Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Mesto Kolárovo, Kostolné nám. č. 1, Kolárovo, v konaní zast. Mgr. Cyntia Takács Szalai, advokát so sídlom Komárno, nám. M. R. Štefánika 6, proti žalovanému: 1./ U. F. nar. XX.X.XXXX, bytom V., ul. T. X/XX a 2./ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom V., ul. T. X/XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. septembra 2017, č. k. 6C/254/2016-51, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 19. septembra 2017, č. k. 6C/254/2016-51 (ďalej len "napadnutý rozsudok") uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade povinnosť vypratať byt č. XX pozostávajúci z X izieb, z predsiene, z kúpeľne, kuchyne a WC, nachádzajúci sa v obytnom dome K3 so súp. č. XXXX na adrese ul. T. X/XX v V., ktorý obytný dom je postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a vedený v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Komárno, odbor katastrálny na LV XXXX pre k. ú. V. a odovzdať ho žalobcovi do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.

1.2. Vo zvyšku žalobu zamietol.

1.3. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil s poukazom na ust.§ 712c ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9, § 3, § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

3.1. Po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 30.3.2015 strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme bytu nachádzajúceho sa v obytnom dome K3 so súp. č. XXXX na adrese ul. T. X/XX v V., ktorý obytný dom je postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a vedený v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Komárno, odbor katastrálny na LV XXXX pre k.ú. V.. W. tohto bytu bol dojednaný na dobu určitú a to od 1.4.2015 do 31.3.2015. Žalovaní sporný byt po uplynutí doby nájmu nevypratali, aj v súčasnosti v ňom bývajú (po podaní tejto žaloby na súd začali splácať nedoplatok nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu).

3.2. Nájom sporného bytu bol dohodnutý na dobu určitú a to do 31.3.2016, preto týmto dňom tento nájom zanikol a to uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. V konaní nebolo preukázané, že by po zániku nájmu

bola opakovane uzavretá zmluva o nájme sporného bytu stranami sporu. Na základe týchto skutkových zistení treba urobiť záver, že v súčasnosti žalovaní sporný byt užívajú bez právneho dôvodu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobu o vypratanie predmetného bytu považoval za dôvodnú a žalovaným uložil povinnosť byt vypratať.

3.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vypratanie žalovaných bez akejkoľvek bytovej náhrady a ich maloletých detí zo sporného bytu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. K takémuto záveru súd dospel na základe tej skutočnosti, že žalovaní (a to napriek ich až kritickej finančnej situácie) začali splácať nedoplatok za užívanie sporného bytu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že v spornom byte so žalovanými bývajú aj ich maloleté deti v útlom veku. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd považoval za potrebné aplikovať výkladové pravidlo zakotvené v ust. §-u 3 ods. 1 o tom, že výkon práv nemôže byť v rozpore s dobrým mravmi, preto povinnosť vypratať sporný byt žalovaným vznikne po tom, ak zo strany žalobcu im bude zabezpečené náhradné ubytovanie. Podľa názoru súdu lehota 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania bude primeraná na to, aby sa dobrovoľne zo sporného bytu sa vysťahovali.

3.4. Zamietol žalobu v časti, v ktorej žalobca sa domáhal uloženia povinnosti všetkým ktorí bývajú so žalovanými vypratať a odovzdať mu sporný byt, pretože takýto výrok by bol nevykonateľný.

3.5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. §-u 257 CSP, keď v konaní plne úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania . Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia súd považoval tú skutočnosť, že finančná situácia žalovaných aj teraz je nepriaznivá.

4. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým namietol, že žalovaní nemajú právo na bytovú náhradu. Boli povinní opustiť byt po skončení dohodnutého nájmu. Poukázal na § 710 ods. 2, §712a ods. 9 a § 126 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru maloleté deti v rodine a nepriaznivá životná situácia nemajú pre posúdenie veci právny význam. Súd podmienením vypratania bytu poskytnutím bytovej náhrady zvýhodnil žalovanú stranu na úkor žalobcu. Keďže v danom prípade išlo o nájom dohodnutý na dobu určitú, súd by mal uložiť žalovaným v 1./ a 2./ rade povinnosť vypratať byt bez toho, aby žalobca bol povinný zabezpečiť žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradné ubytovanie, pretože im takýto nárok s poukazom na § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka nevznikol. žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkový stav v otázke aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, nemožno zakladať súdnym rozhodnutím neexistujúce povinnosti žalobcu (a ani dosiaľ neexistujúce právo žalovaných v 1./ a 2./ rade), pretože by to viedlo k porušeniu článkov 13 ods. 1 a 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.).

