Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/92/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členov senátu L.. V. Č. a L. Ž., v trestnej veci obžalovanej W. T.P., D.. X.X.XXXX S. O., stíhanej pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2018 takto

rozhodol:

Obžalovaná: W. T., D.. XX.XX.XXXX S. O., trvale bytom N. A. N., C. F. XXX/X, t.č. N. A. N., W. M. XXX/XX,

j e v i n n á, ž e

od presne neustáleného obdobia, minimálne od letných mesiacov roku 2017 do 03.05.2018 od nezistenej osoby neoprávnene kupovala psychotropnú látku pervitín (metamtetamín), ktoré prechovávala v mieste bydliska v N. A. N., C. F. XXX/X, presne nezistené množstvo použila pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predala viacerým, najmenej trom osobám a to U. S., Z. X. V. F. X. za cenu 10,- Eur za jednu dávku, pričom metamfetamín je v zmysle z.č. 139/1998 Zb. zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene kúpila, predala a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaná pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona bude obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci:

-rovná kameninová fajka s mramorovitou štruktúrou svetlohnedej farby, zlomená v blízkosti tabakovej komory cca 10 cm dlhá

odôvodnenie:

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne podala dňa 7.8.2018 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 1Kv 25/18/3300 zo dňa 6.8.2018 na obžalovaných V. C., D.. XX.XX.XXXX S. O., H. N. N. A. N., C. XXX/X a W. T., D.. X.X.XXXX S. O., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, ktorých sa mali obžalovaní dopustiť na tom skutkovom základe, že 1.) obvinený V. C. od presne neustáleného obdobia, minimálne od jarných mesiacov 2017 do 03.05.2018 od nezistenej osoby neoprávnene kupoval psychotropnú látku pervitín (metamfetamín) a omamnú látku konope, ktoré prechovával v mieste bydliska v N. A. N., X.. C. XXX/X, presne neustálené množstvo použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predal viacerým, najmenej trom osobám a to F. X.G., V. F. A. V. Ľ. A. za cenu 10,- Eur za jednu dávku, pričom pri domovej prehliadke v rodinnom dome v N. A. N., X.. C. XXX/X vykonanej dňa 03.05.2018 boli zaistené:

- plastové vrecko s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby o hmotnosti 0,66 g vykazujúcej znaky rastliny rodu konope s prítomnosťou účinnej látky tetrahydrokanabinolu 8 % hmotnostných, ktoré zodpovedá najmenej dvom obvykle jednotlivým dávky drogy,

- plastové vrecko s obsahom úlomkov sušeného rastlinného materiálu zelenej farby o hmotností 95,60 gramu vykazujúcom znaky rastliny rodu konope s prítomnosťou účinnej látky tetrahydrokanabilu 4,8 % hmotnostných, ktoré zodpovedá najmenej 191 obvykle jednotlivým dávkam drogy,

- zatavená injekčná striekačka s obsahom 0,06 gramov metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 46,6 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej jednej obvykle jednotlivej dávke drogy, pričom metamfetamín je v zmysle z. č. 139/1998 Zb. zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu konope sú v zmysle toho istého zákona zaradené do I. skupiny omamných látok,

2.) obvinená W. T. od presne neustáleného obdobia, minimálne od letných mesiacov roku 2017 do 03.05.2018 od nezistenej osoby neoprávnene kupovala psychotropnú látku pervitín (metamtetamín), ktoré prechovávala v mieste bydliska v N. A. N., C. F. XXX/X, presne nezistené množstvo použila pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predala viacerým, najmenej trom osobám a to U. S., Z.Í. X. V. F. X. za cenu 10,- Eur za jednu dávku, pričom metamfetamín je v zmysle z.č. 139/1998 Zb. zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. Skupiny psychotropných látok.

Predmetná vec sa viedla pod sp. zn. 15T/52/2018. Súd na hlavnom pojednávaní dňa 28.9.2018 po prijatí vyhlásenia obžalovanej W. T., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe pod bodom II., vylúčil jej vec vedenú na tom skutkovom základe, že „W. T. od presne neustáleného obdobia, minimálne od letných mesiacov roku 2017 do 03.05.2018 od nezistenej osoby neoprávnene kupovala psychotropnú látku pervitín (metamtetamín), ktoré prechovávala v mieste bydliska v N. A. N., C. F. XXX/X, presne nezistené množstvo použila pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predala viacerým, najmenej trom osobám a to U. S., Z.F. X. V. F. X. za cenu 10,- Eur za jednu dávku, pričom metamfetamín je v zmysle z.č. 139/1998 Zb. zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. Skupiny psychotropných látok“, uznesením č.k. 15T/52/2018 - 670 zo dňa 28.9.2018 zo spoločného konania na samostatné prejednanie a rozhodnutie. Vylúčená vec bola zapísaná a je vedená pod sp. zn. 15T/92/2018.

