Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Csp-174-2017.pdf
PDF · 123.5 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/174/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o, IČO: 50361368, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanej L. M., s trvalým pobytom Ľ. XXX, okres G. U., o zaplatenie sumy 570,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 141,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,80 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 141,55 eur od 22. 11. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 13. 11. 2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 570,37 eur, úroky vo výške 57,20 eur, úroky vo výške 359,04 eur, úroky vo výške 25,50% ročne zo sumy 570,37 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 570,37 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 0 eur. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dňa 25. 6. 2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - P. V., a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXX, súčasťou ktorej podľa žalobcu boli aj všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 13. 6. 2017 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom. Na základe zmluvy o úvere bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý žalovanej úver vo výške 1.000 eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, pričom pokiaľ ide o skladbu a splatnosť jednotlivých splátok úveru odkázal žalobca na priložený predpis splátok a dodal, že ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda o poistení schopnosti žalovanej splácať úver, tak v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné na toto poistenie podľa sadzobníka súdnych poplatkov právneho predchodcu žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že keďže ide o dobrovoľné poistenie podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., tieto poplatky na nepovinné poistenie k úveru sa nezahŕňajú do celkových nákladov úveru. Žalovaná však splatila svoj záväzok zo zmluvy iba čiastočne, pričom pokiaľ ide o jej jednotlivé platby a spôsob ich započítania, odkázal žalobca na časť priloženej listiny - Aktuálny stav úveru, ktorá je označená ako: „Zaplatené splátky“, ktorá listina bola vyhotovená z bankového informačného systému. V upozornení pred zosplatnením pritom bola žalovaná oboznámená, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti s pohľadávkou z titulu zmluvy o úvere a zároveň bola vyzvaná na zaplatenie tejto dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhradila pohľadávku v určenej lehote 15 dní od doručenia jej tohto upozornenia, pristúpil právny predchodca žalobcu k zosplatneniu úveru a to listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Avšak žalovaná aj napriek tejto výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. Žalovanej tak vznikla okrem povinnosti vrátiť poskytnutú istinu úveru, aj povinnosť zaplatiť (zmluvný) úrok vo výške 25,50% ročne, pretože v obchodných podmienkach bolo dojednané, že žalovaná ma takú povinnosť aj v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným. Žalobca si voči žalovanej ďalej uplatnil zákonné úroky z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v sadzbe 5,15% ročne. Dátum začatia úročenia (zmluvné úroky aj úroky z omeškania) dlžnej istiny percentuálnou sadzbou od 8. 6. 2017, je podľa žalobcu daný tým, že ide o deň nasledujúci po dni vystavenia listiny - Aktuálny stav úveru zo 7. 6. 2017. Do 7. 6. 2017 sú však zmluvné úroky a úroky z omeškania vyčíslené spoločne, a to jednak za obdobie od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a to vo výške určenej v položke - Pohľadávkový účet, v listine - Aktuálny stav úveru, a jednak za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru zo 7. 6. 2017, a to vo výške uvedenej v položke - Úroky na účte ČR (čerpanej rezervy) v listine - Aktuálny stav úveru. Dlžná suma poplatkov, ktoré boli veriteľom vynaložené na účely predchádzania sporu (teda nie poplatok za poistenie schopnosti žalovanej splácať úver) je podľa žalobcu 0 eur.
2. Žalovaná sa napriek výzve súdu k žalobe písomne nijako nevyjadrila. Žaloba jej pritom bola doručená podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu - 28. 7. 2018, a uznesenie - výzva pre žalovanú na vyjadrenie sa k podanej žalobe spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach žalovanej ako spotrebiteľa jej boli následne doručené na základe fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP na adresu jej trvalého pobytu vyplývajúcej z Registra obyvateľov SR.
3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovanej možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) CSP na prejednanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie. Dňa 26. 10. 2018 súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 11. 12. 2018.
4. Súd na zistenie relevantného skutkového stavu vykonal všetky žalobcom označené a pripojené dôkazy (žalovaná žiadne dôkazy vykonať nenavrhovala.)
5. Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o úvere (dostupnej pôžičky) z 25. 6. 2013 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - P. bankou, a.s. a žalovanou vyplynulo, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.000 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť takto poskytnutú sumu úveru vo výške 1.000 eur spolu s celkovou výškou nákladov úveru v sume 273,35 eur pozostávajúcou len zo zmluvného úroku v sadzbe 25,50% ročne (splátka zahŕňala len istinu a zmluvný úrok, poistenie schopnosti splácať úver nebolo v tomto prípade dojednané), v pravidelných mesačných splátkach po 54 eur, ktorá prvá splátka bola splatná 15. 7. 2013, každá ďalšia splátka k 15. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru (dátum poslednej splátky) bol v zmluve uvedený ako 15. 6. 2015, pričom celkový počet týchto mesačných splátok bol 24. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve určená v sadzbe 28,71% a priemerná hodnota RPMN v sadzbe 48,52%. Z obsahu zmluvy ďalej vyplynulo, že doba trvania zmluvy v nej nebola výslovne uvedená, a takisto nebola v zmluve výslovne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ na základe tejto zmluvy zaplatiť.
6. Zo (žalobcom predloženej) listiny - Aktuálny stav úveru (vyhotovenej ku 7. 6. 2017) mal súd preukázané, že výška poskytnutého úveru predstavovala 1.000 eur, pričom žalovaná do 12. 5. 2015 uhradila na záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere celkovo sumu 858,45 eur. Z tejto listiny tiež vyplynulo, že celková suma zmluvných úrokov spolu s úrokmi z omeškania vyčíslenými za obdobie od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 57,20 eur a celková suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia tejto listiny zo 7. 6. 2017 predstavovala sumu 359,04 eur.
7. Zo (žalobcom predloženej) listiny - Predpis splátok (nedatovaného, na č.l. 46 spisu) vyplynulo, že súčasťou splátky vo výške 54 eur bola len suma poskytnutej istiny úveru a zmluvného úroku, teda nebolo zahrnuté v nej aj poistné na poistenie schopnosti žalovanej splácať úver, či iný náklad spojený s poskytnutým spotrebiteľským úverom.
8. Zo (žalobcom predloženej) výzvy na úradu dlžnej sumy z 3. 12. 2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu k 3. 11. 2014 vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere v celom rozsahu za predčasne splatnú, pričom vyzval žalovanú na úhradu tejto sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Z fotokópie doručenky príslušnej k tejto zásielke (obsahujúcej výzvu na úhradu dlžnej sumy) vyplynulo, že žalovaná prevzala túto výzvu 11. 11. 2014.
9. Zo (žalobcom predloženého) upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru z 15. 10. 2014 súd zistil, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu upozornená na podstatné porušenie zmluvy o úvere spočívajúce v tom, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti so sumou 251,13 eur a tiež na to, že ak nedôjde z jej strany k úhrade uvedenej dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, využije právny predchodca žalobcu ustanovenia § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 a teda vyhlási úver za predčasne splatný. Z poštového podacieho hárku č. EPH003257784 (na č. l. 44 až 45 spisu) vyplynulo, že uvedená zásielka bola odoslaná na poštovú prepravu pre žalovanú dňa 16. 10. 2014.
10. Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13. 6. 2017 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom (v spojení so špecifikujúcou prílohou k tejto zmluve nachádzajúcej sa na č. l. 7 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil (ešte pred podaním žaloby) pohľadávku z tejto zmluvy (voči žalovanej) na žalobcu, čím bola založená aktívna vec na legitimáciu žalobcu na vymáhanie tejto pohľadávky v tomto konaní.
11. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 25. 6. 2013, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
17. Podľa 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>.
19. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dd spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 25. 6. 2013, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20120301.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
28. Podľa § 517 ods. 1, prevej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 25. 6. 2013, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 25. 6. 2013 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanému ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
32. Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Predmetná zmluva o úvere z 25. 6. 2013 však neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je síce v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený termín konečnej splatnosti úveru, avšak z uvedeného právneho ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva, že sa vyžaduje uvedenie obidvoch údajov, teda nielen termínu konečnej splatnosti úveru, ale aj doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Inak by to zákonodarca takto výslovne a kumulatívne v tomto zákonnom ustanovení neformuloval, a ani preto prípadná obrana, že ide o formalistický prístup súdu, vôbec neobstojí. Súd v tomto prípade nemohol ignorovať jednoznačné a výslovne formulované znenie zákona.