5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie (namietajúc podmienenie vypratanie zabezpečením náhradného ubytovania), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť.

7.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

8. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

9.1. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9.2. Podľa § 712c ods. 1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

9.3. Podľa čl. 19 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti (...) (ods. 1). Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (ods. 2).

9.4. Podľa čl. 41 ods. 1 ústavy manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

9.5. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (body 9.4-6. tohto rozsudku) kde konštatuje, že sa pojem „súkromný a rodinný život“ ani „obydlie“ bližšie nedefinuje. Nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Pojem „súkromný život“ je pojem široký a nemožno ho vyčerpávajúcim spôsobom definovať, najmä ho nemožno obmedziť na „intímnu sféru“, v ktorej každý môže viesť svoj osobný život podľa svojej chuti, a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života musí teda do istej miery zahŕňať právo jednotlivca nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blížnymi a vonkajším svetom, z ktorého nemožno vylúčiť ani profesijnú a pracovnú činnosť. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu (napr. rozsudok Gillow z 24. novembra 1986, § 46; rozsudok Niemietz zo 16. decembra 1992, § 29).

9.6. Z čl. 19 ods. 2, resp. čl. 21 ods. 3 ústavy vyplýva povinnosť všeobecných súdov v každom prípade, v ktorom hrozí zásah do základných práv, ktoré tieto články zaručujú, skúmať s ohľadom na jeho konkrétne okolnosti, či tento zásah je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný sledovanému cieľu. V tomto zmysle bolo potrebné aj v danej veci skúmať, či nie je vypratanie obecného bytu navrhovateľkou bez zabezpečenia bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9.7. V prípade mesta za tých okolností, ako tomu bolo v danej veci, je dosť ťažko oddeliť jeho práva vlastníka od jeho povinnosti starať sa o základné potreby obyvateľov mesta, a preto nemožno a priori vychádzať z toho, že na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktom aplikácie práva sú v takomto prípade konštituované dosiaľ neexistujúce povinnosti vlastníka. Toto ustanovenie vyžadovalo v danej veci najmä zistiť, či mesto Poprad ako vlastník a zároveň správca komunálneho bytového fondu malo v čase rozhodovania súdu taký dôvod dosiahnuť okamžité vypratanie navrhovateľky z bytu, ktorý bolo treba považovať za jej „obydlie“ v zmysle čl. 21 ods. 3 ústavy, že by nebolo od neho spravodlivé žiadať, aby jeho vypratanie súd viazal na zabezpečenie bytovej náhrady (Nález ÚS Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 13/00-85 zo dňa 9. 7. 2001).

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové okolnosti týkajúce sa podstaty aj odvolania odvolateľa spočívajúce v tom, že ako prenajímateľ nemá povinnosť pre vypratávaných zabezpečiť náhradné ubytovanie. V uvedenom možno vidieť pravdu pokiaľ ide o jednoduché nazeranie na zákonom vymedzený rozsah a obsah ust. o nájme a dôsledkoch skončenia nájmu bytov. Právne predpisy a normy občianskeho práva však obsahujú celý rad naväzujúcich, súvisiacich a použiteľných ustanovení, ktoré zmäkčujú dopady niektorých právnych dôsledkov.

11. V tomto prípade súd prvej inštancie správne konštatoval existenciu nájomného vzťahu, ktorý uplynul v dôsledku času. Uvedená skutočnosť bez ďalšieho zakladá povinnosti spojené so zánikom nájmu. V tomto prípade súd prvej inštancie správne zistil, že v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré opodstatňujú záver o potrebe vypratania nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu po zabezpečení náhradného ubytovania.

12. Bývanie a jeho úroveň patria k dôležitým aspektom celkových životných podmienok obyvateľstva. Byt neplní iba materiálnu funkciu prirodzených potrieb rodiny ako základnej jednotky spoločnosti, ale zároveň je výraznou zložkou kultúrneho štandardu obyvateľstva a v nemalej miere aktívne pôsobí na regeneráciu ľudí. V rámci príležitostí naplniť obsah bytovej politiky (vo všeobecnosti obcí) aj Mesta V. bezpochyby patrí aj potreba výstavby nových nájomných bytov a taktiež poskytovanie existujúcich bytových jednotiek na nájom.

13. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

14. Súdna prax vychádzajúca z Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.1992 vyvodila, že vypratanie po zabezpečení bytovej náhrady nemusí byť dané len výslovnou právnou úpravou. Možno ho ďalej vyvodiť nielen z analogickej aplikácie tejto pozitívnej úpravy, ale môže následne vyplynúť i zo situácií, kedy žalovanému síce bytová náhrada priamo ani analogicky nepatrí, ale napriek tomu žalobe o vypratanie bytu možno výnimočne vyhovieť - vzhľadom k dôvodom hodným osobitného zreteľa - avšak len za predpokladu priznania bytovej náhrady (porovnaj R 39/1986, in Fekete, L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011 str. 2141).

15. Pri rozhodovaní o tom, či žalobe o vypratanie bytu, za ktorý niet nároku na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, možno výnimočne vyhovieť vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa (čl. VI a VII OZ; teraz § 3 - pozn. autora) len za predpokladu priznania náhrady za byt, tento postup musí byť zdôvodnený závažnými dôvodmi na strane toho, kto má byt vypratať (napr. rodinnými pomermi, sociálnymi pomermi, dĺžkou užívania bytu a pod.), ďalej doložením toho, že od toho, kto sa domáha vypratania bytu, možno spravodlivo požadovať, aby sa primeraná ochrana jeho práva takto podmienila a jej splnenie sa časovo odložilo, ako aj doložením toho, že výnimočné priznanie náhrady za byt nie je v rozpore so zásadami štátnej bytovej politiky (R 39/1986).

16. Vyššie uvedený pohľad na podstatu posudzovania opodstatnenosti vypratania v dlhšej paričnej lehote, či po zabezpečení určitej formy bytovej náhrady pri dôvodnom vypratávaní nájomníkov je v tomto prípade opodstatnený práve pre zistenie takých okolností prípadu, ktoré opodstatňujú záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaní v tomto prípade (čo vyplýva z obsahu spisu a zistení súdu prvej inštancie) boli (sú) v krízovej finančnej situácii, napriek ktorej v ich snahe bolo platiť (doplácať) nájomné aj dodatočne. Iným dôvodom, ktorý opodstatňoval použitie výkladového pravidla § 3 OZ, tak ako naň správne poukázal súd prvej inštancie, bola skutočnosť výchovy a odkázanosti (na rodičov ako aj na obydlie) maloletých detí žalovaných. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť úlohy obcí a miest, ktoré v rámci zabezpečovania starostlivosti o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov sú povinné obyvateľom obce vytvoriť priestor pre realizáciu práva na bývanie, ktoré v sebe zahrňuje vytvorenie príležitosti nájmu nehnuteľnosti na bývanie. 17. Odvolací súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010 v bodoch 17.až 20 tohto rozsudku, s poukazom dôvody, podľa ktorých podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 125/2000, sp. zn. 4 Cdo 107/2003). 18. Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať. Citované zákonné ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. 19. Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym úkonom osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná úprava v ustanovení § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka trvá na tom, aby bol tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá

má nárok na bytovú náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou je, či takýto prejav vôle má byť fakticky doručený adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne prevziať a oboznámiť sa s ním, alebo postačuje, ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej sféry. 20. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný (adresovaný) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy - ofertu. 21. V závere odvolací súd zhrňuje, že hoci v tomto prípade boli splnené podmienky pre vypratanie žalovaných bez bytovej náhrady (formálnym prístupom vyplývajúcim z izolovaného posudzovania nároku na bytovú náhradu z ustanovení o nájmoch bytov upravených v § 712 a nsl. , nemožno uvedené z pozície obce (a súdu, za zistenej existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa) považovať za definitívnu „bodku“ v napĺňaní jej povinností vo vzťahu k jej obyvateľom. Súd prvej inštancie podmienil vypratanie nehnuteľností žalovanými poskytnutím náhradného ubytovania. Ide teda o iný štandard bytovej náhrady ako pri náhradnom byte (§ 712 ods. 1 , pričom uvedená náhrada, zabezpečí (pri existencií dôvodov hodných osobitného zreteľa) kontinuálnu realizáciu práva obyvateľov (žalovaných a ich mal. detí) na bývanie a napĺňa cieľ povinností obce o všestranný rozvoj starostlivosti o ich obyvateľov za okolností tohto prípadu.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že úspešným žalovaným voči žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože im v konaní nezvnikli.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .