Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci proti obžalovanému Z.. J. J. a spol. pre prečin útoku na verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 12. decembra 2018 v Košiciach takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaných Z.. J. J., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., M. XX, U.. X. I., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., R. XX, Y. U., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., U. X, Z. T., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., R. X a R. R., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., A. XX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 24.01.2017 sp. zn. 3Pv 329/16/8803 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mali spáchať tak, že v Košiciach na chodbe štvrtého poschodia bytového domu na ul. A. č. XX dňa 08.06.2016 v čase okolo 00,26 hod. po výzve poškodeného nstržm. PZ J. R. adresovanej obvinenému R. R., aby upustil od protiprávneho konania a prestal rušiť nočný kľud, obvinený R. ho rukami sotil do oblasti hornej časti tela, vzápätí obvinený J. pritlačil rukou o stenu poškodeného nstržm. PZ R., z ktorého zovretia sa poškodený uvoľnil a následne sa pridali aj ostatní obvinení, ktorí opakovane sácali, kopali a udierali päsťami poškodeného nstržm. PZ J. R. do oblasti kolena a tváre, pričom v priebehu útoku obvinený T. kopol do oblasti brucha poškodenú stržm. PZ Z.. J. M. a napokon obvinený J. túto sotil tak, že sa udrela o zárubňu vedľajšieho bytu, čím takto spôsobili poškodenému nstržm. PZ J. R. zranenia a to: pomliaždenie prednej brušnej steny, podvrtnutie krčnej chrbtice a čiarovité odreniny na záhlaví a zadnej strane krku a ľavom pleci s dobou liečenia a neschopnosťou k práci do 7 dní a poškodenej stržm. PZ Z.. J. M. spôsobili pomliaždenie prednej brušnej steny s dobou liečenia a neschopnosťou k práci do 7 dní, nakoľko skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Z. T. a R. R., výsluchom svedkov - poškodených, ďalších svedkov a znalcov, prečítaním zápisníc o výpovediach obžalovaných Z.. J. J., U.. X. I. a Y. U. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov, listín a po dôkladnom vyhodnotení dôkazov rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2018 tak, že podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil všetkých obžalovaných spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 3Pv 329/16/8803, nakoľko prejednaný skutok nie je trestným činom.

Na podklade odvolania prokurátora podaného proti rozsudku Krajský súd v Košiciach preskúmal jeho zákonnosť a odôvodnenosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo. S názorom prvostupňového súdu, že skutkový dej popísaný v obžalobe sa stal len čiastočne a vo zvyšnej časti nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu sa odvolací súd nestotožnil. Pre konštatovaný právny záver bolo podľa odvolacieho súdu potrebné, aby bol tento riadne premietnutý do

skutkovej vety rozsudku, z ktorej by bolo možné zistiť, v ktorej konkrétnej časti ostal skutok zachovaný a ktorá konkrétna časť konania obžalovaných nie je trestným činom. Medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku nemusí byť vždy úplná zhoda, totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby vytknuté nedostatky odstránil, ustálil skutkovú vetu rozsudku podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v prípade, že dôjde k úprave skutku neprichádza do úvahy oslobodenie z dôvodov podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku.

Všetci piati obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný R. R. vypovedal na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní tak, že dňa 07.06.2016 oslavoval so svojimi kamarátmi - spoluobžalovanými u neho doma na A. č. XX v Košiciach narodenie dcéry. Rozprávali sa o bežných veciach zo súkromia, popíjali whiskey, každý z nich asi 6 poldeci, mali zapnutý televízor, nie veľmi nahlas. Okrem alkoholu nepožil v ten večer iné návykové látky a nevie si vysvetliť to, že toxikologickým vyšetrením moču bola u neho zistená prítomnosť THC. Okolo 22,00 hod. zaklopala na dvere jeho bytu suseda W. s tým, či by sa nemohli utíšiť, že začal nočný kľud a že majú malé deti. Susede povedal, že oslavujú narodenie jeho dcéry a že onedlho budú končiť. Dovtedy W. nepoznal, ale keď ho prišla upozorniť povedala mu, že boli spolužiaci zo základnej školy. W. s rodinou býva na tom istom podlaží v byte, ktorý je situovaný oproti jeho bytu. S ňou ani s ostatnými susedmi nemal žiadne konflikty, na uvedenej adrese býval krátko. Bavili sa ďalej, keď okolo 23,00 hod. zhasla v byte elektrina. Predpokladal, že vypadol elektrický istič, aj keď sa to nestávalo. Vyšiel z bytu, na chodbe otvoril skrinku a nakoľko, istič od jeho bytu bol v polohe hore, nahodil ho a vracal sa späť. Na chodbe stáli dvaja policajti, muž a žena, niečo sa medzi sebou rozprávali. Prítomnosť policajtov na chodbe bytového domu ho neprekvapila, nakoľko policajti do ich vchodu chodievali často. Keď vchádzal do bytu jeden z policajtov ho chytil zozadu za rameno, snažil sa ho otočiť a zabrániť mu vojsť späť do bytu. Predtým sa mu ani jeden z policajtov nepreukázal príslušnosťou k policajnému zboru a konaniu poškodeného nepredchádzali žiadne výzvy. Chcel sa vrátiť do svojho bytu, v čom mu policajt bránil, preto volal o pomoc slovami „pomoc, pomôžte mi“. Pribehli kamaráti, ktorí sa ho snažili dostať do bytu tak, že ho ťahali za ruku, kým za druhú ruku ho ťahal policajt. Bol niekde v úrovni prahu dverí, spoluobžalovaní boli v byte, ani jeden z nich nevyšiel na chodbu pred dvere bytu. Medzitým ho policajt udieral do oblasti hrude päsťou a pravdepodobne aj kolenom. Nevie čo presne robila policajtka, ale videl, že manipulovala s vysielačkou, takže pravdepodobne ona privolala posily. S policajtkou neprišiel do verbálneho ani fyzického kontaktu. Ani policajta nesotil rukami do oblasti hornej časti tela tak, ako sa mu to kladie za vinu. Policajt vložil nohu medzi prah a dvere jeho bytu tak, aby sa dvere nedali zatvoriť, zostal pred bytom a takto sa naťahovali až kým neprišli ďalší asi desiati policajti „kukláči“. On a ani jeden zo spoluobžalovaných nezaútočili fyzicky ani verbálne na poškodených. Na chodbe pred jeho bytom nevidel počas incidentu žiadne iné osoby, len suseda z oproti otvorila na chvíľu vchodové dvere. Policajti, ktorí prišli ako posila, nežiadali vysvetlenie situácie, nedali im možnosť vyjadriť sa, automaticky vstúpili do jeho bytu, niektorých kamarátov vyhnali von a ďalších, vrátane neho, bili po celom tele a kopali. Potom ich zdvihli zo zeme, vyviedli z bytu, dali do policajných áut, každého zvlášť, a odniesli na policajnú stanicu. Predtým ako prišli policajti mal oblečené plavky strihu krátkych nohavíc a tričko s krátkym rukávom. Pri bitke tričko na ňom policajti potrhali, znamená, že keď ho odviezli na policajnú stanicu bol oblečený len v plavkách a bol bosý. Na policajnej stanici ho policajti hodili na zem a znova ho udierali a bili po celom tele asi polhodinu, vystriedali sa viacerí. Keď videli že sa mu zle dýcha, zobrali ho na vyšetrenie do novej nemocnice, odtiaľ ho previezli do starej nemocnice, kde mu bolo povedané, že má zlomené dve rebrá a prepichnuté pľúca. Kvôli pneumotoraxu sa musel podrobiť akútnemu operačnému zákroku. Okrem toho mal podliatiny a odreniny po celom tele, na kolenách, stehnách, bruchu, hrudníku a ramenách. Sedem dní bol hospitalizovaný na JIS-ke, práceneschopný bol celkovo 35 dní. Trpel bolesťami, mal problémy s dýchaním a s bežnými úkonmi, nedokázal si napríklad otvoriť chladničku, šuflík, nehovoriac o nosení nákupu. Na odporúčanie lekárov chodieval plávať. Zdravotný stav sa mu zlepšoval, ale stále nie je v takej forme ako bol predtým. Nepodal oznámenie na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR z dôvodu, že takto mala urobiť vyšetrovateľka. Nevie, či zákrok policajtov z inkriminovaného večera bol šetrený, resp. s akým záverom. Pri fyzickom útoku policajtov utrpel spoluobžalovaný Urban masívne poranenie oka, pomliaždenie lýtka a množstvo odrenín, J. mal zranenia v oblasti hlavy, ostatní spoluobžalovaní pravdepodobne zranenia neutrpeli. Prípad rušenia nočného kľudu, ku ktorému bola, ako to neskôr zistil, zavolaná hliadka PZ, vyriešený nebol. Nikdy predtým u neho policajti nezasahovali. Do jeho bytu sa po udalosti ako prvý dostal, za pomoci zámočníka, jeho otec. V chodbe našiel rozhádzané topánky a stopy krvi na stene chodby i medzi chodbou a kuchyňou.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k svojej osobe uviedol, že s manželkou a dcérou bývajú naďalej v Košiciach na A. XX v byte, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva za použitia hypotekárneho úveru. Pracuje v T-Systems ako service delivery manager s mesačnou mzdou 1.030,00 € v hrubom. Manželka je zdravotná sestra, momentálne na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok okolo 200,00 € mesačne. Iné príjmy, iný nehnuteľný majetok ani hnuteľné veci väčšej majetkovej hodnoty nevlastnia. Je zdravý, nenavštevuje žiadnu odbornú ambulanciu, nemá vypestovanú závislosť na návykové látky. Doposiaľ nebol súdne trestaný, ani len trestne stíhaný.

Obžalovaný Z. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní tak, že dňa 07.06.2016 bol u svojho kamaráta R. R. na oslave, ktorú zorganizoval pri príležitosti narodenia dcéry. Do jeho bytu na ul. A. prišiel spolu s ním asi o 19,00 hod., postupne prichádzali ostatní kamaráti I., J. a U.. Sedeli, popíjali, každý z nich vypil asi 6 poldeci whiskey, mali zapnutý televízor. Nebola to žiadna bujará oslava, ale keď rozprávajú piati chlapi, tak večer sa to v bloku ozýva. Možnože bol na toalete alebo na balkóne, keď prišla suseda W. zaklopať s tým, že sú hluční. Okrem alkoholu nepožil inú návykovú látku a pokiaľ mu pri toxikologickom vyšetrení bola zistená prítomnosť THC tak to bolo preto, lebo víkend predtým ako sa mal skutok stať bol za kamarátom v Holandsku, kde užívali marihuanu. Všetci boli na balkóne, on a J. si práve chceli zavolať taxík, keď započul, že niekto búcha na dvere. Majiteľ bytu povedal, že ide otvoriť, ale v byte sa vypla elektrina. R. šiel na chodbu, pravdepodobne skontrolovať ističe. Chvíľu nato počuli, že sa na chodbe s niekým slovne naťahuje a keď otvorili dvere bytu zistili, že sú tam dvaja policajti, ktorí R. nedovolili vojsť do bytu. V snahe ukľudniť verbálny konflikt on a J., pravdepodobne aj ostatní spoluobžalovaní, začali ťahať R. do bytu. Bola niekoľkominútová „naťahovačka“, kedy policajti ho ťahali von, pričom prekročili prah bytu, a oni ťahali R. dnu. Nevie kto zo spoluobžalovaných čo konkrétne robil, ale určite ani jeden z nich neútočil na policajtov, nikto ich nesácal, nekopal, neudieral. Nie je pravdou to, čo sa mu kladie za vinu, že kopol policajtku do oblasti brucha. Nevie si vysvetliť prečo policajti bránili R. vstúpiť do svojho bytu, nepočul rozhovor medzi nimi, ani žiadne výzvy policajtov, registroval len zvýšené hlasy na chodbe pred bytom. Po niekoľkých minútach „naťahovačky“ prišli policajti z PMJ. Vstúpili do R. bytu, jeho a J. vykázali na chodbu pred byt a ostatných troch spoluobžalovaných v byte bili, údery bolo počuť až na chodbu. Policajti sa pri bitke striedali, jednotlivo vychádzali a vchádzali do bytu, evidentne z toho mali srandu. Po niekoľkých minútach všetkým trom nasadili putá a vyviedli ich z bytu. Bolo na nich vidieť že dostali bitku, R. mal roztrhané tričko a vyviedli ho len v krátkych nohaviciach a bosého, I. mal ústa a celú hlavu od krvi a kríval. Odišli bosí, nemohli si zobrať topánky. Policajti mu zverili kľúče od bytu s tým, aby si zobrali osobné veci a odišli. Zamkol byt, s J. odišli, ale o chvíľu sa do bytu vrátili pretože si tam zabudol peňaženku. V byte boli stopy od krvi, ktoré tam zostali po bitke policajtov. Keď odchádzali z bytu druhýkrát, pred bránou ich čakali policajti a zobrali ich na OO PZ Košice - Západ. Neboli mu nasadené putá, na obvodnom oddelení bol umiestnený do čakárne, kde nebol žiadnym spôsobom obmedzený na pohybe. Odtiaľ počul ako vo vedľajšej miestnosti policajti bili všetkých štyroch spoluobžalovaných. Nevidel to, ale nedalo sa nepočuť buchnáty. Videl ako PMJ-čkári dávali dokopy zápisnicu, dohadovali sa ako ju napísať tak, aby to bolo dobre pre všetkých policajtov, hovorili, že by bolo dobré, aby mal jeden z nich natrhnutú uniformu. Z ich správania bolo evidentné, že situáciu na byte nezvládli, resp. prepískli. Na základe uvedeného odmietol zápisnicu podpísať. Bolo mu z toho celého zle. Po celý čas si myslel, že z policajnej stanice pôjde domov, avšak bolo mu oznámené, že aj on bude umiestnený v CPZ. Previezli ich tam, s výnimkou R., ktorého zbili tak, že mu musela byť privolaná rýchla zdravotnícka pomoc a následne bol hospitalizovaný. Nevie sa vyjadriť k tomu, či zlomenina rebier bola R. spôsobená ešte pri bitke v jeho byte, alebo na obvodnom oddelení PZ. Keď poškodení zistili, že prekročili určité hranice, aj oni sa dali vyšetriť, pričom nepočul že by sa boli sťažovali na nejakú bolesť. K osobným pomerom obžalovaný uviedol, že s manželkou a 18-mesačnou dcérou býva v trojizbovom byte na R. X v Košiciach, byt kúpili za použitia hypotekárneho úveru, je v BSM, iné nehnuteľnosti nevlastnia. Ako referent nákupu v Univerzitnej nemocnici Luisa Pasteura v Košiciach zarába 700,00 € mesačne v čistom, okrem toho pracuje na dohodu o vykonaní práce pre reklamnú spoločnosť, kde zarobí mesačne 350,00 € v čistom. Manželka je konateľkou obchodnej spoločnosti, ktorá vykazuje stratu, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá príspevok 220,00 € mesačne. Je zdravý, psychiatricky liečený nebol, neužíva žiadne návykové látky.

Obžalovaný Z.. J. J., U.. X. I. a Y. U. pred súdom, aj pred vyšetrovateľom PZ, ako to vyplýva zo zápisníc o ich výsluchoch z prípravného konania, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané, využili svojho zákonného práva podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku a odopreli vypovedať.

Poškodený J. R. vypovedal, že ako referent na OO PZ Košice - Západ nastúpil do služby dňa 07.06.2016 o 18,00 hod. spolu s kolegyňou stržm. Z.. J. M.. Dňa 08.06.2016 v čase o 00,15 hod. boli KR PZ Košice vyslaní na A. XX na 4. poschodie, kde malo dochádzať k rušeniu nočného kľudu. Na miesto prišli služobným motorovým vozidlom, ktoré riadil on. Zazvonili na zvonček s menovkou „F.“, vzápätí im bolo otvorené, z čoho usúdili, že oznamovateľ ich už videl. Výťahom sa vyviezli na 4. poschodie, kde chvíľu stáli, načúvali a podľa hlasov analyzovali koľko osôb môže byť v byte, následne začali klopať na dvere bytu. Nevie či k bytu bol aj bytový zvonček, oni ho určite nepoužili. Na chodbe sa svietilo, osvetlenie s najväčšou pravdepodobnosťou pracovalo na fotobunku. On ani kolegyňa nemanipulovali s poistkami a teda sa žiadnym spôsobom nepodieľali na vypnutí elektriny v byte obžalovaného R.. Medzitým ako klopali vyšla z dverí bytu situovaného naľavo od bytu R. staršia pani, suseda K. a z bytu oproti suseda W.. Nepýtali sa ich, či byt R. má zvonček. Menované im povedali, že skúšali na dvere bytu R. klopať, podľa K. sa ľudia nachádzali na balkóne bytu a preto klopanie nepočuli. Menovaných sa nepýtali na to, ktorý istič patrí k bytu R.. Susedy vošli späť do svojich bytov a on začal búchať na dvere predmetného bytu. Nato sa dvere otvorili, z bytu vyšiel jemu dovtedy neznámy muž vo veku 25 až 30 rokov, zatvoril za sebou vchodové dvere bytu, podišiel k poistkovej skrinke, otvoril ju a vzápätí zavrel. Chcel sa vrátiť do bytu, keď mu on aj kolegyňa povedali, že boli vyslaní na prešetrenie rušenia nočného kľudu. Príslušnosť k PZ preukázali len uniformou. Nepamätá si na konkrétne slová akými R. oslovili, ale rozprávali na neho obidvaja. Muž však šiel k svojmu bytu, vložil kľúč do zámky a niečo nezrozumiteľné si mrmlal. On v tom čase stál pred vchodovými dverami bytu, vedľa neho po ľavej strane stála kolegyňa M.. Na obžalovaného rozprávali, keď ho tento sotil do hornej oblasti trupu. Reflexívne ho chytil za ruky a začali spolu zápasiť, na chodbe, pred dverami bytu. Nato vyšiel z bytu vyšší holohlavý muž, ktorý ho odtlačil na dvere bytu susedy K.. Odtiaľ sa vrátil k R. ako k prvotnému páchateľovi, ktorému adresoval výzvu „ruky za chrbát“, nakoľko ho chcel zadržať. Medzitým vyšli z bytu ďalší, začali vzájomne zápasiť, aj v chodbe R. bytu, kam bol pri zápasení vtiahnutý rovnako ako aj kolegyňa M.. V R. byte ho niektorý z obžalovaných kopol do trupu dva až trikrát, kopnutý bol aj do kolena a do tváre. M. udrel I. do brucha a niekto ju sotil tak, že ju odhodilo na zárubňu bytu situovaného oproti bytu R.. V tom čase neboli so len M. kolegovia, v súkromí sa priatelili, viedli spoločnú domácnosť a v súčasnosti sú manželmi, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Poškodený sa nechcel vyjadriť k tomu, či v čase predmetného incidentu bola poškodená gravidná. Nevedel popísať priebeh „zápasenia“, nevedel uviesť kto z obžalovaných kde stál, v akej pozícii boli, konkrétne s ktorými z obžalovaných zápasil a či do fyzického kontaktu prišiel so všetkými obžalovanými. Boli tam piati, nemohol každého z nich vnímať, kým zápasil s jedným, mohol na neho aktívne pôsobiť druhý, tretí, piaty. Nevedel sa vyjadriť k tomu, v ktorom momente incidentu bola do bytu vtiahnutá poškodená, ako dlho sa tam nachádzala, akým spôsobom z bytu vyšli. Zdôraznil ale, že R. nebránil v tom, aby vošiel do svojho bytu, pred jeho bytom stál v tej istej pozícii ako v momente keď R. z bytu vyšiel. Voči obžalovaným použil hmaty a chvaty neúčinne, iné prostriedky na prekonanie odporu nepoužil. Počas prvotného zápasenia s R. sa ocitol aj na zemi, nevedel sa však vyjadriť k intenzite akou ho R. prvotne sotil. R. chcel zadržať z dôvodu, že ho napadol. V prípravnom konaní však poškodený označil R. za osobu, ktorou bol kopnutý. Rozpory vo svojich výpovediach odstránil len tak, že pre odstup času si už nepamätá kto z obžalovaných ho kopol. Ani u jedného z obžalovaných zbraň nevidel, on a poškodená boli vybavení služobnou zbraňou, obuškom a putami. M. kopol do brucha určite I., ktorého pri rekognícii neopoznal z toho dôvodu, že si nechal narásť bradu. Pokiaľ je v skutkovej vete obžaloby uvedené, že obžalovanú kopol T., obžaloba prevzala k tejto časti svedeckú výpoveď W., ktorá sledovala situáciu cez priezor vchodových dverí. Od poškodenej vie, že počas konfliktu vyšli z bytu W. s manželom, ktorí im chceli pomôcť. Poškodená ich poslala dnu, lebo im začali plakať deti, plus nechcela aby bolo W. ublížené. Cez vysielačku zavolala posily. Prišli hliadky z OO PZ Košice - Staré Mesto, OO PZ Košice - Západ aj PMJ. Za početnej prevahy boli páchatelia prekonaní, zadržaní a eskortovaní na OO PZ Košice

- Západ. S poškodenou nevypracovali správu o zákroku, na ktorý boli operačným strediskom vyslaní. V prípade, ak je priestupok riešený dohovorom alebo mediáciou, nevyplýva totižto policajtovi povinnosť vypracovať správu. Nevie ako vyriešili priestupok rušenia nočného kľudu, ku ktorému boli s poškodenou ako hliadka PZ vyslaní, nevie ako nadriadený vyhodnotil priebeh a výsledok hliadky, ktorej bol členom. Veliteľ hliadky M. neurčila pri príchode na miesto kde malo dochádzať k rušeniu nočného kľudu postup, nenariadila vypnúť svetlo v byte a pred príchodom na miesto nebol vykonaný pokus o telefonický kontakt majiteľa bytu, v ktorom malo dochádzať k rušeniu nočného kľudu, nakoľko oznámenia sa preverujú osobne na mieste. Konanie poškodených z inkriminovanej noci nebolo prešetrované Inšpekciou MV SR, táto sa zaoberala len postupom kolegov F. a E.. Z A. na OO PZ Košice - Západ odviezol obžalovaného R. služobným motorovým vozidlom on. Obžalovaný bol pri vedomí, nerozprával, mal nasadené putá. Šiel po vlastných nohách, nevie ale či bol zranený, zakrvavený, či bol obutý a ako bol oblečený. Nevie ako a kedy utrpel zlomeninu rebier s prepichnutím pľúc. Ani na ostatných obžalovaných si nevšimol zranenie,

nevie ako vyzerali po prevoze na OO PZ Košice - Západ. Poškodená dostala kŕče do brucha, čo sa riešilo privolaním RZP na OO PZ Košice - Západ, následne bola prevezená na vyšetrenie do nemocnice. On sa do nemocnice presunul osobným motorovým vozidlom, podrobil sa vyšetreniu.

Poškodená Z.. J. R. (predtým M.) popísala na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní okolnosti, za ktorých bola s kolegom nstržm. J. R. vyslaná dňa 08.06.2016 na ul. A., okolnosti príchodu na miesto, identifikáciu bytu obžalovaného R. a situáciu za ktorej tento vyšiel zo svojho bytu, rovnako ako poškodený. Aj ona uviedla, že nevie kto vypol v byte obžalovaného elektrinu. Keď R. vyšiel zo svojho bytu vybral sa smerom k výťahu. Nevie čo tam robil, nič nehovoril, avšak pôsobil akoby bol pod vplyvom návykovej látky. Povedali mu, že prišli kvôli rušeniu nočného kľudu a vyzvali ho, aby stíšili vravu. Obžalovaný ich nevnímal, vyslovene ich ignoroval, nepozrel sa na nich, ani sa nesnažil útočiť. Keď sa vracal k dverám svojho bytu, od ktorých na vzdialenosť pol metra stál poškodený a chcel ho zastaviť aby sa s ním porozprával, obžalovaný ho sotil do hrudníka. Poškodený reflexívne použil hmaty a chvaty, aby ho spacifikoval. Vtom vyšli ďalší štyria, ktorí bez toho, aby zistili čo sa deje, začali na poškodeného útočiť. Situáciu vyhodnotila tak, že ju sami nezvládnu, preto cez rádiostanicu zavolala na operačné stredisko a privolala posily. V snahe odtrhnúť poškodeného od útočníkov dostala od jedného z nich ranu tak, že odletela k dverám bytu oproti a udrela si hlavu do zárubne. Nepociťovala bolesť, vrátila sa ku kolegovi, kde bola I. kopnutá do brucha. I. ako útočníka opoznala aj v rámci rekognície. Nepamätá si čo mal I. v tom čase oblečené, pamätá si však jeho tmavé vlasy a tmavú bradu. Počas incidentu vtiahli obžalovaní poškodeného do R. bytu postupom, ktorý popísať nevedela. Situáciu však videla zreteľne, na chodbe sa svietilo. Pred zákrokom obžalovaných určite poučili, nevie akými slovami, ale v zmysle zákona tak, ako to majú uložené. Nevedela sa vyjadriť koľko osôb napadlo poškodeného. Voči týmto použili len hmaty, chvaty a údery sebaobrany, bez účinku, preto privolala pomoc. Každý z poškodených totižto samostatne vyhodnotil, že nepoužijú prostriedky na prekonanie odporu - zbrane, nakoľko incident sa odohrával na mieste kde by mohlo dôjsť k tragédii a tiež z dôvodu, že boli dvaja proti piatim. Na zásah v obdobných situáciách ani neboli ako policajti vycvičení, obdobný zákrok v minulosti nezažila, nikdy neprivolala posily. U žiadneho z obžalovaných nevidela zbraň, resp. nepamätá si na to. Zdôraznila, že poškodený žiadnym spôsobom neobmedzoval obžalovaného R. v tom, aby vošiel do svojho bytu. Počas jej prítomnosti na chodbe pred bytom obžalovaného nepočula slová výzvy „ruky hore“. Z výkonu služby v rámci ktorej došlo k predmetnému incidentu spisovala úradný záznam, ktorý odovzdala nadriadenému J.. J.. Poškodená sa viackrát vyjadrila, že počas incidentu nebola v byte obžalovaného R., nakoniec uvádzala, že si nepamätá či v tom byte bola alebo nie. Hliadky, posily, sa najprv snažili pomôcť poškodenému R. a vytiahnuť ho z bytu obžalovaného. Ešte pred ich príchodom vyšla z bytu oproti suseda a začala na obžalovaných kričať aby prestali, či sú normálni, že napádajú policajtov. Susedu poslala dovnútra, aby jej nebolo ublížené. Nevedela popísať čo sa dialo v byte obžalovaného R. po príchode posíl, nakoľko zostala na chodbe. Obžalovaní boli zadržaní príslušníkmi PMJ a eskortovaní na OO PZ Košice - Západ. Ona s poškodeným a jedným členom PMJ prevážali obžalovaného R.. Nepamätala si nato ako vyzeral, čo mal oblečené, nevidela na ňom žiadne zranenia a nevedela sa vyjadriť k tomu, ako utrpel zlomeninu rebier s prepichnutím pľúc. Počas prevozu menovaného si ho už totižto nevšímala, nakoľko začala pociťovať bolesti v oblasti brucha. Na OO PZ Košice - Západ sa nachádzala na stálej službe, kde jej bola privolaná RZP, bola prevezená do nemocnice na Rastislavovej ulici. Zranenie ktoré utrpela bolo vyhodnotené ako pomliaždenie brušnej steny. Nevie ako bol vybavený priestupok rušenia nočného kľudu, či obžalovaní boli priestupkovo riešení, nakoľko bola práceneschopná. Administratívne bol vysporiadaný v zázname zo služby.

Svedkyňa J. K. na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní vypovedala, že z obžalovaných pozná len R. R. ako suseda z vedľajšieho bytu, kam sa prisťahoval s manželkou krátkou pred predmetnými udalosťami. Majú susedský vzťah, pozdravia si, inak nekomunikujú. Obžalovaného aj jeho manželku vníma ako slušných ľudí, voči ich správaniu nemá žiadne výhrady. Dňa 08.06.2016 prichádzala domov okolo 21,00 hod., keď na balkóne R. bytu videla partiu, muži sedeli a rozprávali sa. Nepripadalo jej že by mali nejak vypité, nevystrájali. Neskôr už boli dosť hluční, čo však neriešila. Za nejaký čas jej na vchodové dvere bytu zaklopali dvaja policajti, muž a žena. Otvorila im a povedala, že zbytočne budú klopať, lebo tí z vedľajšieho bytu sú na balkóne a nepočujú. O chvíľu jej policajti zaklopali opäť, s otázkou, kde je elektrický istič zo susedovho bytu. Nebola si istá, ale povedala im, že je to druhý alebo tretí v poradí a vrátila sa do bytu. Vyšla ešte raz a videla ako sused R. vyšiel z bytu a opýtal sa kto mu vypol svetlo. Policajti mu povedali niečo v zmysle, že neotváral dvere, že rušia nočný kľud a aby sa utíšili. Stáli pred dverami R. bytu a sused im povedal, že nemajú právo vojsť do bytu. Policajtka jej dala pokyn, aby sa vrátila do svojho bytu, čo aj urobila. Následne sa jej zdalo, že ľudia, ktorí boli v R. byte vyšli von,

na chodbe vznikla trma-vrma, kričalo sa, počula nejaké údery, rachot, akoby niekto letel do jej dverí, ktoré sa otriasli. Vyšla na balkón, videla približne 10 policajných áut a policajtov ako postupne vyvádzali osoby. Jednému kázali, aby dal ruky na auto a bez toho, že by sa bol ten človek správal hrubo, jeden z policajtov ho šiel kopnúť do zadku, ale nakoniec od toho upustil. Pripadalo jej to zvláštne, že kvôli takej hlúposti prišlo toľko policajných áut. Rušenie nočného kľudu ohlásil sused, ktorý býva pod R.. Bola to pomsta z jeho strany, nakoľko aj na neho bola v minulosti privolaná polícia.

Svedkyňa J.. R. W. vypovedala, že raz pri príchode domov v neskorých večerných hodinách počula krik z bytu obžalovaného R.. Jej dcéra sa bála, preto mu šla zaklopať na vchodové dvere. R. pozná zo základnej školy, v inkriminovanom čase býval v byte oproti jej bytu. Po niekoľkých zaklopaniach vyšiel R. v podnapitom stave. Upozornila ho, že na takýchto hlučných ľudí susedia volajú policajtov a zároveň ho poprosila, aby sa utíšili. Z R. bytu bolo počuť mužské hlasy, v panelákovom dome počuť všetko. R. jej povedal, že oslavujú narodenie jeho dcéry a že sa pokúsia utíšiť. Zagratulovala mu a vrátila sa do svojho bytu. Uspala dieťa, osprchovala sa a keď si fénovala vlasy vypla elektrina. Domnievala sa, že fénom vyhodila poistky, preto vyšla na chodbu aby ich nahodila. Pred jej bytom stáli dvaja policajti, muž a žena, a suseda K., ktorá býva vedľa R.. Pomyslela si, že poistky vyhodili policajti, lebo sa nevedeli doklopať k R.. Nato vyšiel z bytu R. a vyjadril sa, že si ide nahodiť elektrinu. Policajt sa ho opýtal, či si uvedomuje že rušia nočný kľud, kvôli čomu boli privolaní susedmi. Keď sa R. chcel vrátiť do svojho bytu, policajt sa postavil pred neho, čím mu zabránil vstúpiť do bytu. R. reagoval tak, že policajta odsunul rukou, nie však agresívne, na policajta nezaútočil fyzicky ani verbálne. Policajt ho chytil za ruku tak, akoby ho chcel spacifikovať, ruky sa im nejakým spôsobom zaplietli a vyzeralo to, akoby bol R. na policajta zozadu zavesený. Nato vybehli z R. bytu ďalší chlapci, R. začali ťahať do bytu, ale nakoľko bol zakliesnený do policajta, ťahali aj policajta. Policajtka chcela zabrániť vtiahnutiu do bytu, policajta ťahala smerom von z bytu a vložila nohu medzi dvere tak, aby sa nezavreli. Kričala na manžela, aby prišiel na chodbu a nato jeden z tých chlapcov udrel policajtku kolenom do brucha tak, že ju odhodilo do zárubne jej bytu. Policajtka sa chytila za brucho. Opýtala sa jej či potrebuje pomoc, ona odpovedala že nie, že si zavolali posily. V prípravnom konaní ale svedkyňa vypovedala, že boli to dve osoby, ktoré prišli do fyzického kontaktu s policajtkou. Pán v okuliaroch ju tlačil von z bytu a kopol do nej a druhý, zavalitejší s nakrátko ostrihanými vlasmi a strniskom, ju sotil rukou do ramena. Rozpory vo výpovediach svedkyňa na hlavnom pojednávaní odstrániť nevedela, pre odstup času si nepamätala na detaily incidentu, keď vypovedala v prípravnom konaní mala to čerstvejšie v pamäti. Nevedela odhadnúť intenzitu akou bola poškodená kopnutá do oblasti vrucha. V prípravnom konaní tiež uvádzala, že jeden z páchateľov udieral policajtku po tej ruke, ktorou ťahala policajta von z bytu. Na hlavnom pojednávaní si už na to nepamätala. Postupne prichádzali na miesto ďalší policajti, na chodbe kričali, preto ich požiadala aby boli tichšie. Videla ako vošli do R. bytu a policajt ho vyzval „ruky hore, ruky hore“. Potom už bol len buchot. Obžalovaní sa jej javili akoby mali dosť vypité a z bytu bolo cítiť alkohol.

Svedok S. W. si na hlavnom pojednávaní nepamätal na detaily udalostí zo dňa 08.06.2016, preto bola prečítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania. Vo večerných hodinách počul z vedľajšieho bytu vravu, čo bolo v rámci normy. Postupne však intenzita narastala, čo neriešil nakoľko deti spali a on zaspal tiež. Registroval príchod manželky, ktorá zaklopala na susedove dvere s upozornením na hluk a na to, že v bloku už policajti nie raz riešili rušenie nočného kľudu. Zaspal, keď zrazu manželka vybehla z kúpeľne s tým, že nie je elektrina a pýtala sa ktorý istič je od ich bytu a ktorý od R.. Potom na neho volala, že sú tu policajti a keď vyšiel pred byt videl R. a policajta na zemi. Nebola to normálna bitka, nič agresívne, nevidel žiadne päste ani kopance, boli v sebe zakliesnení. Mal z toho pocit akoby policajt chcel spacifikovať suseda R.. Chvíľu sa takto naťahovali a keď sa postavili zo zeme z R. bytu vybehli dvaja jeho kamaráti, jeden vyšší silnejšej postavy, druhý mal okuliare krikľavej farby a začali sa s policajtmi hádať v tom zmysle čo tam chcú, že oni nič neurobili. Začali sa drganice medzi tými dvoma a policajtmi štýlom, že chceli stiahnuť R. späť do bytu, ale policajt s policajtkou ho držali. Policajt dal nohu do dverí R. bytu, následne takto urobila aj policajtka. Medzitým trvala slovná prestrelka a tí dvaja začali do policajtov aj drgať a biť do vrchnej časti tela, rúk a hrudníka. K intenzite úderov sa vyjadriť nevedel. Nevie kedy a kto zavolal posily, ale zrazu prišli policajti v čiernych uniformách a on sa stiahol do bytu.

Svedok J. U., policajt zaradený do zložiek PMJ OPP KR PZ Košice vypovedal na hlavnom pojednávaní tak ako v prípravnom konaní, že niekedy v šiestom mesiaci roku 2016 hliadkoval počas nočnej služby s kolegom, keď vo vysielačke počuli ako kolegyňa (poškodená) žiada o pomoc, lebo ich napadli. Keď prišli na A. ulicu bolo tam už viac hliadok, k presnému počtu zasahujúcich policajtov sa však vyjadriť nevedel. Vyšli na poschodie, kde už kolegovia používali voči obžalovaným donucovacie prostriedky. Išlo

o hmaty, chvaty, údery, nasadenie pút. Pripojil sa ku kolegom, ale nepamätá aké konkrétne donucovacie prostriedky použil on, ani voči ktorým z obžalovaných, nakoľko v tom čase nepoznal ani jedného. Začiatok incidentu nevidel a nevedel ani presný počet ľudí, voči ktorým sa zasahovalo. Po príchode na miesto si nepreveril predmet incidentu, len pomohol kolegom keď videl, že používali donucovacie prostriedky. Nebol svedkom toho, že by bol niektorý z obžalovaných napadol poškodených, videl ale, že počas zákroku všetci kládli aktívny odpor. Ku spôsobu aktívneho odporu sa však vyjadriť nevedel. Poškodených poznal z videnia, žiadne zranenia si na nich nevšimol. Nevedel sa vyjadriť k výzoru obžalovaných po ich prevoze na OO PZ Košice - Západ, ani k zraneniam ktoré utrpeli. Voči obžalovaným sa zakročovalo preto, lebo neuposlúchli výzvy aby upustili do protiprávneho konania. Svedok sa však nevedel vyjadriť o aké konkrétne protiprávne konanie zo strany obžalovaných malo ísť, zopakoval len to, že nerešpektovali výzvy zakročujúcich hliadok polície a boli voči policajtom agresívni. Nevedel kto rozhodol o predvedení obžalovaných na príslušné OO PZ, koľko policajtov na mieste zasahovalo, či predmetný zákrok bol vyhodnocovaný na porade s vedením a ostatnými príslušníkmi PMJ, ani či bolo vyhodnocované použitie donucovacích prostriedkov. Rovnako nevedel o tom, že pri zákroku policajtov došlo k vážnemu ublíženiu na zdraví obžalovaného. Až následne sa dozvedel, že hliadka v zložení poškodených bola vyslaná na miesto, aby vyriešila rušenie nočného kľudu.

Svedok T. T., policajt zaradený do zložiek PMJ OPP KR PZ Košice vypovedal, že niekedy v júni 2016 počas výkonu nočnej hliadkovej služby počul vo vysielačke žiadosť o pomoc. Bola noc a o pomoc žiadala kolegyňa, ktorá bola na služobnom zákroku na ul. A., kde policajtov napádali. Do hliadky bol radený s kolegom A., okamžite sa odobrali na miesto. Prišli tam medzi prvými hliadkami, následne prichádzali ďalšie, spolu ich bolo možno 5, a teda 8 až 10 zasahujúcich policajtov. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po príchode videli ako sa medzi dverami bytu bil a naťahoval policajt s obžalovanými, policajtka stála vedľa. Policajta napádali údermi a kopancami traja alebo štyria. Nevedel sa vyjadriť ktorý z obžalovaných a kde pozične poškodeného napádali, nevedel presne popísať spôsob napádania, ale niektorí poškodeného ťahali, niektorí ho kopali, za dosť vysokej intenzity. Poškodených poznal z videnia a pochopil, že tam boli ako policajná hliadka vyslaní na riešenie rušenia nočného kľudu. V prípravnom konaní však svedok vypovedal, že po jeho príchode na miesto činu jeden chlap ťahal policajta vo dverách a ďalší chlap ťahal toho chlapa. O útokoch civilných osôb na policajta, úderoch a kopancoch nehovoril. Rozpory vo svojich výpovediach odstrániť nevedel, uviedol len toľko, že udalosti si pamätá tak, ako vypovedá na hlavnom pojednávaní. Nevie, či predmetný zákrok bol vyhodnocovaný na porade príslušníkov PMJ a vedenia, ale použitie donucovacích prostriedkov bolo vyhodnotené ako oprávnené. Ku konaniu policajtky uvádzal, že keď prišli na miesto ona sa ešte snažila pomôcť kolegovi, potom si čupla. Ku zraneniam poškodených ani obžalovaných sa vyjadriť nevedel, ale policajtka sa sťažovala na bolesť brucha. On osobne vykonával voči obžalovaným zákrok v chodbičke bytu.

Ako policajt Odboru poriadkovej polície Pohotovostnej motorizovanej jednotky pri Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach pracuje aj svedok R. U.. Vypovedal, že počas služby dňa 08.06.2016 volala cez rádiostanicu kolegyňa J. M. z OO PZ Košice - Západ, že potrebuje hliadky na pomoc, že majú útok na verejného činiteľa. Operačný dôstojník vzápätí vyzval hliadky, aby sa odobrali na A. XX na 4. poschodie. Po príchode na miesto už videl policajné autá. S kolegom nstržm. N. vošli do vchodu, vyšli na 4. poschodie, kde boli otvorené dvere do bytu, bola tam tma a z bytu sa ozýval krik. Začiatok incidentu nevidel, na miesto prišli v čase kedy už kolegovia zadržiavali osoby, niektoré v byte, iné na chodbe pred bytom. Registroval však veľkú agresivitu zo strany obžalovaných, ktorých policajti vyzývali, aby sa ukľudnili. Donucovacie prostriedky voči obžalovaným boli použité v súlade so zákonom, o čom boli spísané úradné záznamy. V chodbe bytu viacerí kolegovia, medzi nimi aj poškodený J. R., zápasili s piatimi osobami, ktoré kládli aktívny odpor, rozhadzovali rukami, bránili sa zadržaniu. Komunikoval s obžalovanými a zistil, že jeden z nich oslavoval narodenie dieťaťa. Následne aj jednému z obžalovaných hovoril, že oslava narodenia dieťaťa je v poriadku, ale nie tak, že celá bytovka má trpieť. Už pri vchode do brány totižto počul krik obžalovaných, ktorí sa bránili výzvam policajtov aby ich nasledovali, hovorili „prečo, začo, nič sme nepočuli“. Pomohol kolegom obžalovaných spacifikovať, boli im naložené putá a boli prevezení na OO PZ Košice - Západ, kde bola zistená ich totožnosť. Konkrétne správanie jednotlivých obžalovaných popísať nevedel. V čase jeho zotrvania na mieste už obžalovaní neútočili voči nikomu, len sa bránili zadržaniu. Ich agresivita spočívala v tom, že sa nechceli ukľudniť, bránili sa, nespolupracovali. Nevedel kde sa v čase jeho príchodu nachádzala poškodená, určite ju ale na mieste videl. Na chodbe 4. podlažia bolo svetlo, v byte bola tma. Svedok sa nevedel vyjadriť ku zraneniam poškodených ani obžalovaných. Nebol svedkom útoku obžalovaných na poškodených.

Zranenia poškodených J. R. a Z.. J. R., ktoré utrpeli dňa 08.06.2016 vyhodnotil v znaleckom posudku č. 57/2016 zo dňa 03.10.2016 znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia MUDr. W. W., PhD.. Zo znaleckého posudku, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal, ale aj z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva, že poškodený utrpel zranenia: podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej hrudnej steny a čiarovité odreniny šírky od 5 mm a dĺžky 10 až 15 cm na záhlaví a zadnej strane krku a ľavom pleci, poškodená utrpela zranenie: pomliaždenie prednej brušnej steny. Všetky tieto zranenia sú z medicínskeho hľadiska považované za ľahké. Ku vzniku zistených zranení mohlo dôjsť pri fyzickom napadnutí dňa 08.06.2016 za použitia takého mechanizmu vzniku zranení, ktorý zodpovedá spôsobu ako ho vo výpovediach (v prípravnom konaní) popísali poškodení. Čiarové odreniny na záhlaví, na hlave, zadnej časti krku a ľavom pleci mohli vzniknúť pri zavesení útočníka rukami na telo a krk poškodeného odzadu a zápasení s inou osobou, podobne podvrtnutie krčnej chrbtice mohlo vzniknúť zavesením útočníka na krk poškodeného. U poškodenej mohlo vzniknúť pomliaždenie brušnej steny kopnutím. Na druhej strane, pri zistených zraneniach nie je možné z medicínskeho hľadiska jednoznačne uzavrieť, či majú obranný alebo útočný charakter. U poškodenej konštatované pomliaždenie brušnej steny je poranením všeobecným, ktoré môže vzniknúť aj inak, napríklad pádom. Pri viacerých poraneniach poškodeného sa znalec priklonil k tomu, že tieto vznikli ako následok fyzického konfliktu. Zranenie poškodenej (pomliaždenie prednej steny brušnej) bolo zistené na základe citlivosti brušnej steny pohmatom, neboli tam prítomné známky odrenín. Objektívne možno povedať, že takéto poranenie je možné aj imitovať. Potrebná a primeraná doba liečenia aj pracovnej neschopnosti u všetkých zranení poškodeného trvá v obdobných prípadoch menej ako 7 dní. Poškodený bol práceneschopný a liečil sa na zistené zranenia asi 14 dní, čo je doba dlhšia ako primeraná a obvyklá doba liečenia pri zistených zraneniach, pričom na dlhšom trvaní tejto doby sa museli podieľať faktory, ktoré nemali bezprostrednú súvislosť so zraneniami zo dňa 08.06.2016. Poškodený sa pre bolesti krčnej chrbtice naďalej lieči na rehabilitačnej ambulancii, čo nemá bezprostrednú súvislosť s podvrtnutím krčnej chrbtice dňa 08.06.2016. Priemerná primeraná doba liečenia a pracovnej neschopnosti zranenia poškodenej v obdobných prípadoch trvá menej ako 7 dní. Aj u nej bola skutočná doba liečenia a trvania pracovnej neschopnosti dlhšia, asi 14 dní, pričom objektívnymi lekárskymi vyšetreniami neboli preukázané žiadne známky poranenia vnútrobrušných orgánov, ani žiadne iné známky poranenia, teda konštatovanému zraneniu zodpovedá primeraná doba liečenia a pracovnej neschopnosti menej ako 7 dní. Bolestné za zranenia, ktoré utrpel poškodený stanovil znalec na 442,00 € (pri 25 bodoch, 1 bod/17,66 €) a u poškodenej na 530,00 € (30 bodov).

Na posúdenie zranení, ktoré dňa 08.06.2016 utrpeli obžalovaní U.. X. I. a R. R., bol v štádiu hlavného pojednávania pribratý do konania znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chrirugia, traumatológia MUDr. N. U., PhD.. Na znaleckom posudku č. 62/2017 zo dňa 12.10.2017, ktorý bol taktiež na hlavnom pojednávaní prečítaný, zotrval v rámci výsluchu v celom rozsahu. Znalec zistil, že obžalovaný U.. X. I. utrpel dňa 08.06.2016 pri fyzickom kontakte s príslušníkmi PZ zranenia a to: pomliaždenie tváre vľavo v okolí ľavého oka, nosa, hornej pery, hrudníka, pravého stehna, ľavého stehna a pomliaždenie a chirurgicky ošetrenú odreninu na pravom lýtku. Obžalovaný R. R. v tom istom čase utrpel zranenia: pomliaždenie tváre v okolí ľavého oka s krvným výronom, zlomeninu nosových kostí bez posunu, hemotorax vľavo, pneumotorax vľavo, zlomeninu 6. a 7. rebra vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo a pomliaždenie ľavého ramena. Zranenia obžalovaného I. boli spôsobené pôsobením tupého predmetu na miesta zranenia. K zraneniam mohlo dôjsť aj pádom na tupý predmet. U obžalovaného R. boli zranenia spôsobené pôsobením tupého predmetu, mohlo k nim dôjsť aj pádom na tupý predmet. I. bol práceneschopný od 09.06.2016 do 24.06.2016, táto doba práceneschopnosti zodpovedala utrpeným telesným poraneniam. Obžalovaný R. bol práceneschopný od 09.06.2016 do 12.07.2016, aj u neho doba práceneschopnosti bola adekvátna a zodpovedala charakteru jeho zranení. Obžalovaný I. pociťoval po dobu liečby bolesti poškodených telesných oblastí, nebol však závislý od pomoci druhých osôb. U obžalovaného R. si poranenie hrudníka vyžadovalo bolestivý spôsob liečby - zavedenie hrudného drénu. Počas drenáže hrudníka a následnom napojení na odsávanie (v čase hospitalizácie na KÚCH UNLP v Košiciach) bol niekoľko dní závislý od pomoci druhých osôb. Jeho zranenia boli potenciálne život ohrozujúce. Najzávažnejším poranením bol pneumotorax, ku ktorému došlo následkom zlomeniny rebier, následne došlo ku kolapsu ľavých pľúc a práve preto musela byť prevedená drenáž hrudníka. Život ohrozujúcim mohlo byť teda zranenie pneumotorax v prípade, ak by došlo k jeho väčšiemu rozvoju. Ani u jedného z obžalovaných sa nedá jednoznačne uzavrieť, či posúdené zranenia vznikli pri obrane alebo útoku, nakoľko nie sú zraneniami typickými pre útok, resp. obranu. Bolestné ohodnotil znalec u obžalovaného I. na 80 bodov a u obžalovaného R. na 260 bodov.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal listiny:

Zápisnicu o obhliadke miesta činu z ktorej vyplýva, že miesto činu na A. XX v Košiciach, chodba na 4. poschodí, bolo vyšetrovateľom PZ OR PZ v Košiciach, OKP a kriminalistickým technikom obhliadnuté dňa 08.06.2016 v čase od 04,00 hod. do 04,20 hod., zadokumentované písomne aj fotograficky. Stopy na mieste zaistené neboli.

Zápisnice o prehliadke tela vypovedajú o tom, že dňa 08.06.2016 bola vyššie spomenutým orgánom vykonaná aj prehliadka tiel poškodených J. R. a Z.. J. M. (R.), cieľom prehliadok bolo zadokumentovať zranenia utrpené toho istého dňa pri spáchaní trestného činu podľa § 20 k § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. U poškodeného boli písomne aj fotograficky zadokumentované zranenia: škrabanec o dĺžke cca 5 cm a podliatina o priemere cca 5 cm na bicepse pravej ruky spredu, dve podliatiny pod ľavým lakťom o priemere 3 cm a 2,5 cm, podliatina vo vlasovej časti hlavy za ľavým uchom o priemere 6 cm, skupina škrabancov vo vlasovej časti hlavy v strede nepravidelného tvaru o rozmeroch 5 cm x 3 cm, skupina podliatin na ľavom kolene a nad ľavým kolenom a škrabanec na tvári v oblasti ľavého líca o dĺžke cca 2,5 cm. Pri prehliadke tela poškodenej neboli nájdené voľným okom viditeľné známky zranení.

Zápisnice o rekognícii osôb svedčia o tom, že dňa 22.11.2016 boli na OR PZ v Košiciach, Odbore kriminálnej polície vykonané za účelom stotožnenia páchateľov rekognície osôb, kde poznávajúcimi osobami boli poškodení J. R. a Z.. J. M., svedkovia J.. R. W. a S. W.. Poškodený opoznal R. R. ako osobu, ktorá sa dňa 08.06.2016 okolo 00,26 hod. nachádzala na chodbe bytového domu na ul. A. XX v Košiciach, sotila do neho na chodbe a tým sa začal konflikt. Obžalovaného Z.. J. J. označil ako osobu, ktorá sa nachádzala na mieste činu, bránila mu vo výkone a pritlačila ho ku dverám. Obžalovaného Y. U. označil ako osobu, ktorá pravdepodobne kopla poškodenú do brucha. Obžalovaných Z. T. a X. I. neopoznal ako páchateľov vyšetrovaného trestného činu. Rovnako sa vyjadroval aj pri opakovaných rekogníciách. Poškodená opoznala R. R. ako majiteľa bytu a osobu, ktorá napadla poškodeného a začala celý incident. Obžalovaného Z. T. opoznala ako osobu, ktorá sa nachádzala na mieste činu, do aktívneho útoku sa ale nezapájala a ostatných odhovárala nech prestanú. V obžalovanom Z.. J. J. si nebola istá, ale mohol byť tým, ktorý bránil poškodenému v zákroku. Obžalovaného X. I. označila ako osobu, ktorá na 90% bola tou, ktorá ju kopla. Obžalovaného Y. U. neopoznala ako osobu, ktorá sa nachádzala na mieste činu. Svedkyňa J.. R. W. opoznala obžalovaného R. R. ako svojho suseda, ktorý šiel nahodiť istič, odsunul od seba policajta, policajt sa chcel brániť a zakliesnil sa odzadu do R.. Obžalovaného Z. T. označila za osobu, ktorá kopla kolenom policajtku do brucha a R. R. ho nazval menom Z.. Obžalovaného Z.. J. J. označila za toho, ktorý sotil do policajtky, používal prezývku A., A. alebo A.. Obžalovaného Y. U. za osobu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou bola na mieste činu, stála v byte a pozerala sa na všetko. Obžalovaného X. I. neopoznala. Svedok S. W. v osobe obžalovaného R. opoznal suseda, ktorý v čase keď on vyšiel na chodbu bol s policajtom na zemi, kde sa akoby bili, policajtka bola vtedy bokom. Obžalovaného Z. T. označil za osobu, ktorá mu je povedomá, mohla vybehnúť z bytu ako keby R. na pomoc a dostala sa do potýčky s policajtmi. Obžalovaného Z.. J. J. označil za toho, ktorý sa pustil do policajtov, bránil R. a začal ho ťahať do bytu, čím vznikla potýčka medzi páchateľmi, policajtom a policajtkou. Obžalovaných Y. U. a X. I. svedok neopoznal.

Lekárske správy zo dňa 08.06.2016 svedčia o tom, že na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach boli vyšetrení: poškodený J. R., u ktorého bolo zistené pomliaždenie brušnej steny a odreniny záhlavia, k pôvodom zranení sa vyjadril tak, že bol zbitý, kopaný do brušnej steny a poškriabaný, úraz bol kvalifikovaný ako ľahký, s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní, poškodená J. M., u ktorej bolo zistené pomliaždenie brušnej steny, k pôvodu zranenia uviedla, že bola udretá, kopnutá do brušnej steny, úraz bol kvalifikovaný ako ľahký, s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní, obžalovaný R. R., u ktorého boli zistené zranenia: úrazový pneumotorax, kontúzia tváre a nosa, stav po krvácaní z nosa, pohmoždenie ľavého ramena, hrudníka a chrbta, zlomenina nosovej kosti, zlomenina 6. a 7. rebra, k pôvodu zranení uviedol, že doma popíjal alkohol a potom bol napadnutý príslušníkmi PZ, úraz bol hodnotený ako ťažký s predpokladanou dobou liečenia nad 4 týždne.

Lekárske správy svedčia o tom, že obžalovaný X. I. bol v období od 08.06.2016 do 23.06.2016 opakovane vyšetrený a následne aj podrobený kontrolnému vyšetreniu v traumatologickej ambulancii, ORL príjmovej a konziliárnej ambulancii, vo všeobecnej očnej ambulancii a na klinike úrazovej chirurgie pre zranenia, k pôvodu ktorých uviedol, že bol zbitý policajtmi, ktorí ho kopali hlava-nehlava. Z lekárskych správ vychádzal znalec MUDr. N. U. pri vypracovaní znaleckého posudku č. 62/2017, v ktorom zranenia obžalovaného X. I. posúdil.

Výsledky toxikologického vyšetrenia svedčia o tom, že obžalovaní R. R., Z.. J. J. a Y. U. poskytli biologický materiál na skríning drog a liečiv a koncentráciu etanolu. Obžalovaní R. a U. boli pozitívni na prítomnosť THC v moči, obžalovaný Z.. J. bol pozitívny na etylalkohol v moči.

Správa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Západ zo dňa 19.09.2017 svedčí o tom, že na tamojšom OO PZ nebol objasňovaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu so znakmi rušenia nočného kľudu, ku ktorému bola dňa 08.06.2016 po polnoci vyslaná hliadka v zložení nstržm. PZ J. R. a stržm. PZ Z.. J. M. na ul. A. XX v Košiciach z dôvodu, že hliadka bola počas preverovania fyzicky napadnutá a udalosť bola riešená ako trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Prílohu správy tvorí úradný záznam, ktorý dňa 09.06.2016 spracovala stržm. Z.. J. M. k udalosti zo dňa 08.06.2016 na A. č. XX v Košiciach.

Zo správy Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 08.08.2017 je zrejmé, že dňa 15.06.2016 bol na sekciu doručený podnet vyšetrovateľky PZ OR PZ v Košiciach mjr. JUDr. G. X. na prešetrenie postupu príslušníkov Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach pri služobnom zákroku zo dňa 08.06.2016 v čase okolo 00,30 hod. v objekte bytového domu na A. č. XX v Košiciach a následne aj na Obvodnom oddelení PZ Košice - Západ. Podnet bol postúpený na ďalšie konanie na Oddelenie kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, kde bol zaevidovaný pod č.: KRPZ-KE-OKS-230/2016. Vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov.

Sobášny list vystavený Matričným úradom Mestskej časti Košice - Západ dňa 20.09.2017 svedčí o tom, že poškodení uzavreli manželstvo dňa 26.11.2016.

Rodný list vystavený tým istým matričným úradom je dôkazom o tom, že z manželstva poškodených sa dňa XX.XX.XXXX narodila J. R..

Správy o povesti obžalovaných vypracované príslušnými mestskými časťami a obcou O. (u X. I.) sú stručné, majú evidenčný charakter, nakoľko o rodinných a majetkových pomeroch ani o správaní obžalovaných hodnotitelia nemali informácie.

Obžalovaný R. R. je hodnotený zamestnávateľom T-Systems Slovakia s.r.o. kladne, nikdy neporušil pracovnú disciplínu, nie je konfliktný, výborne vychádza so všetkými členmi tímu, je pracovitý, bezproblémový, bez známok agresívneho správania a aj v súkromí vedie usporiadaný život. V spoločnosti je zamestnaný od 15.06.2015 ako Expert pre podporu SDM s miestom výkonu práce na M. ulici v X.. Pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu neurčitú. Prílohu pracovného hodnotenia tvorí potvrdenie o výške príjmov za obdobie od januára do októbra 2016.

Rovnako T-Systems Slovakia s.r.o. hodnotí aj zamestnanca X. I., ktorý v pozícii Špecialista procesov pracuje od 01.12.2015 na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú do 30.11.2017. Svoje úlohy si plní zodpovedne, je spoľahlivý, nikdy nebol napomenutý a je akceptovaný pracovným tímom. V kolektíve sa správa priateľsky, nejaví známky násilia či agresie. Aj v jeho prípade tvorí prílohu pracovného hodnotenia potvrdenie o výške príjmov za obdobie od decembra 2015 do októbra 2016.

Pracovný posudok na obžalovaného Y. U. vypracoval zamestnávateľ Východoslovenská energetika Holding, a.s., podľa ktorého v spoločnosti pracuje od 01.06.2015 na pozícii Adiministrátor - Service Desk na úseku IT služby. Pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu určitú do 03.03.2019, zastupuje počas rodičovskej dovolenky. Preukazuje požadované výsledky v práci, mimoriadne aj klasické pracovné úlohy plní v súlade s požiadavkami nadriadeného, disciplinárne riešený nebol.

Obžalovaný Z. T. je zamestnancom Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach od 06.10.2014. Pracuje na pozícii Technicko-hospodárskeho pracovníka ako referent Odboru nákupu zdravotníckych pomôcok na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú, počas materskej a rodičovskej dovolenky iného zamestnanca. Zamestnávateľom je hodnotený pozitívne, neporušuje pracovnú disciplínu, v pracovnom kolektíve je priateľský, nekonfliktný a aj v súkromí žije usporiadaným rodinným životom s manželkou a dcérou.

Z výpisov z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaní: Z.. J. J. sa v roku 2015 dopustil troch priestupkov porušením pravidiel cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami v maximálnej výške 20,00 €, v roku 2011 sa dopustil dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, U.. X. I. má evidované dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a proti verejnému poriadku, ktorých sa dopustil v roku 2011, Y. U. v jednom prípade v roku 2013 porušil pravidlá cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,00 €, Z. T. má evidovaný jeden priestupok proti verejnému poriadku, ktorý bol v roku 2016 vybavený napomenutím, okrem toho má od 01.01.2010 zaevidovaných päť priestupkov pre porušenie pravidiel cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami v maximálnej výške 70,00 €, R. R. od roku 2010 celkovo trikrát porušil pravidlá cestnej premávky, za čo mu boli ukladané poriadkové pokuty, v maximálnej výške 60,00 €.

Odpisy registra trestov sú dôkazmi o tom, že obžalovaní U.. X. I., Y. U., Z. T. a R. R. doposiaľ súdne trestaní neboli. Obžalovaný Z.. J. J. bol jedenkrát súdne trestaný, pre prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona mu Okresný súd Košice II trestným rozkazom sp. zn. 0T 82/2012 zo dňa 03.05.2012 uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov (do 03.11.2013) a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov. Od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti bolo podmienečne upustené dňa 07.07.2014, za súčasného uloženia skúšobnej doby v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou pristupoval súd k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovaným, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v ich prospech. Akceptujúc právo procesných strán obstarávať dôkazy vykonal súd na hlavnom pojednávaní všetky tie, ktoré boli navrhnuté a nakoľko neboli súdu iné známe a dostupné, dokazovanie ukončil s konštatovaním, že vykonané dôkazy zabezpečili náležité zistenie skutkového stavu veci tak, že bolo možné spravodlivo rozhodnúť. Zákonne získané a následne aj zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy súd za aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého a nestranného uváženia všetkých dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Aj po opätovnom zhodnotení dôkazov dospel súd k záveru, že vykonané dôkazy v konaní pred súdom nepostačujú na uznanie viny obžalovaných, nakoľko v konaní obžalovaných chýbajú subjektívne aj objektívne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mali obžalovaní podľa obžaloby spáchať formou podľa § 20 Trestného zákona, či iného trestného činu.

Bez akýchkoľvek pochybností je preukázané, že všetci piati obžalovaní sa stretli dňa 07.06.2016 v byte obžalovaného R. R. nachádzajúcom sa v X. na A. č. XX na 4. poschodí, aby spoločne oslávili narodenie dcéry menovaného. Počas oslavy sa rozprávali o bežných veciach zo súkromia, popíjali tvrdý alkohol (whiskey). Podľa vyjadrení obžalovaných R. R. a Z. T., ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní, každý z nich vypil asi po 6 poldeci, iné návykové látky nekonzumovali. Mali zapnutý televízor a zdržiavali sa aj na balkóne, čo potvrdila svedkyňa K.. Nešlo o žiadnu bujarú oslavu, avšak pretiahla sa do neskorých večerných hodín, vrava obžalovaných sa šírila, zvyšovala sa intenzita a v panelákovom obytnom dome to začalo byť rušivé. Na rušenie nočného kľudu prišla obžalovaného R. R. upozorniť svedkyňa J.. R. W., ktorá s manželom S. W. a dvoma maloletými deťmi býva na tom istom podlaží bytového domu, v byte situovanom oproti R. bytu. Uvedené vyplýva jednak z výpovede obžalovaného R., jednak z výpovedí menovaných svedkov. Obžalovaný na klopanie otvoril vchodové dvere bytu, podľa svedkyne bol v podnapitom stave. Upozornila ho, že susedia vo vchode často volajú

na hlučných susedov policajtov a poprosila ho, aby sa utíšili. Obžalovaný jej vysvetlil, že s kamarátmi oslavuje narodenie dcéry a prisľúbil že sa stíšia a že oslavu onedlho ukončia. Byt svedkyne J. K. priamo susedí s bytom obžalovaného R., majú spoločnú stenu. Aj ona počula, že vo vedľajšom byte je dosť hlučno, neriešila to však. Svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní nemali s obžalovaným R. R. ako so susedom zlé skúsenosti, jeho aj jeho manželku vnímali ako slušných ľudí. Rušenie nočného kľudu oznámil na políciu, podľa tvrdenia svedkyne K., sused bývajúci pod R. a podľa svedkyne to bola pomsta z jeho strany, nakoľko v minulosti zavolali susedia políciu na neho.

Nepochybné je ďalej to, že od 18,00 hod. dňa 07.06.2016 mali na OO PZ Košice - Západ službu policajti nstržm. J. R. a stržm. Z.. J. M., toho času R., ktorí boli velení do jednej hliadky. Dňa 08.06.2016 o 00,15 hod. boli operačným KR PZ Košice vyslaní na A. XX na 4. poschodie, kde malo dochádzať k rušeniu nočného kľudu. Na miesto prišli služobným osobným motorovým vozidlom, ktoré riadil R.. Oznamovateľ im cez elektronický domofón otvoril bránu, vyšli na 4. poschodie. Zaklopali na dvere bytu, z ktorého sa ozývali hlasy viacerých osôb. Dvere im nikto neotvoril, preto zaklopali na vchodové dvere bytu J. K., ktorá im povedala, že osoby z vedľajšieho bytu sa nachádzajú na balkóne, preto nepočujú klopanie na dvere. Podľa J. K. jej policajti o chvíľu zaklopali opäť s tým, ktorý elektrický istič je od susedovho bytu. Podľa obžalovaných, v byte náhle vypadla elektrina, T. uviedol, že to bolo vzápätí po tom, ako z balkóna R. bytu započul klopanie na vchodové dvere a upozornil na to majiteľa bytu. K výpadku elektriny došlo aj v byte W., čo potvrdila svedkyňa J.. R. W. ktorá mysliac si, že to bola ona, ktorá vyhodila poistky pri fénovaní, vyšla z bytu na chodbu s cieľom zjednať nápravu. Obidvaja poškodení popreli, že by boli akýmkoľvek spôsobom prerušili dodávku elektrickej energie do bytu obžalovaného, resp. iných bytov. V čase keď došlo k výpadku elektriny a svedkyňa W. vyšla zo svojho bytu na chodbu, nachádzali sa tam len dvaja policajti, muž a žena (poškodení). Svedkyňa si pomyslela, že poistky vyhodili oni, keď sa nevedeli „doklopať“ ku R..

Z dôvodu, že niekto búchal na vchodové dvere a tiež z dôvodu, že zhasla elektrina, vyšiel zo svojho bytu na chodbu aj obžalovaný R., ako vypovedal on, i obžalovaný T.. Šiel smerom k výťahu, otvoril elektrickú skrinku a nahodil istič. Prítomnosť policajtov na chodbe na 4. poschodí ho neprekvapila, nakoľko policajti chodievali do ich vchodu často. Chcel sa vrátiť do svojho bytu, vložil kľúč do zámky, avšak ako to vyplýva z výpovede obžalovaného i svedkyne J.. R. W., policajt sa postavil pred neho, čím mu zabránil vstúpiť do bytu.

Podľa obžaloby malo nasledovať to, že obžalovaný R. sotil policajta - poškodeného J. R. do oblasti hornej časti tela, vzápätí ho obžalovaný J. pritlačil rukou o stenu a nato ho ostatní obžalovaní U., T. a I. opakovane sácali, kopali a udierali päsťami do oblasti kolena a tváre. Podľa obžaloby mala byť fyzicky napadnutá aj poškodená Z.. J. M., t.č. R., tak, že obžalovaný T. ju kopol do oblasti brucha, obžalovaný J. ju sotil tak, že sa udrela o zárubňu vedľajšieho bytu.

Obžalovaný R. poprel, že by sa bol dopustil konania kladeného mu za vinu. Tvrdil, že keď sa chcel vrátiť do bytu, policajt ho chytil zozadu za rameno, snažil sa ho otočiť a zabrániť mu vstúpiť do bytu, pričom nepreukázal svoju príslušnosť k policajnému zboru a neadresoval mu žiadne výzvy. Nesotil policajta do oblasti hornej časti tela, ale zavolal o pomoc. Pribehli kamaráti, ktorí sa ho snažili dostať do bytu, ťahali ho za jednu ruku, kým za druhú ruku ho ťahal policajt, ktorý ho aj udieral do oblasti hrude päsťou a pravdepodobne aj kolenom. Policajt zároveň vložil nohu medzi prah a dvere jeho bytu, čím zabránil zatvoreniu vchodových dverí. Takto sa naťahovali až kým neprišli ďalší policajti. S policajtkou neprišiel do verbálneho ani fyzického kontaktu. Obžalovaný T. rovnako poprel akýkoľvek útok na policajtov. Bolo počuť, že R. sa na chodbe pred bytom s niekým slovne naťahuje, preto otvorili dvere bytu a keď videli, že dvaja policajti nedovolili R. vrátiť sa do svojho bytu, v snahe ukľudniť verbálny konflikt on, J. a pravdepodobne aj ostatní spoluobžalovaní začali ťahať R. do bytu. Nie je pravdou, že by niektorý z nich poškodeného pritlačil, sácal, kopal, udieral a nie je pravdou ani to, že on kopol poškodenú do oblasti brucha. Prebehla len niekoľkominútová „naťahovačka“, kedy oni ťahali R. do bytu a policajti ho ťahali von z bytu, až do príchodu ďalších policajtov.

Neuveril súd tvrdeniam poškodených v tom, že nemanipulovali s elektrickými poistkami, vzhľadom na to, že svedkyňa K. vypovedala, že policajti sa informovali ohľadom elektrických ističov, vzhľadom na to, že svedkyňa W. vypovedala o výpadku elektriny v jej byte a keď vyšla na chodbu nahodiť elektrický istič okrem policajtov nevidela na chodbe inú osobu a pomyslela si, že poistky vyhodili oni keď sa nevedeli doklopať k R.. Neuveril poškodeným ani v tom, že obžalovaný R. po tom, ako sa s ním chceli

porozprávať, sotil policajta do hrudníka a tento reflexívne použil hmaty a chvaty aby ho spacifikoval. V tomto smere sú obhajobné tvrdenia obžalovaného R. podporené výpoveďou svedkyne W., ktorá videla ako sa policajt postavil pred obžalovaného R., čím mu zabránil vstúpiť do bytu a R. reagoval tak, že policajta odsunul rukou, nie však agresívne, na policajta nezaútočil fyzicky ani verbálne. Policajt ho chytil za ruku tak, akoby ho chcel spacifikovať, ale ruky sa im zaplietli a vyzeralo to akoby bol R. na policajtovi zavesený. V tom čase vyšiel z bytu na chodbu aj svedok S. W., ktorý videl R. a policajta na zemi, boli do seba zakliesnení, avšak nebola to žiadna bitka, nič agresívne, žiadne päste ani kopance, mal pocit akoby policajt chcel R. spacifikovať, takto sa chvíľu naťahovali až kým sa zo zeme nepostavili. Zhodne vypovedali obžalovaní R. a T., poškodení a svedkovia W. a W. v tom, že z R. bytu vybehli ďalší a začali R. ťahať dnu. R. bol ale zakliesnený do policajta, čím ťahali aj jeho. Policajtka začala ťahať policajta opačným smerom a vložila nohu medzi dvere bytu tak, aby sa nezavreli. Svedkyňa K. len počula spoza dverí svojho bytu, že na chodbu vyšli ďalšie osoby, kričalo sa, vznikla trma-vrma, počula rachot a nejaké údery. Poškodený R. kontakt s obžaloavnými pomenoval ako zápasenie, počas ktorého bol vtiahnutý do R. bytu, kde ho niekto z obžalovaných kopol dva až trikrát do trupu, do kolena a do tváre. Poškodenú udrel I. do brucha a niekto z obžalovaných ju sotil tak, že ju odhodilo na zárubňu bytu oproti. Aj v prípravnom konaní tvrdil, že bol napadnutý R., ktorý ho prvotne sotil a potom aj kopol. Na hlavnom pojednávaní si už nepamätal kto z obžalovaných ho mal kopnúť. Trval na tom, že poškodenú kopol do brucha obžalovaný I., ktorého pri rekognícii neopoznal z toho dôvodu, že si nechal narásť bradu. Poškodená tvrdila, že štyria obžalovaní, ktorí vybehli z bytu obžalovaného R., začali na poškodeného útočiť a preto privolala cez rádiostanicu prostredníctvom operačného strediska posily. Snažila sa ale odtrhnúť poškodeného od útočníkov, kedy dostala od jedného z nich ranu tak, že odletela k dverám bytu oproti a udrela si hlavu do zárubne. Opäť sa vrátila pomôcť kolegovi, kedy už bola kopnutá do brucha I., ktorého opoznala aj v rámci rekognície. Nevedela uviesť koľko osôb napadlo poškodeného.

Obžaloba pravdepodobne prevzala tvrdenia poškodenej, keď bola neurčitá v tom, že v skutkovej vete nešpecifikovala ktorý z obžalovaných mal poškodeného R. napadnúť sácaním, kopaním, údermi. V podstate to nevedel ani poškodený, ktorý len v prípravnom konaní označil R. za toho, ktorý ho kopol. Pri naťahovaní sa o R. došlo k tomu, že policajtku niekto sotil tak, že ju odhodilo do zárubne bytu W.. I. potvrdila svedkyňa W., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že tá osoba, ktorá policajtku sotila, ju potom kolenom udrela do brucha. V prípravnom konaní ale vypovedala o dvoch obžalovaných, kde jeden mal policajtku tlačiť z bytu von a kopol do nej a druhý, s nakrátko ostrihanými vlasmi a strniskom, ju sotil do ramena. Rozpory vo výpovediach nevedela odstrániť, pre odstup času si nepamätala na detaily incidentu a nevedela odhadnúť intenzitu akou bola poškodená kopnutá do oblasti brucha. Na tomto mieste súd poukazuje na výsledky rekognície osôb realizovanej v štádiu prípravného konania, kde poškodený Prokopczak opoznal obžalovaného J. ako osobu, ktorá do neho na chodbe sotila a pritlačila ho k dverám, ale najmä na to, že obžalovaného U. označil za osobu, ktorá pravdepodobne kopla poškodenú do brucha. Obžalovaného I., o ktorom skôr vypovedal že napadol poškodenú kopnutím do brucha, už pri rekognícii neopoznal, rovnako ani T., ktorému obžaloba kladie za vinu, že mal zaútočiť na poškodenú kopnutím. Ani poškodená neopoznala obžalovaného T. ako osobu, ktorá ju kopla, uviedla k nemu len to, že bol na mieste činu, ale do aktívneho útoku sa nezapájal, naopak, ostatných odhováral. Obžalovaného I. označila za osobu, ktorá ju s pravdepodobnosťou 90% kopla. Nebola si istá, či J. a U. boli na mieste činu. Svedkyňa J.. R. W. opoznala v obžalovanom T. tú osobu, ktorá kopla policajtku do brucha, pričom výsledok tejto rekognície bol premietnutý do obžaloby. Svedok W. označil pri rekognícii T. len za osobu, ktorá mohla vybehnúť z bytu R. na pomoc. Obžalovaného J. označil za toho, ktorý bránil R. a začal ho ťahať do bytu.

Isté je to, že incident medzi obžalovanými a poškodenými bol ukončený príchodom policajtov zaradených do zložiek Pohotovostnej motorizovanej jednotky pri Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach a ďalších policajtov z Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ. Z vyjadrení tých, ktorí boli v predmetnej trestnej veci vypočutí na hlavnom pojednávaní ako svedkovia - J. U., T. T., R. U. vyplýva, že po príchode na miesto si nepreverili predmet incidentu, ale za použitia donucovacích prostriedkov spacifikovali obžalovaných. Svedok U. nevidel, že by bol niektorý z obžalovaných napadol poškodených, vypovedal len o aktívnom odpore, ktorý obžalovaní počas zákroku kládli, avšak ku spôsobu aktívneho odporu sa vyjadriť nevedel. Voči obžalovaným sa podľa neho malo zakročovať preto, lebo neuposlúchli výzvy aby upustili od protiprávneho konania, avšak nevedel sa vyjadriť k tomu, akého protiprávneho konania sa obžalovaní mali dopustiť. Nevedel ani o tom, že pri zákroku policajtov došlo k vážnemu ublíženiu na zdraví obžalovaného. Svedok T., ktorý na miesto prišiel medzi prvými hliadkami, na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že po príchode videl ako sa medzi dverami bytu bil a naťahoval policajt s obžalovanými. Policajta napádali traja až štyria údermi a kopancami, nevedel ale ktorý z obžalovaných, z akej pozície, akým konkrétnym spôsobom. V prípravnom konaní však svedok vypovedal, že po jeho príchode na miesto činu jeden chlap ťahal policajta vo dverách a ďalší chlap ťahal toho chlapa. O útokoch civilných osôb na policajta, o úderoch a kopancoch nevypovedal. Rozpory vo svojich výpovediach odstrániť nedokázal. Svedok R. U. nevidel začiatok incidentu medzi poškodenými a obžalovanými, pri jeho príchode v chodbe bytu viacerí kolegovia, medzi inými aj poškodený R., zápasili s piatimi osobami, ktoré kládli aktívny odpor v zmysle, že rozhadzovali rukami a bránili sa zadržaniu. Konkrétne správanie jednotlivých obžalovaných nevedel popísať, uviedol ale, že neútočili a ich agresivita spočívala len v tom, že nespolupracovali a bránili sa zadržaniu. Nebol svedkom útoku obžalovaných na poškodených.

Zákrok policajtov na chodbe bytového domu a v predizbe bytu obžalovaného R. sa s končil tak, že obžalovaným I., U. a R. boli nasadené putá a služobnými motorovými vozidlami PZ boli odvezení na Obvodné oddelenie PZ Košice - Západ. Boli viditeľne zranení, R. bol prevezený len v plavkách a bosý vo vozidle, ktoré riadil poškodený R. a osádku ktorého tvorili poškodená a ďalší policajt. Poškodení ale na R. nezaregistrovali žiadne zranenia. Následne sa policajti na miesto vrátili a na obvodné oddelenie PZ previezli aj obžalovaných T. a J., ktorých pôvodne vykázali na chodbu pred byt, potom im uložili, aby byt uzamkli, čo oni aj urobili a keď sa do bytu vzápätí vrátili pre veci, čakali ich policajti pred bránou. O tom, čo sa dialo na Obvodnom oddelení PZ Košice - Západ vypovedal obžalovaný T. keď uvádzal, že on bol umiestnený v čakárni a videl a počul ako sa príslušníci PZ radení v PMJ dohadzovali ako spísať zápisnicu tak, aby to bolo pre všetkých policajtov dobré. Z ich správania bolo evidentné, že situáciu v byte nezvládli, resp. „prepískli“ a na základe uvedeného zápisnicu odmietol podpísať. Počul ako policajti vo vedľajšej miestnosti bili štyroch obžalovaných, čo skončilo tým, že R. musela byť privolaná rýchla zdravotnícka pomoc. Po zákroku policajtov mal R. závažné zranenia, v dôsledku ktorých bol 7 dní hospitalizovaný na JIS- ke, práceneschopný bol celkovo 35 dní, obžalovaný I. utrpel okrem iných zranení masívne poranenie oka, obžalovaný J. zranenia v oblasti hlavy. Napriek uvedenému obžalovaní nepodali oznámenie na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR, pretože podľa R. takto mala urobiť vyšetrovateľka. Zo správy Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby je zrejmé, že vyšetrovateľka PZ OR PZ v Košiciach mjr. JUDr. G. X. skutočne dňa 15.06.2016 podala podnet na prešetrenie postupu príslušníkov PMJ KR PZ v Košiciach pri služobnom zákroku zo dňa 08.06.2016 v čase okolo 00,30 hod. v objekte bytového domu na A. č. XX v Košiciach. Podnet bol postúpený na ďalšie konanie na Oddelenie kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, kde vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov zo stany policajtov. Na druhej strane priestupok proti občianskemu spolunažívaniu so znakmi rušenia nočného kľudu, ku ktorému bola dňa 08.06.2016 krátko po polnoci vyslaná hliadka v zložení nstržm. PZ J. R. a stržm. PZ Z.. J. M. na ul. A. XX v Košiciach, ako to vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ, objasnený nebol. Dôvodom bola (podľa tejto správy) skutočnosť, že hliadka PZ bola počas preverovania fyzicky napadnutá a udalosť bola riešená ako trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Telá poškodených boli prehliadnuté dňa 08.06.2016 na OO PZ Košice - Západ, kde poškodení boli radení do služby. Na tele poškodenej neboli nájdené viditeľné známky zranení, na tele poškodeného boli zadokumentované škrabanec a podliatina na bicepse pravej ruky, dve podliatiny pod ľavým lakťom, podliatina vo vlasovej časti hlavy za ľavým uchom, škrabance vo vlasovej časti hlavy, podliatiny na ľavom kolene a nad ľavým kolenom a škrabanec na tvári. Zranenia poškodených boli posúdené v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, pričom zo znaleckého posudku aj z výpovede znalca MUDr. W. W., PhD. vyplýva, že poškodený R. utrpel dňa 08.06.2016 zranenia: podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej hrudnej steny a čiarovité odreniny šírky od 5 mm a dĺžky 10 až 15 cm na záhlaví a zadnej strane krku a ľavom pleci. Poškodený bol v súvislosti s týmito zraneniami práceneschopný 14 dní, čo je podľa znalca dlhšia doba ako doba primeraná a obvyklá na liečenie zistených zranení. Posúdené zranenia nasvedčujú pre to, že dňa 08.06.2016 skutočne došlo k fyzickému kontaktu poškodeného s obžalovanými, ktorý zanechal spomenuté ľahké poranenia. Podľa znalca nie je ale z medicínskeho hľadiska možné jednoznačne uzavrieť, či zranenia poškodeného majú obranný alebo útočný charakter, aj keď vznikli ako následok fyzického konfliktu. U poškodenej znalec konštatoval pomliaždenie brušnej steny, pre ktoré sa liečila cca 14 dní. Aj u poškodenej bola prekročená priemerná primeraná doba liečenia a pracovnej neschopnosti, nakoľko v obdobných prípadoch trvá menej ako 7 dní. Pomliaždenie brušnej steny je poranením všeobecnými, ktoré môže vzniknúť aj

inak, napríklad pádom. Zranenie bolo zistené na základe citlivosti brušnej steny pohmatom, neboli tam prítomné známky odrenín a dá sa povedať, že takéto poranenie je možné aj imitovať. Na tomto mieste poukazuje súd na to, že poškodená pravdepodobne bola v inkriminovanom čase v ranom štádiu tehotenstva, čo je preukázané rodným listom maloletej J. R., narodenej XX.XX.XXXX z rodičov - poškodených, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, čo je preukázané sobášnym listom.

Oveľa vážnejšie následky si po udalostiach zo dňa 08.06.2016 odniesli obžalovaní U.. X. I. a R. R.. Zranenia, ktoré v uvedený deň utrpeli boli posúdené znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia až v štádiu hlavného pojednávania. Obžalovaný I. utrpel pomliaždenie tváre vľavo, v okolí ľavého oka, nosa, hornej pery, hrudníka, pravého stehna, ľavého stehna a pomliaždenie a chirurgicky ošetrenú odreninu na pravom lýtku. Bol práceneschopný od 09.06.2016 do 24.06.2016, doba jeho práceneschopnosti zodpovedala utrpeným telesným poraneniam. Obžalovaný R. utrpel zranenia: pomliaždenie tváre v okolí ľavého oka s krvným výronom, zlomeninu nosových kostí bez posunu, hemotorax vľavo, pneumotorax vľavo, zlomeninu 6. a 7. rebra vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo a pomliaždenie ľavého ramena. Zranenia si vyžiadali hospitalizáciu a práceneschopnosť od 09.06.2016 do 12.07.2016.

Vykonaným dokazovaním na hlavom pojednávaní sa nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že zo strany obžalovaných došlo k násilnému správaniu voči poškodeným a tobôž nie s úmyslom pôsobiť na výkon ich právomocí ako verejných činiteľov - príslušníkov policajného zboru. Násilím rozumie použitie fyzickej sily na pôsobenie na vôľu človeka. Môže smerovať tak proti osobe, ktorej odpor má byť prekonaný alebo ktorej odporu má páchateľ zamedziť, ako aj proti inej osobe alebo proti veci, pokiaľ je prostriedkom pôsobenia na výkon právomoci orgánu verejnej moci. V danom prípade nebola preukázaná ani subjektívna stránka, z hľadiska ktorej sa vyžaduje úmysel. Úmysel páchateľa totižto má smerovať k tomu, aby napadnutý orgán svoju právomoc vôbec nevykonal, alebo ju vykonal inak, ako ju zamýšľal vykonať pred tým, než došlo k použitiu násilia. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že poškodení neadresovali obžalovanému R. a následne ani ostatným obžalovaným žiadne výzvy v zmysle zákona o policajnom zbore a nadväzujúcich právnych predpisov, z ktorých by bolo zrejmé akým spôsobom mienia svoje právomoci vykonať, čo vyplýva aj z výpovedí samotných poškodených, ktorí nevedeli relevantným spôsobom vysvetliť, či výzvy použili, resp. aké výzvy použili. Skutočnosť, že došlo k fyzickému kontaktu medzi obžalovanými a poškodenými samo osebe neznamená, že obžalovaní použili voči poškodeným fyzické násilie, nevyplynulo to z vykonaného dokazovania, už vôbec nie ktorý z obžalovaných akým konkrétnym spôsobom konal. Pokiaľ súd v rozsudku zo dňa 02.02.2018 konštatoval, že skutkový dej opísaný v obžalobe, na podklade ktorej sa toto trestné konanie vedie sa stal len čiastočne, mal tým na mysli, že dňa 08.06.2016 v čase okolo 00,26 hod. skutočne došlo k stretnutiu obžalovaných a poškodených na A. č. XX v Košiciach a že u poškodených boli následne konštatované lekárskymi správami i znaleckým posudkom v obžalobe popísané zranenia (ktoré si objektívne nevyžadujú takú dobu liečenia a práceneschopnosti, po akú dobu boli uznaní za neschopných práce poškodení a zároveň u poškodenej zranenie objektivizované nebolo, bolo skonštatované len na základe subjektívnych popisov, kde takéto zranenie môže byť aj simulované). Toto zistenie by mohol súd premietnuť do skutkovej vety rozsudku len v prípade, ak by uvedeným boli naplnené znaky skutkovej podstaty či už žalovaného, alebo iného trestného činu. V danom prípade však konanie obžalovaných, ako to bolo vykonaným dokazovaním preukázané, nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keďže v konaní všetkých obžalovaných chýbajú objektívne, ale rovnako aj subjektívne znaky tohto prečinu, či akéhokoľvek iného trestného činu, preto súd postupom podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Záverom súd len odkazuje na dôkazy vykonané k osobám obžalovaných z ktorých vyplýva, že títo vedú riadny spôsob života, v mieste trvalých bydlísk sú bez negatívnych poznatkov, obžalovaný R. (aj jeho manželka) je okolím považovaný za slušného človeka, všetci sú zamestnávateľmi hodnotení veľmi pozitívne.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.