34. Táto zmluva o úvere však tiež neobsahuje ďalšiu obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na základe tejto zmluvy o úvere zaplatiť. V danom prípade je totiž v zmluve uvedená len celková výška nákladov (myslené zrejme celkových nákladov spojených s úverom, tomuto nedostatku však súd nepripisoval žiaden význam) vo výške 273,35 eur, avšak to podľa § 9 ods. písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch nestačí. Právny predchodca žalobcu zrejme nezaregistroval zmenu v zákonnej úprave, keď zákon č. 129/2010 Z.z. (účinný od 2. 4. 2010) vo svojom § 9 ods. 2 písm. j) na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v zákone č. 258/2001 Z.z. (v ust. § 4 ods. 2 písm. j)) požadoval uvedenie (a aj dodnes požaduje) tzv. celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a nie (ako to bolo v predchádzajúcej úprave v § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z.) uvedenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Právny predchodca žalobcu teda nevyhovel tejto novej právnej úprave (účinnej v čase uzatvorenia zmluvy už viac ako tri roky), neuviedol celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na základe tejto zmluvy zaplatiť, čím porušil ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 25. 6. 2013.)
35. Vyššie uvedené skutočnosti, teda absencia vyššie uvedených dvoch obligatórnych obsahových náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch - doba trvania zmluvy a podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má za následok podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch záver o tom, že tento spotrebiteľský úver je treba považovať od počiatku (od uzavretia zmluvy o úvere z 25. 6. 2013) za bezúročný a bez poplatkov.
36. Navyše, ak by právny názor súdu prezentovaný v súvislosti s absenciou údaja o celkovej sume, ktorú je spotrebiteľ na základe zmluvy povinný zaplatiť (podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch) bol nesprávny, s poukazom na to, že veď k celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť sa dalo dospieť spočítaním sumy nákladov uvedených v zmluve a sumy poskytnutého úveru uvedeného v zmluve, tak aj tak by bolo treba takto (nepriamo) v zmluve uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, považovať za uvedenú v nesprávnej výške (a tým neuvedenú v zmluve), pretože spočítaním sumy celkových nákladov spojených s úverom uvedenej v zmluve vo výške 273,35 eur so sumou poskytnutého úveru uvedeného v zmluve vo výške 1.000 eur, dospejeme k sume 1.273,35 eur, avšak vynásobením počtu splátok uvedených v zmluve (24) výškou splátky (54 eur) sa dôjde k sume 1.296 eur, teda k sume vyššej ako by bola celková suma, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (odvodená z údajov obsiahnutých v zmluve.) V danom prípade by potom bola významná nielen tá okolnosť, že ide o nesprávne určenú celkovú sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (čo už samotné by stačilo na konštatovanie nedodržania obligatórnej obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch), ale aj to, že ide o uvedenie celkovej sumy, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v nižšej sume ako je (objektívna) celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, teda ide o zavádzanie spotrebiteľa, ktoré mohlo ovplyvniť spotrebiteľa pri rozhodovaní o tom, či danú zmluvu uzatvorí, alebo nie, v prospech uzatvorenia zmluvy. Prípadná obrana žalobcu, že rozdiel medzi týmito sumami je spôsobený poistným určeným na poistenie schopnosti žalovanej splácať úver (zahrnutým do pravidelnej mesačnej splátky spolu s istinou a zmluvnými úrokmi) tu neobstojí, pretože v tomto prípade súčasťou splátky nebolo toto poistné na poistenie schopnosti žalovanej splácať úver (poistenie vôbec nebolo dojednané), ani žiaden iný náklad spojený so spotrebiteľským úverom, nakoľko splátka vo výške 54 eur pozostáva výlučne zo sumy istiny úveru a zmluvného úroku.
37. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si nárok na žiadne poplatky (a to ani na poplatky na poistenie schopnosti žalovanej splácať úver) neuplatňoval, resp. presnejšie povedané uplatňoval si vo výške 0 eur. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že ak by si aj uplatňoval, tak by mu ich súd podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch nepriznal, pretože tieto poplatky by neboli dojednané priamo v zmluve. V zmluve je len odkaz na sadzobník súdnych poplatkov, ktorý nespĺňa povahu individuálneho zmluvného dojednania medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ale ide svojou povahou len o interný dokument právneho predchodcu žalobcu, a preto aj keby nebola podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch konštatovaná bezpoplatkovosť daného spotrebiteľského úveru, súd by nemohol žalobcovi tieto poplatky podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch priznať.
38. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na (zmluvný) úrok, treba tiež povedať, že keďže zákon o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis (ani jeho vykonávací predpis) neobsahoval žiaden limit pre ročnú percentuálnu mieru nákladov (vyjadrujúcu odplatu), bolo nutné (v tomto smere) aplikovať ako lex generalis - všeobecnejšiu právnu úpravu týkajúcu sa limitu pre odplatu, a to ustanovenie § 53 ods. 6 OZ.
39. V spotrebiteľskej zmluve dojednaný (zmluvný) úrok vo výške 25,50% ročne však podstatne prevyšuje odplatu obvykle považovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ. Výklad ustanovenia § 53 ods. 6 OZ pritom podáva tunajší odvolací súd (v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 7Co/569/2015 z 9. 2. 2016) keď uvádza, že: „v praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch bez ohľadu na to aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky.“ Priemerné úrokové miery zo spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov ako tomu bolo aj v tomto prípade (kde zmluva bola rozvrhnutá na 24 pravidelných mesačných splátok) predstavovali v júni 2013 (v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) úrokovú sadzbu vo výške 13,04% ročne (zdroj: S..O..F.), a teda ak dojednaná úroková sadzba vo výške 25,50% túto priemernú úrokovú mieru prevyšovala 2x, išlo jednoznačne o podstatné prevýšenie podľa § 53 ods. 6 OZ. Dojednanie takýchto úrokov v zmluve je preto v rozpore so zákonom § 53 ods. 6 OZ, čím je toto dojednanie o úrokoch ako celok podľa § 39 OZ (absolútne) neplatné, na čo musel súd prihliadnuť ex offo.
40. Ak by však bol aj tento právny názor o (absolútnej) neplatnosti dojednania o úrokoch podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ) nesprávny, tak ďalším dôvodom pre vyslovenie záveru o (absolútnej) neplatnosti dojednania o úrokoch (podľa § 39 OZ) by bol rozpor takéhoto dojednania s dobrými mravmi, pretože neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká dojednaná výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú sadzbu v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 5 Cdo 26/2011.) Súd v tejto súvislosti poukazuje aj napríklad na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn.: 9 Co/77/2017 z 15. 3. 2018, ktorý v obdobnej veci vyslovil právny názor, podľa ktorého úroková miera vo výške 22,80% ročne dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, keď podľa priemerných úrokov obchodných bánk v mesiaci február 2012 pri spotrebiteľskom úvere nad 5 rokov, kde bol úrok vo výške 13,47% ročne, vyvodil neplatnosť takéhoto dojednania o úroku pre rozpor s dobrými mravmi, pretože dojednaný úrok v danom prípade prekročil limit úrokových sadzieb uplatňovaných bankami o viac ako 59%, pričom neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú sadzbu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, s poukazom práve na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 5 Cdo 26/2011.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok na zmluvné úroky (poplatky si vôbec neuplatňoval), a preto v tejto časti (všetkých uplatnených zmluvných úrokov) súd žalobu podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) a § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa § 39 OZ žalobu zamietol ako nedôvodnú.
42. V tejto súvislosti ešte súd považuje za potrebné dodať, že ak by aj žalobca mal nárok na zmluvné úroky, nemohol by mu ich priznať za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, tak ako si ich uplatňoval žalobca v žalobe, a to vzhľadom na právny názor vyplývajúci aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn.: IV. ÚS 476/2012, s ktorým právnym názorom sa tunajší súd stotožňuje, a podľa ktorého nie je možné priznať dodávateľovi proti spotrebiteľovi nárok na zmluvné úroky aj za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pokiaľ si súčasne uplatňuje za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úroky z omeškania, nakoľko by išlo neprípustné dvojnásobné zaťaženie spotrebiteľa.
43. Z uvedeného (žalobca nemá nárok na uplatnené zmluvné úroky) vyplýva, že žalobca má nárok iba na riadne zosplatnenú (podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ) a uplatnenú istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 1.000 eur zníženú o sumu doteraz celkovo žalovanou na úhradu záväzkov z tejto zmluvy zaplatenú vo výške 858,45 eur (a to bez ohľadu na to na aké účely boli tieto platby žalovanou určené, či žalobcom použité, keďže úver je potrebné považovaný za bezúročný od počiatku, teda od uzavretia zmluvy), teda žalobca má nárok na sumu nevrátenej istiny úveru vo výške 141,55 eur, a preto súd túto sumu istiny podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobcovi priznal.
44. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak tu treba rozlišovať úroky z omeškania jednak za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a jednak úroky z omeškania za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Úroky z omeškania za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si ďalej žalobca uplatňoval jednak za obdobie od 8. 6. 2017 do zaplatenia vo výške 5,15% ročne zo sumy 570,37 eur a jednak v rámci sumy „úrokov“ vo výške 359,04 eur ako sumy, ktorá zahŕňala nielen úroky z omeškania, ale aj zmluvné úroky nerozlíšiteľne zmiešané v rámci tejto sumy, a to za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti do 8. 6. 2017. Pokiaľ ide o úroky z omeškania za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, tieto si žalobca zase uplatňoval v rámci sumy 57,20 eur ako sumy „úrokov“, ktoré zahŕňali jednak úroky z omeškania a jednak zmluvné úroky nerozlíšiteľne vyčíslené v rámci tejto sumy, pričom iba z dodatočne predloženého listinného dôkazu na č. l. 78 spisu, vyplynulo, že úrok z omeškania do zosplatnenia úveru predstavoval (v rámci tejto sumy 57,20 eur) sumu 3,80 eur.
45. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti do zaplatenia, súd priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy priznanej istiny vo výške 141,55 eur, a to za obdobie nie od 3. 11. 2014, ktorý dátum žalobca považoval za dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ale za obdobie od 22. 11. 2014 ako dňa účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti až do zaplatenia. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 3. 11. 2014, v ktorom právny predchodca žalobcu vyhlasoval predčasnú splatnosť k 3. 11. 2014 totiž obsahovalo výzvu na zaplatenie takto zosplatnenej dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy (resp. tohto oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) žalovanej, pričom toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, a teda aj výzva na zaplatenie zosplatnenej dlžnej sumy bola doručená žalovanej 11. 11. 2014, a preto až od tohto dátumu plynula v oznámení určená 10 dňová lehota, v ktorej mala žalovaná zaplatiť takto mimoriadne zosplatnenú sumu, ktorá uplynula 21. 11. 2014, a preto podľa § 563 OZ až nasledujúceho dňa, t.j. 22. 11. 2014 sa dostala žalovaná do omeškania, a preto až najskôr od tohto dňa súd mohol priznať žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (až do zaplatenia.) Tento deň 22. 11. 2014 bol aj určujúcim dňom pre účely stanovenia výšky úrokovej sadzby úrokov z omeškania, ktorá správne mala byť určená vo výške 5,05% ročne, a teda nie v žalobcom uplatnenej výške 5,15% ročne, nakoľko v uvedený deň predstavovala základná úroková sadzba W.P. N. V. 0,05%, a preto podľa § 3 nariadenia bola správna výška úrokovej sadzby úrokov z omeškania (zvýšená o 5 percentuálnych bodov) 5,05% ročne.
46. Pokiaľ ide o úroky z omeškania za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktoré si žalobca uplatňoval vo výške 3,80 eur, súd mu tento nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 3 nariadenia priznal, nakoľko žalobca má nárok na úroky z omeškania aj za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti, pretože ide o úroky z omeškania s platením splátok istiny (v rámci pôvodne určených splátok), na ktoré mal žalobca nárok v lehotách splatnosti určených v zmluve (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa totiž nedotklo splatnosti jednotlivých splátok, ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.)
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny vo výške 570,37 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal iba nárok na sumu istiny vo výške 141,55 eur s príslušenstvom. Z uvedeného možno mať za to, že úspech žalobcu predstavoval 24,82% (141,55 eur : 577,37 eur), a tým úspech žalovanej predstavoval 75,18%. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej ako úspešnejšej strany sporu, súd by podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdelil a priznal by tak žalovanej ako úspešnejšej strane sporu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,36% (75,18% - 24,82%), ak by žalovanej nejaké trovy konania vznikli, avšak vzhľadom na to, že z obsahu spisu vyplýva, že pre jej absolútnu pasivitu v konaní jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.