšnej časti, ktorá je rozdielom uplatneného a celkového nároku tak, že sa domáhal o zaplatenie istiny vo výške 9.697,61 eur, spolu so zmluvným úrokom 623,57 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 76,91 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.031,36 eur od 6.11.2014 do 27.7.2015 t.j. vo výške 59,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9 697,61 eur od 28.7.2015 až do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 1.132,12 eur. V časti o zaplatenie 1.000 eur zobral svoju žalobu späť.
3. Podaním zo dňa 15.8.2016 žalobca doplnil svoju žalobu, keď uviedol, že žalobca je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu. Vzhľadom na činnosť žalobcu vykonávanú na základe osobitného štatútu, ktorým je predovšetkým zákon o ŠFRB pojmové znaky obchodnej činnosti (t.j. zámer smerujúci k dosiahnutiu zisku, výkon povolania alebo profesie, kvalifikovaný výkon činnosti napĺňajúci trhového správania založeného na ponuke a dopyte) u neho absentujú a preto v uvedenej veci nejde o spotrebiteľský spor. Poukázal na ust. § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov, keď zákonodarca zákon č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania subsumoval do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery nespadajú do kategórie spotrebiteľský úver. Ďalej uvádzal, že žalovaní v 1. a v 2. rade napriek výzve zo dňa 27.6.2014 na úhradu dlhu vo výške 901,90 eur svoj dlh neuhradili. Žalovaní mali zlú platobnú disciplínu, mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradili len časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky. V dôsledku omeškania žalovaných došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere, pričom žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Obo/54/2007 zo 17.6.2008. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle článku VIII. odsek 4 zmluvy mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej sumy do 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom, pričom zmluvná pokuta bola vypočítaná nasledovne: 11.321,18 (10.697,61+623,57) eur x 10 % = 1.132,12 eur.
4. Uznesením zo dňa 10.2.2016 pod sp. zn. 17C/511/2015-49 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.7.2016 pod sp. zn. 17C/511/2015-83 súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.000 eur zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby podaním zo dňa 27.7.2015 z dôvodu, že žalovaní po podaní žaloby uhradili časť žalovanej istiny, ktorú sumu si žalobca započítal na istinu po zosplatnení úveru.
5. Uznesením zo dňa 10.2.2016 pod sp. zn. 17C/511/2015-51 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili žalovaný v 3. rade C.. U. U., nar. XX.XX.XXXX a žalovaná v 4. rade X. I., nar. X.XX.XXXX.
6. Uznesením zo dňa 23.11.2016 pod sp. zn. 17C/511/2015-101 súd pripustil zmenu petitu žaloby, podľa ktorého žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade boli povinní zaplatiť žalobcovi 9.697,61 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 623,57 eur, úrokom z omeškania vo výške 76,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.031,36 eur od 6.11.2014 do 27.7.2015, t.j. vo výške 59,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1.132,12 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných mala zaniknúť v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
7. Podaním doručeným súdu dňa 19.1.2017 žalobca žiadal o rozšírenie petitu žalobného nároku o zmluvný úrok a súdu oznámil, že nakoľko boli žalovaní ku dňu 12.12.2014 v omeškaní so zaplatením 12 mesačných splátok poskytnutého úveru spolu v sume 1.021,55 eur, pričom na ich úhradu boli žalobcom opakovane vyzývaný písomnými upomienkami žalobca odstúpil od zmluvy podaním zo dňa 22.12.2014, čím sa stal celý dlh splatným. Vzhľadom na odstúpenie nárok žalobcov pozostával z istiny vo výške 9.697,61 eur, zmluvného úroku vo výške 623,57 eur, zmluvného úroku vo výške 3 % ročne od 16.3.2015 (dátum prevzatia odstúpenia + 30 dní) z nesplatenej istiny vo výške 10.697,61 eur do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 76,91 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.031,36 eur od 6.11.2014 do 27.7.2015 vo výške 59,82 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1.132,12 eur. Zároveň oznámil, že žalovaní od poslednej úhrady zo dňa 27.7.2015 realizovali ďalšie čiastočné úhrady a to dňa: 25.8.2015, 25.9.2015, 27.10.2015, 2.12.2015, 22.12.2015, 15.1.2016, 16.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, 15.6.2016, 15.7.2016, 16.8.2016, 16.9.2016, 17.10.2016, 15.11.2016, 15.12.2016 v sume po 100 eur, t.j. spolu v sume 1.700 eur, ktoré žalobca započítal v zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka na zmluvnú pokutu v sume 1.132,12 eur (ktorá teda po započítaní predstavuje 0 eur) a na zmluvný úrok vo výške 623,57 eur, ktorý po započítaní predstavuje 55,69 eur. Na základe uvedeného žalobný nárok pozostával z istiny vo výške 9.697,61 eur, zmluvného úroku vo výške 55,69 eur, zmluvného úroku vo výške 3 % ročne od 16.3.2015 z nesplatenej istiny vo výške 10.697,61 eur do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 76,91 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.031,36 eur od 6.11.2014 do 27.7.2015 vo výške 59,82 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do zaplatenia.
8. Podaním doručeným súdu dňa 22.2.2018 právny zástupca žalobcu zobral žalobu v časti o zaplatenie 1.400 eur späť, keď uviedol, že žalovaní od poslednej čiastočnej úhrady dňa 15.12.2016 vykonali nasledovné čiastočné úhrady a to dňa: 17.1.2017, 15.2.2017, 15.3.2017, 19.4.2017, 16.5.2017, 23.6.2017, 17.7.2017, 15.8.2017, 18.9.2017, 17.10.2017, 15.11.2017, 15.12.2017, 16.1.2018 a 15.2.2018 po 100 eur t.j. celkovo vo výške 1.400 eur, ktoré si žalobca započítal v zmysle § 330 ObZ nasledovne a to na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do 21.2.2018 t.j. vo výške 2.008,33 eur a po započítaní čiastkových úhrad ostáva uhradiť v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do 21.2.2018 608,33 eur.
9. Uznesením zo dňa 13.3.2018 pod sp. zn. 17C/511/2015-226 súd konanie v časti vyčísleného zmluvného úroku vo výške 567,88 eur, v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.132,12 eur, a v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.07.2015 do 21.02.2018 vo vyčíslenej sume 1.400,00 eur zastavil a pripustil zmenu petitu žaloby, podľa ktorého žalovaný v 1., 2., 3. a v 4. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 9.697,61 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 55,69 eur, zmluvným úrokom vo výške 3,00 % ročne zo sumy 10.697,61 eur od 16.03.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 76,91 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.031,36 eur od 6.11.2014 do 27.7.2015 t.j. vo výške 59,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do 21.02.2018, t.j. vo výške 608,33 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 22.02.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 417,64 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
10. Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorého na pojednávaní zastupoval splnomocnený právny zástupca a žalovaných v 1. až v 3. rade, keď žalovaný v 1. rade bral termín pojednávania na vedomie dňa 14.9.2018, na pojednávanie sa nedostavil, žalovanej v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňom 3.10.2018, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadala a žalovanému v 3. rade bolo predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle § 112 C.s.p. s poukazom na § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. dňom 18.9.2018.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov a to - zmluvou o poskytnutí podpory, výzvou na úhradu, návrhom na vstup ďalšieho účastníka do konania, rozšírením návrhu, čiastočným späťvzatím s prílohami, odstúpením od úverovej zmluvy, uznesením z 10.2.2016, z 10.2.2016, opravným uznesením z 21.7.2016, vyjadrením žalobcu k sporu, uznesením z 23.11.2016, rozšírením petitu vo veci samej a vyjadrením žalobcu s prílohami, vyjadrením žalobcu s prílohami, vyjadrením žalobcu s prílohami, vyjadrením žalobcu z 31.10.2017 s prílohami, uznesením z 13.3.2018, vyjadrením žalobcu s prílohami a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Súd mal preukázané, že dňa 20.2.1998 žalobca žalovaní v 1. a v 2. rade uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru nenávratného príspevku č. zmluvy XXX/XXXX/XXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keď predmetom zmluvy bolo poskytnúť žalovaným v 1. a v 2. rade úver pre účely výstavby bytu, pričom v zmysle článku 3 uvedenej zmluvy výška poskytnutej podpory bola vo forme úveru 500.000 Sk (16.596,95 eur) pri základnej úrokovej sadzbe 3 % s lehotou splatnosti 30 rokov a nenávratného príspevku vo výške 150.000 Sk (4.979,08 eur). V zmysle článku IV. zmluvy bol dlžník oprávnený čerpať poskytnutú podporu len na účel, ktorý bol uvedený v článku II. bod 1 uvedenej zmluvy výhradne formou bezhotovostného platobného styku. V zmysle článku V. bod 1 dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3 % na účet v banke a zároveň sa zaviazal splácať úver a úrok pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré mali zahŕňať istinu a úrok vždy do 15. dňa kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. 1. až 359. mesačná splátka bola stanovená vo výške 2.109 Sk (70,01 eur) posledná bola vo výške 1.757 Sk (58,32 eur) a začiatok splácania úveru bol určený 3 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti zmluvy. V zmysle článku VII. zmluvy návratnosť úveru bola v súlade s § 546 až 550 OZ a § 303 až 313 ObZ zabezpečená ručením tretích osôb, ktoré vyhlásili, že berú na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku vyplývajúcu z poskytnutého úveru, resp. jeho nesplatenej časti vrátane prislúchajúceho úroku uspokoja v plnej výške ak ju neuspokojí dlžník v stanovenom termíne. Podpísaní ručitelia ručili spoločne za celý dlh dlžníka veriteľovi podľa § 539 ObZ. Ručitelia svojím podpisom potvrdili, že boli oboznámení s obsahom ručiteľského záväzku a sú si vedomí toho, že sú povinní dlh splniť ak ho nesplnil dlžník hoci bol na to veriteľom písomne vyzvaný. V zmysle článku VIII. zmluvy ak dlžník neoprávnene použil finančné prostriedky z poskytnutej podpory v rozpore so zmluvne dohodnutými podmienkami, dlžník bol povinný vrátiť ich veriteľovi a zaplatiť penále v súlade so zákonom č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách vo výške 0,2 % neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý začatý deň neoprávneného použitia poskytnutej podpory, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Podľa bodu 2 uvedeného článku neoprávneným použitím finančných prostriedkov z poskytnutého úveru sa považuje aj oneskorená úhrada pravidelnej mesačnej splátky. V zmysle bodu 3 uvedeného článku ak dlžník v stanovených termínoch meškal so zaplatením 3 po sebe idúcich splátkach alebo nezaplatil niektorú zo splátok na základe upomienky poslanej veriteľom po dlhšiu dobu ako 3 mesiace veriteľ bol oprávnený zastaviť čerpanie úveru v banke. V prípade, že poskytnutý úver nebol ešte dočerpaný bol veriteľ oprávnený zvýšiť základnú úrokovú sadzbu pre celú časť nesplateného úveru o 0,5 %. V zmysle bodu 4 uvedeného článku, ak bol dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradil právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom. Pravosť podpisov žalovaných v 1. a v 2. rade a pravosť podpisov ručiteľov, teda žalovaných v 3. a 4. rade bola osvedčená dňa 17.11.1997 bola osvedčená a zmluva bola podpísaná zo strany veriteľa dňa 20.2.1998. Výzvou na úhradu dlhu z 27.6.2014 boli žalovaní v 1. a v 2. rade vyzývaní na úhradu zameškaných splátok vo výške 901,90 eur do 7 dní od doručenia výzvy. V zmysle dodatku č. 1 k zmluve č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory vo forme úveru uzatvorenej dňa 20.2.1998 sa zmluvné strany dohodli na doplnení pristupujúceho dlžníka k úverovej zmluve, ktorým sa C.. U. dňom podpisu dodatku č. 1 k úverovej zmluve zaviazal popri pôvodných dlžníkoch na spoločné a nerozdielne splnenie peňažného záväzku voči ŠFRB a to v zmysle notárskej zápisnice O napísanej v notárskej kancelárii v Nových Zámkoch dňa 21.11.2008, ktorou preberajúci dlžník C.. U. U. prebral bez dohody s pôvodnými dlžníkmi dlh zo zmluvy v plnom rozsahu, to znamená, že v prípade tohto návrhu veriteľom bol preberajúci dlžník viazaný zo zmluvy popri pôvodných dlžníkoch.
13. Z odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 22.12.2014 mal súd preukázané, že ku dňu 12.12.2014 sa žalovaní dostali do omeškania s 12 splátkami vo výške 1.021,55 eur, na základe ktorej skutočnosti veriteľ odstúpil od úverovej zmluvy a celý dlh sa stal splatným, keď dlžná suma aktuálne pozostávala z položiek: nesplatená istina 10.697,61 eur, nesplateného úroku vo výške 623,57 eur, úroku z omeškania vo výške 76,91 eur. Žalovaní boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy vo výške 11.398,09 eur v lehote 5 dní od obdržania výzvy na účet fondu s upozornením, že v opačnom prípade si žalobca bude dlh uplatňovať súdnou cestou. Súd mal preukázané z predložených doručeniek o prevzatí odstúpenia od zmluvy, že žalovanému v 1. rade bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 27.1.2015, žalovanej v 2. rade 13.2.2015, žalovanej v 4. rade bolo odstúpenie od zmluvy doručované 7.1.2015 a opakovane 10.2.2015, od žalovaného v 3. rade sa zásielka vrátila s oznámením neznámy a preto mu nebolo možné odstúpenie od zmluvy doručiť.
14. Žalovaná v 4. rade na pojednávaní konanom dňa 16.11.2018 vyhlásila, že nárok žalobcu uznáva čo do základu a výšky, ktorú skutočnosť potvrdila aj svojim podpisom, pričom uviedla, že nesúhlasí s výškou trov právneho zastúpenia, ktoré považuje za neprimerane vysoké. Ďalej vypovedala, že pravidelne mesačne splácala splátky úveru vo výške 85 eur určené splátkovým kalendárom, pričom nevedela hradiť celú pravidelnú splátku vo výške 92 eur z dôvodu, že je dôchodkyňa. Ďalej uviedla, že od počiatku hradila úver v OTP banke, nevedela sa presne vyjadriť akú sumu z úveru za 20 rokov splatila, uviedla, že približne 9.000 eur, pričom žiadne doklady preukazujúce úhrady dlhu súdu nepredložila. Potvrdzovala, že k zmluve pristúpila ako ručiteľka dobrovoľne.
15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16.11.2018 zotrval na žalobnom návrhu v spojení s jeho čiastočnými späťvzatiami ako aj čiastočnými zmenami žaloby a uviedol, že od poslednej úhrady boli vykonané ďalšie čiastkové úhrady od 15.3.2018 vo výške 700 eur, ktoré boli vykonané k spísaniu zmieru, ktorý bol vyhotovený a doručovaný žalovaným v 1. a v 4 . rade, k čomu súdu predložil doručenky, pričom žalovaným v 2. a 3. rade bol návrh zmieru doručovaný už skôr. Uviedol, že žalovaná v 4. rade požiadala o lehotu na podpísanie doručovaného zmieru avšak následne už žalobcu nekontaktovala. Uvádzal, že dňa 16.10.2018 bola vykonaná čiastočná úhrada vo výške 100 eur. Ďalej uviedol, že so žalovanými bol uzatvorený splátkový kalendár v zmysle zmluvy o poskytnutí podpory a jej podmienok. Dňa 9.2.2015 žalovanej v 2. rade bol doručovaný návrh dohody o splátkach, v rámci ktorej by bolo možné odstúpenie od úverovej zmluvy a navrátenie do režimu splátok, takáto dohoda uzatvorená nebola a preto žalobca pokračoval v uvedenej žalobe.
16. Podľa § 1 odsek 1, 2, 3 z.č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „ z.č. 150/2013 Z.z.“) štátny fond rozvoja bývania je právnická osoba so sídlom v Bratislave (ďalej len „fond“). Financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom fondu. Na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 odsek 1, 2 z. č. 150/2013 Z. z. správcom fondu je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Štatutárnym orgánom fondu je generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
Podľa § 3 z.č. 150/2013 Z.z. príjmami fondu sú
a) splátky istiny úverov poskytnutých z fondu,
b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,
c) výnosy zo sankcií uložených fondom,
d) výnosy z prostriedkov fondu uložených v Štátnej pokladnici okrem výnosov z prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,
e) príjmy z výťažku pri výkone exekúcie, príjmy z výťažku pri výkone dobrovoľnej dražby,
f) zostatky prostriedkov fondu k 31. decembru predchádzajúceho rozpočtového roka a zostatky prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu, ak spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu,
g) zostatky nevyčerpanej podpory vrátenej žiadateľom o podporu (ďalej len „žiadateľ“) okrem zostatkov vrátenej nevyčerpanej podpory poskytnutej z prostriedkov štátneho rozpočtu v prechádzajúcich rokoch,
h) výnosy z účtov zriadených fondom pre žiadateľov v banke podľa § 5 ods. 5 na realizáciu finančných operácií okrem výnosov z prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,
i) dary,
j) dotácie zo štátneho rozpočtu,
k) finančné prostriedky Európskej únie,
l) iné príjmy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 4 odsek 1 písmeno a) z.č. 150/2013 Z.z. prostriedky fondu možno použiť na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu (ďalej len „podpora“).
Podľa § 261 odsek 6 písmeno d) z.č. 513/1991 Zb. ObZ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 263 odsek odsek 1, 2 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 odsek 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 349 odsek 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 365 odsek 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako aj jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi žalobcom a žalovanými došlo dňa 20.2.1998 k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí podpory podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania č. XXX/XXXX/ XXXX a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a to vo forme úveru, na základe čoho boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 16.596,95 eur so základnou úrokovou sadzbou 3 % s lehotou splatnosti na 30 rokov. Žalovaný sa zaviazali že dlh budú splácať v pravidelných mesačných splátkach vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru vo výške 2.109 Sk t.j. 70,01 eur mesačne. Pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. až 4. rade mal súd preukázanú zo zmluvy o poskytnutí podpory ako aj jej dodatku č.1 k zmluve. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že predmetnú zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu z nasledovných dôvodov. Žalobca uzavrel zmluvu s fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, avšak zo strany žalobcu nešlo o osobu dodávateľa ako to zákon vyžaduje pre uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca totiž nevystupoval ako dodávateľ, t.j. osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca zároveň nie je podnikateľom v zmysle § 2 odsek 1, 2 OBZ, nakoľko nevykonáva sústavnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Uvedené vyplýva zo samotného postavenia žalobcu upraveného v zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania, v zmysle ktorého je žalobca finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu a správcom žalobcu je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Zo samotnej definície žalobcu je preto zrejmé, že sa nejedná o podnikateľský subjekt a teda subjekt zriadený za účelom dosiahnutia zisku. Súd predmetnú zmluvu o úvere preto posudzoval podľa § 497 Obchodného zákonníka nakoľko v zmysle § 261 odsek 6 písm. d) ObZ sa zmluva o úvere spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodný záväzkový vzťah. V zmysle § 263 odsek 1 navyše nie je možné sa od uvedeného zákonného ustanovenia (§ 261) odchýliť, či vylúčiť jeho aplikáciu.
18. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas a to ani po viacnásobných výzvach, žalobca dňa 22.12.2014 odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy v zmysle čl. VIII. bod 4 zmluvy. Navyše, v prípade odstúpenia podľa bodu VIII.4. vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy (istina 10.697,61 eura + zmluvný úrok ku dňu odstúpenia vo výške 623,57 eura), ktorá predstavuje 1.132,12 eura. Po odstúpení od zmluvy žalovaní vykonali čiastočné úhrady vo výške 4.100 eur, ktoré žalobca započítal nasledovne: 1.000 eur na dlh na zameškaných splátkach), 1.700 eur na zmluvnú pokutu v sume 1.132,12 eur (ktorá teda po započítaní predstavuje 0 eur) a na zmluvný úrok vo výške 623,57 eur, ktorý po započítaní predstavuje 55,69 eur a sumu 1.400 eur na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do 21.2.2018 t.j. vo výške 2.008,33 eur a po započítaní čiastkových úhrad ostalo uhradiť v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do 21.2.2018 608,33 eur.
19. Žalovaní v 1. až 4. rade skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom nároku a ani jeho výšky v spore nerozporovali a žalovaná v 4. rade nárok žalobcu uznala čo do základu a výšky, pričom uviedla, že úver od začiatku splácala sama a potvrdzovala, že v splátke nižšej ako bola uvedená v zmluve, nakoľko celú sumu hradiť nevedela. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal záujem so žalovanými uzatvoriť aj mimosúdnu dohodu, na ktorú žalovaní nereagovali. Nakoľko sa žalovaní v 1. až 3. rade nedostavili na pojednávanie, žalobca zotrval na žalobe s poukazom na ďalšie čiastočné úhrady v celkovej výške 800 eur ku dňu 16.10.2018, ktoré boli vykonané od 15.3.2018, pričom žalovaná v 4. rade nárok žalobcu uznala. Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal preukázané tvrdenia žalobcu v časti uplatneného nároku ako aj jeho výšky (v spore rozporovaný nebol), teda skutočnosti tvrdené žalobcom považoval za nesporné, zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade na zaplatenie dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia so započítaním čiastočnej úhrady vo výške 800 eur ku dňu 16.10.2018 v zmysle § 330 ObZ na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.697,61 eur od 28.7.2015 do 21.2.2018 vo výške 608,33 eur, na vyčíslený úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.031,36 eur od 6.11.2014 do 27.7.2015 vo výške 59,82 eur, na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 76,91 eur a v časti vyčísleného zmluvného úroku na sumu 54,94 eur, v ktorej časti súd konanie v zmysle § 145 odsek 2 CSP zastavil.
20. Zároveň súd priznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 3 % ročne vyčíslený ku dňu odstúpenia vo výške 0,75 eur a zmluvný úrok vo výške 3,00 % ročne zo sumy 10.697,61 eur od 16.03.2015 (dátum prevzatia odstúpenia + 30 dňová lehota na zaplatenie) do zaplatenia. Súd je za to, že v prípade odstúpenia podľa § 506 ObZ je žalobca oprávnený požadovať, aby žalovaní vrátili dlžnú sumu spolu s úrokmi a nielen úroky vyčíslené ku dňu odstúpenia, nakoľko žalovaní ďalej disponujú poskytnutými finančnými prostriedkami až do ich vrátenia a preto by nebolo spravodlivé a správne, keby platili zmluvné úroky len ku dňu odstúpenia od zmluvy a pritom naďalej disponovali s peňažnými prostriedkami žalobcu bez poskytnutia protiplnenia.
21. Zároveň súd zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 odsek 1,2 OZ s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/95 Zb. účinného v čase vzniku omeškania, nakoľko mal preukázané, že žalovaní v 1. až 4. rade boli v omeškaní s úhradou dlhu po zosplatnení úveru.
22. O nároku na náhradu trov konania v časti žalovanej sumy 9.697,61 eur s prísl. súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p. a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zastavujúcich častiach súd rozhodol v zmysle § 262 odsek 1 s poukazom na 256 odsek 1 C.s.p., pretože zastavenie konania v uvedených častiach zavinili žalovaní, ktorí vykonali čiastočné úhrady uvedené v odôvodnení rozhodnutia až po podaní žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).