Obžalovaná teda na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.9.2018 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predseda senátu postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanej kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná odpovedala : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovanej : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovanej : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovanej : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovanej : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovanej : áno

Nakoľko obžalovaná odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jej priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovanej o vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia. Na základe uvedeného, súd potom obžalovanú uznal za vinnú zo spáchania obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2018 vykonal dokazovanie iba čítaním znaleckého posudku O.. V. A. č. 49/2018 za súhlasu prokurátora a obžalovanej v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Trestného poriadku a v súlade s ustanovením § 269 prečítal správy o povesti na obžalovanú, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis z registra trestov, správu sociálnej poisťovne, potvrdenie Mesta Brezová pod Bradlom, prísľub na prijatie do zamestnania, formulár VšZP, správy O.. Z.S. U., vyjadrenie k obžalobe.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ odsúdená za spáchanie trestného činu. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaná doposiaľ nespáchala žiadny priestupok . Zo správy Mesta Brezová pod Bradlom vyplýva, že obžalovaná býva s priateľom a maloletým synom, v súčasnosti je na materskej dovolenke. Mestská polícia nezaznamenala na obžalovanú žiadny priestupok alebo sťažnosť. Z potvrdenia tohto mesta vyplýva, že obžalovaná má evidované trvalé bydlisko na adrese C. F. XXX/X, N.Á. A. N..

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 6.12.2018 vyplýva, že obžalovaná bola poberateľkou materskej dávky od 1.6.2015 do 24.1.2016. Ďalej z príloh správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že k času podania správy je obžalovaná vedená ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov veku a to od 2.7.2015. Z prehľadu zamestnaní vyplýva, že obžalovaná ako zamestnanec s pravidelným príjmom pracovala v spoločnosti SEDASPORT, s.r.o. od 12.5.2014 do 31.12.2014 a v spoločnosti KANAPA spol., s.r.o. od 2.2.2009 do 22.10.2013. Okrem toho pracovala na dohody o vykonaní práce v spoločnosti SEDASPORT, s.r.o. od 24.3.2014 do 11.5.2014, v spoločnosti MOLITEX spol. s.r.o. od 18.11.2013 do 20.12.2013, v spoločnosti PROMOTOYS, s.r.o. od 20.12.2011 do 31.12.2011, v spoločnosti Ján Vojčík od 1.8.2008 do 30.9.2008 a v spoločnosti Michaela Slezáková - CANDY od 15.9.2006 do 31.1.2007.

Z prísľubu na prijatie do zamestnania spoločnosti ASOK TRANSPORT s.r.o., IČO: 47119586 zo dňa 24.9.2018 vyplýva, že uvedená spoločnosť dáva prísľub, že obžalovanú príjme do zamestnania na pracovnú pozíciu všeobecný administratívny pracovník, pričom prísľub platí od 1.10.2018 na neurčito.

Z lekárskych správ O.. Z. U. zo dňa 5.10.2018 a 30.11.2018 vyplýva, že obžalovaná na kontrolách v týchto dňoch mala negatívne vyšetrenia na prítomnosť metamfetamínu v moči.

Zo záverov znaleckého posudku znalca O.. V. A. č. 49/2018 zo dňa 4.7.2018 vyplýva, že obžalovaná trpí syndrómom závislosti na pervitíne - v posledných troch rokoch iba sporadický rekreačný konzum a škodlivým užívaním marihuany v minulosti. Pervitín brávala šňupaním, víkendový rekreačný konzum epizodicky prerastal do intenzívnejšieho konzumu aj na obdobie niekoľkých mesiacov, kedy pervitín užívala obdeň, čo zdôvodňovala snahou schudnúť, za deň užila maximálne jeden a pol dielu, prítomné bývalo drogocentrické myslenie, craving, vo vzťahu k závislosti nemá kritický postoj, prítomné sú mechanizmy osobnosti v zmysle racionalizácie, bagatelizácie, popretia vytesnenia. K ambulantnej protitoxikomanickej liečbe zaujíma súhlasný postoj, je motivovaná k abstinencii. Z uvedených dôvodov jej znalec navrhuje uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Doposiaľ obžalovaná neabsolvovala psychiatrickú ani protitoxikomanickú liečbu. V čase spáchania trestného činu obžalovaná vedela v plnej miere rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a jej ovládacie schopnosti boli v plnej miere zachované.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného zákona Kto neoprávnene

a) vyrobí,

b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,

c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo

d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a už bol za taký čin odsúdený,

b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,

c) závažnejším spôsobom konania,

d) na chránenej osobe, alebo

e) vo väčšom rozsahu.

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.

Podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej 3 osoby.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. (2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 77 Trestného zákona odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a to pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovanej zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože sa nedopustila spáchania žiadneho trestného činu ani priestupku, ďalej podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaná priznala a svoj čin úprimne oľutovala a nakoniec aj podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to jednak súdu, keďže obžalovaná svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenila súd od dokazovania jej viny, ktorou skutočnosťou napomáhala súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017). Pri priznávaní tejto poľahčujúcej okolnosti súd prihliadol aj k tomu, že osobitne vo vzťahu k dokazovaniu drogovej trestnej činnosti a predaju drog, svedkovia pomerne pravidelne ako užívatelia mávajú psychické problémy, závislosti na omamných a psychotropných látkach, čím je zhoršená ich schopnosť pamätať si a reprodukovať prežité udalosti, v ktorej súvislosti dokazovanie môže byť náročnejšie. Na druhej strane je možné konštatovať, že práve predaj drog spôsobuje na fyzických osobách následky v podobe zhoršeného zdravotného stavu, či závislostí. Obžalovanú súd odsúdil za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, kde je trestná sadzba v ods. 2 v rozmedzí od 10 do 15 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovanej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:0, znižovala sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Súd v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu z nasledovných dôvodov. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy však dospel súd k záveru, že vzhľadom na uvedené okolnosti ako aj na pomery páchateľa ( starostlivosť o maloleté 3-ročné dieťa, doteraz absolútna bezúhonnosť v podobe nielen trestných činov ale aj priestupkov) by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti je postačujúce uloženie trestu kratšieho trvania a teda u obžalovanej je možné uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom v § 172 ods. 2 Trestného zákona.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti , pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolnosti prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iný páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste ( majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a prípadná závislosť súvisiaca s trestnou činnosťou, starostlivosť o maloleté dieťa a podobne).

Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa § 39 Tr. zák. možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, starostlivosť páchateľa o osoby na ňom odkázané, bezúhonnosť a podobne.

V tejto súvislosti okresný súd dospel k záveru a poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaná je tzv. prvopáchateľka, pred spáchaním aktuálnej trestnej činnosti nebola súdne trestaná a ani priestupkovo prejednávaná. Rovnako v meste požíva v podstate dobrú povesť bez záznamu na mestskej polícii. Obžalovaná je matkou maloletého 3-ročného dieťaťa, o ktoré sa osobne stará, pričom ide o dieťa v starostlivosti matky do 6 rokov veku zo zdravotných dôvodov, kedy odvádzateľom odvodov je štát. Je pritom všeobecne známe, že medzi matkou a maloletým dieťaťom sa vytvára určité materinské puto a naviazanosť dieťaťa na matku a opačne. Z uvedených dôvodov by preto podľa názoru súdu ukladanie trestu aj na samotnej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda 10 rokov bolo pre obžalovanú neprimerane prísnym trestom, ktorým by sa na pomerne veľmi dlhý čas pretrhlo toto puto medzi obžalovanou a jej maloletým dieťaťom. Pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu súd prihliadol aj k pracovnému životu, ktorý viedla obžalovaná a v tejto súvislosti posudzoval aj možnosti jej nápravy a následné zaradenie sa do spoločnosti aj po pracovnej stránke. Z výpisu, resp. správy sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaná pracovala po dlhšiu dobu ako zamestnanec s pravidelným príjmom a okrem toho pracovala aj na dohody o pracovnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná má pracovné návyky, pričom po vykonaní trestu možno predpokladať, že sa opäť zamestná a povedie riadny život.

Podľa § 34, ktorý súd použije pri ukladaní trestu, má jednoznačne trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aby aj iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd potom vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa popísané vyššie dospel k záveru, že sa nejedná o tak narušeného páchateľa, ktorému by musel byť ukladaný trest, i keď zákonný, na dolnej hranici zákonnej sadzby v trvaní 10 rokov. Trest popri tom, že má byť zákonný, musí byť aj spravodlivý. Vzhľadom teda na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu dospel súd k presvedčeniu, že je možné páchateľovi uložiť trest v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov, pričom takýto trest súd považuje za zákonný v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona ale zároveň sa jedná aj o trest spravodlivý, ktorý splní všetky funkcie a náležitosti trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, a takto uložený trest spĺňa zároveň podľa názoru súdu účel trestu, plní funkciu ochrany spoločnosti a to individuálnej ako aj generálnej prevencie. Na základe týchto skutočností potom aj súd tieto skutočnosti vyhodnotil v prospech obžalovanej a v značnej miere jej znížil trest z 10 rokov na 6,5 roka, teda obžalovanej uložil trest odňatia slobody o 3,5 roka nižší ako je dolná hranica trestnej sadzby, čo považuje za adekvátny trest, aby splnil účel trestu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Súd pri ukladaní tohto trestu vychádzal a prihliadal najmä na spôsob spáchania tohto činu, následok, zavinenie, pohnútku a najmä na poľahčujúce okolnosti, ako i osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, dospel k záveru, že náprava páchateľa bude uvedeným trestom dostatočne zabezpečená.

V nadväznosti na podané odvolanie aj obžalovanou, ktorá aj takto znížený trest považuje za vysoký, súd uvádza, že pri ukladaní trestu je potrebné prihliadnuť aj na závažnosť spáchaného trestného činu, teda, či sa jedná o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin, pričom v tejto súvislosti je zrejmé, že obžalovaná sa dopustila najzávažnejšieho - obzvlášť závažného zločinu, teda zločinu, kde dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby je najmenej 10 rokov. Zároveň sa jedná o stále sa rozvíjajúcu drogovú trestnú činnosť, pričom následky dílerstva sa často objavujú aj na užívateľoch v podobe ich zhoršeného zdravotného stavu, stavu závislosti, zhoršenej kvality života, čo sa pravidelne prejavuje aj v tom, že si peniaze na kúpu ďalšej drogy zadovažujú aj trestnou činnosťou. Taktiež má súd z úradnej činnosti vedomosť, že nie len nezanedbateľné množstvo páchateľov trestnej činnosti sa tejto dopúšťa práve pod vplyvom omamných a psychotropných látok alebo si finančné prostriedky na tieto látky zabezpečujú páchaním trestnej činnosti. Obžalovaná tak distribúciou drog nepriamo, hoci možno nevedome, „určitým spôsobom“ prispieva k páchaniu inej trestnej činnosti a jednoznačne aj k zhoršeniu zdravia užívateľov drog, pričom predaj drog je spojený aj s jej finančným ziskom. Okrem toho súd pri rozhodovaní, prečo neuložiť trest ešte miernejší prihliadol aj k tomu, že v prípade obžalovanej sa nejednalo o predaj „mäkkej drogy“, marihuany ale o predaj pervitínu. Pokiaľ by podľa obžalovanej dôvodom na ešte nižšie uloženie trestu mala byť starostlivosť o maloleté dieťa, podľa názoru súdu, táto bola dostatočne zohľadnená už pri znižovaní trestu pod dolnú hranicu na 6,5 roka. Nemožno totiž zabúdať, že obžalovaná páchala trestnú činnosť v čase „minimálne od letných mesiacov roku 2017 do 03.05.2018“, pričom obžalovaná už v čase páchania tejto trestnej činnosti sa starala o maloleté dieťa, pričom si bola, resp. musela byť vedomá, že sa páchaním obzvlášť závažnej trestnej činnosti vystavuje nebezpečenstvu trestného stíhania a možného nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody.

Hoci obžalovanú súd odsúdil za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, kedy v zásade prichádza do úvahy podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona jej zaradenie do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, súd mal za to, že obžalovaná je kriminálne nenarušená osoba, v minulosti sa trestnej ani priestupkovej činnosti nedopúšťala, nebola doposiaľ vo výkone trestu a aj riadne pracovala preto jej dostatočná náprava môže byť lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu aj s minimálnym stupňom stráženia a preto súd podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pretože súd obžalovanú odsúdil zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, obligatórne jej podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na dolnej hranici v trvaní jeden rok, pričom súd rozhodol, že obžalovaná sa podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona bude povinne po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať. Pretože znalec O.. V. A. vo vypracovanom znaleckom posudku č. 49/2018 zo dňa 4.7.2018 na duševný stav obžalovanej navrhol tejto uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou vzhľadom na zistenú závislosť obžalovanej na pervitíne, súd obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou postupom podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej uložil aj trest prepadnutia veci: - rovnej kameninovej fajky s mramorovitou štruktúrou svetlohnedej farby, cca 10 cm dlhej, nakoľko išlo o vec patriacu obžalovanej nájdenú pri domovej prehliadke, ktorá spĺňa podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti podľa citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.